Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123365961
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123365961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, D. B. E. XXX/XX, XXX XX B. F., zast. JUDr. Mário Keleti, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa,
IČO: 50 849 891, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975
66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. Mgr. Alexandra Para, Gagrinova 10A, 821 05 Bratislava,
IČO: 53 213 815, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer
trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.11.2024, č. k.
17Cpr/5/2023-224, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie žalovaného proti výroku II. o d m i e t a.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru daná Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik,
organizačná zložka OZ Gemer, zo dňa 21. 02. 2023, ako žalovaným, žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce je neplatná.
Súd žalobu v easti, v ktorej sa žalobca domáhal ureenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá,

z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradi? žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní odo doa
právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na relevantné ustanovenia Zákonníka práce (zákon e.
311/2001Z.z.Zákonníkpráce,vzneníneskoršíchpredpisov),najmä§74,§77vetaprvá,§79ods.1,§1
ods. 4, § 13 ods. 1, 3, § 15, § 17 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2 Zákonníka práce a tiež s poukazom na

§ 39 Obeianskeho zákonníka (zákon e. 40/1964 Zb. Obeiansky zákonník, v znení neskorších predpisov).
V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonával funkciu riadite3a odštepného závodu Rimavská Sobota,
z tejto funkcie bol odvolaný ku dou 31.12.2021. Ešte predtým bolo vydané generálnym riadite3om
štátneho podniku Lesy SR doa 30.11.2021 s úeinnos?ou od 01.01.2022 rozhodnutie, ktorým zmenil
vnútornú organizaenú štruktúru štátneho podniku s tým, že zrušil vnútorné organizaené jednotky vrátane
odštepného závodu Rimavská Sobota a vytvoril nové organizaené jednotky vrátane organizaenej
zložky odštepného závodu Gemer so sídlom Revúca, do ktorej delimitoval z odštepného závodu

Revúca a Rimavská Sobota einnosti, ktoré vykonávali. Predmetom sporu bolo ureenie, že výpovei
z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným doa 21.02.2023 pod3a ust. § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce je neplatná a ureenie, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo doa
03.01.1994 trvá. Súd sa zaoberal jednotlivými tvrdenými dôvodmi neplatnosti výpovede žalobcom anámietku žalobcu, že rozhodnutie o organizaenej zmene nebolo v príeinnej súvislosti s výpovedným
dôvodom uvedeným v jeho výpovedi, považoval za nedôvodnú. Špecifikáciu výpovedného dôvodu v
danej výpovedi považoval za dostatoene ureitú. Poukázal na to, že Zákonník práce ani súdna prax

nepožaduje ako podmienku platnosti výpovede z organizaených dôvodov dorueenie nadbytoenému
zamestnancovirozhodnutieoorganizaenejzmene,baanijehopísomnúformu.To,žetakétorozhodnutie
existovalo pred daním výpovede žalobcovi, svedeí aj vykonané dokazovanie výsluchom zástupcov
zamestnancov, ktorí prejednávali obsah tohto rozhodnutia v súvislosti s daním výpovede žalobcovi. Ialej
súd uviedol, že svedkovia potvrdili, že došlo k prejednaniu skoneenia pracovného pomeru žalobcu z

organizaených dôvodov z dôvodu rozhodnutia o organizaenej zmene, a to deo pred daním výpovede,
t. j. v súlade s ust. § 74 Zákonníka práce, ktorú skutoenos? potvrdili aj podpísaním zápisnice z tohto
prejednaniazodoa20.02.2023.Súdsaialejpodrobnezaoberalajnámietkoužalobcu,ženebolasplnená
hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, lebo mu nebolo
ponúknuté iné vhodné pracovné miesto, prieom mal za to, že takéto miesto v ease dania výpovede
existovalo a malo mu by? ponúknuté v obvode celého novovytvoreného OZ Gemer. Okresný súd ialej

poukázal na to, že charakter organizaenej zmeny spoeíval v zániku pôvodnej organizaenej štruktúry ako
celkuapremiestneniusídelorganizaenýchzložiekodštepnýchzávodov,prieommaloprejs?kuprechodu
einnosti, ktoré vykonávali pôvodné OZ Rimavská Sobota a Revúca na novozriadenú organizaenú zložku
OZ Gemer. Už len z tohto titulu sa malo vo vz?ahu k žalobcovi chápa? miesto, ktoré mu mohlo by?
ponúknuté, minimálne aj miesto sídla nového OZ Gemer, t. j. Revúca, tak, ako žalovaný postupoval

vo vz?ahu k štrnástim zamestnancom bývalého OZ Rimavská Sobota. Zo zoznamu zamestnancov
zaslaného žalovaným k 21.02.2023 táto skutoenos? vyplýva, keiže žalobca bol zaradený ako jediný
medzi nezaradených pracovníkov ústredia OZ Gemer (str. 161 p. v. spisu). Keiže žalovaný preukázal, že
veasedaniavýpovede,t.j.kudou21.03.2023,bolomiestotechnikanalesnomzávodeRimavskáSobota
už obsadené iným zamestnancom a miesto fakturantky bolo v tej dobe ešte obsadené a bolo uvo3nené

až k 01.04.2023, pod3a názoru okresného súdu žalovaný uniesol dôkazné bremeno, že v ease dania
výpovede nebola možnos? ponúknu? žalobcovi v mieste sídla nového od OZ Gemer, ani pôvodného
sídla OZ Rimavská Sobota, vo3né pracovné miesta. Okresný súd sa však sa stotožnil s názorom
žalobcu, že konanie žalovaného od úeinnosti novej organizaenej štruktúry, t. j. od 01.01.2022 až do
doby, kým mu bola daná výpovei, t. j. ku dou 21.02.2023, nieslo znaky diskriminácie a predstavovalo

konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obeianskeho zákonníka, ako aj el. 2 veta tretia
Zákonníka práce. Poukázal na to, že žalovaným nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že nástupom
do funkcie riadite3a OZ nahradil v tejto funkcii terajšieho riadite3a OZ. Následne zaeali na žalobcu
chodi? anonymy z prostredia jeho zamestnania, eo musel rieši? až podnetom na trestné stíhanie voei
neznámemu páchate3ovi. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po nástupe riadite3a

