Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 27T/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123013217
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2026:1123013217.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom

27.01.2026 v Bratislave rozhodol:

r o z h o d o l :

Obžalovaný
F. F. nar. XX.XX.XXXX N. C.
trvale bytom T. XXXX/XX, Bratislava

sa uznáva za vinného, že

dňa 28.06.2022 v čase o 13:00 hod. v Bratislave po ulici Závadská smerom na Púchovskú ulicu
viedol osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz E, EČV: C.-XXXVV na križovatku ulíc Púchovská
- Závadská, pričom nesprával sa ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť chodkyne, pričom
neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke, nesledoval celkovú situáciu v cestnej
premávke a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, keď vchádzal na Púchovskú ulicu v
dôsledku čoho došlo k stretu medzi ním vedeným motorovým vozidlom a chodkyňou G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, Bratislava, ktorá v tom čase prechádzala cez vozovku mimo

riadne vyznačeného priechodu pre chodcov od Púchovskej ulice smerom von z mesta, ktorá v dôsledku
toho spadla na vozovku a utrpela zlomeninu vonkajšieho kondylu ľavej píšťaly s dislokáciou 4 mm a
depresiou plató (kĺbová plôška) s celkovou dobou liečenia 120 dní,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 157 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 900 (deväťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa odkazujú:

- poškodená G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, Bratislava a- poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska
cesta 2, Bratislava
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.12.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal obžalobu na obžalovaného
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe, ktorá bola doručená 08.10.2024
obžalovanému, 23.04.2024 obhajcovi obžalovaného, 12.04.2024 poškodenej spoločnosti Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., 12.04.2024 poškodenej G. Z..

Poškodená G. Z. do skončenia vyšetrovania navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 4 133 eur (č. l. 28).

Poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. do skončenia vyšetrovania navrhla, aby

súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 8 619,07 eur
(č. l. 202).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku
kladeného mu za vinu.

Súd vykonal dokazovanie:
- na návrh obhajcu postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaním zápisnice o skoršej
výpovedi obžalovaného z č. l. 20-22, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a
odmietol vypovedať,

- postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne
poškodenej Z. z č. l. 23-28
- postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaním znaleckého posudku z č. l. 50-90
- postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaním znaleckého posudku z č. l. 94-163
- prečítaním záznamu dopravnej nehody z č. l. 164

- prečítaním zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody z č. l. 165-172
- prečítaním zápisu o dychovej skúške z č. l. 173
- prečítaním žiadosti z č. l. 178-179
- prečítaním evidenčnej karty vodiča z č. l. 193-200
- prečítaním vyčíslenia uplatneného nároku z č. l. 202-204

- prečítaním výpisu z evidencie priestupkov z č. l. 211
- prečítaním lekárskej správy z č. l. 175-179
- prehratím na technickom zariadení obrazovo-zvukového záznamu z č. l. 91,
- prečítaním faktúry z č. l. 262-264
- prečítaním výpisu z účtu poistenca z č. l. 265-298

- prečítaním aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného,
- prečítaním aktuálnej lustrácie obžalovaného v evidencii priestupkov

Súd podľa § 272 ods. 3, § 277 ods. 4 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz obrazovo-
zvukovým záznamom z č. l. 180. Súdu neboli predkladateľom dôkazného prostriedku poskytnuté

softwarové prostriedky na prehratie predmetného záznamu a v podmienkach súdu je tak takýto záznam
nevykonateľný bez špeciálneho technického, resp. softwarového vybavenia. Teda vo vzťahu k získaniu
dôkazu z predmetného dôkazného prostriedku sú potrebné odborné znalosti a odborné vybavenie z
odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika (pozri číslo odboru 49 00 00 a číslo odvetvia
49 20 00 zoznamu znaleckých odborov a odvetví uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a

ich obsahové vymedzenie uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z. z.), a preto by bolo potrebné
v tomto smere vykonať znalecké dokazovanie, ktoré však stranami nebolo navrhnuté. Navyše súd
považoval skutkový stav za dostatočne objasnený pre rozhodnutie aj bez vykonania tohto dôkazu, preto
súd tento dôkaz vyhodnotil aj ako nadbytočný.Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý
je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete

výroku rozsudku a že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný.

