Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516204120
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1516204120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská
energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpeného: M.B.A.
LEGAL advokátní kancelář s.r.o., zahraničné združenie, so sídlom: Opletalova 1603/57, 110 00 Praha
1, Česká republika, IČO: 043 29 724, konajúca prostredníctvom: M.B.A. LEGAL advokátní kancelář
s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO:
04 329 724 a Advokátska kancelária Galadík s.r.o., Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 54 691 419, proti žalovanému: BAZUR spol. s r. o., so sídlom Donovalova 1/A, 811

06 Bratislava, IČO: 31 335 471, zastúpenému: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, o zaplatenie
8.921,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.
k. B5-29Cb/83/2016 - 361 zo dňa 8.8.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cb/83/2016 - 361 zo dňa
8.8.2023 v napadnutých výrokoch I a III p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
8.414,48 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.414,48 Eur od 1. apríla 2016
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a
žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,62% a to na základe
podanej žaloby žalobcom, ktorý sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 8.921,82 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný zo zariadenia pre verejný
rozvododoberalelektrickúenergiunaodbernommiesteVajanského16vLučenci,číslabytov22,23a24,

kde bol žalovaný v zmysle LV č. XXXX od 26. mája 2010 zapísaný ako majiteľ nehnuteľností na základe
ich nadobudnutia kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel s predávajúcim p. F. U., ktorý XX. G.Q. XXXX zomrel.
Žalovaný odoberal elektrickú energiu bez existencie zmluvy a bez protiplnenia, čím žalobcovi spôsobil
škodu vo výške žalovanej istiny. Zmluvy na dodávku a distribúciu elektrickej energie boli podľa žalobcu
uzavreté 24. marca 2009, pričom faktúry boli vystavované na pôvodného odberateľa p. U. a od mája r.
2012 na základe požiadavky o zmenu korešpondenčnej adresy bol zavedený ako platca faktúr pán T..
L. C.. Pôvodný odberateľ 20. októbra 2010 zomrel, avšak žalobca o tejto skutočnosti nemal vedomosť,

a faktúry zasielal na adresu pôvodného odberateľa. Na základe kúpnej zmluvy z 30. novembra 2009
došlo k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa na parc. č. XXX/X, kat. územie
C., zapísaných na LV č. XXXX na žalovaného. Byty č. 22, 23 a 24, ktoré boli v zmysle uzavretých zmlúv
na dodávku a distribúciu elektriny evidované ako odberné miesta, boli súčasťou tejto kúpnej zmluvy.Žalovaný uviedol, že so žalobcom žiadnu ústnu ani písomnú dohodu o dodávke elektrickej energie
neuzavrel. Voči tretím osobám vystupovali správcovia a o probléme neuhradených faktúr žalobcu sa
dozvedel v r. 2016 s tým, že si nebol vedomý kto a v akom rozsahu elektrickú energiu odoberal.

2. Rozsudkom z 29. novembra 2018, č. k. 29Cb/83/2016-136 prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo

7. decembra 2021, č. k. 2Cob/28/2020-284 vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Bratislava V na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že záver prijatý súdom
prvej inštancie vo vzťahu k neoprávnenému odberu žalovaného považuje za správny. V konaní bolo
nesporné, že na základe kúpnej zmluvy z 20. mája 2010 nadobudol žalovaný ako kupujúci predmetné
nehnuteľnosti od predávajúceho a v rozhodnom čase bol ich vlastníkom. Preto pokiaľ za rozhodné
obdobie, kedy dochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie na odberných miestach (byty 22

- 24 v bytovom dome na Vajanského 16 v Lučenci) titulom absencie zmluvy o dodávke alebo združenej
dodávke elektriny, bol ich vlastníkom žalovaný, jedná sa o jeho absolútnu objektívnu zodpovednosť za
spôsobený protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Vo vzťahu k výške samotnej škody,
na náhradu ktorej bol žalovaný napadnutým meritórnym rozhodnutím zaviazaný, odvolací súd v danom
prípade súhlasil s odvolacím argumentom žalovaného, že súd prvej inštancie sa jej výpočtom nijakým

spôsobom nezaoberal.

4. Prvostupňový súd bol v zmysle tohto kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu v ďalšom konaní
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu [§ 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)].

5. Podaním z 28. apríla 2023 žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 507,34 Eur a úrokov z
omeškania: 5,25% ročne zo sumy 2.446,28 Eur od 8. februára 2014 do zaplatenia, 5,25% ročne zo
sumy 32,40 Eur od 6. júna 2014 do zaplatenia, 5,15% ročne zo sumy 1910,05 Eur od 1. júla 2014 do
zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 31,53 Eur od 27. mája 2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy

113,60 Eur od 27. mája 2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 1802,36 Eur od 1. mája 2015 do
zaplatenia a 5,05% ročne zo sumy 2.545,34 Eur od
5. februára 2015 do zaplatenia. Zároveň súdu predložil špecifikáciu vzniknutej škody.

6. Konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cb/83/2016, je od 1. júna

2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-29Cb/83/2016.

