Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa sobota 3. január 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 45C/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1726200008
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1726200008.1

Uznesenie

2 45C/1/2026

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
D. a žalobcu 2/: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., obaja zastúpení advokátkou:
JUDr. Jana Juchová, Svätoplukova 16791/28, Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXXX/XX, D. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

10 45C/1/2026

I. Súd u k l a d á žalovanému A. B., aby nevstupoval do nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX evidovanom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, okres: E., obec: D., katastrálne
územie: D., a to bytu č. X, nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu, ktorý je postavený na

pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX, súpisné č. XXXX, vchod č. 1.

II. Súd u k l a d á žalovanému A. B., aby sa nepribližoval k žalobkyni 1/ A. B. na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov, s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej
správy.

III. Súd u k l a d á žalovanému A. B., aby sa nepribližoval k žalobcovi 2/ E. F. B. na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov, s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej
správy.

IV.Súd ukladá žalobkyni1/,abyvlehote30dníoddoručeniatohtouzneseniapodalaprotižalovanému

žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu uvedeného vo výroku I.

V. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

8 45C/1/2026

1. Žalobkyňa 1/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 02.01.2026
o13:11domáhauloženiapovinnostižalovanému(manželovi)nevstupovaťdobytu,vktoromspoločneso
synom žijú a ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov – žalobkyne 1/ a žalovaného. Zároveň
sa spolu so žalobcom 2/ (synom žalobkyne 1/ a žalovaným) domáhajú uloženia povinnosti žalovanému
nepribližovať sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

2. Žalobcovia návrh odôvodnili nasledovne: Žalovaný bol zo spoločnej domácnosti vykázaný. Žalobcovia
prežívajú už niekoľko rokov v prostredí trvalého strachu, napätia a psychického nátlaku zo stranyžalovaného. Jeho agresívne správanie sa stupňuje najmä po požití alkoholu. Z dôvodnej obavy o svoj
život a zdravie si žalobcovia požiadali súd o urýchlené poskytnutie ochrany a to vzhľadom k tomu, že
žalovaný ohrozuje ich fyzickú integritu. Žalobkyňa je zároveň klientkou G. H. I., kde sa od augusta 2024

snaží v spolupráci s pracovníkmi centra riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu, do ktorej sa dostala
dôsledkom agresívneho správania žalovaného.

3. Žalobcovia ozrejmili, že žili spolu so žalovaným v spoločnej domácnosti až do jeho vykázania
dňa 21. 12. 2025 o 14:20 hod. Žalobcovia aktuálne naďalej žijú v spoločnej domácnosti. Žalovaný

vlastní ešte jeden byt, susediaci so spoločnou domácnosťou. Byty boli dosiaľ prepojené spoločnými
dverami. Aktuálne je už tento prechod medzi bytmi zablokovaný a žalovaný nemá možnosť prechodu do
spoločnej domácnosti. Žalovaný sa dlhodobo nevhodne a agresívne správa voči žalobcom. Agresívne
správanie žalovaného voči žalobcom je spojené s nadmerným užívaním alkoholu. Žalovaný po užití
alkoholu vyhľadáva konflikty, je agresívny a násilný. Žalobcov verbálne aj fyzicky napáda, rozbíja veci.
Útoky zo strany žalovaného voči žalobcom zahŕňajú najmä vulgárne urážky, psychické zastrašovanie

a vyhrážanie ublížením na zdraví. Agresivita často eskaluje do fyzických konfliktov, ničenia majetku
v domácnosti a obmedzovania osobnej slobody žalobcov, napríklad ich zamykaním v byte alebo
vymykaním ich mimo bytu. Žalobcovia sú z tohto správania žalovaného v stave psychického vyčerpania.
Zo žalovaného majú dlhodobo strach. No najmä po požití alkoholu majú dôvodnú obavu o svoj život a
zdravie, pretože žalovaný je aj držiteľom zbraní. Zbrane boli žalovanému aktuálne zaistené príslušníkmi

policajného zboru. Potvrdenie o zaistení priložili v prílohe. Problémy žalovaného s alkoholom už viackrát
dospeli k tomu, že žalobcovia boli nútení privolať do spoločnej domácnosti policajnú hliadku.

