Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoPr/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124210734
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124210734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v právnej veci
žalobcu:A.B.,nar.XX.XXXXXXXX,bytomC.XXX/XX,D.,protižalovanému:MH-TRANSBBs.r.o.,IČO:
44214383,sosídlomJasenie270,zast.E.F.G.,advokátkousosídlomAKBoženyNěmcovej1,Brezno,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica z 29. septembra 2025 č.k. 3Cpr/1/2024-189, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%,
ktoré mu je žalobca p o v i n n ý nahradiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26.
júna 2024 č.k. 3Cpr/1/2024-76 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie, prvý v poradí“) určil, že
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňom 13.10.2023 dané žalobcovi listom žalovaného
zodňa13.10.2023,jeneplatné(prvávýrokováveta);rozhodol,žežalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovi
trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku súdny úradník (druhá výroková veta).

1.1 Okresného súdu rozsudok (prvý v poradí) založil na konštatovaní, že žalovaný nepreukázal,
že žalobcovi dňa 16. októbra 2023 doručoval písomné vyhotovenie skončenia pracovného pomeru
v skúšobnej dobe a že ho žalobca odmietol prevziať. Dôkaz predložený žalovaným až na pojednávaní
dňa 26.6.2024 (vyhlásenie spísané a podpísané pani G. dňa 24.6.2024) nepovažoval okresný súd
za dôkaz preukazujúci tvrdenú skutočnosť; okresný súd vyžadoval, aby o odmietnutí prevzatia listiny

– okamžitého skončenia pracovného pomeru bol spísaný záznam preukazujúci túto skutočnosť, čo
žalovaný neurobil. Ak žalobca odmietol prevziať skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
16.10.2023, ako tvrdil žalovaný, bolo povinnosťou žalovaného za prítomnosti svedkov (p. G.), spísať
záznam, z ktorého by vyplynuli skutočnosti, kde, kedy a pred kým žalovaný doručoval písomnosť
žalobcovi a že tejto ju odmietol prevziať. Ak žalobcovi bolo doručené písomné vyhotovenie skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe z 13.10.2023 doručované poštovým doručovateľom, ktoré si
žalobca prevzal na pošte Nitra 10 dňa 26.11.2023, k uvedenému došlo po uplynutí trojmesačnej

skúšobnej doby, ktorá uplynula 11.11.2023. Nakoľko sa zamestnanec musí o skončení pracovného
pomeru dozvedieť najneskôr do uplynutia skúšobnej doby, inak je skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe neplatné a žalobca nepreukázal, že pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe,
okresný súd žalobe vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné.2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) uznesením z 3. októbra
2024 č.k. 11CoPr/2/2024-102 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie“) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

2.1 Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie postup v rámci dokazovania, ak na čestné prehlásenie
H. G. neprihliadal ako na dôkaz. Odvolací súd uviedol, že predmetné čestné prehlásenie o prevzatí
listiny dňa 16.10.2023 a o odmietnutí podpísať jeho prevzatie, keďže je vyhotovené a podpísané

konateľomžalovaného,jevzásadesamotnýmtvrdenímžalovanéhoaoprotinemustojítvrdeniežalobcu,
ktoré skutkové tvrdenie žalovaného popiera. V tejto situácii mal okresný súd v zmysle § 319 zákona
č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vyvinúť zvýšenú aktivitu s obstarávaním
dôkazných prostriedkov, nevyhnutých pre riadne objasnenie skutkového stavu. Okresný súd mal tiež
preveriť tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca začal pracovať u iného zamestnávateľa, uvedenou
skutočnosťou sa nezaoberal. Zistenie tejto skutočnosti môže mať podstatný význam pre objasnenie

skutkového stavu; pokiaľ totiž žalobca tvrdí, že listinu o ukončení pracovného pomeru prevzal až dňa 26.
novembra 2023, nemal by mať časový priestor a objektívnu možnosť zamestnať sa v období pred 26.
novembrom 2023 u iného zamestnávateľa. Okresný súd mal tak ex offo skúmať, či sa žalobca zamestnal
v období od 16. októbra 2023 do 26. novembra 2023 a ak sa zamestnal, či povaha a časová náročnosť
nového zamestnania mu umožňovala vykonávať pracovnú činnosť aj u žalovaného.

2.2 Odvolací súd taktiež konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonné
náležitosti v zmysle § 220 ods.2 C.s.p., nakoľko nedáva odpoveď na podstatné skutkové tvrdenia strán
sporu a považoval tak rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) za nepresvedčivý.

