Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 51C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423204774
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423204774.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

žalobcu:A.B.,nar.X.X.XXXX,C.,D.E.XX,F.D.,D.,zastúpený:JUDr.JúliusBuček,AKŠtefánikova22,
Humenné, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova
4, Bratislava, IČO : 00 585 441, o 2.365,94 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.365,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd 21.8.2023 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 2.365,94
€ titulom náhrady škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.5.2023 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidla Mercedes
– Benz S 500 , EČV : C. vo vlastníctve žalobcu, a to počas jazdy motorovým vozidlom, kde vodičovi
motorového vozidla EČV : G. vyletel spod kolies kameň, ktorý zasiahol čelné sklo vozidla žalobcu a tým
spôsobil jeho poškodenie. Vozidlo škodcu bolo poistené u žalovaného.

3. Poškodené čelné sklo bolo vymenené v autorizovanom servise MOTOR-CAR Košice, s.r.o., kde

bola žalobcovi vystavená faktúra na sumu 2.365,94 €.

4. Žalovaný v Oznámení o riešení poistnej udalosti zo dňa 13.7.2023 žalobcovi oznámil, že jeho nárok
vybavuje bez poskytnutia náhrady z dôvodu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku
vzniku škodovej udalosti došlo prevádzkou vozidla EČV : G., nakoľko jeho vodič si vzhľadom na svoje
povinnosti pri riadení nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies jeho vozidla došlo k odskočeniu
kameňa, ktorý poškodil čelné sklo vozidla žalobcu.

5. Súd vydal vo veci Platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V ňom
namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko podľa jeho zistení žalobca nie je vlastníkom
poškodeného motorového vozidla. Zo správy o neho vyplýva, že vlastníkom vozidla je H. B.. Žalovaný
v tejto súvislosti poukazuje na nález ÚS SR zo dňa 16.12.2014 pod č.k. III.ÚS 266/2014-27 a R-NS SR
zo dňa 29.júna 2010 pod sp. zn. 2 Cdo 205/2009.

6. Ďalej žalovaný uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný v priebehu likvidácie poistnej udalosti
komunikoval so žalobcom sama o sebe neznamená, že tým uznal jeho aktívnu vecnú legitimáciu.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 16.4.2004 k námietke aktívnej vecnej legitimácie
uviedol, že faktúru za opravu predmetného motorového vozidla uhradil žalobca, čím mu v jeho
majetkovej sfére vznikla ujma vyjadriteľná v peniazoch, preto má za to, že je to práva žalobca a nie

vlastník vozidla, kto má na podanie žaloby aktívnu vecnú legitimáciu.

8. V tomto kontexte žalobca poukazuje na nález ÚS ČR z 9.10.2018 pod sp.zn. IV.ÚS 3009/17, kde
sa uvádza, že : „ ...sťažovateľka de lege lata nemá (priamo) právo na plnenie z poistnej zmluvy, ale má,
s ohľadom na to, že je osobou, ktorá všetko financuje ( a teda z toho očakáva prospech), záujem na

tom, aby bolo z poistnej zmluvy plnené v jej prospech.“ Obdobne sa vyjadruje aj KS v Banskej Bystrici
v rozsudku zo dňa 27.9.2018 pod sp.zn. 43 Cob/64/2018.

9. Žalovaný dňa 28.5.2024 vo veci aktívnej vecnej legitimácie opätovne poukázal na to, že je to práve
vlastník motorového vozidla, ktorému vznikla škoda, a nie je to žalobca. Žalobca nepredložil žiadny
dôkaz, že z jeho strany prišlo k úhrade faktúry za opravu a teda vzniku ujmy v jeho majetkovej sfére. Len

samotná skutočnosť, že faktúra bola vystavená na žalobcu ešte neznamená, že žalobca ju aj skutočne
uhradil. V danom prípade teda a) bolo poškodené vozidlo, ktorého vlastníkom nie je žalobca, b) žalobca
nepreukázal, že z jeho strany došlo k úhrade faktúry za opravu a tým k zmenšeniu jeho majetku.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom PZ strán sporu, oboznámil sa s obsahom spisového

materiálu a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

11. Zo Správy o nehode zo dňa 4.5.2023 súd zistil, že na diaľnici D2 v smere na Maďarsko došlo ku
škodovej udalosti , pri ktorej bolo poškodené čelné sklo vozidla Mercedes-Benz S 500 , EČV: C., ktorého
vodičom bol A. B., občan Ukrajiny. Ku škode došlo odletením kameňa spod kolies vozidla Audi A6, EČV:

G., ktorého vodičkou bola I. B.. Vozidlo škodcu bolo poistené u žalovaného.

12. Z registračného certifikátu č.CXA No 334062 ako aj zo Správy o nehode súd zistil, že vlastníkom
poškodeného vozidla je H. B. , občan Ukrajiny.

13. Poškodené motorové vozidlo dal žalobca opraviť do autorizovaného servisu MOTOR-CAR Košice,
s.r.o., ktorý na jeho meno vystavil Faktúru č. 1578607238 na sumu 2.365,94€, so splatnosťou 24.5.2023.
Faktúrovaná suma bola uhradená v hotovosti dňa 5.9.2023, čo vyplýva z dokladu s QR kódom pre
overenie dokladu.

