Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 45C/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203888
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725203888.1

Uznesenie

7 45C/73/2025

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. D. XX,

XXXXX E., F., aktuálne bytom: G. XXXX/XXXX, F. H., zastúpenej advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik,
Rožňavská 2, Bratislava proti odporcovi: E. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: J. XX/XX, K., aktuálne
bytom: G. XXXX/XXXX, F. H. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

7 45C/73/2025

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

5 45C/73/2025

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 02.12.2025 sa navrhovateľka domáha vydania
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť, aby ju ústne úplne nekontaktoval a aby

sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
2. Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. X vo vchode XXXX rodinného domu súp. č.
XXXXvk.ú.F.H..Odporcajenájomcombytuč.Xvovchodeakonavrhovateľka,ktorýjevbezpodielovom
spoluvlastníctve L. J., nar. XX.XX.XXXX a E. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. XXXX/XXXX, F.
H.. Každý byt má svoj samostatný vchod z ulice. Trvalý pobyt odporcu navrhovateľka usudzuje zo
zverejneného uznesenia o oddlžení odporcu (OS Trnava, XXXXX/XX/XXXX) a z registra exekúcií (OS

BB, XXXX/XXXX/XXXX), nemá ho však spoľahlivo preverený.
Skutkovo návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že odporca na ňu dňa 11.11.2025 o 8:37 hod na G.
M. XXXX/XXXX N. F. H. na verejnom priestranstve verbálne nevyprovokovane zaútočil. Po tom, čo sa
navzájom pozdravili „Dobré ráno.“ , navrhovateľka prehovorila na odporcu: „Prosím Vás...“, na čo jej
odporca odpovedal: „Né prosím Vás, už sem Vás dal k soudu, tak si počkejte na obsílku. Přestante
otravovat moji ženu, nebo bude zle, co si myslíte, že se přistehujete a budete buzerovat, nééé? Tě

chytnu za hubu a uvidíš. Kundo! Že Prosím ťe.“Podľa navrhovateľky odporca svojim verbálnym atakom zrejme narážal na minulú udalosť, keď bol
spoluvlastník bytu navrhovateľky O. P., slušne požiadať partnerku odporcu, aby v byte neboli takí hluční.
O iných sporoch, žalobách, súdnych zásielkach a podobne nemá navrhovateľka žiadnu vedomosť, s

rodinou odporcu nemali žiadne konflikty, hádky.
Navrhovateľka uviedla, že odporca je osoba trestaná na území Českej aj Slovenskej republiky, ide teda
o osobu majúcu sklon prekračovať nielen spoločenské, ale aj zákonné normy.
Odporca okrem hrubej urážky (označenie „kundo“) vyslovil voči navrhovateľke aj vyhrážky fyzickým
násilím („Tě chytnu za hubu a uvidíš.“).

Navrhovateľka uviedla, že takéto hrubé správanie odporcu, naviac k žene, v nej objektívne vyvoláva a
aj skutočne vyvolalo obavu z možného fyzického útoku zo strany odporcu. Podľa navrhovateľky preto
jestvuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi odporcom a ňou spočívajúca v zákaze
priblíženia na 10 metrov, teda na dostatočnú bezpečnú vzdialenosť, ktorá umožňuje aj únik v prípade
pokusu o jej prekročenie. Súčasne je podľa navrhovateľky potrebné zakázať odporcovi voči nej ústnu
komunikáciu, pretože neprípustnými a protiprávnymi sú aj urážky a vyhrážky fyzickým násilím, ktoré

nikto nie je povinný znášať. Slovný atak odporcu voči nej bol impulzívny, nevyprovokovaný a išlo o zjavne
nekontrolovaný výron negatívnych emócií. Zo správania odporcu, ako aj z predchádzajúcej delikventnej
histórie je podľa navrhovateľky zrejmé, že ide o osobu so zníženou racionálnou kontrolou správania, čo
posilňuje obavu zo zopakovania protispoločenského správania. Navrhovateľka je toho názoru, že takéto
obmedzenia uložené odporcovi by boli primerané nebezpečenstvu, ktoré jej z jeho strany hrozí.

Navrhovateľka má za to, že potreba jej ochrany pred verbálnym aj fyzickým napadnutím prevažuje nad
právom odporcu voľne sa pohybovať a jeho právom na slobodu prejavu, pričom zásah do jeho práva
je minimálny, pretože zákaz priblíženia k nej mu nijako neznemožňuje pohybovať sa kdekoľvek inde a
zákaz ústne s ňou komunikovať mu nijako nebráni uplatňovať svoju slobodu prejavu voči akejkoľvek
inej osobe.

Navrhovateľka tiež poukázala na tú skutočnosť, že osobitný záujem odporcu na komunikovaní práve
s ňou a približovaní sa práve k nej neexistuje. Do svojho bytu môže odporca vstupovať bez toho, aby
sa približoval ku vchodu do bytu navrhovateľky. Za daných okolností podľa navrhovateľky niet dôvodu
na mimoriadnu ochranu práv odporcu, ale naopak, je dôvod extenzívne chrániť navrhovateľku, ktorej zo
strany odporcu hrozí verbálne aj fyzické napadnutie.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
4. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosťčasu zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie

uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným
prostriedkompreventívnehoriešeniaproblematikynásiliaapatriamedziprávnenástroje,ktoréumožňujú
rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo
nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej
osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.
Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť ohrozenej

strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že
skutkový stav veci nie je náležite zistený.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje,
ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a
bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise

formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého

následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s

fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.
6. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres I., obec F. H., katastrálne územie F. H., predloženého
navrhovateľkou vyplýva, že vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu vchod
XXXX je navrhovateľka a pán O. P. (každý v polovici) a vlastníkmi bytu č. X, na 1. poschodí bytového

domu vchod XXXX sú L. a E. J. o spoluvlastníckom podiele 1/1.
Zo Záznamu o podaní oznámenia spísaného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku
vyplýva, že navrhovateľka podala oznámenie na svojho suseda – odporcu. Obsahovo je oznámenie
o priestupku v podstate totožné so skutkovým opisom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
K návrhu navrhovateľka priložila článok z iDNES.cz s názvom: Bývalý vězeň běžně volá kamarádúm do

vězení, pričom bývalý väzeň je odporca.
Navrhovateľka navrhla, aby si súd vyžiadal Výpis z registra trestov Českej republiky, Výpis z registra
trestov Slovenskej republiky, Výpis z evidencie priestupkov v Českej republike, Výpis z evidencie
priestupkov v Slovenskej republike, Správu o osobe z Obvodného oddelenia PZ v Pezinku, Q. X, I..
7. Vzhľadom na navrhovateľkou popísaný skutkový stav ako aj na priložené listinné dôkazy

a videozáznam, je súd toho názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný
a preto je potrebné ho zamietnuť. Záznam o podaní oznámenia zo dňa 01.12.2025 osvedčuje podanie
oznámenia o verbálnom útoky odporcu tri týždne po incidente (11.11.2025). Novinový článok „Bývalý
vězeň běžne volá kamarádum do vězení“ zo dňa 03.06.2006 osvedčuje len to, že odporca v minulostivykonával trest odňatia slobody, čo bez ďalšieho nemá význam na rozhodnutie súdu, bez vedomosti
o konkrétnom trestnom čine, za ktorý bol odporca odsúdený, naviac keď vykonával trest odňatia slobody
pred 20 rokmi. Videozáznam osvedčuje priebeh incidentu, ktorý sa odohral medzi navrhovateľkou

a odporcom a preukazuje neadekvátnu, nevhodnú, vulgárnu, útočnú reakciu odporcu po tom, čo ho
navrhovateľka oslovila. Súd toto správanie odporcu morálne odsudzuje, považuje ho prinajmenšom za
hrubé, stotožňuje sa s navrhovateľkou, že sa jedná o verbálny útok na jej osobu, ktorý avšak nedosahuje
takú intenzitu, z ktorej by súd mohol vyvodiť osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľky. Súd pri vyhodnocovaní správania odporcu prihliadol na skutočnosť, že to bola

navrhovateľka, ktorá prvotne oslovila odporcu a iniciovala komunikáciu s ním (čo však samozrejme jeho
nevhodnú reakciu neospravedlňuje), odporca však nebol tým, kto by aktívne vyhľadával navrhovateľku
a dával podnet k interakcii medzi navrhovateľkou a odporcom. To napokon uvádza aj samotná
navrhovateľka, podľa ktorej „osobitný záujem odporcu na komunikovaní práve s ňou a približovaní sa
práve k nej neexistuje.“
8. V ďalšom súd prihliadol k fyzickému správaniu odporcu a jeho neverbálnemu správaniu počas

svojho výroku „tě chytnu za hubu a uvidíš. Kundo!“ Inak by totiž súd posudzoval tento výrok v spojení
s fyzickým násilím alebo aspoň fyzickou blízkosťou odporcu k navrhovateľke, avšak v tomto prípade
odporca kráčal smerom od navrhovateľky, v komunikácii s navrhovateľkou nechcel pokračovať, týmto
spôsobom ju ukončil. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka svoj návrh odôvodňuje
jediným incidentom, žiadne ďalšie iné čiastkové konanie odporcu, ktorým by ohrozoval jej duševnú

alebo telesnú integritu navrhovateľka neuviedla. Navrhovateľka teda podľa názoru súdu neosvedčila
dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by
nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádza ku konaniu, ktorým môže byť telesná alebo duševná
integrita navrhovateľky ohrozená, čo vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti,
primeranosti) požadovaného neodkladného opatrenia.

9. Záverom súd konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila, že by správaním odporcu bola ohrozená
jej telesná alebo duševná integrita do takej miery, aby to vyžadovalo okamžitý zásah a nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by sa zasiahlo do práv odporcu obmedzením jeho ústavou
garantovaných práv, ku ktorým patrí aj sloboda pohybu.
10.Predrozhodnutímsúduoneodkladnomopatreníniejezdôvodukrátkostičasupriestorprevykonanie

dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019)
11. Návrhy navrhovateľky na vyžiadanie výpisov z registra trestov ČR, SR, výpisov z evidencie

priestupkov ČR, SR, Správy o osobe z OO PZ v Pezinku súd považoval v režime konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodné, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd rozhoduje na základe návrhu a pripojených dôkazov, na vykonanie ďalšieho dokazovania nie je
vzhľadom na 30-dňovú lehotu na rozhodnutie časový priestor.
12. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podľa

§ 255 ods. 1 CSP („Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“) by
mal súd priznať nárok na náhradu trov konania odporcovi, keďže návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia súd zamietol, a teda navrhovateľka bola v konaní neúspešná. Vzhľadom k tomu, že odporcovi
žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu priznať nemohol.

Poučenie:

2 45C/73/2025

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh)(§363Civilnéhosporovéhoporiadku).Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).