Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10C/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120217588
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1120217588.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: A., B. C.

C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F., proti žalovanej: Slovenská republika
zastúpenáSociálnoupoisťovňou,ústredie,sosídlomUl.29.augusta8a10,81363Bratislava,onáhradu
škody v sume 4 243,23 € spolu s príslušenstvom, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
(100%).

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2020, doplnenou podaním doručeným súdu dňa
09.04.2021, ktorým žalobca odstraňoval vady žaloby sa domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na náhradu

škody v sume 4 243,23 € spolu s úrokom z omeškania požadovanú titulom skutočnej škody v žalovanej
sume, ktorú vyčíslil ako nedoplatok na starobnom dôchodku. Žalobca sa žalobou domáhal aj určenia
povinnosti žalovanej uspokojiť v prospech žalobcu náhradu nemajetkovej ujmy uvedením veci do
pôvodného stavu tak, že žalovaná by bola súdom zaviazaná uviesť vec do pôvodného stavu a uvoľniť
právoplatne priznaný starobný dôchodok žalobcovi k vyplateniu odo dňa 04.04.2018.
Žalobca žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 11.12.2017
vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X o priznaní starobného dôchodku v prospech žalobcu. Žalobca

s obsahom predmetného rozhodnutia nesúhlasil a voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie z
dôvodu nezapočítania všetkých dôb dôchodkového poistenia pre výpočet výšky starobného dôchodku.
Vec bola následne predložená generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. V tomto období však
Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán a nie ako odvolací orgán vydala nezákonné
rozhodnutie pod č. 55072663470, dňa 02.03.2018, o prerušení odvolacieho konania čím došlo, podľa
názoru žalobcu, k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorý
vyústil do vydania predmetného nezákonného rozhodnutia Sociálnou poisťovňou, ústredím ako vecne

nepríslušným orgánom prvého stupňa. Nesprávny úradný postup
2
Sociálnej poisťovne, ústredie žalobca videl v tom, že tento subjekt už nebol vecne legitimovaný ku
konaniu z dôvodu, že konanie bolo už vedené na odvolacom orgáne a predmetné rozhodnutie
o prerušení konania bolo vydané nad rámec zákona. Podľa názoru žalobcu prerušiť konanie o
dôchodkovej dávke môže iba organizačná zložka Sociálnej poisťovne v čase prvostupňového konania
o dôchodkovej dávke, predtým ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne predloží vec odvolaciemu

orgánu na konanie. Vo veci odvolania žalobcu mal konať už len generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
ako odvolací orgán. Sociálna poisťovňa, ústredie nemala dôvod opakovane zisťovať v roku 2018 od
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obdobia dôchodkového zabezpečenia a podľa názoru žalobcu
tak zakryť svoje nezákonné konanie a nesprávny úradný postup inštitútom konania o predbežnejotázke v rámci prerušenia konania, keďže podľa názoru žalobcu, Sociálna poisťovňa disponovala
všetkými rozhodnými informáciami od roku 1997, respektíve 2013, 2017. Tento postup žalobca
vyhodnotil ako nesprávny úradný postup s možným latentným cieľom dosiahnuť manipuláciu období

dôchodkového zabezpečenia Sociálnou poisťovňou. Žalobca uviedol v žalobe, že v roku 2018 orgán
sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mal vykonať nesprávny úradný
postup a vydal nové oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 21.03.2018 na základe
požiadavky pracovníčky Sociálnej poisťovne, v ktorom podľa názoru žalobcu, účelovo pozmenil doby
obdobia dôchodkového zabezpečenia pre priznanie a výpočet výšky invalidného dôchodku, ktorý bol

žalobcovi priznaný v roku 1997 a to tak, že ex post, po dvadsaťjeden rokoch poberania invalidného
dôchodku, podľa názoru žalobcu, úmyselne pripočítal údaje - znovu objavené obdobie dôchodkového
zabezpečenia pre výpočet výšky invalidného dôchodku v oznámení pre Sociálnu poisťovňu v roku
2018, čím podľa názoru žalobcu, došlo zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu
zákona. Sociálna poisťovňa, podľa názoru žalobcu, mala tieto nezrovnalosti zistiť a mala ich obsah
namietať a nemôže sa vyviniť a zbaviť sa viny vyjadrením, že nemohla ovplyvniť konanie orgánu

sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý poisťovni doručil viaceré
odlišné oznámenia o započítaní období dôchodkového zabezpečenia vo výpočte invalidného dôchodku.
Sociálna poisťovňa postup orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra akceptovala a na
základe pozmeneného oznámenia o zápočte období dôchodkového zabezpečenia doručeného v
roku 2018 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky došlo Sociálnou poisťovňou k nezákonnému

