Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 22T/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124014286
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124014286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: Y. V.,

B.. XX.XX.XXXX P. X., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.08.2025 v Bratislave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. V. B.. XX.XX.XXXX P. X.
O. X. Bratislava - P.

sa uznáva vinným, že

dňa10.08.2021včasepribližneo22:30hod.vBratislavenaTomášikovejulici33predherňouGo4games
poškodenému L. J., ktorý sedel na schodoch vedľa vstupu do uvedenej herne, vzal pánsku kapsičku
čiernej farby značky Adidas, ktorú mal poškodený položenú na schode vpravo od tela, v ktorej sa
nachádzali čierna kožená peňaženka značky Lewis s hotovosťou približne 50,- eur, občiansky preukaz,
služobný preukaz príslušníka PZ, ubytovací preukaz z ubytovne na Tomášikovej ulici, splnomocnenie
Úradu Inšpekčnej služby, vodičský preukaz, preukaz zdravotnej poisťovne VšZP - v domácej a európskej

verzii, preukaz zbrane, zbrojný preukaz skupiny A, bankomatová karta VÚB banky značky Visa, Grid
karta Poštovej banky a dispozičná karta z Poštovej banky s heslom do internet bankingu, rôzne
vernostné karty a drobnosti, všetky doklady na poškodeného L. J., zväzok kľúčov s dallas kľúčom (AVL
systém) do práce a pečatidlom číslom A 018, dva USB kľúče, dezinfekciu, potvrdenie o prekonaní
ochorenia Covid, čím spôsobil poškodenému L. J. celkovú škodu krádežou vo výške približne 175,- eur,
pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/47/2021 zo dňa 21.05.2021,
právoplatným dňa 17.06.2021, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, a bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods.

4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému skorším:
- rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/59/2024 zo dňa 12.06.2024, právoplatný dňa
16.10.2024,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.4To/154/2024zodňa03.01.2025,
- rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 17T/35/2024 zo dňa 05.11.2024, právoplatný dňa

07.11.2024,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok (tieto výroky) obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému: T.. L. J., B..
XX.XX.XXXX, O. X. W. W. XX/X, G. O., spôsobenú škodu vo výške 175,- eur (stosedemdesiatpäť eur).

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryBratislavaIIpodaldňa16.10.2024naMestskýsúdBratislavaIobžalobu
sp. zn. 2Pv/297/21/1102 zo dňa 15.10.2024, ktorá je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp.
zn. 22T/59/2024 a ktorou sa kladie obžalovanému za vinu prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/,
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na skutkovom základe uvedenom

v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 22.08.2025 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku, že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného

poriadku položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Vzhľadom
na odpovede obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal
a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že vykonal oboznámenie listinných dôkazov
podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami, oboznámil spis Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
B2-31T/44/2022, B2-4T/47/2021, B2-2T/59/2023 a 17T/35/2024, nárok na náhradu škody, lustrácie na
obžalovaného (register trestov, Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, ZVJS, REGOB,

Sociálna poisťovňa) a pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav
tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení

s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v
Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.

Vzhľadom na zmenu zákona súd posudzoval skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu,
podľa priaznivejších ustanovení (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), a to ako prečin krádeže podľa § 212

ods.1písm.b/,ods.2písm.b/Trestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniaskutku,keďžesúčinnosťou
od 06.08.2024 došlo k sprísneniu trestnej sadzby za daný trestný čin (1 rok až 4 roky).

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený
za vinu, sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne

zodpovedný. Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere
nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jehovýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné
činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh

trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súdvždyuložiťajtrestodňatiaslobody(§34ods.6Trestnéhozákona).Ďalejjepotrebnéprihliadaťnajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého
bol obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 14-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku (4 x
krádež), proti poriadku vo verejných veciach (4 x marenie výkonu úradného rozhodnutia), proti životu a
zdraviu (3 x trestné činy drogové), proti iným právam a slobodám (2 x nebezpečné vyhrážanie) a proti

slobode a ľudskej dôstojnosti (1 x obmedzovanie osobnej slobody).

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych
deliktov alebo priestupkov (3 x).

