Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101120
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101120.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ Nadácia Aevis, IČO: 17 077 265, so sídlom:
Rybnícka 3951, 069 01 Snina, právne zastúpeného: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom:
Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, 2/ Lesoochranárske zoskupenie Vlk, IČO: 31 303 862, so
sídlom: A. XXX, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom: Štúrova
20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, IČO:

42 181 810, so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 1, 811 02 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka
konania: Poľovnícke združenie ĽUPČIANKA, IČO: 31 941 991, so sídlom: Partizánska Ľupča 676,
032 15 Partizánska Ľupča, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8911/2025-6.1, č. z.
29377/2025 zo dňa 28.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu v rade 1/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
dňa 28.07.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnými správnymi žalobami, podanými na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“,
alebo „súd“) dňa 28.07.2025 (žalobca v rade 1/) a dňa 30.09.2025 (žalobca v rade 2/), ktoré boli pôvodne
vedené samostatne pod sp. zn. 5S/71/2025 a 8S/86/2025, sa žalobcovia domáhali preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 8911/2025-6.1, č. z. 29377/2025 zo dňa 28.05.2025
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný, na základe žiadosti ďalšieho

účastníka konania zo dňa 31.10.2024, v bode A. výroku napadnutého rozhodnutia povolil výnimku zo
zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) na usmrtenie štyroch jedincov chráneného
živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v katastrálnych územiach
B., C. D., D., E. F. G. H., na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia vládou
Slovenskej republiky, a to uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025, vo

vymedzenej zóne podľa mapovej prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorej lomové body boli vymedzené
GPSsúradnicamiuvedenými vovýrokovejčastinapadnutéhorozhodnutiavbodoch1až6(Bufferzóna),
v bode B. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalšiemu účastníkovi konania povolil výnimku zo
zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. na držanie a prepravu štyroch
jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) usmrtených v súlade s bodom A.
Žalovaný zároveň podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil ďalšiemu účastníkovi konania

podmienky vykonávania činnosti, ktoré vymedzil vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v bodoch
1. až 11. Žalovaný pre výrokovú časť A. určil platnosť do 31.12.2025.

2. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/71/2025-67 zo dňa 30.10.2025, právoplatným
15.11.2025, spojil na spoločné konanie veci vedené pred správnym súdom pod sp. zn. 5S/71/2025
a 8S/86/2025 s tým, že spoločné konanie je vedené pod sp. zn. 5S/71/2025.3. Žalobca v rade 1/ (ďalej len „žalobca“) vo svojej žalobe zároveň navrhol, aby jej správny súd
priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že na podklade napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k

neopodstatnenému usmrteniu štyroch jedincov medveďa hnedého, ktorý je prísne chráneným druhom
živočícha. Zároveň poukázal na spoločenskú hodnotu jedného jedinca, ktorá je vyhláškou Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), stanovená na 2 500 Eur.
Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že nezákonným napadnutým rozhodnutím môže Slovenskej republike

vzniknúť značná hospodárska a finančná škoda, ako aj priama škoda na životnom prostredí, ktorá je
vyjadrená v súhrnnej hodnote 10 000 Eur, a to bez zahrnutia nákladov potrebných na uvedenie do
pôvodného stavu. Zároveň vyjadril obavu, že tým môže dôjsť k ohrozeniu priaznivého stavu populácie
medveďa hnedého, a to osobitne vo vzťahu k územiam európskeho významu NATURA 2000, keďže
žalovaný povolil usmrtenie uvedených jedincov v blízkosti území európskeho významu Ďumbierske
Tatry (SKUEV0302), Salatín (SKUEV0197) a Červený grúň (SKUEV150), a to bez predchádzajúceho

primeraného hodnotenia vplyvov realizácie výnimky na sústavu území európskeho významu podľa
§ 28 zákona č. 543/2002 Z. z. Táto obava žalobcu vychádzala tiež z predpokladu, že aprobáciou
nezákonného konania žalovaného sa vytvorí nebezpečný precedens pre vydávanie a realizáciu ďalších
nezákonných rozhodnutí s fatálnymi dôsledkami pre slovenskú populáciu medveďa hnedého, pričom
žalobca v tomto kontexte poukázal na kumulatívny vplyv iných rozhodnutí žalovaného, ktorými odo dňa

24.10.2024 povolil usmrtenie spolu 141 jedincov medveďa hnedého.