2.3 Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uznesením rozsudok súdu prvej inštancie, prvý v poradí, zrušil
postupom podľa § 389 ods.1 písm.b) C.s.p.. Uložil okresnému súdu, aby vhodným postupom zistil, či sa
žalobca v čase od 16. októbra 2023 do 26. novembra 2023 zamestnal u iného zamestnávateľa a ak áno,
posúdi, či pracovnú činnosť mohol u iného zamestnávateľa objektívne vykonávať aj popri zamestnaní
u žalovaného. Zistené skutočnosti mal súd prvej inštancie opätovne vyhodnotiť podľa zásady voľného

hodnotenia dôkazov a znova vo veci rozhodnúť.

3. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 29. septembra 2025 č.k. 3Cpr/1/2024-189 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol (prvá výroková veta);
žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi

v rozsahu 100% (druhá výroková veta).

3.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konal o žalobe žalobcu,
ktorou sa domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe dané žalobcovi listom
žalovaného zo dňa 13. októbra 2023 je neplatné a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil

v podstate tým, že so žalovaným uzavrel pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy z 11. augusta
2023 s dňom nástupu do práce rovnako 11. augusta 2023, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú s dohodnutou skúšobnou dobou tri mesiace. Žalobcovi bola 26. novembra 2023 doručená
zásielka, obsahom ktorej bol list označený ako ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktorým
bolo žalobcovi oznámené, že ku dňu 13. októbra 2023 malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru

v skúšobnej dobe. Podstatnou námietkou žalobcu proti platnosti skončenia pracovného pomeru (v
skúšobnej dobe) bolo, že v čase doručenia oznámenia o skončení pracovného pomeru bola skúšobná
doba už uplynutá, nakoľko uplynula 11. novembra 2023.

3.2 Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a namietal, že žalobca odmietol podpísať prevzatie

ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, preto mu bola zásielka zasielaná poštou. Pre
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je postačujúce ústne oznámenie; všetky úkony
nasvedčovali tomu, že žalobca vedel, že mu bolo oznámené skončenie pracovného pomeru v skúšobnej
dobe a dané na podpis, nakoľko prestal vykonávať činnosť a motorové vozidlo s dokladmi vrátil.
Namietal, že právo domáhať sa neplatného skočenia pracovného pomeru je prekludované v zmysle §

77 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „zákon č.311/2001 Z.z.“ alebo „Zákonník práce“).

3.3 Okresný súd vec právne posúdil podľa § 72 ods.1, ods.2, § 38 ods.1, ods.4, § 77 Zákonníka práce;
v rámci dokazovania aplikoval § 319 C.s.p.. Súd prvej inštancie sa oboznámil so žalobou, písomnýmia ústnymi vyjadreniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinami nimi predloženými a dôkazmi, ktoré
obstaral v zmysle § 319 C.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v postavení
zamestnanca a žalovaný v postavení zamestnávateľa uzavreli 11. augusta 2023 pracovnú zmluvu,

dohodli sa na druhu práce (vodič MKD), rozsahu práce, dobe trvania pracovného pomeru (na dobu
neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace), s miestom výkonu práce. Zamestnanec a zamestnávateľ sa
dohodli, že v deň skončenia pracovného pomeru je zamestnanec povinný odovzdať zamestnávateľovi
všetky dokumenty, ktoré patria alebo majú nejaký vzťah k činnosti zamestnávateľa a ktoré má priamo
alebo nepriamo pod kontrolu.

3.3.1 Z listiny – ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe – okresný súd zistil, že listina bola
datovaná k 13. októbru 2023; podľa jej obsahu zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili pracovný pomer
pracovnou zmluvou dňa 11.8.2023 so skúšobnou dobou 3 mesiace; pracovný pomer končí v skúšobnej
dobe. Žalobcovi bola zásielka s oznámením skončenia pracovného pomeru doručená dňa 26. novembra
2023, podaná bola na poštovú prepravu 7. novembra 2023.

3.3.2 Okresný súd tiež zistil, že 13. októbra 2023 mala byť motorovým vozidlom (ktoré bolo pridelené
žalobcovi) vykonaná cesta z Nitry do Trenčína, z Trenčína do Ilavy a z Ilavy do Nitry; 14. októbra 2023
z Nitry do Vinodolu, 15. októbra 2023 z Vinodolu do Nitry a dňa 16. októbra 2023 z Nitry do Banskej
Bystrice. Žalovaný dňa 13. októbra 2023 zaslal žalobcovi prostredníctvom aplikácie WhatsApp správu:

„Ok mozte ist domov do Nitry vylozte si veci a poriadte auto a pondelok rano vam poviem ci nieco nalozite
alebo len donesiete auto do BB“.