4. Žalobcovia uviedli tie najzávažnejšie incidenty, pri ktorých boli dôsledkom agresívneho správania sa
žalovaného ohrození na svojom živote a zdraví: Dňa 7. 9. 2025 žalovaný varil v spoločnej domácnosti

obed pod vplyvom alkoholu. Nahneval sa na žalobcu, pretože „nedostatočne kontroloval“ ako sa pečie
kura, ktoré dal piecť do trúby. Následne začal verbálne útočiť na žalobcov, najmä na žalobkyňu. Urážal
ju a následne začal rozbíjať veci v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa v dotknutý deň privolala policajnú
hliadku. Záznamom nedisponuje, preto navrhla, aby si súd dotknutý záznam zabezpečil, v prípade,
ak to považuje za potrebné. Po tom, ako žalobkyňa zavolala policajnú hliadku, žalovaný odišiel zo

spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu na motorovom vozidle. Po príchode policajnej hliadky
do spoločnej domácnosti už žalovaný nebol v byte a preto po ňom polícia pátrala. Policajná hliadka
zároveň vyzvala žalobkyňu, aby predložila svoje doklady totožnosti. Žalovaný jej však v dotknutý deň
zobral kabelku s osobnými dokladmi. Žalobkyňa sa v dotknutý deň psychicky zrútila dôsledkom stresu
zo žalovaného. Dňa 26. 10. 2025 prišiel žalovaný do spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu.

Bol agresívny a opätovne vyvolával konflikty. Žalobcov verbálne urážal, vyhrážal sa im. Žalobkyňa
upozornila žalovaného, že v prípade ak neprestane, opätovne privolá aj policajnú hliadku. Jeho
agresivita eskalovala. Situácia v dotknutý deň bola natoľko vážna, že žalobcovia museli do spoločnej
domácnosti privolať policajnú hliadku štyrikrát. Po prvom príchode policajná hliadka zaznamenala
agresívne správanie žalovaného a nariadila mu, aby odišiel bez použitia motorového vozidla. Po

odchode policajnej hliadky sa žalovaný vrátil do spoločnej domácnosti a opätovne bol agresívny. Vzal
nožnice a zdvihol ich smerom k žalobcovi. Žalobca ho zadržal. Opätovne preto žalobkyňa zavolala
políciu. Tí istí policajti sa vrátili. Žalovanému prikázali, aby sa zdržiaval v susednom byte, z ktorého
prechod do spoločnej domácnosti v danom čase ešte nebol zablokovaný. Žalobcovia ostali v spoločnej
domácnosti. Po ich odchode žalovaný pokračoval vo verbálnych útokoch. Žalobcovia opäť zavolali

políciu. Ani záznamami z týchto útokov žalobcovia nedisponujú, preto navrhli, aby si súd dotknuté
záznamy zabezpečil, v prípade, ak to považuje za potrebné. Dňa 16.12.2025 žalovaný pod vplyvom
alkoholu vykazoval agresívne správanie. Bol nahnevaný, pretože žalobca nebol doma. Žalobcu preto
vymkol a odmietol ho pustiť do spoločnej domácnosti. V izbe žalobcu vysypal smetný kôš na podlahu
a vykazoval agresívne správanie. Žalobkyňa žalovaného prosila, aby prestal. Následne sa žalobca

vrátil domov. Pri pohľade na svoju izbu, v ktorej bol vysypaný smetný kôš ostal otrasený. Žalovaný
pokračoval v šikanóznom správaní voči žalobcom. Toto správanie žalovaného opätovne spôsobilo
žalobcom emočnú ujmu a stres. Na druhý deň žalovaný, po tom ako vytriezvel, neprejavil ľútosť a
neospravedlnil sa. Žalobcovia zistili, že ich telefónne čísla prestali fungovať, pretože ich žalovaný
zablokoval. Čísla sú registrované na jeho firmu a tento postup opakovane používa ako formu trestu.

Zároveň vypol domáci internet, aby žalobcov potrestal.

5. Následne žalobcovia opísali posledný incident pred vykázaním žalovaného zo spoločnej domácnosti:
žalovaný nebol doma od piatku 19.12.2025. V nedeľu ráno dňa 21.12.2025 prišiel do spoločnejdomácnosti pod vplyvom alkoholu. Žalobcov zobudil, na tvári mal krv. Údajne sa s niekým pobil.
Následne sa žalovaný správal voči žalobcom agresívne. Uzamkol ich v byte, vyhrážal sa im. Žalobcovia
mali strach, že by mohol použiť zbrane, ktoré mal v držbe. Žalobkyňa privolala políciu. Keď žalovaný

počul, že žalobkyňa vola s policajnou hliadkou, snažil sa utiecť na svojom motorovom vozidle. Žalobca
sa mu v tom snažil zabrániť. Žalovaný ho skoro zrazil. Po tomto incidente bol žalovaný vykázaný
zo spoločnej domácnosti v jeho neprítomnosti. Žalobcovia sa zároveň v dotknutý deň dostavili na
OO PZ Bernolákovo, kde podali oznámenie pre podozrenie zo spáchania priestupku žalovaným. Dňa
22.12.2025 žalobca svojim starým rodičom oznámil, že žalovaný bol dňa 21.12.2025 vykázaný zo

spoločnej domácnosti. Keď to žalovaný zistil, vyhrážal sa žalobcovi, že ešte raz im niečo povie a skončí
vo väzbe on alebo obaja. Zároveň vyhlásil, že poštve všetkých susedov v bytovom dome voči žalobkyni.

