Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124207611
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124207611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Porsche Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava -
mestskáčasťPetržalka,IČO:31341438,vkonanízast.JUDr.ElenaŠtefančíková,advokátka,sosídlom
kancelárie Veternicová 1, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 360 340 proti žalovanému
1/ TOMJUR s. r. o., so sídlom Budatínska Lehota 10, 023 36 Kysucké Nové Mesto, IČO: 52 795 675
a žalovanému 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., v konaní zast. Advokátska
kancelária M2 Legal s. r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, 036 01 Martin, IČO: 53 057 368 o zaplatenie

15.403,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
38Cb/162/2024-147 zo dňa 25. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/162/2024-147 zo dňa 25. februára 2025 v napadnutom
výroku I. a výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 38Cb/162/2024-147 zo dňa 25.02.2025

vovýrokuI.uložilžalovanému2/povinnosťzaplatiťžalobcovisumu14.754,06Eursúrokomzomeškania
9% ročne z tejto sumy od 02.07.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
žalovaného 2/ alebo žalovaného 1/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. značka 8Up/42/2024 zo dňa 02.04.2024 zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého
žalovaného; vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 2/ zamietol a vo výroku III. uložil
žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 92% s tým, že náhradu trov

konania žalobcu do vydania platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Up/42/2024
zo dňa 02.04.2024 je žalovaný 2/ povinný zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/
(ďalej len „rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu
doručeným v upomínacom konaní dňa 05.01.2024 sa žalobca proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/
domáhal uloženia povinnosti zaplatiť istinu 15.403,68 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy

od 02.07.2022 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných. Uviedol, že dňa
08.04.2021 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o AutoKredite č. 1114655 (ďalej aj len „Zmluva“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej aj len „VZP“) a splátkový kalendára na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ finančný úver 28.200,- Eur s dobou splatnosti
60 mesiacov, a to na zabezpečenie financovania kúpy osobného motorového vozidla, ktoré žalovaný
1/ v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla prevzal dňa 08.01.2021. Zároveň žalobca a

žalovaný 1/ uzavreli Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 08.04.2021. Žalovaný 2/
dňa 08.04.2021 písomne prevzal ručiteľský záväzok za záväzky žalovaného 1/ zo Zmluvy. Žalovaný 1/
neuhradil ani jednu splátku, čím sa podľa článku VII. bod 2 VZP dostal do omeškania s úhradou splátok.
Žalobca listom z 10.06.2021 oznámil žalovanému 1/ podľa článku VII. bod 3 VZP, že sa týmto dňom
stal splatný celý úver a vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný 1/ dlh neuhradil, v

nadväznosti na to žalobca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva k predmetu financovania.
V súlade s článkom VII. bod 5 VZP vznikla žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo
výške 15.403,68 Eur vyčíslenú v listine Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy o AutoKredite
č. 1114655, ktorú žalobca vystavil dňa 17.06.2022 a zaslal žalovanému 1/ doporučenou zásielkou na
adresu podľa obchodného registra. Dňa 08.12.2023 žalobca zaslal žalovanému 1/ predžalobnú výzvu,
ktorá nebola prevzatá v odbernej lehote. Zároveň zaslal výzvu na úhradu pohľadávky žalovanému 2/,

ktorý ju taktiež neprevzal v odbernej lehote.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 02.04.2024 platobný rozkaz sp. zn.
8Up/42/2024, ktorý proti žalovanému 1/ nadobudol dňa 07.05.2024 právoplatnosť.

4. Žalovaný 2/ podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor,
v ktorom rozporoval z finančného vyrovnania položku náklady veriteľa spojené so zaistením vozidla,
realizácioupredajaaprehlásenímvovýške649,62Eur,položkuinénáklady,nakoľkožalobcanepredložil
žiaden dôkaz o ich oprávnenosti a vzniku. Zároveň rozporoval výnos z predaja predmetu financovania
vo výške 14.814,17 Eur, nakoľko mal za to, že žalobca pri predaji vozidla nepostupoval s odbornou

starostlivosťou v zmysle § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca ďalej v konaní doplnil tvrdenia a dôkazy k namietaným položkám finančného vyúčtovania.
Vo vzťahu k postupu pri predaji predmetu financovania odkázal na Expertízny posudok č. 039/2022/VW,
ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetu financovania k 21.03.2022 na sumu 14.934,16 Eur bez DPH

