Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12P/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200255
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Jursová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200255.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Lenkou Jursovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B.,

nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u navrhovateľov, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky E. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Šahy, t.č. bytom C. F. D., E. G. XX, D. a otca neuvedeného o návrhu navrhovateľov: B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t.č. bytom C. F. D., E. G. XX, D. a D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H., t.č. bytom C. F. D., E. G. XX, D. na zverenie maloletých detí do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľov na zverenie mal. detí do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti zamieta.

II. Súd z v e r u j e maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľky B. B., nar. XX.XX.XXXX.

III. Navrhovateľka je p o v i n n íá vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu,
v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok má iba v bežných
veciach.

IV.Súd zaväzuje matkuprispievaťnavýživukaždéhozmaloletýchdetísumouzodpovedajúcou30%
sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, ktoré je matka povinná
platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, stará matka maloletých detí sa spolu so svojím partnerom návrhom doručeným súdu
dňa 27.01.2026 domáhali zverenia maloletých detí B. a C. D. A. do ich spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti. Podaný návrh dôvodili tým, že maloletý B. sa od jeho narodenia nachádza v starostlivosti

navrhovateľky, nakoľko matka sa odmieta o neho starať. Určitý čas po narodení maloletého dieťaťa
sa matka nachádzala v domácnosti navrhovateľky, avšak pravidelne odchádzala, prenocovala na
neznámych miestach a o syna sa nezaujímala. Táto situácia sa stala aj po narodení maloletej C. D..
Matka sa o dieťa nestarala, bývala v podnájme v H., kde bol neporiadok, nekúrilo sa a nemala finančné
prostriedky na zabezpečenie potrebných vecí pre svoje deti. Navrhovateľka sa rozhodla maloletú C.
D. zobrať so sebou, maloletá v tom čase mala necelý mesiac. Od uvedenej doby sa maloleté deti
zdržujú v domácnosti navrhovateľky. Navrhovateľka podľa svojich možností a schopností zabezpečuje

starostlivosť o maloleté deti a spolu s jej partnerom ich majú veľmi radi. Žijú v Azylovom dome približne
dva roky. Obývajú dvojizbový byt spolu s navrhovateľkinými dvomi maloletými deťmi J. a B., plnoletou
K. a s maloletým B. a C. D.. Byt je zariadený. Navrhovateľka je poberateľkou hmotnej núdze a partner
si privyrába príležitostnými brigádami. Ich mesačný príjem činí cca 2500 Eur a výdavok na nájom je30 Eur mesačne. Maloleté deti sú vedené v pediatrickej starostlivosti L. M.. B. zvykne mať laryngitické
záchvaty. Maloletá C. D. je sledovaná v Nitre v nemocnici, nakoľko matka je HIV pozitívna a čakajú na
výsledky. U maloletého B. sa prítomnosť choroby nepotvrdila. Maloletý B. navštevuje L. N. na pol dňa

a budúci školský rok nastúpi na základnú školu. Matka o maloleté deti neprejavuje záujem, nemajú k nej
vytvorený žiadny vzťah. Má ďalšie dve maloleté deti L. a L. a v súčasnosti je gravidná. O maloleté deti
sa dlhodobo stará ona spolu s partnerom, zabezpečujú o ne potrebnú starostlivosť, nakupujú im stravu,
oblečenie, sprevádzajú B. do škôlky, ak je potrebné navštevujú s nimi aj lekárov. Matka vyjadrila súhlas
s tým, aby boli maloleté deti zverené do ich spoločnej osobnej starostlivosti.

2. Na nariadené pojednávanie sa dostavila navrhovateľka a matka maloletých detí. Nedostavil sa
navrhovateľ – partner navrhovateľky, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil, preto súd pojednával podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku v
jeho neprítomnosti.