A. D. do funkcie riadite3a novovytvoreného OZ Gemer boli ním doa 13.01.2022 prejednané zmeny v
pracovných zaradeniach u dvanástich zamestnancov bývalého OZ RS, prieom žalobca nebol na takéto
prejednanie prizvaný, hoci sa v tej dobe nachádzal na pracovisku a bol ako bývalý riadite3, ktorý bol
odvolaný z funkcie, bez pracovného zaradenia. Ani do nástupu žalobcu na PN, t. j. do 26.01.2022, mu
neboloponúknutéžiadnepracovnézaradenieaanipoeasjehoPN,hocisatohodomáhalavtejdobeboli

vo3né miesta, a to aj v mieste dojednanom pôvodne ako miesto jeho výkonu práce. Súd sa nestotožnil
s vyjadrením svedka, pána D., že to bol práve žalobca, ktorý mal by? iniciátorom komunikácia oh3adom
jeho pracovného zaradenia. Samotnou výpoveiou tohto svedka mal súd preukázané, že v tomto období
žalovaný pracovnými miestami disponoval, so žalobcom však o ich ponuke nejednal. Svedok uviedol, že
prejednal nové pracovné zaradenie u všetkých pracovníkov do 18.01.2023 okrem žalobcu. Žalovanému

nie pritom nebránilo, aby ponúkol žalobcovi vo3né miesta, ktoré mal v priebehu jeho PN neobsadené.
Vzh3adom k predchádzajúcej genéze pracovných zaradení žalobcu, nebol problém žalobcu zaradi?
na akéko3vek v tej dobe vo3né miesto. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by ponuka
vo3ného pracovného miesta mala by? realizovaná až po skoneení PN. Naopak, ponuková povinnos?
vznikla žalovanému už v ease prijatia, rozhodnutia o organizaenej zmene, resp. už predtým, odvolaním

z jeho funkcie riadite3a, ako to vyplýva aj zo samotnej dohody o zmene pracovnej zmluvy a trvala až
do momentu dorueenia výpovede. Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval
na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 443/2019, z ktorého vyplýva, že ponuková povinnos? v prípade
organizaených zmien platí aj voei zamestnancom, ktorí sú na PN a nedodržanie tejto zásady predstavuje
diskriminaené konanie, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukaz žalovaného na rozhodnutie

NS SR 3Cdo/168/2017 okresný súd nebral do úvahy, nako3ko sa jednalo o odlišný skutkový stav
danej veci. V konaní nebolo sporné, že v danom prípade pod3a riadite3a OZ Gemer, nemohlo by?
ponúknuté vo3né miesto žalobcovi práve z dôvodu jeho dlhodobej PN. Z uvedených dôvodov tak, ako to
zdôvodnil aj ústavný súd v citovanom rozhodnutí, okresný súd už len z toho dôvodu musel konštatova?nerovnaké zaobchádzanie so žalobcom, ako s ostatnými zamestnancami. Bolo tiež preukázané, že zo
187 zamestnancov, u ktorých v tej dobe riadite3 novovytvoreného OZ riešil ich nové pracovné zaradenie,
malo dôjs? ku skoneeniu pracovného pomeru z organizaených dôvodov len na strane žalobcu. O tom, že

úeelom konania žalovaného bolo neponúknu? vo3né pracovné miesto žalobcovi, ale ho poškodi? tým,
že s ním bude ukoneený pracovný pomer, svedeí aj rýchlos? a neštandardný postup pri predbežnom
prejednaní jeho skoneenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov doa 20.02.2023, t. j. v deo
jeho nástupu do práce po skoneení jeho PN. Túto skutoenos? mal pod3a jeho výpovede zisti? náhodou v
ten deo svedok A. D., prieom už v tento istý deo sa malo kona? prejednanie skoneenia jeho pracovného

pomeru so zástupcami zamestnancov, a to mimo sídla OZ Gemer v Hnúšti za prítomnosti riadite3a,
personalistky a zástupcov zamestnancov o druhej hodine poobede. Riadite3 OZ pritom mal vedomos?
o tom, že k 01.04.2023 sa uvo3ní pracovné miesto fakturanta. Na základe vykonaných dôkazov súd
ich vyhodnotením, každého zvláš? a vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že konanie riadite3a OZ
Gemer vychádzalo z jeho osobnej zaujatosti voei osobe žalobcu z dôvodu, že žalobca ho vystriedal
vo funkcii riadite3a odštepného závodu, a teda sa jednalo o akt osobnej pomsty, nie výkon práv a

povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce. Jeho konanie v priebehu celého obdobia od odvolania
žalobcu z funkcie až po dorueenie výpovede bolo zjavne odlišné od prístupu k ostatným zamestnancom
pri ich pracovnom zaraiovaní do novej organizaenej štruktúry, eo pod3a názoru okresného súdu svedeí
o úeelovej diskriminácii sledujúcej už uvedený cie3. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal opak.
Takéto konanie súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako aj základnými elánkami

