Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Soňa Sura, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Csp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124382483
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124382483.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12 16Csp/5/2025

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci
žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX D. D., právne zastúpený Legal
s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, IČO: 47 248 726, proti žalovanému WALS, spol.
s r.o., so sídlom Studená 2, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 36 026 760, právne zastúpený JURAJ
MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958,

o zaplatenie 20.732,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

11 16Csp/5/2025

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

9 16Csp/5/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 30. 09. 2024 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 64.089 Eur od 01. 01. 2022 do
09. 10. 2023, úrok z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 20.700,75 Eur od 17. 07. 2024 do zaplatenia,

náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur a trovy konania titulom Zmluvy o budúcej zmluve
uzatvorenej dňa 29. 01. 2021 Článku IV. bod 8.

2. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Zo žaloby žalobcu bolo zistené, že žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o zložení rezervačnej zálohy
dňa 03. 12. 2020, ktorou sa zaviazali, že do dvoch mesiacov odo dňa jej podpisu podpíšu Zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve a zaviazali sa zložiť sumu 10.000,- Eur ako zálohu na kúpu nehnuteľností
(rezervačný poplatok) najneskôr do sedem dní odo dňa podpísania rezervačnej zmluvy.4. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29. 01. 2021 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu v dome (ďalej len ZOBZ), ktorou sa dohodli, že uzatvoria budúcu zmluvu do dvoch mesiacov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým bude povolené užívanie Domu E.

XX, nie však skôr ako budú byty a nebytové priestory domu zapísané na LV.

5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09. 11. 2023 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových
priestorov (ďalej len KZ). Dňa 10. 10. 2023 F. G. D. D., katastrálny odbor vykonal zápis stavby bytového
domu, súpisné číslo XXXXX na LV č. XXXX kat. ú. H..

6. Počas splatnosti ZOBZ zaplatil žalobca žalovanému celkovo sumu 64.089,- Eur ako vyplýva z bodu
2.2 kúpnej zmluvy a vyplýva to aj z predložených potvrdení o zaplatení.

7. Podľa Článku IV. bod 8 ZOBZ sa budúci predávajúci, v tomto konaní žalovaný, zaviazal postaviť Dom
a v ňom byt/garážové stojisko v súlade so ZOBZ a zabezpečiť začatie kolaudačného konania najneskôr

do 30. 09. 2021. Ak kolaudačné rozhodnutie na Dom vrátane vydania rozhodnutia o pridelení súpisného
čísla a zápisu bytov do katastra nehnuteľností sa neuskutoční do 31. 12. 2021 je budúci kupujúci, v tomto
konaní žalobca, oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť a budúci predávajúci je povinný zaplatiť budúcemu
kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo zaplatenej časti kúpnej ceny za každý deň omeškania.

8. Z Článku III. bod 1 písm. a/ ZOBZ Článok I. kúpnej zmluvy a LV č. XXXX preukazujú, že Dom č. XX
I. bytový dom, J. E. XXXXX K. L. M. E. XXXX/XX vedený na LV č. XXXX kat. ú. H.. Na bytový Dom
súpisné číslo XXXXX Mesto D. D. vydalo kolaudačné rozhodnutie č. F. XXXXXX/XXXXX/XXXX/N. zo
dňa XX. XX. XXXX (J. O. XX) v znení Upovedomenia o oprave nesprávnosti v písomnom vyhotovení
č. F. XXXXXX/XXXXX/XXXX/N. P. Q. XX. XX. XXXX, resp. č. F. XXXXXX/XXXXX/XXXX/N. P. Q. XX.

XX. XXXX (J. O. XX), ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 10. 08. 2023. Z listiny označenej ako Žiadosť
o poskytnutie informácie – odpoveď zo dňa 22. 05. 2024 vyplýva, že oznámením o určení súpisného
čísla C. D. D. č. L./XX zo dňa 17. 08. 2023 bolo bytovému domu určené súpisné číslo XXXXX O. zápis
bytového domu do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 10. 10. 2023.

9. Podľa Článku IV. bod 8 druhá veta ZOBZ dňom vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je deň
01. 01. 2022. Podľa Článku IV. bod 8 druhá veta ZOBZ s odkazom na znenie listiny Žiadosť o poskytnutie
informácie – odpoveď zo dňa 22. 05. 2024 dňom, od ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty už
ďalej nevzniká je deň 10. 10. 2023. Ku dňu 01. 01. 2022 vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
zaplatená časť kúpnej ceny bola 64.089,- Eur, ktorá sa nezmenila až do dňa, od ktorého nárok už

nevzniká.

10. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ
a zmluva ZOBZ nepredstavuje individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 OZ.
Zmluvné strany sa v zmysle Článku V. bod 1 ZOBZ v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka

dohodli, že ich záväzkový vzťah založený touto zmluvou sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

11. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania a trovy konania.

12. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 30Up/1615/2024 zo dňa 25. 10. 2024
vydal platobný rozkaz, proti ktorému v lehote podal žalovaný odpor.

