Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620204457
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7620204457.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 2/ B. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., obaja zastúpení
advokátom JUDr. Petrom Rychnavským, PhD., so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou proti
žalovaným: 1/ B. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X,
D., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom Starosaská 11, Spišská
Nová Ves, o zaplatenie 79 300,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade sumu
40 900,- Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
4 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.09.2020 sa domáhajú od žalovaných
vydania sumy 79 300,- Eur titulom zhodnotenia nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX

katastrálne územie D. a to domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. 751/1 o výmere 141
m2 zastavaná plocha a nádvoria, parcely č. 747/2 o výmere 90 m2 zastavaná plochy a nádvoria,
parcely č. 750/1 o výmere 807 m2 záhrada, parcely č. 751/1 o výmere 141 m2 zastavané plochy
a nádvoria. V žalobe uviedli, že dňa 01.09.2020 fyzicky odovzdali uvedené nehnuteľnosti, ktorých
bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2. rade a to na základe rozsudku Okresného súdu
v Spišskej Novej Vsi z 16.08.2019 sp. zn. 7C/44/2018-134 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 10.06.2020 sp. zn. 9Co/330/2019-189, oproti povinnosti žalovaných zaplatiť im sumu

15 000,- Eur. Predmetné nehnuteľnosti užívali oprávnene a dobromyseľne na základe kúpnej zmluvy
z 23.09.2015 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade, ktorú súdy uvedenými
rozsudkami posúdili ako neplatnú z dôvodu, že nehnuteľností patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
žalovaných 1, 2, aj keď v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol ako ich vlastník zapísaný iba žalovaný
v 1. rade. Žalobkyňa v 2. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola dobromyseľná, dôverujúc zápisu na
liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. o výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade ako aj
vyhlásenia žalovaného v 1. rade, že on je výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, keďže

iba on ich nadobudol v dražbe. Navyše pri odovzdávaní kúpnej ceny bola prítomná aj žalovaná v 2.
rade, nemala žiadne otázky, začo sú tie peniaze odovzdávané, preto boli presvedčení, že vie o aké
peniaze ide. Rodinný dom súpisné č. XXX/XX v Krompachoch prevzali v dezolátnom stave. V dome
neboli rozvody vody, v miestnostiach podlahy, stierky, elektrina musela byť urobená nanovo, muselivykonať generálnu opravu strechy, výmenu všetkých okien a dverí za plastové, na dome urobili novú
fasádu,vykopalistudňuainéveci,atovšetkovpriebehurokov2015až2020,nonajväčšiačasťinvestícií
bola vykonaná v priebehu rokov 2017 – 2020. Hodnota domu a celej nehnuteľnosti v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy v roku 2015 bola 15 000,- Eur, hodnota odovzdávaného domu je v sume 94 300,- Eur, ako
bola zistená znaleckým posudkom znalkyne Ing. Márie Rusnákovej č. 14/2020 z 29.08.2020. Hodnota
zhodnotenianehnuteľnostítedazavyššieuvedenúdobupredstavuječiastku79300,-Eur.Nehnuteľností
žalovaným v rade 1, 2 odovzdali dňa 01.09.2020 zápisnične, avšak zápisnicu žalovaní odmietli podpísať
a od uvedenej doby disponujú aj zhodnotením nehnuteľností, ktoré realizovali ako oprávnení držitelia

nehnuteľností a ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností vyjadrenou kúpnou cenou v
roku 2015 a hodnotou zhodnotenej nehnuteľnosti odovzdanej žalovaným 01.09.2020. Bola im vrátená
suma 15 000,- Eur, t.j. kúpna cena nehnuteľností, ale nebolo vrátené zhodnotenie nehnuteľností, ktorého
vydania sa domáhajú touto žalobou.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12.01.2021 žalovaní navrhli žalobu zamietnuť

z dôvodu premlčania nároku žalobcov. Veľká časť z investícii bola realizovaná v dobe, keď rodinný
dom a súvisiace nehnuteľnosti užívali žalobcovia na základe nájomnej zmluvy, žalobcovia neboli
po celú dobu trvania držby nehnuteľností dobromyseľní, a vyčíslenie zhodnotenia nehnuteľnosti je
nesprávne. V prípade investícií do cudzej nehnuteľnosti vlastníkovi vzniká bezdôvodné obohatenie v
okamihu, keď došlo k daným investíciám. Pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2015 užívali

žalobcovia nehnuteľnosti dlhodobo na základe nájomnej zmluvy a v tomto čase vykonali prevažnú časť
z investícií, ktoré uvádzajú v žalobe. Pred nadobudnutím vlastníckeho práva neboli dobromyseľnými
držiteľmi a za investície do nehnuteľnosti vykonané v tom čase im nepatrí náhrada vykonaných
investícii, ktorá je premlčaná. Pred kúpou nehnuteľností vykonali žalobcovia minimálne tieto z investícii
v žalobe: polystyrén (obloženie) na stropoch, podlahy, domáce čerpadlo (vodáreň), elektrické rozvody.

Skutočnosťou, ktorá u žalobkyne 2/ musela vyvolať pochybnosti o tom, či je vlastníkom nehnuteľností,
bolo doručenie žaloby žalovanej 2/, ktorou sa v súdnom konaní dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 23.09.2015. Od tohto momentu žalobkyňa 2/ (spolu s manželom) prestala byť dobromyseľným
držiteľom a nemôže si uplatňovať náhradu investícii. Žalobcovia môžu mať nárok len na náhradu
tých investícii, ktoré vykonali ako dobromyseľní držitelia. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú

znaleckým posudkom vo výške 94 300,-Eur považujú za nereálnu a nadhodnotenú, rovnako aj
sumu zhodnotenia 79 300,- Eur. V znaleckom posudku absentuje stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 23.09.2015. Kúpna cena 15 000,- Eur nezodpovedala
všeobecnej hodnote nehnuteľností. Žalobca 1/ je synovcom žalovaného 1/ a ten chcel žalobcovi 1/
pomôcť vyriešiť bytovú otázku a nehnuteľnosti mu predal za nižšiu cenu, než aká bola ich trhová

hodnota. Nelogicky sú v znaleckom posudku ohodnotené aj pozemky, ktorých sa žiadne zhodnotenie
zo strany žalobcov netýka. Oprávnený držiteľ má nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil
na zhodnotenie veci, ale nemá nárok na celkové zhodnotenie pozemkov, ktorých hodnota vzrástla v
dôsledku rastu cien na trhu s nehnuteľnosťami a nie v dôsledku nákladov vynaložených oprávneným
držiteľom. Niektoré z investícii, ktoré žalobcovia uvádzajú v žalobe, vôbec nevykonali, napr. novú

fasádu, stierky, ohľadom strechy nevykonali žalobcovia žiadnu generálnu opravu, ale na starú drevenú
konštrukciu dali nekvalitné plechy, rozvody vody neurobili – používali domáce čerpadlo, elektriku urobil
brat žalovaného bezodplatne, žalovaní nevedia o aké zhodnotenie sa má jednať v prípade investícii do
„dielne“, studňa je nepoužiteľná, zrejme v nedostatočnej hĺbke a voda z nej nie je nezávadná. V dome
bol septik, kanalizačná prípojka k septiku, plynová prípojka, hoci sú tieto veci uvádzané pri zhodnotení

nehnuteľnosti v ich dôsledku nemohlo dôjsť k žiadnemu zhodnoteniu nehnuteľnosti. Elektrická prípojka
bola vybudovaná v čase, keď nehnuteľnosť užívali žalobcovia, ale tí za jej vybudovanie neplatili. Okrem
iného žalobcovia si môžu investície, ktoré vykonali v nehnuteľnosti zobrať, žalovaní o nich nestoja.
Investície ako prístrešky, ploty, ktoré nemali pevné základy, nie sú ani investíciami, ale sú hnuteľnými
vecami, ktoré si majú žalobcovia zobrať. Žalovaní tieto veci demontovali a sú pripravené na odovzdanie

žalobcom. Zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa si z nehnuteľnosti berie plávajúcu
podlahu a kozubovú pec a rovnako si môže zobrať aj iné veci.

3. V replike doručenej súdu dňa 23.02.2018 žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Uviedli, že námietka
premlčania je nedôvodná. Nehnuteľnosti žalovaným odovzdali dňa 01.09.2020, takže premlčacia lehota

začala plynúť 02.09.2020, žaloba bola podaná dňa 07.09.2020, teda včas. Aj užívanie nehnuteľností na
základe nájomnej zmluvy je užívaním dobromyseľným, zvlášť, keď tento právny vzťah sa transformoval
na vzťah vlastnícky. Žalovaná v 2. rade veľmi dobre vedela aký právny úkon vykonal jej manžel, najmä
s poukazom na to, že žalovaní viedli spoločnú domácnosť, spoločne hospodárili, záloha na kúpnu cenuvo výške 8 000,- Eur bola odovzdávaná žalovanému v 1. rade v prítomnosti žalovanej v 2. rade.
Potvrdenie o prevzatí zálohy a nájomná zmluva boli podpísané v jeden deň. Zvyšných 7 000,- Eur
predávajúcemu boli odovzdané pri podpise kúpnej zmluvy. Predávajúcemu bola odovzdaná kúpna cena

v čase, keď iba on sám bol zapísaný k prevádzaným nehnuteľnostiam ako výlučný vlastník, preto museli
byť dobromyseľní rovnako ako boli dobromyseľní aj za dobu keď už mali vyplatenú zálohu 8 000,- Eur na
kúpu domu a už v tom čase mali dohodnuté, že žalovaný v 1. rade ako vlastník im uvedené nehnuteľnosti
predá, k čomu aj došlo dňa 23.09.2015. Aj keď sa viedlo konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy, výsledok
v konaní bol známy definitívne až doručením rozhodnutia odvolacieho súdu t.j. do 10.06.2020 boli

jednoznačne dobromyseľní, pretože boli presvedčení o tom, že aj žalovaná v 2. rade vedela o uzavretí
kúpnej zmluvy a stále dúfali v rozhodnutie v ich prospech. Iná situácia by bola, keby nehnuteľnosti
užívalibezprávnehotitulu.Nároknavydaniezhodnoteniavznikolodovzdanímnehnuteľnostívlastníkom.
Pri uzatváraní kúpnej zmluvy určili kúpnu cenu 15 000,- Eur vzájomnou dohodou, okrem rodinného
domu kupovali aj pozemky. Všetky realizované investície reálne vykonali. Neprichádza do úvahy, aby
si zobrali nejaké veci, pretože boli zabudované, zriadené účelovo, výslovne k potrebám konkrétnych

nehnuteľností, inde ani inak nepoužiteľných. Napokon poukázali na vyjadrenie žalovaného v 1. rade,
ktorý v konaní vedenom súdom vyhlásil, že nepopiera, žeby manželia B. ml. do domu neinvestovali a
vyjadril súhlas, že pokiaľ sa im dom vráti, on im vložené investície vyplatí.