a vozidlo žalobca predal za 14.814,17 Eur bez DPH. Žalobca tiež poukázal na článok V. ods. 2 Zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 08.04.2021, ktorý oprávňuje žalobcu vozidlo odpredať
za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase a žalobca odpredal financované vozidlo za cenu
len o 119,99 Eur nižšiu oproti všeobecnej hodnote vozidla bez DPH určenej expertíznym posudkom.
Žalobcapripredajivozidlanevystupovalvpostavenímandatára,alevpostavenívlastníkafinancovaného

motorového vozidla. Prioritou žalobcu pri odpredaji financovaných motorových vozidiel je vždy v prvom
rade zánik pohľadávky, ktorá žalobcovi vznikne v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníka,
resp. jej podstatné zníženie. Žalobca sa tak snažil vozidlo odpredať za čo najvyššiu cenu a vzhľadom
na technický stav vozidla bol v tomto smere úspešný.

6. Žalovaný 2/ ďalej v konaní mal za to, že suma výnosu z predaja predmetu financovania je neúmerne
nižšia oproti nadobúdacej cene po dvoch mesiacoch užívania vozidla a mal za to, že žalobca postupoval
pri predaji vozidla v rozpore s § 567, § 382 a § 384 Obchodného zákonníka.

7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.02.2025, na ktorom žalobca

poukázal na to, že nechal vypracovať dva expertízne posudky, jeden pri odobratí vozidla a druhý po pol
roku, keď išiel vozidlo odpredať. Žalovaný 2/ na pojednávaní namietal, že žalobca nepreukázal, akým
spôsobom predal motorové vozidlo a akým spôsobom sa snažil o dosiahnutie čo najvyššieho výnosu,
kde a po akú dobu inzeroval motorové vozidlo a ponúkal vo svojich priestoroch, oslovil vopred vybraných
potenciálnych kupujúcich, ak áno, akým spôsobom boli vybraní a či mal iných záujemcov a podobne.

Znalecká organizácia v expertíznom posudku účelovo znížila všeobecnú hodnotu vozidla rôznymi
koeficientami zo sumy 38.432,- Eur na sumu 17.921,- Eur. Mal za to, že žalobca taktiež nepreukázal
splnenie povinnosti informovať dlžníka o priebehu výkonu zabezpečovacieho práva. Poukaz na cenu
vozidlabezDPHnarozdieliba119,99Eurjenenáležitý,znaleckáorganizácianeurčovalacenubezDPH,
rovnako žalovaný nekupoval vozidlo bez DPH a ani žalobca ho nepredával tretím osobám bez DPH.

Hodnota určená expertíznym posudkom vo výške 17.921,- Eur je cenou predajnou bez ohľadu na to, či
predávajúci alebo kupujúci budú alebo nebudú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Žalobca tak predal
predmet zabezpečovacieho prevodu práva za cenu o 17 % nižšiu ako bola určená všeobecná hodnota
vozidla, a z tohto dôvodu žalovaný 2/ považuje výnos z predaja motorového vozidla za neprimeranenízky. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojich tvrdení ohľadne toho, za koľko
motorové vozidlo predal a nepredložil žiaden doklad preukazujúci, aký bol skutočný výťažok z predaja
odobratého vozidla.

8. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že medzi
žalobcom a žalovaným 1/ došlo dňa 08.04.2021 k uzavretiu Zmluvy o AutoKredite č. 1114655 v písomnej
forme, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite a
SplátkovýkalendárkZmluveoAutoKrediteč.1114655atentozáväzkovoprávnyvzťahposúdilakovzťah

obchodnoprávny, konkrétne ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj len
„Zmluva“). V konaní nebolo sporné, že na základe predmetnej Zmluvy žalobca poskytol žalovanému 1/
dojednanýúvervovýške28.200,-EurzaúčelomfinancovaniakúpyvZmluveidentifikovanéhoosobného
vozidla, ktoré bolo odovzdané žalovanému 1/ dňa 08.04.2021. Taktiež nebolo sporné, že v súvislosti s
uzatvorenou Zmluvou žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva z 08.04.2021. Rovnako neboli namietané skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa platobnej

disciplíny žalovaného 1/, ktorý podľa žalobcu neuhradil ani jednu splátku, v nadväznosti na čo žalobca
využil svoje oprávnenie podľa článku VII. bod 2 a 3 VZP a listom z 10.06.2021 oznámil žalovanému
1/ splatnosť nesplatnej časti istiny, pričom v konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaný 1/ žalobcom
vyčíslenýdlhneuhradil,vnadväznostinačožalobcapristúpilkvýkonuzabezpečovaciehoprevodupráva
k predmetu financovania a po jeho realizácii v súlade s článkom VII. ods. 5 VZP vyčíslil dlh žalovaného

vo výške 15.403,68 Eur podľa položiek vyplývajúcich z Finančného vyrovnania predčasne ukončenej
Zmluvy o AutoKredite. Samotný žalovaný 1/ ako dlžník proti žalobcom uplatnenému nároku nenamietal
a platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní proti žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť.

9. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že pokiaľ ide o žalovaného 2/, vykonaným dokazovaním bolo

preukázané a rovnako nebolo v konaní sporné, že dňa 08.02.2021 platne prevzal ručiteľský záväzok
za záväzky žalovaného 1/ zo Zmluvy o AutoKredite č. 1114655 zo dňa 08.04.2021, ktorý ručiteľský
záväzok sa vo väzbe na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka spravuje § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že žalovaný 2/ v čase uzatvorenia
Zmluvy o AutoKredite, konkrétne od 02.10.2020 do 24.02.2022, bol konateľom žalovaného 1/. Žalovaný

2/ samotné predpoklady uplatnenia nároku žalobcu voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi za záväzky
žalovaného 1/ zo Zmluvy nerozporoval.

10. Súd prvej inštancie vo väzbe na obsah procesnej obrany žalovaného 2/ konštatoval, že v konaní
boli sporné dve položky z finančného vyrovnania predčasne ukončenej Zmluvy označené ako náklady

veriteľa spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a iné vo výške 649,62 Eur
a iné náklady v sume 102,61 Eur. Súd prvej inštancie vo vzťahu k iným nákladom vo výške 102,61
Eur vyúčtovaných žalovanému 1/ faktúrou č. 22201652 konštatoval, že tieto podľa tvrdení žalobcu
predstavujúpoistnénapovinnézmluvnépoisteniefinancovanéhovozidlazaobdobieodseptembra2021
po odpredaji vozidla v máji 2022 s tým, že žalobca zároveň predložil jednotlivé dodávateľské faktúry

poisťovne a objasnil, že tieto v sebe zahŕňajú všetky vozidlá žalobcu, ktoré boli v danom čase poistené
v danej poisťovni, pričom súčet jednotlivých dielčích súm týkajúcich sa výlučne financovaného vozidla
identifikované evidenčným číslom predstavuje sumu 102,61 Eur a tieto skutkové tvrdenia žalobcu v
spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami boli spochybnené zástupcom žalovaného
2/ na pojednávaní len v tej rovine, že pokiaľ vozidlo bolo odobraté a stálo, resp. nepoužívalo sa

na premávku na komunikácii, tak malo byť z poisťovne odhlásené. Uvedené námietky žalovaného
2/ súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, nakoľko uvedená skutočnosť nespôsobuje v zmysle
§ 9 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla bez ďalšieho zánik poistenia zodpovednosti. Súd prvej inštancie vo
vzťahu k nákladom v sume 649,62 Eur sa stotožnil s vyjadrením zástupkyne žalovaného 2/, že z

dokladov predložených žalobcom nie je možné overiť si jednotlivé žalobcom uplatnené položky, a preto
konštatoval, že v tejto časti považoval procesnú obranu žalovaného 2/ opodstatnenú a žalobu v časti o
zaplatenie istiny 649,62 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol.

11. Súd prvej inštancie námietku žalovaného 2/ v odpore, že pokiaľ ide o výnos z predaja predmetu

financovania vo výške 14.814,17 Eur, tak má za to, že žalobca pri predaji vozidla nepostupoval s
odbornou starostlivosťou, vnímal tak, že podľa žalovaného 2/ žalobca zjavne mohol dosiahnuť väčší
výnos z predaja predmetu financovania. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že predmet
financovania odpredal za cenu takmer totožnú s cenou určenou predloženým expertíznym posudkom.Podľa súdu prvej inštancie námietky žalovaného 2/ obsiahnuté v odpore, resp. druhom písomnom
vyjadrení vo veci, nesmerovali k tvrdeniu, že by žalobca predal predmet financovania za sumu vyššiu
než odpočítal z nárokov voči žalovanému 1/ v rámci finančného vysporiadania. Námietky žalovaného

2/ smerovali k tomu, že výnos z predaja tohto vozidla mohol žalobca dosiahnuť vyšší. Na preukázanie
tohto tvrdenia žalovaný 2/ neoznačil, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalobca pritom predložil
Expertízny posudok č. 039/2022/VW, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetu financovania
ku dňu 21.03.2022 sumou 17.921,- Eur vrátane DPH. Pokiaľ by však aj bolo pravdivé tvrdenie
žalovaného 2/, že žalobca pri odpredaji vozidla nekonal s odbornou starostlivosťou, resp. porušil nejaké

povinnosti, dôsledkom uvedeného by mohol byť len prípadný vznik škody na strane žalovaného 1/, nie
však nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