Z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkyne poškodenej, zo záznamu dopravnej nehody z č. l. 164
a zo znaleckého posudku z č. l. 50 - 90, ako aj z videí z č. l. 91 vyplynulo a v konaní napokon ani nebolo
sporné, že obžalovaný v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste viedol po ulici Závadská

smerom na Púchovskú ulicu inkriminované osobné motorové vozidlo, pričom pred hranicou križovatky
s ním zastavil dávajúc prednosť vozidlám idúcim po Púchovskej ulici.

Z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkyne poškodenej a zo znaleckého posudku z č. l. 50 - 90,
ako aj z videí z č. l. 91 vyplynulo a v konaní napokon ani nebolo sporné, že poškodená sa pohybovala
po chodníku v blízkosti križovatky Závadská a Púchovská, na ktorej stál obžalovaný dávajúc prednosť

vozidlám idúcim po Púchovskej ulici a obžalovaný si všimol pohybujúcu sa poškodenú.

Z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkyne poškodenej a zo znaleckého posudku z č. l. 50 - 90,
ako aj z videí z č. l. 91 vyplynulo a v konaní napokon ani nebolo sporné, že keď obžalovaný vchádzal
na Púchovskú ulicu, sledoval vozidlá idúce zľava po Púchovskej a nesledoval ďalší pohyb poškodenej,

pričom poškodená v tom čase prechádzala cez vozovku mimo riadne vyznačeného priechodu pre
chodcov popred vozidlo vedené obžalovaným.

Z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkyne poškodenej a zo znaleckého posudku z č. l. 50 - 90,
ako aj z videí z č. l. 91 vyplynulo a v konaní napokon ani nebolo sporné, že keď obžalovaný vchádzal na

Púchovskú ulicu došlo k stretu medzi ním vedeným motorovým vozidlom a poškodenou ako chodkyňou,
v dôsledku čoho spadla na vozovku.

Z výpovede poškodenej, z lekárskej správy z č. l. 175-179 a zo znaleckého posudku z č. l. 94-163
vyplynulo, že poškodená v dôsledku pádu na vozovku utrpela zlomeninu vonkajšieho kondylu ľavej

píšťaly s dislokáciou 4 mm a depresiou plató (kĺbová plôška) s celkovou dobou liečenia 120 dní.

Súdvychádzajúczozistenéhoskutkovéhostavudospelkzáveru,žeskutokobžalovanéhonapĺňavšetky
zákonné znaky stíhaného trestného činu.

Objektívna stránka skutkovej podstaty vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Obligatórnymi
znakmi objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sú konanie, následok a príčinný vzťah
medzi konaním a následkom. Objektívnou stránkou trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157
Trestného zákona je konanie popísané v uvedenom ustanovení Trestného zákona, ktoré spočíva v tom,
žepáchateľinémuznedbanlivostispôsobíťažkúujmunazdraví.Objektívnastránkaakojedenzoznakov

predmetného trestného činu bude naplnená, ak (1) dôjde ku konaniu páchateľa, (2) nastane následok
v podobe ťažkej ujmy na zdraví inej osoby a (3) ak je medzi týmto konaním páchateľa a následkom v
podobe ťažkej ujmy na zdraví inej osoby vzťah príčinnej súvislosti.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane

a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný
prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči
chodcom, najmä starým osobám.

Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať
len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom

na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo
rýchlosti jazdy.V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný ako vodič viedol
motorové vozidlo. Pritom zanedbal uvedené zákonom uložené povinnosti vodiča, keď hoci si všimol
poškodenú a jej pohyb v blízkosti vozovky, na tento pohyb ďalej nedbal a nedosledoval ho pri vchádzaní

na Púchovskú ulicu a sledoval iba pohyb vozidiel po hlavnej ceste. Pritom práve z uvedených zákonných
ustanovení obžalovanému vyplývala povinnosť správať sa ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
poškodenej ako chodkyne a vzhľadom na situáciu v cestnej premávke, teda aj pohyb poškodenej v
blízkosti jeho vozidla, bolo jeho povinnosť sledovať aj jej pohyb a dbať na zvýšenú opatrnosť voči
poškodenej ako chodkyni. V dôsledku zanedbania uvedených zákonných povinností obžalovaného

