Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622203407
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5622203407.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: A. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., proti žalovaným: 1/ A. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
A., E. XXXX/XX, 2/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A., J. X. XXXX XXXX/XX, 3/ H. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K., L. XXXX/XX, všetky žalované právne zastúpené: Mgr. Samuel Dorociak,

advokát, so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája 697/26, o odstránenie presahujúcich konárov a
presahujúcichčastístavieb,zabráneniepadaniavecízostriechazabráneniestekaniuvodynapozemok,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/74/2022-310 zo
dňa 30.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobkyne voči výroku, ktorým bolo čiastočne konanie zastavené – uloženie povinnosti
odstrániť konáre ihličnatého stromu a uloženie povinnosti zabezpečiť odvádzanie vody odkvapovou
rúrou z rodinného domu s.č. XXX, aby nedochádzalo k jej odvodu na pozemok KNC parc.č. 516, o d

m i e t a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o nároku
na náhradu trov konania potvrdzuje.
III. Žalovaným v rade 1/ až 3/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o uloženie povinnosti odstrániť konáre

ihličnatého stromu nachádzajúceho sa na pozemku parcela č. KN-C č. 517, zapísaného na LV č. XX,
katastrálne územie F. M., presahujúce na pozemok parcela č. KN-C 516, zapísaný na LV č. XXXX,
katastrálne územie F. M. a konanie o uloženie povinnosti zabezpečiť odvádzanie vody odkvapovou rúrou
z rodinného domu s. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 517, zapísaného na LV č. XX,
katastrálne územie F. M. tak, aby nedochádzalo k jej odvodu na pozemok zapísaný ako parc. č. KN-
C 516, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie F. M.. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni
priznal voči žalovaným v rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v časti,

v ktorej bolo konanie o uloženie povinnosti odstrániť konáre ihličnatého stromu nachádzajúceho sa na
pozemku parc. č. KN-C 517 zastavené v plnom rozsahu. Žalovaným v rade 1/ až 3/ priznal voči žalobkyni
nároknanáhradutrovkonaniavčasti,vktorejbolokonanieouloženiepovinnostizabezpečiťodvádzanie
vody odkvapovou rúrou z rodinného domu s. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 517 tak,
aby nedochádzalo k jej odvodu na pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 516 zastavané a v časti, v ktorej
bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku KN-C parc. č. 516 – záhrada
o výmere 991 m2, zapísaný na LV č. XXXX. Žalované sú podielovými spoluvlastníčkami, a to každá
v spoluvlastníckom podiele 1/3-iny nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území F. A., zapísanéna liste vlastníctva č. XX, a to pozemkov KN-C parc. č. 517/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
107 m2, KN-C parc. č. 517/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, KN-C parc. č. 517/3
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, KN-C parc. č. 518/2 – záhrada o výmere 675 m2,

KN-C parc. č. 519 – trvalý trávny porast o výmere 167 m2 a KN-C parc. č. 520 – trvalý trávny porast
o výmere 406 m2, ako aj stavby maštale bez súpisného čísla postavenej na KN-C parc. č. 517/3 a stavby
rodinného domu s. č. XXX postavenej na KN-C parc. č. 517. V čase podania žaloby boli pozemky
aktuálne zapísané ako parcely KN-C parc. č. 517/1, 517/2 a 517/3 zapísané ako jeden pozemok, a to
KN-C parc. č. 517 o výmere 352 m2. Geometrickým plánom zo dňa 20.03.2022 č. 44026595-45/2022

vyhotoveným obchodnou spoločnosťou GEODET-KA s.r.o., zapísaným do katastra nehnuteľností pod
Z-333/2025-48/2025, bol pozemok zapísaný ako KN-C parc. č. 517 rozdelený na KN-C parc. č. 517/1,
517/2 a 517/3. V čase podania žaloby stavba maštale nebola na liste vlastníctva zapísaná.
3. Obchodná spoločnosť Polygon GEO, s.r.o. vyhotovila dňa 22.08.2020 vytyčovací náčrt na vytýčenie
hranice medzi pozemkami parcely KN-C parc. č. 516 a 517, 518/2, 515 a 3726. V protokole o vytýčení
hranice pozemku zo dňa 21.08.2020 je uvedené, že bola vytýčená hranica medzi pozemkami KN-C

parc. č. 516 s hranicami susedných KN-C parciel č. 515, 518/2, 517 a KN-E 1111/502 v katastrálnom
území F. M., pričom uvedeného vytýčenia hraníc sa zúčastnili aj žalobkyňa, aj žalovaná v rade 3/. Vo
vytyčovacomnáčrtejezakreslenástavbarodinnéhodomunapozemkuKN-Cparc.č.517ataktiežďalšia
stavba, ktorá je vzdialená od pozemku KN-C parc. č. 516, t. j. nie je postavená na hranici pozemkov
KN-C parc. č. 517 a 516.

4. Žalobkyňa vyzvala výzvou (bez uvedenia dátumu jej vyhotovenia) žalované na odstránenie všetkých
presahujúcich konárov z ihličnatého stromu presahujúcich na jej pozemok, odstránenie častí striech
a stavieb z jej pozemku a zabezpečenie striech tak, aby nedochádzalo k padaniu snehu a vody,
k odstráneniu kovových častí na stene vyčnievajúcich z búdy, kompletné odstránenie oplotenia z jej
pozemku, odstránenia odtoku z odkvapovej rúry.

5. V zmysle § 144, 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP konanie v časti o uloženie povinnosti odstrániť
konáre ihličnatého stromu nachádzajúceho sa na pozemku KN-C parc. č. 517, presahujúce na pozemok
KN-C parc. č. 516 a uloženie povinnosti zabezpečiť odvádzanie vody odkvapovou rúrou z rodinného
domu s. č. XXX tak, aby nedochádzalo k jej odvodu na pozemok KN-C parc. č. 516, zastavil, keďže
žalobkyňa vzala podanú žalobu v tejto časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon jej prislúchal.

