Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoCsp/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120243923
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6120243923.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu
Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: Consulting One SK, s.r.o., so
sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 47 664 878, právne zast. A. B. C., usadenou euroadvokátkou so
sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 50 239 406, proti žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXXX/X, H. F., o zaplatenie 3.216,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.05.2025, č.k. B2-8Csp/235/2020–179, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
3.216,18 eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3.216,18 eur od 24.02.2017 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 52, § 53, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a §

517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 1 ods.
2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ust. § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne s poukazom na vykonané dokazovanie tým, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom dňa 11.07.2019 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“) bola pohľadávka voči
žalovanému vo výške 3.438,03 eur postúpená na žalobcu. Dňa 19.09.2010 bola medzi žalovaným a
právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka a.s.) uzavretá Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby a
poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“)
a dňa 12.06.2016 bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka a.s.) poskytnutý úver vo
výške 3.610 eur (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorý žalovaný splácal do 20.01.2017, pričom neuhradená

ostala žalovaná suma 3.216,18 eur. Súd prvej inštancie dovodil, že nakoľko si žalovaný svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, a to ani napriek Výzve pred mimoriadnou
splatnosťou zo dňa 19.12.2016 zo strany žalobcu (ďalej len „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“),
vyhlásil žalobca pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné doručením Oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti (ďalej len „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“), ktoré bolo
žalovanému odoslané dňa 20.02.2017. S poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho

zákonníka sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania nároku uplatnenou žalovaným a
dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Uviedol, že právny predchodca žalobcu vyhlásil podľa čl.4.2.6 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) ako aj čl. 4.1. písm. a) VOP BSÚ všetky
pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 23.02.2017. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému odoslané dňa 20.02.2017 a doručilo sa v zmysle fikcie podľa čl.

4.5.5. VOP. Žalobca si svoj žalobný nárok na súde uplatnil dňa 20.02.2020 a k premlčaniu jeho nároku
by došlo až 23.02.2020. V predmetnej spotrebiteľskej veci sa súd prvej inštancie nestotožnil s plynutím
premlčacej doby v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny predchodca žalobcu
využil pre zákonné zosplatnenie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorého znenia vyplýva, že
veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že (1)

už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že (2) upozornil spotrebiteľa
(dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Inými slovami, kým neuplynú oba
uvedené časové úseky (tri mesiace od omeškania danej splátky a 15 príp. viac dní od uvedeného
upozornenia), veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát môže toto svoje právo veriteľ
uplatniť (vykonať) až po splnení týchto podmienok, čo znamená, že neobstojí význam, ktorý stojí za
ust. § 103 Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej

splátky, pretože veriteľ už vtedy mohol svoje právo na splnenie celého dlhu uplatniť v spotrebiteľských
vzťahoch. Veriteľ totiž požadovať splnenie celého dlhu ihneď po splatnosti omeškanej splátky nemohol,
pretože mu v tom bránilo ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, že na základe

uzatvorenejZmluvyoúverebolzostranyprávnehopredchodcužalobcužalovanémuposkytnutýúverový
rámec, t.j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný čerpal. Súd prvej inštancie
Zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere a posudzoval právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský
a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.) a

súčasne zo strany právneho predchodcu žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť ním požadovaného nároku v
celom rozsahu a nemal za preukázané skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným, že právny predchodca
žalobcu nedodržal zákonné ustanovenia ani zmluvné dojednania a že právny úkon Oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti je neplatný a nevznikli z neho platné právne účinky a platné nároky.
Námietku neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka súd prvej
inštancie považoval zo strany žalovaného za účelovú procesnú obranu. Súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.503,73 eur (pozn.
odvolacieho súdu: uvedená suma nie je správna), svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby preukázal

Zmluvou o postúpení pohľadávok a pasívna legitimácia žalovaného bola podľa súdu prvej inštancie
taktiež preukázaná listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie tak považoval žalobcom uplatnený nárok
za dostatočne preukázaný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaný s nesplnením
peňažného záväzku dostal do omeškania, súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z.). Vzhľadom na úspech žalobcu v predmetnej sporovej veci v plnom rozsahu, súd prvej inštancie
mu v súlade s ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne
súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 CSP samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym
úradníkom, po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a)
b), f), g) a h) CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie prejednanie a nové rozhodnutie vo veci, zaviazal žalobcu na úhradu trov konania,

alt. aby žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný
uviedol, že ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktoré súd prvej inštancie neaplikoval, rovnako ako zákona č. 250/2001
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka mal súd prvej inštancieskúmať neprijateľné podmienky v zmluvách ex offo. Súd prvej inštancie nepodrobil súdnej kontrole
priložené zmluvy (Zmluvu a Zmluvu o úvere), pričom bol povinný podrobiť súdnej kontrole každú
spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na smernicu Rady 93/13/EHS (ďalej „smernica 93/13“). Neexistencia

údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) v zmluve o spotrebiteľskom úvere
má podstatný význam a môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho
analýzy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov, v ktorej sa
nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná (čl. 4 smernice 93/13). Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie
jeho úvahy v ods. 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom opomenul uviesť ako vykonaný

dôkaz Zmluvu o úvere na úver 3.610 eur, z ktorého dôvodu je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. g) CSP, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je ani určité ani zrozumiteľné, či boli
resp. neboli uplatnené prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku tvoriace dôvod
predmetného sporu, ktorý mal mať základ práve v Zmluve o úvere, keďže niet dôkazov o prečerpaní
peňažných prostriedkov na účte do nepovoleného debetu vo výške žalovanej sumy ani dôkazov o
dohode o výške voliteľného prečerpania v žalovanej výške. Žalovaný poukázal, že priebeh zmluvného

vzťahu banky a žalovaného bol taký, že dňa 19.09.2010 bola uzavretá Zmluva (o bežnom účte), v čl.
V. ktorej Zmluvy je predformulované voliteľné prečerpanie na bežnom účte vo výške 100 eur a konečná
splatnosť voliteľného prečerpania. Z uvedeného je podľa žalovaného nesporné, že žalobca ani Tatra
Banka a.s. ako pôvodný veriteľ neuzavrela so žalovaným žiadnu zmluvu na voliteľné prečerpanie na
bežnom účte v inej sume ako 100 eur, keď úver predformulovaný v Zmluve vo výške 100 eur ani

nebol osvedčený žalobcom, že by bol poskytnutý. Nie je presvedčivý ani preskúmateľný napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu, že neoprel svoje rozhodnutie o príslušnú právnu normu,
a to zákon o spotrebiteľských úveroch, aplikoval v ods. 21. odôvodnenia svojho rozsudku zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý neexistoval v čase 11.07.2016, kedy mala byť uzavretá
Zmluva o úvere na úver 3.610 eur. Súd prvej inštancie nikde vo svojom odôvodnení neuviedol sumu

poskytnutého úverového rámca a ani nemohol, pretože v súdnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz
o poskytnutí úverového rámca, preto záver súdu prvej inštancie nemá podklad ani vo vykonaných
dôkazoch ani v zákone. Súd prvej inštancie si doslova vymyslel poskytnutie úverového rámca, pretože
neexistujedôkazožiadnomúverovomrámci.Žalobcavžalobeuviedol,žesadomáhanárokunazáklade
Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom žalovaný a postupca ako právny predchodca žalobcu mali

uzatvoriť dňa 12.07.2016 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. 2917876708, pričom taká zmluva
neexistuje.Súdprvejinštancienemalkdispozíciidôkazyakouviedolvods.8.odôvodnenianapadnutého
rozsudku, a to Výzva pred mimoriadnou splatnosťou (zo dňa 19.12.2016), Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti (zo dňa 20.02.2017), z ktorých nesporne vyplýva, že mimoriadna splatnosť
nenastala, pričom to žalovaný v konaní správne uviedol, a tak súd prvej inštancie mal preukázané

skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným, pričom veriteľ nedodržal ust. § 565 Občianskeho zákonníka;
žalovaný dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“),
podľa ktorých mimoriadna splatnosť úveru nenastala a išlo o postúpenie v rozpore so zákonom, a
teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol v
žalobe, že žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na účte do nepovoleného debetu, pričom neexistuje

dôkaz o prečerpaní peňažných prostriedkov do nepovoleného debetu; súd prvej inštancie mal takúto
dôkazmi nepodloženú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zmätočnú. Žalovaný poukázal na to, že
na jednej strane malo ísť o prečerpanie peňažných prostriedkov na účte do nepovoleného debetu,
a súčasne malo ísť o pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom, čo sú dva rôzne dôvody, preto
sú nepochopiteľné názory súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku, z ktorých ani nie

je určité ani zrozumiteľné, ktoré mali byť dôvodom uplatňovaného nároku; napadnutý rozsudok je
tak nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Nepreskúmateľný je aj opis žalobcom tvrdených skutočností v
žalobe, pretože nie je určitý ani zrozumiteľný právny dôvod podania žaloby, preto tvrdenia súdu prvej
inštancie uvedené v ods. 6 napadnutého rozsudku neobstoja. K doručovaniu a k fikcii doručovania sa už
vyjadrilNSSRvrozhodnutiachsp.zn.6MCdo3/2011asp.zn.6Cdo239/2011.Keďževprejednávanom

prípade nenastala mimoriadna splatnosť úveru, tvrdenia žalobcu sú irelevantné. K premlčaniu nároku
uviedol žalovaný, že došlo k premlčaniu všetkých nárokov Tatra Banky a.s. podľa Zmluvy o úvere, keďže
počet splátok bol 33, čo je 2 roky a 9 mesiacov, pričom podľa Zmluvy o úvere nie je uvedený dátum
splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky, pretože v Zmluve o úvere je uvedené,
že konečná splatnosť je do 33 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej splátky, pričom Zmluva o úvere

odkazuje na čl. III bod 6 Zmluvy o úvere, avšak ani tam nie je uvedený konkrétny deň splatnosti prvej
splátky, preto mohlo ísť pravdepodobne o obdobie od 22.08.2016 do 22.05.2019 (čo je 33 mesiacov),
pričom žaloba bola podaná 20.02.2020, teda po uplynutí premlčacej doby. Keďže nie je v Zmluve o úvere
uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie mal prihliadať aj na to, že takýúver je bezúročný a bez poplatkov a mal aplikovať ust. § 9 a 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani nevysporiadal so Zmluvou o úvere, čo odôvodňuje zrušenie
napadnutého rozsudku. Vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou (zo dňa 19.12.2016) ani v Oznámení

