Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119201634
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5119201634.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci

žalobkyne: A. B., nar.: 13.11.1983, bytom: C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom: Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, proti
žalovanému: A. E. B., nar.: 28.9.1976, bytom: C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený: Advokátska
kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom: F. F. XX, XXX XX G., IČO: 36 806 498, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného
súdu Žilina zo dňa 8.1.2019, č.k. 21P/255/2016-103, teda dňa 16.3.2017, vyporiadava nasledovne:

A) súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne:

a. byt č. X, C. X, X. poschodie, ktorý sa nachádza v stavbe so súp. č. XXX, označený ako BYTOVÝ
DOM a postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X, zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu
H., obec: C. D., kat. územie C. D., na LV č. XXXX,

b. vnútorné vybavenie bytu pozostávajúce:
- chodba: vstavaná skriňa/chodba, botník na mieru, úložná skrinka, vstavané dvere-komora, regál,
-spálňa:vstavanéskrinenamieru,komodanamieru,manželskáposteľ,2xnočnýstolík,TVzn.:Grundig,
DVD prehrávať Thompson, Set top box, polica na mieru, smrekové dvere+dverové zárubne,
- obývačka: gaučová súprava, obývacia stena – 7 ks nábytku, konferenčný stolík, plazmový TV
Samsung, domáce kino Samsung, Wii herná konzola, set top box Motorola, jedálensky stôl, 4 ks stoličky,
koberec, 2xdrevené obloženie zárubní,
- kuchyňa: montovaná kuchynská linka na mieru, so zabudovanými spotrebičmi, indukčná doska,

teplovzdušná rúra, digestor, mikrovlnka, rýchlovarná kanvica, gril, komplet kuchynské vybavenie,
- špajza: regál,
- detská č. 1: vstavané skrine na mieru, komoda na mieru, polica na mieru 2 ks, masívna válenda, písací
stôl, kožená stolička,
- detská č. 2: detská obytná súprava, písací stôl, válenda, komoda, plátená stolička, koberec, PC zostava
(monitor, PC, klávesnica, myš, tlačiareň), wi-fi router,

B) súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného prívesný vozík s EČV: H..

II.Žalobkyňa je povinná zaplatiťžalobcovisumu18.654,28Eur,atodo60dníododňanadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 8.2.2019, sa žalobkyňa domáha vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“), ktoré zaniklo dňa 16.3.2027, a to právoplatnosťou

rozvodumanželstvažalobkyneažalovanéhovzmyslerozsudkuOkresnéhosúduŽilinazodňa6.3.2017,
č.k.: 21P/255/2016-103. Žalobkyňa uviedla, že do BSM patrí
a) nehnuteľnosť: 4-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na 1. poschodí, vchod č. 3 bytového domu, súp.
č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 8936/276154, zapísaný na LV č. XXXX pre kat.
ú. C. D., všeobecná hodnota 58.600,- Eur s tým, že v ďalšom priebehu konania si dala žalobkyňa

vypracovať súkromný znalecký posudok č. 65/2022 vypracovaný znalcom Ing. Borisom Timkaničom (č.l.
355 a nasl.), ktorým bola stanovená všeobecná hodnota bytu na sumu 89.900,- Eur,
b) osobné motorové vozidlo Opel Corsa, r.v. 2001, EČV: H. XXX I. v hodnote max. 500,- Eur, ktoré však
bolo v priebehu konania „zošrotované“ (č.l. 253), tzn. zaniklo ako samostatný predmet právnych vzťahov,
c)prívesnývozík:EČV:H.vhodnotecca3.000,-Eurstým,ževďalšompriebehukonaniasastranysporu

dohodli na jeho hodnote 150,- Eur (suma odsúhlasená žalobcom na č.l. 312 p.v. a suma odsúhlasená
žalovaný na č.l. 313 p.v.),
d) vnútorné vybavenie bytu:
a. chodba: vstavaná skriňa/chodba, botník na mieru, úložná skrinka, vstavané dvere-komora, regál,
b. spálňa: vstavané skrine na mieru, komoda na mieru, manželská posteľ, 2xnočný stolík, TV zn.:

Grundig, DVD prehrávať Thompson, Set top box, polica na mieru, smrekové dvere+dverové zárubne,
c. obývačka: gaučová súprava, obývacia stena – 7 ks nábytku, konferenčný stolík, plazmový TV
Samsung, domáce kino Samsung, Wii herná konzola, set top box Motorola, jedálensky stôl, 4 ks stoličky,
koberec, 2xdrevené obloženie zárubní,
d. kuchyňa: montovaná kuchynská linka na mieru, so zabudovanými spotrebičmi, indukčná doska,

teplovzdušná rúra, digestor, mikrovlnka, rýchlovarná kanvica, gril, komplet kuchynské vybavenie,
e. špajza: regál,
f. detská č. 1: vstavané skrine na mieru, komoda na mieru, polica na mieru 2 ks, masívna válenda, písací
stôl, kožená stolička,
g. detská č. 2: detská obytná súprava, písací stôl, válenda, komoda, plátená stolička, koberec, PC

zostava (monitor, PC, klávesnica, myš, tlačiareň), wi-fi router,
h. kúpeľňa: rohová vaňa, police na mieru, umývadlo, zrkadlá 2ks, skrinka pod umývadlo,
ktorého hodnotu žalobkyňa v žalobe nekonkretizovala, avšak podaním zo dňa 30.5.2019 (č.l. 54 p.v.)
akceptovala sumu 1.000,- Eur, ktorá bola na pojednávaní konanom dňa 9.6.2022 (č.l. 313) žalovaným
rovnako akceptovaná,

e) úspory manželov naakumulované počas trvania BSM, ktoré žalobkyňa v čase podania žaloby
nešpecifikovala, avšak tieto majú pochádzať z podnikania žalovaného, ako aj z jeho neskoršieho
pôsobenia v riadiacich funkciách a aj z jeho pôsobenia v hudobnej skupine Fontóm, ktorá si účtovala
od 550,- Eur do 720,- Eur za jedno vystúpenie,
f) žalobkyňa uviedla aj to, že počas manželstva boli z prostriedkov BSM zakúpené hudobné nástroje

a aparatúra žalovaného.
Žalobkyňa navrhla, z dôvodov, že žalovaný zarábal počas manželstva viac, ale zároveň si aj vynakladal
na svoje potreby väčšie výdavky, počas manželstva sa zakúpilo motorové vozidlo zn. Octavia na matku
žalovaného a zároveň sa žalovaný dopustil manželskej nevery, aby súd pri vyporiadavaní BSM aplikoval
disparitu podielov. Žalobkyňa navrhla, aby položky pod písm. a), b) a d) boli prikázané do vlastníctva

žalobkyne, položka pod písm. c) žalovanému a zároveň, aby bola žalobkyni vyplatená suma určená
ako 1 rozdiel sumy úspor patriacich do BSM a 1 hodnoty majetku prikázaného do výlučného vlastníctva
žalobkyne.
Podaním zo dňa 27.4.2022 (č.l. 277 a nasl.) žalobkyňa rozšírila okruh majetku, ktorý sa má v rámci BSM
vyporiadať aj o jej vnos vo výške 220.000,- Sk, čo mali byť peňažné prostriedky, ktoré jej poskytli rodičia.

2. Žalovaný s vymedzením rozsahu BSM súhlasil len čiastočne s tým, že sa nestotožnil s ohodnotením
tohto majetku. Žalovaný súhlasil s tým, že majetok BSM tvorí nasledovný majetok:
a) byt popísaný v bode 1., avšak nesúhlasí s cenou, ktorú uviedla žalobkyňa, pričom na stanovenie jeho
hodnoty si dal žalovaný vypracovať súkromný znalecký posudok č. 75/2022, vyhotovený A. J. H. (č.l.

241 a nasl.), ktorým bola stanovená všeobecná hodnota bytu na sumu 118.000,- Eur,b) Opel Corsa – motorové vozidlo popísané vyššie, ktorého hodnotu žalovaný odhadol na sumu 500,-
Eur, ktoré však bolo v priebehu konania „zošrotované“ (č.l. 253), tzn. zaniklo ako samostatný predmet
právnych vzťahov,

c) prívesný vozík popísaný v bode 1. s tým, že jeho hodnotu odhadol na sumu 300-400,- Eur s tým,
že v ďalšom priebehu konania sa strany sporu dohodli na jeho hodnote 150,- Eur (suma odsúhlasená
žalobcom na č.l. 312 p.v. a suma odsúhlasená žalovaným na č.l. 313 p.v.),
d) vybavenie bytu popísané v bode 1., ktorého hodnotu odhadol na sumu 4.000 – 5.000,- Eur s tým,
že v priebehu ďalšieho konania, a to podaním žalobkyne zo dňa 30.5.2019 (č.l. 54 p.v.) a vyjadrením

žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.6.2022 (č.l. 313) bola hodnota stranami sporu stanovená
dohodou na sumu 1.000,- Eur,
e) nakoľko si počas manželstva zakúpil hudobné nástroje, žalovaný navrhol, aby bolo toto zakúpenie
zohľadnené sumou 5.000,- Eur s tým, že v priebehu súdneho konania žalovaný navrhol, aby bola
hodnota týchto nástrojov zohľadnená sumou 2.000,- Eur, a to z dôvodu ich amortizácie.
Okrem uvedeného si žalovaný uplatnil vnos do BSM, a to vo výške 19.916,35 Eur z titulu daru od jeho

matky na nadobudnutie vyššie popísaného bytu a sumu cca 6.700,- Eur, ktorú žalovaný vniesol do kúpy
vyššie popísaného bytu z vlastných prostriedkov (zo sporenia), ktorú žalovaný neskôr upravil (č.l. 313
p.v.) na sumu 15.032,06 Eur (452.856,- Sk), čo žalovaný preukazuje (1) čestným vyhlásením matky
žalovaného zo dňa 6.12.2019 (č.l. 298), (2) príkazom na úhradu zo dňa 7.8.2006 (č.l. 299), (3) dokladom
o výbere v hotovosti zo dňa 7.8.2006 (č.l. 300) a výpisom z účtu na č.l. 301. Podľa vyjadrenia žalovaného

do BSM nepatria žiadne úspory, pretože tieto neexistujú. Žalovaný navrhol, aby položky pod písm. a),
b) a d) boli prikázané do vlastníctva žalobkyne, položka pod písm. c) žalovanému a zároveň, aby bola
žalovanému zaplatená suma z titulu „výplatku“ z titulu vyporiadania BSM.

3. V ďalšom konaní strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach a vyjadreniach ohľadom rozsahu BSM,

avšak počas konania došlo k čiastočnej dohode strán ohľadne hodnoty niektorých položiek majetku
tvoriaceho súčasť BSM a to hodnoty:
a) vybavenia bytu popísaného v bode 1. na sumu 1.000,- Eur,
b) prívesného vozíka popísaného v bode 1. na sumu 150,- Eur.
Zároveň predmetom vyporiadania BSM prestalo byť osobné motorové vozidlo, nakoľko toto bolo

zlikvidované.

4. Predmetom tohto konania tak, ako ho vymedzila žalobkyňa, je vyporiadanie BSM strán sporu, ktoré
zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva, a to dňa 16.3.2017. Konanie začalo na
základe žaloby žalobkyne doručenej súdu dňa 8.2.2019, tzn. v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote,

po uplynutím ktorej nastáva vyporiadanie fikciou v súlade s ust. § 149 ods. 3 OZ. Zároveň pritom platí,
že predmetom vyporiadania je výlučne majetok, ktorý strany sporu predmetom spravili (napr. rozsudok
Krajského súdu Košice zo dňa 15.5.2019, č.k. 8CoP/146/2018, ktorý odkazuje na rozsudok NS ČR, sp.
zn.: 22Cdo/684/2004) v lehote 3 rokov odo dňa zániku BSM, teda do 16.3.2020, nakoľko vo vzťahu
k majetku, ktorý strany sporu predmetom vyporiadania v uvedenej lehote nespravili, vo vzťahu k tomuto

majetku nastupujú účinky popísané v ust. § 149 ods. 3 OZ, pretože „konanie o vyporiadaní BSM je
sporovým konaním a vzhľadom na dispozičnú zásadu súd môže vyporiadať iba tie veci, ktoré strany
urobili predmetom konania. Pokiaľ by súd v takomto konaní vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý strany
nEurobili predmetom konania, potom by konal s § 216 ods. 1 C.s.p. a išlo by o vadu konania, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd síce nie je viazaný návrhmi účastníkov, pokiaľ

ide o rozsah bezpodielového spoluvlastníctva a pokiaľ ide o spôsob vyporiadania. Dispozíciu účastníkov
predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že
súd vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto
konaní môže súd len pokiaľ ide o výšku, ceny vecí, a to ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska“.
V súlade s uvedeným strany sporu svojimi úkonmi spravili predmetom vyporiadania majetok popísaný

v bodoch 1. a 2. tohto rozhodnutia, okrem vnosu vo výške 220.000,- Sk, ktorý si žalobkyňa uplanila až
podaním zo dňa 27.4.2022 (č.l. 277 a nasl.), tzn. po uplynutí 3 ročnej lehoty.

5. Po zohľadnení skutočnosti, že v priebehu konania zaniklo motorové vozidlo Opel Corsa (č.l. 253 a
254), medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetom BSM sú nasledovné majetkové hodnoty:

a) nehnuteľnosť: 4-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na 1. poschodí, vchod č. 3 bytového domu, súp.
č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 8936/276154, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. ú.
C. D., na hodnote ktorého sa strany sporu počas konania nedohodli,b) prívesný vozík: EČV: H. s tým, že počas konania sa strany sporu dohodli na jeho hodnote vo výške
150,- Eur,
c) vnútorné vybavenie bytu:

a. chodba: vstavaná skriňa/chodba, botník na mieru, úložná skrinka, vstavané dvere-komora, regál,
b. spálňa: vstavané skrine na mieru, komoda na mieru, manželská posteľ, 2xnočný stolík, TV zn.:
Grundig, DVD prehrávať Thompson, Set top box, polica na mieru, smrekové dvere+dverové zárubne,
c. obývačka: gaučová súprava, obývacia stena – 7 ks nábytku, konferenčný stolík, plazmový TV
Samsung, domáce kino Samsung, Wii herná konzola, set top box Motorola, jedálensky stôl, 4 ks stoličky,