7.Naprejednaniesporuprvoinštančnýsúdnariadilpojednávanie,naktoromžalovaný vzniesolnámietku
premlčania a zároveň poukázal na to, že žalobca porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, čím navýšil
vzniknutú škodu. Žalovaný zároveň súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Prvostupňový súd dospel

k skutkovým záverom, že žalovaný sa na základe kúpnej zmluvy z 30. novembra 2009, v znení Dodatku
č. 1 z 20. mája 2010, uzatvorenej s F. U.B. ako predávajúcim, stal vlastníkom bytov č. 22, 23 a 24, na
adrese Vajanského 16, Lučenec. Predávajúci mal v čase prevodu uvedených nehnuteľností so žalobcom
uzatvorené zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny k uvedeným bytom (odberné miesta č. 5003281,
5003282 a 5003284). Pán U. XX. G. XXXX zomrel, v dôsledku čoho došlo k zániku zmlúv o dodávke

a distribúcii elektriny. Žalobca aj po smrti p. U. vystavoval a zasielal faktúry za odber elektriny na
pôvodného odberateľa a od mája r. 2012 na základe požiadavky o zmenu korešpondenčnej adresy bol
vedený ako platca faktúr p. T.. L. C.. Na uvedených odberných miestach dochádzalo k odberu elektriny
aj po smrti p. U. bez toho, aby mal žalovaný so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke a distribúcii
elektriny. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v období od 11. januára 2013 do 8. apríla 2015

vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z faktúr, ako aj z vyčíslenia škody, predložených žalobcom
vyplýva, že: na odbernom mieste č. 5003281 bolo v období od 11. januára 2013 do 31. decembra 2013
odobratých 31,288 MWh elektriny a v období od 1. januára 2014 do 9. júna 2014 bolo odobratých 15,388
MWh elektriny, čo predstavuje škodu vo výške 6.264,25 Eur; na odbernom mieste č. 5003282 bolo v
období od 10. januára 2014 do 31. decembra 2014 odobratých 17,516 MWh elektriny a od 1. januára

2015 do 8. apríla 2015 bolo odobratých 15,507 MWh elektriny, čo spolu predstavuje škodu vo výške
4.217,13 Eur; na odbernom mieste č. 5003284 bolo v období od 1. februára 2014 do 31. decembra 2014
odobratých 0,121 MWh elektriny a od 1. januára 2015 do 8. apríla 2015 bolo odobratých 0,122 MWhelektriny, čo spolu predstavuje škodu vo výške 113,10 Eur. Za odberné miesto č. 5003281 žalovaný
zaplatil zálohové platby spolu vo výške 2.200,- Eur; k iným platbám zo strany žalovaného nedošlo.

8. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia
§ 17 ods. 1 písm. a/, § 46 ods. 1 písm. a), § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike
(ďalej „zákon o energetike“), § 420 ods. 1, § 415, § 417 ods. 1, § 441 Občianskeho zákonníka a
uviedol, že neoprávneným odberom elektriny je stav, kedy dochádza k odberu elektrickej energie za
vzniknutej situácie, bližšie definovanej § 46 ods. 1 ZoE. Jedná sa predovšetkým o dôvody záväzkovo-

právneho charakteru, t.j. absencia akejkoľvek zo zmlúv o pripojení do prenosovej sústavy alebo
o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, o dodávke alebo združenej
dodávke elektriny, o zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo o prístupe
do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
Platné uzavretie uvedených zmlúv totiž vylučuje, aby na strane koncového odberateľa elektriny z tohto
dôvodu vznikol neoprávnený odber. Právnym následkom neoprávneného odberu elektrickej energie

je vznik povinnosti koncového odberateľa elektriny uhradiť skutočne vzniknutú škodu, a to každému,
komu vznikla. Zodpovednosť za škodu z dôvodu neoprávneného odberu je v zákone o energetike
koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, pričom sa uhrádza len skutočne vzniknutá škoda (porovnaj
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júla 2019, sp. zn. 1Cdo/244/2018 a v
ňom citovanú judikatúru). V danom prípade bol neoprávnený odber elektrickej energie vykonaný takým

spôsobom, že na odberných miestach č. 5003281, 5003282 a 5003284 dochádzalo v rozhodnom čase
k odberu elektriny bez toho, aby mal žalovaný ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým odberné miesta
prislúchajú, so žalobcom uzatvorenú zmluvu. Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť žalovaného za
spôsobený protiprávny stav bez možnosti akejkoľvek liberácie, preto žalovaný zodpovedá za žalobcovi
za vzniknutú škodu bez ohľadu na námietky žalovaného, ktorými sa snažil zbaviť zodpovednosti za

vzniknutú škodu, prípadne poukazoval na porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu. Navyše,
z dôkazov predložených v konaní súd nemal preukázané, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom porušil
svoje zákonné povinnosti, prípadne že by porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť. Bol to práve
žalovaný, ktorý predmetný protiprávny stav vedome a úmyselne spôsobil, keďže nepochybne vedel, že
na odberných miestach dochádza k odberu elektriny bez toho, aby mal uzatvorenú zmluvu o dodávke

elektriny. V konaní bolo preukázané, že žalovaný spočiatku uhrádzal žalobcovi zálohové platby za
elektrinu, a aj preto súd jeho námietky považoval za špekulatívne. Pokiaľ žalovaný poukazoval na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020, závery tam uvedené nemožno
podľa názoru súdu aplikovať na prejednávaný spor, keďže sa týkajú diametrálne odlišných skutkových
okolností.

