Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710212957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1710212957.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: GLOBE International LTD,
s.r.o., Pohraničníkov 56, 851 10 Bratislava,
IČO: 35 829 346, zastúpený: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 47
254 203, proti žalovaným: 1/ F.. K. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXXX/X, XXX XX S. K. G., 2/ O. W., J..

XX.XX.XXXX, G. P. XXXX/X, XXX XX G., 3/ Z. Ľ.Á., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX/XX M., XXX XX L., 4/
M. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. W. XXXX/XX,
XXX XX U. A., 5/ F.. H. Y.D., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. W. XXXX/XX, XXX XX U. A., 6/ Ľ.W. I., J..
XX.XX.XXXX, G. G.N. XXX/XX, XXX XX S. K. G., 7/ X. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, XXX XX
L., 8/ M. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXX/XX, XXX XX L., v mene a na ktorých účet koná správca Ing.
Ľudovít Bajči - L Byty, Malinovská 148, 900 28 Zálesie, IČO: 43 348 963, 9/ S. S.,
J.. XX.XX.XXXX, G. O. XXXX/XX, XXX XX G., 10/ F.. M. X., J.. XX.XX.XXXX, G. K. H. XXXX/X, XXX

XX G., 11/ F.. V. E.,
J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXXXX/X G., XXX XX G., 12/ Z. V.,
J.. XX.XX.XXXX, G. Q. XXX/XX, XXX XX V., 13/ I.-E. S.,
J.. XX.XX.XXXX G. Q. XXX/XX, XXX XX V., 14/ S. P.,
J.. XX.XX.XXXX, G. J. X.Ú. XXXX/XX, XXX XX G., 15/ M. K.,
J.. XX.XX.XXXX, G. Y. U. XXX/XX, XXX XX G., 16/ Z. K.,

J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX/XX, XXX XX S., 17/ F.. K. E.,
J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX/X M., XXX XX X. S.Á., 18/ F.. O. K., J.. XX.XX.XXXX, G. W. K. O. XXX/X,
XXX XX X., 19/ Z. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. F. A.M. XXX/X, XXX XX L., 20/ S.V. Č.,
J.. XX.XX.XXXX, G. F. A.M. XXX/X, XXX XX L., 21/ V. G.,
J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXXXX/XX M., XXX XX G., 22/ F.. S.M. G.Á., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. XXXX/XX
U., XXX XX G., 23/ S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXX/XX, XXX XX G., 24/ N. H., J.. XX.XX.XXXX, G.
S. XXX/XX, XXX XX G., 25/ Ľ. S.,

J.. XX.XX.XXXX, G. Y. XXXX/X, XXX XX G., 26/ K.. S. O.,
J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXXX/X, XXX XX J., 27/ S.. I. S.,
J.. XX.XX.XXXX, G. I. E. XXXX/X, XXX XX G., 28/ X. G.,
J.. XX.XX.XXXX, G. L. XXXX/XX, XXX XX S., 29/ G.. S. O.,
J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, XXX XX G., 30/ Z. H., V.. Ď., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. XXX, XXX XX Y., 31/
F.. V. H., J.. XX.XX.XXXX, G. V.F. XXXXX/XX, XXX XX G., 32/ S.. I. H. O.,

J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/XX, XXX XX K.M., 33/ Ing. Ľudovít Bajči - L Byty, Malinovská 148, 900 28
Zálesie, IČO: 43 348 963, žalovaní 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 11/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 23/, 24/, 33/
zastúpení: Mgr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 35, 821 08 Bratislava, žalovaný 10/ zastúpený
M&M Legal s. r. o., Drieňová 27, 821 01 Bratislava, IČO: 47 683 325, žalovaní 31/, 32/ zastúpení:
JUDr. Andrej Terem, Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 18.122,29 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/41/2011-1310 zo dňa 22. júna
2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1498 zo dňa 03.05.2023

a opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1521 zo dňa 11. septembra 2023 v napadnutej časti III. a
IV. výroku, takto r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/41/2011-1310 zo dňa 22.
júna 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1498 zo dňa 03.05.2023 a opravným

uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1521 zo dňa 11. septembra 2023 v napadnutej časti III. a IV. výroku
potvrdzuje.

Žalovaní v 1., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 11., 12., 13., 15., 16., 17., 18., 23., 24., 10., 31., 32., 33. rade majú proti
žalobcovi právo na náhradu trov odvolacích konaní v tejto veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom konanie proti žalovaným 2/,
21/, 22/, 25/, 27/, 28/, 29/, 30/ zastavil. II. výrokom žalobcovi voči žalovaným 2/, 21/, 22/, 25/, 27/, 28/,
29/, 30/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. III. výrokom žalobu zamietol. IV. výrokom žalovaným
1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 23/, 24/, 26/ 31/, 32/, 33/ priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

Rozhodol tak s poukazom na §§ 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 52,
§ 54a, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 6

ods. 2, § 8 ods. 5, § 8b ods. 1, 4 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa
09.11.2010 domáhal voči žalovanému (Ing. Ľudovít Bajči - L Byty) zaplatenia sumy 24.902,01 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24.902,01 eur od 28.08.2010 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá pre bytové jednotky
v správe žalovaného zabezpečuje dodávku vody a odvádzanie splaškovej kanalizácie prostredníctvom
dodávateľa týchto služieb - Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. Žalovaný je podnikateľom, ktorý
zabezpečuje správu bytových jednotiek, v rámci ktorej zabezpečuje pre vlastníkov dodávku vody a

odvádzanie splaškovej kanalizácie. Žalobca svoje povinnosti voči spoločnosti Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s. plní riadne a včas. Žalovaný napriek riadne doručenej faktúre a napriek výzve neuhradil
splatné faktúry, ktorými žalobca refakturoval náklady na zabezpečenie dodávky vody a odvádzanie
splaškovej kanalizácie z predmetných bytových jednotiek.
Uznesením č.k. 33Cb/41/2011-189 zo dňa 16.12.2011 súd konanie v časti o zaplatenie 2.165,95 eur

zastavil pre späťvzatie z dôvodu, že žalovaný sumu vo výške 2.165,95 eur zaplatil dňa 04.04.2011.
Uznesením č.k. 33Cb/41/2011-285 zo dňa 22.01.2013 súd konanie v časti o zaplatenie 4.397,24 eur
zastavil pre späťvzatie z dôvodu, že žalobca si v návrhu omylom uplatnil aj nároky za klientov, s
ktorými mal uzavreté dohody o odovzdaní diela, podľa ktorých odvádzanie splaškov pre týchto klientov
vykonával žalobca na svoje náklady. Uznesením č.k. 33Cb/41/2011-296 zo dňa 28.05.2013 súd konanie

v časti o zaplatenie 216,53 eur astavil pre späťvzatie z dôvodu, že žalovaný sumu vo výške 216,53 eur
po podaní návrhu zaplatil.
Žalobca opätovne žiadal o zmenu petitu, ktorú súd na pojednávaní dňa 16.11.2016 pripustil.
Žalobca písomným podaním zo dňa 05.05.2017 žiadal, aby súd konanie v časti sumy 592,62 eur zastavil
a pripustil zmenu petitu, ktorú súd na pojednávaní dňa 07.06.2017 pripustil.