koberec, 2xdrevené obloženie zárubní,
d. kuchyňa: montovaná kuchynská linka na mieru, so zabudovanými spotrebičmi, indukčná doska,
teplovzdušná rúra, digestor, mikrovlnka, rýchlovarná kanvica, gril, komplet kuchynské vybavenie,
e. špajza: regál,
f. detská č. 1: vstavané skrine na mieru, komoda na mieru, polica na mieru 2 ks, masívna válenda, písací
stôl, kožená stolička,

g. detská č. 2: detská obytná súprava, písací stôl, válenda, komoda, plátená stolička, koberec, PC
zostava (monitor, PC, klávesnica, myš, tlačiareň), wi-fi router,
h. kúpeľňa: rohová vaňa, police na mieru, umývadlo, zrkadlá 2ks, skrinka pod umývadlo,
s tým, že strany sporu sa dohodli na hodnote tohto vybavenia vo výške 1.000,- Eur,
d) odnos peňažných prostriedkov z BSM žalovaným na zakúpenie hudobných nástrojov a aparatúry, na

výške ktorého sa výslovne nedohodli.

6. Sporným medzi stranami sporu zostali nasledovné skutočnosti:
a) hodnota bytu popísaného v bode 1. tohto rozhodnutia,
b) úspory, resp. výbery z účtu žalovaného počas trvania BSM bez súhlasu žalobkyne, ako aj ich výška,

resp. výška, ktorá nebola použitá na uspokojovanie spoločných potrieb alebo potrieb ich spoločnej
domácnosti a
c) vnos žalovaného do BSM a jeho výška,
f) odnos žalovaného z majetku BSM, nakoľko si počas manželstva zakúpil hudobné nástroje, žalovaný
navrhol, aby bolo toto zakúpenie zohľadnené sumou 5.000,- Eur s tým, že v priebehu súdneho konania

navrhol,abybolahodnotatýchtonástrojovzohľadnenásumou2.000,-Eur,atozdôvoduichamortizácie.

7. Súd v konaní vykonal dokazovanie a to dôkazmi, najmä : rozsudok OS Žilina zo dňa 8.1.2019,
č.k. 21P/225/2016-103 (č.l. 6 a nasl.), výpismi z účtu žalovaného IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX (č.l. 124 a nasl.), listom vlastníctva č. XXXX (č.l. 159 p.v.) odpoveď na lustráciu v Sociálnej

poisťovni (č.l. 229 a nasl.), znalecký posudok č 75/2022 (č.l. 241 a nasl.), potvrdením o vyradení vozidla
z národnej evidencie vozidiel (č.l. 253), protokol o prevzatí starého vozidla na spracovanie (č.l. 254),
dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 30.8.2007 (č.l. 295 a nasl.), čestné prehlásenie
zo dňa 6.12.2019 (č.l. 298), príkaz na úhradu (č.l. 299), doklad o výbere v hotovosti (č.l. 300), výpis
z účtu (č.l. 301), Zmluva o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu zo dňa 11.12.2007 (č.l.

302 a nasl.), doklad o vklade/výbere (č.l. 307), osvedčenie o evidencii (č.l. 308), znalecký posudok č.
65/2022 (č.l. 355 a nasl.), s tým, že nevykonal dôkazy:
a) výsluch svedka L. M., nakoľko tento dôkaz mal preukazovať činnosť žalovaného v hudobnej skupine,
pričom táto skutočnosť nebola sporná a v prípade, ak by takouto činnosťou boli získané peňažné
prostriedky, tieto majú pre vyporiadanie BSM význam len v prípade, ak by tieto v čase zániku BSM

existovali, čo sa nepreukázalo a zároveň v konaní nebolo preukázané, ako, kedy a na aký účel mali byť
tieto prostriedky použité,
b) výsluch rodičov žalobkyne, nakoľko týmto výsluchom sa mala preukazovať nevera žalovaného, čo
však v konaní o vyporiadanie BSM nemá význam a samotná nevera nie je sama o sebe podľa názoru
súdu ani dôvodom na aplikovanie disparity podielov na BSM,

c) výsluch matky žalovaného, ktorý mal slúžiť na preukázanie, že táto poskytla žalovanému dar vo výške
600.000,- Sk, ktorý mal byť použitý na kúpu bytu popísaného vyššie, avšak táto skutočnosť vyplýva aj
z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise. Zároveň však z týchto dôkazov nevyplýva,
že by predmetné peňažné prostriedky boli aj skutočne použité na kúpu bytu. Dôkazné bremeno vo
všeobecnosti zaťažuje tú stranu sporu, ktorá určitú skutočnosť tvrdí, čo je v danom prípade žalovaný.