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (číslo zmluvy splátkového úveru: 2917876708, pohľadávka 3.423,99
eur zo dňa 20.02.2017) nie je údaj, pre ktorú splátku sa mal úver zosplatňovať, pričom i pre tento
nedostatok je mimoriadna splatnosť úveru neplatným právnym úkonom (rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/17/2024 zo dňa 28.08.2024). Vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou
sú uvedené 3 typy produktu: Spotrebiteľský úver, jeden produkt neidentifikovaný typom produktu s

identifikačným údajom LD1619400160 suma v omeškaní 443,31 eur, pričom nevedno, z čoho sa má
pohľadávka skladať, jeden produkt identifikovaný ako nepovolené prečerpanie na účte, s identifikačným
údajom XXXXXXXXXX obsahuje sumu v omeškaní 9,01 eur, pričom ak žalobca podal žalobu z dôvodu
prečerpania peňažných prostriedkov na účte nepovoleného debetu, tak žaloba o 3.216,18 eur s
príslušenstvom pre omeškanie sumy 9,01 eur rozhodne nie je dôvodná. K produktom Spotrebiteľský
úver neboli predložené žiadne zmluvy. Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.02.2017

(identifikačný údaj B., číslo zmluvy splátkového úveru: XXXXXXXXXX pohľadávka 3.423,99 eur) je
neplatný právny úkon, z ktorého nepráva nemožno žalobcovi priznať právo. V súdnom spise je priložená
listina zo dňa 02.06.2016 Žiadosť o reštrukturalizáciu a poskytnutie splátkového úveru (v žiadosti je
už uvedené číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX aj napriek tomu, že Zmluva o úvere mala vzniknúť
až neskôr 11.07.2016) a reštrukturalizácia sa mala týkať úveru, poskytnutého formou prečerpania na

bežnom účte, pričom podľa Zmluvy bola v čl. V. dohodnuté voliteľné prečerpanie na bežnom účte vo
výške 100 eur. Z uvedených dôvodov predmetná listina neosvedčuje žalovaný nárok. Zmluva zo dňa
11.07.2016 je Zmluva o úvere (zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX), účelom
poskytnutia ktorého bolo splatenie splatnej pohľadávky Tatra banky, a.s. z Voliteľného prečerpania na
Účte Dlžníka (prípadný rozdiel po splatení sa považuje za bezúčelový úver), výška úrokovej sadzby:

18,9 % ročne, výška percentuálnej miery nákladov: 21,87 %, výška priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov: 16,36 %, výška odplaty: 18,90 %, výška najvyššej prípustnej odplaty: 24,92 %, Konečná
splatnosť úveru: 33 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky resp. v deň určený v zmysle
čl. III. bod 6 Zmluvy o úvere, termín splátky: 22. dňa príslušného mesiaca, počet splátok: 33, výška
splátky:143eur,výškacelkovejčiastky,ktorúmusídlžníkzaplatiť:4.719eur.ZuvedenýchúdajovZmluvy

o úvere je nesporné, že účelom poskytnutia úveru malo byť splatenie splatnej pohľadávky Tatra banky,
a.s. z voliteľného prečerpania na účte dlžníka (prípadný rozdiel po splatení sa považuje za bezúčelový
úver), pričom niet relevantného dôkazu o inom voliteľnom prečerpaní na účte dlžníka ako 100 eur podľa
Zmluvy a podľa sumy v omeškaní 9,01 eur uvedenej vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa
19.12.2016 bol dlžník v omeškaní:

Typ produktu: Identifikačný údaj:
Spotrebiteľský úver LD1229200024 462,34 eur
Spotrebiteľský úver LD1220900214 275,11 eur
Spotrebiteľský úver LD1310000027 408,25 eur
LD1619400160 443,31 eur

Nepovolené prečerpanie na účte 2917876708 9,01 eur
V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je uvedené:
Identifikačný údaj LD1619400160, číslo zmluvy splátkového úveru: 2917876708 pohľadávka 3.423,99
eur. Pretože nedošlo k platnému zosplatneniu resp. platnej mimoriadnej splatnosti, je listina zo dňa
16.07.2019 Oznámenie o postúpení pohľadávky 3.438,03 eur, splátkový úver 2917876708, Identifikačný