12. Súd prvej inštancie v súvislosti s tým, že nad rámec uvedených námietok voči výške výnosu z
predmetu financovania, zástupkyňa žalovaného 2/ na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal, že
výťažok z predaja bol skutočne taký, ako žalobca tvrdil, poukázal na to, že v odpore a nadväzujúcom

písomnom vyjadrení žalovaný 2/ spochybňoval výťažok z predaja predmetu financovania len v tom
smere, že pokiaľ by žalobca konal s odbornou starostlivosťou, tento mal byť vyšší. Netvrdil, že žalobca
predal, len že žalobca mohol predať vozidlo za vyššiu cenu. Išlo tak o novo namietanú skutočnosť, ktorú
ako prostriedok procesnej obrany nepochybne mohol žalovaný 2/ uplatniť už skôr než na pojednávaní
konanom dňa 25.02.2025. Nakoľko skutočná výška výťažku z predaja predmetu financovania nebola

do dňa konania pojednávania sporná, nebol ani dôvod, aby do dňa konania pojednávania žalobca na
preukázanie skutočného výťažku z predaja predmetu financovania navrhol vykonávať dokazovanie.
Hoci zástupkyňa žalobcu v nadväznosti na uvedenú procesnú obranu žalovaného 2/ vznesenú na
pojednávaní uviedla, že predloží faktúru, na základe ktorej došlo k odpredaju predmetného motorového
vozidla, tak nakoľko uvedené by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd prvej inštancie

na prostriedok procesnej obrany žalovaného 2/ uplatnený na pojednávaní dňa 25.02.2025 týkajúci sa
skutočného výťažku z predaja predmetu financovania s odkazom na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP
neprihliadol, nakoľko išlo o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený včas.

13. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného 2/, že rozdiel medzi cenou

predmetu financovania určenou expertíznym posudkom a výťažkom z jeho predaja nie je len 119,99 Eur,
nakoľko znalecká organizácia neúčtovala cenu bez DPH, rovnako ani žalovaný 1/ nekupoval vozidlo
bez DPH a ani žalobca ho tretím osobám nepredával bez DPH, nakoľko z predloženého expertízneho
posudku výslovne vyplýva, že ním stanovená všeobecná hodnota vozidla 17.921,- Eur zahŕňa DPH. Vo
vzťahu k uplatňovaniu DPH, resp. preneseniu daňovej povinnosti sa nadväzne vyjadrila aj zástupkyňa

žalobcu v prednese na pojednávaní.

14. Súd prvej inštancie potom s poukazom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil žalobcom
uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 14.574,06 Eur s príslušenstvom za skutkovo a právne
dôvodný a žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ vyhovel, keď zároveň vo výroku rozhodnutia vyjadril

vzájomný vzťah medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom, ktorý bol zaviazaný na plnenie platobným rozkazom
v upomínacom konaní.

15. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý sa voči žalovanému 2/ domáhal zaplatenia sumy 15.403,68
Eur a bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 14.754,06 Eur, a teda čistý úspech na strane žalobcu

predstavuje sumu 14.104,44 Eur, ktorý vo vzťahu k predmetu konania v zmysle žaloby predstavuje 92 %,
v uvedenom rozsahu priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania s tým, že náhradu trov
konania žalobcu do vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní je žalovaný 2/ povinný zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/.

16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a výroku III. podal žalovaný 2/ v zákonom
stanovenej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), g) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodovanie, prípadne napadnuté rozhodnutie zmenil a vo veci sám rozhodol.17. Žalovaný v odvolaní uviedol, že naďalej namieta čo uviedol aj na pojednávaní, že žalobca
nepreukázal akým spôsobom predal motorové vozidlo a akým spôsobom sa usiloval o dosiahnutie

čo možno najvyššieho výnosu. Či, kde a po akú dobu inzeroval motorové vozidlo, ponúkal vo svojich
priestoroch, oslovil vopred vybraných potencionálnych kupujúcich, ak áno akým spôsobom boli vybraní,
či mal aj iných záujemcov a podobne. Žalobca nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 553e
v spojení s § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, dosiahnutý výnos z predaja zabezpečovacieho
prevodu práva nezodpovedá konaniu podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto žalovaný