Bolo úlohou žalovaného, aby preukázal nielen to, že od matky dostal dar vo výške 600.000,- Sk, ale
že tieto prostriedky boli aj použité na kúpu bytu, čo sa žalovanému preukázať nepodarilo, a to aj
s ohľadom na skutočnosť, že podľa predložených dokladov malo k nadobudnutiu bytu dôjsť zmluvou
zo dňa 30.8.2007 (č.l. 295 a nasl.), pričom ale peňažné prostriedky od matky mali byť poskytnutév auguste 2006, teda viac ako 1 rok pre kúpou bytu (resp. členského podielu, s ktorým je spojený nájom
bytu). Vychádzajúc teda aj z časových súvislostí poskytnutia daru a kúpy bytu mal súd za to, že nie je
preukázané, že peňažné prostriedky z daru boli aj skutočne použité na kúpu bytu.

8. Úlohou súdu v prípade podanej žaloby o vyporiadanie BSM je (1) zistiť, či BSM zaniklo, nakoľko
vyporiadanie je možné len v prípade zaniknutého BSM, (2) zistiť rozsah majetku tvoriaceho súčasť BSM
(súd pritom vychádza len z majetku, o ktorom strany tvrdia, že do BSM patrí), (3) zistiť hodnotu majetku,
ktorýdoBSMpatría(4)takýtomajetokmedzistranysporurozdeliťavprípadenerovnostinadobúdaného

majetku stanoviť sumu na vyrovnanie prípadného rozdielu. Súd v súlade s uvedeným teda v prvom
rade zisťoval, či BSM strán sporu zaniklo, čo sa stalo právoplatnosťou rozsudku OS Žilina o rozvode
manželstva strán (č.l. 6 a nasl.), a to dňa 16.3.2019. Následne súd pristúpil k zisteniu rozsahu majetku,
ktorý má podľa návrhov strán sporu tvoriť ich BSM, a ktorý má súd vyporiadať, pričom ako je uvedené
vyššie, medzi stranami sporu neboli sporné majetkové hodnoty popísané v bode 5. tohto rozhodnutia.
Keďže žalobkyňa navrhla vyporiadať aj jej vnos do BSM vo výške 220.000,- Sk až po uplynutí zákonom

stanovenej 3-ročnej lehoty, súd tento vnos nevyhodnocoval a neriešil a riešil výlučne majetok (vrátane
vnosov) popísaný v bode 5. rozhodnutia a popísaný v bode 6. rozhodnutia, ktorý medzi stranami zostal
sporný.

9. Žalovaný navrhol, aby v tomto konaní bol riešený aj jeho vnos do BSM popísaný v bode 2. v celkovej

výške 1.052.856,- Sk (suma 600.000,- Sk + 452.856,- Sk), ktorý má pozostávať z jeho peňažných
prostriedkov, ktoré
a) mu mala poskytnúť jeho matka vo výške 600.000,- Sk (suma 300.000,- Sk bezhotovostne a suma
300.000,- Sk v hotovosti) na účel nadobudnutia bytu. Vo vzťahu k týmto prostriedkom platia závery
súdu popísané v bode 7. písm. c), tzn. že v konaní nebolo preukázané, že tieto prostriedky boli

reálne žalovaným použité na nadobudnutie majetku tvoriaceho BSM. Skutočnosť, že samotné peňažné
prostriedky boli poskytnuté ((pričom aj poskytnutie sumy 300.000,- Sk v hotovosti je preukazované
výlučne dokladom o výbere prostriedkov z účtu (č.k. 300) a čestným vyhlásením matky (č.l. 298), pričom
nebol predložený iný doklad, z ktorého by vyplývalo, že peňažné prostriedky aj reálne poskytnuté boli)),
ešte nepreukazuje aj ich reálne použitie na deklarovaný účel, a to hlavne v prípade, ak prostriedky mali

byť poskytnuté v 8/2006, ale byt bol kupovaný až o cca 1 rok neskôr, t.j. 30.8.2007,
b) mal mať žalovaný vo výške cca 6.700,- Eur, neskôr táto suma upravená na sumu 15.032,06 Eur,
t.j. 452.856,- Sk (č.l. 313 p.v.) k dispozícii zo svojho poistenia. Aj vo vzťahu k tejto sume je potrebné
uviesť rovnaké závery ako sú popísané vyššie, a to, že samotná existencia tejto sumy nepreukazuje, že
tieto prostriedky boli aj reálne použité na nadobudnutie majetku tvoriaceho BSM, a teda, že ide o vnos

žalovaného do BSM v uvedenej výške.
V súlade s popísaným preto súd neuznal uvedené sumy ako vnos žalovaného do BSM.

10. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi stranami bola otázka spoločných úspor, o ktorých žalobkyňa
tvrdila, že musia existovať z dôvodu vysokých príjmov žalovaného počas manželstva, pričom ale tieto

žalovaný minul/použil bez súhlasu žalobkyne, resp. sa ich snaží pred žalobkyňou utajiť. Na druhej strane
žalovaný existenciu úspor popieral a argumentoval tým, že zarábané peňažné prostriedky sa minuli
z dôvodu vysokých nákladov na spoločný život, ktoré žalovaný odhadol na sumu 2.500,- Eur mesačne
(strana 2. zápisnice z pojednávania zo dňa 16.5.2024) Žalobkyňa s takýmito nákladmi nesúhlasila
a odhadla ich na sumu 1.500 až 2.000,- Eur mesačne (strana 3. zápisnice z pojednávania zo dňa

16.5.2024). Žalobkyňa odôvodnenosť svojho nároku počas konania modifikovala tak, že výšku úspor
vyvodzovala z celkových príjmov a výdavkov na účte žalovaného. Súd z obsahu podaní žalobkyne
vyhodnotil, že žalobkyňa sa v danom prípade domáha/uplatňuje si nárok na „odnos“ majetku z BSM
v súlade s napr. rozhodnutím NS SR, č.k.: Cdo/2017 (ktoré odkazuje na R 42/1972), podľa ktorého
„ak jeden z manželov nakladal s vecami alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom
na tento neplatný úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory treba zaradiť do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a vyporiadať. Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z účtu
peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nesie dôkazné
bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú

spotrebualebonanákladyspojenésužívanímaudržiavanímmajetkuvbezpodielovomspoluvlastníctve;
pokiaľ takéto použitie nepreukáže, je treba vybrané prostriedky zahrnúť do masy bezpodielového
spoluvlastníctva a vyporiadať“. Zároveň súd vychádza aj zo skutočnosti, že tento nárok bol uplatnený
včas, teda v lehote 3 rokov, pričom vychádzal z názoru prezentovaného napr. v rozhodnutí NSČR, sp. zn.: 22 Cdo 3541/2014, podľa ktorého „problematika tzv. informačného deficitu smeruje k
procesnému zohľadneniu toho, že v niektorých prípadoch nemôže účastník konania o vyporiadaní
BSM bez súčinnosti so súdom disponovať všetkými potrebnými tvrdeniami (či dôkazmi) už na začiatku

konania predovšetkým z toho dôvodu, že objektívne nemá možnosť potrebné informácie alebo dôkazy
získať. Žaloba preto spravidla nemôže obsahovať všetky potrebné a konkrétne tvrdenia, ktoré takýto
účastník obvykle môže doplniť až v priebehu konania. Pokiaľ jeden z bývalých manželov v žalobe
označí svoj nárok spôsobom, ktorý možno od neho v rámci objektívne dostupných informácií požadovať,
je tento nárok uplatnený už v pôvodnej žalobe, napriek tomu, že k jeho upresneniu dochádza až v

priebehu konania. V pomeroch vyporiadania BSM to znamená, že môžu byť žalobou riadne uplatnené
k vyporiadaniu jednotlivé veci a hodnoty, hoci k ich upresneniu a konkretizácii dochádza až v priebehu
konania.Predpokladompretakýtozáverje,žeužzožaloby,ktoránetrpínedostatkom,ktorýbyvyžadoval
postup podľa§ 43 odst. 1 o. s. ř. ( pozn. v SR ide o ust. § 128 a § 129 CSP), je zrejmé, že účastník
mieni urobiť predmetom vyporiadania príslušnú vec či hodnotu. Skutočnosť, že účastník potrebné
ďalšie skutočnosti a tvrdenia(prípadne dôkazy) nedoplní, sa môže premietnuť do vecnej dôvodnosti

uplatneného nároku, ale nie do záveru, že sa jednalo o nárok, ktorý vôbec v lehote troch rokov od zániku
BSM uplatnený nebol“.

11. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.5.2024 určila výšku požadovaného odnosu na sumu 176.441,44 Eur,
ktorú určila tak, že spočítala položky výberov z účtu žalovaného IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX vyplývajúcich z bankových výpisov uvedených na č.l. 124 a nasl. za obdobie od 15.10.2011 do
16.3.2017, pričom všetky tieto výbery považuje sa sumy, ktoré boli vykonané bez súhlasu žalobkyne,
a teda ide o úkony, ktoré sú v súlade s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatnými úkonmi, na
ktoré nie je možné prihliadať a aj v súlade s vyššie prezentovaným názorom ide o peňažné prostriedky,
ktoré je potrebné zahrnúť do BSM a tieto aj vyporiadať. Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka

platí, že „bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov“. Pojem bežná
vec nie je možné definovať vyčerpávajúcim spôsobom tak, aby bolo vždy a za každých okolností
jednoznačne zrejmé, čo sa pod týmto pojmom rozumie. V súlade s tým je preto potrebné sa tejto otázke
venovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti riešeného prípadu. V konaní medzi stranami nebolo
sporné, že prevažnú časť prostriedkov potrebných na zabezpečovanie spoločných potrieb a aj potrieb

domácnosti zabezpečoval žalovaný, pričom žalobkyňa odhadla náklady na ich spoločné potreby vo
výške1.500,-Euraž2.000,-Eurmesačne,žalovanýnasumu2.500,-Eur.Vkonanínebolitakétonáklady
preukazované, a ani preukázané, a keďže podľa ust. § 185 ods. 2 CSP môže súd „aj bez návrhu vykonať
dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon

neustanovuje inak“, v súlade s tým súd podľa ust. § 186 ods. 2 CSP pri riešení tejto otázky vychádzal
zo zhodného tvrdenia strán, tzn. že mesačné náklady na zabezpečovanie spoločných vecí boli vo výške
2.000,- Eur (nakoľko žalovaným uvádzaná suma 2.500,- Eur zahŕňa aj sumu 2.000,- Eur). V súlade s tým
potomsúdstanovil,vychádzajúcztoho,žesuma2.000,-Eurjemesačnýmnákladomnazabezpečovanie
spoločných potrieb, že za obdobie od 15.10.2011 do 16.3.2017 (čo spolu predstavuje 64 mesiacov,

nakoľko 15 dní z mesiaca 10/2011 a 16 dní z mesiaca 3/2017 predstavuje spolu jeden mesiac) bola na
zabezpečenie spoločných potrieb vynaložená suma vo výške 128.000,- Eur (64 mesiacov x 2.000,- EUR
mesačne), tzn. suma 128.000,- Eur predstavuje sumu, ohľadne ktorých žalovaný nakladal ako s bežnou
vecou podľa ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k jednotlivým položkám, ktoré žalobkyňa podaním zo dňa 15.5.2024
označila za úkony vykonané bez jej súhlasu, a teda za neplatné úkony. Keďže v konaní neboli
preukazované, a ani preukázané iné skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne/presne vyvodiť
aj iný príjem a výdavky ako sú príjmy a výdavky vyplývajúce z vyššie uvedeného účtu žalovaného, súd
vychádzal zo skutočnosti, že z peňažných prostriedkov, ktoré boli vyberané z účtu žalovaného a ktoré

sú označené v podaní žalobkyne zo dňa 15.5.2024 vo výške 176.441,44 Eur, boli hradené aj bežné veci
popísané v bode 11. tohto rozhodnutia v celkovej výške 128.000,- Eur, tzn. za sumu, ktorá presahuje
obsah pojmu bežná vec, súd považoval výlučne rozdiel medzi sumou 176.441,44 Eur a sumou 128.000,-
Eur, teda sumu 48.441,44 Eur, ktorú považuje za „odnos“ z prostriedkov BSM, za ktorý zodpovedá
žalovaný, a ktorý je potrebné do BSM vrátiť.

13. Poslednou spornou skutočnosťou tak zostala hodnota riešeného bytu, vo vzťahu ku ktorému boli
predložené 3 tvrdenia, a to tak, že (1) žalobkyňa v podanej žalobe uviedla sumu 58.600,- Eur, ktorú
neskôr (2) upravila v súlade s ňou predloženým súkromným posudkom na sumu 89.900,- Eur a (3)žalovaný v súlade s ním predloženým súkromným posudkom uviedol sumu 118.000,- Eur. Žiadna zo
strán sporu nenavrhla vykonanie iného dôkazu, ktorým by sa odstránil uvedený rozpor v sumách. Keďže
podľa ust. § 185 ods. 2 CSP môže súd „aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak“, v súlade s tým súd
podľa ust. § 186 ods. 2 CSP pri riešení tejto otázky vychádzal zo zhodného tvrdenia strán, a to tak, že
za hodnotu riešeného bytu považuje sumu 89.900,- Eur (nakoľko suma 118.000,- Eur v sebe zahŕňa
aj sumu 89.900,- Eur).

