Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/148/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124216075
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124216075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky
Slovenskej republiky, trvale bytom D. A. E. XX, D. A. E. otca C. F., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana
Slovenskej republiky, trvale bytom G. D. XXX, F., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti s a z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec dieťaťa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2024, žiadal, aby súd znížil jeho
vyživovaciu povinnosť k maloletej A. z dôvodu, že od 25.10.2024 sa otec nachádza vo výkone väzby
a nie je možné sa pracovne zaradiť, teda nemá žiadny príjem a nemôže plniť vyživovaciu povinnosť.
Na výzvu súdu otec dňa 18.12.2024 podanie písomne doplnil a uviedol, že žiada znížiť vyživovaciu
povinnosť na sumu 50 Eur odo dňa 22.10.2024.

2. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.01.2025 sa otec vyjadril, že jeho predpokladaný

výstup z výkonu trestu odňatia slobody je dňa 22.04.2025. Jeho zdravotný stav je dobrý, majetok vyššej
hodnoty nevlastní, má pohľadávky vo výške 6500 Eur (vzhľadom na výsluch otca je zrejmé, že tým mienil
dlhy vo výške 6500 Eur), ďalšie výdavky nemá, na výživu maloletej neprispieva, nie je s maloletou v
kontakte,videlsasmaloletoupred2,5rokomvroku2022,inévyživovaciepovinnostinemá.Vpísomnom
2

vyjadrení doručenom súdu dňa 09.06.2025 otec uviedol, že dňa 22.04.2025 bol prepustený z výkonu
trestu, vo výkone trestu pracoval, avšak po prepustený je stále nezamestnaný. Trval na svojom návrhu.

3. Matka s k návrhu otca písomne nevyjadrila.

4. Súd vykonal pojednávanie, na ktorom i rozhodol vo veci samej dňa 30.09.2025 za osobnej prítomnosti
všetkých účastníkov.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie vyživovacej
povinnosti a navrhol návrh otca zamietnuť. Uviedol, že otec sa sám dostal do problémov, v ktorých
aktuálne je.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi v spise, najmä návrhom otca, lustráciami v Sociálnej poisťovni, lustráciami v registri

obyvateľov, lustráciou v databáze ZVJS, lustráciou v živnostenskom registri, odpoveďou z UVTOS a
ÚVV Ilava, odpoveďou z Daňového úradu Trenčín, Sociálnej poisťovne, potvrdením o príjme matky
od jej zamestnávateľa, odpoveďou a potvrdením o príjme otca od jeho bývalého zamestnávateľa,
odpoveďou od UPSVAR Trenčín, trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1T/106/2024 zo
dňa 14.01.2025, oboznámením sa s obsahmi spisov Okresného súdu Trenčín sp.zn. 31P/83/2016,

32P/181/2023 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

7. Maloletá A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Rodičovské práva a povinnosti k mal. A. boli
upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/83/2016-33 zo dňa 17.01.2017 tak, že súd
schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky,
otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 80 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č.k. 32P/181/2023 – 62 zo dňa 18.06.2024 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej
sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2023
s tým, že dlh otcovi na výživnom nevznikol. Predmetným rozsudkom tak došlo k zvýšeniu vyživovacej
povinnosti otca k maloletej. V čase tejto úpravy mala maloletá A. XX rokov, bola žiačkou X. ročníka
ZŠ, bola zdravá s bežnými výdavkami, matka jej uhrádzala krúžok angličtiny 40 Eur mesačne. Matka

bývala v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, kde obývala s maloletou samostatnú bytovú jednotku,
pracovala ako H. E. E. E. I. D. D. s príjmom 945 Eur netto vrátane daňového bonusu. Otec býval v
rodinnom dome vo vlastníctve jeho otca spolu s ním. Na živnosť pracoval v oblasti pílenia dreva, ťažby
dreva v lesoch, murárskych prác, od roku 2017 za rok vyfakturoval asi 7500 Eur, za rok 2023 vyfakturoval
iba dve faktúry na sumy 3500 Eur a 3950 Eur, uvádzal, že od 03/2023 do 12/2023 nepracoval, bol doma.

V roku 2024 nevyfakturoval žiadne faktúry, uvádzal, že zarobil v roku 2000 Eur, avšak ju nefakturoval.
Otec mal dlhy u zdravotnej poisťovne, za pokuty od polície, na výživnom. Uvádzal, že od 01.07.2024 by
sa mal zamestnať u D. D. D. D. J. C. na trvalý pracovný pomer s príjmom 750-800 Eur a stravné.

8. Otec bol od 22.10.2024 vo výkone väzby, následne vo výkone trestu odňatia slobody, prepustený

bol dňa 22.04.2024. Vo výkone trestu bol na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp.zn.
1T/106/2024 zo dňa 14.01.2025 (č.l. 57), ktorým bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania a prečinu zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 6
mesiacov nepodmienečne. Otec býva stále v rodinnom dome vo vlastníctve jeho otca spolu s ním. Pred
nástupom do väzby otec

3

pracoval pre D. D. D. D. od 01.07.2024-10.09.2024. Vzhľadom na neospravedlnené absencie otca v
práci nemal plne odpracované mesiace v zamestnaní a spolu za uvedené obdobie zarobil 1288,56 Eur.