2/ považuje výnos z predaja motorového vozidla za neprimerane nízky. Žalovaný 2/ poukazuje aj na
to, že znalecká organizácia v expertíznom posudku účelovo znížila všeobecnú hodnotu vozidla rôznymi
koeficientmi zo sumy 38.432,- Eur na sumu 17.921,- Eur údajne preto, že predajnosť odobratých
vozidiel je nižšia z dôvodu neznámych alebo nedostatočných poznatkov o predchádzajúcej prevádzke
vozidla. Toto sa však objektívne nemôže zakladať na pravde, ak následne znalecká organizácia vedela
vyhodnotiť, iným koeficientom, predchádzajúcu prevádzku vozidla. Povinnosť informovať dlžníka o

priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať
vplyv na cenu predmetu pri jeho predaji, zaťažuje žalobcu podľa § 553e v spojení s § 151n ods. 7
Občianskeho zákonníka. Splnenie tejto povinnosti žalobca nepreukázal. Jeho poukaz na cenu bez DPH,
a teda na rozdiel iba 119,99 Eur považuje žalovaný 2/ za nenáležitý. Znalecká organizácia neurčovala
cenubezDPH,rovnakoanižalovanýnekupovalvozidlobezDPHaanižalobcanepredávatretímosobám

vozidlo bez DPH. Hodnota určená expertíznym posudkom vo výške 17.921,- Eur je cenou predajnou,
a to bez ohľadu na to, či predávajúci alebo kupujúci budú alebo nebudú platiteľmi dane z pridanej
hodnoty. Určovanie ceny predmetu zabezpečovacieho prevodu práva bez dane z pridanej hodnoty a
následné nepriame presúvanie daňovej povinnosti na dlžníka nemá oporu v platnej právnej úprave.
Žalobca tak predal predmet zabezpečovacieho prevodu práva za cenu o 17 % nižšie ako bola určená

všeobecná hodnota vozidla. Žalovaný 2/ namietal aj výšku výnosu z predaja predmetu financovania,
nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že výťažok z predaja bol skutočne taký ako tvrdil žalobca. Na
tento prostriedok procesnej obrany súd prvej inštancie neprihliadol, nakoľko podľa neho nebol uplatnený
včas. Žalovaný 2/ má za to, že týmto bolo porušené medzi iným aj jeho právo na spravodlivý súdny
proces, nakoľko žalobca už pri podaní samotnej žaloby mal predložiť všetky dôkazy, ktoré preukazovali

oprávnenosť jeho nároku, a teda aj dôkaz, ktorý preukazoval výťažok z predaja. Civilný sporový poriadok
v ustanovení § 153 zakotvuje právnu povinnosť a sankciu za jej porušenie a ak súd omeškaný procesný
úkon strany neospravedlní, v odôvodnení rozsudku vo veci samej vysvetlí, že na procesný úkon strany
neprihliadol a z akých dôvodov. Súd prvej inštancie sa však obmedzil len na konštatovanie, že námietka
žalovaného 2/ voči výške výnosu z predmetu financovania, ako prostriedok procesnej obrany, nebola

uplatnená včas a z tohto dôvodu na ňu s poukazom na § 153 ods. 2 CSP neprihliadol. Žalovaný je
toho názoru, že takéto odôvodnenie nie je postačujúce, najmä ak je vecou žalobcu, aby pri podaní
žaloby predložil všetky dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, čo sa v tejto veci nestalo. Takéto
rozhodnutiesúdusapotomjavíakoarbitrárne,nakoľkosúdprvejinštancieneuviedoldostatočnédôvody,
pre ktoré na námietku žalovaného 2/ neprihliadal.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ mal za to, že neobsahuje náležitosti podľa §
363 CSP, a preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. d) CSP odvolanie žalovaného 2/
odmietol. V prípade, ak by odvolací súd mal predpoklady pre legitímne uplatnenie odvolania za splnené,
navrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdil.Podľažalobcužalovaný2/vodvolaní

uvádza zjavne účelové a špekulatívne tvrdenia, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a
preukázanému skutkovému stavu. Žalovaný 2/ svoje odvolanie odôvodňuje tvrdeniami, ktoré nemajú
žiaden právny význam vo vzťahu k meritu veci. Ide o spleť domnienok, predstáv a zmätočných, či
dokonca nepravdivých tvrdení žalovaného 2/. Žalovaný 2/ v odvolaní opätovne spochybňuje výnos
z predaja predmetného motorového vozidla, ktorý bez ďalšieho považuje za „neprimerane nízky“