údaj LD1619400160, dátum 12.07.2016, istina 3.610 eur, neplatným právnym úkonom vo vzťahu k
žalovanému a v prejednávanom spore irelevantnou tak, ako aj Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá
je bez prílohy konkrétnej postúpenej pohľadávky. Irelevantnou je aj Predžalobná upomienka zo dňa
20.11.2019 od žalobcu na 3.216,18 eur. Vo vyjadrení zo dňa 06.04.2020 žalobca uviedol, že si svoj
žalobný nárok na súde uplatnil dňa 20.02.2020 a podľa názoru žalobcu by k premlčaniu jeho nároku

došlo až 23.03.2020, k čomu však súd prvej inštancie žalovanému žiadne dôkazy nezaslal. Vo vyjadrení
zo dňa 06.04.2020 žalobca uviedol, že využil pre zákonné zosplatnenie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, avšak k uvedenému tvrdeniu niet relevantného dôkazu. Žalobca nevyužil ani nepoužil
svoje právo pre zákonné zosplatnenie podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, druhá veta, preto
nenastalozosplatnenie,zčohovyplýva,žežalobcaniejeaktívnevecnelegitimovanývspore,pretožemu

nebola postúpená splatná pohľadávka. Z Výzvy pred mimoriadnou splatnosťou, Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a Zmluvy o úvere je nesporné, že termín splátky bol 22. dňa príslušného mesiaca,
pričom ak je výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo dňa 19.12.2016, tak mohol
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a použiť ho najneskôr dosplatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a to do 22.12.2016; ak toto právo nepoužil a nepoužil ho
ani do 22.01.2017, je nesporné, že mimoriadna splatnosť nenastala a nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky na postupníka žalobcu, ktorý tak nie je aktívne vecne legitimovaný v spore. Na podporu

svojho tvrdenia žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania z neplatného právneho úkonu. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože neoprel svoje rozhodnutie o
príslušné právne normy, napadnutý rozsudok je nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny,
nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Rozsudkom bolo porušené

právo na spravodlivý proces a vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd prvej inštancie
sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Súd prvej inštancie nedostatočne
preskúmalpodania,argumentyadôkazy,ktorébolipredloženéaodôvodneniepredmetnéhorozhodnutia
nespĺňa zákonom stanovené podmienky (§ 220 ods. 2 a 3 CSP, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ÚS SR“ sp. zn. III. ÚS 79/02, III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07, ESĽP
Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998). V rozhodovaní súdom prvej

inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každou
námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.07.2025 tak, že trvá na svojich
doterajších vyjadreniach a predložených dôkazoch, v zmysle ktorých má za to, že uvedené dôkazy

a vyjadrenia vyvracajú názor žalovaného v odvolaní a potvrdzujú rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne, riadne odôvodnené a navrhol, aby
odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 12.09.2025 a odkázal na celý obsah žaloby,
ktorý je nepravdivý, zmätočný a na jeho základe nie je možné priznať žalovaný nárok Rovnako súd prvej
inštancie nesprávne opísal v napadnutom rozsudku skutkový stav, nesprávne rozhodol a napadnutý
rozsudok nemá oporu v dôkazoch. Zo žaloby vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, ktorý nie je možné
priznať žalobcovi, pretože nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný a právny predchodca žalobcu Tatra

banka, a.s. uzatvorili dňa 12.07.2016 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. 2917876708, pretože na
podporu takéhoto tvrdenia nepriložil žalobca dôkaz; žalobca predložil Zmluvu o bežnom účte zo dňa
19.09.2010 (Zmluvu), ktorá nie je spôsobilá byť dôkazom v prejednávanej veci. Žalobca k žalobe priložil
VOP účinné od 01.05.2016, pričom táto časť VOP nadobúda platnosť dňom zverejnenia v obchodných
priestorochbankyaúčinnosťdňa13.01.2018,zčohojenesporné,žesúvprejednávanejveciirelevantné

a nie sú spôsobilé byť dôkazom v tomto spore. Žalobca priložil k žalobe 40 strán Podacích hárkov,
ktoré nesúvisia s konaním, ako aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2019 a Zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorá neuvádza postúpenie pohľadávky žalovaného, preto nie je spôsobilá byť
dôkazom v prejednávanej veci. Výzva pred mimoriadnou splatnosťou nie je spôsobilá byť dôkazom v
prejednávanej veci a s poukazom na údaje uvedené v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

s odkazom na predchádzajúce písomné výzvy, ktoré k žalobe žalobca nepriložil (okrem Výzvy pred
mimoriadnou splatnosťou), nevyplýva z nich uplatňovaný peňažný nárok uvedený v žalobe. Žalovaný
a právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. neuzatvorili dňa 12.07.2016 žiadnu zmluvu, na základe
ktorej bol žalovanému otvorený a vedený zo strany I. J., K. bežný účet, žalovaný neprečerpal peňažné
prostriedky na účte do nepovoleného debetu, ktorý riadne a včas neuhradil, hoci k tomu bol žalobcom

vyzvaný (prečerpal do nepovoleného debetu sumu 9,01 eur). Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX (majiteľ
F. E.) je nesporné, že konečný stav je 0,00 eur a odpis/odpredaj je suma 44,36 eur. Na tomto výpise
číslo účtu XXXXXXXXXX je uvedená suma 3.610 eur ako úver zo dňa 12.07.2016, avšak od tohto
dňa po koniec výpisu do 13.11.2019 (3 roky a 4 mesiace) nie je evidovaná žiadna splátka vo výške
143 eur, ktorá k predmetnému úveru bola Tatra bankou a.s. predpísaná podľa Zmluvy o úvere, ktorú