Zákonníka práce s tým, že takéto konanie nemôže požíva? ochranu. Výpovei z pracovného pomeru
danú žalobcovi ako následok uvedeného konania súd z týchto dôvodov považoval za absolútne neplatný
právny úkon pod3a ust. § 39 OZ. Eo sa týka žaloby, ktorou sa domáhal ureenia, že jeho pracovný
pomer naialej trvá, v tejto easti súd žalobu žalobcu zamietol ako nadbytoenú, na ktorej rozhodnutí nemá
naliehavý právny záujem. Ako to vyplýva aj z textu ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, pokia3 žalobca

oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naialej zamestnával a bolo súdom konštatované, že sa
jedná o neplatnú výpovei, jeho pracovný pomer zo zákona nekoneí. Žalobcovi priznal okresný súd plnú
náhradu trov konania, nako3ko bol v konaní úspešný a súd nepovažoval neúspech žalobcu v easti, v
ktorej bola jeho žaloba zamietnutá z dôvodu, že ju považoval za nadbytoenú.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Poukázal na odvolacie dôvody pod3a
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že viaceré tvrdenia okresného súdu sú v rozpore so
zisteným skutkovým stavom, najmä výpoveiou A. D. na pojednávaní konanom doa 05.06.2024, ale
najmä s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalovaného. Súd vychádzal úeelovo z výpovede
svedka A. D., ktorý sa vyjadroval k situácii spred viac ako dvoch rokov, prieom viackrát poeas

výpovede uviedol, že si nespomína na niektoré skutoenosti. Aj napriek tomu súd preferoval vyjadrenia
svedka A. D., ktoré sú v prospech žalobcu, avšak nijakým spôsobom neprihliadol a nezapodieval
sa listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný viackrát predložil v konaní a ktoré reflektujú faktický stav po
úeinnosti organizaenej zmeny. Žalovaný poprel akéko3vek tvrdenie žalobcu, ako aj okresného súdu o
diskriminaenom konaní vo vz?ahu k žalobcovi. Namietal, že vo vz?ahu k dvanástim zamestnancom

bývalého OZ Rimavská Sobota došlo zo strany okresného súdu k nevysporiadaniu sa s listinnými
dôkazmi predloženými žalovaným v podaní zo doa 04.10.2024. Poukázal na to, že pozícia riadite3a
odštepného závodu sa riadi ustanoveniami zákona o štátnom podniku, ktorý v ust. § 18 ureuje, že
riadite3 nie je zamestnancom podniku, vz?ah riadite3a s podnikom sa riadi primerane ustanoveniami
o mandátnej zmluve. Aj napriek odvolaniu z funkcie, však dohoda o zmene pracovných podmienok

stanovila, že pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca sa nekoneí a zamestnávate3 má ponukovú
povinnos?, t. j. ponúknu? zamestnancovi vo3né pracovné miesto. Takmer u všetkých 12 zamestnancov
došlo iba formálne k zmene pracovných podmienok, prieom pracovné zaradenia a druh práce sa u
týchto zamestnancov na základe organizaenej zmeny nemenili. Došlo iba k zmene miesta výkonu
práce z pôvodného ústredia OZ Rimavská Sobota do ústredia OZ Gemer. Je nesprávne tvrdenie súdu,

že žalobca ako jediný nebol prizvaný na rokovania o zmene pracovných podmienok. Na rokovanie
neboli prizvaní zamestnanci, ktorým na základe organizaenej zmeny funkcia zanikla, prieom takýto
osôb bolo u žalovaného, resp. v OZ Gemer 8 vrátane žalobcu. Z výsluchu svedka A. D. vyplynulo, že
štyria zamestnanci boli vedení ako nadbytoení a títo ukoneili pracovný pomer dohodou a iniciatívne
sa dohodli s OZ Kriváo na vzniku pracovného pomeru. Dohoda o vzniku pracovného pomeru v OZ

Kriváo však bola mimo iniciatívy a najmä rozhodovacej einnosti riadite3a OZ Gemer. Ialej žalovaný
namietal nesprávne tvrdenie okresného súdu v bode 63. odôvodnenia napadnutého rozsudku, teda, že
k ukoneeniu pomeru z organizaených dôvodov malo dôjs? iba na strane žalobcu. Z listinných dôkazov je
preukázané, že s A. G. bol ukoneený pracovný pomer doa 26.01.2022 s úeinnos?ou ku dou 30.01.2022práve z organizaených dôvodov a z dôvodu nemožnosti ponuky iného pracovného miesta. Rovnako
by postupoval žalovaný aj v prípade štyroch zamestnancov, ktorí si sami iniciatívne dohodli pracovné
miesto v inom odštepnom závode. Doom 18.01.2022 bol tiež ukoneený pracovný pomer z dôvodu

nadbytoenosti so zamestnankyoou A. G. H., ktorá bola pôvodne zaradená na pozíciu upratovaeky, ako aj
so zamestnankyoou A. I. J., ktorá bola na pozícii technika na OZ Muráo, a to z dôvodu nadbytoenosti po
jej návrate z materskej dovolenky doa 31.07.2022. Žalovaný poukázal aj na osoby ostatných riadite3ov
zrušených OZ, s ktorými bol ukoneený pracovný pomer ku dou 28.02.2022 z dôvodu ich nadbytoenosti.
Pokia3 by žalobca nenastúpil doa 26.01.2022 na doeasnú PN, tak by sa s ním postupovalo rovnako

