Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100568
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci v právnej veci žalobcu:
DIAGO SF s. r. o., so sídlom Železničná 7, Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101713677/2023 zo dňa 07. 07.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) začal na podnet orgánov činných v trestnom konaní
(ďalej len „OČTK“) u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
až december 2016 a dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2016. Daňová

kontrola začala dňa 26.09.2019, pred tým bolo žalobcovi dňa 26.8.2019 doručené oznámenie o začatí
daňovej kontroly vrátane výzvy, aké doklady má predložiť a v akých formátoch. V tento deň sa zúčastnil
ústneho pojednávania konateľ žalobcu A. B. C., ktorý uviedol, že nemôže správcovi dane predložiť
účtovné doklady a evidencie za rok 2016, lebo boli zničené požiarom v roku 2018. Daňová kontrola bola
prerušená od 16.07.2020 do 30.09.2020 a ukončená dňa 06.11.2020.

2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 06.11.2020 bolo splnomocnenému zástupcovi

žalobcu A. D. C. na adresu: Záhumenská 414, Dunajská Streda doručené oznámenie o určovaním
dane podľa pomôcok č. 101597063/2020 zo dňa 19.0.2020 podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku,
z dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. b) citovaného zákona(ďalej len „oznámenie o určovaním dane
podľa pomôcok“). V odôvodnené oznámenia je uvedené, že v priebehu daňovej kontroly daňový subjekt
nereagoval na jeho výzvy zo dňa 16.03.2020 a 22.6.2020, nepredložil požadované doklady v určenom
termíne. Na základe vyhodnotenia predložených neúplných účtovných dokladov, evidencií a záznamov
dňa 6.10.2020 a 7.10.2020 správca dane konštatoval, že nastali skutočnosti § 48 ods. 1 písm. b)

Daňového poriadku, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.

3. Určovanie dane podľa pomôcok za začalo dňa 07.11.2020. o výsledku bol vyhotovený protokol o
určení dane podľa pomôcok č. 101834777/2022 zo dňa 24.06.2022 (ďalej aj len „protokol“) podľa §49 ods. 1 daňového poriadku, súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole v presne určenej lehote (15 dní ). Určenie dane podľa pomôcok bolo ukončené dňa
13.06.2022.

4. Žalobca sa k protokolu vyjadril viacerými podaniami. Správca dane navrhol žalobcovi ústne
pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a vyhodnotenia dôkazov k protokolu na deň 16.01.2023,
kedy sa žalobca k správcovi dane nedostavil a ani si na tento účel neustanovil zástupcu v zmysle §
68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“).

5. Správca dane rozhodnutím č. 100370780/2023 zo dňa 23.01.2023 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel
dane v sume 28.946,68 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, lebo daň
vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 24.06.2016 bola vo výške 39.888,52 eur a daň

zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola vo výške 68 835,20 eur.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 101713677/2023 zo dňa 07.07.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II.
Žaloba

7. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2023, doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.08.2023,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101713677/2023 zo dňa 07.07.2023, ako

aj rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 100370780/2023 zo dňa 23.01.2023 a žiada zrušil napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100
%.

8. Žalobca namieta, že sú naplnené predpoklady pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, pretože je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

9. Žalobca vyčíta správcovi dane nezákonnosť jeho konania, lebo neboli splnené podmienky na určenie
dane podľa pomôcok, na nesprávnosť postup podľa § 48 Daňového poriadku. Konkrétne:

1/ tvrdí, že mu nebolo riadne doručené oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok. Námietku odôvodnil
tým, že dňa 16.07.2020 podaním č. 6/06339253/2020 doručil správcovi dane odvolanie plnej moci pre

A. D. C. na zastupovanie v daňových kontrolách a následných konaniach a neeviduje toto oznámenie
o určovaní dane podľa pomôcok v doručenej pošte.