Nezisťoval stanovisko žalovaných k späťvzatiu žaloby v tejto časti, keďže k nemu došlo pred otvorením
pojednávania.
6. Zvyšok žaloby právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a podanú žalobu vo zvyšnej časti zamietol, keďže nemal preukázanú jej dôvodnosť. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby zostalo uloženie povinnosti odstrániť časti stavieb postavených na pozemku KN-C

parc. č. 517 presahujúcich na pozemok KN-C parc. č. 516 a uloženie povinnosti zabrániť padaniu snehu,
vody, škridiel a akéhokoľvek iného materiálu zo stavieb nachádzajúcich sa na hranici pozemku KN-C
parc. č. 517 a KN-C parc. č. 516 na pozemok KN-C parc. č. 516. Nebolo sporné medzi stranami ich
vlastníctvo navzájom susediacich pozemkov, ako aj hospodárskych stavieb postavených v čase podania
žaloby na pozemku zapísanom ako KN-C parc. č. 517, aktuálne na pozemku KN-C parc. č. 517/3.

Taktiež nebolo sporné, že žalované odstránili kovové časti vyčnievajúce zo stavieb postavených na ich
pozemku, odstránili strom postavený na ich pozemku, ktorý zasahoval do pozemku žalobkyne a že
umiestnili odtok dažďovej vody na svoj pozemok a osadili na streche stavby maštale snežné zábrany.
Medzi stranami bolo sporné, či stavba maštale v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, postavená
aktuálne na pozemku KN-C parc. č. 517/3, svojou časťou (strechou) zasahuje do pozemku žalobkyne

KN-C parc. č. 516. Ďalej bolo sporné, kedy došlo k odstráneniu kovových častí zasahujúcich zo stavieb
žalovaných do pozemku žalobkyne, k osadeniu snežných zábran a zvedeniu odtoku dažďovej vody
z rodinného domu žalovaných na ich pozemok, ako aj skutočnosť, či zabezpečenie strechy stavby
maštale proti padaniu snehu je primerané.

7. V časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala odstránenia časti stavieb žalovaných zo svojho
pozemku, sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na úpravu pomerov k stavbe na
cudzom pozemku v zmysle zákonného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Neoprávnenou
stavbou je stavba, ktorú stavebník postavil na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny
titul umožňujúci stavbu zriadiť. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník

mal stavebné povolenie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha odstránenia len časti
stavby (časti strechy), tak aj presah časti strechy stavby sa podľa ustálenej judikatúry spravuje
právnym režimom neoprávnenej stavby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 44/2012).
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a svoje skutkové tvrdenie, že časť stavby maštale (časť strechy)v podielovom spoluvlastníctve žalovaných zasahuje (je postavená) na jej patriacom pozemku KN-C
parc. č. 516. Z listinných dôkazov, z geometrického plánu č. 44026595-45/2022, ktorý bol aj zapísaný
v katastri nehnuteľností, vyplynulo, že stavba maštale postavená na pozemku (aktuálne) zapísanom ako

KN-C parc. č. 517/3 nielenže nie je postavená na hranici s pozemkom KN-C parc. č. 516 vo vlastníctve
žalobkyne, ale je od uvedenej hranice „odskočená“, t. j. medzi hranicou stavby a hranicou pozemkov
KN-C parc. č. 516 a 517/2 je medzera. Napokon táto skutočnosť vyplynula aj z vytyčovacieho náčrtu,
ktorý predložila žalobkyňa a z ktorého vyplynulo rovnako, že hranica stavby maštale na pozemku v tom
čase KN-C parc. č. 517 bola „odskočená“ od hranice pozemkov KN-C parc. č. 516 a 517. Len na okraj

uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalované odstránili zo stavby maštale vytŕčajúce kovové
predmety, a preto bola aj v tejto časti žaloba nedôvodná.
8. V časti žaloby uloženia povinnosti žalovaným zabrániť padaniu snehu, vody, škridiel a akéhokoľvek
iného materiálu zo stavieb nachádzajúcich sa na hranici pozemku KN-C parc. č. 517 a KN-C parc. č.
516 na pozemok KN-C parc. č. 516 posúdil ako žalobu v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
tzv. žalobu z imisií. Predmetné ustanovenie umožňuje vlastníkovi veci, najmä nehnuteľnosti, resp.

inému oprávnenému subjektu užívajúcemu vec na základe práva odvodeného od vlastníka veci,
domáhať sa ochrany pred zásahmi vlastníka susediacej nehnuteľnosti osobitnou negatórnou žalobou,
tzv. žalobou z imisií. Žalobou z imisií je možné domáhať sa ochrany len pred takými rušivými zásahmi
vlastníka susediacej stavby alebo pozemku, ktoré by vážne ohrozovali výkon práv vlastníka alebo ho
obťažovali nad mieru primeranú pomerom. Teda nie je možné domáhať sa ochrany pred takými rušivými

zásahmi, ktoré svojou intenzitou vážne neohrozujú vlastníka a nepresahujú mieru primeranú pomerom
v súvislosti s obvyklým užívaním susediacich nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/117/1993). Žalobkyňa nepreukázala, že imisie – sneh, dažďová voda, škridly, resp. iné predmety
zo strechy stavby maštale v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, by vôbec zasahovali (padali) na
jej pozemok. Bolo preukázané, že stavba maštale, z ktorej majú vznikať imisie, nie je postavená na

hranici s pozemkom vo vlastníctve žalobkyne, ale je od uvedenej hranice „odskočená“. Teda žalobkyňa
nepreukázala, že by existovala možnosť rušivého zásahu v podobe imisií do jej vlastníckeho práva.
Odhliadnuc od uvedeného, nepreukázala, že ňou tvrdené imisie by ju nad mieru primeranú pomerom
obťažovali alebo by vážne ohrozovali výkon jej práv s poukazom najmä na druh tvrdených imisií
a skutočnosť, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne je nezastavaný, nie je poľnohospodársky využívaný

na pestovanie plodín a aktuálne je len porastený trávou. Zároveň poukázal na to, že žalované na
strechu stavby maštale osadili snehové zábrany, ktoré žalobkyňa potvrdila, avšak spochybňovala iba
ich spôsobilosť zabrániť padaniu snehu. Toto tvrdenie bližšie nekonkretizovala, neuviedla z akých
skutočností to vyvodila a už vôbec nepreukázala. Na okraj uviedol, že nepovažoval za dôvodnú právnu
argumentáciu žalovaných, že nárok žalobkyne v tejto časti by mal byť posudzovaný v zmysle § 417

ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa žalobkyňa nedomáhala uloženia povinnosti žalovaným zdržať
sa akéhokoľvek konania, naopak, domáhala sa, aby žalované vykonali konkrétne pozitívne úkony, ktoré
by mali spočívať buď v stavebných úpravách alebo iných technických úpravách. Žalobkyňa sa domáhala
uloženia povinnosti vykonať opatrenia proti prenikaniu ňou špecifikovaných imisií.
9. Ďalšie navrhované dôkazy žalobkyňou, a to obhliadku na mieste a listinné dôkazy, nevykonal, keďže

zistený skutkový stav bol postačujúci pre rozhodnutie vo veci. Vykonanie ďalšieho dokazovania by bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
10. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Každý z nárokov, ktorých
sa žalobkyňa domáhala, predstavoval samostatný nárok, ktorý by mohol byť uplatnený samostatnou
žalobu. Preto ku každému z uplatnených nárokov rozhodoval o náhrade trov konania samostatne.

Žalobkyni voči žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie
o uloženie povinnosti odstrániť konáre ihličnatého stromu zastavené. Stranami sporu nebolo sporné, že
ku späťvzatiu žaloby v časti o uložení povinnosti odstrániť konáre ihličnatého stromu došlo v dôsledku
splnenia uvedenej povinnosti (vypíleniu celého stromu) žalovanými po začatí konania, teda procesne
zavinili zastavenie konania. Ďalej žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania

v časti, v ktorej bolo konanie o uloženie povinnosti zabezpečiť odvádzanie vody odkvapovou rúrou
z rodinného domu s. č. XXX na pozemok žalobkyne zastavené, keďže nebolo preukázané, že ku
späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaných po začatí konania. Nebolo sporné, že žalované
vykonali opatrenia, aby dažďovú vodu odvádzali z ich rodinného domu na svoj pozemok. Medzi stranami
však bolo sporné, či sa tak stalo pred podaním žaloby alebo až po začatí konania. Bolo preukázané,

že žalované vykonali opatrenia na odvádzanie dažďovej vody odkvapovou rúrou na svoj pozemok
ešte pred podaním žaloby a uvedené vyplynulo najmä zo žalovanými predloženej fotodokumentácie
v spojení s čestným prehlásením N. A. z 06.04.2025. Z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva
vyvedenie odkvapovej rúry na ich pozemok už dňa 22.01.2021, dňa 24.05.2021 už aj s osadenímnovej plechovej rúry a 15.08.2022 s osadením plastovej rúry. N. A. v čestnom prehlásení potvrdil,
že najskôr vykonali provizórne riešenie odtrhnutej rúry a po uvoľnení pandemických opatrení kúpili
poškodené časti potrubia, nainštalovali ich a v auguste 2022 vymenili plechové potrubia za plastové,

pričom plechové časti kúpili v apríli 2021 a plastové v auguste 2022. Z fotodokumentácie predloženej
žalobkyňou nevyplynulo, že by odkvapová rúra bola vyvedená na jej pozemok v čase podania žaloby.
Následne v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, mali žalovaní úspech, preto im bol priznaný
nárok na náhradu trov konania v tejto časti.
11. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených

v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP, a to v celom jeho rozsahu. Uviedla, že dôvodom
podania odvolania je spojené s namietaním porušenia článku 6 ods. 1 a článku 17 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR, zásad konania, zákona s ohľadom na stabilnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu a najvyššieho súdu, a to zo strany okresného
súdu, ktoré porušenia spočívajú v porušení práva na kontradiktórne konanie, porušenie princípu rovností
zbraní, porušenie práva na doručovanie písomností, porušenie práva na spravodlivé súdne konanie,

porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, porušenie požiadavky na kvalitatívne
odôvodnenie a výroky súdneho rozhodnutia, porušenie práva na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
odklonu od judikatúry vyšších súdov vo veci, (ne)doručovania písomností (dôkazov), rovnosti zbraní,
odňatie možnosti konať pred súdom. V prvom rade uviedla, že v žalobe sa uvádzali štyri samostatné
žalobné návrhy, za každý z nich sa uhradil súdny poplatok a tieto po úprave zneli nasledovne: (i) aby

sa vykonali také opatrenia, aby konáre ihličnatého stromu nachádzajúceho sa na KN-C parc. č. 517,
presahujúce na parcelu KN-C 516 v žiadnom rozsahu viac nepresahovali na pozemok žalobcu, (ii) aby
sa vykonali také opatrenia, aby všetky presahujúce časti stavieb žalovaných postavených na hraničnej
línii KN-C parc. č. 517, stavieb nezapísaných a bez súpisných čísel a KN-C parc. č. 516 nepresahovali
na pozemok žalobkyne, (iii) aby sa zabezpečili strechy stavieb žalovaných postavených na hraničnej

línii KN-C parc. č. 517, stavieb nezapísaných a bez súpisných čísel a parcely KN-C č. 516, a to tak, aby
nedochádzalokpadaniusnehuavody,škridielaakéhokoľvekinéhomateriáluztýchtostaviebnaparcelu
žalobkyne (iv), aby zabezpečili odvedenú odkvapovú rúru z rodinného domu žalovaných s. č. XXX,
postavený na parcele KN-C č. 517 tak, aby nedochádzalo k odvodu vôd na parcelu KN-C parc. č.
516. Dňa 16.05.2024 podala prvé čiastočné späťvzatie žaloby týkajúce sa výroku (iv) z dôvodu, že zo