a cenu „pod trhovou cenou“. Žalovaný 2/ však tieto svoje tvrdenia počas celého konania žiadnym
spôsobom nepreukázal, nepredložil listiny, ktoré by preukazovali ním tvrdené, dokonca ani neoznačil
dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, a to ani v podanom odpore, ani v duplike a ani na
pojednávaní vo veci samej. Súčasne žalovaný 2/ rovnako v odvolaní spochybňuje aj všeobecnú hodnotu
motorového vozidla, ktorú stanovil Expertízny posudok, ktorý nechal vypracovať žalobca, pričom

opätovne argumentuje a manipulatívne poukazuje na údajne účelovo zníženú všeobecnú hodnotu
vozidla, pričom však nenamieta Expertíznym posudkom zistení nevyhovujúci technický stav vozidla
(nefunkčný motor vozidla). Takto zistený technický stav vozidla však nepochybne odôvodňuje použitie
odlišných koeficientov tak, ako boli tieto použité v Expertíznom posudku a preukazuje aj dostatočnúobozretnosť a odbornú starostlivosť žalobcu pri odpredaji financovaného vozidla. Žalobca odpredal
financované vozidlo za cenu 14.814,17 Eur bez DPH, čo spolu s DPH predstavuje sumu vo výške
17.770,- Eur. Všeobecnú hodnotu vozidla k rozhodnému dňu stanovil Expertízny posudok na sumu

17.921,- Eur vrátane DPH, t.j. 14.934,16 Eur bez DPH, čo v hodnote bez DPH tvorí rozdiel len vo
výške 119,99 Eur. Uvedené preukazuje v celom rozsahu, že žalobca postupoval pri odpredaji vozidla
s dostatočnou obozretnosťou a odbornou starostlivosťou a spochybňovanie zo strany žalovaného
2/ je možné považovať výlučne za špekulatívne a ničím nepodložené tvrdenie. Konajúci súd prvej
inštancie sa rozsiahlo vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného 2/ ako s neopodstatnenými,

ako aj nepreukázanými. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o predmete sporu žiadnym spôsobom
nepochybil a napadnuté rozhodnutie žalobca považuje vo výroku za vecne správne a zodpovedajúce
preukázanému skutkovému stavu.

19. Súd prvej inštancie dňa 27.05.2025 doručoval žalovanému 2/ vyjadrenie žalobcu k odvolaniu s tým,
žemámožnosťsavyjadriťdo10dní.Písomnostibolidoručenédňa10.06.2025doelektronickejschránky

zástupcu žalovaného 2/, ktorým je advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným. Žalovaný 2/ sa už vo veci písomne nevyjadril.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to
dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP).Odvolacísúdrozhodnutieverejnevyhlásildňa26.03.2026,keďmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici
(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

21. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov,

ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí,
že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi
znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou

vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať
nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu
prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS
239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025,

prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia
funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v
kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí
rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za
nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa

§ 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len
uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť
odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo
vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej
inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP

neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, a preto lehota na podanie odvolania
limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj
v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že za obsahové vymedzenie
odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023).

23. Z viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi vyplýva, že odvolacie konanie nepredstavuje
všeobecnú kontrolu správnosti napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu z úradnej
povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe podanéhoodvolania. Odvolací súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov uvedených
a obsahovo vymedzeným žalovaným 2/ v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový

stav obstojí, pretože nie sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil
porušenie práva na spravodlivý proces a ex offo nezistil ani vady procesných podmienok. Odvolací súd
napodkladeodvolaniažalovaného2/nezistildôvodnato,abysaodchýlilodzáverovsúduprvejinštancie
prijatých v napadnutom rozhodnutí, a preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného 2/ dopĺňa
ďalšiedôvodynazdôrazneniejehovecnejsprávnosti,pričomodvolacísúdvyhodnocujeibatieuplatnené
námietky a argumenty, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

24. Odvolací súd prioritne musí konštatovať, že argumentácia žalovaného 2/ v odvolaní je v značnom

rozsahu je len uvádzaním tvrdení a argumentov bez väzby na tie konkrétne zistenia, závery alebo
postupy súdu prvej inštancie, ktoré by podľa žalovaného 2/ mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež bez dôvodenia žalovaného 2/ ako odvolateľa, prečo by
mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný 2/ totiž v odvolaní v značnom
rozsahu len opakovane uvádza tvrdenia argumenty tak, ako ich už uvádzal v konaní na súde prvej

inštancie a najmä ich uvádza bez väzby na súdom prvej inštancie vyslovené zistenia a závery
v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia. Účelom odvolacieho konania však
nie je, aby odvolací súd opakovane posudzoval a vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa,
resp. strán, uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne v kontexte odvolacích dôvodov tvrdených