4. V duplike doručenej súdu dňa 29.03.2021 žalovaní uviedli, že oprávneným držiteľom je držiteľ,

ktorý je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Nájomná zmluva nezakladá oprávnenú držbu, keďže už
z podstaty nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca nemôže byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí.
Investície vykonané do nehnuteľnosti nájomcami sa vyporiadavajú medzi vlastníkom - prenajímateľom a
nájomcami podľa iného zákonného ustanovenia a iným spôsobom ako investície oprávneného držiteľa.
Dobromyseľnosť žalobcov nemohlo založiť na zaplatení zálohy na kúpnu cenu. O uzavretí kúpnej

zmluvy žalovaná 2/ nevedela a neudelila na to súhlas, na základe čoho bola úspešná v súdnom spore,
kde sa ako predbežná otázka riešila neplatnosť kúpnej zmluvy. Čo sa týka zálohy na kúpnu cenu
vo výške 8000,- Eur, hoci to nesúvisí s nárokom žalobcov uplatneným v tomto konaní, poukázali na
vykonané dokazovanie v konaní vedenom pod č.k. 7C/44/2018, keď žalovaná na pojednávaní dňa
06.05.2019 uviedla, že o žiadnej zálohe nič nevie a nevie kedy sa to malo odohrávať. Zotrvali na tom,

že pozemky nemôžu byť predmetom zhodnotenia, keďže s pozemkami nie sú spojené žiadne náklady
vynaložené žalobcami. Nespadá sem zhodnotenie nehnuteľnosti ako také, ktoré nemá súvis s nákladmi
dobromyseľného držiteľa, ale s vývojom cien na trhu s nehnuteľnosťami. Neurčité tvrdenie žalovaného
1/, že vyplatí žalobcom vložené investície nezakladá uznanie záväzku žalovaným 1/ a de facto nemá
toto tvrdenie žiadnu právnu váhu.

5. Žalobcovia v podaní z 28.04.2021 uviedli, že boli oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností,
pretože nehnuteľnosti držali na základe právneho titulu – kúpnej zmluvy a okrem toho boli aj v dobrej
viere, že im nehnuteľnosť patrí. O nehnuteľnosti sa náležite starali, nakladali s nimi ako s vlastnými,
pričom dobromyseľnosť nadobúdateľa sa posudzuje v čase nadobudnutia držby. Za oprávnených

držiteľov sa považovali až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej 7C/44/2018. Napokon poukázali
aj na čl. 5 nájomnej zmluvy z 10.09.2014, z ktorého vyplýva, že nájomná dohoda bude ukončená po
vyplatení dohodnutej ceny, ktorá bude upravená kúpnou zmluvou medzi nájomcom a prenajímateľom.
Z toho jednoznačne vyplýva vôľa prenajímateľa predať nehnuteľnosti nájomcovi, preto boli od počiatku
oprávnenými držiteľmi. Do zhodnotenia nehnuteľností vložili 58 884,47 Eur, znaleckým posudkom bola

určená hodnota celkom na sumu 94 300,- Eur, z ktorej po odrátaní 15 000,- Eur ostáva žalovaná suma 79
300,- Eur. V tejto sume je vyjadrená aj hodnota práce, ktorá je stanovená na sumu 20 415,53 Eur, ktorú
vykonali sami. V roku 2015 bolo vykonané: úpravy vnútorných povrchov za 800,- Eur, polystyrénové
kazety za 400,- Eur, vnútorné keramické obklady za 1.300,- Eur, plávajúce podlahy 700,- Eur, stierky
na dome, voda, elektrina za 21.300,- Eur, vnútorný vodovod (rozvod vody + vodáreň + batérie) 800,-

Eur, vnútorná kanalizácia 350,- Eur, ohrev teplej vody 350,- Eur, hygienické zariadenia a WC 400,-Eur,
prístrešok č. 1 za 2.627,46 Eur, kúrenie 1.500,- Eur, studňa 2.346,25 Eur, plot 8.460,76 Eur, dvere
balkónové 80 x 200 za 123,00 Eur. V roku 2016 boli vykonané: strecha na dom, prístrešok č. 1, studňa
spolu 12.500,00 Eur, vybavenie kuchýň (s. 8 znaleckého posudku, ďalej iba ZP) 800,- Eur, dvere 90 x
220 za 130,- Eur. V roku 2017 boli vykonané: dvere (posuvné 400,- Eur + 3 ks dvier interiérových 200,-

Eur) 600,- Eur, okná 2.300,- Eur. V roku 2019 bol zakúpený radiátor Airfel 22K 600/2000 s prísl. za 307,-
Eur. V roku 2020 kotol na tuhé palivo 590,-Eur, montáž kotla 200,- Eur.6. Súd vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania rozhodol dňa 12.10.2021 medzitýmnym
rozsudkom sp. zn. 9C/51/2020-259, ktorým určil, že základ nároku žalobcov proti žalovaným je daný.
V medzitýmnom rozsudku súd posudzoval námietku premlčania samostatne, z dôvodu zmeny titulu

užívania nehnuteľností žalobcami, v týchto obdobiach:
- od 10.09.2014 do 22.09.2015 – užívanie nehnuteľností na základe nájomnej zmluvy
- od 23.09.2015 do 20.11.2018 – užívanie na základe kúpnej zmluvy do momentu doručenia žaloby
o určenie vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam
- od 21.11.2018 do 20.07.2020 kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok vo veci určenia vlastníckeho

práva
- od 21.07.2020 do 01.09.2020 kedy boli nehnuteľností žalobcami vypratané.
Uvedený medzitýmny rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/152/2021-305 zo dňa 14.02.2022. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že za
obdobie od 23.09.2015 do 20.07.2020 základ nároku je daný t.j. žalobcovia majú nárok voči žalovaným
v uvedenom období na náhradu účelne vynaložených nákladov na predmetné nehnuteľností. Nárok na

náhradu nákladov od 21.07.2020 do 01.09.2020 nie je daný. V období od 10.09.2014 do 22.09.2015
žalobcovia neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti. Sporným ostal nárok na náhradu nákladov
vynaložených žalobcami v období od 01.01.2015 do 22.09.2015.

7. Uznesením sp. zn. 9C/51/2020-328 zo dňa 24.03.2022 tunajší súd pripustil zmenu žaloby

v časti obdobia, za ktoré si žalobcovia uplatňujú sumu 79 300,- Eur tak, že túto sumu požadujú na
základe investícií vynaložených na zhodnotenie nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie D. za obdobie od 10.09.2014 do 20.07.2020.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to

listom vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D., Znaleckým posudkom č. 14/2020 zo dňa 29.08.2020,
faktúrami zo dňa 28.01.2020 a 04.10.2019, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 21.10.2015
a 25.04.2016, Nájomnou zmluvou zo dňa 10.09.2014, Potvrdením zo dňa 10.09.2014, listinami zo spisu
Nz 32681/2015, Statickým posudkom rodinného domu v Krompachoch z novembra 2020, Znaleckým
posudkom č. 17/2021 zo dňa 20.05.2021, Osvedčením o priebehu dražby z 23.09.2013, Znaleckým

posudkom č. 43/2013 zo dňa 14.08.2013, Posudkom stavby rodinného domu zo dňa 18.08.2021,
informačným formulárom zo dňa 2.1.2018, osvedčením o priebehu dražby zo dňa 23.09.2013, obsahom
spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/44/2018, rozpisom položiek k faktúre za elektrinu,
Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.10.2014 a zistil nasledovne:

9. Notárskou zápisnicou č. N 2622/2013, Nz 32460/2013, NCRIs 33187/2013 zo dňa 23.09.2013 bol
osvedčený priebeh dražby konanej dňa 23.09.2013. Jednalo sa o tretie kolo dražby, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. a to pozemky parcely
registra „C“ č. 747, 749, 750, 751, 752 a stavba rodinného domu súpisné č. XXX na parcele č. 751,
garáže bez súpisného č. na parcele č. 747, ovčín bez súpisného č. na parcele 747, kôlne bez súpisného

č. na parcele č. 750, maštale bez súpisného č. na parcele č. 747, oplotenia prednej časti pozemku,
kamennej studne, vodovodnej prípojky zo studne, kanalizačnej prípojky, spevnenej plochy z betónu,
elektro zemnej prípojky, vonkajších schodov, žumpy, prípojky plynu, domácej vodárne, v podiele 1/1.
V Notárskej zápisnici je podrobne popísaný stav nehnuteľnosti v čase vykonávania dražby. Pokiaľ ide
o popis stavby – rodinného domu súpisné č. XXX v zápisnici je konštatované, že dom cca od septembra

2011 nie je obývaný. V dome boli odmontované vykurovacie telesá, kuchynská linka, batérie, rodinný
dom si vyžaduje rozsiahlu opravu, rekonštrukciu. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalovaný v 1.
rade B. B. za najnižšie podanie vo výške 15 750,- Eur.

10. Pre účely dražby bol vypracovaný Znalecký posudok č. 43/2013 zo dňa 14.08.2013 znalcom Ing.

Michalom Ižákom, ktorým bola všeobecná cena nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie D. určená v sume po zaokrúhlení 20 600,- Eur, z toho hodnota rodinného domu vo
výške 5 155,04 Eur. Súčasťou tohto znaleckého posudku je aj časť Znaleckého posudku č. 22/2012
zo dňa 03.06.2022, ktorý bol vypracovaný taktiež znalcom Ing. Michalom Ižakom na základe zadania
vtedajšieho vlastníka nehnuteľností B. B. za účelom zriadenia záložného práva a ktorým bola všeobecná

hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. stanovená vo
výške 21 000,- Eur, z toho hodnota domu vo výške 5 259,06 Eur.11. Podľa čiastočného listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. zo dňa 21.09.2015 žalovaný v 1.
rade bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti a to rodinného domu súpisné č. XXX na parcele č. 751
a parciel registra „C“ č. 757, 749, 750/1, 750/4, 750/5, 751,7 52.

12. Medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom v 1. rade ako nájomcom bola dňa
10.09.2014 uzavretá Nájomná zmluva, ktorej predmetom bol rodinný dom súpisné č. XXX F. G. H.
XXX s príslušenstvom drobných stavieb v katastrálnom území D., vedený na liste vlastníctva č. XXXX.
Účelom nájmu bolo bývanie žalobcu s rodinou bez obmedzenia. Podľa článku 4 zmluvy nájomca počas

nájmu bude sa o nehnuteľnosti starať, opravy bude vykonávať na vlastné náklady. Počas nájmu nesmie
vykonávať činnosť, ktorá by viedla k znehodnoteniu nehnuteľnosti. Nájomná zmluva podľa článku 5 mala
byť ukončená dohodou a to po vyplatení dohodnutej ceny, ktorá bude upravená kúpnou zmluvou medzi
nájomcom a prenajímateľom.

13. Dňa 10.09.2014 bol overený podpis žalovaného v 1. rade na potvrdení, ktorým žalovaný v 1. rade

potvrdil prevzatie hotovosti 8 000,- Eur od žalobcu v 1. rade ako zálohu na kúpu domu.

14. Geometrickým plánom vyhotoveným I. J. dňa 07.07.2015 došlo k rozdeleniu parcely č. 747 na
parcely 747/1 a 747/2, k rozdeleniu parcely č. 750/1 na parcely 750/1, 750/6, 750/7 a 750/8 a rozdeleniu
parcely č. 751 na parcely č. 751/1 a 751/2.

15. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.09.2015 žalovaný v 1. rade ako predávajúci odpredal žalobkyni
v 2. rade ako kupujúcej nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie
D. a to rodinný dom súpisné č. XXX, ktorý stojí na novozameranom pozemku parcele č. 751/1
s príslušenstvom (príslušenstvo tvorila garáž bez súpisného čísla postavená na novovytvorenej parcele

č. 747/2 a elektrická prípojka na parcele č. 750/1) a novovytvorené parcely registra „C“ č. 747/2
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, č. 750/1 záhrada o výmere 807 m2, č. 751/1 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 141 m2. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 15 000,- Eur. Kúpna
zmluva bola spísaná formou Notárskej zápisnice č. N 609/2015, Nz 32681/2015.

16. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. zo dňa 02.11.2015 žalobkyňa v 2.
rade bola zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a to rodinného domu súpisné č. XXX na parcele
č. 751/1 a parciel registra „C“ č. 747/1, 750/1, 751/1.

17. Žalovaní predložili rozpis položiek k faktúre za elektrinu č. XXXXXXXXXX na odbernom mieste C.

XX, D. za obdobie od 21.02.2014 do 02.07.2014, za ktoré bola fakturovaná suma 12,80 Eur s tým, že
rodinný dom súpisné č. XXX bol od 21.02.2014 napojený na elektrickú energiu.

18. Dňa 27.10. 2014 žalobca v 1. rade uzavrel Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľov
kategórie domácnosť č. XXXXXXX za účelom dodávky elektriny do odberného miesta C. XX, D..

19. Podľa vyjadrení strán sporu, žalobcovia do vyššie uvádzaných nehnuteľnosti investovali peňažné
prostriedky a to ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy resp. aj po jej uzatvorení

20. Podľa žalobcu ešte pred nasťahovaním v roku 2014 investovali žalobcovia do rodinného domu

a to do vodoinštalácie, kúrenia, elektriny, urobili stierky, laminátové podlahy a vymaľovali. Do domu
investovali preto, že aj podľa nájomnej zmluvy dom mali odkúpiť a zaplatili zaň polovicu kúpnej
ceny. Následne menili okná, rekonštruovali kuchyňu a znova investovali do kúrenia. Ďalšie investície
nasledovali až po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade.

21. O investovaní peňažných prostriedkov do nehnuteľností, zo strany žalobcov bola žalobcami
predložená faktúra č. 201000118 zo dňa 28.1.2020, ktorou bola vyfakturovaná suma 590,- Eur za tovar
– oceľový kotol KOLO TECH a faktúrou č. 191001367 zo dňa 4.10.2019 suma 307,- Eur za radiátor Aifel,
sadu na radiátory s termohlavicou, ventil, priamy záložný zdroj napájania KEMOT. Podľa príjmového
pokladničného dokladu z 21.10.2015 žalobcovia uhradili za balkónové dvere 80x200 sumu 123,- Eur

a podľa dokladu zo dňa 25.4.2016 za dvere 90x200 sumu 130,- Eur.

22. Svedkyňa D. G. uviedla, že žalobcom prenajímala v minulosti byt v Krompachoch. Kľúče od
prenajatého bytu jej žalobcovia odovzdali na jeseň 2014 a to v septembri resp. v októbri. Následne ccapo pol roku od skončenia nájmu so žalobcami, byt predala Nájom žalobcovia ukončili z dôvodu, že kúpili
dom, kam sa mali z bytu sťahovali.

23. Svedok G. I. uviedol, že žalobcom pomáhal sťahovať sa z bytu na K. L. E. D. do domu, a to
v septembri 2014. Svedok G. M. pomáhal v septembri 2014 robiť žalobcom stierky v predmetnom dome,
keďže potom čo dom kúpili, chceli sa hneď doň sťahovať.

24. Podľa Čestného prehlásenia p. I. N. zo dňa 01.05.2022 sa žalobcovia ako ich susedia prisťahovali

do domu v septembri 2014. G. B. N. v Čestnom prehlásení zo dňa 27.04.2022 uviedol, že pomáhal
žalobcoviprisťahovaníapokládkepodlahynaadreseC.XX,D.vseptembri2014.VČestnomprehlásení
zo dňa 16.05.2022 p. O. B. uviedol, že začiatkom septembra 2014 reparoval pre žalobcu (svojho
synovca)vrodinnomdomeC.XX,D.elektroinštaláciuap.P.E.vČestnomprehlásenízodňa13.05.2022
potvrdila, že žalobca sa sťahoval do domu na adrese C. XX, D. v septembri 2014, nakoľko v mesiacoch
máj – jún bol tento dom ponúkaný jej.

25. G. O. v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2022 uviedol, že na prelome mesiacov marec a apríl
2014 šiel k žalovanému na chatu, kedy z domu na adrese C. XX, D. vybehol žalobca a zakázal mu
vstup na pozemok.

26. Žalovaný uviedol, že nájomná zmluva týkajúca sa predmetnej nehnuteľnosti bola uzatvorená
hlavne preto, že ju potreboval žalobca a preto, že žalobcovia nemali hneď peniaze na zaplatenie kúpnej
ceny. Neskôr uviedol, že zmluva bola uzatvorená pre prípad, ak by bola spôsobená škoda. Súhlas
s investíciami žalobcom nikdy nedal. Osobne však videl, že do nehnuteľnosti investujú, toto toleroval
a mal záujem im aj radiť, žalobca však o jeho rady nemal záujem. Do domu sa žalobcovia nasťahovali

v čase, kedy bola podpísaná nájomná zmluva. Do doby uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi nimi žiadne
nájomné dohodnuté nebolo. V tom čase bol v dobrej viere, že žalobcovia nehnuteľnosť kúpia a bral to
tak, že nehnuteľnosť zhodnocujú. Neskôr žalovaný v konaní uviedol, že žalobcovia v predmetnom dome
bývali od marca 2014, cena investícií, ktoré v tom čase urobili neprevýšila sumu na úrovni nájomného.
Podľa neho však všetko, čo žalobcovia urobili znížilo hodnotu nehnuteľnosti.

27. Dňa 02.01.2018 bol žalobkyni v 2. rade ako dlžníčke zo strany veriteľa Československá obchodná
banka, a.s., Bratislava poskytnutý úver na bývanie vo výške 39 000,- Eur, ktorý má byť splatený
dlžníkom v mesačných splátkach v počte 300, po 153,24 Eur. Uvedené bolo zistené z Europského
štandardizovaného informačného formuláru podpísaného dlžníčkou a zástupcom banky a podľa ktorého

predpokladaná hodnota nehnuteľností bola vo výške 55 000,- Eur.

28. Pod sp. zn. 7C/44/2018 bolo Okresným súdom Spišská Nová Ves vedené konanie na základe
žaloby podanej zo strany žalobkyne E. B. proti žalovaným B. B. a B. B.. Podanou žalobou sa E. B.
domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne

územie D., a to k rodinnému domu, súpisné č. XXX a k parcele č. 747/2, 750/1 a 751/1, ktorá
nehnuteľnosť má patriť do jej bezpodielového spoluvlastníctva s jej manželom žalovaným v 1. rade B.
B.. Druhým výrokom sa domáhala určenia neexistencie práva z vecného bremena spočívajúceho v tom,
že vlastník parcely č. 750/1 je povinný strpieť právo užívať prípojku elektrickej energie a uskutočňovať
údržbu a opravu elektrickej prípojky a za týmto účelom vstupovať na predmetnú parcelu č. 750/1, pričom

vecné bremeno bolo zriadené v prospech vlastníka parcely č. 750/4 a 750/5. Ďalším výrokom žalobkyňa
navrhovalaurčiťpovinnosťjejajejmanželovi,tedažalovanémuv1.rade,spoločneanerozdielnezaplatiť
B. B., teda žalovanej v 2. rade, sumu 15.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

29. Žaloba v uvedenej veci bola doručená žalobkyni v 2. rade B. B. dňa 20.11.2018. Vo veci

rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 7C/44/2018-134 zo dňa 16.8.2019 tak, že určil, že žalobkyňa
a žalovaný v 1. rade sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Spišská Nová Ves, obec
D., katastrálne územie D. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba súpisné číslo XXX, rodinný
dom, postavená na parcele reg. „C“ č. 751/1, parcela reg. „C“ č. 747/2 o výmere 90 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ č. 750/1 o výmere 807 m2, záhrady a parcela reg. „C“ č. 751/1 o

výmere 141 m2, zastavané plochy a nádvoria, a to so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1, patriace
do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Druhým výrokom určil, že právoplatnosťou tohto
rozsudku zaniká právo z vecného bremena spočívajúce v tom, že vlastník parcely reg. „C“ č. 750/1 je
povinný strpieť právo užívať prípojku elektrickej energie a uskutočňovať údržbu, opravy a rekonštrukciuelektrickejprípojkyazatýmtoúčelomvstupovaťnaparcelureg.„C“č.750/1vprospechvlastníkaparcely
reg. „C“ č. 750/4 a č. 750/5 zriadeného notárskou zápisnicou N 609/2015, Nz 32681/2015 napísanou
na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi JUDr. Ľubomíra Ondova, notára so sídlom Letná 41, Spišská

Nová Ves dňa 23.09.2018 medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. Žalobkyňu a žalovaného
v 1. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 2. rade sumu 15.000,- Eur, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania, ktorých náhradu priznal
žalobkyni v plnom rozsahu.

30. V dôsledku odvolania podaného žalovanou v 2. rade B. B. vo veci rozhodoval odvolací súd.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 9Co/330/2019-189 zo dňa 10.06.2020 potvrdil rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 7C/44/2018-134 zo dňa 16.08.2019 vo výroku I., ktorým určil, že žalobkyňa a
žalovaný v 1. rade sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Spišská Nová Ves, obec
D., zapísaných v katastrálnom území D., na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba so súpisné č. XXX -
rodinný dom, postavená na parc. reg. „C“ č. 751/1, parc. reg. „C“ č. 747/2 o výmere 90 m2, zastavané

plochy a nádvoria, parc. č. 750/1 o výmere 807 m2 - záhrady a parc. č. 751/1 o výmere 141 m2
- zastavané plochy a nádvoria, a to so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1, patriacich do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vo výroku, ktorým súd uložil žalobkyni a žalovanému v 1.
radepovinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťžalovanejv2.radesumu15.000,00eur.Zmenil rozsudok
vo výroku II. tak, že žalobu o určenie, že právo z vecného bremena neexistuje, zamietol. Stranám sporu

nárok na náhradu trov prvostupňového a ani odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 9Co/330/2019-189 zo dňa 10.06.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2020.

31. Žalovanýv1.radevýzvouzodňa18.08.2020vyzvalžalobkyňuv2.radenavypratanienehnuteľnosti
a to domu súpisné č. XXX na parcele č. 751/1 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D.,

poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/330/2019, a to v lehote do 01.09.2020.

32. Dňa 01.09.2020 bola spísaná Zápisnica o odovzdaní nehnuteľnosti žalobcami v 1. a 2. rade, podľa
ktorej došlo k odovzdaniu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D.
žalovaným v 1. a 2. rade. Zápisnica je podpísaná svedkyňou I. B.. Žalovaní v 1. a 2. rade zápisnicu

nepodpísali.

33. Podľa listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností a to rodinného domu P. H. XXX na parcele č. 751/1 a pozemkov parciel
registra „C“ č. 7447/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, č. 750/1 záhrada o výmere 807 m2

a 751/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 141 m2.