ako s A. G., s ktorým bol ku dou 30.01.2022 skoneený pracovný pomer z dôvodu nadbytoenosti, resp.
rovnako ako s A. H. a A. J.. O vo3ných pracovných pozíciách, na ktoré bolo vyhlásené výberové konanie,
mal žalobca vedomos?, pravidelne volal na personálne oddelenie žalovaného a dopytoval sa, ei nie
sú vo3né nejaké pracovné pozície. Výberové konania boli oznamované všetkým zamestnancom na
ich e-maily a prostredníctvom intranetu. Skutoenos?, že žalobca bol doeasne PN nebránila tomu, aby
sa výberového konania zúeastnil. Žalovaný nemal k dispozícii žiadne také pracovné miesta, ktoré by

bolo možné obsadi? žalobcom bez nutnosti výberového konania. Samotná skutoenos?, že pracovné
zaradenie žalobcu nebolo prerokované doa 16.01.2022, ale malo by? prerokované neskôr, kedyko3vek
do 30.01.2022 nepredstavuje diskriminaené konanie žalobcu zo strany žalovaného. Zamestnancami v
porovnate3nej situácii so žalobcom boli práve tí zamestnanci, ktorí mali zrušené pozície po úeinnosti
organizaenej zmeny a s ich pracovnými pozíciami sa po úeinnosti organizaenej zmeny nepoeítalo. V

rámci novovytvoreného OZ Gemer to bolo spolu so žalobcom 8 zamestnancov, prieom 4 zamestnanci
odišli iniciatívne na základe vlastného rozhodnutia do OZ Kriváo a so zamestnancami A. G., A. H. a A. J.
bol ukoneený pracovný pomer pod3a § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, prieom pokia3 by žalobca
nenastúpil na doeasnú PN, bol by s ním takisto ukoneený pracovný pomer z dôvodu nadbytoenosti.
Na záver žalovaný namietal, že okresný súd v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní

doa 05.06.2024 poueil strany sporu, aby sa zamerali v rámci dokazovania na 2 sporné otázky, a
to ponukovú povinnos? a na splnenie podmienky pod3a § 74 Zákonníka práce. V rámci predbežnej
právneho posúdenia okresný súd vôbec neuviedol za sporné diskriminaené konanie žalovaného voei
žalobcovi, prieom uvedeným smerom vôbec nemal záujem smerova? dokazovanie. Žalovaný nemal
vedomos? o predbežnom názore súdu o možnej diskriminácii žalobcu, a teda o nutnosti zamera?

dokazovanie práve týmto smerom. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje rozhodnutie okresného
súdu za prekvapivé. Postupom súdu došlo okrem iného k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces, keiže nemal možnos? vykona? dokazovanie listinami k vyvráteniu údajnej diskriminácie žalobcu.
Zuvedenýchdôvodovžalovanýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenilažalobuzamietol,
alternatívne, v prípade potreby vykonania ialšieho dokazovania rozsudok okresného súdu zrušil a vec

vrátil na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdi? ako
vecnesprávny.Malzanepochybné,žežalovanýsavovz?ahukžalobcovisprávalrozdielnymspôsobom,
ako k iným zamestnancom, najmä pri obsadzovaní vo3ných pracovných miest v priebehu roka 2022 a

eiastoene aj v roku 2023. Poukázal na to, že na riadite3a odštepného závodu sa ustanovenia zákona
o štátnom podniku nevz?ahujú. Pokia3 žalovaný tvrdí, že s dotknutými 12 zamestnancami došlo len
k formálnej zmene pracovných podmienok, uvedené úplne odporuje dorueeným listinám. U všetkých
zamestnancov došlo k úplnej zmene výkonu práce a k úplnej zmene miesta výkonu práce. Uvedené
vyplynulo z výpovede A. K. D., ktorý organizaenú zmenu do praxe zavádzal, kei na pojednávaní doa

05.06.2024 uviedol, že u všetkých zamestnancov došlo ku zániku ich funkených miest a muselo dôjs?
ku zmene pracovných zmlúv oh3adom ich pracovného zaradenia. Z výpovede A. D. z 05.06.2024
nesporne vyplýva, že nerokoval len so žalobcom, prieom to odôvodnil jeho odchodom na PN. Taktiež
prechod 4 zamestnancov z OZ Gemer na OZ Kriváo nebol možný bez vedomia a súhlasu A. K. D.
a bez toho, aby k tomu OZ Gemer v zmysle citovanej smernice nevypracovalo príslušné podklady.

Na OZ Kriváo chcel prejs? aj žalobca, prieom toto mu bolo znemožnené. Pokia3 sa týka tvrdení
oh3adne A. G., s týmto zamestnancom bol pracovný pomer ukoneený dohodou po tom, ako odmietol
dochádza? z Rimavskej Soboty do Revúcej. Pritom ani nie po štyroch mesiacoch s ním bol už doa
11.05.2022 uzavretý nový pracovný pomer na funkciu referent správy a manažment majetku, ktorú
rovnako mohol vykonáva? žalobca, ktorý sa naviac v priebehu 12 dní zmenil z pracovného pomeru

na dobu ureitú na pracovný pomer na dobu neureitú. Už spôsob uzatvárania pracovného pomeru s
A. G. dokumentuje, akým rozdielnym a diskriminaeným spôsobom žalovaný pristupoval k jednotlivým
zamestnancom. Z dohôd uzatvorených so zamestnancami A. B. F. a A. K. L. vyplýva, že boli uzavreté
z dôvodu § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, a teda tvrdenie, že tieto boli uzatvárané z dôvodu ichnadbytoenosti, je nezmyslom. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z generálneho
riadite3stva akýmko3vek spôsobom dostal pokyn ukonei? pomer so žalobcom. Tvrdeniam oh3adne
nutnostipodstupova?privo3nýchpracovnýchmiestachvýluenenapodkladevýberovýchkonanížalobca

