Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/2485/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125394946
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125394946.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti povinnému:
A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B. – C., o vymoženie pohľadávky vo výške 156
eur, vedenej pod sp. zn. 291EX 178/25 u súdneho exekútora A. D. D., so sídlom Exekútorského úradu
v Bratislave, Bosákova 5B, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 22Ek/2485/2025 zo dňa 16.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2485/2025
zo dňa 16.01.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2485/2025 zo dňa 16.01.2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.10.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 156 eur a to na základe exekučných titulov – rozkazu
o uložení pokuty za správny delikt č.k. 0/24/186032-36/98/155916 zo dňa 09.07.2024, vykonateľného
dňa 05.09.2024 vo výške 78 eur (za porušenie zákazu státia na vyhradenom parkovisku dňa 04.07.2024,
ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené) a rozkazu o uložení pokuty za správny delikt

č.k. 0/24/244709-36/98/155916 zo dňa 04.10.2024, vykonateľné dňa 28.11.2024 vo výške 78 eur (za
porušenie zákazu zastaviť a stáť na chodníku), ktoré vydal oprávnený. Poverením zo dňa 03.10.2025
Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora A. D. D. so sídlom
exekútorského úradu v Bratislave Bosákova 5B, ktorý ju vedie pod sp. zn. 291EX 178/25.

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/2485/2025 zo dňa 16.01.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinný
vo svojom návrhu namieta, že exekučný titul je nezákonný. Súd mal za to, že uvedené tvrdenia mal
povinný uplatniť ako obranu v základnom konaní. Oprávnený riadne doručoval povinnému rozkazy aj
výzvy na úhradu, avšak povinný si poštu nepreberal, čím došlo k zákonnej fikcii doručenia. Vzhľadom na
uvedené súd konštatoval, že povinný neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré vznikli v období po vydaní exekučného titulu do momentu podania návrhu na

vykonanie exekúcie, ktoré by podpreli jeho tvrdenia. Ak sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli
v období pred vznikom exekučného titulu, prekročil by svoju právomoc vymedzenú v ust. § 61k ods.
1 Exekučného poriadku. Obdobne súd nie je oprávnený prešetrovať konanie oprávneného, ako sa
povinný mylne domnieva, nakoľko je viazaný vykonateľným exekučným titulom. Návrh povinného na
zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý
by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže

zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie
exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetnéhorozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Povinný neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) –
d) Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v ust. § 61k ods. 1 písm. a) –

d) Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne
ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného
nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia
neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného
titulu. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, preto oprávnený v súlade

so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že považuje uznesenie súdu za nesprávne a vydané na základe neúplne zisteného skutkového
stavu, pričom súd sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré v konaní uviedol.
Súd v bode 14 odôvodnenia uviedol, že neuniesol dôkazné bremeno a že sa nedomáhal vysvetlenia

postupu oprávneného, ktoré tvrdenie nie je pravdivé. Dňa 26.11.2024 bola povinnému doručená
výzva oprávneného na úhradu dlžnej sumy, na túto povinný reagoval písomným podaním zo dňa
30.11.2024 kde uviedol, že parkové bolo riadne zaplatené prostredníctvom systému HOIPIN, namietal
neoprávnenosť uloženej pokuty, žiadal o prešetrenie veci, na ktorú výzvu oprávnený nijakým spôsobom
nereagoval. Túto skutočnosť súd v odôvodnení uznesenia opomenul a nijako sa s nimi nevysporiadal,

hoci ide o relevantné tvrdenia pre posúdenie procesnej aktivity povinného. Tým, že sa súd nevysporiadal
s podaním zo dňa 30.11.2024 a bez ďalšieho konštatoval pasivitu povinného, došlo k porušeniu zásady
riadneho zistenia skutkového stavu povinnosti súdu vysporiadať sa so všetkými podstatnými tvrdeniami
účastníka konania, jeho práva na spravodlivý proces. Povinný nežiadal, aby exekučný súd preskúmal
vecnú správnosť exekučného titulu, avšak namieta, že súd nesprávne vyhodnotil jeho procesné konanie

a dospel k záverom, ktoré nezopdovedajú obsahu spisu.