34. Znaleckým posudkom č. 14/2020 vypracovaným Q. B. R. dňa 29.08.2020, ktorý bol predložený
žalobcami, bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie D. ku dňu 19.08.2020 spolu vo výške 94 300,- Eur (z toho stavby 76 038,94 Eur

a pozemky 18 237,66 Eur). Hodnota rodinného domu bola určená vo výške 57 793,90 Eur.

35. V novembri 2020 bol vyhotovený Statický posudok rodinného domu v Krompachoch a to stavby
na parcele č. 751/1 v D., C. XXX/XX. Posudok bol vyhotovený na základe ohliadky rodinného domu
vnovembri2020.Statikkonštatovalvposudkunesprávneodvedeniedažďovejvodyzostrešnýchzvodov

priamo k základom v dôsledku čoho pravdepodobne dochádza k sadaniu rohov objektu. Typickou
poruchou pri nesprávnom odvodnení je praskanie domu, dochádza k podmáčaniu základov. Rovnako
nesprávne odvedenie dažďovej vody statik konštatoval aj na vedľajšom objekte.

36. Žalovaní predložili Znalecký posudok Ing. Aleny Scheerovej č. 17/2021 zo dňa 20.5.2021, ktorým

bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne
územie D., ku dňu 19.05.2021. Podľa Osobitných požiadaviek objednávateľa uvedených v bode 9
úvodnej časti posudku nebola oceňovaná kuchyňa a podlahy v obytných miestnostiach. Všeobecná
hodnota stavieb spolu s pozemkami bola znaleckým posudkom stanovená vo výške 47 700,- Eur (z
toho stavby 39 520,11 Eur a pozemky 8 201,43 Eur). Hodnota rodinného domu bola určená vo výške

22 678,26 Eur.

37. Znalkyňa Q. M. P. vypracovala dňa 10.08.2023 Doplnok č. 15/2023 k Znaleckému posudku č.
17/2021, v ktorom stanovila zhodnotenie predmetných nehnuteľností po zaokrúhlení sumou 26 800,-Eur, ktorá je rozdielom medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností pred opravou vo výške 34 209,53
Eur (stavby pred opravou 26 360,28 Eur a pozemok 8 849,25 Eur) a po oprave vo výške 61 025,- Eur
(stavby po oprave 52 175,70 Eur a pozemok 8 849,25 Eur).

38. Žalovaní predložili posúdenie stavby rodinného domu p. M. D. pracujúcou v oblasti stavebníctva
ako stavebný dozor a stavbyvedúci, zo dňa 18.8.2021, v ktorom je popísaný stav rodinného domu na
základe menovanou vykonanej osobnej ohliadky nehnuteľnosti.

39. Znaleckým posudkom č. 17/2023 vypracovaným Q. A. K. dňa 08.04.2023, v spojení s Doplnkom č.
1 k znaleckému posudku č. 17/2023 zo dňa 28.12.2023, bola určená hodnota zhodnotenia nehnuteľnosti
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. vo výške 40 900,- Eur. Pri určení tejto
hodnoty znalkyňa vychádzala zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred opravou vo výške 34 500,-
Eur (stavby pred opravou 19 394,95 Eur a pozemok 15 123,66 Eur) a po oprave vo výške 75 400,- Eur
(stavby po oprave 60 300,31 Eur a pozemok 15 123,66 Eur).

40. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

41. Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

42. Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom

zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

43. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

44. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec
po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

45. Podľa§50aods.1Občianskehozákonníka,účastnícisamôžupísomnezaviazať,žedodohodnutej

doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

46. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

47. Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia

vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet
bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

48. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

49. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

50. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnémuobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

51. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

52. Predmetom konania je zaplatenie istiny vo výške 79 300,- Eur s príslušenstvom, ktorú žalobcovia
požadujú od žalovaných titulom zhodnotenia nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie D., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Žalovaní sú na liste
vlastníctva zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností, čím mal súd preukázané, že sú pasívne
vecne legitimovaní v tomto konaní.

53. K zhodnoteniu nehnuteľností malo dôjsť investíciami žalobcov do nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaných v období od 14.09.2014 do 01.09.2020. Žalobcovia v konaní tvrdili, že predmetné
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. užívali v uvedenom období
t.j. od 10.09.2014 do 01.09.2020 a počas celej tejto doby boli ich dobromyseľnými užívateľmi.

54. Pôvodne podľa žaloby zo dňa 07.09.2020 a jej doplnenia zo dňa 28.04.2021 žalobcovia požadovali
náhradu nákladov vynaložených na nehnuteľností za obdobie od 01.01.2015 (bod 22. odôvodnenia
uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 6Co/152/2021). Uznesením sp. zn. 9C/51/2020-328 zo dňa
24.03.2022 súd na základe podania žalobcov zo dňa 16.03.2022, pripustil zmenu žaloby v časti obdobia,
zaktoréžalobcoviapožadujúnáhraduinvestíciidonehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX

katastrálne územie D. tak, že tieto požadujú za obdobie od 10.09.2014 do 20.07.2020.

55. Žalovaní v konaní tvrdili, že nehnuteľnosti v ich vlastníctve žalobcovia užívali už od mesiaca máj
2014. Medzi stranami sporu teda bolo v prvom rade sporné od kedy žalobcovia skutočne nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných užívali a teda od kedy do nich investovali finančné prostriedky.

56. Pokiaľ sa týka vymedzenia doby, od kedy žalobcovia užívali predmetné nehnuteľnosti a za ktoré
požadujú náhradu investícii, je potrebné v prvom rade poukázať na rozpory vo vyjadreniach žalovaných
v tomto konaní pred a následne po rozhodnutí súdu medzitýmnym rozsudkom. V písomnom vyjadrení
k žalobe zo dňa 30.12.2020 žalovaní poukázali na to, že prevažná časť investícii bola žalobcami

realizovaná v dobe, keď nehnuteľnosti užívali na základe nájomnej zmluvy. V konaní bolo preukázané,
že nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 10.09.2014. Na pojednávaní konanom dňa 01.07.2021
žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobcovia sa do nehnuteľností nasťahovali v období podpísania
nájomnej zmluvy, predtým ponúkol dom na predaj svojej sestre. Až v odvolaní zo dňa 22.10.2021 proti
medzitýmnemu rozsudku žalovaní uviedli, že žalobcovia začali investovať do nehnuteľností vo februári

2014 a užívať ich začali v máji 2014. Žalovaný v 1. rade následne na pojednávaní konanom dňa
05.04.2022 uviedol, že žalobcovia užívali nehnuteľnosti od marca 2014 a už v tom čase investovali do
nehnuteľnosti.

57. Zo žalovanými predloženého dokladu Východoslovenskej energetiky a.s. týkajúcom sa vývoja

spotreby elektriny na odbernom mieste C. XX, D. vyplýva, že za obdobie od 21.02.2014 do 02.07.2014
bola cena za dodávku silovej elektriny bez DPH 6,01 Eur a cena poplatkov za distribúciu bez DPH
6,79 Eur, spolu 12,80 Eur bez DPH. Súd má za to, že pokiaľ by bola nehnuteľnosť v uvedenom čase
užívaná rodinou s troma maloletými deťmi resp. ak by nehnuteľnosť aj nebola užívaná, ale bola by v tom
čase rekonštruovaná, potom spotreba elektrickej energie v uvedenom období by bola omnoho vyššia.

Okrem toho žalobcovia preukázali, že k odberu elektrickej energie na adrese C. XX, D. boli prihlásení
odo dňa 27.10.2014, kedy bola uzatvorená Zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľov
kategórie domácnosť č. XXXXXXX s Východoslovenskou energetikou, a.s. a žalobcom v 1. rade za
účelom dodávky elektriny do odberného miesta C. XX, D..

58. Žalovanými navrhovaný svedok p. G. O. v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2022 uviedol, že na
prelome mesiacov marec a apríl 2014 z domu na adrese C. XX, D. vyšiel žalobca a zakázal mu vstup
na pozemok. Na strane druhej z výpovedí svedkov p. D. G., p. G. I. a p. G. M., ktorí boli vypočutí súdomvyplýva,žežalobcoviazačaliinvestovaťaužívaťpredmetnénehnuteľnostíažvmesiaciseptember2014.
Uvedené tiež vyplýva z čestných prehlásení p. I. N., p. B. N., p. O. B. a p. P. E..

59. Jediným tvrdením, okrem tvrdení žalovaných, že žalobcovia užívali nehnuteľností už pred
septembrom 2014 je tvrdenie p. G. O.. Ten pritom vychádzal len z toho, že v mesiace marec resp. apríl
2014 z predmetného domu vyšiel žalobca. Uvedené samo osebe nesvedčí ešte o tom, že skutočne
dom už v tom čase žalobcovia užívali. Všetky ostatné vykonané dôkazy listinami a výsluchmi svedkov
svedčia v prospech toho, že žalobcovia užívali nehnuteľnosti až od septembra 2014. V prospech tohto

záveru svedčia aj vyššie uvádzané rozpory vo vyjadreniach samotných žalovaných a tiež aj skutočnosť,
že žalovaná v 2. rade v konaní sp. zn. 7C/44/2018 uviedla, že „oni už rok pred kúpou v tom dome bývali“.

60. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že žalobcovia začali investovať a následne užívať
predmetné nehnuteľností v mesiaci september 2014.

61. Návrhy žalovaných na vyžiadanie kamerových záznamov z obce Prakovce a výpisov telefonátov p.
D. G. zo dňa 05.04.2022 súd zamietol ako nadbytočné a nehospodárne. Uvedenými návrhmi malo byť
podľa žalovaných preukázané, že svedkyňa pred jej výpoveďou na súde bola v kontakte so zástupcom
žalobcov. Súd poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobcovia užívali predmetné nehnuteľností od
septembra 2014 bola preukázaná v konaní okrem výpovede menovanej svedkyne aj ďalšími už

uvedenýmivykonanýmidôkazmi.Okremtohosúdvýpoveďsvedkynep.D.G.považovalzadôveryhodnú
(poukazujúc aj na takzvanú doktrínu RAVEN). Svedkyňa nie je príbuznou strán sporu a nie je ani
v inom obdobnom vzťahu s ani jednou zo strán sporu. Ide o osobu, ktorá prenajímala svoj byt
rodine žalobcov a ktorá popísala vo svojej výpovedi súvislosti, s ktorými má spojené skončenie nájmu
a odovzdanie prenajatého bytu žalobcami. Súd má za to, že svedkyňa vo svojej výpovedi uvádzala

skutočne len to, čo vnímala svojimi zmyslami a to bez úmyslu poškodiť niektorej zo strán sporu alebo
niektorú zo strán sporu zvýhodniť. Výsledok v tomto spore nemôže mať žiaden dopad resp. vplyv na
vypočúvanú svedkyňu. Súd má za to, že svedkyňa je dôveryhodnou osobou z pohľadu jej schopností
zreprodukovať ňou vnímané skutočnosti, a vypovedala nezaujato. Pri výsluchu svedkyne boli osobne
prítomní zástupcovia oboch strán sporu. Tiež je potrebné uviesť, že výsluch menovanej svedkyne navrhli

žalovaní a bol to práve žalovaný v 1. rade, ktorý osobne vyhľadal a oslovil svedkyňu pred jej výpoveďou
na súde.