uviedol, že toto je v rozpore so samotnou smernicou SM 0 010, ako aj s reálnou praxou. Žalobca sa
nieko3kokrát v priebehu roka 2022 pokúšal o to, aby bol zaradený do pracovnej schémy OZ Gemer. V
osobe žalobcu išlo o dlhodobého zamestnanca s pracovnými skúsenos?ami na rôznych pozíciách, teda
plne schopného, funkeného a výkonného, ktorý nebol napriek tomu viac ako rok zaradený na žiadnu
pracovnú pozíciu. Výber sa realizuje prednostne z radov zamestnancov príslušného organizaeného

útvaru, u ktorej k uvo3neniu miesta došlo, až potom z najbližšej vhodnej organizaenej zložky. Len vo
vz?ahu k žalobcovi sa pristupovalo spôsobom, ako keby neexistoval, pritom sa do pracovného pomeru
prijímali aj 3udia z externého pracovného prostredia. Žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom o vo3ných
pracovných miestach neinformoval, napriek tomu, že sa na tieto dotazoval a žiadnym spôsobom mu
neumožnil uchádza? sa o vo3né pracovné miesta, ktorých mal v priebehu inkriminovaného obdobia
desiatky. K tvrdeniam žalovaného, že na ústredí OZ Gemer neboli odo doa 01.01.2022 do 21.02.2023

dostupné žiadne vo3né pracovné miesta, žalobca uviedol, že toto bolo vykonaným dokazovaním
preukázané ako nezmysel. Na ústredie OZ Gemer bol prijatý minimálne A. G.. Súeas?ou súdneho spisu
je aj s?ažnos? žalobcu adresovaná generálnemu riadite3ovi z 29.12.2022, kde sa domáhal riešenia
svojej pracovnoprávnej otázky, najmä zaradenia na akúko3vek pracovnú pozíciu. Na túto s?ažnos?
mu nebolo odpovedané. Tvrdenie nerovnakého zaobchádzania, porušovanie dobrých mravov zo strany

žalovaného bolo súeas?ou žaloby, ako aj repliky na vyjadrenia žalovaného. O týchto tvrdeniach mal
žalovaný vedomos? od zaeiatku a nikdy ich nijako nespochybnil. Spôsob a charakter konania vyplýva
aj z informácie zo doa 21.02.2023, kei riadite3 OZ Gemer žalobcovi oznámil, že netrvá na tom, aby
žalobca bol prítomný v mieste výkonu práce a toto nebude považova? za porušenie pracovnej disciplíny.
Uvedené dokumentuje osobnú antipatiu riadite3a OZ Gemer vo vz?ahu k žalobcovi, ktorý v priebehu

celého roka aj pri skoneení pracovného pomeru vykonával všetky a akéko3vek potrebné úkony, aby
žalobcovi znemožnil pracova? a aby s ním bol ukoneený pracovný pomer.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na obsahu a dôvodnosti podaného odvolania.
Uviedol, že na to, aby súd mohol konštatova? absolútnu neplatnos? výpovede danej žalobcovi pre

rozpor s dobrými mravmi, musí by? preukázané, že zo strany žalovaného ako zamestnávate3a došlo
k nerovnakému, t. j. diskriminaenému zaobchádzaniu. Zmyslom odvolacej argumentácie je poprie? a
vyvráti? názor okresného súdu o diskriminaenom konaní voei žalobcovi, pretože v takom prípade ani
nemožno hovori? o absolútnej neplatnosti výpovede ako právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi.
Aplikácia zákona o štátnom podniku nebola nikdy poeas konania sporná, táto vyplýva z dohody o

zmene pracovných podmienok zo doa 31.03.2021. Žalobca bol odvolaný z funkcie riadite3a bývalého
OZ Rimavská Sobota už doa 31.12.2021, zatia3 eo pracovné miesta, na ktorých boli zaradení 12
zamestnanci, boli zrušené ku dou 17.01.2022. Postavenie žalobcu bolo odlišné, keiže doom 31.12.2021
bol odvolaný z funkcie riadite3a OZ Rimavská Sobota, t. j. od 01.01.2022 bol bez pracovného zaradenia,
na rozdiel od ostatných 12 zamestnancov, ktorým sa pôvodné pracovné funkcie rušili doom 17.01.2022.

Z dokazovania nevyplynulo vo vz?ahu k štyrom zamestnancom, ktorí odišli na OZ Kriváo, že by nemali
záujem pracova? pod novým vedením, ako to tvrdí žalobca. Žalobca mal prístup k oznámeniam o
výberových konaniach, eo bolo preukázané na pojednávaní doa 05.06.2024.

