Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121206573
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5121206573.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobcu:

A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., proti žalovaným: 1/ C. C. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. H. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom
Holubyho 51, 036 01 Martin, IČO: 42 213 185, 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX/XXX, XXX
XX K., 4/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX K., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaným 2/ a 4/ náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vypratania nehnuteľnosti - domu č. XXXX
M. N. L. XXXX/X M. XXXX X, nachádzajúcich sa na ulici O. G. XXXX/XX, XXX XX P. a žiadal
o odovzdanie všetkých kľúčov žalobcovi.

2.Podanúžalobuskutkovoodôvodniltým,žežalovaní1/,2/,4/apôvodneoznačenýžalovaný3/siurobili
pod vedením G. D., nar.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, falošné kľúče od danej nehnuteľnosti č.

2443 na adrese O. G. XXXX/XX, XXX XX P.. Pod vedením G. D. (1953) a jeho veľmi dôvernej priateľky
žalovanej 1/ a ostatných žalovaných páchali v tejto nehnuteľnosti rôznu trestnú činnosť, pričom pri týchto
trestných príležitostiach nanosili do danej nehnuteľnosti mnoho papiera (asi 2 tony listinné podoby faktúr,
zmlúv a iných dokladov a iné veci, s ktorými zapratali daný dom a pozemok). Žalobca v podanej žalobe
uskutočnil návrh na výsluch účastníkov.

3. Na podporu svojich tvrdení súdu predložil kúpnu zmluvu zo dňa 26.09.2015, na základe ktorej mal

nadobudnúť spornú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k podanej žalobe (č.l. 63 spisu) uviedla, že s nehnuteľnosťou, ktorú žiada
žalovaný od nej vypratať, ani s ostatnými účastníkmi, nemá nič spoločné. Ako sudkyňa na tunajšom
súde rozhodovala vo veci vedenej pod sp. zn. 40C/496/2015, kde jedným zo žalovaných bol žalobca. Už
počas tohto konania na ňu žalobca podával trestné oznámenia, kde trestná vec bola vždy odmietnutá.

5. Žalovaní 2/ a 4/ sa k podanej žalobe nevyjadrili.

6. Uznesením zo dňa 18.01.2024, č.k. 27C/54/2021-95 súd konanie voči žalovanému 3/ zastavil
z dôvodu, že zomrel pred začatím konania.7. Tunajší súd po zmene zákonného sudcu vykonal vo veci pojednávanie dňa 06.03.2026, ktoré vykonal
bez prítomnosti strán sporu. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnila svoju

neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho zástupcu a žiadala, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti.
Žalobca, ako aj žalovaní 2/ a 4/ mali predvolanie riadne doručené so zachovaním 5 dňovej lehoty na
prípravu pojednávania (doručenky na č.l. 167 spisu). Súd osobitne vo vzťahu k žalobcovi uvádza, že
predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované do elektronickej schránky a to s poukazom na zákon
č. 305/2013 Z.z., o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (žalobca mal aktivovanú elektronickú schránku), ako aj
vzhľadom na skutočnosť, že o uvedené doručovanie takýmto spôsobom sám výslovne žiadal.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z opakovaných žiadostí ORPZ Žilina (č.l. 69, 76, 85 spisu) vyplýva, že bolo podané trestné oznámenie
žalovanej 1/ na žalobcu pre podozrenie zo spáchania prečinu krivého obvinenia.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného po sp. zn. 40C/496/2015 súd zistil, že bolo vedené
konanie, kde žalobca vystupoval v pozícii žalovaného, pričom zákonnou sudkyňou v označenej veci

bola žalovaná 1/.

11. Z rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 22T/78/2017-746 zo dňa 10.12.2019 vyplýva, že žalobca bol uznaný
vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv, ktorého sa dopustil tým, že dňa 20.05.2015
v Žiline, v rodinnom dome na Q. O. G. XXXX/XX, v mieste trvalého bydliska svojich rodičov G. D., nar.

XXXX a K. D., nar. XXXX, týchto požiadal o podpísanie rôznych zmlúv medzi iným i o podpísanie kúpnej
zmluvy, ktorou na nich bude prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam – pozemok a rodinný dom
č. XXXX/XX F. Ul. O. G. v Žiline evidovaných na LV č. XXXX, v ktorom mali právo doživotného bývania
a užívania, a to za kúpnu cenu 1,-€, ktorú zmluvu po jeho ubezpečení a s vedomím, že z jeho strany
ide o korektné jednanie podpísali, následne boli ich podpisy na predmetnej kúpnej zmluve v ten istý

deň overené na Notárskom úrade JUDr. Anny Švachovej – podpis G. D. pod por. č. O 323600/2015
a podpis K. D. pod por. č. O 323599/2015, predmetnú kúpnu zmluvu však nepredložil Okresnému úradu
Žilina, Katastrálnemu odboru k rozhodnutiu o zmene zápisu vlastníkov nehnuteľností, ale rozhodnutím
Okresného úradu Žilina, Katastrálny odbor zo dňa 30.06.2015 č. vkladu: V 4264/2015 došlo k zániku
práva zodpovedajúceho právu doživotného bývania a užívania nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXXX a to na základe zmluvy o zrušení vecného bremena uzatvorenej medzi N. C. D. ako povinnou
z vecného bremena a K. D. a G. D. ako oprávnenými z vecného bremena zo dňa 20.05.2015, ktorú
nikdy nepodpísali ani by s uzavretím takejto zmluvy nikdy nesúhlasili, pričom Okresnému úradu Žilina,
Katastrálny odbor bola predložená zmluva o zrušení vecného bremena, do ktorej bola vložená posledná
strana kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2015, ktorou mali nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXXX za kúpnu cenu 1,-€ spolu s notársky overenými podpismi G. D. por. č.
O 323600/2015 a K. D. por. č. O 323599/2015 vzťahujúcimi sa na túto zmluvu, čím takýmto konaním
uviedol svojich rodičov, oboch vyššieho veku, do omylu a spôsobil im vážnu ujmu na ich práve
doživotného bývania a užívania nehnuteľností – rodinného domu a pozemkov evidovaných na LV č.
XXXX, ktorý si vlastnými silami postavili a prežili v ňom väčšiu časť svojho života bez toho, aby sa tohto

práva dobrovoľne a vedome vzdali, pričom dňa 24.09.2015 im bol na adrese Q. O. G. L. XXXX/XX, P.
zrušený trvalý pobyt, čo malo za následok výrazné zhoršenie ich zdravotného stavu.

12. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. vyplýva, že dom, súpisné číslo 2443 a pozemky
parc. č. XXXX/X M. XXXX/X sú vo vlastníctve: N. J. a R. J. a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad

bol povolený dňa 10.07.2023.

13. Súd ďalej vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.15. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Predmetom konania je nárok žalobcu na vypratanie domu a pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX
pre katastrálne územie P..

18. Súd v prvom rade zisťoval, či je vo veci daná vecná legitimácia strán sporu.

19. Na to, aby sa niekto stal stranou v spore, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí

od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

20. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

21. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy

iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004 uverejnený v

časopise Zo súdnej praxe pod č. 46/2008).

22. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania

vlastníckeho práva nie je daná aktívna legitimácia žalobcu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi
prislúcha. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym
inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva.
Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva,
resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v

ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie (actio reivindicatio), ktorá má
charakter žaloby na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Zmyslom tejto žaloby je
dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom
vlastníctva nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže
vlastník, domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho neprávom zadržiava.

Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania. Medzi žalujúcim vlastníkom a žalovaným v
prípade, že je reivindikačná žaloba uplatnená dôvodne, existuje hmotnoprávny relatívny vzťah, ktorého
obsahom je predovšetkým povinnosť vydať predmet vlastníctva a právo žalobcu vydanie požadovať.