9. Pokiaľ ide o výšku škody, prvostupňový súd uviedol, že ustanovenie § 46 ods. 2 ZoE ukladá povinnosť
náhrady skutočne vzniknutej škody. Až v prípade, že skutočnú škodu nemožno vyčísliť na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak teda možno skutkovo

ustáliť množstvo odobratej elektriny, nie je na mieste náhradný spôsob určenia výšky, ktorého aplikácia
prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov. V prejednávanom spore ide o neoprávnený odber elektriny bez uzatvorenej
zmluvy, ktorý bol zaznamenaný na určených meradlách a nejedná sa tak o prípad neoprávneného
odberu elektriny neoprávneným zásahom do meradla, prípadne porušením meradla, v dôsledku čoho

by bol odber elektriny nesprávne zaznamenaný. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že
by predmetné meradlá, namontované na príslušných odberných miestach, nezaznamenávali, resp.
nesprávne zaznamenávali odber elektriny prípadne, že by na nich bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii alebo by na nich bola poškodená, pozmenená alebo odstránená overovacia
značka alebo zabezpečovacia značka montážnika. Strany sporu v priebehu konania správnosť

nameraných údajov relevantne nenamietali. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za potrebné ustáliť
množstvo odobratej elektriny náhradným spôsobom podľa § 46 ods. 2 druhej vety ZoE. Žalobca v
priebehu konania predložil faktúry a vyčíslenie škody, z ktorých mal súd preukázaný objem a cenu
neoprávnene odobratej elektriny žalovaným a náklady za distribúciu a regulované poplatky, ktoré za
nameranú spotrebu boli uhradené prevádzkovateľovi distribučnej siete.

10. Škoda vzniknutá žalobcovi pri odbernom mieste č. 5003281 za obdobie od 11. januára 2013 do
31. decembra 2013, pri odobratých 31,288 MWh elektriny a za obdobie od 1. januára 2014 do 9. júna
2014, pri odobratých 15,388 MWh elektriny, predstavuje spolu 6.264,25 Eur s DPH. Keďže zo stranyžalovanéhobolizatotoodbernémiestouhradenézálohovéplatbyvcelkovejvýške2.200,-Eur,vzniknutá
škoda na odbernom mieste č. 5003281 za obdobie od 11. januára 2013 do 9. júna 2014 predstavuje
4.064,25 Eur. Škoda vzniknutá žalobcovi pri odbernom mieste č. 5003282 za obdobie od 10. januára

2014 do 31. decembra 2014, pri odobratých 17,516 MWh elektriny a za obdobie od 1. januára 2015
do 8. apríla 2015, pri odobratých 15,507 MWh elektriny, predstavuje spolu 4.217,13 Eur s DPH. Pri
odbernom mieste č. 5003284 bolo v období od 1. februára 2014 do 31. decembra 2014 odobratých
0,121 MWh elektriny a od 1. januára 2015 do 8. apríla 2015 bolo odobratých 0,122 MWh elektriny, čo
spolu predstavuje 113,10 Eur. Žalobcovi tak vznikla škoda spolu vo výške 8.414,48 Eur. Na základe

uvedeného súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu tak, ako ju žalobca uplatnil po
čiastočnom späťvzatí žaloby. Súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 8.414,48 Eur od 1. apríla 2016 do zaplatenia. Žalobca v konaní predložil výzvu z 28. januára
2016, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie pohľadávky za odber elektriny do 5 dní od doručenia tejto
výzvy. Žalovaný zásielku s predmetnou výzvou neprevzal v odbernej lehote a žalobcovi sa táto zásielka
vrátila 23. februára 2016. Žalovaný pohľadávku žalobcu v stanovenej lehote neuhradil, dostal sa do

omeškania, a preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške.

11. Žalobca vzal v priebehu konania žalobu v časti 507,34 Eur spolu s príslušenstvom späť, preto súd s
prihliadnutím na ust. § 145 ods. 2 a § 146 CSP konanie v tejto časti zastavil.

12. Prvostupňový súd tiež uviedol, že v súlade s ust. § 153 ods. 3 CSP na prostriedky procesnej
obrany žalovaného, uplatnené na pojednávaní 28. marca 2023, resp. v záverečnej reči žalovaného,
neprihliadal, keďže tieto neboli uplatnené včas, pretože žalovaný mal bezpochyby možnosť vzniesť
najmä námietku premlčania (hmotnoprávna námietka podľa § 152 CSP) skôr. Žalovaný v priebehu
konania netvrdil a ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili vo vznesení tejto

námietky skôr ako na pojednávaní 28. marca 2023. Skutočnosť, že si žalovaný zvolil advokáta až v
odvolacom konaní, ktorý uplatnil nové prostriedky procesnej obrany, nemá na vyššie uvedené žiaden
vplyv, pretože od žalovaného, ako podnikateľského subjektu možno požadovať vyššiu mieru odbornej
starostlivosti pri bránení svojich práv. Súd má v danom prípade za to, že žalovanému bol v rámci
konania poskytnutý dostatočný časový priestor na uplatnenie všetkých námietok včas a s dostatočnou

odbornou starostlivosťou. Pre úplnosť súd v tomto smere poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta
sunt t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu

strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2011 sp. zn.
1Sžr/38/2011).