6. Žalobca vo svojom ialšom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom

predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že u väešiny bývalých
12 zamestnancov OZ Rimavská Sobota došlo k rovnakej obsahovej náplni práce aj kei sa stali
zamestnancami OZ Gemer, je nezmyslom a je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca zotrval
na tom, ako uviedol v predchádzajúcom vyjadrení, že na OZ Gemer vznikla duplicita zamestnancov
na rovnakých pracovných pozíciách zo zaniknutého bývalého OZ Rimavská Sobota a bývalého OZ

Revúca. Sídlom OZ Gemer sa stalo sídlo bývalého OZ Revúca, ktoré bolo plné personálne vybavené
na túto organizaenú zmenu, ktorú by OZ Gemer zvládlo aj s bývalými zamestnancami bývalého OZ
Revúca. Vo vz?ahu k zmieneným 12 zamestnancom, žalovaný postupoval bezodkladne a zmenu
pracovných podmienok a zmenu pracovnej zmluvy vykonal v podstate bezodkladne po dni 17.01.2022,
prieom vo vz?ahu k žalobcovi mal dostatoený priestor zmenu pracovnej zmluvy vykona? od 01.01.2022

do 17.01.2022, kei pracovné podmienky iných zamestnancov ešte nemusel rieši?. Napriek tomu tak
nekonal, eo je jednoznaene ialším preukázaným prejavom diskriminaeného správania. Uviedol, že
interpretácia žalobcu smernice SM 0 010 a jej bodu 3.4.4 je v súlade s logickým výkladom uvedených
ustanovení. Tento bod smernice je nutne potrebné vyklada? v súvislostiach bodmi 3.3.1 smernice a 3.3.3smernice, ktoré zakotvujú potrebu obsadzovania vo3ných pracovných miest predovšetkým vlastnými
zamestnancami. O výberových konaniach žalobca nemal žiadnu vedomos?. Pokia3 by bol žalovaný
výberové konania e-mailom žalobcovi oznamoval, nepochybne by bol dávno už uvedenú skutoenos?

preukázal dokumentáciou z e-mailovej pošty.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacímidôvodmi(§380ods.1,2CSP),prejednalodvolaniežalovanéhobeznariadeniapojednávania
(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil pod3a § 387 ods.

1, 2 CSP v. I. a III. výroku a v II. výroku odvolanie žalovaného odmietol pod3a § 386 písm. b) CSP.

8. Pod3a § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Pod3a ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.

9. Okresný súd zrozumite3ným a vyeerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých
žalobe vyhovel. Jeho úvahy vychádzajú zo skutkových okolností, sú logické, legitímne a právne
akceptovate3né. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, odvolací súd preto s týmto
posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny.

Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom
konaní namieta žalovaný. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu a ani úeelné tieto opakovane uvádza?.
Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a ureujúca spätos?
rozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovanýmrozsudkomvytváraichorganickú(kompletizujúcu)jednotu.
V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahaoa po obsahovej stránke aj odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd preskúmaním podstatných odvolacích námietok žalovaného dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Argument žalovaného, že tvrdenia okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku,
sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, najmä s výpoveiou svedka D., ako aj listinnými dôkazmi
predloženými zo strany žalovaného, je nedôvodný. Skutoenos?, že neboli naplnené oeakávania
žalovaného, a že okresný súd nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená, že by súd
nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil tak, ako to namieta žalovaný v

odvolaní. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov a
tvrdenia okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú zmätoené.

12. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného, že zo strany okresného súdu
došlo k nevysporiadaniu sa s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalovaného v podaní zo doa

04.10.2024. Odvolací súd zdôrazouje, že nie je rozhodujúce, že v rozhodnutí súd nedal odpovede na
všetky otázky tak, ako to namieta žalovaný, prípadne, že nevyhovel subjektívnemu názoru na vec, ei
pocitustránsporu.Odvolacísúdpoukazujenasprávnezáveryokresnéhosúdu,ktorésatýkajúprocesnej
aktivity strán sporu, ich tvrdení, opísaniu skutkového deja, ako aj dôkazov, ktoré žiadali vykona?. V
rozsahu, v ktorom v odvolaní žalovaný posudzuje výpovede svedka, je nepochybné, že ide o subjektívne

stanovisko žalovaného. Okresný súd sa s výpoveiou svedka A. D. vo svojom rozhodnutí dostatoene
vysporiadal a objektívne jeho výpovei vyhodnotil. Ani v tomto rozsahu závery okresného súdu odvolací
súd nemá dôvod spochyboova?. Okresný súd zrozumite3ne uviedol v bode 14., eo zistil z výpovede
svedka A. D., tiež uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré nezoh3adooval a nepovažoval za
rozhodujúce, a správne dospel k záveru vo vz?ahu k hodnoteniu dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov

predložených stranami sporu.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR zo doa 14.09.2011, sp. zn.
3Cdo/204/2009, pod3a ktorého „...Dôkazy hodnotí súd pod3a svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, eo vyšlo za konania

najavo, veítane toho, eo uviedli úeastníci (§ 132 OSP). Hodnotenie dôkazov je einnos? súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z h3adiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z h3adiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnoti?. Uplatouje sa tu zásada vo3ného hodnoteniadôkazov. Do obsahu základného práva pod3a el. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý proces pod3a el. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane 3udských práv a slobôd nepatrí právo
úeastníka konania vyjadrova? sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadova? ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97)“. Odvolací súd k
uvedenému dodáva, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 191 CSP je na súde, ktorý musí starostlivo
prihliada? na všetko, eo vyšlo za konania najavo. Okresný súd pod3a ust. § 191 CSP postupoval. V
hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu
neukladá, akú dôkaznú hodnotu, respektíve silu má prizna? tomu-ktorému dôkazného prostriedku, ei

už ide o výsluch svedka, strany sporu alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej einnosti je súd obmedzený
iba vnútorným presvedeením a hodnotiaci záver je povinný struene a jasne odôvodni? tak, ako to
vyplýva z ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd takýmto spôsobom v danej veci postupoval, dôsledne
vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov k celom súhrne a jeho odôvodnenie je
pod3a názoru odvolacieho súdu presvedeivé. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu preto netrpí
žiadnou vadou zmätoenosti, eo namietal žalovaný v odvolaní, nedošlo ani k nesprávnym skutkovým

zisteniam, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dôkazný stav zistený okresným súdom dal
spo3ahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutoenosti v danej sporovej právnej veci.
Okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu,
vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, preto odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by
sa mal odchýli? od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom,

prieom v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu odkazuje z titulu
aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