13. Z odporu žalovaného súd zistil, že nárok je v celom rozsahu nedôvodný, ktorý žalovaný odmieta,
pretože nevznikol. Žalobca si uplatňuje nárok v zmysle Článku IV. bod 8 ZOBZ (výklad tohto pojmu

ako zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome bol do konania zavedený
žalobcom).

14. Žalobca nesprávne interpretuje a aplikuje uvedený článok, keď za okolnosti, kedy za dojednanú
kúpnucenunadobudolbytsadomáhazaplateniazmluvnejpokuty,ktoráboladojednanávoviazanostina

odstúpenie od zmluvy ako sankcia za to, že žalobca by stratil záujem o kúpu bytu, od zmluvy by odstúpili
a v tomto kontexte by žalovaný mal k dispozícii v istom časovom intervale ich peňažné prostriedky.
Žalovaný popiera nárok žalobcu v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu a výšky. Nárok neuznáva
v celom rozsahu. Považuje ho za neexistujúci. Na vznik nároku neboli naplnené zmluvné podmienky,keďže nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ktorým žalovaný vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty pri interpretácii dotknutého zmluvného dojednania podmieňoval.

15. Zmluvná pokuta podľa uvedeného článku má zabezpečovací charakter vyjadrený tým, že
zabezpečuje povinnosť žalovaného získať kolaudačné rozhodnutie na dom vrátane vydania rozhodnutia
o pridelení súpisného čísla a zápisu bytov do KN a sankčnú povahu, ktorá sankcionuje žalovaného pre
prípad odstúpenia od zmluvy žalobcom z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného získať kolaudačné
rozhodnutie vrátane vydania rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. Sankčná povaha zmluvnej pokuty

v zmysle uvedeného článku je podmienená kumulatívnym naplnením ďalšej právnej skutočnosti, ktorou
je odstúpenie budúceho kupujúceho od ZOBZ. Nejedná sa o prípad vzniku nároku na zmluvnú
pokutu sankcionujúceho odstúpenie budúceho kupujúceho od zmluvy, ale o prípad podmienenia
sankcionovania splnením podmienky, ktorou je zrušenie ZOBZ budúcim kupujúcim, čomu zodpovedá
aj mechanizmus výpočtu nároku na zmluvnú pokutu. Ide o inštitút dojednaný s poukazom na § 36 ods.
1 OZ a § 36 ods. 2 a 5 OZ. Žalobca nepreukázal a v skutočnosti nesplnil kumulatívne podmienky pre

vznik žalovaného nároku z dôvodu absencie naplnenia podmienky odstúpenia od zmluvy.

16. Pokiaľ žalobca uviedol, že obsah zmluvy nepredstavuje individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia, toto žalovaný popiera. Zmluva nemá povahu formulárovej zmluvy a žalobca účelovo
zamlčal, že obsah bol výsledkom individuálneho dojednania uskutočneného prostredníctvom realitnej

spoločnosti H. C., J., so sídlom R. XXX, D. D. vystupujúceho v zmluvnom vzťahu ako mandatár.
Žalobcovi bola zmluva predložená elektronickými prostriedkami za účelom pripomienkovania
a nejednalo sa o prípad, kedy jedinou možnosťou bolo podpísať alebo nepodpísať zmluvu bez možnosti
zásahu do jeho obsahu.

17. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že medzi stranami konania nie
je sporné, že bola uzatvorená Dohoda o zložení rezervačnej zálohy zo dňa 03. 12. 2020 a plnil svoj
záväzok zaplatiť 10.000,- Eur a plnenie sa považuje za plnenie podľa Článku IV. ods. 3 písm. c/ ZOBZ
zo dňa 29. 01. 2021.

18. Z obsahu odporu vyplýva, že sporným medzi stranami je výklad Článku IV. ods. 8 vo vzťahu
k posúdeniu, či došlo k naplneniu podmienok pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty, tak ako bola vyčíslená v žalobe. Žalobca popiera výklad žalovaného, toto tvrdenie považuje
za špekulatívne, nepravdivé a v rozpore s uvedeným článkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
ide o podmienený záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty avšak nie je podmienený konaním na

strane žalobcu, ale omeškaním na strane žalovaného. Žalovaný potvrdzuje existenciu zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute, avšak ho nesprávne interpretuje a nesprávna interpretácia spočíva
v jeho tvrdení, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je podmienený odstúpením od ZOBZ zo strany
žalobcu, a keďže k takémuto záveru gramatickým a logickým výkladom textu nemožno dospieť, a to
ani z iných prejavov vôle žalovaného. Pokiaľ vôľa žalovaného v čase uzatvárania tejto zmluvy by