Rozsudkom(prvým)č.k.33Cb/41/2011-361zodňa24.01.2014súdžalobuzamietol.Vočirozsudkupodal
žalobca odvolanie. Uznesením Krajský súd v Bratislave č.k. 8Cob/110/2014-386 zo dňa 24.02.2016
rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.01.2014 zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudkom (druhým) č.k. 33Cb/41/2011-578 zo dňa 03.07.2017 súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 17.529,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 19.912,15

eur od 28.08.2010 do 04.04.2011, úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 17.746,20 eur od 05.04.2011
do 12.01.2012, úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 17.529,67 eur od 13.01.2012 do zaplatenia, ato do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 592,62 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % p.a. od 13.12.2012 do zaplatenia zastavil. Voči rozsudku podal žalovaný
odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/221/2017-692 zo dňa 19.09.2019 rozsudok

Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.07.2017 zrušil a vrátil na ďalšie konanie, kde úlohou súdu je sa
zaoberať upresnením označenia žalovanej strany na základe vyjadrenia a upresnenia žalobcu zo dňa
16.09.2019.
V zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.09.2019 súd odstránil uvedený rozpor na
strane žalovaného, tak ako je uvedené v uznesení č.k. 33Cb/41/2011-713 zo dňa 06.04.2020 a pripustil

vstup žalovaných 1/- 32/, pripustil zmenu žaloby.
Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 20.10.2020, 10.12.2020 a po otvorení
pojednávaniavzalžalobuvočižalovaným2/,21/,22/,25/,27/,28/,29/,30/späťažiadalkonaniezastaviť,
s tým, že žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Vzhľadom na to, že v prejednávanej
veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným 2/, 21/, 22/, 25/, 27/, 28/, 29/, 30/ späť, a keďže žalovaní 2/,
21/, 22/, 25/, 27/, 28/, 29/, 30/ so späťvzatím súhlasili, súd konanie voči ním zastavil.

Súd konštatoval, že je nesporným, že žalovaný 33/ ako správca bytových domov sa zaviazal vykonávať
správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet, pričom
správou sa rozumie aj obstarávanie služieb spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
medzi ktoré patrí aj odvádzanie odpadových vôd. Taktiež je nesporným, že záväzok žalobcu zabezpečiť
vývoz splaškov bol priamo nadviazaný na Zmluvy o dielo uzavreté s jednotlivými vlastníkmi bytov

(spotrebiteľmi), čo aj preukazujú Dohody o odovzdaní diela.
Z Dohody o odovzdaní diela je zrejmé, že zmluvný vzťah upravujúci odvoz splaškov existuje medzi
žalobcom a každým vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na S. W. I. L., správca ako
zástupca vlastníkov začal vyberať zálohové platby až od spustenia kanalizácie od 11.06.2010, nakoľko
dovtedy mu to nevyplývalo. Žalobca refakturoval náklady za vývoz splaškov za obdobie 27.12.2005 do

31.12.2007 až faktúrami zo dňa 17.08.2010. Žalobca je teda priamo v zmluvnom vzťahu s vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov vo veci dodávky vody a odvozu splaškov, žalovaný 33/ vykonáva len
správu daného vzťahu, kde Zmluvy o výkone správy boli uzavreté s bytovým domom B - 01/2007, s
domomC-03/2007,sdomomD-10/2006,sdomomE-01/2008.Medzistranamibolospornézaplatenie
ceny za vývoz splaškov, ktoré realizoval v období od 27.12.2005 do 31.12.2007 KOTVAS Vladimír -

AUTODOPRAVA, ktorému cenu poskytnutých služieb platil žalobca v lehotách splatnosti. Žalobca žiadal
zaplatiť náklady za vývoz splaškov od žalovaných za obdobie od 27.12.2005 do 31.12.2007 až faktúrami
zo dňa 17.08.2010.
V konaní bolo preukázané, že žalobca s niektorými vlastníkmi bytov uzavrel dohody, ktoré obsahovali
záväzok žalobcu na bezplatné zabezpečenie vývozu splaškov. Tieto dohody boli uzatvárané hneď pri

odovzdaní diela, teda predtým, ako boli uzavreté zmluvy o výkone správy medzi správcom a jednotlivými
vlastníkmi.
Súd uviedol, že skutočnosť, že žalobca s niektorými vlastníkmi uzavrel dohody, v ktorých sa zaviazal
na bezplatné zabezpečenie vývozu splaškov nepreukazuje, že ostatní sa zaviazali mu za zabezpečenie
tejto služby zaplatiť. Žalovaný 19/ v záverečnej reči na pojednávaní uviedol, že žalobca neukončil

práce na kanalizácii. Žalobca im uviedol, že splašky bude vynášať na vlastné náklady, dokým nebude
bytovka dokončená. V zmluve bolo písané, že žumpa, ktorá bola postavená, bude potom pripojená na
verejnú kanalizáciu. Vznik zmlúv, na základe ktorých sa vlastníci bytov zaviazali, že žalovaní 1/- 32/
uhradia cenu za zabezpečenie vývozu splaškov žalobca nepreukázal. Bolo povinnosťou žalobcu uniesť
a preukázať dôkazné bremeno. Je preto nelogické, aby žalobca ako zhotoviteľ diela umožnil žalovaným

užívať jednotlivé byty skôr, ako zabezpečil riadne užívanie bytov, vzhľadom na neskolaudovanú
kanalizačnú prípojku. Z konania vedenom na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 33Cb/209/2010 súd
mal za preukázané, že v rokoch 2005 a 2006 skolaudoval žalobca bytové domy v obci Zálesie, ktoré
dočasne opatril odkanalizovaním formou žumpy, čo bolo povolené ako dočasné riešenie do 31.7.2006.
Dočasné povolenie na odkanalizovanie žumpou uplynulo v čase, ktorý predchádzal žiadosti žalobcu

o kolaudáciu kanalizácie. Z dôvodu predloženia neúplných listín na kolaudáciu nedošlo ku kolaudácii
kanalizačnej prípojky, a v lete 2006 vypršalo dočasné povolenie na prevádzku septiku, žalobca musel
aj naďalej realizovať mechanické odkanalizovanie domov, keďže nedisponoval žiadnym povolením, na
základe ktorého by bol oprávnený napojiť predmetné bytové domy na verejnú kanalizáciu. V konaní
bolo nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ sa v zmluvách o dielo zaviazal objednávateľom/neskorším