strany žalovanej došlo k náprave, čím uznali nárok žalobcu v tomto žalobnom bode, pričom z obsahu
danej písomnosti vyslovene vyplýva znenie nového žalovaného návrhu. Dňa 26.03.2025 bolo podané
druhé čiastočné späťvzatie týkajúce sa výroku (i) z dôvodu, že zo strany žalovanej došlo k náprave,
čím uznali nárok žalobcu v tomto žalobnom bode, pričom z obsahu danej písomnosti vyslovene vyplýva
znenie nového žalobného návrhu. Žalobkyni potom nie je vôbec známe, z akého dôvodu sa v rozsudku

uvádza, že žalobkyňa nepodala čiastočné späťvzatie týkajúce sa odstránenia kovových častí, keď
uvedené vyplýva zo znenia žalobného návrhu a rovnako nevyplýva zo znenia žalobného návrhu ani
požiadavka odstránenia časti stavieb. Z dôvodu čiastočného späťvzatia dvoch žalobných návrhov
ostali na riešenie nasledovné: (i) aby sa vykonali také opatrenia, aby všetky presahujúce časti stavieb
žalovaných postavených na hraničnej línii KN-C parc. č. 517, stavieb nezapísaných a bez súpisných

čísel a parcely č. 516 nepresahovali na pozemok žalobkyne, a to parcelu KN-C č. 516, (ii) aby zabezpečili
strechy stavieb žalovaných postavených na hraničnej línii KN-C parc. č. 517, stavieb nezapísaných
a bez súpisných čísel a KN-C parc. č. 516 tak, aby nedochádzalo k padaniu snehu a vody, škridiel
a akéhokoľvek iného materiálu z týchto stavieb na parcelu žalobkyne. Rozhodnutie preto považuje za
zmätočné, a to tak výrokovú časť, ako aj odôvodnenie, keď súd vo výrokovej časti jednak formuloval

vlastnými slovami žalobný návrh, ktorý žalobkyňa v opravenom žalobnom návrhu nepožadovala. Ďalej
spojil do jedného odseku výrokovej časti dva rôzne žalobné návrhy, následne stručne uviedol, že žalobu
vo zvyšnej časti zamieta bez uvedenia, v ktorej konkrétnej časti. V zmysle vyhlášky č. 543/2005 MS SR,
ak rozsudok obsahuje viacero výrokov, každý sa uvedie ako samostatný odsek a vynechá sa medzi nimi
medzera vo výške jedného riadku.

Na okresnom súde sa konalo posledné pojednávanie 30.04.2025, pričom sa tohto pojednávania
žalobkyňa nemohla zúčastniť z dôvodu starostlivosti o svoje maloleté dieťa a z doručenej zápisnice
vyplýva,ženapojednávanísavykonalinovédôkazy,sktorýmisanemalaakožalobcamožnooboznámiť.
I v prípade, že by sa zúčastnila daného pojednávania, nebola by dodržaná lehota na prípravu na
pojednávanie, nakoľko tieto dôkazy boli predložené až na uvedenom pojednávaní. Navyše, okresný

súd žalobcovi nové dôkazy nedoručil a na pojednávaní bolo dokonca predložené „nejaké“ čestné
vyhlásenie, ktoré dodnes nebolo doručené žalobkyni, aby sa mohla s uvedeným dôkazom oboznámiť.
Tým jej bolo odňaté právo riadne a včas reagovať aj s ohľadom na fakt, že ešte 29.04.2025 podala
vyjadrenie na súd, pričom z obsahu tejto písomnosti vyplýva, že žalobkyni do dnešného dňa nebolidoručené písomnosti, ktoré súd v zmysle uznesenia vyžiadal od žalovanej. Poukázala na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/08, na princíp rovnosti zbraní. Súd sa vzhľadom na uvedené
závažne odklonil od rozhodovacej praxe a praxe vyšších súdov týkajúcej sa doručovania písomností.

Princíp kontradiktórnosti nie je naplnený len tým, že strane sa doručila určitá písomnosť, ale k jeho
naplneniu dochádza iba vtedy, ak písomnosť bola doručená v dostatočnom časovom predstihu pred
rozhodnutím, aby bola účastníkovi daná možnosť zaujať kvalifikované stanovisko a reagovať. Súd
založil svoje rozhodnutie na právnych a skutkových otázkach, ktoré neboli včas vopred so všetkými
stranami prerokované, čím došlo k porušeniu práva na kontradiktórne konanie. Opomenul v písomnom

rozhodnutí uviesť dôvod, pre ktorý odmietol vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy a obmedzil sa iba na
uvedenie, že tieto nevykoná bez vysvetlenia dôvodu. Konkrétne išlo o požiadavku žalobkyne, aby
žalovaná predložila rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Žilina vo veci úpravy nehnuteľností tak,
ako požaduje osobitný predpis § 32 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z. z. zákon o ochrane pamiatkového
fondu a týkajúce sa, samozrejme, taktiež odstránenia celého stromu (čo žalobkyňa ani nepožadovala),
kedy taktiež treba od dotknutých orgánov stanovisko k uvedenému píleniu celého stromu a miestnej

obhliadky. To, že žalované predložili vlastné čestné prehlásenie o tom, kedy vykonali úpravy stavby,
nenahrádza právoplatné rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, ako vyžaduje osobitný predpis.
Čo sa týka zabezpečenia strechy stavieb, žalobkyni ani inej osobe neukladá žiadny právny predpis
strpieťchýbajúceodkvapovésystémynaakýchkoľvekstavbáchtretíchsubjektov,ktorénemajúcharakter
dočasných stavieb. Súd nezobral do úvahy existujúce normy a právne predpisy, pritom žalobkyňa

v odvolaní cituje tieto právne normy a právne predpisy. V normálnych podmienkach má byť všetka
voda bezpečne odvedená zo strešnej roviny do odkvapového systému (odkvapový žľab) a odtiaľ
následne do kanalizačného systému. Aby odkvapový systém mohol bezporuchovo plniť svoju funkciu,
musí byť namontovaný v súlade s príslušnými normami. Súd ignoroval fakt, že existujú zrážky, čo je
všeobecneznámaskutočnosťaniejepotrebnéjudokazovať–priemernémnožstvozrážoknaSlovensku