4. Uvedenú sťažnosť súd z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie
oprávnenému nezasielal. Stanovisko oprávneného je súdu známe z jeho vyjadrenia sa k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, pričom povinný v podanej sťažnosti neuvádzal žiadne nové

skutočnosti oproti tým, ktoré boli obsahom návrhu na zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba

považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to,
že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentované
v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:

14. V prvom rade súd konštatuje, že argumentácia povinného smeruje len voči exekučnému titulu č.
0/24/186032-36/98/155916 zo dňa 09.07.2024, t.j. len voči jednému z exekučných titulov, aj keď je
predmetom exekúcie aj nárok oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu – rozkazu o uložení pokuty
zasprávnydeliktč.k.0/24/244709-36/98/1555916zodňa04.10.2024.Povinnýsanávrhomnavykonanie
exekúcie dovolával zastavenia exekúcie v celom rozsahu.

15. Exekučným titulom č. 0/24/186032-36/98/155916 zo dňa 09.07.2024 bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 78 eur z titulu porušenia zákazu státia na vyhradenom parkovisku
dňa 04.07.2024. „Pokuta sa ukladá v zákonom stanovenej výške za porušenie ustanovenia § 6a písm.
e) zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil účastník konania tým, že ako držiteľ vozidla ev. č.
B. dňa 04.07.2024 v čase 08:07 hod. na ul. Záhradnícka, Bratislava - mestská časť Staré Mesto porušil

povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej
premávky podľa § 25 ods.1 písm. n) zákona o cestnej premávke, a to zákaz státia na vyhradenom
parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.“ Z odôvodnenia rozhodnutia tiež
vyplýva: „Na základe uvedených dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania ako držiteľ
vozidla ev. č. B., zn. PEUGEOT dňa 04.07.2024 v čase o 08:07 hod., na ul. Záhradnícka , Bratislava

- mestská časť Staré Mesto porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla
boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods.1 písm. n) zákona o cestnej premávke,
a to zákaz státia na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.
„ Dôvodom uloženia pokuty teda nebolo nezaplatené parkové, ale státie na vyhradenom parkovisku.
Predmetný exekučný titul povinný neprevzal, v dôsledku ktorej skutočnosti nastala fikcia doručenia,

t.j. zásielka sa u povinného považovala za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu
orgánu (t.j. dňa 05.08.2024), aj keď sa adresát o nej nedozvedel. Voči rozkazu o uložení pokuty za
správny delikt bolo možné zo strany povinného podať odpor a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Po vydaní exekučného titulu nasledovala zo strany oprávneného
povinnému výzva datovaná dňom 20.11.2024 na úhradu pokuty v náhradnej lehote s upozornením, že

vprípadejejneuhradeniabudeoprávnenýnútený pristúpiťkvymáhaniudlžnejpohľadávkyvexekučnom
konaní. Uvedenú výzvu povinný prevzal dňa 26.11.2024. Je síce pravdou, že povinný na uvedenú
výzvu oprávneného reagoval, avšak v tejto súvislosti súd konštatuje, že akákoľvek argumentácia
povinného a preukazovanie úhrad parkovaného v čase, keď exekučný titul už nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť, bola bezpredmetná. Vyšší súdny úradník preto správne skonštatoval, že akékoľvek

hmotnoprávne námietky mal povinný namietať v základnom konaní, v tejto súvislosti súd podotýka, že
tak mal učiniť v rámci riadneho opravného prostriedku proti vydanému exekučnému titulu t.j. v lehote 15
dní odo dňa doručenia (fikcie doručenia) exekučného titulu.