mala zodpovedať jeho tvrdeniam, táto skutočnosť nebola žalobcovi známa, jeho vedomosť nebola
preukázaná a dôkazné bremeno má žalovaný. Žalobca nemal vedomosť o obsahu vôle žalovaného
tak, ako ju prezentuje v podanom odpore až do momentu jeho doručenia. Nárok žalobcu vyplýva
z predložených listinných dôkazov a je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že zmluvná pokuta
mázabezpečovacícharakter,akoajsankčnúpovahu,avšakniepreprípadodstúpeniaodzmluvy,alepre

prípad omeškania žalovaného so získaním kolaudačného rozhodnutia na bytový dom vrátane vydania
rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a zápisu bytov do KN. Je to jediný logický a gramatický výklad
ustanovenia, iný výklad z textu zmluvy nevyplýva. Mechanizmus výpočtu nároku na zmluvnú pokutu nie
je viazaný na akékoľvek konanie žalobcu a nie je kauzálne prepojený na odpadnutie jeho záujmu, tak
ako to tvrdí žalovaný.

19. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 17. 03. 2025 uviedol, že zotrváva na svojej
argumentácii o podmienenosti zmluvnej pokuty uplatnením práva budúceho kupujúceho odstúpiť od
zmluvy. Princípom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v tomto prípade je negácia primárnej povinnosti,
ktorá zakladá novú podmienku vznik odstúpenia od zmluvy a jej zrušenie ex tunc, ktorá spôsobuje

vznik sekundárnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazanú na zaplatené preddavky kúpnej ceny,
ktoré by sa momentom odstúpenia stali bezdôvodným obohatením. Vznik sekundárnej povinnosti
je logickým následkom naplnenia sekundárnej podmienky, ktorá nastupuje ako dôsledok porušenia
primárnejpovinnosti.Akbyodstúpenieodzmluvynebolopodmienkouvznikupovinnostizaplatiťzmluvnúpokutu bolo by nelogické a neprijateľné, aby hodnota zabezpečovanej povinnosti sa viazala práve na
sumu zložených preddavkov. V takom prípade by napríklad pokuta bola buď paušalizovaná alebo by
sa viazala na sumu celej hodnoty predmetu prevodu, pretože suma zložených preddavkov sa menila.

Článok IV. bod 8 a 10 zmluvy upravovali jasné a jednoduché pravidlá, ktoré umožňovali sankcionovať
budúceho kupujúceho, ak budúcemu predávajúcemu nezaplatí peňažné prostriedky, a naopak rovnakou
mierou sankcionovali budúceho predávajúceho, ak nastala podstatná zmena časových okolností. Jedná
sa o synalagmatické práva a povinnosti založené na okolnostiach a dôvodoch nakladania druhej
zmluvnej strany s peňažnými prostriedkami.

20. Žalovaný zároveň uviedol, že v prípade nároku na zmluvnú pokutu je tento nárok v rozpore
s dobrými mravmi, a to z dôvodov obchodných podmienok, za ktorých žalobca byt získal a jednak
aj z osobitných okolností, ktoré sú v danom prípade dané. Žalovaný zároveň poukazoval na proces
prebiehania kolaudačného konania a uviedol, že žalobca si mohol predbežne prevziať byt a dňa 23. 11.
2021 uzatvoril predbežný protokol o odovzdaní nehnuteľnosti a dňa 31. 03. 2022 dohodu o umožnení

vykonávania stavebných prác v interiéri bytu. Je zrejmé, že predmet zmluvy o budúcej zmluve bol
splnený v celom rozsahu, časové okolnosti jeho splnenia boli žalovaným nezavinené.

21. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 09. 2025 poprel tvrdenia žalovaného o podmienenosti
zmluvnej pokuty uplatnením práva žalobcu ako budúceho kupujúceho odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ vôľa

žalovaného vo vzťahu k zneniu článku IV. bod 8 ZOBZ bola iná ako vyplýva z jazykového prejavu
vyjadrenéhoslovaminebolažalobcoviznámavčasenajneskôrdomomentuuzavretiazmluvyažalovaný
nepredložil dôkazy o opaku. Výklad znenia z gramatického a logického hľadiska neumožňuje dospieť
k záverom, tak ako to tvrdí žalovaný, ale odporuje im. Ak by súd dospel k inému záveru, navrhol, aby súd
aplikoval závery Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2008 sp. zn. I.ÚS 243/2007: ,,Ak sú v zmluve

použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech
strany, ktorá zmluvu nenapísala“. Rovnaký právny záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu ČR zo
dňa 30. 11. 2001 sp. zn. IV.ÚS 182/2001.