a že voda zo strechy steká priamo na okolie budovy patriacej žalovanej (a pozemok žalobcu) bez
zabezpečenia odkvapového systému. Výpočet dažďových zvodov závisí od viacerých faktorov, ako je
plocha strechy, zrážky a súčiniteľ odtoku. Žalobkyňa opätovne uviedla, že súdu doložila geometrický
plán označujúci hranicu medzi nehnuteľnosťou žalobkyne a žalovanej a žalovaná v rade 3/ bola
prítomná pri zameraní hranice medzi pozemkami žalovanej a pozemkom žalobkyne a svoj súhlas

so zameraním (a tak hranicou) potvrdila svojím podpisom. Ide o rovnú líniu, nie sú tam vyznačené
žiadne výbežky. Žalovaná doložila geometrický plán, ktorý iba určil výmeru budovy ako takej, avšak
výmera budovy nemá nič spoločné s výmerou hraničnej línie. Hraničnú líniu žalovaná nezmerala,
avšak žalobkyňa áno. Je logické, že pokiaľ zmeraná hraničná línia nevykazuje žiadne výbežky, ale
smeruje rovnou líniou budovy postavenej na hranici, tak čokoľvek ako súčasť stavby, ktorá túto líniu

presahuje, už presahuje aj túto hraničnú líniu. Súd uvádza, že medzi stavbou vo vlastníctve žalovanej
a pozemkom žalobkyne je dostatočný priestor, avšak súd pozabudol na fakt, že súčasťou stavby je
aj strecha stavby bez odvodňovacieho systému. Navrhovala vykonať dokazovanie na mieste, aby
sa presvedčil o línii a presahu, pričom súd stroho uviedol, že tento dôkaz nevykoná. Vzhľadom
k tomu k odvolaniu pripojila satelitnú snímku aplikácie Google Earth. V zmysle žalobného návrhu

nepožadovala odstránenie časti striech, ale požadovala vykonanie opatrení, aby presahujúce časti
stavieb nepresahovali na pozemok žalobcu. Pod pojmom „opatrenia“ sa neskrýva slovo odstránenie,
najmä vzhľadom na skutočnosť, že krajský pamiatkový úrad ako príslušný orgán vo veci úpravy stavieb
je oprávnený rozhodovať o zámere úpravy. Súd tak v rozhodnutí išiel nad rámec a mimo toho, čo
žalobkyňa požadovala. Predmetom žalobného návrhu bolo vyslovené iba to, aby súd nariadil žalovanej

vykonať opatrenia a zabezpečenia. Možno povedať, že ide o pomerne všeobecný petit, pričom žalobný
návrh by sa na základe rozhodnutia správneho orgánu následne zmenil. Otázky, akým spôsobom
upraviť nehnuteľnosť, akým spôsobom vykonať opatrenia, závisí od rozhodnutia správneho orgánu,
a to krajského pamiatkového úradu. Žalobkyňa nie je povinná poučovať stranu sporu a okresný súd
o tom, že žalovaná je tu povinná si pred úpravou nehnuteľností stavby vyžiadať rozhodnutie krajského

pamiatkovéhoúradu.Žalovanámusímaťsamavedomosti,žeakékoľvekúpravynehnuteľnostímusiabyť
právoplatne odsúhlasené krajským pamiatkovým úradom. Žalobkyňa s ohľadom na ustanovenia zákona
o ochrane pamiatkového fondu zovšeobecnila svoj žalobný návrh v znení tak, aby žalovaná vykonala
opatrenia zabezpečenia. Má za to, že súd neprihliadal na fakt, že v prípade nehnuteľností žalovanej a aj
žalobkyne ide o pamiatkové územie, kedy prvotne rozhoduje o úprave nehnuteľností príslušný správny

orgán. Požadovala vykonať dokazovanie predložením rozhodnutia krajského pamiatkového úradu práve
z dôvodu, že uvedený štátny orgán je oprávnený určiť podmienky úpravy nehnuteľností v zmysle
príslušných právnych predpisov. Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu ako dôkaz zabezpečený
nebol, z ktorého dôvodu bol všeobecný žalobný návrh, aby nariadil žalovanej vykonať opatrenia. Súdtakisto nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu a žalobkyňa taktiež bez tohto
dôkazu ani nemôže upraviť a spresniť znenie žalobného návrhu. Súd nie je oprávnený rozhodovať
v mene a na mieste krajského pamiatkového úradu, keďže uvedený predmet sporu a otázka závisí od

rozhodnutia správneho orgánu. Preto mal konanie prerušiť s tým, že žalovaná si v súlade s osobitným
predpisom vyžiada rozhodnutie krajského pamiatkového úradu v rozsahu, v akom je potrebné vykonať
dokazovanie, pričom žalobkyňa nebola povinná dokazovať znenia zákona. V konaní bolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie spôsobom, ako určuje osobitný predpis o ochrane pamiatkového fondu,
v opačnom prípade ide o obchádzanie zákonných predpisov a verejného záujmu. Tým, že okresný súd

nepredložil žalobkyni nové dôkazy predložené na poslednom pojednávaní a bez stanoviska žalobkyne
a bez predloženého stanoviska správneho orgánu o úprave nehnuteľností, hoci má žalobkyňa právo
na vyjadrenie sa k novým dôkazom a správny orgán má právo rozhodovať, bolo v prvoinštančnom
konaní nutné vykonať ďalšie dokazovanie tak, ako vyslovene požaduje osobitný predpis vo veci úpravy
nehnuteľností. Okrem toho, každá budova, ktorá nemá dočasný charakter, musí mať odkvapový systém,
pričom prvotne by správny orgán rozhodoval v danej veci. Okresný súd preto rozhodol predčasne.