V priebehu zamestnania D. D. D. D. a aj po jeho ukončení mal otec pracovať na živnosť ako K. v lese.
Po prepustení z výkonu trestu do 06/2025 nepracoval. Následne sa zamestnal v C. L. na dohodu o
výkone práce ako K., kde pracuje doposiaľ s príjmom asi 250,- Eur mesačne. Od 10/2025 otec uvádzal,
že má u tohto zamestnávateľa začať pracovať na pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer, príjem
nevedel aký má dosahovať. Majetok vyššej hodnoty otec nevlastní. K výdavkom uviedol - na bývanie

asi 100,- Eur mesačne, náklady v rovnakej výške uhrádza v ďalšej polovici otcov otec. Iné vyživovacie
povinnosti otec nemá.

9. Matka stále žije v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, kde obýva s maloletou samostatnú
bytovú jednotku. Pracuje stále ako operátor výroby vo E. I. D. s.r.o. s príjmom asi 1000,- Eur netto

vrátane daňového bonusu. V prípade nadčasov jej je príjem asi o 200,- Eur vyšší. Z potvrdenia o
príjme zamestnávateľa matky (č.l. 53) vyplynul priemerný príjem matky za 11/2023 – XX/XXXX XXXX,57
Eur netto. Matka poberá 200,- Eur náhradné výživné, nakoľko otec výživné neplatí a 60,- Eur rodinné
prídavky. Nehnuteľnosti nevlastní, vlastní auto K. XXX, M. XXXX a skúter Pcx. K výdavkom uviedla -
rodičom prispieva na bývanie 200,- Eur, telefón 34,- Eur, splátka úveru na auto 140,- Eur, sporenie mal.

A. XX,- Eur mesačne, TV 12,- Eur, PHM 100,- Eur. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá.10.MaloletáA.máXXrokovaježiačkouX.ročníkaZŠ.Maloletájedispenzarizovanávočnejambulancii.
Matka okuliare kupuje približne 1 krát ročne za 250,- Eur. Platené krúžky nemá. Výdavok na maloletú
má matka na cestovné 20,- Eur mesačne a ŠKJ 8,- Eur mesačne.

11. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery,

súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

4

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;

rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
nanávrh.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčas,spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj
možnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičov,ktorévšakvždylimitujúuspokojovanieodôvodnených
potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z

toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnostiprípadne.akrozumovéschopnosti

dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zároveň súd považuje
za dôležité zdôrazniť, že iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len
v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú
poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň

každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim
spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživusvojhodieťaťaaažnáslednemáprávovyužiťzostávajúcefinančnéprostriedkynauspokojovaniesvojich
vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby
iné. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a

teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v
dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn.

32P/181/2023 za preukázané, že o vyživovacej povinnosť otca k mal. Natálii bolo naposledy
rozhodované vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda
o zvýšení výživného zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne. Potom vychádzajúc z
citovaného ustanovenia § 26 Zákona o rodine súd porovnaním okolností
5

dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom dospel k záveru,
že k podstatnej zmene pomerov na strane otca nedošlo.

18. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Súd na strane

otca nevzhliadol tak podstatnú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, ktorá
by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Dôvodom podania návrhu otca na začatie konania
bola skutočnosť, že sa nachádzal vo výkone väzby, neskôr vo výkone trestu odňatia slobody, následne
skutočnosť, že bol nezamestnaný. V čase rozhodovania súdu otec pracoval na dohodu o výkone práce,
na návrhu trval. Súd konštatuje, že otec bol vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody v dôsledku

svojho trestného konania a nezodpovedného spôsobu života, keďže bol odsúdený za dva trestné
činy, a to prečin nebezpečného vyhrážania a prečin zanedbania povinnej výživy. Otec sa dostal do
väzenia a pripravil sa tak o možnosť dosahovať riadny príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, pričom
za takéto konanie je plne zodpovedný sám otec. Skutočnosť, že otec v dôsledku svojho zavineného
konania nemohol vykonávať riadne pracovnú činnosť nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Otec

argumentoval, že vo výkone trestu nie je pracovne zaradený. Z odpovede od ÚVTOS a ÚVV I. a lustrácie
v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol pracovne zaradený a poberal od 26.02.2025-22.04.2025 mzdu
v celkovej výške 444,26 Eur brutto. Zároveň súd uvádza, že otec nezodpovedne k prispievaniu na výživu
maloletej A. pristupuje dlhodobo, dlhy na výživnom má ešte z obdobia pred rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č.k. 32P/181/2023 – 62 zo dňa 18.06.2024. Taktiež v období po schválení rodičovskej dohody

predmetným rozsudkom, ktorou otec súhlasil s výškou výživného 200,- Eur, výživné v tejto výške ani raz
neuhradil a doposiaľ nehradí, matka poberá náhradné výživné.