22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03. 12. 2025 uviedol, že zmluvná pokuta, tak ako je uplatňovaná

nebola platne dojednaná, na čo súd prihliada z úradnej povinnosti a nárok na zmluvnú pokutu, ktorú
si žalobca uplatňuje nevznikol, pretože neboli splnené zákonné ani zmluvne dojednané nevyhnutné
podmienky. Žalobca si uplatňuje nárok pre prípad omeškania žalovaného so získaním kolaudačného
rozhodnutia na bytový dom vrátane vydania rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a zápisu bytov do
katastra nehnuteľností a žalobca dezinterpretuje obsah tohto článku. Žalovaný tvrdí, že subjektívnou

povinnosťou žalovaného bolo to čo je ako jeho záväzok upravené v prvej vete postaviť dom a v ňom byt
a vonkajšie parkovacie státie v súlade so ZOBZ a zabezpečiť začatie kolaudačného konania najneskôr
do tam určeného termínu a v druhej vete sa zmluvné strany dohodli, že ak kolaudačné rozhodnutie
vrátane vydania rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a zápisu bytov do KN sa neuskutoční do
určeného termínu, môže sa podľa postoja budúceho kupujúceho jednať o zmenu okolností, z ktorých

účastníci pri vzniku záväzku vychádzali a budúci kupujúci môže od zmluvy odstúpiť, čím zmluvu zruší.
Potreba takéhoto osobitného dojednania vo vete druhej bodu 8 zmluvy bola daná tým, že pre zmenu
časových okolností uzatvorenia budúcej zmluvy by ZOBZ bez ďalšieho ex lege nezanikla, keďže
samotné nedodržanie lehoty nie je bez ďalšieho zmenou pomerov, ktorá by podľa § 50a ods. 3 OZ
odôvodňovala zánik záväzku (rozsudok NS ČR zo dňa 28. 07. 2003 sp. zn. 32Odo/807/2003). Žalovaný

popiera tvrdenie žalobcu, že zmluvná pokuta zabezpečuje splnenie záväzkov, ktorých nositeľom je
žalovaný. Žalovaný namieta, že ustanovenie veta druhá neupravuje žiadnu povinnosť niečo dať, konať
alebo niečo strpieť zo strany žalovaného (§ 494 OZ). Žalobca netvrdí žiadnu hodnotu a význam
konkrétnej zabezpečovacej povinnosti. Sporný článok normuje iba to, že žalovaný sa zaviazal postaviť
dom, v ňom byt a vonkajšie parkovacie státie a začatie kolaudačného konania, zmluvné strany ako

výhľadový termín pre ďalší postup uzatvorenie realizačnej/hlavnej zmluvy dojednali termín upravený vo
vete druhej a v prípade jeho nenaplnenia zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci je oprávnený
od zmluvy odstúpiť a v nadväznosti na to môže žiadať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty. Zo
žaloby nie je jasné, ktoré konkrétne záväzky žalovaného majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou,
preto nebola platne dojednaná. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko nie je zrejmé pre

prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti žalovaného má vzniknúť nárok žalobcu na zmluvnú pokutu.
Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom je v rozpore s § 544 ods. 1 OZ pre absenciu špecifikácie konkrétnej
povinnosti žalovaného, pričom žalobca svoj nárok uplatňuje tak, že tvrdí vznik zmluvnej pokuty dňom
ku ktorému vzniká žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. V dojednaní Článku IV. bodu 8 vety druhejnie je určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, keďže nie je určito upravený čas plynutia
nároku nie je dojednané, kedy vzniká omeškanie a na akú právnu skutočnosť sa omeškanie viaže,
to znamená nie je zrejmé, od kedy mohol požadovať žalobca zmluvnú pokutu. Žalovaný popiera, že

zmluvná pokuta sa viaže na záväzky vo vete 1 a že veta 2 obsahuje akékoľvek konkrétne záväzky alebo
povinnosti žalovaného. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti.
Podmienkou je, aby takéto dojednanie bolo dostatočne určité. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom sa
viaže na neurčité omeškanie, pričom nič z toho, čo tvrdí žalobca nepoukazuje na omeškanie so zmluvne
dojednanými záväzkami žalovaného a v nadväznosti na to také omeškanie žalobca ničím nepreukazuje.

23. Žalobca tvrdí, že vykladá sporné znenie z gramatického a logického hľadiska v súlade s § 35
ods. 2 OZ a uvedený spôsob výkladu poskytuje dostatočný podklad pre identifikáciu údajnej vôle
žalovaného. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu ohľadne výkladu znenia daného článku ako vecne
a právne nesprávne a účelovo dezinterpretované a žalovaný prezentuje vlastné tvrdenia. Žalovaný
popiera možnosť postupu podľa § 54 ods. 2 OZ z dôvodu, že sporný článok má nepochybný obsah

a nepripúšťa výklad, ktorého sa domáha žalobca. Podľa daného ustanovenia platí, že v pochybnostiach
ovýznamezmluvnejpodmienkysavýkladpriaznivejšíprespotrebiteľaneuplatní,akprávonapríslušnom
orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a uvedené je
potrebné aplikovať aj v prípade zastúpenia spotrebiteľa advokátom s poukazom na § 291 CSP, ktorého
komparáciou ods. 1 a 3 je nevyhnutné artikulovať záver, že zastúpenie advokátom má pre spotrebiteľa

významkvalifikovanejprávnejpomocivtakomrozsahu,žespotrebiteľpojmovostrácapostavanieslabšej
strany v konaní. Žalovaný popiera, že na uvedené sporné ustanovenie je možné aplikovať závery
Nálezu ÚS SR zo dňa 19. 06. 2008 sp. zn. I.ÚS 243/2007, keďže v uvedenom článku nie sú použité
formulácie a pojmy, ktoré by bolo možné vykladať rozdielne. Žalobca ničím nepreukázal, že ustanovenie
Článku IV. bod 8 pripúšťa dva možné výklady, a to jeden v prospech dodávateľa a druhý v prospech

spotrebiteľa. Podstatou prospotrebiteľského výkladu nie je subjektívna nevedomosť spotrebiteľa, ale
neurčitosť obsahu zmluvy čo v danom prípade nie je dané ani naplnené.