62. Následne súd posudzoval poukazujúc na uplatnenú námietku premlčania, či nárok žalobcov
na vrátenie nimi vykonaných investícií do nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných nie je premlčaný.

Z dokazovania je zrejme, že žalobcovia v 1. a 2. rade užívali nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných
v 1. a 2. rade v období od 10.09.2014 do 01.09.2020, pričom do 20.07.2020 do nehnuteľností opravovali,
rekonštruovali a investovali do nich. Za uvedené obdobie sa menil titul, na základe ktorého tieto
nehnuteľností žalobcovia užívali. To, či došlo k premlčaniu nároku žalobcov súd posudzoval opätovne
v týchto obdobiach:

- od 10.09.2014 do 22.09.2015, kedy nehnuteľností žalobcovia užívali na základe nájomnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade dňa 10.09.2014,
- od 23.09.2015 do 20.11.2018 t.j. od uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade
a žalobkyňou v 2. rade dňa 23.09.2015 do momentu doručenia žaloby o určenie vlastníckeho práva
v konaní sp. zn. 7C/44/2018 žalobkyni v 2. rade,

- od 21.11.2018 do 20.07.2020 kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o určení vlastníckeho práva
v konaní sp. zn. 7C/44/2018
- od 21.07.2020 do 01.09. 2020 t.j. obdobie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení
vlastníckeho práva do vypratania nehnuteľnosti žalobcami.

63. Súd posudzoval, či žalobcovia boli v jednotlivých vyššie uvedených obdobiach dobromyseľnými
užívateľmi predmetných nehnuteľností alebo nie, teda či ich držba bola oprávnená alebo neoprávnená
a to vrátane posúdenia časového aspektu oprávnenosti resp. neoprávnenosti držby v uvedených
obdobiach.

64. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/157/2022 zo dňa 25.10.2023 skutočnosť,
či je držiteľ v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne.
Nestačí len jeho subjektívne presvedčenie, že vec mu patrí. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každéhosubjektu, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť je teda presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje
určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže

byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa, že vec mu patrí.

65. V období od 10.09.2014 do 22.09.2015 t.j. v období od uzatvorenia nájomnej zmluvy do uzatvorenia

kúpnej zmluvy, žalobcovia neboli dobromyseľnými užívateľmi predmetných nehnuteľností. Uvedené
konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 6Co/152/2021, kde uviedol, že žalobcovia
v uvedenom období nemohli byť dobromyseľní v tom, že im vec patrí, keďže nehnuteľnosť mali v nájme
a jej vlastníkom bol žalovaný v 1. rade až do uzavretia kúpnej zmluvy.

66. V uvedenom období žalobcovia užívali predmetné nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy

uzatvorenejmedzižalobcomv1.radeažalovanýmv1.rade.Žalobcomvuvedenomobdobíbolozrejme,
že so žalovanými neuzavreli kúpnu zmluvu, hoci dňa 10.09.2014 zaplatili žalovanému časť dohodnutej
kúpnej zmluvy a teda mali vedomosť o tom, že vlastníkom nehnuteľností ostáva naďalej žalovaný.
Na preukázanie užívania nehnuteľností v dobrej viere, že im tieto patria, nestačí presvedčenie, že
nehnuteľností im následne po doplatení zvyšku kúpnej ceny budú predané. Nemožno súhlasiť ani s tým,

aby medzi zmluvnými stranami nájomnej zmluvy došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, čo
malo vyplynúť z článku 5 uvedenej zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve totiž musí byť uzatvorená písomne
a musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť v budúcnosti uzavretá. V uvedenom článku
nájomnej zmluvy nie sú uvedené podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy a to predmet kúpy a kúpna
cena.

67. V súvislosti s uvedeným súd opätovne zdôrazňuje, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo
nedokonalej znalosti zákona je ako právny omyl neospravedlniteľný. Preto, ak sa žalobcovia chopili
držby nehnuteľností len na základe nájomnej zmluvy resp. ústnej dohody o prevode nehnuteľností v
budúcnosti, nemôžu byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú vlastníkmi veci, a to ani v

prípade, ak boli presvedčení, že dôjde k nadobudnutiu ich vlastníctva k nehnuteľnostiam v budúcnosti
po úhrade celej kúpnej ceny.

68. Ďalšie obdobie je obdobie od 23.09.2015, kedy došlo medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou
v 2. rade k uzavretiu kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice, nemala

žiadne formálne nedostatky, obsahovala všetky zákonné náležitosti kúpnej zmluvy a na jej základe
došlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného, ale aj ďalšieho správania
sa žalobcov je zrejme, že títo boli od uvedeného dňa presvedčení o tom, že nehnuteľnosti im už
reálne vlastnícky patria. Vzhľadom k tomu žalobcovia od uzavretia kúpnej zmluvy boli dobromyseľnými
užívateľmi predmetných nehnuteľností.

69. Spornou v konaní bola otázka do kedy bola držba žalobcov dobromyseľná po uzavretí kúpnej
zmluvy t.j. či žalobcovia boli dobromyseľní len do prevzatia žaloby v konaní o určenie vlastníckeho práva
žalobkyňou v 2. rade alebo až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. V tomto smere
súdopätovnepoukazujenaodôvodnenierozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6Co/152/2021,

podľa ktorého žalobcovia boli dobromyseľnými užívateľmi nehnuteľností až do 20.07.2020 t.j. do
právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam.

70. Súd opätovne uvádza, že dobromyseľnosť držby zaniká momentom, keď sa držiteľ oboznámi
so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom zanechať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Z ústavnoprávneho hľadiska sú na rovnakú úroveň postavené vlastnícke práva pôvodného vlastníka
a nadobudnutie vlastníckeho práva novým nadobúdateľom na základe dobrej viery. Pri konflikte týchto
práv,vyššierizikomániesťnedbalývlastník,nežnadobúdateľvdobrejviere.Vdanejvecibolto žalovaný
v 1. rade, ktorý aj keď nadobudol nehnuteľnosti za trvania jeho manželstva so žalovanou v 2. rade,
uzavrel zmluvu so žalobkyňou v 2. rade sám tvrdiac, že vlastníkom nehnuteľností je len on a tomu

nasvedčoval aj zápis v katastri nehnuteľnosti. Žalobcovia tak mohli, po dobu po ktorú sa viedol spor
o určenie vlastníckeho práva, dôvodne predpokladať, že súdy rozhodnú v ich prospech a poskytnú im
ochranu ich vlastníckeho práva.71. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2018 zo dňa 25.02.2021,
podľa ktorého, „Žalovaný bol dobromyseľný v tom, že mu daná nehnuteľnosť patrí aj po doručení
žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, a to až do nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, na základe ktorého sa žalobkyňa stala jej vlastníkom. Kúpna zmluva z 21. decembra
2005 bola vyhotovená formou notárskej zápisnice, a preto žalovaný nemal žiadne pochybnosti o tom,
že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Na jej základe príslušný orgán správy
katastra povolil jej vklad do katastra nehnuteľností a žalovaný sa stal výlučným vlastníkom danej
nehnuteľnosti. Zo správania žalovaného ďalej vyplynulo, že spornú nehnuteľnosť užíval ako vlastnú,

nakoľko s ňou nakladal ako s vlastnou, zrekonštruoval ju, investoval do nej svoje finančné prostriedky a
tiež ju využíval pre svoju podnikateľskú činnosť. Skutočnosť, že sa poznal s L.. S. N. a bol informovaný o
priebehu prevodu nehnuteľností zo žalobkyne na L.. S. N. a následne aj neho ako žalovaného, nemôže
spochybniť jeho dobromyseľnosť, nakoľko bol oboznámený so zámerom žalobkyne predať prebytočný
majetok štátu, a teda nebol dôvod mať pochybnosti o slobodnej a vážnej vôli žalobkyne (ani sama
žalobkyňa dané nespochybnila), a to aj vzhľadom na to, že obe kúpne zmluvy boli vyhotovené formou

notárskej zápisnice v domnienke, že obsahuje všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom. Zo
žiadnych okolností nevyplynulo nekalé, bezprávne alebo podvodné konanie zo strany žalovaného vo
veci nadobudnutia spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd ma za to, že
žalovaný bol dobromyseľný aj po doručení žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti,
nakoľko mohol dôvodne počítať s možnosťou, že súdy vyriešia danú kolíziu práva medzi pôvodným

vlastníkom a ním ako nadobúdateľom vlastníckeho práva na základe dobrej viery v jeho prospech a
poskytnú mu ochranu jeho vlastníckeho práva“.

72. Poukazujúc na okolností, za ktorých došlo k držbe nehnuteľností žalobcami, jednalo sa v období
od 23.9.2015 t.j. od uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade

o držbu oprávnenú a vzhľadom na následné správanie sa žalobcov, a to aj po doručení žaloby o určenie
vlastníckehopráva,žalobcoviabolidobromyseľníaždomomentunadobudnutiaprávoplatnostirozsudku
o určení vlastníckeho práva v konaní sp. zn. 7C/44/2018 t.j. do 20.07.2020.

73. V období od 21.07.2020 t.j. od právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva do 01.09.2020,

kedy žalobcovia prestali nehnuteľnosti užívať, žalobcovia už dobromyseľní neboli, avšak zo strany
žalobcov už investované do predmetných nehnuteľností nebolo.

74. Po vyriešení otázky oprávnenosti držby nehnuteľností žalobcami v uvedených obdobiach súd
opätovne posudzoval, či ich nárok na zhodnotenie investícií je alebo nie je premlčaný. V súvislosti

s namietaným premlčaním nároku žalobcov súd poukazuje na to, že účelom tohto inštitútu je, aby
oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na vynútiteľnosť
uplatneného práva.

75. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2001, sp. zn. MCdo 2/2001
platí, že výšku nároku oprávneného držiteľa na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas
oprávnenej držby, nemožno určiť skôr, ako dôjde k vráteniu veci vlastníkovi. Začiatok plynutia premlčacej
dobynanáhradunákladov,ktoréoprávnenýdržiteľúčelnevynaložilnanehnuteľnúvecpočasoprávnenej

držby, začína v deň po vydaní predmetu držby jeho vlastníkovi.

76. V období od 23.09.2015 do 20.07.2020 boli žalobcovia dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľností.
V uvedenom období pokiaľ investovali finančné prostriedky do týchto nehnuteľností, ktoré aj v uvedenom
čase na základe kúpnej zmluvy užívali, patrí im nárok na náhradu týchto nákladov v rozsahu

zodpovedajúcom zhodnoteniu nehnuteľností. Uvedený nárok im patrí ku dňu vrátenia nehnuteľností,
premlčacia doba začína plynúť až v deň po vydaní predmetu držby. V konaní bolo preukázané,
že k vydaniu nehnuteľnosti žalovaným došlo 01.09.2020 t.j. premlčacia doba za uvedené obdobie
začala plynúť dňa 02.09.2020. Náklady oprávneného držiteľa sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe. Žaloba bola na tunajšom súde zo strany žalobcov podaná dňa 08.09.2020 a teda bola

podaná včas. Nárok žalobcov na zhodnotenie nehnuteľnosti investíciami za obdobie od 23.09.2015 do
20.07.2020 premlčaný nie je.77. V období od 10.09.2014 do 22.09.2015 žalobcovia neboli dobromyseľnými užívateľmi predmetných
nehnuteľností. Od 10.09.2014 užívali nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade.