odňatiu starobného dôchodku žalobcovi rozhodnutím č. 55072663470 zo dňa 04.04.2018. Takýto
postup Sociálnej poisťovne, ústredie je podľa názoru žalobcu, potrebné vyhodnotiť ako nesprávny
úradný postup, ktorý vyústil do nezákonného rozhodnutia, keď došlo k v roku 2018 k odňatiu
starobného dôchodku priznaného žalobcovi v roku 2017. Podľa názoru žalobcu Sociálna poisťovňa
mala konať zákonným spôsobom a nemala vydať predmetné nezákonné rozhodnutie o odňatí

starobného dôchodku. Nezákonnosť vydaného rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku na základe
odvolania žalobcu potvrdil druhostupňový odvolací orgán Sociálnej poisťovne, ktorým bol generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý vydal rozhodnutie číslo 55072663470 dňa 31.07.2019, ktorým zrušil
vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie o odňatí starobného dôchodku čím, podľa názoru
žalobcu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o priznaní

starobného dôchodku zo dňa 11.12.2017.
Žalobca v žalobe konštatoval, že dňa 19.06.2020 žalovanú požiadal o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody z dôvodu vydania nezákonného rozhodnutia, ako aj z dôvodu
3
nesprávneho úradného postupu. Sociálna poisťovňa dňa 31.08.2020 žalobcovi doručila oznámenie zo

dňa 25.08.2020 o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, z obsahu ktorého je zrejmé, že
Sociálna poisťovňa neuznala nárok na náhradu škody v prospech žalobcu.
Žalobca v žalobe konštatoval, že konaním Sociálnej poisťovne sú naplnené predpoklady pre priznanie
uplatnených nárokov tak náhrady škody, ako aj nemajetkovej ujmy s poukazom na znenie zákona číslo
514/2003 Z. z.

Žalobca spolu so žalobou súdu doručil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 11.12.2017,
písomnosť Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.02.2018, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
zo dňa 02.03.2018 o prerušení konania o odvolaní proti rozhodnutiu o starobnom dôchodku, oznámenie
údajov na účely konania o dôchodkovej dávke vypracované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
dňa 21.03.2018, doručené Sociálnej poisťovni, ústrediu, oznámenie údajov na účely konania o

dôchodkovej dávke vypracované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 20.09.2013 doručené
Sociálnejpoisťovni,ústredie02.10.2013,rozhodnutieMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyopriznaní
invalidného dôchodku v prospech žalobcu zo dňa 07.07.1997, rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie vydané dňa 04.04.2018, ktorým bol odňatý starobný dôchodok žalobcovi, rozhodnutie zo
dňa 29.11.2018 vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti o starobný

dôchodok, rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 31.07.2019, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 55072663470 zo dňa 04.04.2018, žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.06.2020 doručovanú Sociálnej poisťovni,
ústredie, oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody vypracované Sociálnou
poisťovňou dňa 25.8.2020.

2.Žalovanásúdudňa18.08.2021doručilapísomnévyjadreniekobsahužaloby,vzmyslektoréhožiadala
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná v písomnom vyjadrení konštatovala,
že žalobca žiadosťou spísanou dňa 13.10.2017 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku.
Rozhodnutím číslo 55072663470 zo dňa 11.12.2017 bol žalobcovi od 10.10.2017 priznaný starobnýdôchodok v sume 117,10 € mesačne. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie z dôvodu
nezapočítania všetkých období dôchodkového poistenia.
Dňa 04.04.2018 vydala žalovaná rozhodnutie, ktorým žalobcovi starobný dôchodok od 10.05.2018

odňala z dôvodu, že nárok na starobný dôchodok žalobcovi nevznikol. Proti predmetnému rozhodnutiu
žalobca podal odvolanie z dôvodu, že pri vydaní predmetného rozhodnutia došlo k procesným
pochybeniam.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu
žalovanej zo dňa 11.12.2017 a rozhodnutiu zo dňa 04.04.2018 spoločne vydaním rozhodnutia dňa