Žalobkyni súd odňal možnosť pred súdom, vyhotoviť stanovisko a s týmto oboznámiť súd a stranu sporu.
Je nesporné, že pokiaľ by okresný súd oboznámil žalobkyňu s novými dôkazmi, najmä s dodatočným
čestným vyhlásením fyzickej osoby, patrične by reagovala a vyslovene požadovala o predloženie
rozhodnutia správneho orgánu. Poukázala na judikatúru ohľadne spravodlivého súdneho konania,
zásady kontradiktórnosti, o možnosti vyjadriť sa sporových strán ku všetkým zhromaždeným dôkazom,

o rovnosti zbraní. Ďalej súd v rozhodnutí uviedol, že žalobkyňu písomne vyzval na úpravu návrhu výroku,
ktorá jej bola doručená 22.04.2025, ohľadne označenia nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázala na
ust. § 129 ods. 1, 2 CSP a v tomto prípade nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie úkonu,
ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní a súčasne v danej výzve nebolo uvedené poučenie o možnosti
podanie odmietnuť. Takýmto spôsobom jej bolo znemožnené právo na prístup k súdu. Zopakovala,

že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil jej uskutočňovať patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré nemohli
byťuplatnenézdôvoduporušeniazostranysúdu,atotakýmspôsobom,abynedošlokbráneniuprístupu
k súdu. Má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ako aj k porušeniu zákazu

zneužitia práva v zmysle Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť v celom rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

12. Žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

13. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a rozhodol o nárokoch na náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo

výroku, ktorým čiastočne konanie zastavil, odvolanie žalobkyne v zmysle § 386 písm. b/ CSP odmietol.
14. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Žalobkyňa odvolaním
napadla celé rozhodnutie súdu prvej inštancie (teda aj v zastavujúcej časti konania na základe jej
späťvzatia žaloby) a ako dôvody odvolania uvádzala, že súd mal zisťovať prostredníctvom správnych
orgánov, či došlo v súlade so všeobecne záväznými predpismi k odstráneniu ihličnatého stromu

a zabezpečeniu odtoku dažďovej vody z rodinného domu s.č. XXX na pozemok žalovaných. Odvolací
súd tu poukazuje na to, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou podať odvolanie v tejto časti,
nakoľko zastavenie konania bolo na základe jej dispozičného úkonu, a to späťvzatia žaloby pred
prvým pojednávaním vo veci, teda po formálnej stránke bola v tejto časti žalobkyňa úspešná. Podľa
§ 359 CSP oprávnenou stranou na podanie odvolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Na tomto mieste odvolací súd dopĺňa, že späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály
dispozičnýchoprávnenížalobcuspostavenímtzv.dominuslitis(pánasporu),ktorýmáprávoprocesnými
úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozičný princíp). Rovnako v tejto časti odvolacie námietky žalovanej, že mali byť
zabezpečené dôkazy z pamiatkového úradu, akým spôsobom malo dôjsť k zabezpečeniu odvádzania

vody odkvapovou rúrou, nakoľko ide o chránené územie, ako aj či odstránenie ihličnatého stromu
bolo v súlade s právnymi predpismi, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v tejto časti
nemal povinnosť vykonávať dokazovanie, a to pre späťvzatie žaloby žalobkyňou, nakoľko na základe
jej dispozičného úkonu, sa v tejto časti nezaoberal žalobou po vecnej stránke.15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v časti odstránenia stavby – prečnievajúcej strechy zamietol
s poukazom na to, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, že uvedená stavba je postavená na hranici
pozemkov vo vlastníctve žalovaných a žalobkyne, a to KN-C parc. č. 516 a KN-C parc. č. 517/2 (po
zapísaní geometrického plánu), keďže z geometrického plánu a predovšetkým z vytyčovacieho náčrtu,
ktorý do spisu predložila samotná žalobkyňa, vyplýva, že táto stavba – maštaľ nie je postavená na
hranici uvedených pozemkov, avšak je tam odstup. K odvolacej námietke, že žalobkyni nebol doručený

geometrický plán predložený žalovanými na vyjadrenie, odvolací súd konštatuje, že skutočne jej tento
geometrický plán nebol doručený, avšak uvedená odvolacia námietka neobstojí z dôvodu, že súd prvej
inštancie nevychádzal vo svojom rozhodnutí len z geometrického plánu predloženého žalovanými, ale
vychádzal i z vytyčovacieho náčrtu, ktorý do spisu ako dôkaz predložila žalobkyňa a z tohto samotného
vytyčovacieho náčrtu vyplýva, že vedľajšia stavba – maštaľ žalovaných nie je postavená na hranici

pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných. K porušeniu práva na spravodlivý proces na strane
žalobkyne by došlo vtedy, ak by z geometrického plánu vyplývali iné skutočnosti, ako z vytyčovacieho
náčrtu predloženého žalobkyňou (čo nebol tento prípad) a súd by vychádzal iba z tohto geometrického
plánu, ako nového dôkazu, s ktorým sa žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť. Takýto stav však
nenastal. Navyše, odvolací súd považuje za nutné podotknúť, že žalobkyňa, hoci podala žalobu,

ani v jednom prípade sa nezúčastnila pojednávania, ani si nezabezpečila riadne zastupovanie na
pojednávaní pred súdom, vždy svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej
neprítomnosti. Žalobkyňa nepredložila žiadne iné dôkazy, a ani nenavrhovala vykonanie dôkazu, ktorým
by bolo preukázané, že strecha tejto vedľajšej stavby je na hranici uvedených pozemkov, prípadne, že
presahuje túto hranicu. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala vykonanie obhliadky na mieste samom, odvolací

súdpodotýka,ženauvedenésúpotrebnéodbornéznalostigeodeta,ktorýbysavedelvyjadriťkuvedenej
skutočnosť, nakoľko súd nedisponuje takýmito odbornými znalosťami. Teda, ani vykonaním dôkazu
obhliadkou na mieste samom by nebolo preukázané, či strecha tejto vedľajšej stavby je na hranici alebo
presahuje hranicu uvedených pozemkov.
17. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala ku geometrickému plánu predloženým žalovanými, že tento iba

určil výmeru budovy ako takej, čo nemá nič spoločné s výmerou hraničnej línie. Odvolací súd podotýka,
že práve geometrickým plánom (ako predtým vytyčovacím náčrtom) bola zakreslená vedľajšia stavba
a vytvorený tak nový pozemok KN-C parc. č. 517/3, pričom z geometrického plánu a vytyčovacieho
náčrtu vyplýva, že hranica tejto vedľajšej stavby nie je totožná s hranicou medzi pozemkami KN-C
parc. č. 516 (vo vlastníctve žalobkyne) a KN-C parc. č. 517/2 vo vlastníctve žalovaných (pôvodne parcela