78. Základnými pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú jej dočasnosť a odplatnosť. Nájomná zmluva
zo dňa 10.09.2014 bola uzatvorená do doby vyplatenia dohodnutej ceny upravenej kúpnou zmluvou
medzi nájomcom a prenajímateľom. Nájomné, ktoré má spočívať v majetkovom protiplnení za prevod
užívacieho práva, v predmetnej nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným

v 1. rade nebolo dojednané. Z vyjadrení oboch strán sporu počas konania vyplýva, že suma 8 000,- Eur
nebola žalobcami žalovanému uhradená titulom nájomného, ale ako prvá časť kúpnej ceny, čo vyplýva
aj z potvrdenia zo dňa 10.09.2014 o vyplatení časti kúpnej zmluvy. Žalovaný, ktorý nájomnú zmluvu
sám vyhotovil uviedol, že táto zmluva bola uzatvorená aj preto, že žalobcovia nemali hneď peniaze
na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. V konaní nebolo preukázané, aby v období od 10.09.2014
do 22.09.2015 žalobcovia uhrádzali žalovaným nájomné za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve

žalovaných. Základným pojmovým znakom nájmu, ako bolo uvedené, je jeho odplatnosť t.j. že sa
zriaďuje za odplatu. V danom prípade odplata medzi zmluvnými stranami zmluvy zo dňa 10.09.2014
nebola dojednaná a žiadne nájomné nebolo za vyššie uvedené obdobie uhrádzané vlastníkom
nehnuteľností.

79. V období od 10.09.2014 do 22.09.2015 žalobcovia bezplatne užívali nehnuteľností so súhlasom
ich vlastníka s tým, že medzi žalobcami ako užívateľmi a žalovaným ako vlastníkom bola ústna dohoda,
že medzi nimi dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu ani
nebola sporná. Žalobcovia v uvedenom období investovali do nehnuteľnosti ako jej budúci vlastníci.
K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 23.09.2015, avšak sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon.

80. Vzhľadom na uvedené, v období od 10.09.2014 do 22.09.2015 sa jednalo zo strany žalobcov
o investície do cudzej nehnuteľnosti. Oprava resp. rekonštrukcia cudzej nehnuteľnosti predstavuje
zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti investíciou do cudzieho majetku. Pokiaľ ide o zhodnotenie
nehnuteľnosti, tým že došlo k jej rekonštrukcii, nárok na náhradu týchto nákladov (investícií), je

nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška predstavuje nie hodnotou vynaložených
prostriedkov, ale je daná rozdielom medzi hodnotou nehnuteľností pred vykonaním úprav a po ich
vykonaní.

81. Ak došlo k zhodnoteniu cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek dohody s jej vlastníkom, ide

o bezdôvodné obohatenie, získané bez právneho dôvodu, ktoré vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti
v okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo. Ak však bolo investované na základe dohody s vlastníkom
alebo napr. na základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnocovacej veci na investujúceho,
môže ísť o bezdôvodné obohatenie, získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a vtedy vzniká
až odpadnutím právneho dôvodu plnenia t.j. napr. odvolaním dohody zo strany vlastníka. Právnym

dôvodom pritom môže byť aj ústna dohoda s vlastníkom veci.

82. V danej veci žalobcovia mali prísľub žalovaného v 1. rade, že im nehnuteľností po doplatení
kúpnej ceny predá, čo v konaní nebolo ani sporné. Z dokazovania tiež vyplýva, že žalovaný v 1.
rade súhlasil s rekonštrukciou a investíciami do nehnuteľností v jeho vlastníctve. Uvedené je zrejme

z toho, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobcovia chcú nehnuteľnosť využívať na bývanie
a tiež vedel, že bez investícií sú predmetné nehnuteľnosti neobývateľné. Okrem toho práce, ktoré boli
vykonávané žalobcami v uvedenom čase žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Pokiaľ aj uviedol,
že žalobcom nedal súhlas s vykonávaním prác na nehnuteľnostiach, toto tvrdenie žiadnym spôsobom
nepreukázal. Naopak uviedol, že všetko t.j. práce, ktoré boli vykonávané toleroval. Na vyjadrenie

súhlasu s investíciami nie je potrebný výslovný súhlas, stačí, že uvedené práce z jeho strany neboli
žiadnym spôsobom namietané. To, že s vykonávaním prác zo strany žalobcov súhlasil vyplýva aj
z toho, že následne bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou odpredal nehnuteľnosti žalobkyni v 2. rade.
Za uvedené obdobie preto ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol.

83. Právnym dôvodom investícií žalobcov do nehnuteľností do uzatvorenia kúpnej zmluvy tak bola
dohodamedzižalobcamiažalovanýmotom,žežalobcoviavbudúcnosti(poúhradedoplatkudojednanejkúpnej ceny) získajú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Investície žalobcov teda mali svoj právny
dôvod a tento dôvod odpadol až potom, ako žalovaný so žalobkyňou uzavrel kúpnu zmluvu.

84. Súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 1Cdo/74/1993, ktorý akceptuje
i súčasná česká judikatúra napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/82/2008, podľa
ktorého „dostatočným právnym dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je i ústna dohoda
s vlastníkom nehnuteľnosti o jej budúcom prevode (nie je vylúčené, že i o prechode) na ktorej základe
bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované. Právny dôvod plnenia potom odpadne akonáhle

vlastník nehnuteľnosti tento svoj prísľub odvolá. Subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka začne plynúť najskôr s počiatkom objektívnej doby podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka“.

85. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 67/2011 zo dňa 01.05.2013 „V prípade práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú,

resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie
jednejznichadôjdekvzneseniunámietkypremlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.
Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne
(fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení
nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr
ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu

bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr (porovnaj napr. Zborník IV. býv. Najvyššieho súdu, Praha 1986, s. 649)“.

86. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.9.2014
do 22.09.2015 nezačala plynúť momentom realizácie investícií, keďže v čase ich realizácie až do

uzatvorenia kúpnej zmluvy prísľub žalovaného, že žalobcom odpredá predmetné nehnuteľnosti a súhlas
s ich investíciami do nehnuteľností, trval a odpadol až uzatvorením kúpnej zmluvy. K začatiu plynutia
objektívnej premlčacej doby preto došlo až nasledujúcim dňom po dni kedy bola uzatvorená kúpna
zmluva, na základe ktorej sa žalobcovia stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Uzatvorením
kúpnej zmluvy, bez ohľadu na to, že bola následne posúdená ako absolútne neplatný právny úkon,

došlo k odpadnutiu dôvodu – súhlasu žalovaného s investíciami do nehnuteľnosti. V konaní nebol
preukázaný úmysel žalovaného smerujúci k získaniu bezdôvodného obohatenia v čase súhlasu
žalovaného s investíciami žalobcov, o čom svedčí aj to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy skutočne došlo.
Pretonaposúdenieplynutiaobjektívnejpremlčacej lehotynemožnoaplikovať10ročnúdobu.Objektívna
trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 24.09.2015 (deň po uzatvorení kúpnej zmluvy) a uplynula

24.09.2018.

87. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V danej veci o tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu sa žalobcovia mohli dozvedieť až vyhlásením rozsudku v konaní vedenom

tunajším súdom pod sp. zn. 7C/44/2018 t.j. dňa 16.08.2019, kde žalobkyňa v 2. rade bola stranou sporu
spolu so žalovaným v 1. rade.

88. Objektívna a subjektívna premlčacia doba sú na sebe nezávislé pokiaľ ide o ich začiatok, priebeh
a koniec s tým, že ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu

dobu. Pre ich vzájomný vzťah platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže
skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Aj
v prípade, ak subjektívna premlčacia doba ani nezačala plynúť v rámci objektívnej premlčacej doby,
uplynutím objektívnej premlčacej doby sa právo premlčí, pretože sa jedná o maximálnu lehotu na
uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

89. V danej veci subjektívna premlčacia doba mohla začať plynúť až po skončení objektívnej premlčacej
doby. Subjektívna premlčacia dobe však vždy končí najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby,
pretože sa jedná o maximálnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pretosúdkonštatuje,ženároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod10.09.2014do22.09.2015
je premlčaný.

90. Poukazujúcnaodôvodnenierozhodnutiaodvolaciehosúdusp.zn.6Co/152/2021zodňa14.02.2022
sa súd zaoberal tým, či vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
3 Občianskeho zákonníka.

91. Dobré mravy (boni mores), hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti

treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami
morálky demokratickej spoločnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2006 zo dňa
01.11.2010, ZSP 56/2010).

92. Námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v
pomere blízkych príbuzných či spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto
námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil
a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane

tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre
ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky
môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor účastníka, ktorý márne
uplynutie premlčacej doby nezavinil, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores
(§ 3 ods. 1 OZ) (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 03.10.2012)

93. Postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možný len vo výnimočných prípadoch.
V predmetnej veci, podľa názoru súdu jednoznačne o takýto výnimočný prípad sa jedná.

94. Žalobcav1.radejesynovcomžalovanéhov1.rade.Boltoprávežalovaný,ktorýsámoslovilžalobcu

s ponukou na predaj predmetných nehnuteľností. Žalovaný umožnil užívať nehnuteľností žalobcom,
hoci nemali dostatok financií na zaplatenie celej dohodnutej kúpnej ceny a to s prísľubom ich predaja
žalobcom po doplatení celej kúpnej ceny.

95. Žalovaný odovzdal nehnuteľnosti žalobcom v schátralom, dezolátnom stave. Uvedené je

nepochybné poukazujúc na popis nehnuteľností v znaleckom posudku Ing. Ižáka z roku 2013. Podľa
tohto posudku nehnuteľností neboli užívané od septembra 2011. Žalovaný potom, čo nehnuteľností
v septembri 2013 v dražbe kúpil, tieto naďalej nik neužíval, nebolo do nehnuteľnosti investované, a to ani
v nevyhnutnom rozsahu, čo vyplýva z vyjadrení samotného žalovaného. Žalovaní začali nehnuteľnosti
so súhlasom žalovaného užívať v septembri 2014 t.j. cca po troch rokoch, kedy tieto nik neužíval,

nebolo do nich investované, neboli vykurované, udržiavané, opravované. Žalovaný mal vedomosť o tom,
že nehnuteľnosti, ktoré kúpil je nevyhnutné rekonštruovať, ako aj vedomosť o tom, že žalobcovia
mienia tieto nehnuteľnosti využívať na bývanie aj s ich maloletými deťmi. O investíciách žalobcov
do nehnuteľností od doby, kedy ich začali užívať, žalovaný v 1. rade mal vedomosť a tieto žiadnym
spôsobom nenamietal. Žalovaní investovali do nehnuteľností s prísľubom, že tieto im budú vlastnícky

patriť po zaplatení zvyšnej časti kúpnej ceny.