03.07.2018, ktorým obe odvolania žalobcu zamietol v celom rozsahu a obe rozhodnutia potvrdil ako
vecne správne. Proti rozhodnutiu zo dňa 03.07.2018 žalobca podal správnu žalobu.
Dňa 16.07.2018 podal žalobca ďalšiu žiadosť o starobný dôchodok, ktorú žalovaná zamietla
rozhodnutím zo dňa 03.09.2018. Odvolaniu žalobcu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
4
nevyhovel a rozhodnutím zo dň 29.11.2018 rozhodnutie žalovanej zo dňa 03.09.2018 potvrdil ako vecne

správne a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom doručenia žalobcovi.
Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 29Sa/26/2018, zo dňa 25. júna 2019, rozhodnutie generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne z 03.07.2018 zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne v súlade s vydaným rozsudkom rozhodol rozhodnutím zo dňa 30.07.2019 a zmenil
rozhodnutie žalovanej zo dňa 11.12. 2017 a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 13.10.2017

zamietol a ďalším rozhodnutím zo dňa 31.07.2019 napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.04.2018 zrušil.
Proti rozhodnutiu zo dňa 30.07.2019 žalobca podal správnu žalobu. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.
zn. 28Sa/31/2019, zo dňa 21. apríla 2020, rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa
30.07.2019 potvrdil ako vecne správne a zákonné. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline žalobca
podal kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky v čase vypracovania písomného

vyjadrenia k obsahu žaloby nerozhodol.
Žalovaná konštatovala, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je vznik nároku na náhradu škody
podmienený kumulatívnym splnením troch podmienok, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi konaním orgánu verejnej moci - žalovanej a vznikom škody.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedla, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že žalobcovi nárok na starobný dôchodok na základe žiadosti zo dňa 13.10.2017 nevznikol. Uvedené
vyplývazprávoplatnéhorozhodnutiagenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovnezodňa30.07.2019,ktoré
bolo ako vecne správne a zákonné potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28 Sa/31/2019
zo dňa 21. 4. 2020. Z tohto dôvodu žalobcom požadovaná skutočná škoda vo výške 4 243,23 €, ktorú

vyčíslil ako nedoplatok na starobnom dôchodku nemá oporu v zistenom skutkovom stave.
Žalobca si uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu spočívajúcu v neoprávnenom zásahu do jeho
osobnostných práv vo výške škody ušlého starobného dôchodku s poukazom na ustanovenie § 11
Občianskeho zákonníka. Žalovaná však vo vyjadrení uviedla, že žalobca relevantne nepreukázal
existenciu škody, ktorá mu mala vzniknúť zásahom žalovanej do jeho osobnostných práv.

Žalovanávpísomnomvyjadreníkobsahužalobyzároveňuviedla,žežalobcasivrámcidoplneniažaloby
zodňa09.04.2021uplatnilnároknanáhradunemajetkovejujmypodľa§17ods.3zákonačíslo514/2003
Z. z., ktorý nárok však predbežne neprerokoval, čo podľa vyjadrenia žalovanej, tvorí s poukazom na
ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. prekážku jeho priznania súdom z dôvodu, že v konaní
pred súdom si žalobca môže uplatniť iba nárok v rozsahu, ktorý už bol predbežne prerokovaný a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Žalobcom uplatnená nemajetková ujma nebola žalovanou predbežne
prerokovaná. Nad rámec uvedeného žalovaná zároveň však uviedla, že žalobca relevantným spôsobom
nepreukázal, ako mu škoda vznikla a akým spôsobom mala žalovaná svojím konaním zasiahnuť do
osobnostných práv žalobcu tak, aby mu vznikol nárok v zmysle ustanovenia §17 zákona č. 514/2003
Z.z. voči žalovanej.

5
Žalovaná vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi žalobcom požadovanou škodou a konaním
uviedla, že v súčasnosti je právoplatným rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo
dňa 30.07.2019 jednoznačne preukázané, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok nevznikol. Pri

absencii nároku na starobný dôchodok žalobcovi preto objektívne nemohla vzniknúť škoda vo výške
nedoplatku na tomto starobnom dôchodku. Žalobcovi z dôvodu nevyplácania starobného dôchodku
nemohol vzniknúť ani nárok na nemajetkovú ujmu. Z tohto dôvodu žalovaná nepovažovala existenciu
príčinnej súvislosti medzi žalobcom požadovanou škodou a jej konaním za preukázanú.Žalovaná spolu s písomným vyjadrením k obsahu žaloby doručila súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne
zo dňa 03.07.2018 vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu zo dňa 04.04.2018 vo veci odňatia starobného dôchodku,

rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 30.07.2019, vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne,
ktorým na základe odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.12.2017
vovecižiadostiopriznaniestarobnéhodôchodkurozhodoltak,žepredmetnérozhodnutiemeníažiadosť
žalobcu o starobný dôchodok zamietol, rozhodnutie Sociálnej poisťovne vydané generálnym riaditeľom
Sociálnej poisťovne dňa 31.07.2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 04.04.2018.