24. Žalovaný poukázal na gramaticko-sémantický výklad a poukázal na to, že podľa bodov 5.1 a 5.2
legislatívno-technických pokynov, ktoré sú prílohou k legislatívnym pravidlám Vlády SR a ktoré definujú

právny jazyk a funkčné vymedzenie spojky ,,a“ a spojky ,,alebo“ tak, že ak majú právne následky
alebo podmienky nastať spoločne kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka ,,a“ a ak
nemusia nastať spoločne kladie sa medzi ne vylučovacia spojka ,,alebo“. Je zrejmé, že zlučovacia
spojka ,,a“ v posudzovanej vete Článku IV. bodu 8 jasne normuje, že nárok na zmluvnú pokutu môže
žalobca uplatniť iba spoločne s jeho právnym úkonom odstúpenia od zmluvy a nie ako samostatnú

modalitu postupu. Žalobca pripisuje spojke ,,a“ tendenčne význam eventuality, ktorého nositeľom je
spojka ,,alebo“, ktorá však v danom ustanovení nie je použitá. Čo sa týka teologického výkladu
ide o právnu metódu, ktorá sa snaží určiť cieľ normy. Za tým účelom je potrebné jasne vyjadriť
kauzálne súvislosti kolaudácie pridelenia súpisného čísla a zápisu na LV. Pri interpretácii Článku
IV. bod 8 je nevyhnutné brať na zreteľ aká je kauza budúcej predbežnej zmluvy a v súlade s §

289 ods. 1 Obchodného zákonníka eventuálne § 50a ods. 1 OZ kauzou ZOBZ bola v Článku II.
vyjadrená dohoda strán o tom, že uzatvoria budúcu zmluvu do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým bude povolené užívanie domu nie však skôr ako budú
byty a nebytové priestory zapísané na LV. Časť ustanovenia Článku II., ktorá uzatvorenie budúcej zmluvy
podmieňovala odkladacou podmienkou nie však skôr ako ,,je dôvodom, pre ktorý predloženie termínu

s dopadom na čas uzatvorenia budúcej zmluvy zakladalo právo budúceho kupujúceho odstúpiť od
zmluvy.

25. Žalobca v konaní netvrdí a nepreukázal, že by od zmluvy odstúpil, pričom okolnosť, či žalobca mal
alebo nemal záujem odstúpiť od zmluvy je vo vzťahu k predmetu konania kruciálna naviac žalobca

netvrdí a nepreukázal, že by vyjadril, že netrvá na plnení ZOBZ a uzatvorení zmluvy v neskoršom,
než pôvodne predpokladanom termíne. Zjavnou vôľou zmluvných strán a predovšetkým budúceho
kupujúceho jednoznačne bol nadobudnúť predmet prevodu za rovnakých podmienok aj v neskoršom
termíne.

26. Zároveň žalovaný uviedol a predložil e-mailovú komunikáciu, že žalobca pripomienkoval ZOBZ nie
však sporný článok, ku ktorému nemal pripomienku, nežiadal o jej vysvetlenie a uvedená zmluva je
individuálne dojednaný právny úkon.27. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Súd v rámci právneho posúdenia v prvom rade poukazuje na samotný charakter zmluvnej pokuty

ako zabezpečovacieho prostriedku na riadne plnenie zmluvných povinností, keď jej podstatu možno
charakterizovať ako sankciu za nesplnenie, resp. porušenie povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje.
Z ustanovenia § 544 ods. 1 OZ možno jednoznačne vyvodiť, že zmluvnú pokutu možno viazať len na
prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy bez ohľadu na to, či vyplýva zo zákona
alebo zo zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy nemožno zabezpečiť
zmluvnou pokutou.

30. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

31. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

32. Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne, z dojednania o zmluvnej pokute
musí jednoznačne vyplývať splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to
znamená pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a táto
zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená. Dohoda

o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie
výšky pokuty, prípadne aspoň spôsobu, akým bude určená. Zmluvná pokuta je jedným z prostriedkov
zabezpečenia záväzkov, ktorý má zároveň sankčný charakter, keďže účastníka, ktorý poruší zmluvnú
povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu
v dojednanej výške. Odtiaľ plynie požiadavka na presné vyjadrenie rozsahu zmluvnej pokuty, ktorá

existuje popri všeobecných požiadavkách na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ.