mal žalovaný platiť 33 mesiacov (2 roky a 9 mesiacov) 22. dňa príslušného mesiaca od splatnosti
prvej splátky (pravdepodobne od 22.08.2016 do 05.08.2019). V prílohe nie je evidovaná žiadna splátka
vo výške 143 eur podľa Zmluvy o úvere, banka nezaúčtovala ani jednu splátku vo výške 143 eur aj
napriek tomu, že žalovaný od 12.07.2016 z úveru 3.610 eur nevyčerpal ani 1 euro (podľa výpisu z
účtu č. XXXXXXXXXX žalovaný vložil dňa 20.07.2016 na tento účet sumu 110 eur, 21.07.2016 sumu

60 eur, 29.07.2016 sumu 200 eur, 05.08.2016 sumu 80 eur, 11.08.2016 sumu 110 eur, 17.08.2016
sumu 35 eur, 24.08.2016 sumu 240 eur, 25.08.2016 sumu 60 eur, 30.12.2016 sumu 25 eur, 09.01.2017
sumu 160 eur, 19.01.2017 sumu 156 eur, spolu 1.236 eur). Súd prvej inštancie nevysvetlil uvedené
skutočnosti a ani žalobca neobjasnil evidenciu na výpise účtu č. XXXXXXXXXX. Súd na pojednávanídňa 24.04.2025 vykonal dokazovanie oboznámením listinami č.l. 7-100 súdneho spisu, pričom žalovaný
uviedol, že žalobca nešpecifikoval svoj nárok a tento nie je ani v súlade s listinnými dôkazmi, pričom
v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uviedol len niektoré z vykonaných dôkazov a to: VOP,

ktoré neosvedčujú žalovaný nárok, pretože neboli žalovanému doručené spolu so Zmluvou, Zmluvu,
ktorá neosvedčuje žalovaný nárok, pretože voliteľné prečerpanie je vo výške 100 eur a o nevoliteľnom
prečerpaní niet dohody, Výzvu pred mimoriadnou splatnosťou, v ktorej absentuje splátka, pre ktorú
chcel veriteľ Tatra banka, a.s. úver zosplatniť v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, druhá veta,
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorá nebola urobená v zmysle ust. § 565 Občianskeho

zákonníka, druhá veta a nebola v nej špecifikovaná splátka, pre ktorú Tatra banka, a.s. mala použiť
právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka druhá veta, a takéto právo veriteľovi prepadlo, keďže
ho neuplatnil v zákonom stanovenej lehote do splatnosti najbližšej splátky do 22.01.2017. Podacie
hárky neosvedčujú žalovaný nárok ani doručenie listín žalovanému, Oznámenie Tatra banky a.s. zo
dňa 16.07.2019 o postúpení pohľadávky neosvedčuje žalovaný nárok, a ani Predžalobná upomienka.
V súdnom spise založené listiny (Výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX a Zmluva o úvere), ktoré súd prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ako vykonané dôkazy nespomenul. Súd prvej inštancie
sa odvolal v napadnutom rozsudku na bod 4.2.6 VOP, čl. 4.1 písm. a) VOP BSU a doručovanie listín v
zmysle fikcie podľa čl. 4.5.5 VOP, avšak opomenul, že tieto VOP neboli žalovanému doručené, neboli
so žalovaným individuálne dojednané a v konaní nebol preukázaný opak, z čoho sa má za to, že ide
o neprijateľné podmienky v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktoré súd z úradnej

povinnosti ani neprihliadol. Súd prvej inštancie bol povinný podrobiť Zmluvu o úvere súdnej kontrole
z úradnej povinnosti. K premlčaniu doplnil, že i napriek názoru súdu prvej inštancie, že k premlčaniu
nároku by došlo až 23.02.2020 a žaloba bola podaná 20.02.2020, mohlo ísť o nepremlčaný nárok vo
výške9,01eur,akojeuvedenévoVýzvepredmimoriadnousplatnosťou,ktorápredchádzalaOznámeniu
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ku ktorým tvrdeniam žalobcu však súd žalovanému žiadne dôkazy

nezaslal. Suma 3.423,99 eur uvedená v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je iracionálna a
vymyslená suma, nemajúca oporu v žiadnom dôkaze.

6. Strany ďalšie vyjadrenia neposkytli.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou
upomínaciemu súdu dňa 20.02.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 3.216,18 eur
s prísl. a náhrady trov konania od žalovaného na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok postúpil postupca (Tatra banka, a.s.) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému,

že žalovaný a právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. uzatvorili dňa 12.07.2016 Zmluvu o bežnom
účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX (ktorej súčasťou boli VOP), na základe ktorej bol žalovanému
otvorený a vedený bežný účet, že žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na účte do nepovoleného
debetu, ktorý riadne a včas neuhradil, hoci k tomu bol žalobcom vyzvaný, že žalovaný sa dostal do
omeškania s úhradou pravidelných splátok a bol zo strany žalobcu (právneho predchodcu) opakovane

vyzvaný k úhrade splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva a že keďže žalovaný dlžnú sumu
neuhradil, prehlásil žalobca pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku dňu 23.03.2017 (dátum
splatnosti) za splatné. K žalobe žalobca pripojil:
(i) VOP (č.l. 7),
(ii) Zmluvu o postúpení pohľadávok (bez prílohy, ktorá by špecifikovala postúpené pohľadávky) (č.l.