vlastníkom bytov, že byty budú napojené na verejnú kanalizáciu. Súd mal za to, že náklady, ktoré znášal
žalobca sú náklady, ktoré znášal z titulu toho, že sa voči svojim klientom zaviazal zabezpečovať vývoz
splaškov bezplatne. Toto rozhodnutie žalobcu bolo jeho vlastným obchodným rozhodnutím, a preto nie
je možné daný záväzok žalobcu voči jeho klientom prenášať na ťarchu žalovaných. Tvrdenie žalobcu, žežalovaní s ním nechceli uzavrieť dohodu, že sa mu vyhýbali, považoval súd za zavádzajúce, vzhľadom
aj na to, že žalobca vedel, že dielo nedokončil v súlade s uzavretou zmluvou o dielo. Z výpovede
žalobcu na pojednávaní dňa 07.06.2017 vyplýva, že bol to sám žalobca, ktorý ponúkol vlastníkom bytov

a nebytových priestorov bezodplatný vývoz splaškov do doby, kým vybuduje kanalizáciu.
Súd mal za to, že v čase podania žaloby mali byť pasívne legitimovaní jednotliví vlastníci bytov a
nebytových priestorov a správca ich mal zastupovať ako priamy zástupca ex lege. V zmysle platnej
právnej úpravy aj v čase podania žaloby na strane žalovaných mali byť jednotliví vlastníci bytov
a nebytových priestorov v zastúpení správcu, t.j. osoby, ktoré sa bezdôvodne obohatili a niesli tak

zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb, ktoré zo zákona obstaráva správca v
rámci zmluvy o výkone správy, keďže nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do
fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi (§ 8b ods. 4 zák.
č. 182/1993 Z. z.). Žalobca až v písomnom podaní zo dňa 16.09.2019 upravil žalobný petit, kde žiadal
od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaplatenie za vývoz splaškov, v zastúpení
žalovaného ako správcu. Nakoľko žalobca do dátumu 16.09.2019 svoj nárok na preplatenie nákladov za

odvoz splaškov, ktoré mu vznikli 27.12.2005 - 31.12.2007 uplatňoval výlučne voči správcovi, uplatnenie
rovnakého nároku voči jednotlivým žalovaným došlo až dňa 16.09.2019, t.j. cca 12 rokov po tom,
kedy si tento nárok žalobca mohol po prvýkrát u žalovaných uplatniť. Súd mal za preukázané, že
žalobcajednotlivýchvlastníkovbytovaninevyzvalnavykonanieúhradyzasplaškypredpodanímžaloby,
žalovaní vystupujúc ako spotrebitelia sa až doručením uznesenia spolu s vyjadrením dozvedeli, že majú

pohľadávku voči žalobcovi a v akej výške. Súd zároveň zdôraznil, že účastníkom nemožno považovať
toho, kto nebol žalobcom označený ako žalovaný, v danom prípade nie je možné považovať, že žalobca
si riadne uplatnil nárok u tridsaťdva žalovaných tým, že najprv žiadal nárok od správcu, a preto nárok
nepovažuje za premlčaný. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že označením
správcuakožalovanéhojeprepretrhnutieplynutialehotyzadostatočné,nakoľkosprávcavčasepodania

žalobného návrhu zastupoval žalovaných, a teda označením správcu na strane žalovaných je pre účel
pretrhnutia plynutia premlčacej doby to isté ako by žalobca označil samotných žalovaných. Poukázal
na nálezu Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 302/2019-44. Na základe vyššie
uvedeného žalobca mal za preplatenie faktúr za vývoz splaškov požadovať od jednotlivých vlastníkov
bytov, ktorí splašky vyprodukovali, ak bola medzi nimi uzavretá dohoda ohľadne úhrady splaškov.

Vlastníci bytov mali byť nositeľmi hmotného práva od počiatku podania žaloby. Zodpovednosť za úhradu
záväzkov za odvoz splaškov voči žalobcovi, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy,
nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, keďže neboli kryté úhradami za plnenia alebo
úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. To znamená, že platby za služby
(vodné a stočné) boli záväzkami vlastníkov bytov, pričom správca za tieto záväzky zodpovedal len do

výšky preddavkových platieb. Tieto záväzky mali byť účtované priamo jednotlivým vlastníkom bytov, a
to v skutočnom objeme pre jednotlivých vlastníkov bytov a v odsúhlasenej výške za mernú jednotku.
Žalobca je a bol priamo v zmluvnom vzťahu s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
vo veci dodávky vody a odvozu splaškov, správca vykonáva len správu daného vzťahu. Súd opätovne
poukázal na to, že ako zhotoviteľ diela umožnil aj napriek neskolaudovanej kanalizačnej prípojke užívať

byty, a tým mu vznikli náklady za odvoz splaškov. Súd mal za to, že existoval jedine zmluvný vzťah,
predmetom ktorého bol vývoz splaškov medzi žalobcom a KOTVAS Vladimír - AUTODOPRAVA, t.j.
osoba ktorá vyfakturovala vývoz splaškov priamo žalobcovi. Žalobca až v roku 2010 faktúrami žiadal
úhradu za služby poskytnuté pánom KOTVAS Vladimír - AUTODOPRAVA za obdobie od 11.02.2006
do 31.12.2007.

Súd skúmal, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie uplatnenej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia,
kde mal za preukázané, že žalovaní dôvodne podali námietku premlčania, nakoľko žalovaní 1/- 32/ sa
stali účastníkmi konania na strane žalovaných až podaním zo dňa 16.09.2019, resp. rozhodnutím súdu
o pripustení zmeny žalobného návrhu, a to na základe uznesenia zo dňa 06.04.2020. Je nesporné,
že do tohto momentu si žalobca od žalovaných svoj nárok cestou súdu neuplatnil. Nakoľko súd mal

za to, že žalobca žiadal od žalovaných bezdôvodne obohatenie za náklady vynaložené žalobcom za
odvoz splaškových vôd za roky 2006 a 2007 mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Je nesporné, že
subjektívna 2-ročná a aj 3-ročná objektívna lehota na bezdôvodné obohatenie uplynula už pred podaním
zo dňa 16.09.2019, nakoľko uvedené sa týka faktúr vystavených Kotvas Vladimír -AUTODOPRAVA,
a to faktúra č. 07/003, splatná 10.02.2007, žalobcom uhradená dňa 26.03.2007, faktúra č. 07/018,

splatná dňa 14.03.2007, uhradená dňa 15.03.2007, faktúra č. 07/029, splatná dňa 14.04.2007, uhradená
dňa 30.04.2007, faktúra č. 07/035, splatná dňa 14.05.2007, uhradená 14.05.2007, faktúra č. 07/047,
splatná dňa 14.06.2007, uhradená dňa 19.06.2007, faktúra č. 07/054, splatná dňa 14.07.2007, uhradená
19.07.2007, faktúra č. 07/067, splatná dňa 14.08.2007, uhradená dňa 22.08.2007. Kde subjektívnalehota žalobcovi plynula deň po úhrade uvedených faktúr zo strany žalobcu, žalovaní sa účastníkmi
stali až uznesením zo dňa 06.04.2020, t.j. viac ako 12 rokov po tom, kedy si tento nárok mohol žalobca
uplatniť po prvýkrát. Ak by aj súd počítal premlčanie odo dňa splatnosti dňa 27.08.2010, kedy vystavil

