Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11P/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202798
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Obušeková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325202798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Danielou Obušekovou, v právnej veci maloletej A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné,
Pracovisko C., za účasti matky D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX E. a otca F. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX E., o návrhu A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/X,
XXX XX C. a H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX C., o zmenu náhradnej osobnej
starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 2P/215/2012-27 zo dňa 22.01.2013 vo výroku I. tak,
že z v e r u j e maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov

A. G., I. B., nar. XX.XX.XXXX a H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorí budú vykonávať osobnú starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej a v bežných veciach ju budú zastupovať a
spravovať jej majetok namiesto rodičov.
II. Rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/215/2012-27 zo dňa 22.01.2023 vo výroku II. zostáva
n e z m e n e n ý .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2025 domáhajú, aby súd zmenil
rozsudok, ktorým bola maloletá A. B. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej tete,

navrhovateľke A. G., a to tak, aby maloletú A. zveril do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
manželom A. G. a H. G., ktorí budú vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj maloletej a v bežných veciach ju budú zastupovať a spravovať jej majetok namiesto
rodičov.

2. Vo svojom návrhu uviedli, že maloletá v rodine prosperuje a je akceptovaná oboma navrhovateľmi
ako aj ich deťmi. V čase rozhodovania o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti im nebola

ozrejmená možnosť jej zverenia im ako manželom. Navrhovatelia podaním návrhu chcú zabezpečiť
právnu istotu pre maloletú A., aby v prípade nepredvídanej okolnosti, choroby, úrazu, či smrti mohla
zostať v rodine, ktorú považuje za vlastnú. Navrhovatelia majú zato, že za 12 rokov starostlivosti
o maloletú preukázali, že spĺňajú osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobné a morálne, a spôsobom
svojho života a života osôb, ktoré s nimi žijú v domácnosti zaručujú, že náhradná osobná starostlivosť
bude vykonávaná v záujme maloletého dieťaťa.

3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Pracovisko Snina zo dňa 24.11.2025
vyplýva, že maloletá A. má vedomosť o podanom návrhu a so zmenou úplne súhlasí. Navrhovateľov volá
rodičmi, o svojich biologických rodičoch nevie nič. Maloletá je už trinásť rokov vychovávaná v náhradnej
osobnej starostlivosti p. A. G., kde sa jej poskytuje plnohodnotná starostlivosť celou rodinou, tedaaj manželom náhradnej matky p. H. G.. V ich domácnosti má dieťa vytvorené vhodné podmienky
pre jeho psychický, fyzický a sociálny vývin a kvalita starostlivosti o dieťa je na veľmi dobrej úrovni.
Biologickí rodičia po celú dobu trvania náhradnej osobnej starostlivosti neprejavili záujem o zmenu,

nevytvárali podmienky pre dieťa a s dieťaťom neudržiavali žiaden, ani ten minimálny, kontakt. Maloletá
A. je v rodine G. spokojná. Je jej venovaná výrazná pozornosť, podporovaný je jej talent a vštepované
hodnoty rodinného fungovania, čo podnecuje aj jej mravný, duchovný a sociálny rozvoj. Z pohľadu
kolízneho opatrovníka je v záujme dieťaťa dať mu pocit istoty a bezpečia aj po stránke zverenia do
náhradnej osobnej starostlivosti oboch manželov. Vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník navrhol

návrh manželov G. schváliť a zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti manželov A. a H. G.. Na
uvedenom zotrval kolízny opatrovník aj na pojednávaní.

4. Návrh s prílohami bol doručovaný aj biologickým rodičom maloletej A., avšak títo sa k návrhu
nevyjadrili a na pojednávanie sa nedostavili, ani svoju účasť neospravedlnili.

5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine /ďalej len zákon o rodine/, ak to vyžaduje
záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou,
ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady,
najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú

v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo
starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

6. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

7.Podľa§45ods.3zákonaorodine,súdvrozhodnutívymedzíosobe,ktorejbolomaloletédieťazverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

8. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením

maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa

domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

9. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,

ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

10. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

11. Podľa § 46 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti manželom.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá A. bola na základe predchádzajúceho
rozhodnutia súdu zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky – svojej tety, pričom túto
starostlivosť fakticky dlhodobo vykonávajú obaja manželia, ktorí spolu tvoria stabilné rodinné prostredie.
Maloletá A. sa v ich domácnosti nachádza už približne 13 rokov, počas ktorých jej bola poskytovanáriadna, láskyplná a zodpovedná starostlivosť. Zo správy kolízneho opatrovníka, ako aj z ďalších
vykonaných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že maloletá je v prostredí navrhovateľov plne
adaptovaná, považuje ich za svojich rodičov, oslovuje ich ako rodičov a nevníma inú rodinu ako svoju

vlastnú. Maloletá má vedomosť o prebiehajúcom konaní a so zmenou zverenia do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti oboch manželov výslovne súhlasí. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že
biologickí rodičia maloletej počas celého obdobia trvania náhradnej osobnej starostlivosti neprejavovali
o maloletú záujem, nekontaktovali ju a nevytvárali si k nej žiaden vzťah, pričom ani v tomto konaní
neprejavili záujem o jeho priebeh, k návrhu sa nevyjadrili a na pojednávanie sa nedostavili.

12. Z hľadiska rodinného a sociálneho prostredia mal súd za preukázané, že navrhovatelia žijú
usporiadaným rodinným životom, poskytujú maloletému dieťaťu stabilné, bezpečné a podnetné
prostredie, v ktorom sú plne zabezpečené všetky jej potreby. Starostlivosť o maloletú je na veľmi dobrej
úrovni, pričom navrhovatelia podporujú jej osobnostný, mravný, duchovný aj sociálny rozvoj.

13. Súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa,
ktorý je základným hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. V tomto
smere súd považoval za podstatné, že aj keď formálne bola maloletá doposiaľ zverená len jednému
z navrhovateľov, fakticky je o ňu dlhodobo postarané oboma manželmi, ktorí spoločne zabezpečujú
jej výchovu, výživu a celkový vývin. Zmena rozhodnutia tak, aby bola maloletá zverená do spoločnej

náhradnej osobnej starostlivosti oboch manželov, podľa názoru súdu odráža reálny stav veci a zároveň
posilňuje právnu istotu maloletého dieťaťa do budúcnosti, najmä pre prípad nepredvídaných životných
situácií.Takétorozhodnutiejeplnevsúladesjejzáujmami,keďžejejzabezpečujekontinuituvýchovného
prostredia a zachovanie rodinných väzieb, ktoré si počas rokov vytvorila. Súd prihliadol aj na stanovisko
kolízneho opatrovníka, ktorý návrh navrhovateľov v celom rozsahu podporil a považoval ho za súladný

so záujmom maloletého dieťaťa.

14. Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia a zverenie maloletej A. do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti oboch navrhovateľov – manželov, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu, pričom
súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o
zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).