14. Poslednou položkou, ktorá nebola medzi stranami dohodnutá, je suma „odnosu“ peňažných
prostriedkovzBSMžalovanýmnazakúpeniejehohudobnýchnástrojov.Akojeuvedenévyššie,žalovaný
navrhol, aby bolo toto zakúpenie zohľadnené sumou 5.000,- Eur s tým, že v priebehu súdneho konania
navrhol,abybolahodnotatýchtonástrojovzohľadnenásumou2.000,-Eur,atozdôvoduichamortizácie.
Nakoľko žalobkyňa sumy navrhnuté žalovaným nerozporovala, súd pri aplikácii ust. § 186 ods. 2

CSP hodnotu uvedeného „odnosu“ stanovil na sumu 5.000,- Eur. Argumentáciu žalovaného o tom, že
tým, že došlo k amortizácii predmetných nástrojov, by sa mala suma znížiť na sumu 2.000,- Eur, súd
neakceptoval, nakoľko podľa existujúcej judikatúry platí, že výška „odnosu“ predstavuje sumu, ktorá bola
vynaložená z majetku BSM na majetok jedného z manželov, a to v čase jej vynaloženia. To znamená, že
na túto výšku nemá vplyv, ak sa takto zaobstaraná vec znehodnotila alebo opotrebovala, a to aj z toho

dôvodu, že to bolo práve činnosťou osoby dotknutého manžela. V súlade s tým potom nemá na výšku
„odnosu“ vplyv amortizácia, a preto súd vychádzal pri jeho stanovení zo sumy 5.000. Eur, ktorá nebola
žalobkyňou spochybnená.

15. V súlade s uvedeným tak súd zistil, že do BSM patrí (1) byt s hodnotou 89.900,- Eur, (2) jeho

vybavenie v hodnote 1.000,- Eur, (3) prívesný vozík v hodnote 150,- Eur, (4) odnosy z účtu žalovaného
v hodnote 48.441,44 Eur a (5) odnos z titulu zakúpenia nástrojov vo výške 5.000,- Eur. Celková hodnota
BSMtedapredstavujesumu144.491,44Eur,zktorejnakaždústranusporupripadásuma72.245,72Eur.

16. Pri prikázaní vlastníctva súd vychádzal z návrhov strán, kde obe strany súhlasili s tým, aby

a)bytavzásadeajjehovybavenie(ajkeďžalobkyňamalasnahuoto,abybolačasťvybaveniaprikázaná
žalovanému, neuviedla však žiadne konkrétne veci) boli prikázané do vlastníctva žalobkyne. Súd sa
s týmto stotožnil, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že strane, ktorej bude prikázaný byt, bude prikázané aj
jeho vybavenie (v súlade napr. z názorom KS Trenčín v uznesení zo dňa 31.8.2020, sp. zn.: 6Co/46/2020
sú považoval spôsob vymedzenia hnuteľných vecí za prípustný), nakoľko žalovaný s prikázaním týchto

hnuteľných veci do jeho vlastníctva nesúhlasil, tzn. do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazuje
majetok v hodnote 90.900,- Eur,
b) prívesný vozík bol prikázaný do vlastníctva žalovaného, tzn. do výlučného vlastníctva žalobkyne sa
prikazuje majetok v hodnote 150,- Eur.
Nakoľko podľa bodu 15. má byť podiel na majetku BSM u každého zo strán sporu vo výške 72.245,72

Eur, z ktorej žalobkyni pripadla hodnota vo výške 90.900,- Eur je potrebné, aby na vyrovnanie zaplatila
žalovanémusumurozdielumedzisumou90.900,-Eurasumou72.245,72Eur,tedasumu18.654,28Eur.

Keďže ide o vyššiu sumu peňažných prostriedkov, ktoré často nie sú k dispozícii okamžite, súd v súlade
s ust. § 232 ods. 3 druhá veta CSP poskytol žalobkyni lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku na jej

zaplatenie žalovanému.

17. Žalobkyňa v konaní opakovane navrhovala, aby sa pri delení BSM aplikovala disparita podielov strán
sporu, pričom argumentovala hlavne neverou žalovaného počas manželstva. Podľa názoru súdu však
samotná nevera nemá za následok aplikovanie disparity. Súd zároveň nezistil ani iné dôvody, ktoré by

aplikáciu disparity podielov odôvodňovali. Okrem toho je potrebné ale uviesť aj to, že žalobkyňa síce
navrhla aplikáciu disparity, neuviedla však, akým pomerom a tento pomer ani náležite neodôvodnila.
Preto súd disparitu neaplikoval.

18. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že keďže predmetom tohto konania je vyporiadanie

BSM, ide o konanie, v ktorom spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu vyplýva priamo zo
zákona. V súlade s tým potom úkony strán, ktorými pri tomto type konania navrhujú, aby boli predmetom
vyporiadania aj iné ako nimi dovtedy navrhnuté majetkové hodnoty, nepredstavujú podľa ust. § 140 ods.
3 CSP zmenu žaloby tak, ako to bolo v priebehu konania žalovaným niekoľkokrát uvedené.19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

20. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
tzn. podľa pomeru úspechu tej ktorej strany. Keďže ide konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom obe
strany dostanú rovnaký podiel, obe strany boli rovnako úspešné, resp. neúspešné, teda v rozsahu 50%.

V súlade s tým potom čistý procesný úspech oboch strán sporu je 0%, a preto súd žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.