žalobca faktúry správcovi, čo bolo až po štyroch rokov od uhradenia služby subdodávateľovi Kotvas
Vladimír -AUTODOPRAVA, je taktiež nárok žalobcu premlčaný. Zároveň náklady vznikli vlastníkom
bytov nie správcovi, kde vyúčtovanie žalobca mal urobiť jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových
priestorov. Zároveň správca jednotlivé faktúry žalobcovi vrátil ako nedôvodné listom zo dňa 23.08.2010.
V prejednávanej veci by pritom nebolo možné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože

v konaní nebol preukázaný úmysel žalovaných bezdôvodne sa obohatiť. Taktiež súd považoval za
nedôvodnúvznesenúnámietkužalobcuvrozporesdobrýmimravmi,nakoľkosúdmalzapreukázané,že
žalobca ako zhotoviteľ nezabezpečil odvádzanie splaškov cestou kanalizácie, a preto si žalobca nesplnil
uloženú povinnosť stavebným úradom, a preto začal odvádzať splašky všetkým vlastníkom bytov a
nebytových priestorov. Žalobca mal za to, že až v roku 2010 až po obdržaní spotrieb za jednotlivé byty
mohol vystaviť správcovi jednotlivé faktúry. Na pojednávaní dňa 10.01.2014, žalovaný 33/ vystupujúc

ako správca uviedol, že nie je pravda, že údaje o množstve spotrebovanej vody poskytol žalobcovi
až v roku 2010, údaje za jednotlivé roky poskytol žalobcovi na začiatku ďalšieho kalendárneho roka.
Teda údaje za rok 2007, poskytol niekedy 01-03/2008. Žalovaný 33/ na pojednávaní dňa 22.06.2022
opätovne uviedol, že nie je pravda, že žalobcovi predkladal doklady v roku 2010, predkladal ich 2007,
2008, 2009, 2010, kedy bol vyúčtovaný stav vody, a preto má za to, že ak mal žalobca náklad čo sa týka

splaškov, mohol vystaviť faktúru 2006, 2007. Tvrdenie žalobcu si taktiež aj v danom protirečia, nakoľko
žalobca pravidelne účtoval vodné, avšak zároveň tvrdí, že nemohol účtovať stočné, nakoľko nepoznal
údaje reálnej spotreby. Súd zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobcu stanoviť správne okruh žalovaných
už pri podaní žaloby a ak tak neurobil, musí znášať riziko premlčania. Žalobca až podaním 16.09.2019
(v čase odvolacieho konania) vo vyjadrení označil okruh žalovaných 1/- 32/ a žiadal pripustenie zmeny

petitu. Žalovaní vstúpili do konania až písomným podaním zo dňa 16.09.2019, kde súd uznesením č.k.
33Cb/41/2011-713 zo dňa 06.04.2020 pripustil vstup žalovaných do konania a pripustil zmenu petitu. To
znamená, že ak žalobca mal vedomosť o reálnej spotrebe vody za jednotlivé byty, musel mať vedomosť
aj o množstve splaškov, ktoré mohol následne vyúčtovať, preto na základe vyššie uvedeného súd
vyhodnotil námietku premlčania žalovaných ako dôvodnú, a žalobu zamietol. Mal za to, že uznesenie

NS ČR sp. zn. 22Cdo240/2004, na ktoré poukazoval žalobca, sa nedá aplikovať na dané konanie.
Zároveň súd žalobu zamietol aj voči žalovanému 33/, nakoľko bezdôvodne obohatiť sa v danom prípade
mohli jedine jednotliví vlastníci bytov, ktorí boli nositeľmi hmotného práva. Žalovaný 33/ nebol pasívne
vecne legitimovaný, kde žalovaný 33/ v konaní mal byť uvedený iba ako zástupca vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.

Súd konanie proti žalovaným 2/, 21/, 22/, 25/, 27/, 28/, 29/, 30/ zastavil, žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania voči jednotlivým žalovaným, voči ktorým bolo konanie
zastavené nežiadal priznať. Nakoľko žaloba bola zamietnutá, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom v rozsahu žalovaným 1/, 3/ 4/, 5/, 6/,
7/, 8/, 9/, 10/,11/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 23/, 24/, 26/ 31/, 32/ 33/, ktorí mali 100 %

úspech vo veci.

2. Opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1498 zo dňa 03.05.2023 súd opravil záhlavie rozsudku
Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/41/2011-1310 zo dňa 22.06.2022 v časti údajov o žalovaných 4/,
5/, 6/, 11/, 12/, 13/, 16/, 18/, 30/, 31/, 32.

3. Opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1521 zo dňa 11. septembra 2023 súd opravil záhlavie
rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/41/2011-1310 zo dňa 22.06.2022 v spojení s opravným
uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1498 zo dňa 03.05.2023 v časti údajov o žalovaných 5/, 9/, 13/, 26/, 29/,
30/, 32/.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
v časti III. a IV. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa §
365 ods. 1 písm. a) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP.
Žalobca uviedol, že súd zamietol žalobu žalobcu bez zmeny skutkového a právneho stavu, na základe
ktorého pôvodne žalobe rozsudkom zo dňa 03.07.2017 vyhovel, bez toho, aby túto zmenu alebo vecnúnesprávnosť pôvodného rozsudku konštatoval odvolací súd v uznesení zo dňa 19.09.2019 a v rozpore
s tým, čo vecne konštatoval odvolací súd v uznesení zo dňa 24.02.2016, pričom nevykonal žiadne
nové dokazovanie. Uvedené sa týka predovšetkým posúdenia právneho vzťahu medzi žalobcom a

žalovanými, kedy súd pôvodne konštatoval existenciu bezdôvodného obohatenia, a teda existenciu
právneho titulu medzi stranami, no v napadnutom rozsudku už postavenie žalovaných odvíjal od Zmluvy
o dielo, z ktorej vyvodzoval záväzok žalobcu odvádzať všetkým vlastníkom septiku bezodplatne. V tomto
smere si súd aj protirečí, kedy tvrdí a má vedomosť o tom, že žalobca mal dohodu o bezodplatnom
vývoze splaškov len s niektorými vlastníkmi, s ktorými ju uzavrel písomne a nie je tak zrejmé, ako

sa mohol a mal zaviazať zabezpečovať bezodplatný vývoz splaškov všetkým dotknutým vlastníkom.
Povinnosť žalobcu bezodplatne zabezpečovať vývoz splaškov pre žalovaných z tohto konania a tvrdenia
súdu v napadnutom rozsudku v tomto smere neboli preukázané. Zo žiadneho dôkazu predloženého v
konaní nevyplýva skutočnosť, že žalobca mal znášať náklady za vývoz splaškov voči žalovaným sám.
Odôvodňovanie napadnutého rozsudku poukazom na konanie sp. zn. 33Cb/209/2010 považoval
odvolateľ jednak za nepreskúmateľné, no zakladá aj prekvapivosť rozsudku a napokon porušuje právo

žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
Pokiaľ ide o označenie žalovaných a námietku premlčania nimi vznesenú, ani v tomto smere s
napadnutým rozsudkom nesúhlasil. Žalobca sa žalobou od počiatku domáha zaplatenia identického
vecného nároku: bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vývoze splaškov z nehnuteľností (bytov)
jednotlivých(dnesužoznačených)žalovanýchnachádzajúcichsavk.ú.L.,ktorýchsprávukrozhodnému

obdobiu 31.12.2009 vykonával žalovaný 33/ - správca Ing. Ľudovít Bajči - L Byty, ktorý bol aj pôvodne
žalovaný.Nárokžalobcunazaplatenietohtobezdôvodnéhoobohateniatakbolnasúdeuplatnenýriadne
a včas, čo priznal aj súd v rozsudku zo dňa 03.07.2017.
Od podania žaloby bolo zrejmé a nebolo sporné, že F.. G. nebol žalovaný kvôli tomu, že by on stav
predmetného bezdôvodného obohatenia spôsobil, ale preto, že vykonával správu bytových domov, v

ktorých sa jednotlivé byty nachádzali a žalovaných na tomto základe zastupoval (preto boli voči nemu aj
vystavené predmetné žalované faktúry žalobcu; časť faktúr žalobcu pritom aj zaplatil). V celom konaní
však bolo sporné, ako má znieť správne označenie žalovaného subjektu (teda či správca Ing. Bajči
(konajúci v ich mene) alebo jednotliví vlastníci (zastúpení správcom). Uvedené vyplýva predovšetkým
z právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z. z., ktorá nie je jednoznačná (a teda uvedenú situáciu úplne

explicitnenerieši)arozdielnenázorynatomalajsúd.Zcelejargumentáciežalobcu,akoajzvykonaného
dokazovania pred súdom však bolo zrejmé, že F.. G. je žalovaný v zastúpení jednotlivých vlastníkov
(dnes označených žalovaných), ktorí bezdôvodné obohatenie spôsobili, pretože splašky spotrebovali.
Uvedené potvrdil i samotný pôvodne žalovaný F.. G..
Nesúhlasil s názorom súdu, že jednotliví žalovaní ako vlastníci bytov a spotrebitelia splaškov neboli

vyzvaní na vykonanie úhrady za splašky pred podaním žaloby a prvýkrát sa o ich záväzku mali dozvedieť
až z podania žalobcu zo dňa 16.09.2019, resp. pripustenia zmeny žaloby súdom uznesením zo dňa
06.04.2020. Rovnako je rozporný, neobhájiteľný, a teda nesprávny aj záver súdu o tom, že žalovaný F..
G. mal predkladať žalobcovi podklady na vyúčtovanie pred rokom 2010 ako to zrazu tvrdí súd v bode
79. napadnutého rozsudku. Žalobca mal za to, že v žalobe

a v premlčacej dobe uviedol všetky potrebné skutočnosti a údaje na identifikáciu uplatneného práva ako
nároku na bezdôvodné obohatenie za jednotlivé byty podľa ich spotreby predloženej správcom, avšak
ak neskôr upresnil označenie žalovanej strany namiesto správcu jednotlivými vlastníkmi týchto bytov,
ide len o spresnenie, ktoré nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej doby. Účinky podanej žaloby v
roku 2010 tak majú účinky i voči jednotlivým v súčasnosti už zrozumiteľne označeným žalovaným, voči

ktorým tak premlčacia lehota neuplynula. V tomto smere mal súd aplikovať uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo/193/2009, ako aj uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo240/2004, od ktorých sa v napadnutom rozsudku
nesprávne odchýlil.
Odvolateľ tvrdil, že ak bol v žalobe nesprávne označený orgán oprávnený konať v mene vlastníkov (teda
ich zástupca), pričom zo žaloby vyplývalo, že smeruje proti jednotlivým vlastníkom ako zastúpeným (za

ich spotrebu splaškov), bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na odstránenie vady žaloby spočívajúcej
v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti (spotreba sa týka vlastníkov, ale žaluje sa správca, čo mohlo
byťpovažovanézanesúlad).Aktaksúdpôvodneneurobil,nemôžetútoskutočnosťterazvyhodnotiťproti
žalobcovi a prenášať následky procesne nejasnej situácie výlučne na neho. Napokon žalobca v konaní
nemenil požadovaný nárok (a teda nežiadal kvalitatívnu ani kvantitatívnu zmenu žaloby) ani nežiadal

zmenu na strane žalovaného, ale len upresňoval označenie žalovaného (zo zástupcu na zastúpených),
avšak keďže na uvedené neexistuje priamy procesný prostriedok, súd to procesne uskutočnil v uznesení
zo dňa 06.04.2020 tak, že pripustil vstup žalovaných do konania a súčasne aj zmenu petitu, pričom
uviedol, že týmto uznesením odstránil rozpor na strane žalovaného (voči tomuto uzneseniu nebolprípustný opravný prostriedok). Naviac z popísaných okolností vyplýva - a jednoznačne to uzavreli aj
súdy v tejto veci, že žalovaný správca i jednotliví vlastníci museli mať vedomosť o svojej povinnosti
zaplatiť žalobcovi za vývoz splaškov, čím predsa len ich konanie mohlo byť úmyselné, resp. v rozpore s

dobrými mravmi, kedy súd mohol na danú vec aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu alebo na námietku
premlčania pre rozpor s dobrými mravmi neprihliadať.
Vzhľadom na nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku v merite veci odvolateľ považoval za
nesprávny i výrok IV. rozsudku v časti priznania náhrady trov konania tam uvedených žalovaných proti
žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti

výroku III. a IV. zmenil tak, že zaviaže žalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/,
17/, 18/, 19/, 20/, 23/, 24/, 26/, 31/, 32/, 33/ na zaplatenie žalobcom navrhovaných súm s príslušenstvom
(tak ako sú uvedené v uznesení súdu zo dňa 06.04.2020 o pripustení zmeny petitu) a prizná žalobcovi
voči nim nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 10/ podaním doručeným súdu dňa 22.09.2022. V celom

rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím. Nárok žalobcu považoval za premlčaný, nakoľko
je povinnosťou žalobcu presne stanoviť už pri podaní žaloby okruh pasívne legitimovaných, teda
žalovaných. Žalobca „spresnil“ okruh žalovaných až po 10 rokoch. Zákon však inštitút „spresnenia“
nepozná, ide o zmenu účastníka konania na strane žalovaných. Sankcia za nesprávne stanovený okruh
žalovaných je nesprávna pasívna legitimácia a následné zamietnutie žaloby.