a obsahovo vymedzených odvolateľom. Splnenie povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené
dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je možné nahrádzať tým, že odvolateľ bude
v odvolaní opakovať tvrdenia a argumenty uvedené v konaní na súde prvej inštancie, resp. bude trvať
na tvrdeniach a argumentoch uvedených v konaní na súde prvej inštancie bez toho, aby oponoval
konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie a najmä bez to toho, aby konkretizoval

a špecifikoval v čom nesprávnosť zistení, záverov alebo postupov súdu prvej inštancie spočíva.
Napokon, aj z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva odvolaciemu súdu len povinnosť zaoberať sa
tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa
nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len v prípade, ak odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdzuje, avšak ani túto povinnosť

odvolacieho súdu nie je možné vnímať a chápať tak, že by odvolací súd ex offo mal vyhľadávať a
zisťovať tvrdenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ale táto povinnosť odvolacieho
súdu je viazaná na konkrétne námietky a výhrady prezentované odvolateľom v odvolacom konaní.
Rovnako možnosť odvolacieho súdu uviesť podľa § 387 ods. 2 in fine CSP ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia má mať základ v odvolacej argumentácii odvolateľa, a teda má byť

„odpoveďou“ odvolacieho súdu na odvolaciu argumentáciu odvolateľa.

25. Pokiaľ potom žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal akým spôsobom predal
motorové vozidlo a akým spôsobom sa usiloval o dosiahnutie čo možno najvyššieho výnosu; či, kde
a po akú dobu inzeroval motorové vozidlo, ponúkal vo svojich priestoroch, oslovil vopred vybraných

potencionálnych kupujúcich, ak áno akým spôsobom boli vybraní, či mal aj iných záujemcov a podobne,
samotný žalovaný 2/ túto argumentáciu v odvolaní prezentuje tak, že „naďalej namieta čo uviedol aj
na pojednávaní“. Len opakovaným namietaním toho, čo už žalovaný 2/ namietal v konaní na súde
prvej inštancie, avšak bez toho, aby v tomto kontexte žalovaný 2/ reflektoval na skutkové a právne
závery vyjadrené súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a bez toho, aby žalovaný 2/ závery

vyjadrené súdom prvej inštancie rozporoval a spochybňoval, žalovaný 2/ neumožnil odvolaciemu
súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolaciemu súdu pritom zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť, ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/
dopĺňať a dotvárať, a teda zisťovať a vyvodzovať si dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia,
keďže takýto postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a v rozpore

s princípom rovnosti strán.

26. Bez relevancie pre možnosť prieskumu napadnutého rozhodnutia bola aj následná argumentácia
žalovaného 2/ v odvolaní o tom, že žalobca nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 553ev spojení s § 151 ods. 7 Občianskeho zákonníka, že znalecká organizácia v Expertíznom posudku
účelovo znížila všeobecnú hodnotu vozidla rôznymi koeficientami a že určovanie ceny predmetu
zabezpečovacieho prevodu práva bez dane z pridanej hodnoty a následné nepriame presúvanie

daňovej povinnosti na dlžníka nemá oporu v platnej právnej úprave. Žalovaný 2/ totiž aj túto
odvolaciu argumentáciu uvádza nezávisle od odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a žalovaný 2/ touto
argumentáciou nešpecifikuje a nekonkretizuje žiadne dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.
Účelom odvolacieho konania je podporenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v kontexte
odvolacej argumentácie odvolateľa, a teda nie je úlohou odvolacieho súdu, aby nad rámec tvrdení a

argumentov odvolateľa posudzoval dôvody správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Žalovaný 2/ však svoju argumentáciu v odvolaní predkladá bez ohľadu na súdom prvej inštancie
prijaté zistenia a vyslovené závery, a teda žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nereflektuje na dôvody,
na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu v časti o
zaplatenie sumy 14.754,06 Eur s príslušenstvom. Takáto odvolacia argumentácia nie je spôsobilá, aby
na jej podklade odvolací súd vykonal prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ

umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje
konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním
tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie konkretizuje, ktoré zistenia, závery a
postupy v rozhodnutí súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a tiež konkretizuje prečo ich považuje
za nesprávne, no odvolací súd takúto argumentáciu v obsahovom vymedzení odvolania žalovaného 2/

nenachádza.