3.3.3 Z vyhlásenia H. G. (zo dňa 24. júna 2024) ako konateľky žalovaného vyplynulo jej prehlásenie, že
dňa 16. októbra 2023 žalobca odmietol podpísať prevzatie písomnosti – ukončenie pracovného pomeru

v skúšobnej dobe, avšak listinu si ponechal.

3.3.4 Okresný súd zistil existenciu iného pracovného pomeru žalovaného; Sociálnou poisťovňou
bolo súdu oznámené, že žalobca bol od 11. augusta 2023 do 10. októbra 2023 registrovaný ako
zamestnanecžalovaného;od19.októbra2023do19.decembra2023bolregistrovanýakozamestnanec

u zamestnávateľa H. C., I., 925 85 Neded. Spoločnosť H. C., I. okresnému súdu oznámila, že žalobca
u nej vykonával prácu vodiča od 19. októbra 2023 do 19. decembra 2023; Z pracovnej zmluvy uzavretej
zo zamestnávateľom H. C. I. dňa 18. októbra 2023 vyplynulo, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 19.
októbra 2023, s druhom práce: vodič, údržba vozidla, tankovanie; s miestom výkonu práce: Neded 269;
pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s pracovným častom 8 hodín denne/40 hodín týždenne.

Existencia iného pracovného pomeru žalobcu od 19. októbra 2023 do 19. decembra 2023 vyplýva aj
z potvrdenia o zamestnaní. Okresný súd z knihy jázd zistil rozsah realizovaných jázd žalobcom pre
zamestnávateľa H. C., I..

3.4 Vo všeobecnosti okresný súd konštatoval, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

upravuje Zákonník práce; v prípade, ak by došlo k skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
tento písomný právny úkon je zamestnávateľ povinný doručovať do vlastných rúk, nakoľko tento úkon
smeruje k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca. O tomto právnom úkone sa adresát právneho
úkonu musí dozvedieť najneskôr do uplynutia skúšobnej doby, inak je skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe neplatné. Nedodržanie písomnej formy Zákonník práce nesankcionuje neplatnosťou;

možno ho platne uskutočniť aj v ústnej forme; skončenie pracovného pomeru ústnou formou je platné,
ak je druhému účastníkovi oznámené. Ak má byť skončenie pracovného pomeru oznámené aspoň tri dni
pred uplynutím skúšobnej doby, nedodržanie tejto lehoty nemá za následok neplatnosť tohto úkonu. Ak
skončenie pracovného pomeru neobsahuje deň skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer končí
dňom doručenia oznámenia skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe druhému účastníkovi.

3.5 Podstatným tvrdením žalobcu bolo tvrdenie, že žalobcovi vznikol pracovný pomer so žalovaným
na základe pracovnej zmluvy z 11. augusta 2023; až 26. novembra 2023 mu bola doručená zásielka
s listinou – skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe; skúšobná doba totiž skončila 11. novembra
2023 a preto žalobca považoval skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe za neplatné. Naproti

tomu žalovaný tvrdil, že skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi oznámené telefonicky 13. októbra
2023 a následne dňa 16. októbra 2023 mal žalobca odoprieť podpísať prevzatie písomného vyhotovenia
skončenia pracovného pomeru a listinu, skončenie pracovného pomeru si ponechal.3.6 Vyhodnotiac podstatné nastolené otázky (aj v zmysle záverov odvolacieho súdu vyslovených
v zrušujúcom uznesení) okresný súd konštatoval, že nemal za preukázané, že by žalobcovi bolo
13. októbra 2023 oznámené skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to telefonicky alebo

správou prostredníctvom aplikácie WhatsApp. V predloženej komunikácii je uvedené len, že žalovaný
žalobcovi kázal ísť domov do Nitry, vyložiť veci, poriadiť auto a v pondelok ráno (16. októbra 2023) mal
následne žalovaný oznámiť žalobcovi, či niečo naloží alebo dovezie auto do Banskej Bystrice. Uvedené
okresný súd vyhodnotil, že ešte 13. októbra 2023 žalobca vykonával pre žalovaného prácu a dňa 16.
októbra 2023 mal na pokyn žalovaného doviesť vozidlo do Banskej Bystrice, prípadne aj s naloženým

tovarom. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že žalobcovi mal oznámiť skončenie
pracovného pomeru ústne už 13. októbra 2023. Aj z uvedeného hľadiska pre posúdenie veci bolo
nepodstatné, či žalobca motorovým vozidlom žalovaného vykonal dňa 14. októbra 2023 alebo 15.
októbra 2023 súkromnú alebo pracovnú cestu (do obce Vinodol). Z uvedeného dôvodu okresný súd
nevykonal dokazovanie výsluchom svedka J. a výpisom z GPS zariadenia.