pritom došlo k nárazu vozidla vedeného obžalovaným do poškodenej, v dôsledku čoho poškodená
spadla a utrpela poranenia, ktoré predstavujú ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného
zákona, teda poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona, keďže poranenia
poškodenejsiobjektívnevyžiadaliliečenievtrvaníviacakoštyridsaťdvakalendárnychdní,počasktorých
bol závažne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života. Ak by obžalovaný sledoval pohyb poškodenej po
vozovke, ohľaduplne a bezpečne by jej umožnil prejsť popred svoje vozidlo a až následne by pokračoval

v jazde, mohol zrážke zabrániť. Teda príčina zrážky vozidla obžalovaného s poškodenou je na strane
obžalovaného. Obžalovaný tak svojim konaním naplnil skutkovú podstatu stíhaného nedbanlivostného
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu aplikovateľnosti tzv. materiálneho korektívu pri prečinoch

súd poukazuje na nasledovné. Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona určuje podmienky
neposudzovania konania ako prečinu. Tzv. materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho
chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité
protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2
Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska

napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu
má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).
Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti (1) spôsob vykonania činu a jeho následky, (2) okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, (3) miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť

prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t.
j. subjektívnej stránky), pričom tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom
prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky
prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré
boli preceňované na úkor iných a zároveň iba ak kumulatívne odôvodňujú nepatrnosť závažnosti skutku

možno konštatovať, že nejde o trestný čin. V prejednávanej veci vo vzťahu k stíhanému prečinu
ublíženia na zdraví § 157 ods. 1 Trestného zákona je nutné pri posudzovaní možnosti uplatnenia
materiálneho korektívu v prvom rade poukázať najmä na následky, ktoré spôsobil obžalovaný svojim
skutkom, keďže doba liečby poškodenej významne presiahla hraničnú dobu 42 dní. Ani miera zavinenia
obžalovaného, ktorá bola znížená spolupôsobením poškodenej na skutku, keď táto porušením svojich

zákonných povinností prispela k vzniku kolíznej situácie, neznižuje závažnosť konania obžalovaného
do takej miery, že by bolo možné konštatovať nepatrnú závažnosť jeho konania. Z hľadiska spôsobu
spáchania skutku obžalovaným je potrebné poukázať na porušenie viacerých zákonných povinností z
jeho strany, ktoré viedli k vzniku kolíznej situácie. V tomto smere je nutné poukázať najmä na porušenie
povinnosti dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom - najmä starým osobám, ktorej porušenie umocňuje

závažnosť konania obžalovaného. V súhrne uvedených okolností súd uzavrel, že závažnosť konania
obžalovaného prekročila stupeň nepatrnej závažnosti, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že by
skutok obžalovaného napĺňajúci formálne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona nebol trestným činom.

Súd zároveň posudzoval, či bola daná niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu obžalovanej
podľa § 24 až 30 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že takúto okolnosť nezistil.

Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania nedbanlivostného prečinu
ublíženia na zdraví § 157 ods. 1 Trestného zákona.

V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného
zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti
obžalovanou a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zretelivytvorenie podmienok na výchovu obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už
nepáchala a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Súd pri úvahách
o druhu trestu ďalej vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu

určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy,
podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť
závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov
(napríklad tzv. alternatívnych, teda nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť
trest odňatia slobody. Pri prejednávanom trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu trestu

odňatia slobody neprevyšujúcu päť rokov. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1
písm. b) Trestného zákona), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby,
zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že
za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (a contrario § 34 ods. 6
Trestného zákona). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj
prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie stíhaného prečinu

môže preto uložiť dokonca len samostatný alternatívny tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej
práce, trest zákazu činnosti a podobne alebo kombináciu niektorých z nich. Z uvedených skutočností
preto súd uzatvára, že stíhaný prečin nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom,
aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody. Pri zvažovaní druhu trestu je teda nutné
vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že trest odňatia

slobody je trestom ultima ratio (poslednou a krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy,
ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného. Pritom podľa § 33a ods.
3 Trestného zákona tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie
byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená
sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením

sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

V tomto smere súd poukazuje na nasledovné. Obžalovaný je doposiaľ bezúhonný. Z evidenčnej
karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný je dlhodobo zodpovedným vodičom a posledných 8 rokov pred
skutkom sa nedopustil dopravného priestupku. Teda prejednávané protiprávne konanie obžalovaného

je ojedinelé. V súhrne uvedených okolností súd dospel k záveru, že uloženie iba peňažného trestu, bez
uloženia trestu odňatia slobody je spôsobilé naplniť účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona,
preto rozhodol o uložení peňažného trestu.

Súd ukladal peňažný trest podľa § 157 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Pritom podľa § 38

ods. 2 Trestného zákona súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností.
V rámci priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu z okolností uvedených v § 37 Trestného zákona. Vo
vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd nezistil žiadnu z okolností uvedených v § 36 Trestného zákona.
Súd ďalej prihliadol na mieru zavinenia obžalovaného, ktorá bola znížená spolupôsobením poškodenej
na skutku, keď táto porušením svojich zákonných povinností prispela k vzniku kolíznej situácie. Súd

ďalej prihliadol pri výmere trestu na možnosť nápravy obžalovaného, keď tento bol doposiaľ bezúhonný,
no na druhej strane prihliadol na doposiaľ nekritický postoj obžalovaného ku skutku. Súd preto dospel
k záveru, že uloženie trestu vo výmere 900 eur je trestom primeraným okolnostiam prípadu a osoby
obžalovaného a nie je neprimerane prísnym. Takýto trest súd považuje za plne spôsobilý zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, spôsobilý viesť

obžalovaného k náprave, odradiť iných od páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadriť morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd zároveň podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil
obligatórny náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac, ktorú výmeru považoval za
primeranú a spôsobilú viesť obžalovaného k vykonaniu peňažného trestu.

Súd obžalovanému popri peňažnom treste neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá podľa §
61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súd dospel k záveru, že uloženie tohto druhu trestu popri peňažnom
treste nie je opodstatnené, a to s ohľadom na nasledovné. Pokiaľ ide o mieru zavinenia obžalovaného, v
tomto smere je potrebné poukázať nielen na porušenie povinností účastníka cestnej premávky zo strany
obžalovaného, ktoré viedli k vzniku kolíznej situácie, ale aj na porušenie povinností účastníka cestnej

premávky zo strany poškodenej, ktoré viedli k vzniku kolíznej situácie. Poškodená nedbala na svoju
povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozila svoju bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky spočívajúcej v plynulom vjazde obžalovaného na hlavnú cestu, ustanovenú jej § 3
ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., no najmä i keď poškodená bola podľa § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.oprávnená prejsť cez vozovku aj mimo priechod pre chodcov, pri uplatnení tohto práva zanedbala svoju
povinnosť nedonútiť obžalovaného ako vodiča vozidla ostať stáť na mieste, hoci inak by mohol svojim
vozidlom vyjsť na hlavnú cestu, ktorá jej vyplynula z ust. § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. Ďalej je

potrebné poukázať na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a jeho disciplinovanosť ako vodiča, keď
prejednávaný skutok predstavuje ojedinelé porušenie pravidiel cestnej premávky z jeho strany, navyše
spoluzavinené konaním poškodenej. Preto súd dospel k záveru, že nie je potrebné na obžalovaného
pôsobiť nad rámec peňažného trestu aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a samostatný
peňažný trest súd považuje za dostatočnú sankciu, plne spôsobilú naplniť všetky funkcie trestu. Pritom

uloženie trestu zákazu činnosti nie je obligatórnou povinnosťou súdu. Preto súd trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému neuložil.

Vo vzťahu k riadne a včas uplatnenému nároku poškodenej G. Z. a poškodenej spoločnosti Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. na náhradu škody spôsobenej trestným činom súd dospel k nasledovnému.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne. Vzhľadom na spolupôsobenie poškodenej na vzniku škody, keď porušila svoje povinnosti
ustanovené jej v § 3 ods. 2 a § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., vznikol poškodenej Z. a následne
poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nárok na náhradu škody iba v pomernej
výške. Pre presné určenie pomernej výšky by však bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného konania, preto súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal obe

poškodené s ich uplatnenými nárokmi na civilný proces.

Záverom je potrebné pripomenúť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom

konania (I. ÚS 241/2007). Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však nemožno
chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument strany (García Ruiz proti Španielsku z
21. januára 1999).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho
súdu.