Z Dohody o odovzdaní diela je zrejmé, že zmluvný vzťah upravujúci odvoz splaškov existuje medzi
žalobcom a každým vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na S. W. I. L., správca ako
zástupca vlastníkov začal vyberať zálohové platby až od spustenia kanalizácie od 11.06.2010, nakoľko
dovtedy mu to nevyplývalo. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nesprávne určil
a označil žalovaného, resp. okruh žalovaných, uvedenú chybu sa snažil odstrániť podaním zo dňa

16.09.2019, avšak medzitým uplynula premlčacia doba. Vysvetlenia žalobcu, že nárok nevedel uplatniť
skôr (i keď 9 rokov je veľmi dlhá doba) neobstoja, nakoľko je to „riziko“ žalobcu, že žalovaný vznesie
námietku premlčania a nárok bude zo strany súdu zamietnutý. Odôvodnenie podaného odvolania
nesprávnym procesným postupom súdu považoval za neopodstatnené a tvrdenia žalobcu za účelové.
Mal za to, že dokazovanie bolo vykonané v rozsahu postačujúcom na zistenie rozhodujúcich skutočností

potrebných pre rozhodnutie súdu. Namietané nedostatky v konaní, ktorého výsledkom bol napadnutý
rozsudok, žalovaný odôvodnil nedostatočne, dané argumenty sú neopodstatnené a účelové. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalobcu zaviazal na náhradu
trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 10/.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 31/ a 32/ podaním doručeným súdu dňa 22.09.2022. Pridržali
sa svojich skorších vyjadrení. Uviedli, že na strane žalovaných v súčasnosti vystupujú iné subjekty ako
v prípade podania žaloby žalobcom v roku 2010, z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že išlo o
„spresnenie“ označenia účastníkov konania. Poukázali na premlčanie tvrdeného nároku voči žalovaným
1/ až 32/. Zdôraznili, že je povinnosťou žalobcu správne určiť žalovanú stranu, pričom ak tak v zákonom

stanovenej dobe žalobca neurobí, vystavuje sa riziku vznesenia námietky premlčania. Záverom uviedli,
že žalobca len opakuje svoje skoršie argumenty a tvrdenia, s ktorými sa už súd náležite vysporiadal v
napadnutom rozhodnutí. Odvolanie považovali za účelové, zmätočné a tendenčné. Na základe vyššie
uvedeného navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v jeho celom rozsahu zamietol a rozhodol o
nároku žalovaných 31/ a 32/ voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7.Kodvolaniužalobcusavyjadriližalovaní19/a20/podanímdoručenýmsúdudňa27.09.2022,vktorom
vyjadrili súhlas s napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 11/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 23/, 24/ a

33/ podaním doručeným súdu dňa 06.10.2022. Uplatnený nárok žalobcu považovali za premlčaný. Mali
za to, že žalobca si nesprávne vykladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 33/ ako správcu bytov, ako
aj právny záver Krajského súdu v Bratislave uvedený v uznesení zo dňa 19.09.2019. Rovnako žalovaní
namietaliobranužalobcu,ktorúpostavilnaodôvodnenírozsudkusúduprvejinštanciezodňa03.07.2017
a uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 24.02.2016. Rozhodnutie súdu zo dňa 03.07.2017 nenadobudlo

nikdyprávoplatnosťanivykonateľnosť,pričomprávnezáveryodvolaciehosúduprezentovanéodvolacím
súdom v uznesení zo dňa 24.02.2016 boli prekonané uznesením odvolacieho súdu zo dňa 19.09.2019,
z ktorého je zrejmé, že pasívne vecne legitimovanými osobami (žalovanými) v tomto konaní mali byť od
samého počiatku žalovaní 1/ až 32/, pričom žalovaný 33/ (pôvodne žalovaný 1/) za tieto osoby koná lenako správca/zástupca a nie je pasívne vecne legitimovaný. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/309/2009 a sp. zn. 4Cdo/143/2006. Nie je možné považovať za pretrhnutie plynutia
premlčacejdoby,akžalobcasícesvojnároknasúdeuplatní,aletentonárokjeuplatnenývočinesprávnej

osobe/dlžníkovi/ žalovanému. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že na základe úkonu samotného
žalobcu na strane žalovaných v súčasnej dobe vystupujú iné subjekty ako v prípade podania žaloby
žalobcom v roku 2010. Nie je preto možné hovoriť o spresnení označenia účastníkov konania, ale o
ich zmene, pričom k zmene na strane žalovaných došlo práve podaním žalobcu zo dňa 16.09.2019.
Skutočnosť,žepodanímžalobcuzodňa16.09.2019nejdeospresnenieúčastníkovkonanianažalovanej

strane potvrdil aj odvolací súd v uznesení 4Cob/221/2017 zo dňa 19.09.2019. Žalovaní ďalej mali za to,
že súd sa správne vysporiadal aj s otázkou povinnosti žalobcu zabezpečovať odvoz splaškov. Podaním
zo dňa 16.09.2019 žalobca neupresnil označenie žalovaného 33/, ale svoj nárok uplatnil voči žalovaným
1/ až 32/, s tým, že svoj nárok rozpočítal voči jednotlivým žalovaným podľa výšky ich spotreby vody.
Zároveň si však žalobca prestal voči žalovanému 33/ (pôvodne žalovanému 1/) uplatňovať akýkoľvek
peňažný nárok, t.j. de facto vzal voči žalovanému 33/ návrh na zaplatenie žalovanej sumy 18.122,29 eur

spríslušenstvomvcelomrozsahuspäť.Takétosprávaniežalobcuniejemožnépovažovaťzaupresnenie
označenia žalovaného 33/ (pôvodne žalovaného 1/) ale za uplatnenie si toho istého nároku voči fyzickým
osobám, ktoré doposiaľ neboli účastníkmi konania. S poukazom na uvedené navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 11/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 23/, 24/
a 33/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 9/ podaním doručeným súdu dňa 11.10.2022. Odvolanie
žalobcu považoval za neopodstatnené. Uviedol, že v bytovom dome, v ktorom sa nachádza predmetný
byt,nastalakvôlinekvalitnémuvyhotoveniuveľkáfluktuáciavlastníkov.Následnesoneskorenímžalobca
začal požadovať od správcu preplatenie nákladov spojených s vývozom splaškovej kanalizácie za

vlastníkov a bývalých vlastníkov, ktorí nemali podpísanú zmluvu o dielo, pričom nebral do úvahy, že jeho
nároky sú premlčané a s množstvom bývalých vlastníkov správca už nie je v žiadnom kontakte. Nárok
žalobcu považoval za neopodstatnený a premlčaný a navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a
pridržal sa napadnutého rozsudku.

10. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s

§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu
odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/41/2011-1310 zo dňa
22. júna 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1498 zo dňa 03.05.2023 a opravným

uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1521 zo dňa 11. septembra 2023, pretože v napadnutej časti III. a IV.
výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred
súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

14. Žalobca sa v konaní žalobou doručenou súdu dňa 09.11.2010 pôvodne domáhal voči žalovanému
Ing. Ľudovit Bajči - L Byty, Malinovská 148, 900 28 Zálesie, IČO: 43 348 963 zaplatenia sumy 24.902,01
eur s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. V priebehu konania žalobca vzal niekoľkokrát žalobu

čiastočne späť. Rozsudkom č.k. 33Cb/41/2011-361 zo dňa 24.01.2014 súd žalobu zamietol. Uznesením
č.k. 8Cob/110/2014-386 zo dňa 24.02.2016 Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok
č.k. 33Cb/41/2011-361 zo dňa 24.01.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č.k.
33Cb/41/2011-578 zo dňa 03.07.2017 súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu17.529,67 eur spolu s prináležiacim úrokom z omeškania a zároveň konanie v časti o zaplatenie
sumy 592,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. od 13.12.2012 do zaplatenia zastavil a
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %. Uznesením č.k.