2/ tvrdí, že so správcom dane spolupracoval, na výzvy správcu dane reagoval, predložil všetky doklady
na správne určenie dane, účtovníctvo rekonštruoval, priebežne doručoval dôkazy aj návrhy na doplnenie

dokazovania. Na jednej strane v žalobe priznal, že na ústnom pojednávaní dňa 26.9.2019 sa vyjadril
jeho konateľ A. B. C., že nemôže správcovi dane predložiť účtovné doklady a evidencie za rok 2016,
nakoľko boli zničené požiarom v roku 2018. Do 07.10.2019 mal žalobca podať vyjadrenie k možnosti
rekonštrukcie jeho účtovníctva za posudzované zdaňovacie obdobie. Na druhej strane žalobca v ďalšej
časti žaloby tvrdí, že už pri začatí daňovej kontroly tvrdil, že doklady sa nachádzajú v elektronickej

podobe u vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici odo dňa 16.12.2019.
Ďalej uvádza, že správca dane v čase začatia daňovej kontroly mal k dispozícii dôkazy, z ktorých
vyplývalo uskutočnenie deklarovaných obchodov - účtovné závierky, kontrolné výkazy, daňové
priznania,jehovyjadrenieainformáciu,žedňa16.09.2019OČTKzaistilitechnickénosičedátsdaňovými
dokladmikpredmetnémuzdaňovaciemuobdobiuasúuvyšetrovateľaKRPZvBanskejBystrici.Správca

dane dňa 23.6.2020 spísal zápisnicu o prevzatí účtovných a daňových dokladov daňového subjektu v
elektronickej podobe od KR PZ v Banskej Bystrici. Splnomocnený zástupca A. D. C. doručil správcovi
dane tiež doklady ohľadom zdaňovacieho obdobia 2016 v dne: 6.10.2020, 7.10.2020, 16.10.2020 a to
vrátane elektronických dát na externom disku – HDD verbatim.3/ do vydania oznámenia o začatí daňovej kontroly podľa pomôcok nebolo vykonané dokazovanie na
základe kontrolných výkazov, účtovných závierok, podaných daňových priznaní;

4/ nebola mu doručená výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane mal vykonať riadnu
daňovú kontrolu.

10. Ďalej namieta, že správca dane si nesplnil povinnosť § 46 ods. 5 Daňového poriadku v priebehu

dokazovania ani pri prerokovaní pripomienok a on sa až v rozhodnutí dozvedel, že správca dane
predložené technické zariadenia ako dôkaz nepoužil z dôvodu ich nefunkčnosti. Správca dane mal zvoliť
postup podľa § 45 ods. 1 písm. c) a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca tvrdí, že v rámci odvolania
predložil žalovanému Oznámenie vyšetrovateľa PZ ( Národná centrála osobitných druhov kriminality,
odbor finančného vyšetrovania , oddelenie Stred , Banská Bystrica) zo dňa 10.01.2023, z ktorého má
za preukázané, že doklady bolo možné otvoriť a boli použité na priebehu trestného konania vedeného

pred PPZ, ČVS : PPZ-62/NCK-OFV-ST-2022).

11.Namieta,žesprávcadanenepostupovalvzmysle§48ods.3,5Daňovéhoporiadku,leboneprihliadal
na všetky informácie, ktoré svedčia v jeho prospech a správca dane s nimi disponoval v čase daňovej
kontroly ( kontrolné výkazy, technické zariadenia s úplnými účtovnými dokladmi, skladové hospodárstvo,

cenu dodaných tovarov a služieb zrejmú z účtovných dokladov, výpis z účtu v banke, kontrolný
výkaz, výpovede svedkov, účtovnú závierku, daňové priznania, teda informácie, ktorými správca dane
preukázateľne disponoval už v čase výkonu daňovej kontroly). Ďalšia jeho námietka bol v tom, že
nebolo vyhovené jeho žiadosti o prerušenie daňovej kontroly o 9 mesiacov za účelom rekonštrukcie
znehodnotenej evidencie a správca dane nezvolil postup podľa § 61 Daňového poriadku.

12. Žalobca poukazuje na to, že správcovi dane bolo známe v čase výkonu kontroly ako aj v čase
určovania dane podľa pomôcok, že u obchodných partnerov spoločnosti KDH-A s.r.o.: EUROFLUID
HYDRAULÍK SR s.r.o., IČO: 31 368 476, MMS STAV s.r.o., IČO: 31 643 001, MK wood product s.r.o.,
IČO: 47 750 685 a Poľnovýroba, s.r.o., IČO: 31 644 287, boli vykonané kontroly na dani z pridanej

hodnoty za rovnaké zdaňovacie obdobie ako aj s totožným predmetom zdaniteľného plnenia, pričom
správca dane uvedené zdaniteľné plnenia uznal.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrholžalobuzamietnuť ako nedôvodnú, lebo boli splnené
podmienky na prechod k určeniu dane podľa pomôcok. Vzhľadom na to, že žalobné body sú obdobné
ako v odvolaní v administratívnom konaní, odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia a rozhodnutia
správcu dane. Správca dane v rozhodnutí opakovane konštatoval, že žalobca s ním spolupracoval

formálne, ale nesplnil si povinnosť § 45 ods. 2 Daňového poriadku, nepredložil evidencie podľa § 70
zákona o DPH, ani zrekonštruované účtovníctvo, skladovú evidenciu. Predložil v elektronickej a listinnej
forme len časť dokladov dňa 06.10.2020, 07.10.2020 a 16.10.2020, a tie správca dane posúdil iba ako
postačujúce na výkon daňovej kontroly na daň z prímu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka
2016. Žalovaný poukázal na fakt, že žalobca nepreukázal tvrdenia uvedené v daňových priznaniach na

DPH za zdaňovacie obdobia 01-12/2016 a to ani po opakovaných výzvach nepredložil záznamy DPH
potrebné pre správne určenie dane. Z tohto dôvodu správca dane vo vyrubovacom konaní využil ako
pomôcku pri určení základu dane v prospech žalobcu doklady a súbory, ktoré boli súčasťou zaistených
dát od OČTK. Poprel, že by žalobcovi nedoručil oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, doručil
mu to dňa 06.11.2020.

14. Námietka žalobcu, že so správcom dane spolupracoval, na výzvy reagoval
a účtovníctvo rekonštruoval je zavádzajúca. Žalobcovi bolo dňa 26.08.2019 doručené oznámenie o
daňovej kontrole zo dňa 22.08.2019, v ktorom bolo okrem iného uvedené kedy začne daňová kontrola,
aký je jej dôvod a aké doklady prvostupňový orgán požaduje predložiť na technickom nosiči dát a v akých

formátoch. Ale v zápisnici dňa 26.09.2019 sa konateľ žalobcu vyjadril, že nemôže predložiť účtovné
doklady a evidencie za kontrolované zdaňovacie obdobia, pretože boli zničené požiarom v roku 2018
a elektronickou zálohou účtovníctva za kontrolované zdaňovacie obdobia nedisponuje, lebo počítač
bol umiestnený v mieste vzniku požiaru. Podaním doručeným správcovi dane dňa 17.10.2019 žalobcauviedol, že došlo k trvalému a nevratnému zničeniu účtovných evidencií archivovaných v papierovej,
ako aj v elektronickej podobe, nevie predložiť dokumentáciu požadovanú správcom dane. Tieto úkony
žalobcu správca dane za spoluprácu považoval. Ale žalobca už nereagoval na opakované výzvy,

v ktorých správca dane žiadal predložiť doklady a evidencie potrebné pre výkon prebiehajúcej daňovej
kontroly (výzvy na predloženie dôkazov č. 100669620/2020, č. 100736389/2020 a č. 101063449/2020),
žalobca nepredložil žiadne dôkazy, k výzvam sa ani nevyjadril, nepredložil ani zrekonštruované
účtovníctvo za kontrolované zdaňovacie obdobia.

15. Žalobca po prvýkrát predložil doklady až dňa 06.10.2020, zoznam prijatých faktúr 2014, 2015, 2016,
2017, 2018, externý disk verbatium 1 ks predložil dňa 07.10.2020, ďalšie doklady dňa 16.10.2020 a
následne až po expedovaní oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok doručil ďalšie doklady dňa
26.10.2020, 28.10.2020 ( týkali sa prevažne spoločnosti K - DHA, s.r.o.) a dňa 29.10.2020 – daňové
analýzy.TietodokladybolipostačujúcenavýkondaňovejkontrolynaDPPOzarok2016,alebolozistené,
že na predloženom HDD sa nenachádzajú evidencie DPH za 01 – 12/2016, ktorých vedenie upravuje §

70 zákona o DPH. V záznamoch DPH sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane a tieto
neboli predložené, správca dane preto prešiel do procesu určovania dane podľa pomôcok na DPH za
zdaňovacie obdobie 01-12/2016.

16. Za zavádzajúce označil aj tvrdenia, že požadované doklady sa nachádzali v elektronickej podobe

na KR v PZ v Banskej Bystrici. Samotná daňová kontrola začala 26.9.2019, ale zamestnanci správcu
dane prevzali doklady od KR PZ až dňa 23.6.2020. Ďalej poukázal žalovaný na to, že OČTK zaistili
dôkazy dňa 16.12.2019 u žalobcu a ak žalobca trvá na tom, predložený technický nosič dát obsahoval
súbory s jeho úplným účtovníctvom za roky 2014-2019 a úplné skladové hospodárstvo, tak žalobca bol
povinný už v čase začatia daňovej kontroly dňa 26.9.2019 predložiť požadované doklady a nie tvrdiť,

že boli zničené požiarom. Správca dane sa dňa 10.7.2020 bezúspešne pokúsil za pomoci pracovníkov
žalovaného otvoriť dáta z elektrických nosičov predložené od KR PZ v Banskej Bystrici a v programe
IDEA. Poprel, že by odmietol vykonať navrhované dôkazy, lebo žalobca ani na výzvu správcu dane
nereagoval, nenavrhol vypočutie svedkov. Správca dane nebol povinný postupovať podľa §46 ods. 5
Daňového poriadku, lebo podľa žalobcu boli dáta nezvratne zničené požiarom. K tvrdeniu žalobcu, že

nevedel o určovaní dane podľa pomôcok, poukázal na to, že správca dane mu listom č. 102622048/2019
zo dňa 14.11.2019 oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Taktiež v každej výzve pre žalobcu
akoajvoznámeníbolžalobcapoučený,žepokiaľneumožnívykonaťdaňovúkontrolu,resp.sinesplnípri
preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností a nebude možné
daňsprávnezistiť,budezákladdanezistenýadaňurčenápodľapomôcokvsúlades§48a49Daňového

poriadku.

IV.
Replika žalobcu

17. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 21.3.2024, zotrval na
stanovisku, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie v súlade so zákonom, neboli splnené
podmienky na postup podľa § 48 Daňového poriadku. Zotrval na tom, že správca dane disponoval
externým diskom HDD na ktorom sa nachádza úplné účtovníctvo kontrolovaného za obdobie od 2014
do 2019 a úplné skladové hospodárstvo.

V.
Duplika žalovaného

18. V duplike zo dňa 11.4.2024 žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Označil, ktoré tvrdenia

žalobcu sú len fabuláciami, ktoré ani nevyplývajú z administratívneho spisu, pr.: že v sídle jeho
spoločnosti pracovníci správcu dane USB kľúč osobne overili, otvorili a zobrazilo sa im celé účtovníctvo;
ďalej že žalobca dňa 6.10.2020 predložil správcovi dane externý disk s úplným účtovníctvom za roky
2014-2019. Odvolal sa aj na obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.9.2019, kedy začala
daňová kontrola.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku19. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na
konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o

zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď žiaden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na

webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.02.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).

VII.
Relevantné právne predpisy

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

24. Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok,
ak daňový subjekt: a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní

ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň
správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa
§ 46 ods. 2.

25. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane

podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane
podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa
pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

26. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,

ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého

daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

27. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na
prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom28. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bola zákonnosť rozhodnutia finančných
orgánov o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok žalobcovi za zdaňovacie
obdobie máj 2016 ako aj ich postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal. Úlohou správneho súdu tak

v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné
orgány postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

29. Správny súd na úvod konštatuje, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu
alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane

podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom
rozsahu a v určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii,
vopred informovať daňový subjekt, ale určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu.
Zákonodarca v prípadoch uvedených v § 48 Daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane
povinnosť zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok po tom, čo správca dane oznámi daňovému
subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň

po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Je na správnej úvahe správcu dane určenie
použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

30. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy

štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania.

31. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v prvom rade a predovšetkým
daňový subjekt. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a
informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie
nie je konaním vyhľadávacím, z čoho vyplýva, že správca dane rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým

spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní
saďalejuplatňujezásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Vzmysleuvedenýchzásadsúpríslušnésprávne
orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.09.2018).

32. Súd po preskúmaní veci v rámci žalobných bodov zistil, že konajúce daňové orgány sa nedopustili

namietaných pochybení, ktoré by mali za následok nezákonnosť ich postupu. Zistený skutkový stav v
napadnutých rozhodnutiach korešponduje zisteniam v správnom konaní, aj obsahu administratívneho
spisu.Záverydaňovýchorgánovoneunesenídôkaznéhobremenažalobcomvovzťahukpreukazovaniu
výsledku hospodárenia (k nepreukázaniu a neobjasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie daňovej povinnosti) za preskúmavané zdaňovacie obdobie sú dostatočne odôvodnené, logické.

Rovnako odôvodnené a udržateľné sú závery žalovaného, že na základe žalobcom predkladaných
(čiastkových, neúplných) dôkazov nebolo možné správne určiť daňovú povinnosť. Taktiež možno
konštatovať zákonnosť a správnosť právnych záverov žalovaného, že v danom prípade boli splnené
zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok.

33. Po vydaní protokolu o určení dane podľa pomôcok mal žalobca právo vyjadriť sa v zmysle § 49 ods.
2 Daňového poriadku, a to len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia
dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku (t. j. či správca dane prihliadol na
zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené). V tejto
súvislosti správny súd uvádza, že uvedené právo žalobca nevyužil, neozrejmil, aké konkrétne dôkazy

správca dane nezohľadnil a ani nedoplnil žiadne nové návrhy na vykonanie dôkazov. Zmeškanie lehoty
v tomto prípade nemožno odpustiť, ergo na ďalšie námietky v tomto smere už nie je možné prihliadať.
Navyše, aj predmetom posudzovania v rámci odvolacieho konania mohlo byť v zmysle § 74 ods. 5
Daňového poriadku len dodržanie zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok, pričom ak
odvolací orgán zistí, že tieto podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a prvostupňové rozhodnutie

potvrdí. Správca dane pritom prioritne vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii a z pomôcok, ktoré
si zaobstaral bez súčinnosti žalobcu, pričom zo spisu nevyplývalo, že by boli správcom dane zistené
okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody, na ktoré by správca dane neprihliadol, pričom tieto
žalobcaanivzákonomstanovenejlehotenavyjadreniesakprotokolunenamietal.Zuvedenéhovyplýva,že podmienky na použitie pomôcok boli dodržané a správca dane na vec aplikoval správne príslušné
právne predpisy.

34. Z publikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 6/2017, 16/2018
vyplýva, že: „Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedane,alekurčeniudanepodľapomôcok.Takýtopostupjedôsledkom
nesplneniasipovinnostídaňovníkavzákonomurčenomrozsahuazákonomurčenýchlehotách.Správca
dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa

pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu.“

35. Ohľadom podmienok na pristúpenie k takejto forme určenia daňovej povinnosti správny súd z
napadnutého rozhodnutia aj administratívneho spisu zistil, že doklady, ktoré žalobca až na mnohé výzvy
postupne predkladal, neboli úplné, prípadne čitateľné. Je pravdou, že jednotlivé kópie listín prislúchajúce
k zdaňovaciemu obdobiu roku 2016 nebolo možné priradiť k zaúčtovaniu v hlavnej knihe, resp. nedali

sa priradiť na iné daňové doklady ani účtovnú evidenciu, ktorú mal žalobca podľa zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve v relevantnom znení, ako aj podľa Daňového poriadku viesť, a tým preukazovať svoje
tvrdenia o základe dane, ktoré v prvom rade tvrdil v podanom daňovom priznaní. Súd ďalej zistil, že
žalobca do vydania rozhodnutia nezrekonštruoval účtovníctvo ani nepredložil úplné elektronické dáta,
ktoré by obsahovali celé skladové hospodárstvo a účtovníctvo za zdaňovacie obdobie máj 2016; jedine

tesne pred koncom daňovej kontroly predložil niekoľko čiastkových alebo neúplných dokladov. Správca
dane nemohol overiť výsledky hospodárenia u žalobcu a nemohol správne určiť daňovú povinnosť.
Daňovéorgánydospeliksprávnemuzáveru,žežalobcasinesplnilsvojudôkaznúpovinnosťaneumožnil
tak riadne vykonať daňovú kontrolu. Z tohto dôvodu je irelevantnou námietka žalobcu, že so správcom
dane spolupracoval, na výzvy reagoval, predložil všetky doklady, účtovníctvo rekonštruoval.

36. Čo sa týka námietky o dokladoch vo vyšetrovacích spisoch, z podaní žalobcu ani z iných okolností
nevyplývalo, že by mal mať žalobca alebo správca dane vedomosť o konkrétnych dokladoch, ktoré by
sa mali nachádzať v spisoch orgánov činných v trestnom konaní, a ktoré mali byť aj relevantné pre
posudzované zdaňovacie obdobie.

37. Námietku žalobcu ohľadne elektronického nosiča ohľadom účtovníctva aj za rok 2016 považoval
správny súd za nedôvodnú. Pokiaľ ide o predložený technický nosič dát k účtovníctvu, ktoré predložil
žalobca tesne pred koncom daňovej kontroly, z obsahu administratívneho spisu je evidentné, že správca
dane sa obsah snažil vyhodnotiť, ale neobsahoval požadované doklady z účtovníctva, ktoré mal žalobca

predložiť na technickom nosiči dát, pr. evidencie ( § 70 zákona o DPH). Vyššie uvedené skutočnosti
boli ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia poňaté do úradného záznamu zo dňa 19.10.2020
a vyplývajú aj z protokolu. Deň určený na prerokovanie pripomienok k protokolu bol stanovený na
16.1.2023, predvolanie žalobca prevzal dňa 30.12.2022, ale nedostavil sa naň.

38. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku ohľadom nedoručenia žalobcovi oznámenia o určovaní
dane podľa pomôcok. Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetné oznámenie bolo doručené dňa
06.11.2020 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu A. D. C. na jeho adresu Záhumenská 414,
Dolná Streda. Je pravdou, že dňa 16.07.2020 žalobca doručil správcovi dane odvolanie plnej moci pre
A. D. C. na zastupovanie v daňových kontrolách a následných konaniach. Dňa 05.08.2020 však daňový

subjekt elektronicky doručil správcov dane podanie č. 6/06903396/2020, ktorým splnomocnil opäť Ing.
Milana Kúdelu, Záhumenská 414, Dolná Streda na všetky úkony súvisiace s viacerými daňovými
kontrolami, medzi ktorými bola aj daňová kontrola ohľadom zdaňovacieho obdobia roku 2016. Od
05.08.2020 bolo plnomocenstvo účinné voči správcovi dane (§9 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku).

39. K neprihliadnutiu na kontrolné výkazy súd uvádza, že z napadnutých rozhodnutí zistil, že správca
dane z nich vychádzal ako z pomôcky, teda nie je pravdou, že by na ne nijako daňové orgány
neprihliadali. Neznamená to však, že kontrolné výkazy k DPH sú samé osebe dôkazom o uskutočnení
všetkých v nich uvedených transakciách. Na preukázanie skutočností v nich uvedených a zistenie ich
zaúčtovania je ešte potrebné predložiť príslušné doklady, ktoré predložené neboli a žalobca ani v tomto

smere nekonkretizoval dôkazy.

40. Ohľadom predložených dôkazov zo strany žalobcu sú rovnako udržateľné závery žalovaného v tom
smere, že tieto neboli úplné ani dostatočné. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že na externomdisku – HDD Verbatim v pdf formáte sa nenachádzajú evidencie DPH za 01-12/2016, čím si daňový
subjekt nesplnil povinnosti z §70 zákona o DPH. Daňové orgány vyhodnocujú všetky dôkazy jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti, čo sa udialo aj v prejednávanej veci. Súd má za to, že správna úvaha daňových

orgánov ohľadom vyhodnotenia dokazovania v predmetnej veci je dostatočne odôvodnená, logická a
udržateľná.

41. Súd neuznal za dôvodnú námietku žalobcu, že mu správca dane nezaslal výzvu podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku, lebo v zmysle tvrdenia žalobcu boli dáta ohľadom účtovníctva nezvratne zničené

požiarom, a preto ani nemal mať správca dane aké pochybnosti. Súd vyhodnotil za nepravdivé tvrdenie
žalobcu, že z obsahu oznámenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 10.01.2023 je preukázané, že doklady bolo
možné otvoriť. Súd sa oboznámil s obsahom predmetného oznámenia a zistil, že dňa 16.12.2019
boli u daňového subjektu zaistené prevažne elektronicky vedené doklady, ktorých zoznam je v tomto
oznámení uvedený. V závere je uvedené, že doklady boli využité v priebehu trestného konania, ale
nič sa tu neuvádza o tom, či bolo možné elektronické doklady otvoriť ani čo bolo obsahom digitálnych

nosičov (pevné disky).

42. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nereagoval na výzvu zo dňa 12.3.2020, ktorú prevzal
dňa 16.3.2020, pritom je v nej jasné poučenie, že ak neumožní vykonať daňovú kontrolu resp. si nesplní
pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku

čoho nemožno daň správne zistiť, daňový úrad je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa
pomôcok v zmysle § 48 a 49 Daňového poriadku. Výzvu s rovnakým obsahom poučenia prevzal A. C.
dňa 15.4.2020 aj dňa 24.06.2020, alebo 10.7.2020 žalobca nedoložil žiadne listiny. Z obsahu zápisnice
o ústnom pojednávaní zo dňa 15.7.2020 vyplýva, že sa ho zúčastnil konateľ žalobcu (A. B. C.) a predložil
technický nosič dát, na ktorom sa podľa konateľa mali nachádzať elektronické záznamy účtovníctva

a skeny faktúr. Dňa 6.10.2020 doložil zástupca žalobcu ďalšie listiny vrátane HDD. Z obsahu úradného
záznamu správcu dane zo dňa 19.10.2020 okrem iného vyplýva, že jeho zamestnanci sa oboznámili
spredloženýmidokladmi aelektron.dátamiazistili,ženapredloženomHDDsanenachádzajúevidencie
DPH za 1-12/2016, ktorých vedenie upravuje § 70 zákona o DPH, čím si žalobca uvedenú povinnosť
nesplnil.

43. Súd dospel k záveru, že správca dane procesne nepochybil, ak nezvolil postup podľa § 61
Daňového poriadku a nevyhovel žiadosti žalobcu o prerušenie daňovej kontroly o 9 mesiacov za
účelom rekonštrukcie evidencie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správcovi dane bolo dňa
14.07.2020 doručené podanie žalobcu o prerušenie konania podľa § 8 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení

neskorších predpisov. Správca dane mu vyhovel a daňová kontrola bola prerušená od 16.07.2020 až
do skončenia obdobia pandémie v súlade s ustanovením §6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov. lebo už na začiatku daňového konania žalobca
prehlásil, že účtovné doklady a evidencie za rok 2016 boli zničené.

44. Správny súd, súc viazaný len obsahom žalobných bodov, vytýka všeobecnú rovinu žalobných
námietok (v ods. 8, 9- body 2/ až 4/, 10 až 12 odôvodnenia tohto rozsudku). Nestačí iba všeobecné
tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení

zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Žalobca musí uviesť,
aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej
nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd v zásade preskúma iba žalobné body a nevyhľadáva ani sa

nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu.

45. Súd uvádza, že argumentácia žalobcu je príliš všeobecná a abstraktná. Napriek tomu, že žalobca
tvrdí, že doklady predložil v elektronickej podobe a boli použité aj v trestnom konaní, sám nekonkretizuje,
o aké doklady ide, čoho sa týkajú, čo preukazujú, akého zdaňovacieho obdobia sa týkajú, s čím sa

majú spárovať a pod. Taktiež nekonkretizoval, na ktoré informácie správca dane neprihliadal, ktoré
svedčili v jeho prospech a o aký prospech išlo. Všeobecnými sú aj námietky o nevypočutí svedkov,
pritom ich žalobca neuviedol. Súdu sa žalobcova argumentácia v tomto smere javí ako účelová,
keďže on sám nekonkretizuje žiadne údaje potrebné k zisteniu dane, ale stále používa len všeobecnéfloskuly o predložení účtovníctva na technickom nosiči a o tom, že správca dane mal všetky podklady,
pričom žalobcovi nič nebránilo predložiť dokumenty aj listinne, vysvetliť ich súvislosti, spárovanie, čo
počas celého daňového konania neurobil. Súd dáva do pozornosti, že prvotné dôkazné bremeno je na

žalobcovi a on mal preukázať ním tvrdené skutočnosti uvedené v daňovom priznaní.

46. V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že vo veci vykonané dokazovanie poskytuje dostatočný
podklad pre závery prijaté daňovými orgánmi, ktoré zodpovedajú zásadám logického myslenia a
správneho uváženia. Daňové orgány sa v konaní nedopustili namietaných procesných pochybení,

ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a v obsahu svojich rozhodnutí,
zrozumiteľne vysvetliac dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie
žalobcu. Súd nezistil žalobcom tvrdené pochybenia ani v zisťovaní skutkového stavu daňovými orgánmi
a ani nesprávnosť v ich právnom posúdení. Správny súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na
to,abybolapredmetnádaňzazdaňovacieobdobiemáj2016určenápodľapomôcokvzmysleDaňového
poriadku. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako

aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za
následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane, a vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

47. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe,

keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo
dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa
09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa
19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola
daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu

spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.
Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať
sa s každým argumentom.

48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,

že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý zaneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.