KN-C parc. č. 517), ale stavba je postavená ďalej od hranice týchto pozemkov. Čiže, okrem toho, že
bol zameraný pozemok, na ktorom je postavená vedľajšia stavba – maštaľ, zároveň bola stanovená aj
hranica tejto vedľajšej stavby a nedotýka sa hranice sporných pozemkov.
18. K odvolacej námietke žalobkyne, že sa úpravou žaloby nedomáhala odstránenia vyčnievajúcich
želiez, je nutné konštatovať, že súd pri rozhodovaní nevychádza iba z upraveného petitu žalobcom

v žalobe, ale musí vychádzať z celého obsahu žaloby, ktorá žaloba zmieňovala aj odstránenie
vyčnievajúcich želiez. V žalobe žalobkyňa v bodoch I. a II. poukazovala na vyčnievajúce ostré kovové
časti tvoriace nebezpečenstvo na zdraví/poranení a tieto žalovaní neodstránili ani na základe jej výzvy
a v bode V. označenej „petit“ sa domáhala odstránenia kovových častí na stene vyčnievajúce po celej
výške steny búdy. Žalobkyňa v tejto časti žalobu nezobrala späť, preto súd prvej inštancie správne

vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania a to, že v tom čase tieto železá na
vedľajšej stavbe boli žalovanými odstránené (čo žalobkyňa nerozporovala) a nakoľko žalobkyňa v tejto
časti žalobu nezobrala späť, správne súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby.
19.Rovnakovčasti,ktorousadomáhala,abyžalovaníprijaliopatreniaprotipadaniusnehu,vody,škridiel
z vedľajšej stavby – maštale, súd prvej inštancie správne vychádzal a právne vec posúdil v zmysle

§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že bolo potrebné preukázať, či tieto imisie žalobkyňu obťažovali
nad mieru primeranú pomerom. Žalovaní zabezpečili na strechu vedľajšej stavby snehové zábrany
a žalobkyňa netvrdila, akým spôsobom by ju mali tieto imisie obťažovať nad mieru primeranú pomerom,
a ani ničím nepreukázala. Žalobkyňa predmetný pozemok žiadnym spôsobom neužíva. Poukazovaniev odvolaní na všeobecne známu skutočnosť – existujúce zrážky (dážď) nie sú dôkazom, že takéto imisie
ju obťažujú nad mieru primeranú pomerom.

20. Vychádzajúc z uvedeného, sú potom nedôvodné aj tvrdenia žalobkyne, že súd prvej inštancie mal
vykonať dotaz na krajský pamiatkový úrad, akým spôsobom majú byť vykonané úpravy a zabezpečenia
na nehnuteľnostiach v chránenom území, keďže v konaní nebolo preukázané, že vedľajšia stavba
je postavená na hranici alebo presahuje hranicu pozemkov a takisto nebolo preukázané, že padanie
snehu, vody a škridiel z vedľajšej stavby žalobkyňu obťažujú nad mieru primeranú pomerom a žalobkyňa

ani netvrdila v žalobe, akým spôsobom ju tieto imisie majú obmedzovať. Preto nebol ani dôvod na
prerušenie konania z tohto dôvodu, ako to žalobkyňa uviedla v odvolaní. Poukazovanie žalobkyňou
na správne konanie, vyhlášky alebo zákony týkajúce sa správneho konania, ako aj technické normy
je neadekvátne. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
dotýkajúcich sa ustanovení § 135c a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a keďže nemal preukázané,
že vedľajšia stavba žalovaných je postavená a zasahuje minimálne strechou na hranicu pozemkov alebo

presahuje túto hranicu pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných, ako aj žalobkyňa netvrdila
a ani nepreukázala, že žalovaní tvrdenými imisiami ju obťažujú nad primeranú mieru, nemal dôvod súd
prvej inštancie z týchto vychádzať.
21. Žalobkyňa v ďalšom namieta, že rovnako jej nebol predložený nový dôkaz, a to čestné prehlásenie
svedka A. ohľadne vykonania úpravy odvádzania vody odkvapovou rúrou z rodinného domu č.

súpisné XXX na pozemok žalovaných. Tento dôkaz sa týkal časti konania, ktoré bolo zastavené
pre späťvzatie žaloby a malo vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa
k žalobe podanej dňa 23.11.2022 pripojila fotografiu, ktorá mala preukazovať stav ku dňu 08.03.2022
a 20.11.2022 (č.l. 5,6) odvádzania vody z rodinného domu žalovaných. Žalovaní k svojmu vyjadreniu
k žalobe z 13.03.2024 pripojili rovnako fotodokumentáciu k odvádzaniu dažďovej vody (č.l. 95), z ktorej

vyplýva, že už dňa 24.5.2021 a následne dňa 15.08.2022 (teda pred podaním žaloby) bol zvod
odvádzania dažďovej vody zo strechy rodinného domu žalovaných zvedený na pozemok žalovaných.
Obe sporové strany do konania priložili dôkaz – fotodokumentáciu, ku ktorej dopisovali dátum ich
zhotovenia, bez toho, aby tento dátum bol poznamenaný na samotnej fotografii, už prístrojom, ktorým
boli vyhotovované. K uvedenému navyše žalované na pojednávaní predložili čestné prehlásenie

svedka A. ako mala byť vykonávaná úprava odvádzania dažďovej vody, ktoré čestné prehlásenie malo
potvrdzovať predloženú fotodokumentáciu žalovanými k vyjadreniu žaloby. Žalobkyňa sa pojednávania,
na ktorom bolo oboznamované čestné prehlásenie nezúčastnila a z tohto dôvodu by bolo nehospodárne
opätovne pojednávanie odročovať. Je pravdou, že žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť, avšak
súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Medzi stranami teda zostalo sporné, kedy

malo dôjsť k úprave odvodu dažďovej vody z rodinného domu žalovaných, avšak žalobkyňa relevantne
nepreukázala, že k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo pre správanie sa žalovaných po podaní žaloby.
Preto súd prvej inštancie správne vychádzal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v časti
zastavenia konania o tomto návrhu tak, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania a žalovaným
voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