16. Naviac súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31,

kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú
námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného
na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych

záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal
pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na
zastavenieexekúciebolzákonomzavedenýakoprocesnáobranapovinnéhoprotineprípustnejexekúcii,
ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým

možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu.
Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo
hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Skutočnosť, že povinný zaplatil parkované
v čase pred vydaním exekučného titulu takouto skutočnosťou nie je. Rovnako nie je právne relevantnýani obsah podania povinného zo dňa 30.11.2024, nakoľko list adresovaný oprávnenému v čase, kedy
bol rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/24/186032-36/98/155915 zo dňa 09.07.2024 už
vykonateľným rozhodnutím, nemôže v exekučnom konaní privodiť zastavenie exekúcie. Exekučný súd

nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom
nemôžezasahovaťdoprávapriznanéhovexekučnomtitule(napríkladvrozsahu,čiúhradouparkovného
v danej lokalite bola zhojená skutočnosť, že povinný stál na vyhradenom parkovacom mieste, resp.
preverovať tvrdenie povinnej že „značka parkovania je zmätočná, nie je jednoznačná“). Exekučný súd
je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na

splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek
na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.

17. Súd zároveň poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve,
podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby
svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Povinný bol v základnom konaní pasívny, keď si doručovanú
písomnosť – exekučný titul – rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č.k 0/24/186032-36/98/155916
zo dňa 09.07.2024 neprezval, v dôsledku ktorej skutočnosti nastala fikcia doručenia a začala plynúť

15 dňová lehota na podanie odporu. Nakoľko povinný odpor nepodal, exekučný titul nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého možno viesť exekúciu.
Nič na tom nemení skutočnosť, že povinný po uplynutí dvoch mesiacov po nadobudnutí vykonateľnosti
exekučného titulu zaslal oprávnenému doklad o úhrade parkovného s námietkami voči výzve na úhradu
dlhu. Uvedená obrana povinného mala byť realizovaná v zákonnej lehote na podanie opravného

prostriedku.

18. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného, aby súd „zvážil, či vzhľadom na prebiehajúce preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na Generálnej prokuratúre SR nie sú splnené podmienky
na pozastavenie alebo zrušenie poverenia podľa § 61 Exekučného poriadku“ súd udáva, že samotná

skutočnosť, že povinná sa obrátila na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia oprávneného na Generálnu
prokuratúru, nie je v žiadnom prípade dôvodom pre zastavenie exekúcie. Takouto okolnosťou by bola
len skutočnosť, ak by rozhodnutie oprávneného – exekučné tituly boli zrušené. Rovnako je pre účely
exekučného konania právne irelevantná argumentácia povinného, že na jeho strane došlo zo strany
povinného k dvojitému postihu a to jednak zaplatením parkovaného zo strany povinného (ktoré nebolo

Mestom vrátené) a vyrubením pokuty zo strany oprávneného (vymáhanej v predmetnom exekučnom
konaní). Predmetom exekučného konania je nárok oprávneného vymáhaný na základe vykonateľných
exekučných titulov a nie nárok povinného na vydanie „bezdôvodného obohatenia sa mesta“ na úkor
povinného.

19. Pokiaľ ide o exekučný titul a to rozhodnutie – rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č.k.
0/24/244709-36/98/155916 zo dňa 04.10.2024, týmto rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť pokutu vo výške 78 eur za porušenie zákazu zastaviť a stáť na chodníku. Z exekučného titulu
vyplýva, že „pokuta sa ukladá v zákonom stanovenej výške za porušenie ustanovenia § 6a písm. e)
zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil účastník konania tým, že ako držiteľ vozidla ev. č. B.

dňa 28.09.2024 v čase 21:21 hod. na ul. Hálova , Bratislava, porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri
prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm.
q) zákona o cestnej premávke, kde "vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku okrem prípadu podľa § 52
ods.2“.Vovzťahuktomutoexekučnémutitulu,ktorýsastalvykonateľnýmdňa28.11.2024,argumentácia
povinného nesmeruje a teda vo vzťahu k tomuto exekučnému titulu neboli preukázané a súdom zistené

žiadne skutočnosti zakladajúce dôvod pre zastavenie exekúcie.

20. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2485/2025 zo dňa 16.01.2026 ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému
ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovyv súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti si žiadne trovy
neuplatnil) súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).