23.Tedaplatí,žeaktívnalegitimácianapodaniežalobyovyprataniepatrívlastníkovi.Niejerozhodujúce,

či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka.
Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho
(iného) spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí trvať až do
poskytnutia súdnej ochrany (§ 217 ods. 1 CSP).24. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastnícke práv a takým
spôsobom, že má vec fakticky u seba (hnuteľná vec), alebo ju užíva (nehnuteľná vec), avšak nemá na

to žiaden právom aprobovaný dôvod.

25. V predmetnom prípade súd z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie P. zistil, že žalobca v čase
vyhlásenia rozsudku nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorú v konaní žiada vypratať. Zo strany
žalobcu ani v podanej žalobe nebol predložený list vlastníctva, ktorý by preukazoval, že bol v čase

podania žaloby vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

26. Žalobca od podania žaloby vo veci neuskutočnil žiadne vyjadrenie, vo veci nepredložil žiaden dôkaz,
v konaní zostal nečinným.

27. Vzhľadom teda na vyššie uvedené skutočnosti súd uvádza, že v konaní nie je daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu vo vzťahu k žalobe o vypratanie tých nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX
pre katastrálne územie P..

28. Nad rámec uvedeného súd zdôrazňuje, že žalobca sa v konaní domáhal vypratania nehnuteľnosti na
podklade tvrdenia o tom, že ju žalovaní (neoprávnene) užívajú, zaťažovalo ho preto dôkazné bremeno

vo vzťahu k týmto tvrdeniam, ktoré zakladali z hľadiska hmotného práva ním uplatnený žalobný nárok.
Bolo jeho povinnosťou, svoje tvrdenia v konaní preukázať a na podporu svojich tvrdení predložiť dôkazy.
Keďže tak neurobil, nesie zodpovednosť za výsledok sporu v jeho neprospech, t.j. za situáciu, v ktorej
súd nemôže dospieť k záveru o pravdivosti, ale ani o nepravdivosti jej tvrdenia. Procesná aktivita strán
sporu v zmysle čl. 8 CSP a § 149 CSP a ich zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena v

kontradiktórnom sporovom konaní leží výlučne na stranách sporu. Povinnosť strany sporu preukázať
vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by to
bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za
unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní.

29. Súd v tomto smere uvádza, že v konaní nebola preukázaná ani pasívna vecná legitimácia
žalovaných. Žalovaná 1/ vo vzťahu k prejednávanej veci opakovane uviedla, že so sporným bytom nemá
nič spoločné, podanú žalobu považuje za formu ohovárania, čo bolo aj dôvodom podania trestného
oznámenia. Zo žiadnych listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nevyplýva akýkoľvek vzťah
žalovaných k spornej nehnuteľnosti. Žalobca v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.

Jediným návrhom, ktorým v konaní na preukázanie žalobou uplatneného nároku uskutočnil, je návrh
na výsluch účastníkov konania tak, ako to vyplýva z podanej žaloby, pričom však sám sa konania po
podanej žalobe nezúčastnil, na nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil (pričom svoj
výsluch rovnako navrhol). Súd však považoval výsluch účastníkov konania za nadbytočný vzhľadom
na skutočnosť, že ustálil, že vo veci nie je daná ani aktívna vecná legitimácia, ktorú žalobca v konaní

nepreukázal.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaní boli úspešnou stranou v konaní. O trovách
konania voči žalovanej 1/ rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď
súd výrokom II. rozsudku žalovanej 1/ ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 4/ súd uvádza, že im náhradu trov konaniaako úspešným účastníkom konania nepriznal a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 26.10.2016, sp. zn. 6Cdo/544/2015, podľa ktorého „ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá
procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako

trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná“. Súd na vec pri rozhodovaní
onáhradetrovkonaniaaplikovalaj§257CSP,keďvšaknezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom strany ich v konaní ani netvrdili.

36. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší

súdny úradník, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.