3. Žalobca súdu dňa 20.09.2021 doručil repliku, z obsahu ktorej je zrejmé, že zotrval na obsahu žaloby,
ako aj na obsahu podania, ktorým odstránil vady žaloby v celom rozsahu. Žalobca však v replike doplnil,
že žalovaná v čase vyjadrenia k obsahu žaloby mala k dispozícii rozsudok kasačného súdu a vedela,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 02.07.2021, rozsudkom sp. zn. 7Sk/21/2020, ktorým
zmenil rozsudok Krajského súdu Žiline z 21.04.2020, č. k. 28Sa/31/2019 – 119 tak, že rozhodnutie
žalovanej z 30. júla 2019 č. 55072663470, v ktorom žalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

ústredie tak, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zmenila, zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca ďalej v replike uviedol, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako nadriadený príslušný orgán
rozhodnutím č. 55072663470, zo dňa 31.07.2019, zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
55072663470, zo dňa 04.04.2018, o odňatí starobného dôchodku, čím, podľa názoru žalobcu, potvrdil
nezákonnosť uvedeného rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku a potvrdil, podľa názoru žalobcu,

právoplatnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 55072663470 zo dňa 11.12.2017 o priznaní
starobnéhodôchodku.Týmtokonaním,podľanázoružalobcu,došloknaplneniupovinnostidispozičných
znakov zákona o náhrade škody v časti ustanovenia § 5 a § 6 zákona číslo 514/2003 Z.z. o vydaní
nezákonného rozhodnutia orgánom verejnej moci, ako aj naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia
§ 9 uvedeného zákona titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci. V tomto kontexte žalobca uviedol, že žalovaná vo vyjadrení k obsahu žaloby opomenula
zverejniť, namietať alebo odôvodniť listinný dôkaz, ktorým je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovnečíslo55072663470,zodňa31.07.2019,ktorýmbolozrušenérozhodnutieSociálnejpoisťovne,
ústredie č. 55072663470, zo dňa 04.04.2018, o odňatí starobného dôchodku a teda toto rozhodnutie,
podľa názoru žalobcu, bolo zrušené pre jeho nezákonnosť a ide o zásadný dôkaz pre konajúci súd v

konaní

6
o náhrade škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z., keďže je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Žalobca taktiež namietal nezákonnosť rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou, ústredím č.

55072663470, zo dňa 02.03.2018, ktorým bolo prerušené konanie o odvolaní žalobcu proti pôvodnému
rozhodnutiu vydaného Sociálnou poisťovňou, ústredím pod č. 55072663470 dňa 11.12.2017, ktorým bol
žalobcovi priznaný nárok na starobný dôchodok.
Týmto konaním poisťovne, podľa názoru žalobcu, došlo taktiež k vydaniu nezákonného rozhodnutia,
keďže zákon nepozná možnosť prerušiť konanie o odvolaní. Týmto konaním zároveň došlo

k nesprávnemu úradnému postupu Sociálnej poisťovne, ústredie.
Žalobca v replike uviedol, že ním napádané rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku vydané
Sociálnou poisťovňou, ústredím pod č. 55072663470 dňa 04.04.2018 bolo, podľa názoru žalobcu,
vydané v čase prebiehajúceho odvolacieho konania v tej istej veci z dôvodu, že bolo podané
odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku zo dňa 29.01.2018, ktoré odvolanie

bolo postúpené odvolaciemu orgánu - generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Žalobca v replike
uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie v tomto prípade nesprávne úradne postupovala a vydala
nezákonné rozhodnutie. Dňa 03.07.2018 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal rozhodnutie č.
55072663470, ktorým vo výroku rozhodol tak, že potvrdil priznanie starobného dôchodku ako právom
priznaný a zároveň potvrdil aj odňatie starobného dôchodku ako právom odňatý. Dňa 30.07.2018

bola podaná správna žaloba, Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 29Sa/26/2018 zrušil predmetné
rozhodnutiegenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovnezdôvodujehonepreskúmateľnostiazmätočnosti.
Generálny riaditeľ vydal v tej istej veci rozhodnutie č. 55072663470 dňa 30.06.2019, ktorým zmenil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXX XXXXXXX zo dňa 11.12.2017 o priznaní starobného
dôchodku a to tak, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá. Žalobca v replike

uviedol, že v tejto veci konal vecne nepríslušný orgán a fakticky nezamietol, či nezmenil rozhodnutie
o priznaní starobného dôchodku v prospech žalobcu. Žalobca mal za to, že žiadosť o priznanie
starobného dôchodku bola de facto zamietnutá po vydaní rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku,
čo nemá, podľa názoru žalobcu, vplyv na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o priznanístarobného dôchodku. Teda podľa názoru žalobcu rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku č.
55072663470 zo dňa 11.12.2017 vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie ostalo právoplatné. Podľa
názoru žalobcu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý je orgán Sociálnej poisťovne zasiahol