4Cob/221/2017-692 zo dňa 19.09.2019 Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok
č.k. 33Cb/41/2011-578 zo dňa 03.07.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č.k.
33Cb/41/2011-713 zo dňa 06.04.2020 súd pripustil, aby do konania vstúpili žalovaní 1/ až 8/ a žalovaní
9/ až 32/ a zároveň súd pripustil zmenu petitu (žalovaná suma 17.529,67 eur s príslušenstvom jej
rozrátaním voči jednotlivým vlastníkom podľa výšky ich spotreby v zmysle podania žalobcu zo dňa

16.09.2019 č.l. 668 súdneho spisu). Následne rozsudkom č.k. 33Cb/41/2011-1310 zo dňa 22.06.2022 v
spojení s opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1498 zo dňa 03.05.2023 a opravným uznesením č.k.
33Cb/41/2011-1521 zo dňa 11. septembra 2023 súd I. výrokom konanie proti žalovaným 2/, 21/, 22/, 25/,
27/, 28/, 29/, 30/ zastavil. II. výrokom žalobcovi voči žalovaným 2/, 21/, 22/, 25/, 27/, 28/, 29/, 30/ nárok
na náhradu trov konania nepriznal. III. výrokom žalobu zamietol. IV. výrokom žalovaným 1/, 3/ 4/, 5/, 6/,
7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 23/, 24/, 26/ 31/, 32/, 33/ priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok napadol v
časti III. a IV. výroku odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), f), g) CSP.

15. Podľa súdu (bod 71. rozsudku) je nesporné, že záväzok žalobcu zabezpečiť vývoz splaškov bol
priamo nadviazaný na Zmluvu o dielo uzatvorenú s jednotlivými vlastníkmi bytov, čo preukazujú Dohody

o odovzdaní diela. Z tejto dohody je zrejmé, že zmluvný vzťah upravujúci odvoz splaškov existuje medzi
žalobcom a vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na S. W. I. L.. Správca ako zástupca
vlastníkov začal vyberať zálohové platby až od spustenia kanalizácie odo dňa 11.06.2010, nakoľko
dovtedy mu to nevyplývalo. Splašky zo septiku vyberala spoločnosť Kotvas Vladimír - AUTODOPRAVA,
ktorá vystavila faktúry žalobcovi a ten refakturoval náklady za vývoz splaškov za obdobie od 27.12.2005

do 31.12.2007, a to len od tých vlastníkov bytov, s ktorými neuzavrel Dohodu o odovzdaní diela, teda
od tých vlastníkov, s ktorými sa nedohodol o bezplatnom vývoze splaškov.

16. V zmluve zo dňa 27.04.2010 sa správca zaviazal vykonať vyúčtovanie skutočných nákladov za
služby spojené s užívaním bytov, a to dodávku studenej vody a jej prípadné odkanalizovanie (stočné)

podľa nameraných hodnôt (bod 56. rozsudku). Správca začal vyberať zálohové platby až od spustenia
kanalizácie, t.j. od 11.06.2010 (bod 71. rozsudku).

17. Správca zastupoval vlastníkov podľa § 8b ods. l zákona č. 182/1993 Zb. (správca je povinný
vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich

účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred
súdom). Podľa 8b ods. 4 zákona
č. 182/1993 Zb. správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu
prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom

služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenie alebo úhradami preddavkov do
fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.

18. Ak žalobca zažaloval správcu za obdobie, kedy správca pre vlastníkov túto agendu nevykonával

(začal až od 11.06.2010), správca nemal v spore pasívnu vecnú legitimáciu. V čase vzniku obohatenia
neexistoval medzi správcom a týmito platbami žiadny právny vzťah. Správca nemohol byť dôvodne
zažalovaný za dlhy vlastníkov bytov, ktoré vznikli mimo rámca ním vykonávanej správy.

19. Správca zastupoval vlastníkov len v záležitostiach týkajúcich sa správy domu. Ak žalobca uplatnil

nárok voči správcovi za obdobie kedy:
- správca túto službu neobjednával,
- nebola súčasťou zálohových predpisov,
- nebola zahrnutá v zmluve o výkone správy,
potom tento záväzok vznikol ako priamy vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi bytov (na základe faktického

plnenia bez zmluvy). V takom prípade správca nemal zákonné splnomocnenie v tomto spore vystupovať,
pretože nešlo o výkon správy, ale
o individuálne mimozmluvný záväzok konkrétnych osôb.20. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 09.11.2010 označil ako žalovaného Ing. Ľudovít Bajči - L
Byty, Malinovská 148, 900 28 Zálesie, IČO: 43 348 963. Podanou žalobou žalobca vymedzil žalobcu
a žalovaného, ktorým je práve subjekt označený v žalobe. Ak chcel žalobca, aby správca konal za

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, mal uviesť, ktorí vlastníci bytov a nebytových priestorov v
konkrétnom dome sú pasívne vecne legitimovaní a mal uviesť, že zo zákona koná v mene a na
účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca v žalobe označil len správcu bez
špecifikácie, za koho koná. Na základe podania žalobcu zo dňa 16.09.2019 súd uznesením č.k.
33Cb/41/2011-713 zo dňa 06.04.2020 pripustil, aby do konania vstúpili žalovaní 1/ až 32/ a zároveň

pripustil zmenu petitu, v zmysle ktorého je žalovaná suma 17.529,67 eur s príslušenstvom jej rozrátaním
voči jednotlivým vlastníkom podľa výšky ich spotreby v zmysle podania žalobcu zo dňa 16.09.2019
(žurnalizované na č.l. 668 a nasl. súdneho spisu). Ak pôvodná žaloba smerovala proti niekomu, kto nebol
v konaní pasívne vecne legitimovaný, žalobca nemôže po 9 rokoch doplniť zoznam osôb na žalovanej
strane a tvrdiť, že tam boli od začiatku. V takomto prípade sa žalobca vystavuje riziku, že žalovaná
strana vznesie námietku premlčania, v dôsledku ktorej bude žaloba zamietnutá. Ako uvádza samotný

žalobca v odvolaní, Ing. Ľudovít Bajči - L Byty (v súčasnosti žalovaný 33/) nespôsobil stav bezdôvodného
obohatenia, ale vykonával len správu bytových domov, v ktorých sa jednotlivé byty nachádzali, a správca
jednotlivých vlastníkov na tomto základe len zastupoval. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že on nežiadal
zmenu na strane žalovaného, ale len upresňoval označenie žalovaného. Pochybenie na strane žalobcu,
ktorý v žalobe doručenej v roku 2010 nesprávne určil okruh žalovaných, nemožno konvalidovať tzv.