19. V čase schválenia rodičovskej dohody vo veci sp.zn. 32P/181/2023 otec uvádzal, že dňa 01.07.2024
má nastúpiť pracovať na trvalý pracovný pomer do spoločnosti D. D. D. s.r.o. Z odpovede D. D. D.

D. (č.l. 46) vyplynulo, že otec sa skutočne u tohto zamestnávateľa zamestnal, pracovný pomer trval
od 01.07.2024-10.09.2024. Napriek tomu, že na pojednávaní dňa 18.06.2024 otec uvádzal nástup do
zamestnania 01.07.2024 z odpovede zamestnávateľa, ktorého súčasťou je aj písomné upozornenie
otca na porušenie pracovnej disciplíny (č.l. 48) vyplýva, že otec mal v dňoch 01.07. – 03.07.2024
neospravedlnenú neúčasť na pracovisku, za čo dostal písomné upozornenie za závažné porušenie

pracovnej disciplíny. Na pojednávaní v tejto veci otec uvádzal ako dôvod absencie, že bol odcestovaný.
Ďalšie absencie otec dôvodil tým, že do zamestnania u D. D. D. D. už nechodil, nakoľko začal chodiť
pracovať do lesa na živnosť ako pilčík, kde pracoval aj po skončení pracovného pomeru u D. D. D.
D.. Pracovný pomer u D. D. D. D. bol ukončený okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa dňa
10.09.2024 (č.l. 47) podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia pracovnej

disciplíny – neospravedlnenej neprítomnosti otca na pracovisku v dňoch 06.09.2024, 09.09.2024 a
10.09.2024.Poprepustenízvýkonutrestuv04/2025otecuvádzal,žedo06/2025nepracoval,súdmalza
osvedčené, že evidovaný na úrade práce nebol (č.l. 54). Dňa 12.06.2025 sa otec zamestnal na dohodu
o výkone práce u C. L. J. K., kde pracuje doposiaľ s príjmom asi 250,- Eur mesačne. Od 10/2025 otec
uvádzal, že má u tohto zamestnávateľa začať pracovať na pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer.

Súd má za to, že otec svojím ľahkovážnym prístupom k riadnemu výkonu zamestnania, ktoré viedlo
k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru otca zamestnávateľom, taktiež neúčelným striedaním
zamestnaní, kedy otec v čase keď mal zamestnanie na trvalý pracovný pomer toto nevykonával riadnea v tomto čase začal opäť pracovať ako pilčík, z ktorého zamestnania v minulosti nedosahoval príjem,
ktorý mohol zarobiť u D. D. D. D., zmaril možnosť
6

dosahovať pravidelný príjem, na základe ktorého by bol schopný riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči
maloletej.

20. V čase rozhodovania súdu bol otec zamestnaný na dohodu o výkone práce, pričom nepreukázal
súdu zdravotné dôvody, ktoré by mu bránili sa zamestnať na trvalý neskrátený pracovný pomer, naopak
uvádzal, že od októbra 2025 má na takýto pracovný úväzok začať u rovnakého zamestnávateľa C. L. K..
Ďalej súd uvádza, že ani v čase schválenia rodičovskej dohody dňa 18.06.2025 otec nepracoval riadne
a napriek tomu sa zaviazal platiť výživné 200,- Eur mesačne, pričom návrh na zníženie výživného otec
podal po necelých 5 mesiacoch od schválenia rodičovskej dohody. Vzhľadom na uvedené podľa názoru

súdu je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem, z ktorého bude riadne hradiť výživné vo
výške 200,- Eur. Okrem tohto súd konštatuje, že otec má už mnoho rokov možnosť byť pracovne činný
a je súčasťou rodičovskej zodpovednosti vytvárať si finančnú rezervu, ktorá slúži rodičovi v časoch, keď
nedosahuje dostatočný príjem, na pokrytie vlastných výdavkov a riadneho platenia výživného na svoju
dcéru. Otec nielenže nemal a nemá vytvorenú takúto finančnú rezervu, ale výživné dlhodobo nehradil

riadne či vôbec a má na výživnom dlhy. Matka poukazovala na neprimerané užívaniu alkoholu otcom
v tomto aj poslednom konaní o úprave výživného, otec uvedené rozporoval. Maloletá od posledného
súdneho rozhodnutia nastúpila do vyššieho ročníka ZŠ, je vekovo staršia, matka uvádzala výdavok na
okuliare asi 250,- Eur ročne, ktorý na konaní vo veci sp.zn. 32P/181/2023 neuvádzala. Súd zdôrazňuje,
že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará, pričom v danej veci sa o maloletú dlhodobo osobne stará matka. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti má súd, súladne s názorom kolízneho opatrovníka, za to, že návrh nebol dôvodný
a zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmami maloletej, preto návrh v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej

vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody §
365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa

týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu 7

a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.