Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/171/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205376
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5716205376.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: G. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E., N. XXX/X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom Z., D. XX
proti žalovaným: 1/ Mgr. B. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., R. XX/X, zastúpenej JUDr. Ing. Martinou
Kiseľovou, advokátkou so sídlom Martin, P. Mudroňa 26, IČO: 42 392 144, 2/ OTP Banka Slovensko,

a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, 3/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. - F., K.
XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 21C/166/2016-317 zo dňa 01. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Z., zapísanej na Okresnom úrade v
Martine, LV č. XXXX, a to 1-izbový byt č. X v dome súpisné č. XXXX, vchod č. XX a spoluvlastnícky
podiel k pozemku a k spoločným častiam a zariadeniam domu. Súd tiež zamietol žalobu v časti, kde
žalobkyňa žiadala určiť za neplatnú záložnú zmluvu zo dňa 24. 04. 2008 uzatvorenú medzi žalovanými
2/ a 3/, vklad ktorej bol povolený dňa 26. 06. 2008 pod V 1992/08. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovaní majú voči žalobkyni právo na náhradu v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s

poukazom na ust. § 151a, c, § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že v tomto
prípade boli posudzované dve práva účastníkov, a to pôvodného vlastníka nehnuteľnosti žalobkyne,
ktorá zmluvne previedla byt na spoločnosť GERONT DSS, pričom sprostredkovateľ tohto prevodu N.
K. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 13. 10. 2015 za podvod a právo žalovanej
1/, ktorá v čase rozhodovania súdu vlastnila sporný 1-izbový byt, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo
dňa 05. 05. 2008 od žalovaného 3/ E. E.. Súd tak zohľadňoval práva pôvodnej vlastníčky sporného

bytu a princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa bytu. Do úvahy pritom bral spôsob opustenia
vlastníckej sféry bytu pôvodného vlastníka, posudzoval tiež poskytnuté jednotlivé plnenia v prospech
tejto osoby, ako aj spôsob nadobudnutia bytu vlastníkom novým a spôsob jeho financovania. V tomto
prípade sa priklonil k ochrane dobrej viery žalovanej 1/, keď pri nadobúdaní vlastníctva postupovala
obozretne, starostlivo, vychádzajúc z údajov štátom vedenej evidencie nehnuteľností. V danej situácii
logicky vyššie riziko má znášať žalobkyňa, ktorá sa správala nedbalo a nezodpovedne. Následne potom

súd zamietol aj žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvárala žalovaná 1/ so žalovaným
3/, resp. jej predchodca, pričom záloh mu bol poskytnutý na úver, z ktorého čiastočne bola financovaná
kúpa predmetného bytu. Požiadavka banky na zabezpečenie svojej pohľadávky na zaplatenie dlhu z
úveru bola legitímna a realizovaná v súlade s právnymi predpismi. O trovách konania rozhodol súd podľa
§ 255 v spojení s § 262 CSP s prihliadnutím na úspech strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
žalobkyňa. Dôvodila ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnúťv zmysle podanej žaloby. Odvolateľka poukazovala na rozhodnutie Okresného súdu Martin, ktorým bol
odsúdený páchateľ trestného činu podvodu, ktorý kúpnu zmluvu vypracoval a žalobkyňu presviedčal
o tom, že ide len o zabezpečenie pôžičky s tým, že nič nepredáva. Ona je obeťou trestného činu,

avšak súd prvej inštancie prevrátil vzťah príčiny a následku, keď podľa súdu z dôvodu jej nedbanlivosti
a nezodpovednosti zapríčinila to, že prišla o byt. Vzhľadom na argumentáciu žalovanej 1/ uviedla
relevantné rozhodnutia súdov a poukázala, že nie je možné aplikovať ojedinelé právne názory z civilnej
roviny s tým, aby z trestného činu vzniklo právo. Podľa nej Najvyšší súd SR sa nikdy neodklonil od
principiálneho postoja v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalovaná 1/, ktorá uviedla, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam o
nedôvodnostižalobkyňouuplatnenéhonárokunaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti.Žalobkyňa
nespochybňovala, že podpísala s obchodnou spoločnosťou GERONT DSS, s.r.o. kúpnu zmluvu,
nenamietala pravosť svojho podpisu na zmluve. Jej konanie súd správne vyhodnotil ako nedbalé,