96. Žalobcovia sa teda nasťahovali do rodinného domu so súhlasom žalovaného, s úmyslom
nadobudnúť tento dom do svojho vlastníctva kúpnou zmluvou, k čomu mali prísľub žalovaného. S týmto
úmyslom a presvedčením aj vykonávali rekonštrukčné práce a stavebné úpravy, ktorými došlo k

zhodnoteniu domu.

97. Dňa 23.09.2015 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti.
Žalobcovia ďalej nehnuteľnosti rekonštruovali a užívali ich, a to s vedomím, že im vlastnícky patria.
Minimálne do doby doručenia žaloby o neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy t.j. do 20.11.2018 žalovaní

nemali a nemohli mať žiadne pochybnosti, že investujú do cudzej nehnuteľnosti.98. V uvedenom čase t.j. od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 23.09.2015 do 23.09.2018 pritom už uplynula
aj trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na investície do nehnuteľností, ktoré boli
tu investované v období od 14.09.2014 do 22.09.2015.

99. V konečnom dôsledku je potrebné uviesť aj to, že neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy bola
v podstate zavinená žalovaným v 1. rade. Žalovaný kúpil predmetné nehnuteľnosti v dražbe počas
trvania jeho manželstva so žalovanou v 2. rade. Následne nehnuteľnosti predal žalobcom bez súhlasu
svojej manželky. Sám teda mal mať v tom čase vedomosť, že nadobudnutá nehnuteľnosť patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva.

100. Súladvznesenejnámietkypremlčaniasdobrýmimravmitrebaposudzovať komplexnesozreteľom
na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a
nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ide o posudzovanie skutkových
otázok, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti

danej veci súd konštatuje, že v danej veci ide o skutočne výnimočný prípad, kedy uplatnenie námietky
premlčania zo strany žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia žiadnym spôsobom
nezavinili márne uplynutie premlčacej doby, keďže v uvedenom čase t.j. v čase plynutia objektívnej
premlčacej doby, (od 23.09.2015) užívali nehnuteľností s tým, že tieto im vlastnícky patria na základe
platne uzatvorenej kúpnej zmluvy a budú ich užívať naďalej aj v budúcnosti.

101. Uvedené konkrétne skutkové okolnosti svedčia v prospech záveru o nesúlade právneho úkonu
žalovaných s dobrými mravmi resp. zo strany žalovaného až o zneužití práva na úkor žalobcov,
ktorí márne uplynutie premlčacej doby nezavinili a voči ktorým by zánik nároku v dôsledku uplynutia
premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom. Uvedené platí aj o nároku na náhradu nákladov za

obdobie od 14.09.2014 do 31.12.2014, o ktoré bol návrh rozšírený až v už prebiehajúcom konaní.

102. Podľa rozsukuk Najvyššieho súdu ČR publikovaný v PR č. 11/2002 „spatřuje důvody pro
nepřiznání účinků námitky promlčení v chování žalované, která žalobce utvrzovala v představě platného
nájemního vztahu, neboť s ním uzavřela dodatky k původní nájemní smlouvě. To bylo důvodem, proč

žalobce svůj nárok na úhradu vynaložených investic včas neuplatnil u soudu; neexistovaly totiž žádné
okolnosti, které by u něj vyvolávaly obavu o nedobytnosti jím vynaložených nákladů. Až v průběhu řízení
zahájeného v roce 1998 soud smlouvu z roku 1991 posoudil jako neplatnou.“

103. Poukazujúc na doposiaľ uvedené skutočnosti súd má za to, že základ nároku žalobcov je

daný a teda žalobcovia majú nárok na náhradu investícií, ktorými došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných. Zhodnotenie nehnuteľností investíciami žalobcov predstavuje bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaných, ktorým tak vznikla povinnosť vydať ho žalobcom. To, že investíciami
žalobcov došlo k zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti si bol vedomý aj žalovaný v 1. rade, ktorý
v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/44/2018 prehlásil, že „bude rešpektovať sumu, ktorú budú žiadať za

zhodnotenie“.

104. Žalovaní v tomto konaní poukazovali na to, že investíciami žalobcov nedošlo k zhodnoteniu ich
nehnuteľnosti, ale naopak k ich znehodnoteniu. Za týmto účelom predložili Statický posudok rodinného
domu v Krompachoch a to stavby na parcele č. 751/1 v D., C. XXX/XX. Posudok bol vyhotovený na

základeohliadkyrodinnéhodomuvnovembri2020 spoločnosťouMastat,s.r.o..Vposudkusakonštatuje
nesprávne odvedenie dažďovej vody zo strešných zvodov priamo k základom v dôsledku čoho
pravdepodobne dochádza k sadaniu rohov objektu. Pokiaľ ide o uvedený posudok je potrebné poukázať
na to, že podľa výpisu z Obchodného registra predmetom činnosti uvedenej spoločnosti sú okrem iného
aj prípravné práce k realizovaniu stavieb, uskutočňovanie stavieb a ich zmien , vypracovávanie projektov

jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien. Predmetom činnosti spoločnosti nie je posudzovanie
statikystavieb,spoločnosťniejezapísanávzoznameznalcovvoblastistatikyataktiežaniIng.Mgr.Juraj
Marko, ktorý posudok vypracoval. Žalovaní taktiež predložili Posúdenie stavby domu zo dňa 17.08.2021
vypracované p. M. D., ktorá má 40 ročnú prax v oblasti stavebného dozoru a ktorá poukázala na niektoré
nedostatky predmetnej stavby domu, ktorú žalobcovia rekonštruovali.

105. V prvom rade súd uvádza, že pokiaľ ide o Statický posudok, ten bol zohľadnený pri vypracovaní
znaleckých posudkov znalkyňami Q. A. K., ako aj Q. M. P.. Posúdenie stavby domu nie je vypracované
osobou, ktorá by bola zapísaná v zozname znalcov resp. ktorej odbornosť by bola v konaní preukázaná.Ďalej je potrebné uviesť, že pri vyčíslení zhodnotenia nehnuteľností je nepochybné, že boli brané do
úvahy aj nedostatky stavby domu, keďže pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa vychádza zo
stavu stavby zisteného ohliadkou nehnuteľnosti. Zo znaleckých posudkov, ktorými bola ohodnocovaná

nehnuteľnosť vyplýva, že znalci vykonali osobnú ohliadku nehnuteľností a brali do úvahy aj ich
nedostatky.

106. Súd zamietol návrh žalovaných na doplnenie dokazovania vypracovaním odborného vyjadrenia
alebo znaleckého posudku na stanovenie nákladov odstránenia nedostatkov spôsobených činnosťou

žalobcov na predmetných nehnuteľnostiach a to z dôvodu, že uvedené t.j. náklady opravy nehnuteľností
nie sú predmetom tohto konania a tiež preto, že poškodenia resp. nedostatky rekonštrukcie boli
zohľadnené v znaleckých posudkoch pri stanovení ich všeobecnej hodnoty.

107. Súd tiež poukazuje na stav nehnuteľnosti pred začatím vykonávania rekonštrukcie nehnuteľnosti
zo strany žalobcov. Ako už bolo uvedené nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade nadobudol v septembri 2013

dražbou v značne schátralom, zanedbanom stave. Stav nehnuteľností v uvedenom čase vyplýva zo
znaleckých posudkov Q. B. Q.,, ako aj z Osvedčenia o priebehu dražby zo dňa 23.09.2023. Z popisu
stavby rodinného domu je zrejme, že v tom stave, v akom sa dom nachádzal v čase dražby, nebol
obývateľný. Súd zvlášť poukazuje na to, že z popisu domu vyplýva aj to, že podlažie domu je založené
v hĺbke do 1,00 m bez zvislej izolácie proti zemnej vlhkosti a proti spodnej vode. Tiež zo zápisnice je

zrejme, že dom cca od 09/2011 nie je obývaný a vyžaduje si rozsiahlu opravu, rekonštrukciu. Po kúpe
nehnuteľností žalovaný v 1. rade do týchto neinvestoval, nehnuteľnosti neudržiaval, nerekonštruoval.
Dom bol neobývaný, nevykuroval sa. Reálna hodnota nehnuteľnosti v čase, kedy ich začali užívať
žalobcovia tak musela byť ešte nižšia, ako v čase dražby. Aj vzhľadom na uvedené, podľa názoru
súdu aj bez potrebných odborných znalostí, nie je možné poukazovať na to, že činnosťou žalobcov boli

predmetné nehnuteľnosti znehodnotené.

108. Žalovaní poukázali ďalej na to, že ploty postavené žalobcami nie sú nehnuteľnosťami, tieto boli
žalovanými demontované a žalobcovia si ich môžu prevziať. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného
obohatenia ustanovenie § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka uprednostňuje naturálnu reštitúciu.

K uvedenému súd uvádza, že v prípade demontáže a následnej prípadnej montáže plotu môže dôjsť
kjehopoškodeniuresp.poškodeniujehodielcov,tietostrácajúhodnotuvdôsledkuichopotrebovania.Zo
strany žalovaných nebol v konaní navrhnutý žiaden dôkaz na preukázanie opaku resp. na preukázanie
toho kým, akým spôsobom a kedy bol plot demontovaný, či pri tejto manipulácií nebol poškodený a pod.
Okrem toho v prípade plota sa jedná o vec, ktorá bola postavená pre konkrétne miesto a nemusí byť

využiteľná inde a iným spôsobom.

109. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 25Cdo/355/2001 zo dňa 21.01.2003, „Plnením
bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak neexistoval právny dôvod
(napr. zmluvné dojednanie s vlastníkom a pod.), aby niekto iný než vlastník do veci investoval svoje

prostriedky. Vlastníkovi nehnuteľnosti v takom prípade vzniká prospech (obohatenie – pozn. autora) v
rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila (nie
v rozsahu vynaložených investícií), a to od okamihu, kedy k tomuto zhodnotenie (zlepšeniu kvality či
charakteru veci) došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu
hodnoty veci, a od tohto okamihu tiež začína plynúť premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ.“

110. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností pred investíciami zo strany žalobcov a po nich
a zhodnotenie nehnuteľností investíciami a činnosťou žalobcov bola v konaní zisťovaná znaleckým
dokazovaním.

111. SúdomustanovenáznalkyňaIng.EvaHakajovávZnaleckomposudkuč.17/2023ajehoDoplnkuč.
84/2023 určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností vrátane pozemkov pred rekonštrukciou nehnuteľnosti
vo výške 34 500,- Eur a po rekonštrukcií v hodnote 75 400,-Eur. Zhodnotenie nehnuteľnosti predstavuje
rozdieluvedenýchsúmt.j.40900,-Eur.Zposudkuajehodoplneniajezrejme,žezhodnoteniesamotného
rodinného domu predstavuje sumu 27 710,10 Eur, ďalšie zhodnotenie sa týka garáže, prístreškov,

oplotenia vonkajších úprav a studne. Zhodnotene sa netýka pozemkov.

112. Žalobcovia predložili spolu so žalobou Znalecký posudok č. 14/2020 Q. B. R., ktorá určila
všeobecnú hodnotu nehnuteľností – rodinného domu súpisné č. XXX na parcele č. 751/1 vrátane tejtoparcely a parcely č. 747/2, 751/1 a ostatného príslušenstva vo výške 94 300,- Eur. Z toho hodnota
rodinného domu súpisné č. 967 bola stanovená na 57 793,90 Eur.