4. V súvislosti so skutočnosťou, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k vážnemu
ohrozeniu populácie medveďa hnedého v Slovenskej republike, žalobca poukázal aj na vedeckú
analýzu životaschopnosti populácie medveďa hnedého, ktorá je súčasťou štúdie „Odhad početnosti

populace medvěda hnedého (Ursus arctos) analýzou DNA“. Autori predmetnej štúdie predpovedajú
mierny pokles populácie medveďa hnedého s možnosťou jeho vyhynutia v priebehu nasledujúcich 100
rokov. Žalobca dodal, že uvedená predikcia bola vyslovená bez zohľadnenia
aktuálneho masívneho zásahu do populácie medveďa hnedého. Zároveň zdôraznil, že funkcie medveďa
hnedého v ekosystéme sú nepopierateľné a nezastupiteľné, pričom vplyv tohto chráneného druhu má

nezanedbateľný vplyv na formovanie prostredia, v ktorom sa vyskytuje. Ďalej žalobca poukázal na
ustanovenie § 89 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý umožňuje na žiadosť účastníka konania
rozhodnúť aj o predĺžení platnosti rozhodnutia, čo rovnako podľa neho odôvodňuje zásah súdu v podobe
priznania odkladného účinku. Zároveň platí, že zásah do životného prostredia, v tomto prípade druhovej
ochrany, je nezvratný, preto je namieste uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Aj právna teória

sa prikláňa k tomu, aby zvlášť v prípadoch časovo ohraničeného povolenia na usmrtenie chráneného
druhu živočícha sa tomuto nezvratnému následku predchádzalo priznaním odkladného účinku správnej
žaloby. Potreba prijatia odkladného účinku žaloby je daná podľa žalobcu aj tým, že súd s vysokou
pravdepodobnosťou nerozhodne o žalobe práve do 31. 12. 2025, kedy zaniká platnosť rozhodnutia,
a jedná sa o najneskorší možný termín na usmrtenie jedincov medveďa hnedého. Na záver žalobca

uviedol, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom. Naopak,
záujem na ochrane životného prostredia je vyjadrený vo viacerých všeobecne záväzných právnych
predpisoch, napr. § 2 ods. 1 posledná veta zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorej sa ochrana prírody
a krajiny podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme.

5. Podľa žalobcu žalovaný v konaní nepreukázal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v záujme
ochrany života, zdravia a majetku. Samotná skutočnosť, že napádané rozhodnutie bolo vydané
na podklade vyhlásenej mimoriadnej situácie, nepreukazuje nevyhnutnú potrebu udelenia výnimky
z podmienok ochrany medveďa hnedého. Uznesením vlády Slovenskej republiky bola vyhlásená
mimoriadna situácia vo vymedzených okresoch, pričom žalobca na

základe žiadostí o sprístupnenie informácií zistil, že orgány ochrany prírody neevidovali žiadne strety
s jedincami medveďa hnedého, v niektorých prípadoch dokonca ani jeho výskyt. Žalobca príkladom
uviedol odpovede od okresných úradov Bytča, Kysucké Nové Mesto, Levice a
Námestovo, z ktorých malo vyplynúť, že uvedené okresné úrady neevidovali žiadne hlásenia o výskyte
medveďa hnedého, ani o škodách ním spôsobených. Žalobca na základe uvedeného konštatoval, že

verejný záujem na ochrane života, zdravia a majetku nemôže byť založený na politickom
rozhodnutí vydanom bez náležitého skutkového základu, ktorý by potvrdzoval, že k ohrozeniu života,
zdraviaamajetkuskutočnedochádza.Zároveňdodal,žeprevyhláseniemimoriadnejsituácievsúvislosti
s nežiadúcim výskytom medveďa hnedého nestanovil zákonodarca žiadne kritéria, a teda mimoriadnasituácia môže byť vyhlásená bez toho, aby bola dôvodnosť jej vyhlásenia preukázaná konkrétnymi
skutkovými okolnosťami.

6. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca argumentačne uzavrel tvrdením, že žalovaný
v napadnutom rozhodnutí neosvedčil, že aktuálna situácia spojená s nežiadúcim výskytom medveďa
hnedého je natoľko vážna, že si vyžaduje povolenie výnimky na odstrel štyroch jedincov medveďa
hnedého v záujme ochrany života, zdravia a majetku obyvateľov. Žalovaný preto nemôže tvrdiť, že
vydanie napadnutého rozhodnutia je vo verejnom záujme, navyše ak porušuje medzinárodne záväzky,

ktorými je Slovenská republika viazaná, v dôsledku čoho môže dôjsť k postihom štátu zo strany
Európskej komisie.

7. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa
19.01.2026. Uviedol, že keďže žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by dostatočne kvantifikovali
hroziacu závažnú ujmu, hospodársku alebo finančnú škodu, alebo ujmu na životnom prostredí,

žalobcov návrh je nedôvodný. Mal za to, že žalobca svoj návrh náležite nezdôvodnil, navyše žiadnym
relevantným spôsobom nešpecifikoval, v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípadne ako by sa mala prejaviť, a teda vo všeobecnosti vyjadruje
iba hypotetickú možnosť vzniku bližšie nešpecifikovanej závažnej ujmy. Žalovaný dal do pozornosti
správnemu súdu, že napadnuté rozhodnutie sa týka obmedzeného počtu jedincov medveďa hnedého,

konkrétne štyroch jedincov, čo vzhľadom na celkovú populáciu medveďa hnedého v Slovenskej
republike, ako aj v území NAPANT, predstavuje pomerne zanedbateľný podiel. Usmrtenie malého
počtu konkrétnych, individuálne určených jedincov, ktorí opakovane vstupovali do intravilánu obce, za
podmienok stanovených v napadnutom rozhodnutí, predstavuje zásah na lokálnej úrovni, ktorý nemá
vplyv na celkový priaznivý stav populácie druhu medveď hnedý. Žalovaný dodal, že početnosť tohto

druhu na území Slovenskej republiky dlhodobo rastie, pričom z Programu starostlivosti o medveďa
hnedého (Ursus arctos) na Slovensku vyplýva, že je v priaznivom stave, jeho populácia je dlhodobo
vyrovnaná, resp. sa môže zvyšovať. Vo vzťahu k škode vyjadrenej spoločenskou hodnotou žalovaný
uviedol, že spoločenská hodnota dotknutých jedincov je v porovnaní s celou populáciou relatívne
nepatrná, až zanedbateľná, a to aj v súvislosti so škodami, ktoré môže štátu spôsobiť potreba riešiť

negatívne dopady pôsobenia jedincov na zdravie a majetok obyvateľov. V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že spoločenská hodnota štyroch jedincov nemôže byť považovaná za významnejšiu alebo
závažnejšiuakohodnotaľudskéhoživotaazdravia.Ochranaprírodyaživočíchovnesmiebyťnadradená
hodnote ľudského života a verejného záujmu na ochrane života, zdravia a majetku, pričom uvedené
právom chránené záujmy žalovaný označil za vyšší verejný záujem. Podľa § 40 ods. 2 zákona č.

543/2002 Z. z. možno povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov a vybraných druhov
živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí
zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Podľa programu
starostlivosti je tento druh chráneného živočícha v priaznivom stave, čiže jeho populácia je dlhodobo
vyrovnaná na území Slovenskej republiky, resp. môže sa zvyšovať. Program starostlivosti definuje

priaznivý stav medveďa hnedého priemernou hustotou viac ako 10 jedincov na 100 km2 pri celkovej
početnosti vyše 800 jedincov na Slovensku. Navyše povolením predmetnej výnimky sa nezasahuje
do jadrovej populácie (jadrová populácia označuje skupinu jedincov v rámci väčšej populácie, ktorá je
geneticky najstabilnejšia a najschopnejšia udržiavať populáciu nažive) s nezmeneným
prirodzeným správaním, nakoľko povolením výnimky sa eliminujú iba jedince s pozmeneným

správaním. Výnimka bola povolená iba vo vymedzenej zóne podľa mapovej prílohy napadnutého
rozhodnutia, ktorej hranice sú uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vymedzená buffer zóna na
elimináciusynantropnýchjedincovsanachádzamimovlastnéúzemieeurópskehovýznamuĎumbierske
Tatry (SKUEV0302), Salatín (SKUEV0197) a Červený grúň (SKUEV150), ako aj mimo iných území
patriacich do európskej sústavy chránených území Natura 2000. Na základe toho žalovaný dospel k

záveru, že povolenie výnimky nebude mať významný vplyv na územia európskej sústavy chránených
území.

8. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezohľadnenia kumulatívneho vplyvu už vydaných povolení na
odstrel medveďa hnedého žalovaný uviedol, že každé povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého

je posudzované individuálne, na základe konkrétnych okolností prípadu, a to vrátane lokality, správania
sa jedinca, ako aj miery ohrozenia verejnej bezpečnosti. Žalobca v návrhu žiadnym spôsobom to
nepreukázal absenciu rozporu s verejným záujmom. Žalovaný mal za to, že priznanie odkladného účinku
je naopak v rozpore s verejným záujmom, ktorým je ochrana života a zdravia obyvateľov, z dôvodunarastajúceho počtu výskytu a stretov človeka s medveďom hnedým v intraviláne obcí, v blízkosti
ľudských obydlí, ako aj ochrana majetku, nakoľko synantropné jedince tohto druhu strácajú prirodzenú
plachosť pred človekom. Od roku 2000 zranili medvede na Slovensku viac ako 117 ľudí, za