22. Obsahom princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania je existencia práve dvoch proti
sebe stojacích sporových strán s kontradiktórnym záujmom na výsledku konania. Teda žalobca
a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech. Preto
každásporovástranamáprávovyjadriťsakvýsledkomprocesnejaktivitysvojhoprocesnéhonáprotivku.
Žalobkyňa mala možnosť uviesť relevantné skutočnosti k namietanému geometrickému plánu, ako aj

čestnému prehláseniu aj v samotnom odvolaní (v napadnutom rozsudku bol citovaný ich obsah). Napriek
tomu žalobkyňa v odvolaní neprodukovala žiadne podstatné námietky k týmto dôkazom, ktoré by mohli
byť obsahom prieskumu v odvolacom konaní a k určitým námietkam geometrického plánu sa už odvolací
súd vyjadril v bodoch 16. a 17. tohto odôvodnenia.

23. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 129 CSP, keď jej zaslal
iba písomnú výzvu na odstránenie vád žaloby, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
skutočne žalobkyňu vyzval prípisom na upresnenie žaloby s poukazom na to, že počas konania došlo
geometrickým plánom k prerozdeleniu pôvodnej C-KN parcely č. 517 na C-KN parcely č. 517/1, 517/2
a 517/3, na čo žalobkyňa nereagovala. Napriek tomu však žalobu žalobkyne neodmietol podľa §129

ods. 3 CSP, preto v tejto časti nie je možné podrobiť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacej
preskúmavacej činnosti. Súd prvej inštancie sa zaoberal vecou samou, prihliadal na to, že v priebehu
konania došlo k prečíslovaniu pôvodnej KNC parc.č. 517 a žalobu zamietol z dôvodu neunesenia
dôkaznej povinnosti žalobkyne.24.Napokonžalobkyňanamietala,žerozhodnutiejezmätočnéaževovýrokovejčastisúdprvejinštancie
formuloval vlastnými slovami žalobný návrh, ktoré žalobca v opravnom žalobnom návrhu nepožadoval
a že do jedného odseku výrokovej časti dal dva rôzne žalobné návrhy a len všeobecne konštatoval, že

vo zvyšnej časti žalobu zamieta. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom výrokmi v rozsudku neučinil
rozsudok zmätočným, keď v prvom odseku konkretizoval, v ktorej časti zastavuje konanie, v ďalšom
odseku vyslovil, že vo zvyšnej časti žalobu zamieta, ktorý výrok je bežný v rozhodovacej praxi súdov.
V ďalších dvoch výrokoch rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom v každom výroku
konkretizoval, ktorého žalobného nároku sa týka predmetné rozhodnutie o nároku na náhradu trov

konania. Pokiaľ vyhláška č. 543/2005 Z. z. NS SR o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy upravuje, že ak rozsudok obsahuje viacero výrokov,
každý sa uvedie ako samostatný odsek a vynechá sa medzi nimi medzera vo výške jedného riadku,
uvedené bolo napadnutým rozsudkom dodržané. Ustanovenie § 59 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. hovorí,
že na rozlíšenie sa môžu jednotlivé výroky označiť rímskymi číslicami, avšak nie je to povinnosť. Výrok
rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti strán konania.

Musívpresnej,stručnejaúplnejformuláciivyjadriťzáversúduootázke,ktorájepredmetomrozhodnutia.
Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej
stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. (R 14/2021) Preto súd musí špecifikovať

výrok rozhodnutia tak, aby bol tento určitý a vykonateľný.
25. Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie navrhovaných dôkazov v bode 32. napadnutého
rozhodnutia, nakoľko zistený skutkový stav bol postačujúci pre rozhodnutie a z dôvodu hospodárnosti
konania. Aj odvolací súd už v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia poukazoval na to, že vykonania
obhliadky na mieste samom by nepreukazovalo či sú vedľajšie stavby žalovaných postavené na hranici

sporných pozemkoch, alebo tieto presahujú do pozemku žalobkyne (bod 16.) a rovnako dotaz na krajský
pamiatkový úrad, akým spôsobom majú byť vykonané úpravy a zabezpečenia na nehnuteľnostiach
v chránenom území (bod 20.)nebolo nutné vykonať.

26. Žalovaní síce na základe výzvy predložili do konania znalecký posudok z dedičského rozhodnutia,

ktorý bol oboznámený na poslednom pojednávaní, avšak z tohto dôkazu súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí vôbec nevychádzal a svoje rozhodnutie o uvedený dôkaz neoprel.
27. K námietke, že nebolo zisťované cez príslušné správne orgány, či došlo k odstráneniu ihličnatého
stromu a úpravy odtokovej rúry dažďovej vody z rodinného domu žalovaných v zmysle právnych
predpisov odvolací súd podotýka, že ak žalovaní porušili právne predpisy pri úprave odtokovej rúry

z rodinného domu a pri odstraňovaní ihličnatého stromu, nie je v právomoci súdu rozhodovať o tomto
porušení a uvedené patrí do právomoci správneho orgánu. Súd v danej veci rozhodoval iba v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalobkyne v časti zastavenia konania odmietol ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilspolusozávislýmvýrokomonárokunanáhradutrovkonania,keď
súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov, že každý z nárokov, o ktorý sa žalobkyňa domáhala,
predstavoval samostatný nárok, ktorý by mohol byť uplatnený samostatnou žalobou, a preto vo vzťahu
ku každému z uplatnených nárokov rozhodoval o nároku na náhradu trov konania samostatne. V prípade
zamietnutia žaloby aplikoval zásadu úspechu v konaní a v prípade čiastočného zastavenia žaloby,

prihliadal, kto procesne zavinil zastavenie konania.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1, aplikujúc ust. § 255
ods. 1 CSP, keď žalovaní v rade 1/ až 3/ mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im voči žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)