Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 45Csp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201705
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725201705.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6 45Csp/24/2025

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: Okresný súd
Pezinok v právnej veci žalobcu: mBank S.A., IČ: 001254524, so sídlom Prosta 18, 008 50 Varšava,
Poľská republika, na území Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom: mBank S.A., pobočka
zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, Pribinova 10, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného:
Mgr. Lenka Heřmánková, advokátka, IČO: 50 239 406, Košická 56, 821 08 Bratislava-Ružinov proti

žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Št. B. XXXX/X, B. o zaplatenie 1.860,21 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

6 45Csp/24/2025

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.860,21 eur, kapitalizovaný zmluvný úrok
vo výške 155,30 eur, úroky z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.860,21 eur od 20.04.2025

do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

4 45Csp/24/2025

1.Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 30.05.2025 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo
výške1860,21eur,zmluvnéhoúrokuaúrokovzomeškania.Žalobuodôvodniltým,žežalobcaažalovaný

uzatvorili dňa 12.10.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva Č. C. (ďalej len ,,zmluva"). Zmluve
predchádzalo uzavretie zmluvy o používaní platobných kariet A. ako aj Zmluva o vedení bankových
a sporiacich účtov a žiadosť o zriadenie bežného alebo sporiaceho účtu. Na základe zmluvy bolo
žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie ako bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.000,-
Eur. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na účte do nepovoleného debetu, ktorý riadne a včas
neuhradil, hoci k tomu bol žalobcom vyzvaný. Povolené prečerpanie bolo úročené variabilnou úrokovou
sadzbou, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní 17,90 % ročne. Neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky k bežným, sporiacim a vkladovým účtom a povolenému
prečerpaniu v A. ako aj Všeobecné obchodné podmienky A.. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal
do omeškania s úhradou splátok, keď nehradil riadne a včas splátky, žalobca vypovedal zmluvu o
povolenom prečerpaní Výpoveďou zmluvy o vedení účtu a zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa14.02.2025 s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá je dohodnutá v zmluve o povolenom prečerpaní.
Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 19.2.2025 a žalobca vyhlásil pohľadávku za splatnú ku
dňu 19.4.2025. V záujme mimosúdneho riešenia veci žalobca žalovaného prostredníctvom právneho

zástupcu vyzval k úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 19.5.2025. Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť
nesplnil a dlžná suma nebola k dátumu tohto podania uhradená.

2. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňom v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (CSP), teda po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 27.01.2026 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani
nepožiadal o odročenie pojednávania napriek tomu, že doručenie predvolania má vykázané fikciou
doručenia.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento stav veci:

Zo Zmluvy o povolenom prečerpaní č. C. súd zistil, že bola dňa 12.10.2012 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úverového limitu, t.j. bezúčelového
a nezabezpečeného spotrebiteľského úveru vo forme prečerpania k okamžitému čerpaniu kedykoľvek

po dobu trvania zmluvy, až do výšky 2.000,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 17,9 %, RPMN 19,2 %.
Žalovaný ako majiteľ účtu sa zaviazal riadne a včas uhradiť dlžnú istinu a úroky. Úver sa zaviazal splatiť
v lehote 1 roka odo dňa jeho poskytnutia a čerpania vždy tak, aby do uplynutia 12 mesiacov odo dňa
poskytnutia a čerpania úveru bola dlžná čiastka vrátane úrokov úplne uhradená prostredníctvom jej
pripísania v prospech mKonta. V prípade omeškania žalovaného s úhradou akéhokoľvek záväzku bola

banka oprávnená okrem iného ukončiť zmluvný vzťah s klientom. Z ustanovenia § 9 bod 2 zmluvy
vyplývalo oprávnenie banky vypovedať zmluvu s výpovednou lehotou 30 dní od doručenia výpovede
v prípade, ak majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke.
Zmluve o spotrebiteľskom úvere mRezer va Č. C. predchádzalo uzavretie Zmluvy o vedení bankových
bežných a sporiacich účtov.

Z C. úveru predloženej žalobcom vyplýva, že ku dňu 14.12.2022 predstavoval dlh žalovaného sumu vo
výške 1.860,21 eur.
Listom zo dňa 14.02.2025 žalobca oznámil žalovanému, že vypovedá zmluvu o účte a zmluvu
o povolenom prečerpaní z dôvodu, že napriek predošlým výzvam nedošlo zo strany žalovaného
k zaplateniu dlhu, čím sa dostal do omeškania viac ako 91 dní. Neuhradený čerpaný úver predstavuje

sumu 1.860,21 eur predstavujúcu istinu po lehote splatnosti a sumu 155,30 eur predstavujúcu
nezaplatené úroky.
Výzvou zo dňa 19.05.2025 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 2.027,21 eur do 26.05.2025
pod následkom podania žaloby na súd.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných

prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutiespotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

8. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru,
ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Uvedená povinnosť trvá až do vrátenia peňažných prostriedkov.

11. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

12. S účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.
z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Súd zároveň dáva do pozornosti ustanovenia § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorých strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

14. V civilnom sporovom konaní platí, že vykonávaniu dôkazov predchádza identifikácia skutkových
tvrdení strán sporu na sporné a nesporné. Dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade
sporných skutkových tvrdení strán sporu a, naopak, nevykonáva dokazovanie na preukázanie

nesporných skutkových tvrdení strán sporu. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť podporené
uvedenímvlastnýchtvrdeníopredmetnýchskutkovýchokolnostiach.Akstranasporuneunesiebremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Keďže v priebehu konania žalovaný žiadnym spôsobom
nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že uzatvorila úverovú zmluvu, titulom ktorej nevrátil istinu vo

výške žalovanej sumy, boli tieto skutkové tvrdenia žalobcu nesporné.

15. Žalovaný sa k žalobe, prílohám žiadnym spôsobom nevyjadril a taktiež nereflektoval ani čiastočnými
úhradami na výzvy žalobcu na splácanie svojho dlhu.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z vyššie
uvedených dôkazov vyplýva, že dňa 12.10.2012 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože žalobca zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto má zákonom predpísanú
písomnú formu, poskytnutý úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a sú v ňom zrozumiteľnešpecifikované všetky zákonom predpísané náležitosti, a to najmä výška úveru, podmienky upravujúce
jeho čerpanie, doba trvania zmluvy, výška úrokovej sadzby. Súd má za to, že predmetná spotrebiteľská
zmluva je vypracovaná v súlade s legislatívou vzťahujúcou sa na obdobie, kedy bola vypracovaná.

17. Nakoľko žalovaný nesplácal úver poskytnutý formou povoleného prečerpania, žalobca zmluvu
o vedení účtu a povolenom prečerpaní tohto účtu v súlade so zmluvou a VOP ukončil výpoveďou,
ktorú zaslal žalovanému a ktorou ho zároveň vyzval na zaplatenie dlžnej sumy z nepovoleného
prečerpania bežného účtu žalovaného. Z doručenky, na čl. 78 spisu, mal súd preukázané jej doručenie

žalovanému fikciou doručenia, teda dňom, kedy sa vrátila žalobcovi nedoručená. Jednomesačná
výpovedná lehota tak začala plynúť dňa 19.02.2025 a uplynula dňa 19.03.2025, ku ktorému dňu zanikla
zmluva o vedení účtu a zmluva o povolenom prečerpaní účtu. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.
Súd tak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.860,21 eur s úrokom vo výške 155,30
eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením istiny, súd priznal žalobcovi aj zákonný 7,65
% úrok z omeškania z dlžnej sumy od 20.04.2025.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a žalobcovi priznal náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech vo veci. Po právoplatnosti tohto

rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

2 45Csp/24/2025

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.