keď nepreberala zásielky doručované správou katastra a neoboznámila sa s ich obsahom. Žalobkyňa
podpísala p. K. príjmový doklad na sumu 300 000,- Sk, hoci prevzala sumu nižšiu. Navyše v trestnom
konaní voči N. K., ktorý bol právoplatne odsúdený za podvod, žalobkyni bola priznaná náhrada škody
vo výške 18 654,52 eur, ktorá bola vypočítaná ako rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej
znalcom a vyplateným plnením vo výške 80 000,- Sk. Súd prvej inštancie rovnako správne konštatoval,

že za žalobkyňu bol vyplatený celý zostatok úveru voči Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 13
357,60 eur, a teda určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k predmetnému bytu by odporovalo
princípu spravodlivosti a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Žalovaná má za to, že žalobkyňa
v konaní nepreukázala a v podstate ani nespochybňovala dobromyseľnosť pri nadobudnutí spornej
nehnuteľnosti do jej vlastníctva. Žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu.

4. K vyjadreniu žalovanej 1/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v odsudzujúcom rozsudku v
trestnom konaní bolo podrobne opísané konanie odsúdeného N. K., a preto konanie žalobkyne nie
je možné stotožniť so skutkovými okolnosťami judikatúry (českej), na ktorú sa aj rozhodnutie súdu

odvoláva. Opakovane poukázala na to, že judikatúra použitá v odôvodnení rozsudku je z rozhodnutí
občianskoprávnej povahy, ktorá však nie je primeraná na toto konanie, keď následok voči nej sa prejavil
po tom, ako bola podvedená, o čom bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Odsúdený N. K. doteraz
škodu neuhradil, avšak tento človek nemá žiadny majetok a je predpoklad, že prípadná exekúcia bude
neúspešná. Navyše žalobkyňa ponúkla žalovanej 1/ možnosť, že na ňu prevedie celú pohľadávku voči

N. K.. Ani po doručení argumentácie žalovanej 1/, obsiahnutej v jej vyjadrení odvolateľka nemá dôvod
na svojom odvolaní nič meniť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a v zmysle § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 01. 03. 2018, ktorý odvolací súd
rozsudkom sp. zn. 9Co/302/2018 potvrdil. V tomto prípade súd prvej inštancie žalobu zamietol. V

týchto rozhodnutiach súd poukázal na rozpor medzi právami pôvodnej vlastníčky bytu a princípom
ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa bytu. Do úvahy bral spôsob opustenia vlastníckej sféry bytu
pôvodného vlastníka, ale najmä poukazoval na poskytnuté jednotlivé plnenia v prospech žalobkyne,
keď skonštatoval, že pri prevode vlastníctva bytu sa správala nedbalo a tiež jej boli poskytnuté finančné
prostriedky, či už z prevodu vlastníctva bytu, resp. za ňu bol zaplatený dlh, ktorý mala voči spoločnosti

Wüstenrot (hypotéka) vo výške 402 000,- Sk a v trestnom konaní jej bola priznaná pohľadávka voči
N. K. vo výške 18 654,52 eur. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, aj odvolacieho súdu bolo zrušené
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/67/2020 zo dňa 30. 06. 2022. V tomto uznesení súd
skonštatoval, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že, či už v rozhodnutí súdu
prvej inštancie alebo v rozhodnutí odvolacieho súdu, nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené, keď

sa súdy jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnali so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Pokiaľ
aj odvolací súd uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil a poukázal na ust. §
387 ods. 2 CSP, bolo potrebné vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, sktorými sa nevysporiadal ani súd prvej inštancie. Ťažisková argumentácia žalobkyne, na základe ktorej
osvedčovala oprávnenosť podanej žaloby a ich nárokovej časti, spočívala v tvrdení, že uzavretá kúpna
zmluva bola neplatná z dôvodu trestným súdom preukázaného podvodného konania zo strany N.