31) a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2019 s identifikačným údajom LD1619400160,
a to pohľadávky vo výške 3.438,03 eur, ktorá vznikla zo Žiadosti o reštrukturalizáciu a poskytnutie
splátkového úveru č. XXXXXXXXXX (č.l. 81 rub, 82 rub),
(iii) 58 listov podacích hárkov zo dňa 17.07.2019 (č.l. 35),
(iv) Predžalobnú výzvu zo dňa 20.11.2019 na zaplatenie žalovanej sumy 3.216,18 eur (č.l. 64),

(v) Zmluvu (o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 19.09.2010), v rámci ktorej v čl. V bola dohodnutá
výška voliteľného prečerpania 100 eur (č.l. 66),(vi) Výzvu pred mimoriadnou splatnosťou o.i. na úhradu pohľadávky v omeškaní bez uvedenia typu
produktu s identifikačným údajom LD1619400160 v sume 443,31 eur a nepovoleného prečerpania na
účte s identifikačným údajom 2917876708 v sume 9,01 eur (č.l. 67),

(vii) Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s identifikačným údajom LD1619400160 na sumu
istiny 3.216,18 eur (č.l. 68),
(viii) 12 listov podacích hárkov zo dňa 19.12.2016 (č.l. 69),
(ix) 10 listov podacích hárkov zo dňa 20.02.2017 (č.l. 75),
(x) „sheet1“ so zápisom zo dňa 12.07.2016 poskytnutie úveru 3.610 eur a sumou istiny 3.216,18 eur

(č.l. 80).

9. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.04.2020 žalobca uviedol, že má za to, že zmluva o
spotrebiteľskomúveremávšetkypotrebnénáležitosti,žežalobcamáudelenépovolenieNBSposkytovať
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., že jeho právny predchodca spoločnosť Tatra
banka, a.s. splnila zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (preukazuje

ju Výzva pred mimoriadnou splatnosťou, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a Zmluva
o postúpení pohľadávky, ktoré boli žalobcom doručené v zmysle čl. 4.5.5. VOP - podacie lístky), že
žalobca vyhlásil podľa čl. 4.2.6 VOP a čl. 4.1. písm. a) VOP BSÚ (pozn. odvolacieho súdu: nie je zrejmé,
o aké všeobecné obchodné podmienky ide) všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za
splatné ku dňu 23.02.2017 a že si svoj žalobný nárok na súde uplatnil dňa 20.02.2020, teda včas.

K vyjadreniu žalobca pripojil:
(i) Rozhodnutie NBS (č.l. 137),
(ii) Tabuľku so zápisom na meno žalovaného s identifikačným údajom LD1619400160 – „Reštrukt-
Vol.prečer.“ a sumou 3.216,18 eur (č.l. 139).

10. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2025 žalovaný o.i. namietal nezrovnalosti vo vykonaných
listinných dôkazoch, že vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou je pohľadávka viažuca sa k produktu
(úveru) s identifikačným údajom č. XXXXXXXXXX vo výške 9,01 eur, že k úverom tam uvedeným
absentuje dôkaz o ich postúpení a Výzva pred mimoriadnou splatnosťou neobsahuje vyžadované
náležitosti (čím nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore).

11. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,
že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných
práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,
ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1

Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri
jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.Každékonaniesúdualeboinéhoorgánu,ktoréjevrozporesozákonom,jeporušenímÚstavou
zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická,

vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednaniaveci(toakosúdviedolspor)znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávnení
a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,
5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu

a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude
znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj
na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci

žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila
možnosť aktívnej účasti na konaní.12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku sú zákonodarcom vyjadrené v citovanom
ust. § 220 ods. 2 CSP; vo všeobecnosti možno rozhodnutie, ktoré ich nerešpektuje označiť
za nepreskúmateľné. Požiadavka preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia v sebe
subsumuje aj skutočnosť, že výrok súdneho rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom vykonaného
dokazovania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a presvedčivo
zdôvodní. V odôvodnení rozhodnutia je povinný podať výklad o opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti

a spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho správnosť. Každé súdne rozhodnutie musí
obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetlísvojpostupadôvodysvojhorozhodnutia,pričomsamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí v odôvodnení dostatočne vysvetliť nielen s poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré

prijal. Závery prijaté prvoinštančným súdom môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd
po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení
zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia
substancoval zistený skutkový stav. Vo svojej argumentácii by súd nemal byť nekoherentný, t.j.
rozhodnutiebymalobyťkonzistentnéaprezentovanéargumentymusiapodporiťprijatýzáver.Povinnosť

súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. V tejto
súvislosti ÚS SR vo svojej rozhodovacej činnosti pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II.

ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí tak dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (viď. napr. Ruiz Torija c/a Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A,
č. 303-A, C. J. c/a Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko zo dňa

29.05.1997, Higgins c/a Francúzsko zo dňa 19.02.1998 a iné). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS
115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Porušením práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo

aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
tak porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy
ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru a súčasne zakladá odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Rovnaký záver prijal v rozhodovacej praxi aj ESĽP či ÚS SR (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 226/03, II.

ÚS 261/06, III. ÚS 74/08, I. ÚS 181/08).

14. Odvolací súd má za to, že žalovaný dôvodne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
v intenciách jeho odvolania. Žalovaný dôvodne vytýkal súdu prvej inštancie, že nakoľko žalobca so
svojou žalobou domáhal zaplatenie žalovanej sumy titulom prečerpania peňažných prostriedkov na účte

do nepovoleného debetu, nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že priznal
žalovaný nárok žabcovi titulom spotrebiteľskej Zmluvy o úvere (uvedené žalobca v žalobe netvrdil) a že
dňa 12.06.2016 bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka a.s.) poskytnutý úver vo
výške 3.610 eur (uvedené zo spisu nevyplýva). Odvolací súd v uvedenom rozsahu poukazuje na obsah
žaloby a spisu (ods. 8 až 10 vyššie).

15. Žalovaný správne poukázal na to, že 19.09.2010 bola uzavretá Zmluva (Zmluva o bežnom účte
fyzickej osoby), v čl. V. ktorej je predformulované voliteľné prečerpanie na bežnom účte vo výške 100 eur,
pričomžalobcanetvrdilaninepreukázal,žepôvodnýveriteľuzavrelsožalovanýminúzmluvunavoliteľnéprečerpanie na bežnom účte v inej sume ako 100 eur. Žalobca v priebehu konania nepredložil Zmluvu
o úvere, z ktorej podľa súdu prvej inštancie vyplývalo poskytnutie úveru v sume 3.610 eur (predložil
len „sheet1“ so zápisom zo dňa 12.07.2016 poskytnutie úveru 3.610 eur a sumou istiny 3.216,18

eur a tabuľku so zápisom na meno žalovaného s identifikačným údajom LD1619400160 – „Reštrukt-
Vol.prečer.“ a sumou 3.216,18 eur), preto je záver súdu prvej inštancie o priznaní nároku žalobcovi
titulom Zmluvy o úvere nepreskúmateľný a ani nemá podklad vo vykonaných dôkazoch. Žalobca sám v
žalobe uviedol (a uvedené konštatuje súd prvej inštancie v ods. 2 napadnutého rozsudku), že sa domáha
zaplatenia žalovanej sumy podľa Zmluvy (Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX zo

dňa 12.07.2016, pozn. odvolacieho súdu – Zmluva však bola uzavretá dňa 19.09.2010) a že žalovaný
prečerpal peňažné prostriedky na účte do nepovoleného debetu, vo vzťahu k čomu nie je zrejmé,
na základe čoho potom súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil ako nárok zo Zmluvy o úvere (nie
z nepovoleného prečerpania) a nie je jednoznačné ani zrozumiteľné, čo teda malo byť hmotnoprávnym
titulom súdom prvej inštancie priznaného nároku žalobcovi.

16. Správne namietal žalovaný, že vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou sú uvedené 3 typy
produktu:3xSpotrebiteľskýúver,jedenproduktneidentifikovanýtypomproduktusidentifikačnýmúdajom
LD1619400160 a dlžnou sumou 443,31 eur a jeden produkt identifikovaný ako Nepovolené prečerpanie
na účte s identifikačným údajom XXXXXXXXXX a dlžnou sumu 9,01 eur. Ak teda žalobca podal žalobu
titulom prečerpania peňažných prostriedkov na účte do nepovoleného debetu (teda nepovoleného

prečerpania), nie je zrejmé, z čoho vyplýva žalovaná suma 3.216,18 eur s príslušenstvom, keď Výzve
pred mimoriadnou splatnosťou bol žalovaný titulom nepovoleného prečerpania na účte vyzývaný na
úhradu sumy 9,01 eur.

17. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je rovnako identifikované identifikačným údajom

LD1619400160 (ktorému identifikačnému údaju vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou zodpovedá
produkt s dlžnou sumou 443,31 eur), pričom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odkazuje
na Zmluvu o poskytnutí splátkového úveru č. XXXXXXXXXX (takáto zmluva sa v spise nenachádza)
a zosplatnenú pohľadávku v sume 3.423,99 eur (istina vo výške žalovanej sumy 3.216,18 eur).

18. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky - zo znenia Oznámenia o postúpení pohľadávky - vyplýva, že
došlo k postúpeniu pohľadávky s identifikačným údajom LD1619400160 (ktorému identifikačnému údaju
vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou zodpovedá produkt s dlžnou sumou 443,31 eur) titulom Žiadosti
o reštrukturalizáciu a poskytnutie splátkového úveru č. XXXXXXXXXX (ktorá nie je obsahom spisu).