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 256

ods. 1 CSP. Keďže súd žalobe v prevažnej časti vyhovel (94,31%), žalobca mal v spore pri zohľadnení
zavinenia zastavenia konania na jeho strane v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby (5,69%) čistý
procesný úspech v rozsahu 88,62% a preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

14. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle §

365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, poukázal na to, že na pojednávaní konanom 28.3.2023 vzniesol
námietku premlčania, pričom poukázal na upomienky, ktoré sú prílohou spisu, na Upomienku žalobcu
zo dňa 17.03.2014, ktorá bola adresovaná
T.. L. C.. Táto upomienka sa týkala neuhradenia faktúry za EE, variabilný symbol 5003281024.
Fakturačné obdobie tejto faktúry vystavenej dňa 22.01.2014 je od 11.01.2013 do 09.01.2014, pričom

odberateľ bol povinný uhrádzať mesačné preddavkové (zálohové platby). Mestský súd Bratislava
III v bode 6 odôvodnenia rozsudku správne poukázal: „V konaní bolo nesporné, že na základe
kúpnej zmluvy z 20. mája 2010 nadobudol žalovaný ako kupujúci predmetné nehnuteľnosti od
predávajúceho a v rozhodnom čase bol ich vlastníkom. “. Titul nadobudnutia: Kúpna zmluva č. V 646/10
z 26.05.2010-1489/10 k predmetným nehnuteľnostiam žalovaného bol zapísaný na liste vlastníctva č.

XXXX, vedeného pre katastrálne územie: C.. Vzhľadom na uvedené žalobca v čase keď dochádzalo
k neoprávnenému odberu elektrickej energie vedel, kto je vlastníkom odberného miesta a teda kto
je osoba škodcu v prípade neoprávneného odberu. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že
nedochádzalo k úhradám preddavkových (zálohových) platieb. Žalobca zasielal upomienky aj na úhradupreddavkových (zálohových) platieb, napríklad Upomienka a pokuta zo dňa 28.10.2014. Žalovaný vie
poukázať len na dôkazy, ktoré predložil žalobca, nakoľko týmito dokumentami pred súdnym konaním
nedisponoval. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už v čase vyhotovenia upomienok mal všetky dostupné

informácie o osobe zodpovednej za škodu, ako aj o samotnej škode. Vlastníctvo nehnuteľnosti je verejne
dostupná informácia, ktorú si vie tretí subjekt overiť na portáli katastra nehnuteľností. Žalobca ako
osoba povinná konať s odbornou starostlivosťou mala vedomosť o tom, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľností, v ktorých dochádza k neoprávnenému odberu a vzniku škody už od samotného vzniku
škody, a teda začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty nastal spolu. Keďže návrh

na vydanie platobného rozkazu bol Okresnému súdu Bratislava V doručený dňa 31.03.2016, žalovaný
má zato, že nároky žalobcu na náhradu škody, ktoré vznikli pred 31.03.2014 sú premlčané.

15. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že jeho procesná obrana spočívala v absencii pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, pričom žalobca žalobou uplatnil nárok vyplývajúci zo záväzkovoprávneho
vzťahu, a to Zmlúv o dodávke a distribúcii elektriny, uzatvorených medzi žalobcom a pánom F. U.,

pričom všeobecná premlčacia doba pri takto kvalifikovanom nároku je podľa ust. § 101 zákona č.
40/1964 Z. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) tri roky. Uznesením Krajského
súdu v Bratislave bol potvrdený záver Okresného súdu Bratislava V, že žalobcom uplatnený nárok je
škoda, ktorá vznikla neoprávneným odberom elektrickej energie. Až po ustálení právnej kvalifikácie
žalovaný vedel posúdiť to, či žalobcom uplatnený nárok je premlčaný a následne bezprostredne na

to vzniesol námietku premlčania. S poukazom na odbornú literatúru a prax súdov má žalovaný zato,
že ním vznesená námietka premlčania je dôvodná a nakoľko s ňou nebolo spojené uplatnenie nových
skutočností a dôkazov, tak sa jej netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v Civilnom sporovom
poriadku.