14. Listom zo dňa 13.7.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že uplatnený nárok na náhradu škody vybavil
bez poskytnutia náhrady škody z dôvodu, že z jeho strany nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EVČ G.. Ďalej
žalovaný zdôraznil, že vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou malo údajne dôjsť k vzniku škody,
si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení svojho motorového vozidla nemôže byť pri rýchlosti vyše

100km/hod. vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného vozidla došlo k odskočeniu skaly, ktorá
údajne poškodila čelné sklo žalobcu. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktorým mala byť
spôsobená škoda, nemá charakter preukázania okolností vzniku škody.

15. PZ žalobcu založil do spisu aj overený preklad Plnej moci udelenej dňa 12.1.2023 žalobcovi

zo strany vlastníka vozidla na prevádzkovanie a disponovanie motorovým vozidlom Mercedes-Benz
S 500, v rozsahu ho používať a nakladať s ním ( predať, vymeniť, dať do prenájmu, požičať, založiť
ako zábezpeku a pod. ).

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

17. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo,
aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú
poistený zodpovedá.

18. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poškodeným je
ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.19. Podľa § 4 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené

a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci.

20. Podľa § 15 ods. 1 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu

škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Na pojednávaní dňa 6.11.2024 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. PZ žalovaného namietol,
že potvrdenie o úhrade faktúry nemá náležitosti pokladničného dokladu podľa Zákona o elektronickej
registračnej pokladnici. V súvislosti s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie opätovne poukázal na

Nález ÚS SR pod sp. zn. III.ÚS 266/2014.

22. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti a žalovaný v konaní napriek dôvodom
uvedeným v jeho Oznámení o riešení škodovej udalosti nenamietal ani okolnosti za ktorých k nej došlo.

23. Spornou zostala otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si jeho nároku v súdnom
konaní. Žalovaný poukázal na Nález ÚS SR zo dňa 16.decembra 2014 pod sp. zn. III.ÚS 266/2014.

24. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva v rámci ktorého je jeden z účastníkov
nositeľom oprávnenia ( je aktívne vecne legitimovaný ) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti

( je pasívne vecne legitimovaný ). Nedostatok vecnej legitimácie , či už aktívnej alebo pasívnej je vždy
dôvodom na zamietnutie žaloby.

25. Za škodu sa v právnej teórii aj praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
( spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu ) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
finančnými prostriedkami. Skutočnou škodou na veci je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkovéhodnoty,ktoréjetrebavynaložiťnauvedenievecidopôvodnéhostavu(restitutioinintegrum).

26. Škoda v prejednávanej veci nepredstavovala ( ako sa mylne domnieva žalovaný ) zníženie
majetkovej hodnoty vozidla, keďže po vykonanej oprave zostala hodnota motorového vozidla
zachovaná. Škoda v posudzovanej veci predstavovala náklady na opravu motorového vozidla, ktoré
znášal výlučne žalobca ako oprávnený držiteľ vozidla na základe generálnej Plnej moci udelenej od
vlastníka vozidla.

27. Žalobca, ktorý dal preukázateľne poškodené motorové vozidlo opraviť do autoservisu a na ktorého
meno bola aj vystavená faktúra za opravu a ktorý túto faktúru aj uhradil, utrpel vo svojej majetkovej
sfére ujmu, ktorú je žalovaný povinný uhradiť. Žalobca sa stal poškodeným v zmysle § 2 písm. g) zákona
o PZP a bol tak oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti škodcovi zo škodovej

udalosti, alebo jeho poisťovateľovi.

28. Námietka žalovaného, že žalobca nebol v čase škodovej udalosti vlastníkom poškodeného vozidla
a teda na jeho strane neprišlo k zmenšeniu jeho majetku podľa tunajšieho súdu neobstojí. Ako už uviedol
vyššie, škoda v tomto prípade nepredstavovala samotné „poškodenie“ motorového vozidla, ale sumu

finančných prostriedkov vynaložených na jeho opravu, ktorú znášal žalobca.

29. Nález ÚS SR sp.zn. III.ÚS 266/2014, na ktorý žalovaný poukázal, sa týka totálnej škody na
motorovom vozidle v čase, kedy toto bolo predmetom leasingu. Súdna prax dospela k ustálenému
záveru, že poškodeným je v zásade, nie však bezvýnimočne , leasingový prenajímateľ ako vlastník

vozidla. Je tomu tak v prípadoch odcudzenia, totálnej škody alebo úplného zničenia motorového vozidla.
Nie je tomu tak ale v prípade , keď po oprave zostala majetková hodnota vozidla nezmenená. ( viď napr.
Uznesenie KS v Košiciach zo dňa 31.1.2024 pod sp.zn. 4Cob/152/2023 , judikatúra na ktorú poukázal
žalobca ). Uvedené platí aj v prejednávanej veci.30. Čo sa týka žalovaným namietaných nedostatkov Potvrdenia o zaplatení faktúry za opravu, tieto
boli vágne a nekonkrétne. Potvrdenie bolo opatrené QR kódom, na základe ktorého je možné platbu

kedykoľvek overiť.

31. Nazákladevyššievykonanéhodokazovaniaacitovanýchprávnychpredpisovrozhodolsúdvznení,
ako je uvedené v enunciáte tohoto rozsudku.

32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).