3.7 Okresný súd vyhodnocoval pravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe doručoval žalobcovi 16. októbra 2023 a konštatoval, že za účelom preukázania
tejto skutočnosti žalovaný predložil čestné prehlásenie H. G., (druhej) konateľky žalovaného, v ktorom
prehlásila, že dňa 16. októbra 2023 žalobca odmietol podpísať prevzatie uvedenej listiny, listinu si však
ponechal. Ak žalobca tvrdil, že do oznámenia skončenia pracovného pomeru (26. novembra 2023)

nemal vedomosť o skončení pracovného pomeru (v skúšobnej dobe), žalovaný poukazoval na to, že
v rozhodnej dobe žalobca začal pracovať u iného zamestnávateľa a o skončení pracovného pomeru tak
musel vedieť. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca (okresný súd nesprávne
uviedol„žalovaný“–poznámkaodvolaciehosúdu)saskutočneuž19.októbra2023zamestnaluďalšieho
zamestnávateľa, spoločnosti H. C., I.; pracovnú zmluvu uzatvoril 18. októbra 2023 s dňom nástupu do

práce 19. októbra 2023, druhom práce: vodič a pracovným častom 8 hodín denne/40 hodín týždenne;
pracovný pomer mal uzavretý na dobu neurčitú, skončil však 19. decembra 2023. V rámci (nového)
pracovného pomeru vykonával žalobca jazdy pre (nového) zamestnávateľa v rozsahu od 20 minút do
13 hodín a 9 minút. K uvedenému okresný súd uviedol, že nepopiera, že by žalobca nemohol mať
niekoľko pracovných pomerov súbežne, ale vzhľadom na rozsah prác nie je objektívne možné, aby

žalobca pracovnú činnosť u iného zamestnávateľa mohol vykonávať aj popri zamestnaní u žalovaného.
Tvrdenie žalobcu o tom, že charakter práce u (nového) zamestnávateľa mu umožňoval vykonávať prácu
aj u žalovaného, vyhodnotil okresný súd za nelogické a účelové, keď žalobca namiesto toho, aby sa po
16. októbri 2023 u žalovaného zaujímal o pridelenie práce, mal sa zamestnať u nového zamestnávateľa
s tým, že v prípade pridelenia práce u žalovaného by mohol od nového zamestnávateľa v skúšobnej

dobe odísť.

3.8Vzhľadomnauvedenéokresnýsúdustálil,žežalobcasaoskončenípracovnéhopomeruvskúšobnej
dobe dozvedel dňa 16. októbra 2023, a teda pred uplynutím skúšobnej doby, kedy malo byť žalobcovi
doručované písomné skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe; za doručenie sa považuje aj

odopretie podpísania prevzatia takejto listiny. Z uvedeného dôvodu považoval okresný súd skončenie
pracovnéhopomerudanéžalovanýmžalobcovizaplatné.Spoukazomna§77Zákonníkapráceokresný
súd vo vzťahu k uvedenému konštatoval, že ak žalobca žalobu podal 22. januára 2024, podal ju po
uplynutí dvojmesačnej lehoty a z toho dôvodu je uplatnený nárok prekludovaný.

3.9 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1
C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému,
vrátane trov pôvodného odvolacieho konania.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca (ďalej aj

„odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil,
žalobe vyhovel v celom rozsahu a určil, že skončenie pracovného pomeru dané mu žalovaným, je
neplatné. Uplatnil odvolacie dôvody (vymenovaním zákonných ustanovení) podľa § 365 ods.1 písm.
b), d), e), f), g) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedkyprocesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

4.1 Odvolateľ súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom tvrdenia, že mal žalobcovi telefonicky oznámiť skončenie pracovného pomeru už dňa 13.
októbra 2023.

4.2 Namietal, že okresný súd nemal prihliadnuť na čestné prehlásenie H. G. z 26. júna 2024; tvrdil,

že tento dôkaz bol získaný v rozpore so zákonom. Uvedené vyhlásenie nemohlo byť hodnotené ako
dôkaz poukazom na § 195 ods.3 C.s.p.; čestné prehlásenie nie je možné považovať za vierohodné
s prihliadnutím na rodinné vzťahy v personálnom obsadení žalovaného ako obchodnej spoločnosti.
H. G. nebola žalovaným označená za svedka, nebola zabezpečená ani na jednom z pojednávaní,
nebola vypočutá ako svedok a nebola poučená o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Svojím
postavením v spoločnosti žalovaného (konateľka) mala H. G. postavenie strany konania. Žalovaný

tým, že predložil vyhlásenie svojej matky znemožnil žalobcovi ju vypočuť. Zo strany žalovaného došlo
k obchádzaniu zákona; súdu neboli známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by H. G. nemohla byť vypočutá.
Pasivita žalovaného vo vzťahu k navrhnutiu dôkazu nemôže byť nahradená predložením čestného
vyhlásenia.