14. Odvolací súd tiež tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie ÚS/118/2014 s tým, že do práva na
spravodlivé súdne konanie nepatrí právo úeastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Ústavný súd takisto judikoval (I. ÚS 67/06), že z princípu
nezávislosti súdov pod3a el. 144 ods. 1 ústavy vyplýva tiež zásada vo3ného hodnotenia dôkazov.

15. Pod3a názoru odvolacieho súdu teda rozhodnutie okresného súdu nevykazuje zásadné nedostatky
v rovine skutkových zistení, ako aj v rovine právneho posúdenia veci, ktoré by mali podstatný vplyv

na jeho vecnú správnos?. Okresný súd jednotlivé dôkazy posudzoval jednotlivo a všetky dôkazy tiež
vo vzájomnej súvislosti a spor správne posúdil komplexne - z h3adiska širších súvislostí. Odvolací súd
sa stotožouje so záverom okresného súdu, že konanie žalovaného od úeinnosti novej organizaenej
štruktúry, t. j. od 01.01.2022 až do doby, kým bola daná žalobcovi výpovei, t. j. do doa 21.02.2023, nieslo
znaky diskriminácie.

16. V konaní bolo nesporne preukázané, že v osobe žalobcu sa jednalo o zamestnanca, ktorý na základe
pracovnej zmluvy zo doa 03.01.1994 pracoval nepretržite v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky
na rôznych pozíciách a naposledy to bolo vo funkcii riadite3a odštepného závodu Rimavská Sobota, z
ktorej funkcie riadite3a bol odvolaný ku dou 31.12.2021. V konaní bolo preukázané, že A. K. D. žalobcu

striedal vo funkcii riadite3a OZ, prieom sa jednalo už o druhé striedanie medzi nimi. Žalovaný za celú
dlhú dobu, a to od prijatia úeinnosti organizaenej zmeny od 01.01.2022 až do doby, kým žalobcovi bola
danávýpovei–doa21.02.2023,neponúkolžalobcovianijednovo3népracovnémiesto,napriektomu,že
žalobca sa nieko3kokrát v priebehu roka 2022 pokúšal o to, aby bol zaradený do pracovnej schémy OZ
Gemer, avšak bezúspešne. Žalobca podal aj s?ažnos? k rukám generálneho riadite3a doa 29.12.2022,

ktorou sa domáhal zaradenia na akúko3vek pracovnú pozíciu, ale odpovei nedostal žiadnu. V konaní
bolo preukázané, že v priebehu roka 2022 až do dania výpovede žalobcovi, t. j. do doa 21.02.2023
boli u žalovaného (OZ Gemer) vytvorené desiatky pozícií, avšak žalobcovi nebola ponúknutá ani jedna
bez uvedenia akéhoko3vek dôvodu, napriek tomu, že žalobca prejavoval vô3u a ochotu naialej zosta?
pracova? u žalovaného, prieom sa jednalo o dlhoroeného skúseného pracovníka žalovaného. Aj kei

žalobca bol dlhodobo PN, žalovanému nie nebránilo, aby ponúkol žalobcovi vo3né miesta, ktoré mal v
priebehu PN žalobcu neobsadené tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Žalobca bol skúsený pracovník, a mohlo mu by? ponúknuté akéko3vek vo3né pracovné
miesto poeas celej doby, a to aj poeas PN (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 443/2019), s ktorým
záverom okresného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožouje.

17. V skutoenosti, že konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, a že k zamestnancom
sa pristupovalo rozdielnym spôsobom, a žalovaný nemal žiaden záujem ialej zamestnáva? žalobcu,
nespornesvedeíajpostupžalovaného,ktorýrýchloaneštandardnepostupovalpriprejednanískoneeniapracovného pomeru so zástupcami zamestnancov doa 20.02.2023, v deo nástupu žalobcu do práce
po ukoneení PN. Odvolací súd sa stotožouje so záverom okresného súdu (bod 64. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia), že úeelom konania žalovaného bolo neponúknu? vo3né pracovné miesto

žalobcovi, ale ho poškodi? tým, že s ním bude ukoneený pracovný pomer. Osobnú antipatiu riadite3a OZ
Gemer vo vz?ahu k žalobcovi ialej potvrdzuje aj tá skutoenos?, že riadite3 OZ Gemer žalobcovi listom
zo doa 21.02.2023 oznámil, že netrvá na tom, aby bol žalobca prítomný v mieste výkonu práce poeas
výpovednej doby s tým, že toto konanie žalovaný nebude považova? za porušenie pracovnej disciplíny.

18. Ak je výpovei pre nadbytoenos? motivovaná osobnými nesympatiami nového riadite3a alebo ide
o akt pomsty (eo bolo v predmetnom konaní preukázané), ide o neplatné skoneenie pracovného
pomeru z dôvodu zneužitia práva a diskriminácie tak, ako na to správne poukázal okresný súd. Pod3a
antidiskriminaeného zákona nesmie by? zamestnanec postihovaný za to, že sa zákonným spôsobom
domáha svojich práv. To, že žalobcovi žalovaný ako jeho zamestnávate3 neponúkol žiadnu inú prácu,
hoci v priebehu celej doby mal vo3né miesta (aj nižšie postavené), je silným dôkazom, že cie3om nebola

nemožnos? ponúknu? vo3né pracovné miesto žalobcovi, ale žalobcovo úplné odstránenie z podniku.