„upresnením“ žalovaných subjektov, najmä v prípade, ak žalovaná strana účinne vznesie námietku
premlčania. Inštitút „upresnenia označenia žalovaného“, ako to v odvolaní prezentuje žalovaný, zákon
nepozná. V ustanovení
§ 79 Civilný sporový poriadok upravuje inštitút pristúpenia, podľa ktorého na návrh žalobcu môže súd
pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Podľa § 79 CSP platí, že ten, ktorého prístup do konania

je navrhnutý, sa stane účastníkom konania až po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa takéto pristúpenie
pripustí. Je nesporné, že pristupujúce subjekty neboli žalovanými od začiatku konania, t.j. od doručenia
žaloby súdu, ale až odkedy súd ich vstup do konania pripustil, a to uznesením č.k. 33Cb/41/2011-713 zo
dňa 06.04.2020. Dovtedy si žalobca svoj nárok voči žalovaným 1/ až 32/ neuplatnil. Nakoľko písomným
podaním zo dňa 16.09.2019 títo žalovaní

(1/ až 32/) vstúpili do konania uznesením súdu zo dňa 06.04.2020, je zrejmé, že v súčasnosti vystupujú
na strane žalovaných iné subjekty ako v prípade podania žaloby dňa 09.11.2010. Pokiaľ žalobca v
priebehu konania označil ďalšie subjekty za žalovaných 1/ až 32/, nejde o spresnené alebo opravené
označenie v žalobe už skôr označeného účastníka konania, ale o označenie odlišných subjektov, ktoré
v konaní dovtedy nevystupovali. Za účastníka konania totiž nemožno považovať tohto, kto nebol v

žalobe označený ako žalovaný. Nejde tak o údajné spresnenie subjektov a strane žalovaných, ako
tvrdí odvolateľ, ale o pristúpenie ďalších subjektov do konania na žalovanej strane. Zodpovednosť za
stanovenie okruhu subjektov konania má práve žalobca, je jeho úlohou správne určiť okruh žalovaných
a týchto označiť v žalobe. Ako uviedol súd v napadnutom rozhodnutí, žalobca do dátumu 16.09.2019
svoj nárok na preplatenie nákladov za odvoz splaškov, ktoré mu vznikli 27.12.2005 -31.12.2007

uplatňoval výlučne voči správcovi, uplatnenie rovnakého nároku voči jednotlivým žalovaným došlo až
dňa 16.09.2019, t.j. cca 12 rokov po tom, kedy si tento nárok žalobca mohol po prvýkrát u žalovaných
uplatniť. Žalovaní sa pritom až doručením uznesenia č.k. 33Cb/41/2011-713 zo dňa 06.04.2020 spolu s
vyjadrením dozvedeli, že majú pohľadávku voči žalobcovi a v akej výške.

21. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že v danom prípade nie je možné považovať,
že žalobca si riadne uplatnil nárok u tridsaťdva žalovaných tým, že najprv žiadal nárok od správcu, a
preto nárok nepovažuje za premlčaný. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej
v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko
premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí

uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však
prostredníctvom súdu nevymáhateľným. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007) Premlčacia doba je v danom prípade 2-ročná
subjektívna a 3-ročná objektívna podľa § 107 OZ. V konaní totiž nebolo preukázané úmyselné
bezdôvodné obohatenie, pri ktorom zákon ustanovuje dlhšiu premlčaciu dobu, a to desať rokov odo

dňa, keď k nemu došlo. Keďže žaloba bola v roku 2010 podaná len voči žalovanému Ing. Ľudovít Bajči
- L Byty, premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k subjektom, ktorí sa stali
neskôr žalovanými 1/ až 32/, plynula naďalej a uplynula ešte predtým, ako súd pripustil vstup žalovaných
1/ až 32/ do konania. Súd v bode 79. napadnutého rozsudku bližšie vysvetlil uplynutie premlčacej doby,na ktoré odôvodnenie odvolací súd odkazuje. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu je voči žalovaným 1/
až 32/ premlčaný a žalovaní účinne vzniesli námietku premlčania, súd postupoval správne, keď žalobu
voči žalovaným z tohto dôvodu zamietol.

22. Čo sa týka žalovaného 33/ Ing. Ľudovít Bajči - L Byty, tento od začiatku konania nedisponoval
pasívnou vecnou legitimáciou. Ako uviedol súd, v čase podania žaloby mali byť pasívne legitimovaní
jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov a správca ich mal zastupovať ako priamy zástupca ex
lege. Súd v tomto smere dôvodne poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy aj v čase podania

žaloby na strane žalovaných mali byť jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v zastúpení
správcu, t.j. osoby, ktoré sa bezdôvodne obohatili a niesli tak zodpovednosť za úhradu záväzkov voči
dodávateľom služieb, ktoré zo zákona obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, keďže nie sú
kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi (§
8b ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z.). Z Dohody o odovzdaní diela je zrejmé, že zmluvný vzťah upravujúci
odvoz splaškov bol medzi žalobcom a každým vlastníkom bytu. Na tomto mieste považuje odvolací

súd za potrebné uviesť, že vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v
civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či

už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo
právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe

tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide.

23. Neobstojí poukaz žalobcu na pôvodný rozsudok zo dňa 03.07.2017, pretože rozsudok Okresného
súdu Pezinok č.k. 33Cb/41/2011-578 zo dňa 03.07.2017 nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,
nakoľko bol na základe podaného odvolania rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zrušený a vec
vrátená súdu na ďalšie konanie. V uznesení č.k. 4Cob/221/2017-692 zo dňa 19.09.2019 odvolací súd
konštatoval, že nemožno považovať za správne také rozhodnutie súdu, ktorým bolo rozhodnuté o vadnej

žalobe bez toho, aby súd postupom podľa § 43 ods. 1 účinného v čase podania žaloby, resp. § 129 ods.
1 CSP najskôr odstraňoval jej vady. Krajský súd v Bratislave pritom poukázal na súdnu prax Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/193/2009, v ktorom dovolací súd poukázal na logický rozpor medzi skutkovým a
právnym odôvodnením žaloby, ktorý mal za následok nezrozumiteľnosť žaloby vo forme jej neurčitosti, a
preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa uznesením vyzvať žalobcu na odstránenie tejto vady žaloby.

Zuvedenéhovšaknemožnoodvodiť,žebyodvolacísúdpovažovalpodanúžalobuzadôvodnú,anižeby
považoval za správny postup žalobcu pri určení žalovanej strany. Odvolací súd v predmetnom uznesení
len konštatoval, že kým nedôjde k odstráneniu uvedenej vady, nie je možné vo veci meritórne rozhodnúť.

24. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces

nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi
(I. ÚS 50/04).

25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).26. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.
33Cb/41/2011-1310 zo dňa 22. júna 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1498
zo dňa 03.05.2023 a opravným uznesením č.k. 33Cb/41/2011-1521 zo dňa 11. septembra 2023 v

napadnutej časti III. a IV. výroku
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaní v 1., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 11., 12., 13., 15., 16., 17., 18., 23., 24., 10., 31., 32., 33.

rade majú proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacích konaní v tejto veci.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).