4.2.1 V osobe H. G. ide o konateľku a spoločníčku žalovaného a mala byť označená za osobu, ktorá
mala byť vypočutá. Vzhľadom na charakter konania mal súd dbať, aby práva žalobcu ako slabšej strany
sporu dodržiavané. Konal však naopak, keď ako dôkaz hodnotil vyhlásenie o skutočnostiach, o ktorých
sa mala H. G. vyjadriť na pojednávaní. Pasivita žalovaného vo vzťahu k dôkaznej iniciatíve nemôže byť
vyhodnotená na úkor žalobcu ako zamestnanca.

4.2.2 Na vyhlásenie H. G. nemalo byť prihliadané s poukazom na čl.16 ods.2 C.s.p. a aj s poukazom
na § 320 C.s.p., z dôvodu koncentrácie konania.

4.2.3 Uvedenú argumentáciu žalobca uzavrel tvrdením, že súd prvej inštancie na uvedený dôkaz

prihliadať nemal; pre okresný súd to bol jediný dôkaz, z ktorého mal preukázané, že žalobca mal
odmietnuť prevziať písomnosť o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe; okresný súd tam mal
dôjsťkzáveru,žežalovanýnepreukázal,žežalobcovi16.októbra2023doručovalskončeniepracovného
pomeru v skúšobnej dobe.

4.3 Skutočnosť, že za zamestnal u iného zamestnávateľa považoval žalobca za nespornú. Považoval
však naďalej za sporné, že k uzatvoreniu pracovného pomeru s iným zamestnávateľom nedošlo na
jeho údajnú vedomosť o skončení pracovného pomeru so žalovaným v skúšobnej dobe. Žalobca tvrdil,
že iný pracovný pomer uzatvoril z dôvodu, že mu žalovaný neprideľoval prácu; žalobca potreboval
príjem. Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nevyplýva pre žalobcu ako zamestnanca, zaujímať sa

u žalovaného ako zamestnávateľa a dotazovať sa ohľadom prideľovania práce a rovnako zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva zákaz mať viacero pracovných pomerov popri sebe.

4.4 Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie o nemožnosti vykonávať prácu pre iného
zamestnávateľa popri práci pre žalovaného, najmä v prípade, ak mu nebola prideľovaná práca

žalovaným. Bolo na žalovanému, aby mu prideľoval prácu; jeho nečinnosť nemôže ísť na ťarchu
žalobcu. V zmysle uvedeného žalobca nepovažoval dôkazy spočívajúce v lustrácii v Sociálnej poisťovni
a v informáciách poskytnutých spoločnosťou H. C. I. za relevantné.

4.5 Žalovaný účinne nezospornil tvrdenie žalovaného o tom, že 26. novembra 2023 mu bolo doručené

práve skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, k čomu došlo po skončení skúšobnej doby;
žalovaný nepreukázal, že žalobcovi bol doručený zápočtový list.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne a právne správny a aby zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

5.1 Odvolaciu argumentáciu žalobcu považoval žalovaný za nedôvodnú; žalobca iba opakuje skutkové
tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal; iba nesúhlas s hodnotením dôkazov nemôže
zakladať dôvodnosť odvolania.5.2 K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaný uviedol, že zo spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie
postupoval spôsobom, ktorým by žalobcovi znemožnil realizáciu procesných práv; iba skutočnosť, že

súd neprijal jeho právnu argumentáciu, nemôže zakladať dôvodnosť odvolania. K tvrdeným vadám
v dokazovaní žalovaný zdôraznil, že v sporovom konaní rozsah dokazovania určuje súd a nie strana
sporu; žalobcom navrhované dôkazy smerovali na preukazovanie už preukázaných skutočnosti alebo
nemali potenciál zmeniť skutkové závery súdu. Žalobca bol pritom v priebehu konania procesne pasívny
a dôkazné návrhy neuplatnil včas.