33. Žalobca sa v tomto konaní domáha nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.732,79
Eur s príslušenstvom, ktorá bola dojednaná v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu v dome podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 29. 01. 2021v Článku IV. bod 8,

ktorý znie: ,,Budúci predávajúci sa zaväzuje postaviť dom a v ňom byt/garážové stojisko v súlade
s touto zmluvou a zabezpečiť začatie kolaudačného konania najneskôr do 30. 09. 2021. Ak kolaudačné
rozhodnutie na dom vrátane vydania rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a zápisu bytov do katastra
nehnuteľností sa neuskutoční do 30. 12. 2021 je budúci kupujúci oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť
a budúci predávajúci je povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo

zaplatenej časti kúpnej ceny za každý deň omeškania“.

34. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že v zmysle zmluvy o budúcej zmluve v znení
jej dodatkov, bola dňa 09. 11. 2023 uzatvorená medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako
kupujúcim Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov.

35. V konaní medzi stranami sporu bolo sporné, či zmluvná pokuta vyplývajúca z Článku IV. bod 8 ZOBZ
bola platne dojednaná a či žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu a sporný bol výklad uvedeného
Článku IV. bod 8.

36. Súd uvedenú zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že bola uzatvorená podľa
§ 289 a nasl. Obchodného zákonníka a preto je potrebné na uvedený vzťah aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. OZ z dôvodu, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mohli použiť normy obchodného práva.37. Súd mal za to, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome bola
individuálne dojednaná aj napriek tvrdeniam žalobcu z dôvodu, že žalobca mal k dispozícii návrh

predmetnej zmluvy, ktorá mu bola zaslaná na pripomienky, čo vyplynulo z e-mailovej komunikácie
a žalobca zmluvu pripomienkoval, tak ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie, keďže to uviedol v texte
e-mailu zo dňa 13. 01. 2021, avšak vo vzťahu k Článku IV. bod 8 nemal pripomienku, nežiadal informáciu
k uvedenému článku ani o vysvetlenie a súd mal potom za to, že ide o individuálne dojednaný právny
úkon a v prípade, že by pripomienky zo strany žalobcu neboli akceptované nebol nútený takúto zmluvu

uzatvoriť.

38. Žalovaný mal za to, že pokiaľ žalobca od zmluvy neodstúpil z dôvodu, ktorý je uvedený v prvej vete
daného článku nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a žalobca popiera podmienenie zmluvnej
pokuty uplatnením práva žalobcu odstúpiť od zmluvy. Výklad uvedeného článku z gramatického
alogickéhohľadiskapodľažalobcuneumožňujedospieťkzáverom,ktorýtvrdížalovaný,aleimodporuje.

Podľa žalobcu ide o vzájomne nezávislé záväzky, keďže kauzou ZOBZ bolo uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu za podmienok stanovených zmluvou o budúcej zmluve, ktoré určil vlastným prejavom
vôle žalovaný, teda za stavu kolaudácie stavieb, určenia súpisného čísla a zápisu stavieb do katastra
nehnuteľností, ktoré boli predpokladom uzavretia zmluvy.

39. Súd mal za to, že v Článku IV. bod 8 prvá veta sa budúci predávajúci zaviazal postaviť dom
a v ňom byt a garážové stojisko a zabezpečiť začatie kolaudačného konania najneskôr do 30. 09. 2021.
V nasledujúcej vete si zmluvné strany dohodli, že ak kolaudačné rozhodnutie na dom vrátane vydania
rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a zápisu bytov do KN sa neuskutoční do 30. 12. 2021 je budúci
kupujúci oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, a teda bolo dohodnuté zmluvné odstúpenie od zmluvy

a budúci predávajúci je povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % do
zaplatenej časti kúpnej ceny za každý deň omeškania.

40. Článok IV. bod 8 ZOBZ obsahuje Dohodu strán o možnosti budúceho kupujúceho odstúpiť od
predmetnej zmluvy v prípade, že do dňa 30. 12. 2021 sa neuskutoční kolaudačné rozhodnutie vrátane

vydania rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a zápisu bytov do KN a len v prípade, že od uvedenej
zmluvy odstúpi je budúci predávajúci povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, čo vyplýva z gramatického,
logického, ale aj teologického výkladu a v uvedenom článku vete druhej je použitá zlučovacia spojka ,,a“,
ktorá sa používa, ak právne následky alebo podmienky majú nastať spoločne a teda z uvedeného je
zrejmé, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si mohol žalobca uplatniť spoločne s jeho úkonom

odstúpenia od zmluvy, nie však samostatne ako len zmluvnú pokutu bez ohľadu na odstúpenie od
zmluvy. Využívanie spojky ,,a“ je v právnom jazyku obmedzené na konjunkčnú logickú operáciu t. j.
spojka,,a“spájavýroky,pričomvýrokspojenýkonjunkcioujepravdivýprávevtedy,aksúpravdivéobidva
spájané výroky. Žalobca uvedenému ustanoveniu pripisuje význam eventuality, ktorého nositeľom je
spojka ,,alebo“, ktorá však použitá nebola.