27. K námietke žalovaného 2/ v odvolaní, že pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania sa súd prvej
inštancie obmedzil len na konštatovanie, že námietka žalovaného 2/ voči výške výnosu z predmetu
financovania, ako prostriedok procesnej obrany, nebola uplatnená včas a z tohto dôvodu na ňu

neprihliadol, odvolací súd udáva, že toto konštatovanie žalovaného 2/ nezodpovedá skutočnosti. Súd
prvej inštancie v ods. 34 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aplikáciu sudcovskej koncentrácie
konania odôvodnil tým, že: „Nad rámec uvedených námietok voči výške výnosu z predaja predmetu
financovania právna zástupkyňa žalovaného v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal,
že výťažok z predaja bol skutočne taký, ako žalobca tvrdil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,

že v odpore proti platobnému rozkazu a nadväzujúcom písomnom vyjadrení žalovaný v rade 2/
spochybňoval výťažok z predaja predmetu financovania len v tom smere, že pokiaľ by žalobca konal
s odbornou starostlivosťou, tento mal byť vyšší. Netvrdil, že žalobca predal, len že žalobca mohol
predať vozidlo za vyššiu cenu. Ide tak o novo namietanú skutočnosť, ktorú ako prostriedok procesnej
obrany nepochybne mohol žalovaný v rade 2/ uplatniť už skôr než na pojednávaní konanom dňa

25.02.2025. Nakoľko skutočná výška výťažku z predaja predmetu financovania nebola do dňa konania
pojednávania sporná, nebol ani dôvod, aby do dňa konania pojednávania žalobca na preukázanie
skutočného výťažku z predaja predmetu financovania navrhol vykonávať dokazovanie. Hoci právna
zástupkyňa žalobcu v nadväznosti na uvedenú procesnú obranu žalovaného v rade 2/ vznesenú na
pojednávaní uviedla, že predloží faktúru, na základe ktorej došlo k odpredaju predmetného motorového

vozidla, tak nakoľko uvedené by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd na prostriedok
procesnej obrany žalovaného uplatnený na pojednávaní dňa 25.02.2025 týkajúci sa skutočného výťažku
z predaja predmetu financovania s odkazom na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, nakoľko
išlo prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený včas.“. Odvolací súd je potom toho názoru,
že súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo uviedol konkrétne dôvody a konkrétne úvahy a

myšlienkové postupy, ktoré ho viedli k záveru, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci je potrebné a
možné sudcovskú koncentráciu konania aplikovať. Žalovaný 2/ však svojou odvolacou argumentáciou
abstrahuje od dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie sudcovskú koncentráciu konania aplikoval a tieto
ponecháva bez povšimnutia, a teda žalovaný 2/ neuvádza takú odvolaciu argumentáciu, ktorá by
odvolaciemu súdu umožnila prieskum správnosti postupu súdu prvej inštancie pri aplikovaní sudcovskej

koncentrácie konania. Odvolací súd preto len pre úplnosť poukazuje na to, že ustanovenie § 186 ods.
2 CSP oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení strán. Súd teda
nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi stranami nie sú sporné, a môže ich
bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom
procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným

stavom alebo nie. Žalovaný 2/ pritom v odvolaní prípadne ani len netvrdil, že by prostriedok procesnej
obrany spočívajúci v námietke skutočnej výšky výnosu z predaja predmetu financovania uplatnil už
skôr, nie až na pojednávaní dňa 25.02.2025, resp. prečo ho neuplatnil už skôr, a preto zhodne so
súdom prvej inštancie aj odvolací súd vyhodnocuje, že do dňa konania pojednávania skutočná výškavýťažku z predaja predmetu financovania sporná nebola, a teda bez ďalšieho mohla byť základom pre
rozhodnutie.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného 2/
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku
III. o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Pokiaľ vo vyjadrení k odvolaniu žalobca mal za to, že odvolanie žalovaného 2/ po formálnej ani
obsahovej stránke nespĺňa zákonné náležitosti pre odvolanie, a preto ho navrhol podľa § 386 písm.
d) CSP odmietnuť, odvolací súd pre úplnosť udáva, že ustanovenie § 386 písm. d) CSP predpokladá
vady odvolania, pre ktoré nemožno v odvolacom konaní pokračovať, ak však odvolateľ uvedie dôvody,
z akých považuje rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody), ale obsahovo ich nevymedzí tak, aby
odvolaciemu súdu umožnil prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, nejde o vadu, ktorá

by bránila pokračovaniu v odvolacom konaní, ale procesnou sankciou je neúspech odvolateľa, a teda
potvrdenie napadnutého rozhodnutia ako vo výroku vecne správneho.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).