Zo spisu a z trestného rozkazu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/47/2021 zo dňa
21.05.2021, právoplatný dňa 17.06.2021 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný
prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil v dňoch
24.05.2020 až 25.05.2020, ktorý mu bol doručený dňa 08.06.2021, t. j. vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu
neprichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu, dokonca uvedené odsúdenie tvorí kvalifikovanú

skutkovú podstatu súdeného trestného činu (hoci bol za taký čin odsúdený).
Zo spisu a z trestného rozkazu ako aj rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/59/2023
zo dňa 12.06.2024, právoplatný dňa 16.10.2024, vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný za vinného za
spáchaný v bode 1/ prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (spáchaný dňa 10.12.2021

až 14.12.2021), v bode 2/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona (spáchaný da 02.01.2022, v bode 3/ prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného
prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona (spáchaný dňa 21.01.2022) a v bode 4/ prečin krádež
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
(spáchaný dňa 04.11.2021), za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11

mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, čomu predchádzalo
vydanie trestného rozkazu zo dňa 14.04.2023, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 18.07.2023.
Zo spisu a z rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 17T/35/2024 zo dňa 05.11.2024,
právoplatný dňa 07.11.2024 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin krádež
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,

ktoréhosadopustildňa17.01.2022až18.01.2022,začomu bolopodľa§44Trestnéhozákonaupustené
od uloženia ďalšieho trestu trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.
zn. 0T/500/2023 zo dňa 03.11.2023, právoplatný dňa 03.11.2023.
Nakoniec z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol rozsudkom Mestského súdu Bratislava
I sp. zn. 0T/500/2023 zo dňa 03.11.2023, právoplatný dňa 03.11.2023, uznaný za vinného za spáchaný

prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého
sa dopustil dňa 01.11.2023, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, t. j. vo vzťahu k
tomuto rozhodnutiu neprichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol Mestským
súdom Bratislava I vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. dňa 18.07.2023 doručený trestný rozkaz sp.
zn. B2-2T/59/2023 zo dňa 14.04.2023 (skutok spáchaný dňa 10.12.2021 až 14.12.2021, 02.01.2022,
21.01.2022, 04.11.2021), ako aj skôr ako bol Mestským súdom Bratislava I dňa 05.11.2024 vyhlásenýodcudzujúci rozsudok sp. zn. 17T/35/2024 zo dňa 05.11.2024, právoplatný dňa 07.11.2024 (skutok
spáchaný dňa 17.01.2022 až 18.01.2022), a zároveň sa jeho spáchania dopustil neskôr ako bol
niekdajším Okresným súdom Bratislava II vyhlásený rozsudok, resp. dňa 08.06.2021, doručený trestný

rozkaz sp. zn. 4T/47/2021 zo dňa 21.05.2021, právoplatný dňa 17.06.2021, bolo namieste ukladanie
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku (trestnému rozkazu)
sp. zn. 17T/35/2024 zo dňa 05.11.2024, právoplatný dňa 07.11.2024, a sp. zn. B2-2T/59/2023 zo dňa
12.06.2024, právoplatný dňa 16.10.2024.

Súd pri úvahách v ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, z ktorého bol obžalovaný uznaný za
vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je
výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 6 mesiacov až 3 roky.
Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ -
priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ - bol už za trestný čin odsúdený,
písm. h/ - spáchal viac trestných činov (ukladanie súhrnného trestu pri súbehu trestnej činnosti)
Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 2.
Uvedené malo za následok, že trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne upravovala v jeho
neprospech zvýšením dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38

ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že
je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovaným posudzoval
aj možnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona (porov. stanovisko NS SR
č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného

o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena
a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a
právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny
dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.
Súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, avšak spodná hranica

zníženej trestnej sadzby je 11 mesiacov pri viazanosti skorším rozhodnutím (§ 42 ods. 2 Trestného
zákona), pričom ale trest neukladal na samom spodku mimoriadne zníženej trestnej sadzby s poukazom
na opakujúcu sa trestnú činnosť obžalovaného.

Následne súd uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 15 mesiacov, za rešpektovania zásad podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom
na § 41 ods. 1 Trestného zákona.
Je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri
hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin -
v danom prípade obdobnej povahy, a na základe vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu

vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho
možnejnápravy(R10/1974).Zahladenímodsúdeniaalebozákonnoufikciouneodsúdeniaprávnezaniká
iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R
7/1975).
Súd skúmal aj okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného

zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody, a to vzhľadom na zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý nesmie byť miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona), pričom skorším rozsudkom (trestným
rozkazom) bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobodydoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,pretoževposledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovaného za dostatočný, za primeraný, nie
neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo

strany obžalovaného.

Ohľadne nároku poškodeného na náhradu škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku,
keď vychádzal z riadne a včas uplatneného návrhu na náhradu škody, z ktorého je zrejmé, z akýchdôvodov a v akej výške bol uplatnený. Priznanú výšku nároku poškodeného má súd za preukázanú z
vyjadrenia obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní uznal vyčíslenú škodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na Mestskom
súde Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.