16. Dňa 28.04.2023 bolo súdu doručené podanie týkajúce sa vyčíslenia škody, ktoré bolo žalovanému
doručené na pojednávaní dňa 02.05.2023. Nakoľko žalovaný nemal možnosť sa oboznámiť s
predmetným podaním, bolo pojednávanie odročené na 08.08.2023. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobcom predložený dôkaz zapríčinil nariadenie ďalšieho pojednávania. Podľa žalovaného
na podanie žalobcu, ktorého súčasťou bolo aj vyčíslenie škody, mala byť aplikovaná sudcovská

koncentrácia konania. Výpočet žalobcu nie je spoľahlivým údajom, nakoľko žalobca nepreukázal
pravdivosť údajov, uvádzaných v samotnom výpočte. Vyčíslenie škody žalobcu neobsahuje žiadne iné
informácie, len informácie z predložených faktúr. Zároveň žalobca predmetným podaním vzal žalobu v
častispäť.Predloženévyčíslenieškodyniejeobjektívnymaspoľahlivýmpodkladom,takakotovyžaduje
Zákon o energetike, a preto škoda mala byť vyčíslená spôsobom stanoveným vyhláškou Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné
vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a
výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného
odberateľa za neoprávnený odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15

z 11. augusta 2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti
je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. Súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal z absolútnej objektívnej zodpovednosti, pričom prevzal vyčíslenie
žalobcu bez akejkoľvek moderácie výšky škody, pričom uviedol, že závery nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020 nemožno aplikovať na prejednávaný spor, keďže sa týkajú

diametrálne odlišných skutkových okolností.

17. Žalovaný s poukazom na § 17 ods. 13 zákona o energetike ďalej uviedol, že v prípade neuhradenia
preddavku alebo nedoplatku zo strany odberateľa je dodávateľ povinný na tento stav odberateľa
upozorniť, určiť nový termín splatnosti a poučí odberateľa, že ak ani dodatočne neuhradí záväzok, bude

mu prerušená dodávka. Dodávateľ je povinný upozorniť odberateľa a v prípade, ak ani po upozornení a
dodatočnomurčenítermínusplatnostiodberateľneuhradízáväzok,jepovinnýhoodpojiť.Tútopovinnosť
žalobca nevykonal, a týmto porušením výrazne navýšil aj škodu, ktorá mu vznikla. Žalobca okrem
citovaného ustanovenia Zákona o energetike porušil aj všeobecnú prevenčnú povinnosť, následkom
ktorej je navýšenie vzniknutej škody a súd túto skutočnosť nezohľadnil v bode 22 odôvodnenia. Ak

by žalobca prerušil dodávku po neuhradení preddavkových platieb, tak ako to stanovuje Zákon o
energetike, tak by zabránil navyšovaniu vzniknutej škody. Na každom z odberných miest dochádzalo
k neoprávnenému odberu počas obdobia dlhšieho ako jeden rok aj zavinením žalobcu. Z uvedeného
má žalovaný dostatočne za preukázané, že žalobca si nesplnil svoju prevenčnú povinnosť a nekonaltak, aby predišiel navyšovaniu vzniknutej škody. Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že on
neodoberal elektrickú energiu na odberných miestach, nemal vedomosť, že na odberných miestach
dochádza k odberu elektriny bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny a už vôbec nemal úmysel

spôsobiť protiprávny stav. Žalovaný predmetné odberné miesta (byty a nebytové priestory) nadobudol
od predávajúceho s vedomím uzatvorenej zmluvy o výkone správy so správcovskou spoločnosťou,
na ktorú sa v tomto spoliehal, nemal vedomosť ani o tom, či v predmetných bytoch, ktoré mal v tom
čase vo vlastníctve niekto býva, resp. či v nich dochádza k oberú elektrickej energie. Dôkazom je
aj úhrada zálohových platieb, resp. úhrada platieb za zvyšné odberné miesta, ktoré sám žalovaný

nevykonával, a teda o nich nemal vedomosť. Ak by mal žalovaný úmysel spôsobiť protiprávny stav, tak
by k neoprávnenému odberu došlo aj na iných odberných miestach, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného.
Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta
a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za nesporné, že žalovaný sa stal vlastníkom

bytov č. 22, 23 a 24 na adrese Vajanského 16, Lučenec (ďalej len „Odberné miesto“). Uvedená
skutočnosť vyplýva z kúpnej zmluvy z 30.11.2009, v znení Dodatku č. 1 z 20.5.2010, ktorú ako
predávajúci uzatvoril F. U. (ďalej len „Predávajúci“). Predávajúci mal pre Odberné miesto uzatvorenú
zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny so žalobcom. Nakoľko dňa 20.10.2010 predávajúci zomrel, došlo
k zániku zmlúv o dodávke a distribúcii elektriny. Vzhľadom na to, že žalobca nemal túto informáciu

k dispozícii, tak boli naďalej faktúry vystavované na pôvodného odberateľa, teda predávajúceho. Na
základe požiadavky o zmenu korešpondenčnej adresy bol ako platca faktúr od mája 2012 vedený T..
L. C.. Žalobca má za to, že žalovaný bez existencie zmluvy odoberal na odbernom mieste energiu bez
protiplnenia, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške vyčíslenej podaním žalobcu, ktoré bolo predložené
prvostupňovémusúdu.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobcovivzniklanaodbernommiesteškodavovýške

8.414,48 EUR. V zmysle ust. § 46 ods. 2 ZoE, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. S poukazom na ust. § 420 ods. 1 OZ, žalovaný zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Nakoľko je nespochybniteľné, že žalovaný za
dané obdobie odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste a to bez uzavretia platnej zmluvy so
žalobcom, právnym následkom takéhoto konania žalovaného je jeho zodpovednosť uhradiť žalobcovi

skutočne vzniknuté škodu. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.júla 2019, sp.
zn. 1Cdo/244/2018, žalovaný ako podnikateľský subjekt by mal mať vedomosť, že s vlastníctvom veci
sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a rozsudok vydal v súlade
s vykonaným dokazovaním a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený

na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní
pred jeho vyhlásením. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním dospel odvolací súd k záveru,
že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

20. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd po preskúmaní v poradí druhého napadnutého rozsudku v danej veci, opätovne aj

celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie
sa po zrušení a vrátení veci riadil názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, vec
správneprávneposúdilasvojerozhodnutienáležite,logickyodôvodnil.Odvolacísúdsavcelomrozsahu
stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na neho poukazuje.

22. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd už vyslovil právny názor, v zmysle ktorého žalobca svoje
skutkové tvrdenia týkajúce sa oprávnenosti nároku uplatneného žalobou relevantným spôsobom
preukázalazrozhodnutiasúduprvejinštanciejedostatočnezrejmé,zktorýchskutočnostíadôkazovsúd
vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza zhrnutiepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentovsporovýchstránajasnezrozumiteľnevysvetľuje
dôvody rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva nepresvedčivosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich účelu, podstaty a zmyslu. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by predmetné meradlá,
namontované na príslušných odberných miestach nezaznamenávali, resp. nesprávne zaznamenávali
odber elektriny, prípadne, že by na nich bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
alebo by bola poškodená, pozmenená overovacia značka montážnika. Strany sporu teda v priebehu
konania správnosť nameraných údajov relevantne nenamietali a súd uviedol v rozhodnutí výpočet

priznanej náhrady škody. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí č. k.
2Cob/28/2020-284 uviedol, že považuje záver prijatý súdom prvej inštancie vo vzťahu k neoprávnenému
odberu žalovanej strany sporu za správny a na tomto závere odvolací súd zotrváva. V konaní bolo
nesporné, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2010 nadobudol žalovaný ako kupujúci predmetné
nehnuteľnosti od predávajúceho - p. U. (zomrelého dňa XX.XX.XXXX) a v rozhodnom čase bol ich
vlastníkom, čo zároveň vyplýva aj z výpisu z LV č. XXXX (č. l. 22 až 25 spisu). Pokiaľ teda za rozhodné

obdobie, kedy dochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie na odberných miestach (byty 22
- 24 v bytovom dome na Vajanského 16 v Lučenci) titulom absencie zmluvy o dodávke alebo združenej
dodávke elektriny, bol ich vlastníkom žalovaný, podľa ustálenej judikatúry sa jedná o jeho absolútnu
objektívnu zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav a to bez možnosti akejkoľvek liberácie (bližšie
napr. uznesenie 2Cob/28/2020 NS SR sp. zn. 1Cdo/244/2018 zo dňa 16.07.2019). Teda právnym

následkom neoprávneného odberu elektrickej energie je vznik povinnosti koncového odberateľa
elektrinyuhradiťškodu-skutočnevzniknutúškodu,atokaždému,komuvznikla.Zodpovednosťzaškodu
z dôvodu neoprávneného odberu je v zákone o energetike koncipovaná ako objektívna zodpovednosť,
pričom sa uhrádza len vzniknutá skutočná škoda. Odvolací súd zároveň považuje za nevyhnutné dodať,
že ani odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že on ani jeho zamestnanci elektrickú

energiu neodoberali, v danom prípade neobstojí. V konkrétnej veci náhrady škody za neoprávnený
odber elektriny je podstatné zistenie, kto bol reálnym odberateľom, t.j. kto škodu spôsobil. Ak sa
nezistí iná osoba ako vlastník nehnuteľnosti (ktorá je odberným miestom), za predpokladu, že vlastník
nehnuteľnosti nemá uzavretú zmluvu o dodávke, je neoprávneným odberateľom elektriny vlastník tejto
nehnuteľnosti, pretože má priamy prístup a práva i povinnosti viaznuce k tejto nehnuteľnosti, ktorá je

odberným miestom (zodpovedať by mohol minimálne v rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu pri
porušení všeobecnej povinnosti vzniku škode predchádzať podľa § 415 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ
ide o otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, odvolací súd má za to, že
vlastník nehnuteľnosti má oprávnenie, a zároveň ako jediný aj povinnosť, v prípade, že nehnuteľnosť
prenajíma, kontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti a podmieniť odovzdanie nehnuteľnosti

doužívaniatretejosobeskutočnosťou,abytretiaosoba,t.j.nájomcauzatvorilzmluvuododávkeelektriny
a stal sa tak skutočným odberateľom elektriny. Ak tak vlastník neurobil, ide o objektívnu zodpovednosť
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Zo zákonnej úpravy ako aj z ustálenej judikatúry,
od ktorej nebol dôvod sa odkloniť, vyplýva teda, že zodpovednosť za škodu neoprávneným odberom
energie je objektívna, bez ohľadu na to, aký spôsob zavinenia je, kto a akým spôsobom takýto zásah

na elektromery a neoprávnený odber na miesto odberu žalovaného urobil.

23. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia
§ 380 CSP sa odvolací súd ďalej zaoberal žalovaným uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým
súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že na

pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.3.2023 vzniesol dôvodnú námietku premlčania, na ktorú
prvostupňový súd neprihliadol pričom, podľa názoru žalovaného sa jej netýka koncentračná zásada,
poukazujúc na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5Cdo/120/2009, odvolací súd predovšetkým považuje za
potrebné zdôrazniť, že skutkový stav sa od začiatku konania nemenil, žalobou uplatnený nárok a jeho
dôvody uplatnenia boli od začiatku konanie rovnaké. Žalovaný vzniesol novú procesnú obranu až po

prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie a po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa, kedy bola vec
vrátená súdu prvej inštancie len z dôvodu absentujúceho výpočtu výšky priznanej náhrady škody.

24. Žalovaný vo svojom odvolaní odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/12/2009, podľa ktorého
za účinnosti OSP bola námietka premlčania chápaná ako právna námietka, na ktorú sa koncentračná

zásada nevzťahovala, avšak k uvedenému rozhodnutiu odvolací súd dáva do pozornosti nové
rozhodnutia NS SR, ktoré už prelomili tento právny názor už za účinnosti novej úpravy civilného
sporového procesu (sp. zn. 1Obdo/65/2017, sp. zn. 2Obdo/63/2018, 2Cdo/272/2020, 4Cdo/32/2022),
ako i judikát R 9/2025, v zmysle ktorých CSP pozitívne definuje hmotnoprávne námietky ako prostriedkyprocesnej obrany a § 154 CSP a § 366 CSP rozširujú režim koncentrácie a novôt aj na hmotnoprávne
námietky. Z uvedeného teda vyplýva, že námietka premlčania je hmotnoprávna námietka, ktorá je
zároveň prostriedkom procesnej obrany a ako taká podlieha sudcovskej koncentrácii a režimu novôt

v odvolacom konaní. Strana, ktorá chce teda ťažiť z premlčania, nesie procesnú zodpovednosť za
včasné uplatnenie tejto námietky. Pritom nie je možné prisvedčiť žalovanému, že bez svojej viny
nemohol tento prostriedok obrany uplatniť skôr, keďže skutkový stav sa nemenil od počiatku konania.
Účelom včasného uplatňovania prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany je urýchlenie
konania. K oneskorenému uplatneniu prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany dochádza

vo všeobecnosti vtedy, ak ich strana mohla predložiť už skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Preto, pokiaľ by bol žalovaný v konaní „bdelý“ (osobitne ak bol
zastúpený právnym zástupcom), mohol a mal uplatniť námietku premlčania skôr. Odvolací sa stotožnil s
vyhodnotením vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie. Odôvodnenie súdu prvej inštancie
v tejto otázke je vyčerpávajúce, právne a vecne správne.

25. K vyššie uvedenej otázke odvolací súd iba dodáva, že Občiansky zákonník ako všeobecný právny
predpis zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby
predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ich
ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11.5.2000, sp. zn. III. ÚS
158/99). Žaloba bola súdom žalovanému riadne doručená, hneď po jej podaní mal dostatok času, aby

sa k žalobe kvalifikovane vyjadril a vzniesol prípadne i námietku premlčania. K tejto námietke ale treba
opakovane uviesť, že ide o hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP a v zmysle zásady sudcovskej
koncentrácie konania ide podľa § 153 CSP s poukazom na § 149 CSP o prostriedok procesnej obrany
a ten bol žalovaný povinný uplatniť včas, pričom ak strana ho mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, tak nie je potom uplatnený včas a súd na

tento prostriedok nemusí prihliadnuť.

26. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania. Ako uvádza dôvodová správa, koncentrácia konania tvorí funkčnú a teleologickú
jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom

arbitrárneho poriadku. Princíp arbitrárneho poriadku znamená, že sudca so znalosťou konkrétnej veci
vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas
aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti

a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania (upravená v § 154 CSP) predstavuje objektívnu časovú
hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Zákonná
koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ako uvádza dôvodová správa,
zákonná koncentrácia konania môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Strany

majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Ide o zakotvenie tzv. povinnosti tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je
sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Povinnosť
tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany
sporu a sú koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Už

len z časového hľadiska, kedy toto súdne konanie prebieha spolu cca 10 rokov je nespochybniteľné,
že po cca ôsmich rokoch trvania sporu uplatňované prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
nemôžu byť uplatnené včas.

27. K odvolacej námietke žalovaného vo vzťahu k vyčíslenej výške škody odvolací súd poukazuje

zhodne s prvoinštančným súdom, že § 46 ods. 2 Zákona o energetike ukladá povinnosť náhrady
skutočne vzniknutej škody a až v prípade, že skutočnú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych
podkladov, použije sa spôsob výpočtu ustanovený všeobecne záväzným predpisom. Nároky z
neoprávneného odberu elektriny sa teda spravujú špeciálnou úpravou zákona energetike, konkrétne §
46 ods. 1 a 2, ktorá je lex specialis k Občianskemu zákonníku. To platí aj tam, kde by sa na prvý pohľad