5.3 Vo vzťahu k skutkovým zisteniam odvolacie námietky predstavujú neprípustnú revíziu skutkového
stavu; žalobca neoznačuje nové dôkazy a ani relevantné rozpory v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by
mu 13. októbra 2023 nebolo oznámené skončenie pracovného pomeru ústne a ani iným spôsobom; bolo
preukázané, že žalobca 16. októbra 2023 odmietol prevzatie skončenia pracovného pomeru.

5.4 Ak žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, jeho námietka je iba deklaratórna. Podľa
žalovaného naopak súd prvej inštancie vec správne právne posúdil v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou; súd prvej inštancie správne vyhodnotil právny význam jednotlivých skutkových okolnosti vrátane
skutočnosti, že žalobca v rozhodnom období uzatvoril pracovný pomer s iným zamestnávateľom.

5.5 Pre žalovaného z obsahu spisu jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa s obsahom písomného
skončenia pracovného pomeru oboznámil. Skutočnosť, že už dňa 18. októbra 2023 uzavrel pracovnú
zmluvu s iným zamestnávateľom, nepochybne svedčí o tom, že si bol vedomý skončenia pracovného
pomeru u žalovaného a podľa tejto skutočnosti konal. Je tak nepochybné, že pracovný pomer žalobcu

skončil v skúšobnej dobe platne a okresný súd správne vyhodnotil aj začiatok plynutia dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce.

6. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení (replika) zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených. Zdôraznil, že súd prvej inštancie žalobu zamietol a svoje rozhodnutie založil na jedinom

dôkaze, ktorý žalobca považoval za nezákonný.

6.1 Zdôraznil tiež, že v prejednávanej veci išlo o individuálny pracovný spor; žalobca ako zamestnanec
bol oprávnený predložiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej; koncentráciu
konania porušil práve žalovaný.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, prihliadajúc na všetky
podstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonaniespolusnapadnutýmrozhodnutím
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu; v nadväznosti na vykonané dokazovanie a právne posúdenie
považoval odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia
z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380
ods. 2 C. s. p.).

9. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzil odvolacie dôvody s poukazom na § 365 ods.1 písm. b),
d), e) f), g) a h) C.s.p.. Z obsahu podaného odvolania je však zrejmé, že predovšetkým namieta vady
v dokazovaní, vady v skutkových zisteniach a nesprávne právne posúdenie.10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru
u žalovaného v skúšobnej dobe dané mu listom žalovaného z 13. októbra 2023 je neplatné, a to
predovšetkým z dôvodu, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe mu bolo oznámené až

26. novembra 2023, a teda po uplynutí trojmesačnej skúšobnej doby, ktorá v danom prípade uplynula
11. novembra 2023.

11. Prevažná väčšina podstatných skutkových otázok bola medzi stranami nesporná; nebolo sporné
založenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným 11.augusta 2023; nebolo sporné, že by

dojednaná skúšobná doba pracovného pomeru márne uplynula 11. novembra 2023. Od počiatku sporné
medzi stranami sporu bolo, či v rámci plynutia skúšobnej doby zamestnávateľ oznámil skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe (čím by pracovný pomer skončil) alebo skúšobná doba márne
uplynula a zamestnanec sa o mienenom skončení pracovného pomeru dozvedel, ako sám tvrdí
a preukazuje, až dňa 26. novembra 2023 na základe jemu doručenej zásielky, ktorá podľa jeho tvrdenia
mala obsahovať práve listinu oznamujúcu mu skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

12. Okresný súd rozsudkom, prvým v poradí, žalobe vyhovel, keď svoje rozhodnutie založil
predovšetkým na konštatovaní, že žalovaný nepreukázal, že oznámil žalobcovi skončenie pracovného
pomeru v skúšobnej dobe ešte počas jej trvania.

13. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol uznesením odvolacieho súdu
zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu pre okresný súd vyplynuli právne záväzné (kasačná záväznosť) názory odvolacieho súdu spolu
s uvedením, ako má súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie postupovať.

13.1 Odvolací súd vytkol okresnému súdu nepreskúmateľnosť vo vzťahu k žalovaným nastolenej
skutočnosti, že žalobca po skončení pracovného pomeru začal pracovať u iného zamestnávateľa,
a preto je zrejmé, že vedel o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom odvolací súd
zdôraznil, že uvedená odvolacia námietka (v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, prvého v poradí)
nebola novotou v odvolacom konaní, nakoľko išlo o opakovane uplatnený prostriedok procesnej obrany