16 rokov (od.1.1.2000 do 31.12.2016) došlo na Slovensku k 54 útokom medveďa hnedého na človeka
a len za obdobie posledných 8 rokov (od 01.01.2017 do 31.03.2025) došlo až k 63 útokom na človeka,
z toho k štyrom s následkom smrti. Za rok 2024 sa eviduje 18 útokov, ktoré skončili
zranením človeka, z toho dva útoky skončili usmrtením človeka (15.03.2024, Demänovská Dolina
a 05.10.2024, Hybe). V roku 2025 (stav do konca marca) zatiaľ bolo zaznamenaných 7 útokov vrátane

1 smrteľného (30.03.2025, Detva). K namietanej potrebe uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti vo
vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že podľa právnej teórie je podstatou princípu
predbežnej opatrnosti povinnosť v prípadoch, keď nie je v rámci rozhodovacieho procesu k dispozícii
dostatočné množstvo presných a jednoznačných informácií o možných dôsledkoch rozhodnutí pre
životné prostredie, rozhodnúť vždy v prospech životného prostredia. Žalovaný pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z odborného stanoviska Správy NAPANT, v ktorom boli

vyhodnotené všetky podstatné náležitosti potrebné pre posúdenie opodstatnenosti povolenia výnimky
z druhovej ochrany na danú činnosť, a zároveň zohľadnil aj skutočnosti vyplývajúce z Programu
starostlivosti a z vyhlásenia mimoriadnej situácie.

9. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že v administratívnom konaní spoľahlivo zistil relevantný

skutkový stav a určil podmienky vykonávania činnosti (určenie buffer zóny, individualizácia jedincov,
a pod.), čím minimalizoval vznik negatívnych dôsledkov na životné prostredie na najnižšiu
možnú mieru, v dôsledku čoho žalovaný považoval námietku žalobcu týkajúcu sa potreby uplatnenia
princípu predbežnej opatrnosti za postavenú na hypotetickom a nepodloženom
základe. Na uplatnenie (aplikáciu) princípu predbežnej opatrnosti neboli naplnené základné (kľúčové)

predpoklady a síce, že existuje reálne riziko poškodenia, či ohrozenia životného prostredia, ktoré musí
byť zároveň vedecky podložené, jeho aplikácia vo forme konkrétnej intervencie či regulácie musí nastať
pred definitívnym potvrdením faktu, či navrhovaná činnosť je, alebo nie je škodlivá, a zároveň nesmie
viesťkzávažnejšiemunásledkuakotomu,ktorémumalazabrániť.Žalovanýmalzato,žežalobcavdanej
otázke neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko relevantným spôsobom nepreukázal existenciu hrozby

spočívajúcejvovznikuzávažnejujmynaživotnomprostredí,respektívenepreukázalexistenciureálneho
vplyvu, ktorý môže napadnuté rozhodnutie mať ma životné prostredie, ktoré je v danej veci predmetom,
respektíve súčasťou verejného záujmu.

10. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

11. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri
tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné
bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je pritom potrebné preukazovať, že k ujme už
reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu. Hrozba

však musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale
musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby
priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa knávrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia
správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda
dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej

istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná,
nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

14. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a
rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého

z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z
03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP.
Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť
aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej

miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Podľa uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 326/2024 zo dňa 18.06.2024 „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho
plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom
konštruované ako rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022,

I. ÚS 135/2022, II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom
k prieskumu reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného
účinku správnej žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred
okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak

sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je
ochrániť adresáta verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov
verejnej správy za kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.“

15. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli naplnené, a
zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k veci vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti
takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonom stanovené kumulatívne
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

16. Správny súd sa v prvom rade zameral na skúmanie prvej z dvoch kumulatívne stanovených
zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda na
skutočnosť, či okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Stotožnil sa pritom s tvrdením žalobcu o existencii hrozby

ujmy na životnom prostredí, resp. hrozby nenapraviteľného následku v dôsledku realizácie žalobou
napadnutého rozhodnutia. Udelená výnimka, v dôsledku ktorej malo prísť k usmrteniu štyroch jedincov
medveďa hnedého v lehote do 31.12.2025, by v prípade jej realizácie, resp. vykonania napadnutého
rozhodnutia, mala totiž jednoznačne nezvrátiteľný charakter, teda znamenala by nemožnosť uvedenia
následkov takéhoto výkonu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnym jedincom tohto druhu

do pôvodného stavu, a v kontexte s ďalšími obdobnými zásahmi do počtu týchto jedincov voľne sa
vyskytujúcich v prírode by mohla potenciálne znamenať hrozbu ujmy na životnom prostredí, resp.
nenapraviteľný následok, ktorým usmrtenie konkrétnych jedincov jednoznačne je.