do vecnej príslušnosti, kompetencie a právomoci organizačných zložiek Sociálnej poisťovne a to
pobočky a ústredia, keďže generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne nemá na základe zákona právo
priznať dôchodkovú dávku ani zamietnuť žiadosť o dôchodkovú dávku. Zamietnuť žiadosť o priznanie
starobného dôchodku má aktívne vecné právo ako kompetenciu iba organizačná zložka Sociálnej
poisťovne, ktorou je Sociálna poisťovňa, ústredie vydaním rozhodnutia.

Žalobca opakovane uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie mu priznala starobný dôchodok
rozhodnutím č. 55072663470 zo dňa 11.12.2017 na základe oznámenia údajov na účely konania
o dôchodkovej dávke od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych
činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 20.09.2013. V tomto kontexte
žalobca uviedol, že Ministerstvo vnútra SR však vydalo
7

druhé odlišné oznámenie pre sociálnu poisťovňu v roku 2018, ktorým podľa názoru žalobcu, došlo
k falšovaniu a pozmeňovaniu verejnej listiny - rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, na základe
ktorého došlo k odňatiu starobného dôchodku žalobcovi.
Žalobca zároveň vo vzťahu k nemajetkovej ujme konštatoval, že do jeho osobnostných práv
konaním Sociálnej poisťovne bolo zasiahnuté. Taktiež žalobca uviedol k existencii príčinnej súvislosti

a požadovanou škodou, že je preukázaná, keďže Sociálna poisťovňa, ústredie mu priznala nárok
na starobný dôchodok, ktorý mu bol aj vyplácaný. Žalobca v tomto kontexte poukázal aj na rozhodnutie
kasačného súdu, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline tak, že rozhodnutie žalovanej Sociálnej
poisťovne z 30. júla 2019 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobca spolu s replikou doručil súdu časť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Sk/21/20vydanýdňa02.07.2021,ktorýmNajvyššísúdSlovenskejrepublikyzmenilrozsudokKrajského
súdu v Žiline zo dňa 21. apríla 2020, č. k. 28 Sa/31/2019 - 119 tak, že rozhodnutie žalovanej z 30.07.2019
č.55072663470zrušilavec vrátilžalovanejnaďalšiekonanie,časťrozsudkuKrajskéhosúduvŽilinesp.
zn. 29Sa/26/2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie
číslo 55072663470 zo dňa 03.07.2018, ktorým bola vec vrátená na ďalšie konanie Sociálnej poisťovne,

ústredie, rozhodnutie Sociálnej poisťovne vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne zo dňa
30.07.2019, rozhodnutie Sociálnej poisťovne vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne zo dňa
31.07.2019, ktoré bolo už súdu doručené spolu so žalobou a ktorým bolo zrušené rozhodnutie vydané
Sociálnou poisťovňou zo dňa 04.04.2018.
4. Žalovaná súdu dňa 07.10.2021 doručila dupliku, v zmysle ktorej žalovaná uviedla, že od doručenia

vyjadrenia k obsahu žaloby došlo k zmene skutkového stavu v tom rozsahu, že rozhodnutie žalovanej
zo dňa 30.07.2021 bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/21/2020
zo dňa 02.02.2021, ktorý bol žalovanej doručený dňa 23.08.2021, v čase po vypracovaní písomného
vyjadrenia k obsahu žaloby. Žalovaná v duplike uviedla, že o nároku žalobcu v zmysle predmetného
rozsudku Najvyššieho súdu SR je povinná opäť rozhodnúť. V kontexte uplatneného nároku žalobcom

žalovaná uviedla, že po zrušení rozhodnutia žalovanej z 30.07.2019 nie je o starobnom dôchodku
žalobcu aktuálne právoplatne vydané rozhodnutie. Žalovaná o nároku žalobcu koná a žalobcom
požadovaný nárok na náhradu škody vo výške nevyplateného starobného dôchodku nie je v tomto
kontexte možné požadovať z dôvodu, že v súčasnosti žalovaná rozhoduje vlastne o predbežnej
otázke, ktorá má zásadný vplyv na posúdenie otázky existencie žalobcom požadovanej škody. Nárok