ponúkala konštrukcia bezdôvodného obohatenia. Špeciálny zákon upravuje jednak samotnú definíciu
neoprávnenéhoodberu(napr.odberbezuzavretejzmluvy),povinnosťuhradiťskutočnevzniknutúškodu,
a až subsidiárne umožňuje použitie paušálneho výpočtu podľa vyhlášky (vyhl. č. 292/2012 Z. z.).
Základným východiskom je, že odberateľ uhrádza skutočne vzniknutú škodu a až ak ju nemožno presneurčiť, nastupuje paušálny výpočet podľa vyhlášky č. 292/2012 Z. z., pri neoprávnenom odbere je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. To teda znamená, že ak je k
dispozícii funkčné meradlo a známy časový úsek odberu, škoda sa určí ako množstvo kWh zistených z

elektromera × prípadné tarify za dané obdobie (vrátane výkonovej zložky pri odbere bez zmluvy), plus
DPH a náklady na prípad neoprávneného odberu. Ak až nie je možné zistiť množstvo ani trvanie odberu
(chýba elektromer, neznámy príkon, neurčený čas), použije sa model podľa vyhlášky.

28. V prejednávanom spore ide o neoprávnený odber elektriny bez uzatvorenej zmluvy, ktorý bol

zaznamenaný na určených meradlách a nejedná sa tak o prípad neoprávneného odberu elektriny
neoprávneným zásahom do meradla, prípadne porušením meradla, v dôsledku čoho by bol odber
elektriny nesprávne zaznamenaný. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by predmetné
meradlá, namontované na príslušných odberných miestach, nezaznamenávali, resp. nesprávne
zaznamenávali odber elektriny prípadne, že by na nich bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii alebo by na nich bola poškodená, pozmenená alebo odstránená overovacia značka alebo

zabezpečovacia značka montážnika. Strany sporu v priebehu konania správnosť nameraných údajov
relevantne nenamietali. Z uvedených dôvodov nebolo potrebné určovať množstvo odobratej elektriny
náhradným spôsobom podľa § 46 ods. 2 druhej vety ZoE. Žalobca v priebehu konania predložil faktúry
a vyčíslenie škody, z ktorých mal súd preukázaný objem a cenu neoprávnene odobratej elektriny
žalovaným a náklady za distribúciu a regulované poplatky, ktoré za nameranú spotrebu boli uhradené

prevádzkovateľovi distribučnej siete. Škoda vzniknutá žalobcovi pri odbernom mieste č. 5003281 za
obdobie od 11. januára 2013 do 31. decembra 2013, pri odobratých 31,288 MWh elektriny a za obdobie
od 1. januára 2014 do 9. júna 2014, pri odobratých 15,388 MWh elektriny, predstavuje spolu 6.264,25
Eur s DPH. Keďže zo strany žalovaného boli za toto odberné miesto uhradené zálohové platby v celkovej
výške 2.200,- Eur, vzniknutá škoda na odbernom mieste č. 5003281 za obdobie od 11. januára 2013 do

9. júna 2014 predstavuje 4.064,25 Eur. Škoda vzniknutá žalobcovi pri odbernom mieste
č. 5003282 za obdobie od 10. januára 2014 do 31. decembra 2014, pri odobratých 17,516 MWh elektriny
a za obdobie od 1. januára 2015 do 8. apríla 2015, pri odobratých 15,507 MWh elektriny, predstavuje
spolu 4.217,13 Eur s DPH. Pri odbernom mieste č. 5003284 bolo v období od 1. februára 2014 do 31.
decembra 2014 odobratých 0,121 MWh elektriny a od

1. januára 2015 do 8. apríla 2015 bolo odobratých 0,122 MWh elektriny, čo spolu predstavuje 113,10
Eura. Žalobcovi tak vznikla škoda spolu vo výške 8.414,48 Eur. Na základe uvedeného súd správne
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu tak, ako ju žalobca uplatnil po čiastočnom
späťvzatí žaloby. Súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
8.414,48 Eur od 1. apríla 2016 do zaplatenia. Žalobca v konaní predložil výzvu z 28. januára 2016,

ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie pohľadávky za odber elektriny do 5 dní od doručenia tejto výzvy.
Žalovaný zásielku s predmetnou výzvou neprevzal v odbernej lehote a žalobcovi sa táto zásielka vrátila
23. februára 2016. Žalovaný pohľadávku žalobcu v stanovenej lehote neuhradil, dostal sa do omeškania,
a preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške.

29.Pokiaľideoodvolaciunámietkuneuplatneniakoncentráciezostranyprvoinštančnéhosúdunadôkaz
predložený žalobcom spolu s písomným vyjadrením dňa 28.4.2023 - Vyčíslenie škody, odvolací súd
uvádza, že v uvedenom písomnom podaní ide iba o zosumarizovanie uplatnenej škody a to na podklade
už predložených listinných dôkazov do spisu, jednotlivých faktúr, upomienok na úhradu a nejedná sa
tak o žiadne nové skutočnosti, všetky údaje tam uvedené vyplývajú z jednotlivých predložených faktúr

a nemôžu zmeniť závery súdu.

30. Odvolací súd tak zhodne s prvoinštančným má výšku škody za preukázanú listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom s uvedením, že škodu predstavuje cena skutočne odobranej energie. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil

závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).