žalovaného. Odvolací súd sa tiež vyjadril k čestnému prehláseniu H. G. a zdôraznil, že na uvedené mal
okresný súd prihliadať ako na iné dôkazy v zmysle § 187 ods.1, ods.2 C.s.p.; k čestnému vyhláseniu
odvolací súd zdôraznil, že je v zásade tvrdením žalovaného z dôvodu, že H. G. je štatutárnym orgánom
žalovaného, a teda koná v mene spoločnosti. Práve protichodné tvrdenia žalobcu a žalovaného vo
vzťahu, či žalobca prevzal dňa 16. októbra 2023 listinu oznamujúcu mu skončenie pracovného pomeru

v skúšobnej dobe, mali iniciovať okresný súd k zvýšenej aktivite v zmysle § 319 C.s.p. v súvislosti
s obstarávaním dôkazných prostriedkov, nevyhnutných pre objasnenie skutkového stavu a vydanie
spravodlivého rozhodnutia vo veci samej.

13.2 Okresný súd postupoval v zmysle usmernení odvolacieho súdu, obstaral dôkazy a doplnil

dokazovanie vo vzťahu k tvrdenému ďalšiemu pracovnému pomeru žalobcu na základe pracovnej
zmluvy z 18. októbra 2023 s nástupom do zamestnania 19. októbra 2023.

14. Odvolateľ považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne tvrdenia, že už 13. októbra 2023 žalovanému oznámil skončenie pracovného pomeru, za

správny; voči uvedenému nenamietal ani žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu a za správny ho
považuje aj odvolací súd.

15. Odvolateľ namietal, že okresný súd nemal prihliadať na čestné prehlásenie H. G. z 26. júna 2024
tvrdením, že ide o dôkaz získaný v rozpore so zákonom.

15.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že už v zrušujúcom uznesení vyjadril svoj názor, že skutočnosti
uvedené v namietanom čestnom prehlásení sú v zásade prostriedkom procesnej obrany žalovaného –
jehoskutkovýmtvrdením,nakoľkočestnéprehláseniejespísanékonateľkoužalovaného.Nejdeojediné,
prípadne nové skutkové tvrdenie žalovaného; žalovaný už v písomnom vyjadrení k žalobe zo 14.

februára 2024 (žalovaný odmietol podpísať prevzatie ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe /
je možné predvolať svedkov, ktorí potvrdia, že odmietol podpísať prevzatie/, preto mu bola zásielka
posielaná poštou...); rovnané skutkové tvrdenie žalovaný realizoval v replike (naďalej trváme na tom, že
žalobca odmietol podpísať prevzatie ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, avšak samotnéukončenie si ponechal). Napokon na uvedenom zotrval žalovaný na pojednávaní, keď prostredníctvom
konateľa F. E. G. uviedol, že nato som mu napísal čo bolo predložené a 16. 10.2023 mu bolo predložené
ukončenie PP, čo mi odmietol podpísať.

15.2 V zmysle uvedeného strana sporu (žalovaný) realizoval už pred predložením čestného prehlásenia
druhej konateľky svoju procesnú obranu prostredníctvom skutkových tvrdení. Čestné vyhlásenie H. G.
tak nemožno brať ako svedeckú výpoveď, prípadne čestné prehlásenie svedka, a teda osoby odlišnej
od strán sporu, ale iba podporenie skutkových tvrdení žalovaného. Čo sa týka žalovaného samotného,

tento na súde konal prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu (Ing. Jaroslav Halaj), žalobca mal
možnosť klásť mu otázky a vyjadrovať sa k obsahu jeho výpovede.

15.3 V konečnom dôsledku súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie nezaložil iba a výlučne na
skutkových tvrdeniach žalovaného, ktoré boli v protiklade s obsahom prostriedkov procesného útoku
žalobcu. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na aplikácii zásady voľného hodnotenia

dôkazov, keď dôkazy hodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Okresný súd by k záverom
vedúcim k zamietnutiu žaloby dospel aj v prípade, že by na čestné prehlásenie H. G. neprihliadal,
prípadne by nebolo zo strany žalovaného vôbec predložené.

15.4 Z vyššie uvedených dôvodov vo vzťahu k namietanému čestnému prehláseniu nejde o nezákonný

dôkaz; ide o procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v skutkových tvrdeniach. Nebol dôvod ju vypočuť
ako svedka na pojednávaní, nakoľko postavenie svedka nemala; nebol dôvod, aby bola vypočutá ako
účastník konania (jeho štatutárny zástupca), nakoľko pred súdom ako štatutárny zástupca vystupoval
druhý konateľ žalovaného a procesné strany výsluch H. G. nenavrhli. Ak súd prvej inštancie oboznámil
namietané čestné vyhlásenie a jeho obsah premietol aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku, nemá to

za následok porušenie procesných práv žalobcu, čo aj slabšej strany v individuálnom pracovnom spore.