17. Pokiaľ ide o podmienku absencie rozporu s verejným záujmom ako druhej zo zákonom

stanovených podmienok, podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by
bolomožnéoznačiťzaobecnéčiverejné,ajetakspojenýsčinnosťami,ktorýchvýsledkomječonajväčší
prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo
cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný

všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem
reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho
prínosu.“18. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025 vyhlásila mimoriadnu situáciu
podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“)
z dôvodu nežiadúceho výskytu medveďa hnedého v okresoch Turčianske Teplice, Martin, Žilina, Bytča,

Kysucké Nové Mesto, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš,
Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Sabinov, Levoča, Prešov, Bardejov, Svidník, Stropkov, Vranou nad
Topľou, Humenné, Medzilaborce, Snina, I. J. H., K., L., M., M. B., M. B., M. B., M. B., N., K., K. I., E., C.,
O., H. M., M., Zvolen, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica, Topoľčany, Zlaté
Moravce, Levice, Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a

Trenčín. Mimoriadna situácia bola vyhlásená v dôsledku priameho rizika ohrozenia života a zdravia
miestnych obyvateľov a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré spôsobujú problémové jedince
medveďa hnedého.

19. Účelom zákona o civilnej ochrane je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku
pred následkami mimoriadnych udalostí (§ 1 zákona o civilnej ochrane). Mimoriadnou situáciou sa

rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie
alebo majetok, počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života,
zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia
a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti (§ 3 ods. 1 zákona o civilnej ochrane). Podľa § 3 ods.
2 písm. d) zákona o civilnej ochrane mimoriadnou udalosťou je stav, ktorý je vyhodnotený ako riziko

ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd
na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna
situácia.Jevšakpotrebnédodať,ževyhláseniemimoriadnejsituácieneznamenáúplnúabsenciuzáujmu
na ochrane prírody a krajiny vrátane ochrany konkrétneho druhu živočíchov, ale v čase jej vyhlásenia
znamená prevažujúci verejný záujem na ochrane života a zdravia nad záujmom zachovania určitého

počtu voľne sa pohybujúcich jedincov.

20. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bola vládou Slovenskej republiky vyhodnotená situácia v
príslušných okresoch Liptovský Mikuláš a Ružomberok ako stav, kedy je nevyhnutné prijať opatrenia na
ochranuživota,zdraviaamajetku,ktoréjenutnévyhodnotiťakoopatrenianaochranuverejnéhozáujmu.

Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom, že v predmetnom prípade je daný vyšší
verejný záujem vo vzťahu k ochrane ľudského života a zdravia oproti verejnému záujmu na ochrane
prírody a krajiny, resp. nad zachovaním určitého počtu jedincov živočícha konkrétneho druhu, ktorého
výskyt je vo vzťahu k vyššiemu verejnému záujmu nežiaduci. Pokiaľ ide o nevyhnutnú potrebu udelenia
výnimky, preskúmanie tejto skutočnosti patrí do meritórneho posúdenia veci a správny súd ju v tomto

štádiu konania nemôže prejudikovať, preto v tejto časti námietky žalobcu nepovažoval za relevantné.
Správny súd dodáva, že vyjadrenia okresných úradov Bytča, Kysucké Nové Mesto, Levice a Námestovo,
na ktoré žalobca vo svojom návrhu poukázal a ktoré získal na základe žiadostí o sprístupnenie
informácií, svedčiace o neopodstatnenosti tvrdení žalovaného ohľadom verejného záujmu na usmrtení
štyroch jedincov medveďa hnedého, sa netýkajú oblastí vymedzených v napadnutom rozhodnutí.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd nepovažoval splnenie druhej podmienky pre
priznanie odkladného účinku, teda absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom,
za preukázané, nakoľko žalobca neosvedčil prevahu verejného záujmu na zachovaní
štyroch jedincov chráneného živočícha medveďa hnedého (Ursus arctos) v predmetných katastrálnych

územiach nad verejným záujmom, ktorý bol dôvodom pre vyhlásenie mimoriadnej situácie a ktorý sa
v tomto prípade považuje za významnejší.

22. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. V tomto kontexte súd poukazuje napríklad na

uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 5S/57/2025, 6S/74/2025, v ktorých súd rozhodol vo vzťahu
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinky správnej žalobe obdobne.

23. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP]