Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimíra Slobodová
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/40/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200099
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200099.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a
členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Vysoké pole s.r.o.,
Obrancov mieru 1304/13, Skalica, IČO: 47 201 835, právne zastúpený: A.K.F. Legal, s.r.o., Čulenova
5, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 236 400, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom Masarykova 1887/10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. O-45/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2922 zo dňa 09.03.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. R 288/2022/SE,
ROZ/2022/724, 2022/15869, č. spisu: IPTT/IPTT_PrOdd/ROZ/2022/724 zo dňa 16.12.2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
125/2006 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2
ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce tým, že: „účastník konania
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď využíval dňa 17.09.2022 o 16.15 hod. závislú prácu
fyzických osôb: A. B. (nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 16.09.2022, predaj tovaru a
pomocné práce, začiatok výkonu práce dňa 16.09.2022 o 13.00 hod.) a C. D. (nar. XX.XX.XXXX, dohoda
o brigádnickej práci študentov zo dňa 16.09.2022, predaj tovaru a pomocné práce, začiatok výkonu
pracovnej činnosti dňa 16.09.2022 o 13.00 hod.), ktoré pre účastníka konania vykonávali závislú prácu, a
to ambulantný predaj v stánku na Skalických dňoch v Skalici, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah
podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov),
pričom ich neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr
do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od
uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra (lehoty podľa § 231 ods. 1
písm. b) bod 1 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), teda
do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnankýň, čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účastník konania splnil prihlasovaciu
povinnosť u menovaných zamestnankýň až po kontrole nelegálneho zamestnávania – u C. D. dňa19.09.2022 o 19.54 hod. s dátumom vzniku poistenia dňa 16.09.2022 a u A. B. dňa 19.09.2022 o 19.55
hod. s dátumom vzniku poistenia dňa 16.09.2022“.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. O-45/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/
BEZ/2023/2922 zo dňa 09.03.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Žaloba
3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v Trnave domáhal preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia pre ich
nezákonnosť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP; alternatívne žiadal zmeniť
rozhodnutiežalovanéhotak,žesaupúšťaoduloženiasankcie.Žalobcapotvrdil,žesozamestnankyňami
uzatvoril písomné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a mal v úmysle ich aj
riadne zaregistrovať v registri poistencov Sociálnej poisťovne, ale systém Sociálnej poisťovne mal v deň
začatia výkonu ich prác výpadok, tak vykonal registráciu hneď v prvý deň opätovnej funkčnosti systému.
Medzičasom bola zo strany Inšpektorátu práce Trnava vykonaná kontrola a on nemal možnosť napraviť
svoje krátkodobé formálne omeškanie s prihlásením v dodatočnej sedemdňovej lehote.
4. Žalobca namieta, že žalovaný postupoval formalisticky, v rozpore s účelom a zmyslom zákona o
nelegálnej práci, právnych princípov, logiky pri ich výklade, preto považuje rozhodnutia za nezákonné
a nesprávne. Správne orgány postupovali pri výklade právnych predpisov formalisticky, lebo účelom
zákona o nelegálnej práci nie je snaha o sankcionovanie zamestnávateľov za oneskorenú registráciu
zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ale postihovanie zamestnávateľov, ktorí využívajú závislú prácu
iných osôb bez pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Žalobca namieta nesprávne posúdenie protiprávneho skutku. Žalovaný mal skúmať aj to, či svojim
nekonaním zavinil škodlivý následok, lebo oneskorenou registráciou zamestnankýň do Sociálnej
poisťovne nevzniklaštátužiadnaškodaaniujmaanakoniecsivdodatočnejlehotesplnilsvojupovinnosť
zaregistrovať zamestnankyne.
5. Podľa žalobcu sú rozhodnutia nezákonné aj z dôvodu výšky uloženej pokuty, ktorá je pre neho
likvidačná. Žalovaný sa nemal striktne pridržiavať len objektívnej zodpovednosti, mohol posúdiť aj
subjektívnu stránku skutku. Podľa názoru žalobcu on preukázal, že k neprihláseniu zamestnankýň
do Sociálnej poisťovni došlo nedopatrením a neúmyselne z dôvodu nefunkčnosti systému Sociálnej
poisťovne. Pre krátkodobé omeškanie s nahlásením zamestnankýň nie je potrebné uloženie pokuty.
Samotná výška pokuty je pre neho likvidačná, vedie k eliminácii jeho podnikania a ak by bol vedený vo
verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, nemohol by čerpať
štátne dotácie, zúčastňovať sa verejného obstarávania, žiadať o eurofondy.
6. Žalobca ďalej namieta to, že boli porušené jeho procesné práva. Inšpektorát práce sa dopustil
procesného pochybenia nesplnením si povinnosti v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko
zápisnice o podaní informácie zamestnankyňami mu neboli nikdy zaslané a žalovaný sa s tým
dostatočne nevysporiadal.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, lebo bolo preukázané, že sa žalobca dopustil
porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania ( bližšie už špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto
rozsudku). Žalobca predložil dohodu o vykonaní práce zo dňa 16.09.2022 uzatvorenou s A. B. na
dobu určitú od 16.09.2022 do 18.09.2022 a dohodu o brigádnickej práci študentov zo dňa 16.09.2022
uzavretou s C. D. uzatvorenou na dobu určitú od 16.09.2022 do 18.09.2022, čo sú dôkazy preukazujúce
založenie pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a kontrolovanými zamestnankyňami. Podľa
pracovného výkazu žalobcu menované začali v prospech žalobcu vykonávať závislú prácu dňa
16.09.2022 o 13.00 h, od kedy začal výkon práce menovaných zamestnankýň. Menované boli až dňa
19.09.2022spätneprihlásenédoregistrapoistencovsociálnejpoisťovnekudňu16.09.2022.Žalobcatak
učinil až po kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, až po skončení pracovnoprávneho
vzťahu.8. Žalovaný konštatuje, že napriek odstávke/výpadku e-Služieb Sociálnej poisťovne v dňoch 16.09.2022
až 18.09.2022 uvedené žalobcu nezbavuje zodpovednosti za zistený správny delikt, nakoľko si svoju
zákonnú povinnosť prihlásiť zamestnankyne do registra poistencov Sociálnej poisťovne mohol splniť
iným zákonom spôsobom uvedeným § 231 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov. Žalobca je absolútne objektívne zodpovedný za správne delikty, preto správny
orgán nie je povinný pri rozhodovaní prihliadať na subjektívnu stránku správneho deliktu. Žalobcu
nezbavuje zodpovednosti za správny delikt tvrdenie, že išlo o krátkodobé omeškanie s registráciou
zamestnancov. Kontrolované fyzické osoby začali vykonávať pracovnú činnosť dňa 16.09.2022, kontrola
nelegálneho zamestnávania bola vykonaná dňa 17.09.2022, t.j. v lehote siedmych dní od začatia výkonu
pracovnej činnosti, preto v tomto prípade neprišlo k preukázaniu zákonom predpokladaného liberačného
dôvodu.
9. Prvostupňový správny orgán má obligatórnu povinnosť uložiť sankciu v prejednávanom prípade, určiť
junaspodnejhranicesankcievovýške5000eur,určilju vnajnižšejmožnejvýške.Akbysprávneorgány
pristúpilikuloženiusankcievnižšejakozákonomstanovenejvýškeprípadneoduloženiasankcieupustil,
bolo by takéto konanie považované za svojvôľu správneho orgánu a porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
IV.
Replika a duplika
10. Žalobca sa v replike pridržal svojich žalobných námietok. Namieta správnu úvahu, porušenie zásady
primeranosti a zdržanlivosti, zásady individualizácie trestu.
11. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, žiadal žalobu zamietnuť.
V.
Relevantná právna úprava
12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
13.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.
15. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
16. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu na prihlásenie do tohto registra
17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.18. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov inšpektorát práce: a)
zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu,
najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú: 1. výber, umiestnenie, usporiadanie,
používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov,
ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov
ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas,
organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.
19. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.
20. Podľa §14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. kontrolovaný zamestnávateľ alebo kontrolovaná fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, má právo na prerokovanie protokolu a na
vyjadrenie sa k jeho obsahu.
21. Podľa §21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm.
b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), §
19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa
tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa
účastníkovi konania vydá príslušný doklad.
22. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové
poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v
právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom
týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich
dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia
v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol.
VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku
23. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 26. 02.2026, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 16.10.2025 oznámené na
úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
24. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.
20S/40/2023. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/40/2023. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.
25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.
26. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-45/2023,
č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2922 zo dňa 09.03.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie č. R 288/2022/SE, ROZ/2022/724, 2022/15869, č. spisu: IPTT/IPTT_PrOdd/
ROZ/2022/724 zo dňa 16.12.2022, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod
1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania vyplývajúceho z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.
27. Správny súd nedal za pravdu žalobcovi v jeho námietke, že žalovaný nesprávne posúdil
protiprávnosť skutku a že len formalisticky aplikoval zákon o nelegálnej práci. Súd po preskúmaní spisu
dospel k záveru, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že došlo ku kumulatívnemu naplneniu
podmienok stanovených v § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., a tým k naplneniu skutkovej
podstaty nelegálneho zamestnávania, pretože žalobca ako právnická osoba v čase výkonu inšpekcie
práce dňa 17.09.2022 o 16.15 hod. využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, s ktorými mal
uzatvorený pracovnoprávny vzťah – s A. B. dohodu o vykonaní práce zo dňa 16.09.2022 a s C.
D. dohodu o brigádnickej práci študentov zo dňa 16.09.2022, bez prihlásenia týchto osôb do registra
poistencov. Žalobca bol povinný v zmysle zákona (podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 a 5 zákona č.
461/2003 Z. z.) prihlásiť zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia pred začatím práce, čo však žalobca neurobil, keďže z registračného listu fyzickej osoby
vyplýva, že zamestnanci boli prihlásení až dňa 19.09.2022, u C. D. o 19.54 hod. a A. B. o 19.55 hod.,
vobochprípadochsdátumomvznikupoisteniadňa16.09.2022.Zdôvodu,žezamestnancipracovalidňa
17.09.2022 o 16.15 hod., tak žalobca tým, že neprihlásil svojich zamestnancov do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred začatím výkonu jeho práce, naplnil skutkovú
podstatu nelegálneho zamestnávania, tak ako je uvedené vo výroku prvostupňového správneho orgánu.
28. Správny súd konštatuje, že zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania je
objektívna, preto z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto deliktu nie je významný dôvod,
pre ktorý k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo a ani dôvod vykonania kontroly, ktorá
porušenie právnych predpisov odhalila. Z hľadiska posudzovania naplnenia znakov skutkovej podstaty
správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. je
podstatné nesplnenie registračnej povinnosti zamestnávateľa pred začatím výkonu práce zamestnanca
v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Znakom tohto deliktu nie je vznik
škody či iných negatívnych následkov na strane zamestnanca, a preto ani ich absencia v tomto prípade
zodpovednosti žalobcu nezbavuje.
29. Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie v čase výkonu inšpekcie ako i v čase rozhodovania
správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt sú preukázateľne zistené a v čase rozhodovania
správneho orgánu bolo konanie žalobcu deliktuálnym konaním. Správny súd podotýka, že prvostupňový
správny orgán správne posudzoval konanie žalobcu a správne aplikoval znenie zákona č. 82/2005
Z.z. Žalobcom spáchaný skutok je nelegálnym zamestnávaním, lebo zamestnávateľ je povinný prihlásiť
zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne do siedmich dní od začatia výkonu činnosti
zamestnanca, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
ak kontrola začala do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. Žalobca prihlásil
zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 19.09.2022 o
19.54 hod. a o 19.55 hod. a inšpekcia práce na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
začala dňa 17.09.2022.
30. K námietke, že žalobca nebol oboznámený so všetkými podkladmi rozhodnutia (zápisnicami
o podaní informácie zamestnankyňami) a že Inšpektorát práce Trnava porušil § 33 ods. 2 Správneho
poriadku správny súd uvádza, že nie sú dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia bol vypracovaný protokol o výsledku inšpekcie zo dňa 27.9.2022, ktorý bol
prerokovaný s konateľom žalobcu a ten ho aj podpísal. V predmetnom protokole sú opísané úkony z
výkonu kontroly zo dňa 17.09.2022, zistenia uvedené v zápisniciach zo dňa 17.9.2022 spísaných so
zamestnancami, zistené skutočnosti aj konštatovanie o nelegálnej práci. Protokol si prevzal konateľ
žalobcu dňa 27.9.2022, ale nevyjadril sa k nemu písomne. Zhodnými tvrdením účastníkov konania ako ajdoloženými listinami mal súd preukázané, že Inšpektorát práce Trnava listom zo dňa 15.11.2022 oznámil
žalobcovi začatie konania o uložení pokuty opísaním skutkových okolností, ako sú uvedené v protokole
o výsledku inšpekcie zo dňa 27.9.2022. Zároveň bol žaloba v zmysle § 33 Správneho poriadku vyzvaný
na možnosť vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia, k spôsobu zisťovania a podať návrh
na ich doplnenie. Žalobca na výzvu reagoval a listom z 06.12.2022 sa vyjadril k oznámeniu o začatí
konania. Súd má za to, že nakoľko v protokole boli obsiahnuté výsledky zo zápisníc a protokol žalobcovi
odovzdaný bol, mal možnosť sa k protokolu vyjadriť. Žalobca bol riadne vyzvaný správnym orgánom
na vyjadrenie sa v zmysle § 33 Správneho poriadku, čím si Inšpektorát práce svoju povinnosť splnil.
Žalobca sa k začatiu konania písomne vyjadril a nenamieta, že mu neboli doručené zápisnice o podaní
informácie zamestnankyňami.
31. Súd neprisvedčil ani námietke ohľadom výšky uloženej pokuty. Je pravda, že vyvodenie sankcie voči
žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. sa môže javiť ako veľmi prísne pre krátke časové obdobie, v ktorom
došlo k začatiu vykonávania práce dvomi zamestnankyňami, začatiu inšpekcie práce a k dodatočnému
prihláseniu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia žalobcom, avšak
táto okolnosť nie je dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti žalobcu za správny delikt. Zodpovednosť
za predmetný správny delikt žalobcu sa neviaže na zavinenie. Žalobca ako podnikajúca právnická
osoba je za tento delikt objektívne zodpovedný, čo znamená, že na vyvodenie sankcie stačí samotné
porušenie povinnosti ustanovenej právnym predpisom, pričom právna úprava mu neumožňuje zbaviť
sa čo i len čiastočne zodpovednosti za správny delikt, pretože neupravuje žiadne liberačné dôvody,
ako napríklad súhlas poškodeného, dohoda o prípustnom riziku, preukázanie aktivity na zabránenie
vzniku škody, mimoriadna udalosť a podobne. Zákon č. 82/2005 Z. z. a zákon č. 125/2006 Z. z. sú
kogentnými právnymi predpismi, t. j. takými, od ktorých sa nie je možné pri ich aplikácii odkloniť. Ak
teda zákon č. 125/2006 Z. z. v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. ukladá orgánu verejnej správy prvého stupňa
ako príslušnému inšpektorátu práce povinnosť, nie možnosť, uložiť žalobcovi pokutu za porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom neumožňuje v tomto smere zohľadniť žiadne liberačné
dôvody, orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobcovi
pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložil. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu
k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce
kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Samotné uloženie
pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť je
obligatórne s tým, že výška pokuty bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia ( najmenej 5.000
eur) pri nelegálnom zamestnávaní dvoch osôb súčasne. Uložená sankcia zároveň plní represívnu, ako
aj preventívnu funkciu.
32. Správny súd vyhodnotil alternatívny návrh žalobcu upustiť od uloženej sankcie za nedôvodný, keďže
pre sankčnú moderáciu správnym súdom nie sú splnené zákonné podmienky. Podľa § 198 ods. 1 SSP
správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a)
zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj
samotným prejednaním veci. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť
len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Zákon č. 125/2006
Z. z. neumožňuje upustiť od potrestania páchateľa správneho deliktu porušenia zákazu nelegálneho
zamestnávania, správny súd teda nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na upustenie od potrestania v
konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.
33. Takýto postup však vylučuje § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd môže podľa ods. 1
rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Uložená
pokuta za preukázaný správny delikt bola stanovená na dolnej hranici kvalifikovanej sadzby, preto súd
k sankčnej moderácii nemohol pristúpiť.
34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú vecne správne. Žalovaný sa zaoberal všetkými
podstatnými námietkami žalobcu. To, že sa žalobca so závermi správnych orgánov nestotožnil
neznamená, že napadnuté rozhodnutia trpia vadami, na ktoré poukázal žalobca. Správny súd pripomínažalobcovi, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na úspech vo veci. Správny súd je
názoru, že správne orgány ozrejmili svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové
zistenia a vyvodili správne právne závery takým spôsobom, že výsledok rozhodovacej činnosti je jasný,
zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190
SSP zamietol.
35. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní
nevznikli.
36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.