19. Uvedené rozpory v skutkových tvrdeniach žalobcu (tvrdenia týkajúce sa skutkového základu
uplatneného nároku v žalobe, že žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na účte do nepovoleného
debetu) a v listinných dôkazoch produkovaných žalobcom (viď vyššie) súd prvej inštancie prehliadol
v napadnutom rozsudku a len stroho skonštatoval, že (i) žalobca je aktívne vecne legitimovaný subjekt
titulom postúpenia, (ii) že došlo k platnému zosplateniu úveru zo Zmluvy o úvere, (iii) že považoval

žalobcom uplatnený nárok za dostatočne preukázaný a (iii) žalobcovi priznal nárok z iného titulu (Zmluva
o úvere), ako uplatneného žalobou (nepovolené prečerpanie), ktorý nárok vykonané dokazovanie
ani skutkové závery súdu prvej inštancie nepreukazujú a neodôvodňujú (žalovanému uložená povinnosť
nezodpovedávýsledkomvykonanéhodokazovaniaavyhodnoteniadôkazov).Podľanázoruodvolacieho
súdu v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie, keď súd prvej inštancie sa v ňom vôbec

nezaoberal skúmaním naznačených otázok a námietok žalovaného, ktoré majú pre posúdenie veci
podstatný význam (vrátane otázky danosti aktívnej vecne legitimácie žalobcu tak, ako namietal žalovaný
v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v podanom odvolaní).

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4Cdo/85/2021 v zmysle

ktorého, cit.: „Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že
odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec
ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený
v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy,
aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila,

že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj
dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací
súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej
aktivityžalobkyne,ktorásanajedinépojednávanienariadenéodvolacímsúdomnedostavila,tejtopriznalčasť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§
216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“,
čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“

21. Odvolací súd osobitne upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie aj na ust. § 294 CSP, podľa ktorého:
„Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.“ Protekcia
spotrebiteľa, ktorá tvorí podstatu tohto ustanovenia, spočíva v tom, že žalovaný spotrebiteľ si môže byť
istý predmetom sporu po celú dobu a sčasti aj v jeho ochrane pred podávaním neodôvodnených žalôb

dodávateľom. Žalobca si musí vopred uvážiť predmet sporu predtým, ako podá žalobu, pretože neskôr
ju nebude môcť zmeniť, ale len vziať späť. Ak je žalovaným spotrebiteľ, podľa ust. § 294 CSP v spojení
sust.§140CSPsavspotrebiteľskýchsporochnepripúšťa:(i)návrh,ktorýmsarozširujeuplatnenéprávo
alebo sa uplatňuje iné právo, (ii) podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe. Zmena žaloby je neprípustná bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu nastala, a to aj
v prípade, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému a ust. § 141 CSP sa nepoužije. Ak je

teda žalovaným spotrebiteľ, zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch je vylúčená ex lege (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s., k § 294). V zmysle požiadavky právnej istoty, ak dôjde
k zmene žaloby (§ 140 CSP) v spore, kde žalovaným je spotrebiteľ, aj pri aplikácii ust. § 294 CSP je
vhodné rozhodnúť o jej neprípustnosti uznesením (primerane ust. § 142 CSP).

22. V prípade dôvodne namietanej nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia z dôvodu absentujúceho
náležitého odôvodnenia prijatých skutkových a právnych záverov ide o takú procesnú nesprávnosť, pri
ktorej je predčasné posudzovať otázky súvisiace so správnosťou právneho posúdenia veci (NS SR sp.
zn. 1Cdo 166/2017, 2Cdo 88/2017, 3Cdo 146/2018, 4Cdo 191/2018). V tomto zmysle, odvolací súd

nemôže na seba prevziať povinnosti prvoinštančného súdu ohľadne učinenia základných a kľúčových
skutkových a právnych záverov odôvodňujúcich vydanie určitého rozhodnutia (dôvodnosti nároku vo
veci samej), pretože by tak znemožnil preskúmanie týchto záverov v riadnom opravnom konaní (v rámci
inštančného postupu). Uvedené dáva dostatočný podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), keď zaoberať sa ostatnou argumentáciou žalovaného v odvolacom
konaní by vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu bolo nadbytočné a predčasné.

23. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej

inštancie bude pri ďalšom prejednaní veci sa riadiť právnym názorom vysloveným odvolacím súdom
(§ 391 ods. 2 CSP), posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu podľa žaloby (s prihliadnutím
na osobitné postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a na ust. § 294 CSP), zabezpečiť si dostatočný
skutkový podklad pre posúdenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu v spore (pre posúdenie splnenia
zákonných predpokladov pre postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu), vec riadne prejednať,

právne posúdiť, vyhodnotiť argumentáciu strán sporu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie
a v odvolacom konaní (odvolacie námietky žalovaného), v závislosti od procesnej aktivity strán sporu
vykonať dokazovanie, dôkazy náležite vyhodnotiť a na základe výsledkov vykonaného dokazovania
opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, t.zn.
uviesť v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami

sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzalaakoichvyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazy;vnovomrozhodnutíovecisúd
prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).