žalobcu na náhradu požadovanej škody bude možné posúdiť až po nadobudnutí právoplatnosti nového
rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok, ktoré bude žalovanou vydané s prihliadnutím na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Žalovaná zároveň namietla uplatnený nárok na náhradu škody spolu s úrokom z omeškania, ktorý nie
je možné žalobcovi priznať z dôvodu, že starobný dôchodok je dávkou sociálneho poistenia, na

ktorú vzniká nárok pri splnení zákonom ustanovených podmienok. Predmetom priznania dávok
sociálneho poistenia sú také práva, ktoré sú inej povahy, než sú práva z občianskoprávnych,
pracovnoprávnych alebo iných obdobných vzťahov, vo vzťahu ku ktorým zákonná úprava v prípade
omeškania sa splnením peňažných nárokov pripúšťa možnosť požadovať aj zákonom stanovené úroky.
Žalovaná v duplike uviedla, že právo

8
na starobný dôchodok je sociálnym právom a zákon o sociálnom poistení takúto možnosť neposkytuje,
v dôsledku čoho úrok z omeškania pri starobnom dôchodku nemá oporu v zákone. Žalovaná v duplike
uviedla, že inštitút úroku z omeškania upravený v zákone č. 514/2003 Z.z. je oprávnený priznať iba súda iba v rámci rozhodnutia o náhrade škody, pričom lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom
oznámenia, že nárok na náhradu škody poškodenému nebude vyplatený alebo uplynutím šesť mesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žalovaná v duplike

namietla aj výšku žalobcom požadovaného úroku z omeškania 8 % zo žalovanej sumy, keďže výška
úroku bola žalobcom určená v rozpore s nariadením vlády č. 87/1995 Zb.
Žalovaná vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zotrvala na právnom názore
prezentovanom v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona
číslo 514/2003 Z.z. Žalovaná uviedla, že žalobca v rámci predbežného prerokovania nároku si nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy neuplatnil, čiže žalovaná tento nárok neprerokovala, čo tvorí prekážku
jej priznania súdom. Žalovaná však zároveň uviedla, že žalobca relevantne nepreukázal nezákonný
zásah do jeho osobnostných práv konaním žalovanej, nepreukázal ani existenciu škody, ktorá mu
mala konaním žalovanej vzniknúť. Žalovaná zároveň uviedla, že žalobca nepreukázal ani ako dospel
k požadovanej výške nemajetkovej ujmy, ktorú stanovil v totožnej výške 4 243,23 €, ako pri požadovaní
skutočnej škody.

Žalovaná v závere dupliky uviedla, že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia a ním tvrdené
skutočnosti v konaní nepreukázal, z tohto dôvodu žalovaná konštatovala, že žalobcovi nie je možné
nároky uplatnené žalobou priznať.
5. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2024 súd pripustil zmenu skutkových tvrdení uvádzaných
žalobcom v bode 2. žaloby doručenej súdu dňa 17.12.2020, v zmysle písomného podania doručeného

žalobcom súdu dňa 08.12.2023.
Prítomné strany sporu na pojednávaní zotrvali na obsahu tvrdení uvádzaných v písomných podaniach
súdom citovaných v bodoch 1. až 4. odôvodnenia rozsudku.
Poverený zástupca žalovanej však uviedol, že žalobca nárok na náhradu škody kauzálne spája
s rozhodnutím zo dňa 11.12.2017, ktoré je aktuálne zrušené rozhodnutím zo dňa 21.10.2021, ktoré

je v súčasnosti právoplatné, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku.
Poverený zástupca žalovanej teda konštatoval, že žalobca v súčasnosti nepreukázal trvanie jeho nároku
na výplatu starobného dôchodku, čo vylučuje existenciu škody a jeho nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy. Poverený zástupca žalovanej trval na zamietnutí žaloby.
Žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel a mal za to, že predmetné rozhodnutie bude zrušené

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže aj predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej
poisťovne boli zrušené.
Poverený zástupca žalovanej doručil súdu rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou dňa 21.10.2021
pod č. 55072663 470 vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, ktoré krátkou cestou bolo
doručené aj prítomnému žalobcovi na pojednávaní. Z obsahu predmetného rozhodnutia je zrejmé,

že bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne
9
ústredie z 11.12.2017 o priznaní starobného dôchodku tak, že žiadosť o starobný dôchodok žalobcu
z 13.10.2017 bola zamietnutá.
6. § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia §6 ods.2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia §9 ods.4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods.1 cit. zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej
veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a

čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu
spôsobil.
Podľa ustanovenia §16 ods.4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri
10
uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom

oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)
Podľa ustanovenia §17 ods.2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa ustanovenia §17 ods.3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ustanovenia §17 ods.4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2

nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu 8a)
7. Z obsahu listinného dôkazu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 55072663470, zo dňa
11.12.2017 je zrejmé, že Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie podľa § 65, § 82 § 293 dq a §
293 dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že žalobcovi

od 10.10.2017 bol priznaný starobný dôchodok v sume 117,10 € mesačne. Podľa § 82, § 293 dx zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.01.2018 priznaný starobný
dôchodok bol zvýšený na sumu 125,50 € mesačne.
Z obsahu listinného dôkazu - žalobcom napadaného rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou
ústredím č. 55072663470 dňa 04.04.2018 vyplýva, že uvedeným rozhodnutím bol Sociálnou poisťovňou

žalobcovi odňatý starobný dôchodok, ktorý bol priznaný žalobcovi rozhodnutím č. 55072663470
z 11.12.2017.
Z obsahu listinného dôkazu doručeného žalobcom spolu so žalobou - konkrétne rozhodnutia vydaného
generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne dňa 31.07.2019 je zrejmé, že bolo zrušené rozhodnutie
vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie č. 55072663470 zo dňa 04.04.2018, nezákonnosť ktorého

žalobca napáda. V predmetnom zrušujúcom rozhodnutí je však uvedené, že Sociálna poisťovňa,
ústredie na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z 13.10.2017 rozhodla rozhodnutím č.
55072663470, dňa 11.12.2017, ktorým priznala starobný dôchodok od 10.10.2017 v sume 117,10 €
mesačne, ktorý bol zvýšený
11

od 01.01.2018 na 125,50 €. Predmetné rozhodnutie však bolo v súlade s následne preukázaným
skutkovým stavom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/26/2008, zo dňa 25.01.2019,
zmenené a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 13.10.2017 bola zamietnutá.Z obsahu listinného dôkazu doručeného súdu na pojednávaní konanom dňa 07.02.2024, konkrétne z
rozhodnutia vydaného generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne pod č. 55072663470 dňa 21.10.2021
je zrejmé, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Sk/21/2020 z
02.07.2021nazákladeodvolaniažalobcupodanéhoprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,ústrediečíslo
55072663470, z 11.12.2017, o priznaní starobného dôchodku zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie tak, že podľa § 65 ods. 1 zákona a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. bola žiadosť o starobný dôchodok žalobcu z 13. októbra 2017

zamietnutá.
8. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej
sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a to
čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa považuje ujma spočívajúca zmenšením
majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol
dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Ušlým ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná

v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetkových
hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné v prípade, že by nedošlo ku škodovej udalosti, odôvodnene
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí – R 55/1971.
Súd uvádza, že vznik škody a jej rozsah je žalobca v civilnom konaní povinný preukázať, pričom toto
dôkazné bremeno je povinný uniesť najneskôr do času, kým súd o uplatnenom nároku rozhodne.

Súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže rozhodnutie o priznaní starobného
dôchodku v prospech žalobcu zo dňa 11.12.2017 vydané Sociálnou poisťovňou, ústredím pod č.
55072663470 bolo zmenené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 55072663470
dňa 21.10.2021, ktorým žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku z 13.10.2017 zamietol.
Žalobcovi tak nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody v uplatnenej výške, keďže predmetné

rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, ústredím pod č. 55072663470 o priznaní starobného
dôchodku žalobcovi zo dňa 11.12.2017, od ktorého si žalobca nárok na náhradu škody odvodzuje je
zmenené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 55072663470 zo dňa 21.10.2021
tak, že pôvodná žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 13.10.2017 bola zamietnutá.
Je irelevantné, že žalovaná vydala žalobcom namietané rozhodnutie dňa 04.04.2018, pod č. 550 726

63470, ktorým odňala starobný dôchodok priznaný žalobcovi vyššie uvedeným rozhodnutím č. 550
72663 470 z 11.12.2017. V tomto kontexte súd uvádza, že súd nevyhodnotil obsah ostatných rozhodnutí
vydaných Sociálnou poisťovňou v žalobcom namietanom období, keďže Sociálna poisťovňa

12

zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku a žalobca aktuálne nárok na výplatu
starobného dôchodku nemá.
Žalobca teda v konaní nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal titulom vydania rozhodnutí
v ním namietanom období žalovanou, keďže rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dňa
11.12.2017, pod č. 55072663470, od ktorého si nárok na náhradu škody odvíjal je aktuálne zmenené

tak, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok bola zamietnutá. V konaní teda by bolo nadbytočné skúmať
dôvody zrušenia rozhodnutí vydaných žalovanou v žalobcom namietanom období a aj príčinnú súvislosť,
medzi škodou a prípadným vydaním nezákonných rozhodnutí žalovanou, keďže jedna z podmienok
vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody pri výkone verejnej moci splnená nebola a to vznik
škody na majetku žalobcu odňatím starobného dôchodku namietaným rozhodnutím vydaným Sociálnou