16. Naopak, podstatným pre rozhodnutie v spore bolo zistenie súdu prvej inštancie, že žalobca už 18.
októbra2023uzavrelpracovnúzmluvusinýmzamestnávateľom,narovnakýdruhpráceakomalžalobca
dohodnutý so žalovaným, s nástupom do práce 19. októbra 2023 a v pracovnej zmluve dohodnutým

rozsahom práce; zmluva s (novým) zamestnávateľom bola uzatvorená na dobu neurčitú s trojmesačnou
skúšobnou dobou.

16.1 Odvolateľ so závermi súdu prvej inštancie polemizuje a v odvolaní uvádza, že iný pracovný
pomer uzatvoril z dôvodu, že mu žalovaný neprideľoval prácu; povinnosť zaujímať sa o prideľovanie

práce mu zo Zákonníka práce nevyplýva a rovnako nevyplýva zákaz súbežných pracovných pomerov
zamestnanca.

16.2 Uvedená argumentácia je len polemikou a vyjadrením nesúhlasu so závermi okresného súdu,
nemajúcimi však vplyv na vecnú správnosť rozsudku okresného súdu.

16.3 S prihliadnutím na druh práce (vodič) a pracovný čas (8 hodín denne) a zároveň aj miestom
vykonávania práce je nemožné, aby žalobca vykonával rovnaký druh práce v rovnakom pracovnom
čase u oboch zamestnávateľov a teda, že by došlo k súbehu oboch zamestnaní. Uvedené vyplýva aj
z obmedzení, ktoré sa týkajú práce vodiča a s tým súvisiacim časom odpočinku.

16.4 Argumentácia žalovaného vo vzťahu k možnosti skončenia pracovného pomeru u nového
zamestnávateľa v prípade začatia prideľovania práce žalovaným je síce právne prijateľná, ale iba
v prípade, ak súd hodnotí zistené skutočnosti jednotlivo a nie aj vo vzájomných súvislostiach.

17. Práve voľné hodnotenie dôkazov, kedy súd hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach,
viedlo okresný súd k záveru, že žalobcovi bolo skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
oznámené; okamihom oznámenia o skončení pracovného pomeru nastali jeho účinky (pracovný pomer
skončil).

18. K záverom okresného súdu odvolací súd dodáva, že už 13. októbra 2023 bol žalobca vyzvaný
žalovaným na vyloženie vecí z prideleného motorového vozidla, poriadeniu motorového vozidla
a zároveň k pristaveniu vozidla (v pondelok ráno vám poviem, či niečo naložíte alebo len donesiete auto
do BB) v Banskej Bystrici dňa 16. októbra 2023. Nie je popreté, že žalobca zverené motorové vozidlodo Banskej Bystrice 16. októbra pristavil a žalobca ani netvrdil, že 16. októbra 2023 dostal iné pokyny
zamestnávateľa. Ak bezprostredne na to, už 18. októbra 2023 uzavrel pracovnú zmluvu (uzavretiu
takejto zmluvy nepochybne predchádzajú rokovania o jej obsahu) a už 19. októbra 2023 vykonával

prácu pre iného zamestnávateľa, jediným záverom zodpovedajúcim elementárnej logike je záver, že
žalobca vedel o tom, že jeho pracovný pomer so žalovaným skončil a práve z toho dôvodu si hľadal (a
našiel) iné zamestnanie u iného zamestnávateľa. Žalobca totiž ani netvrdil, že by mu žalovaný prípadne
oznámil, že určité obdobie pre neho prácu mať nebude. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že vykonané
dôkazy preukazujúce jeho (nové) zamestnanie, nemajú pre rozhodnutie v spore žiadnu relevanciu.

18.1 Bol to teda žalovaný, ktorý v spore preukázal svoje skutkové tvrdenie, že žalobcovi
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe oznámil, keď tvrdil, že bezprostredne po skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa žalobca zamestnal u iného zamestnávateľa. Práve faktické
a právne správanie žalobcu (zamestnanie sa u iného zamestnávateľa) s rovnakým druhom práce,
zodpovedajúcou dennou a týždennou pracovnou dobou vo vzájomných súvislostiach preukazuje, že

skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi oznámené.

19. Odvolací súd tak nezistil vady v dokazovaní, v hodnotení dôkazov a závery súdu prvej inštancie nie
sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažujúc podané odvolanie za dôvodné, postupom
podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako
vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania; okresný súd pri
rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal z princípu úspechu v spore a žalovanému, v spore
v celom rozsahu úspešnému, správne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..

V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal proti
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.