41. K uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní, sp. zn. 1 Obdo V
119/2005,keďvrozsudkuzodňa31.01.2008uviedol,že:„Zmluvnápokutaniejeviazanánaodstúpenie
od zmluvy, ale je viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti splatiť kúpnu cenu s príslušenstvom v
stanovených lehotách a výškach v zmysle článku IV. zmluvy, avšak na to, aby sa veriteľ mohol domáhať

jej zaplatenia, musel za porušenie uvedenej povinnosti odstúpiť od zmluvy.“

42. Súd mal potom za to, že podmienkou nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo, aby žalobca
odstúpil od zmluvy, keďže takéto odstúpenie bolo riadne dohodnuté a v konaní nebolo sporné, že zo
strany žalobcu k odstúpeniu v zmysle Článku IV. bod 8 nedošlo, čo žalobca nerozporoval.

43. Okrem vyššie uvedeného výkladu dojednania zmluvných strán o zmluvnej pokute a podmienkach
vzniku nároku na jej zaplatenie však súd poukazuje na skutočnosť, že absolútna neplatnosť právneho
úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal
a súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti. Na ex offo skúmanie

absolútnej neplatnosti právneho úkonu totiž súd poukazuje práve z dôvodu, že samotné dojednanie
o zmluvnej pokute obsiahnuté v dotknutom Článku IV. bod 8 jednoznačne neobsahuje splnenie akej
konkrétnej povinnosti bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, t. j. porušenie, ktorej konkrétnej povinnosti
by malo za následok vznik nároku na jej zaplatenie. Uvedené dojednanie totiž neobsahuje výslovnýodkaz na prvú vetu uvedeného článku pojednávajúcu o tom, že: „Budúci predávajúci sa zaväzuje
postaviť dom a v ňom byt/garážové stojisko v súlade s touto zmluvou a zabezpečiť začatie kolaudačného
konania najneskôr do 30. 09. 2021.“ Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaný svoje

povinnosti uvedené v prvej vete daného článku splnil podaním návrhu na začatie kolaudačného konania
v dohodnutom termíne.

44. Pri ďalšom výklade zmluvného dojednania čo do zachovania jeho určitosti súd uvádza, že čo
sa týka samotného vymedzenia aká konkrétna povinnosť je zabezpečovaná zmluvnou pokutou, tu už

súd naráža na zjavnú zmätočnosť daného dojednania, keď už len slovné spojenie „zabezpečiť začatie
kolaudačného konania“ je absolútne laický pojem, ktorý môže ale aj nemusí súvisieť s podaním návrhu
na začatie kolaudačného konania. Zabezpečiť začatie kolaudačného konania by však mohlo evokovať aj
sprostredkovanie kolaudačného konania zabezpečené cez tretiu osobu a pod., čo z daného dojednania
zrejmé nie je.

45. Čo je však pre súd zaujímavé z pohľadu ustálenia tej konkrétnej povinnosti žalovaného, práve
ktorej splnenie má byť dojednanou zmluvnou pokutou zabezpečené a súčasne ktorej nesplnenie má
byť tou zmluvnou pokutou sankcionované, je práve zmluvné dojednanie vyjadrené v nasledujúcej vete
v znení: „Ak kolaudačné rozhodnutie na dom vrátane vydania rozhodnutia o pridelení súpisného čísla
a zápisu bytov do katastra nehnuteľností sa neuskutoční do 30. 12. 2021...“ . V súvislosti s uvedeným

však súd dospel k záveru, že neuskutočnenie kolaudačného rozhodnutia nemôže byť posudzované
ako určito dojednaná, zmluvou pokutou zabezpečená povinnosť žalovaného, keďže logicky vzniká
otázka čo vlastne to neuskutočnenie kolaudačného rozhodnutia znamená. Má to znamenať to, že
kolaudácia síce prebieha, ale nie je právoplatne ukončená? Má to znamenať, že ani len neprebieha
hoci žalovaný zabezpečil jej začatie, a teda sa môže jednať o nečinnosť správneho orgánu? Čiže

minimálne v tejto nejasnej pojmológii „neuskutoční sa do 31. 12. 2021“ súd vidí jasnú zmätočnosť a
nejednoznačnosť takéhoto dojednania, a to obzvlášť vo vzťahu k ďalšiemu výkladu tohto dojednania, že
práve neuskutočnenie takýchto predpokladov kolaudačného konania, má byť sankcionované zmluvnou
pokutou.