19. Obranu žalovaného uvedenú v odvolaní, a to, že žalobca mal vedomos? o vyhlásených výberových
konaniach a mohol sa na vo3né pracovné miesta prihlási?, odvolací súd považoval za úeelovú.
Žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi e-mailom oznamoval vyhlásené výberové konania. Žalobca

o výberových konaniach nemal žiadnu vedomos?. Nesporné bolo, že žalobca pravidelne volal na
personálne oddelenie a domáhal sa zaradenia do pracovnej pozície. Dokonca žalobca preukázal, že
adresoval generálnemu riadite3ovi žalovaného doa 29.12.2022 s?ažnos?, kde sa domáhal zaradenia
na akúko3vek pracovnú pozíciu, prieom na túto s?ažnos? mu nebolo žiadnym spôsobom odpovedané.

20. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného, že pozícia riadite3a odštepného
závodu sa riadi ustanoveniami zákona o štátnom podniku. Z dohody o zmene pracovných podmienok
zo doa 31.03.2021 jednoznaene vyplýva, že pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca sa nekoneí a
zamestnávate3 má ponukovú povinnos?, t. j. ponúknu? zamestnancovi vo3né pracovné miesto pod3a
platných ustanovení ZP. Žalobca teda zostal zamestnancom žalovaného, na ktorého sa vz?ahujú

ustanovenia Zákonníka práce. Zanikla len funkcia riadite3a po úeinnosti organizaenej zmeny a žalovaný
mal povinnos? ponúknu? žalobcovi akéko3vek vo3né pracovné miesto. Tvrdenie žalovaného, že na
ústredí OZ Gemer neboli odo doa 01.01.2022 do 21.02.2023 dostupné žiadne vo3né pracovné miesta,
je úeelové a nepravdivé, a vykonané dokazovanie preukázalo opak.

21. Námietku žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je prekvapivé, nako3ko okresný súd v rámci
predbežného právneho posúdenia veci vôbec neuviedol za sporné diskriminaené konanie žalovaného
voei žalobcovi, prieom uvedeným smerom vôbec nemal záujem smerova? dokazovanie, odvolací
súd považoval za nedôvodnú. Postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces tak, ako to namieta v odvolaní.

22. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa môže v nevyhnutnej miere odkloni? od pôvodných
predbežných záverov aj vo vz?ahu k skutkovej stránke veci a k dokazovaniu. Tieto závery majú pre súd
iba predbežný charakter. Treba prihliadnu? aj na to, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne
nemôže vychádza? z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru môže

dospie? až po vyeerpávajúcom dokazovaní. Objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretova?, avšak
záväzne aplikova? ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle (Števeek,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovie, M., a kol., Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 67217S). V prípade predbežného právneho posúdenia
veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný, pretože opak by viedol k absurdným

dôsledkom, k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Úeelom vyslovenia predbežného právneho
posúdenia je teda sporovým stranám umožni? prednies? všetky skutkové ei právne argumenty, ktoré
sa na danú vec vz?ahujú. V prejednávanom spore bol takýto postup dodržaný. Predmetom konania
bola aj diskriminácia žalobcu pri daní výpovede žalovaným. Svedeia o tom jednotlivé zápisnice z
pojednávania, ako aj samotné argumenty žalobcu v konaní, ktoré uvádzal už v žalobe, ako aj v

replike na vyjadrenie žalovaného. Obe sporové strany mali dostatoený priestor prednies? všetky
skutkové ei právne argumenty, mali priestor navrhnú? dôkazy a reagova? na všetky tvrdenia protistrany.
Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považova? za prekvapivé, ako to namieta žalovaný.
Žalovanému teda konaním súdu neboli žiadnym spôsobom porušené práva, pretože ako vyplývaz obsahu spisu, mal poskytnutý dostatoený priestor na svoju argumentáciu, ako aj navrhovanie
dôkazov. Treba zdôrazni?, že závereenej veci žalovaný nemal žiadne iné návrhy na dokazovanie a
poprel akéko3vek diskriminaené konanie voei žalobcovi. Potom nie je argumentaene udržate3né jeho

protichodné tvrdenie, že rozhodnutie je prekvapivé a že nemohol navrhova? dôkazy.

23. Pokia3 žalovaný podal odvolanie plnom rozsahu, teda aj proti výroku II, ktorým súd žalobu v easti, v
ktorej sa žalobca domáhal ureenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, zamietol, odvolací súd
v tejto easti jeho odvolanie musel odmietnu? pod3a § 386 písm. b) CSP, pod3a ktorého odvolací súd

odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. V prípade, ak rozhodnutím neboli dotknuté
práva žalovaného, považuje sa za neoprávnenú osobu na podanie odvolania.

24. Žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutoenosti, ktoré by boli relevantným
dôvodom a mohli ma? vplyv na výsledok rozhodnutia. S ním namietanými skutoenos?ami sa vysporiadal
už okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a nebolo úeelné ani dôvodné, aby ich odvolací

súd opakoval. Odvolací súd vzh3adom na všetky okolnosti daného prípadu nepovažoval odvolanie
žalovaného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdil
ako vecne správne, a to aj v závislom výroku o trovách konania.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP, kei v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, prieom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov elenov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.