K., ktorý bol za prečin právoplatne odsúdený. Uvedená skutočnosť síce bola predmetom skutkového
zisteniaprvostupňovýmsúdom,avšakprvostupňovýsúduvedenúokolnosťnijakonepremietoldosvojich
právnych záverov, čo rozporovala žalobkyňa aj v podanom odvolaní. Opätovne bolo poukazované na
záväzné dôvody trestného súdu o preukázanom podvodnom konaní N. K. v súvislosti s posudzovanou
neplatnosťou kúpnej zmluvy. Pokiaľ sa teda odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie

a poukázal na všeobecnú úvahu o nedbalom vlastníkovi a nadobúdateľovi v dobrej viere, vyplývajúcu
z dvoch rozhodnutí ústavného súdu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberal konkrétnymi
a jednoznačnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie,
pričom išlo o skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne
významné, nedal potom súd špecifickú odpoveď a zrozumiteľným spôsobom sa nevysporiadal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné. Na záver svojho rozhodnutia ako ďalší argument (formou Obiter dictum - nie záväzný
názor) poukázal na rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR -
uznesenie sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. 04. 2021, ktorý potvrdil záväznosť judikatúry najvyššieho
súdu, ktorá v prípade prvého absolútne neplatného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade, že nikto nemôže na

iného previesť viac práv ako má sám (nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet).
Dobromyseľnosť nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má podľa
tohto rozhodnutia vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobromyseľnosť ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka

s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje (7Cdo/174/2020).

7. V danom prípade je zrejmé, že súd mal posúdiť žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a tiež žiadala určiť za neplatnú záložnú zmluvu uzatvorenú
medzi žalovanými 2/ a 3/ z 24. 04. 2008 (žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa určiť neplatnosť

právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 26. 09. 2007 uzatvorenej medzi ňou ako
predávajúcou a spoločnosťou GERONT DSS, s.r.o. ako kupujúcou, súd právoplatne zamietol z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení). V tomto konaní by súd teda
mal pri posúdení vymedzeného nároku žalobkyňou (vlastníčka nehnuteľnosti) tiež prejudiciálne posúdiť,
či predmetná zmluva, resp. ďalšie na ňu nadväzujúce sú (ne)platné. Keďže takéto posúdenie zo

záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne nevyplynulo a následne súd posudzoval právo
pôvodného vlastníka nehnuteľnosti a súčasnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností ako vlastník
bytu, je potrebné najskôr sa vysporiadať s týmito skutočnosťami a jednoznačne ustáliť, kto je v súčasnej
dobe vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Po podaní odvolania boli do spisu doložené ďalšie listinné
dôkazy, a to oznámenie, že žalobkyni bola uhradená škoda, na ktorú bol zaviazaný N. K. v konaní

OS Martin 23T/82/2009, ako aj kópie listín (nájomná zmluva, čestné prehlásenie o platení nájomného,
potvrdenie Obce Krpeľany o zaplatení nájomného), pričom tieto súd prvej inštancie nijakým spôsobom
nevyhodnocoval (tieto údaje nemal k dispozícii). Vzhľadom na závery najvyššieho súdu je zrejmé, že
ani súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov
konania a svoje rozhodnutie riadnym spôsobom v zmysle ust. § 220 CSP nezdôvodnil. Pri posúdení

otázky dobrých mravov (či teda oprávnene žalobkyňa žiada vyhovieť nároku, keď ako protiváhu súd
prvej inštancie k jej argumentom uviedol, že došlo za ňu k finančnému plneniu) je potrebné posúdiť
všetky okolnosti daného prípadu vzhľadom aj na argumenty žalobkyne poukazujúce na podvodnosť
konaniaN.K.,právoplatnýrozsudoksúduvtrestnomkonaní,vynaloženéfinančnéprostriedkyžalovanou
na zabezpečenie iného bývania, resp. na druhej strane posúdiť jej poskytnuté finančné plnenie v

súvislosti so stratou vlastníckeho práva k bytu. Rozhodnutie súdu, v ktorom sa nevysporiadal so
všetkými účastníkmi tvrdenými relevantnými skutočnosťami, bolo preto potrebné aj vzhľadom na zásadu
dvojinštančnosti konania, podľa ktorej významné skutkové a právne tvrdenia musia byť prejednané v
konaní pred súdmi dvoch stupňov, zrušiť. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V novom rozhodnutí v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách
odvolacieho, resp. dovolacieho konania.9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).