6. Uvedený spôsob života žalobcov psychicky vyčerpáva, pretože je neustále sprevádzaný strachom
o ich život a zdravie. Je dôležité minimalizovať kontakt strán, najmä v spoločnej domácnosti, kde
došlo k násilnému správaniu, v dôsledku ktorého sa stalo pre žalobcov ďalšie spolužitie so žalovaným

neznesiteľným. Život, telesná a duševná integrita a aj bezpečnosť žalobcov sú bezprostredne ohrozené.
Správanie žalovaného má vysokú mieru agresivity. Ide o systematické násilie voči žalobcom, dôsledkom
požívania alkoholu zo strany žalovaného. K návrhu priložili aj čestné prehlásenie žalobcu 2/. Žalobcovia
mali za to, že osvedčili, že žalovaný je voči nim dôvodne podozrivý z násilného správania. Aktuálne nie
je vylúčené priame ohrozenie ich života, zdravia či majetku, ktoré žalovaný výslovne viackrát avizoval.

Jeho správanie je nepredvídateľné. Žalobcovia považovali potrebu úpravy pomerov strán za naliehavú.
Naliehavosť je daná najmä opísanými skutkovými okolnosťami veci. Žalobcovia preukázali impulzívne,
agresívne a nepredvídateľné správanie žalovaného, dôsledkom ktorého je ohrozený ich život a zdravie.
S ohľadom na opísané okolnosti veci, najmä dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči žalobcom,
je navrhované neodkladné opatrenie primerané. Právo žalobcov na ochranu života a zdravia, ktoré je

žalovaným ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie ako právo žalovaného na ochranu obydlia.
Zákaz priblíženia žalovaného k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10 m zasahuje
do práv a právom chránených záujmov žalovaného v čo najmenšej miere. Vzdialenosť 10 m je
žalovaným odsledovateľná a poskytuje mu priestor reagovať na blížiacu sa prítomnosť žalobcov. Im
zároveň poskytuje primeranú ochranu, pretože ide o dostatočnú vzdialenosť na zamedzenie osobného,

vizuálneho a slovného kontaktu. Je preto primerané nevýhodnú pozíciu žalobcov, do ktorej sa dostali v
dôsledku zjavného násilného konania žalovaného „vyrovnať“ navrhovaným neodkladným opatrením.

7. Žalobcovia záverom uviedli, že sú hlboko zasiahnutí násilným správaním žalovaného a obávajú sa
o svoj život a zdravie. V prípade, že by nebolo vydané neodkladné opatrenie a žalovaný by sa mohol

vrátiť do spoločnej domácnosti, existuje reálne riziko, že by naplnil svoje vyhrážky alebo by na žalobcov
opätovne fyzicky zaútočil. Ako je zrejmé z vyjadrenia žalobcov, žalovaný ich vôbec nerešpektuje a pokiaľ
súdnezasiahneprotijehosprávaniu,možnolenťažkoočakávaťžebysasituáciažalobcovmohlazlepšiť,
obaja z neho pritom majú strach a obavy. Dlhodobé psychické a fyzické zastrašovanie, ktoré žalovaný
uplatňuje, udržiava žalobcov v stave permanentného strachu, bez pocitu bezpečia, pričom každý návrat

žalovaného by znamenal ohrozenie ich života a zdravia.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnejúpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

18. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších

zmien a doplnení, ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

19. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

20. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovoru“) nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

21. Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore policajt je oprávnený vykázať z bytu
alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä

vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu
vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

22. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne

upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

23. Žalobcovia sa návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení § 325 ods.
2 písm. e) a h) CSP. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia

problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie,
ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený
násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu
pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodnýchzmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je

pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite
človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité
minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí
obete.Zvedenéhodôvoduboliajsformulovanéneodkladnéopatreniavzmysle§325ods.2písm.e),f)a
h) CSP, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu

zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V uvedených
neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana sporu, ktorá je podozrivá z násilia
k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia, ktorú je potrebné dočasne ochrániť. Právo na
ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. vlastnícke právo.

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje,

ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi,

keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

25. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú

škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu ,pri
ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom

prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia -
ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

26. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia odvodzujú svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy
spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia žalovaným voči žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/,
pričom poukazujú na skutočnosť, že ide o dlhotrvajúci stav.

27. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h), t.j. aby
sa žalovaný na určenú vzdialenosť nepribližoval k žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/, má súd za to, že toto
neodkladné opatrenie slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,

ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz
alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd
povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita
žalobkyne 1/ a jej syna žalobcu 2/ mohla byť ohrozená.

28. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno
spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu a prípadných listinných dôkazov. V danej veci žalobcovia
predložili súdu Úradný záznam príslušníkov OO PZ Bernolákovo zo dňa 21.12.2025 o priebehu
vykázania žalovaného zo spoločnej domácnosti a zaistenia zbraní žalovaného, Potvrdeniami o zaistení
veci zo dňa 21.12.2025 (dve zbrane žalovaného), Potvrdením Poradenského Centra Nádej (poskytujúce

odbornú pomoc obetiam domáceho násilia a obetiam trestného činu týrania blízkej osoby zverenej
osoby) o tom, že žalobkyňa 1/ je jeho klientkou od augusta 2024, Potvrdením o vykázaní žalovaného
zo spoločného obydlia zo dňa 21.12.2025, Čestným prehlásením žalobcu 2/ a Potvrdením Obvodného
oddelenia Policajného zboru v Bernolákove o vykonaní ústneho oznámenia o podozrení zo spáchaniapriestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, vo veci občianskeho
spolunažívania, ktorými podľa názoru súdu žalobcovia dostatočne osvedčili naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na predpokladané opakujúce sa

neoprávnené konanie žalovaného. Z listinných dôkazov je osvedčené také konanie žalovaného, ktoré
možno klasifikovať ako násilie ohrozujúce duševnú a fyzickú integritu žalobcov. Opakované výjazdy
hliadky policajného zboru do spoločnej domácnosti, vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia
príslušníkmi OO PZ ale aj poskytovanie pomoci žalobkyni 1/ ako obeti domáceho násilia poradenským
centrom dostatočne osvedčujú dôvodné podozrenie z násilia páchaného žalovaným voči žalobcom.

29. Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré dňa 21.12.2025 vydalo Okresné riaditeľstvo
PZ v Senci, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Bernolákovo, keďže ide o konanie z
procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu napĺňa hypotézy uvedené v ustanovení
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobcom dôvodne podozrivý z násilia a
svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu oboch žalobcov.

30. Vychádzajúc zo stavu popísaného žalobcami existuje predpoklad, že žalovaný aj v budúcnosti
bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobcov, ohrozuje
najmä ich duševnú integritu, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcom
ako aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy. Súd má aj za to, že je v tomto prípade dodržaná a

primeranosť (proporcionalita) zásahu do práv a oprávnených záujmov protistrany - žalovaného. Právo
žalobcov na ochranu života a zdravia, ktoré je žalovaným ohrozované, má absolútnu povahu a má
prednosť pred právom žalovaného na ochranu obydlia. Stanovená vzdialenosť zákazu priblíženia sa
je podľa názoru súdu dostačujúca na prevenciu ďalších prípadných útokov žalovaného a zároveň
neprimerane neobmedzuje slobodu jeho pohybu. Súd považoval za potrebné z praktického hľadiska

vylúčiť, resp. obmedziť účinky tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých
nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a
z objektívnych dôvodov nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako
predmetných 10 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov v
rámci konaní pred orgánmi verejnej moci, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť žalobcov

i žalovaného, sa tento zákaz neuplatní. Súd má súčasne za to, že žalobcom v danej situácii nebude
hroziť ohrozenie, nakoľko žalovaný bude sa musieť správať v súlade so zákonom a budú tam prítomné
príslušné zložky, ktoré sú schopné zabezpečiť ich ochranu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností
a zároveň zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že tu je daný dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia aj v časti zákazu priblíženia a preto súd neodkladné opatrenie vydal v znení uvedenom vo

výroku tohto uznesenia.

31. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie povinného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne
vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia,

ktoré v danom prípade súd považoval za osvedčené, vychádzajúc najmä zo skutočnosti, že žalovaný
bol políciou vykázaný zo spoločného obydlia. Súd je toho názoru, že žalobcovia v dostatočnej miere
preukázali dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá
ochrana subjektívneho práva, keď osvedčili také konanie žalovaného, ktorým ohrozuje ich duševnú

integritu. Na základe uvedeného súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladných opatrení vyhovel.

32. Podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

33. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome

alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.34. Vzhľadom k tomu, že nariadené neodkladné opatrenie má dočasný charakter, súd zaviazal
žalobkyňu 1/, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súd žalobu vo veci samej
o vylúčenie žalovaného z užívania spoločného bytu. Ak žaloba v uvedenej lehote nebude podaná, súd

aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 CSP).

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, keďže boli plne úspešní vo veci, keď súd ich návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

2 45C/1/2026

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).