poisťovňu dňa 4.4.2018, pod č. 550 726 63470.
K namietanému nesprávnemu úradnému postupu Sociálnej poisťovne žalobcom v žalobcom
namietanom období súd uvádza, že úradný postup Sociálnej poisťovne, ktorý je premietnutý do vydania
rozhodnutia, nie je možné podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov posudzovať samostatne
ako nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Úradný postup Sociálnej

poisťovne premietnutý do vydania rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou je následne skúmaný
príslušným subjektom v rámci konania o riadnom, respektíve mimoriadnom opravnom prostriedku. Teda
žalobcomnamietanýnesprávnyúradnýpostupSociálnejpoisťovnivobdobížalobcomvyšpecifikovanom
v žalobe nemohol súd samostatne preskúmať ako nesprávny úradný postup, keďže postup Sociálnej
poisťovne pri vydaní rozhodnutí bol premietnutý do rozhodnutí žalobcom namietaných a teda žalobca

v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne, tým pádom nemohol preukázať
ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou, ktorá žalobcovi
nemohla vzniknúť, keďže rozhodnutie, od ktorého si žalobca nárok na náhradu škody odvodzuje je
aktuálne zrušené.Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd konštatuje, že žalobca nepožiadal žalovanú
o prerokovanie tohto nároku žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku a teda takýto nárok v zmysle
citovaného ustanovenia § 16 ods. 4 zákona číslo 514/2003 Z.z., bez jeho prerokovania ústredným

orgánom štátnej správy nie je možné uplatniť žalobou na súde. Súd však zároveň konštatuje,
že pre priznanie uplatneného nároku nie je daný základ, keďže rozhodnutie, od ktorého si žalobca
odvodzuje uplatnený nárok na náhradu škody, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je zrušené
vyššie uvedeným rozhodnutím vydaným generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne dňa 21.10.2021.
9. Súd však zároveň dáva do pozornosti stranám sporu obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 159/2012 zo dňa 03. júla 2012, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že neexistuje
ustálená, v právnej teórii, či praxi bežne používaná definícia pojmu nezákonné rozhodnutie pre účely
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú takýmto rozhodnutím. V tomto kontexte Ústavný súd SR
poukázal na obsah dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, z obsahu ktorej je zrejmé, že nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie môže byť

vydané najmä v občianskom súdnom konaní, správnom konaní alebo v trestnom konaní.
13
Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie sa bude vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu. Pojem nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci zahŕňa nielen rozhodnutia súdov, ale aj rozhodnutia správnych

orgánov. Ústavný súd SR v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že nezákonnosť súdneho
rozhodnutia nie je samotným dôvodom mimoriadneho opravného prostriedku v rámci Občianskeho
súdneho konania, na rozdiel od nezákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré môže
byť konštatované v rámci konania o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v správnom
súdnictve. Ústavný súd teda uviedol, že sa žiada rozlišovať medzi výkladom nezákonnosti rozhodnutia

súdu a správneho orgánu pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Súd vo vzťahu k vydanému nálezu Ústavného súdu SR uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy titulom vydania nezákonného
rozhodnutia orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je nevyhnutné preukázať vznik škody,
respektíve nemajetkovej ujmy a taktiež je potrebné dotknutým subjektom preukázať, že orgánom

verejnej moci v rámci správneho konania došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktorého
nezákonnosť je konštatovaná v rozhodnutí vydanom nadradeným subjektom. Bez kumulatívneho
naplnenia podmienok pre vznik zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci za vznik
škody, resp. nemajetkovej ujmy nie je možné nárok na náhradu škody, respektíve nemajetkovej ujmy
priznať.

V prejednávanej veci súd však konštatuje, že žalobca nepreukázal v konaní samotný vznik škody,
respektívenemajetkovejujmy(ktoráaninebolažalobcomuplatnenávočižalovanejvrámcipredbežného
prerokovania nároku žalovanou) v súvislosti s vydaním namietaných rozhodnutí žalovanou v správnom
konaní, preto súd žalobu z dôvodu hospodárnosti konania zamietol bez skúmania zvyšných dvoch
predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy v súvislosti

s rozhodovaním žalovanej o uplatnenom nároku žalobcom v správnom konaní, ktorými by boli vydanie
nezákonného rozhodnutia žalovanou a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou,
resp. nemajetkovou ujmou na strane žalobcu.
10. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje

samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Súd priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaná
v konaní mala plný úspech.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.

15
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.