46. Keď sa súd ešte vráti k výkladu daného zmluvného dojednania, a teda, že podmienkou nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo, aby žalobca odstúpil od zmluvy, tak potom aj pri takomto výklade
vzniká otázka, čo v prípade, ak by strana žalobcu skutočne odstúpila od zmluvy pre podstatné porušenie
zmluvy, do akého momentu by vlastne žalovaný mal platiť zmluvnú pokutu dojednanú ako: „0,05 %
zo zaplatenej časti kúpnej ceny za každý deň omeškania“? V akom omeškaní by sa mohol vôbec

žalovaný nachádzať, keby jeho povinnosť „uskutočniť kolaudačné rozhodnutie na dom vrátane vydania
rozhodnutiaopridelenísúpisnéhočíslaazápisubytovdokatastranehnuteľnostído31.12.2021“zanikla
odstúpením od zmluvy? Odstúpením od zmluvy predsa povinnosti žalovaného zo zmluvy zanikajú,
čo je nepochybne dôsledkom odstúpenia od zmluvy ako jedného zo zákonných spôsobov ukončenia
zmluvného vzťahu. Potom aj povinnosť žalovaného „uskutočniť kolaudačné rozhodnutie na dom vrátane

vydaniarozhodnutiaopridelenísúpisnéhočíslaazápisubytovdokatastranehnuteľnostído31.12.2021
zaniká, a nie je logicky možné, po odstúpení platiť zmluvnú pokutu za každý deň omeškania, keď po
zániku zmluvy odstúpením už žalovaný v omeškaní s plnením povinností byť ani nemôže a na dotknutú
kolaudáciu samotný žalobca už ani nemôže mať právny nárok.

47. Súd poukazom na vyššie uvedené, písomne dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za neurčitú
adojednanúzmätočne.Neurčitosťniejemožnéodstrániťvdanomkonaní,keďženiejezrejméporušenie
právnej povinnosti, na ktorú je nárok viazaný, pričom žalobca si uplatňuje svoj nárok tak, že tvrdí,
že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol dňom, ku ktorému vzniklo právo na odstúpenie od
zmluvy (viazané na výsledky administratívnych konaní, nie na konanie žalovaného). Pokiaľ druhá veta

zmluvného dojednania obsahuje úpravu sadzby v percentách zo zaplatenej časti kúpnej ceny nie je
ani len určito upravený čas plynutia nároku, keď ako už bolo vyššie uvedené, nie je dojednané, kedy
vzniká omeškanie, na akú právnu skutočnosť sa omeškanie viaže, to znamená nie je zrejmé, od kedy
mohol žalobca požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty a do akého momentu. Toto dojednanie je preto
neurčité. V danom prípade „uskutočniť kolaudačné konanie“ sa ani len nejedná o povinnosť žalovaného

vyplývajúcu zo zmluvy o vyhotovení budúceho diela, ale o povinnosť orgánov činných v správnom
konaní, ktorú sám žalovaný nerealizoval a ani realizovať nemohol, a preto uvedená povinnosť tak ako
ju vykladá žalobca sa neviaže k žalovanému a nemôže zakladať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta nezabezpečuje splnenie záväzkov, ktorých nositeľom je žalovaný.48. Druhá veta sporného ustanovenia zmluvy totiž ani len neupravuje povinnosť niečo dať, konať,
strpieť. Žalobca ani netvrdí žiadnu hodnotu a význam konkrétnej zabezpečovacej povinnosti. Uvedený

sporný článok zakladá len povinnosť žalovaného, ktorý sa zaviazal postaviť dom, v ňom byt, vonkajšie
parkovacie státie a začatie kolaudačného konania a zmluvné strany dojednali termín pre ďalší postup
pre uzatvorenie hlavnej zmluvy, ktorá aj bola riadne uzatvorená, ktorý termín je upravený v druhej vete
a v prípade jeho nenaplnenia sa zmluvné strany dohodli na možnosti budúceho kupujúceho odstúpiť od
zmluvy a na tom základe žiadať zaplatenie zmluvnej pokuty. Z dôvodu, že dojednanie zmluvnej pokuty

neobsahuje konkrétnu povinnosť žalovaného, ktorá mala byť takto zabezpečená, pretože ani výkladom
nie je možné ustáliť pre prípad porušenia, ktorej zmluvnej povinnosti má za následok vznik nároku
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, a zároveň sa zmluvná pokuta viaže na neurčité omeškanie,
nie je určený riadne spôsob určenia výšky pokuty, a ani určito upravený čas plynutia nároku, je takéto
dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné (§ 37 ods. 1 OZ).

49. Z dôvodu, že absolútnu neplatnosť súd skúma z úradnej povinnosti, k absolútnej neplatnosti
dotknutého zmluvného dojednania súd s poukazom na vyššie uvedené aj dospel, žalobu v celom
rozsahu zamietol. Uvedené zamietnutie žaloby malo taktiež za následok, že súd sa už ďalej v konaní
nezaoberal, či je zmluvná pokuta v rozpore s dobrými mravmi, a nepristúpil ani k posúdeniu splnenia
predpokladov na využitie moderačného práva.

50. Žalovaný bol tak v konaní úspešný, uplatnil si nárok na náhradu trov tohto konania. Súd žalovanému
priznal nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 100 % voči žalobcovi podľa § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP ako úspešnej strane v spore. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

2 16Csp/5/2025

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.