113. Žalovaní predložili súkromný Znalecký posudok č. 17/2021 a jeho Doplnok č. 15/2023 vypracované
Q. M. P., ktorá určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností vrátane pozemkov pred rekonštrukciou vo výške
34 200,- Eur a po rekonštrukcií v hodnote 60 000,-Eur. Zhodnotenie nehnuteľnosti predstavuje rozdiel
uvedených súm t.j. 26 800,-Eur. Z posudku a jeho doplnenia je zrejme, že zhodnotenie samotného
rodinného domu predstavuje sumu 17 536,66 Eur, ďalšie zhodnotenie sa týka garáže, prístreškov,

vonkajších úprav a studne. Zhodnotene sa netýka pozemkov.

114. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností resp. výška zhodnotenia nehnuteľností
investíciami žalobcov, je v uvedených znaleckých posudkoch značne rozdielna. Zo strany sporových
strán nebol v konaní daný návrh na prípadné kontrolné znalecké dokazovanie. V danej veci ide o
sporové konanie, ktoré je ovládané prejednacou zásadou, t.j. tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov

a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu, nie na súde. Súd preto hodnotil predložené znalecké posudky samostatne,
aj v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi v tejto veci.

115. Za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno

považovať taký, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom
znalca a položením doplňujúcich otázok. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia
tie isté kritéria, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Ak súd pri
rozdielnych záveroch znaleckých posudkov (vrátane súkromných) nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých
vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, zaťaží svoje rozhodnutie

vadou zmätočnosti, takéto rozhodnutie nemožno považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na
rozhodnutie súdu v zmysle § 220 ods. 2 resp. § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2022, sp. zn. 4Cdo/255/2021)

116. Znalecké posudky a ich doplnky vypracované Q. M. P. a Q. A. K., ktoré sa týkajú vyčíslenia

zhodnotenia predmetných nehnuteľností investíciami žalobcov, obsahujú všetky formálne náležitosti
vyžadovanéprávnymipredpismi.Vočiobomznaleckýmposudkombolistranamisporupodanénámietky.
Znalkyne vypracovali doplnky znaleckých posudkov a boli vypočuté súdom.

117. Zo znaleckých posudkov vypracovaných či už Q. M. P., Q. A. K., ale aj Q. B. Q. vyplýva, že v danom

mieste, kde sa stavba domu nachádza je vysoká hladina spodnej vody, pozemok je trvale podmáčaný,
čo sa prejavilo na nerovnomernom sadaní základov a čo spôsobilo trhliny na fasáde objektu.

118. Zo znaleckého posudku, ako aj vyjadrení znalkyne Ing. Aleny Scheerovej na pojednávaní je
zrejme, že pri vypracovaní znaleckého posudku a jeho doplnku vychádzala zo zadaní objednávateľa

znaleckého posudku, ktorým bol žalovaný v 1. rade. Podľa znaleckého posudku, ale aj jeho doplnku
nebola znalkyňou oceňovaná kuchyňa, podlahy v obytných miestnostiach a podľa záverov posudku ani
oplotenie. Pokiaľ sa týka doplnku znaleckého posudku jeho záver je v tomto smere v rozpore s úvodnou
časťou posudku. Znalecký posudok je poukazujúc na uvedené neúplný, keďže ním nebola ocenená
nehnuteľnosť v stave, v akom sa v skutočnosti nachádzala.

119. Znaleckým posudkom č. 17/2021 zo dňa 20.05.2021 znalkyňa určila všeobecnú hodnotu
predmetných nehnuteľností vrátane pozemkov ku dňu 19.05.2021 v sume 47 700,- Eur a v doplnku
znaleckého posudku č. 15/2023 zo dňa 10.08.2023 všeobecnú hodnotu po rekonštrukcií ku dňu
31.08.2020 v sume 61 000,- Eur. Ide o značný rozdiel v stanovení hodnoty tých istých nehnuteľností,

pričomohliadkanehnuteľnostíbolaznalkyňouvykonanálenraz,predvyhotovenímznaleckéhoposudku.
Uvedený rozdiel čiastočne vyplýva z toho, že znalkyňa pri vypracovaný znaleckého posudku vychádzala
z nesprávnej výmery domu, ktorá bola podľa znaleckého posudku menšia o 53,2 m2, oproti doplnku
znaleckého posudku, čo sa prejavilo v určenej všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že pri hodnotení nehnuteľností znalkyňa vychádzala z poškodenosti stavby rodinného

domu na 24,99 %. Pri vypracovaní doplnku znaleckého posudku, ako vyplýva z výpovede znalkyne,
poškodenosť domu t.j. jeho nedostatky stanovila na 13,7 % , keďže dokončenosť stavby určila na 86,30
%.120. Znalkyňa Q. A. K. v jej znaleckom posudku a jeho doplnení vychádzala zo zadania súdu.
Preto nemožno zohľadniť námietku žalovaných, že znalkyňa mala vychádzať len z ním uvedeného
obdobia a ním uvedených investícií. Žalovaní namietali, že znalkyňa v nedostatočnej miere zohľadnila

poškodenia domu v dôsledku investícií žalobcov, najmä pokiaľ ide o narušenie základov domu. Zo
znaleckého posudku je však zrejme, že znalkyňa vychádzala aj z nedostatkov resp. poškodenosti
jednotlivých prvkov stavby rodinného domu po jeho oprave žalobcami, ktoré boli ňou zistené aj pri
ohliadke nehnuteľnosti a uvedené bolo zohľadnené pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Pokiaľ ide
o narušenie základov domu vychádzala aj z rozsahu poškodenia uvedeného v znaleckom posudku Ing.

Ižaka. Tiež zohľadnila, že ide o lokalitu, kde je vysoká hladina spodnej vody, ktorá spôsobuje vlhkosť,
ale aj to, že poškodenie môže byť spôsobené aj nesprávnym osadením žľabov. Poškodenia jednotlivých
prvkov vyjadrila percentuálne s tým, že také poškodenie základov stavby ako to uviedla v znaleckom
posudku Q. P. nie je možné, keďže v takom prípade, by stavba nestála. Zo znaleckého posudku Q. K.
je tiež zrejme, že pri jeho vypracovaní zohľadnila aj statický posudok vypracovaný spoločnosťou Mastat
s.r.o., ktorý v konaní predložili žalovaní. Znalkyňa vychádzala z dokončenosti domu na 89,34 %.

121. ŽalobcovianamietalivznaleckomposudkuQ.A.K.nesprávnyprepočetopotrebovaniajednotlivých
prvkov, kedy bol braný stav v roku 2023 a nie stav v roku 2020. Z uvedeného dôvodu bol znalkyňou
vypracovaný doplnok znaleckého posudku.

122. Súd dodáva, že znalkyňa Q. A. K. mala pri vypracovaní jej znaleckého posudku k dispozícií
aj všetky predchádzajúce znalecké posudky týkajúce sa predmetných nehnuteľností predložených
v tomto konaní. Tiež je potrebné poukázať na to, že všeobecná hodnota nehnuteľností po rekonštrukcií
stanovená znaleckým posudkom Q. A. K. a jej doplnkom je bližšie k všeobecnej hodnote nehnuteľností
stanovej Znaleckým posudkom č. 14/2020 Q. B. R., ktorá vykonala ohliadku nehnuteľnosti dňa

19.08.2020 t.j. krátko po vyprataní nehnuteľností žalobcami.

123. Znalecký posudok č. 14/2020 bol vypracovaný Ing. Máriou Rusnákovou na základe objednávky
žalobkyne a úlohou znalkyne bolo určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností predmetných nehnuteľností
pre účel iného právneho úkonu a ktorá hodnota bola určená k 19.08.2020. Menovaná znalkyňa nemala

k dispozícií pri vypracovaní znaleckého posudku listiny a informácie týkajúce sa stavu nehnuteľností
pred ich zhodnotením žalobcami, ani posudky pokiaľ sa týka poškodení domu predkladané žalovanými
v tomto konaní. skutkových okolností, z ktorých znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku
vychádzal. Nevychádzala zo skutkových okolností zistených v tomto konaní tak, ako Q. A. K.
a Q. M. P. pri vypracovaní jej doplnku ku znaleckému posudku. Z posudku nevyplýva, aby znalkyňa

pri vypracovaní znaleckého posudku posudzovala hodnotu nehnuteľností z pohľadu ich zhodnotenia
investíciami žalobcov. Z uvedených dôvodov súd tento posudok nepovažoval za presvedčivý.

124. Žalovaní v konaní v súvislosti so zhodnotením nehnuteľností poukazovali aj na to, že jeden
z prístreškov nebol postavený žalobcami. Uvedené zo strany žalovaných v konaní preukázané nebolo.

V Znaleckom posudku č. 43/2013 Q. B. Q. žiaden prístrešok oceňovaný nebol a z dokazovanie je
nepochybné,žežalovanýpokúpenehnuteľnostídoichodovzdaniažalobcomnaužívanie,tietoneužíval,
neinvestoval do nich, neopravoval ich. Žalovaní tiež namietali zhodnotenie garáže poukazujúc aj na to,
že garáž nie je predmetom konania k čomu súd uvádza, že predmetom sú všetky nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy a do ktorých žalobcovia investovali.

125. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností, súd pri určení výšky zhodnotenia nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaných investíciami žalobcov vychádzal zo záverov znaleckého posudku a doplnku
vypracovaných znalkyňou Q. A. K.. Ich závery považuje súd za odôvodnené s tým, že znalkyňa
prihliadla a zohľadnila všetky podstatné skutočnosti. Znalecký posudok spolu s jeho doplnkom, v spojení

s výpoveďou znalkyne na pojednávaní je jasný a zrozumiteľný.

126. Poukazujúc na uvedené, súd pri určení výšky zhodnotenia nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. investíciami žalobcov vychádzal zo Znaleckého posudku č.
17/2023 a Doplnku znaleckého posudku č. 84/2023 vypracovaných Q. A. K..

127. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade ako bezpodielových
spoluvlastníkov nehnuteľností zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 40 900,- Eur
a v prevyšujúcej časti žalobu súd zamietol.128. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

129. Lehota na plnenie povinnosti uloženej v rozsudku je podľa uvedeného ustanovenia tri dni. Dlhšiu
lehotu resp. plnenie v splátkach môže súd povoliť podľa okolnosti danej veci. Žalovaní v tomto konaní sú
starobnými dôchodcami. Rozsudkom boli zaviazaní k úhrade vysokej sumy. Preto na plnenie žalovaným
bola súdom určená dlhšia lehota než lehota troch dní a to lehota 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku, ktorú súd považuje za dostatočnú na zabezpečenie si finančných prostriedkov na
plnenie.

130. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

131. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

132. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

133. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

134. Právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku. Vždy však musí ísť o výnimočný prípad,
kedy existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a
ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu.

Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto konaní zistená nebola.

135. Súd žalobe čiastočne vyhovel a čiastočne žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa úspešnosti v spore. Žalobcom bola priznaná suma 40 900,- Eur, ktorá predstavuje 52 %
zožalovanejistiny79300,-Eur.Žalobabolazamietnutáčodosumy38400,-Eur,ktorásumapredstavuje

48 %. Žalobcovia tak boli úspešní v rozsahu 4 %.

136. O výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.