3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrh si podala z dôvodu, že maloletý B. je u nej už
od narodenia a matka sa o neho nikdy nezaujímala. Podarilo sa jej maloletého prehlásiť k lekárom
a do škôlky zapísať bez matky. Maloletého nosia do škôlky, všetko mu kupujú a starajú sa o neho
riadne. S matkou deti nie sú v kontakte. Od matky ani raz nepočula povedať maloletému, že ho ľúbi.
B. navrhovateľku oslovuje „mama“, aj keď vie, že nie je jeho matka a jej partnera nazýva „otec“. Matka

sa pred pôrodom maloletej C. D. rozhodla, že maloletú dá niekomu do Maďarska, s čím navrhovateľka
nesúhlasila. Za súčinnosti ÚPSVaR a pracovníčok Azylového domu vybavila všetko potrebné a dovolili
jej, aby si maloletú zobrala k sebe. Šla ju pozrieť od nemocnice, ale cítila, že nie je niečo v poriadku.
Matka jej napísala, že sú s maloletou na ceste do H., ušla s ňou. Následne však navrhovateľku
kontaktovala, že nemá z čoho kúpiť maloletej C. D. mlieko. Matka s maloletou žili v nevyhovujúcich

podmienkach, maloletá mala aj svrab. Spoločne s jej partnerom, s jej dvomi maloletými deťmi a jednou
plnoletoudcéroužijúvAzylovomdome,vbyte.SmaloletouC.D.navštevujúinfekčnéoddelenie,nakoľko
matka má HIV. Prvé výsledky ukazujú, že maloletá má HIV, ale v marci majú ísť znovu. Matka maloleté
deti nenavštevuje, iba keď sa vonku stretnú, tak pozrie malú. Navrhovateľka uviedla, že je zdravá, nemá
žiadne zdravotné komplikácie a nenavštevuje žiadneho špecialistu. Maloletý B. navštevuje slovenskú

materskú škôlku - N. a nie sú s ním žiadne problémy. Do škôlky chodí rád, aj keď častokrát je doma
kvôli chorobe. Čaká ho zápis do maďarskej školy, lebo síce ovláda slovenský jazyk, ale málo hovorí po
slovensky. Ich výdavky činia 230 Eur na bývanie, TV 12 Eur štvrťročne, na drogériu a oblečenie ako
rodina minú približne 100 Eur a na stravu aj 1000 Eur mesačne. Ďalej sebe aj partnerovi dobíja kredit
vo výške 20 Eur, deťom po 4 Eurá a inhalátor pre maloletú je 30 Eur mesačne. Je poberateľkou dávky

v hmotnej núdzi v sume 380 Eur a jej partner pracuje príležitostne, zarobí si každý deň 50 Eur. Pracuje
6 dní v týždni. Na týždeň jeho zárobok činí približne 250 – 300 Eur. S jej partnerom nie sú manželia, sú
len zasnúbení. Pôžičky nemá, má však exekúcie, ale nevedela uviesť ohľadne čoho. V záverečnej reči
uviedla, že žiada zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti.

4. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom súhlasí. Je poberateľkou
rodičovského príspevku na maloletú C. D. a na všetky 4 deti poberá prídavky na deti. S deťmi nie je
v kontakte, iba keď sa stretnú. O maloletého B. sa nedokázala postarať, vtedy nevedela, čo je to byť
matkou a maloletej zas nevedela dať jesť. Žije v Azylovom dome s dvomi ďalšími maloletými deťmi, ktoré
jej taktiež idú odobrať. Platí nájom 30 Eur mesačne a iné výdavky spojené s bývaním nemá. Na stravu

a oblečenie nevedela uviesť koľko minie, ale veľa. Z príjmu 600 Eur, dá 300 Eur jej matke a ostatné
minie. Iné príjmy nemá. V záverečnej reči uviedla, že súhlasí s podaným návrhom.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom navrhovateľky v plnom rozsahu
súhlasia. Matka maloletých detí nie je schopná ani ochotná zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti.

Vedome ich vystavila ochoreniu, ktorým sama trpí, o maloleté deti sa nestará a návrhu žiada vyhovieť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom účastníkov
konania a zistil tento skutočný a právny stav:
Maloleté deti B. a C. D. A. pochádzajú z matky E. A., nar. XX.XX.XXXX a v rodných listoch otec

maloletých detí uvedený nie je a otcovstvo k maloletým deťom určené nebolo. Matka maloletých detí
má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k maloletej L. A., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej L. A., nar.
XX.XX.XXXX,ktorésanachádzajúvjejstarostlivosti.StarostlivosťomaloletédetiB.aC.D.zabezpečuje
od ich narodenia navrhovateľka – stará matka, s ktorou maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti v bytev Azylovom dome spolu s jej druhom a s ďalšími deťmi navrhovateľky. Pre maloleté deti zabezpečuje
všetko potrebné s prihliadnutím na zdravotný stav maloletých detí a vek. Podľa vyjadrenia matky
maloletých detí a navrhovateľky, matka neudržuje s nimi kontakt, deti pozrie iba keď sa stretnú.

Z oznámenia ÚSPVaR LV zo dňa 10.02.2026 vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou hmotnej núdzi
od01.10.2025vsume298Eurzarok2026ataktiežprídavkunadieťavsume60Eur.Niejepoberateľkou
žiadnych iných sociálnych dávok. Z vyjadrenia navrhovateľky a návrhu súd zistil, že navrhovateľkin
priateľ si privyrába príležitostne brigádne a jeho príjem na týždeň dosahuje približne 250-300 Eur.
Spoločný mesačný príjem dosahujú približne v sume 2500 Eur. Ich výdavky sú odhadovane v sume

1 354 Eur, kde je zahrnuté bývanie, drogéria, strava, oblečenie a iné. Výdavky na maloleté deti sú
približne v sume 200 Eur a 30 Eur na inhalátor pre maloletú C. D.. Z oznámenia ÚPSVaR zo dňa
10.02.2026 vyplýva, že matka maloletých detí je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 364,80
Eur a prídavkov na tri maloleté deti vo výške 60 Eur na jedno dieťa. Matka deklarovala príjem približne
v sume 600 Eur, pričom z daného príjmu približne 300 Eur poukazuje jej matke – navrhovateľke. Matka
žije v Azylovom dome spolu s ďalšími maloletými deťmi. Uhrádza nájom v sume 30 Eur mesačne. Nie

je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných štátnych sociálnych dávok.

7. Zo správy od ošetrujúcej lekárky maloletých detí L. M. súd zistil, že maloletý B. prekonáva len bežné
infektky, ktoré boli zvládnuté ambulantnou liečbou. Dieťa má prejavy hyperaktívneho správania a stará
matka starostlivosť o dieťa zvláda, dieťa je v jej opatere dlhšiu dobu. Prvý kontakt s maloletým B. mala

ošetrujúcalekárkavoktóbri2025nažiadosťsociálnejpracovníčkyAzylovéhodomuvLeviciach.Maloletý
B. bol opakovane hospitalizovaný pre akútnu laryngitídu. Maloletá C. D. je sledovaná v infektologickej
ambulancii L. J. z dôvodu pozitivity matky na HIV. Maloletej boli realizované opakované vyšetrenia, ale
výsledky doteraz nie sú známe. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že maloletá je pozitívna na danú
chorobu a čakajú ju ohľadne uvedeného ďalšie vyšetrenia. Podľa vyjadrenia L. J. by výsledky mali byť

v poriadku, nakoľko dieťa vybralo kompletnú liečbu, v trvaní 6 týždňov. Dieťa bolo u ošetrujúcej lekárky
vždy v doprovode starej matky a matka sa napriek intervencii sociálnych pracovníkov do ambulancie
nedostavila ani raz. Starostlivosť o maloletú je zo strany starej matky zvládnutá a psychomotorický vývin
maloletej je primeraný. U maloletého B. sa choroba nepotvrdila.

8. Maloletý B. navštevuje MŠ Tekovská a zo správy Materskej školy N. zo dňa 13.02.2026 vyplýva, že do
ich zariadenia maloletý nastúpil dňa 01.09.2025. Stará sa o neho navrhovateľka spolu s jej partnerom.
MŠnavštevujepravidelne,doMŠhosprevádzajústarírodičia(navrhovatelia),ktorísazaujímajúodianie
dieťaťa v MŠ. Maloletý má vymeškané hodiny ospravedlnené z dôvodu choroby. Jeho adaptácia v MŠ
je dobrá, je komunikatívny, ale len v maďarskom jazyku. Počas pobytu je priateľský, slušný, preferuje

kreslenie, konštruktívne hry a má radosť z pohybu a športových aktivít. Matku dieťaťa nepoznajú, v MŠ
ešte nebola. Z pozorovania za toto obdobie nezistili známky zanedbávania starostlivosti o maloleté
dieťa. Maloletý má svojich starých rodičov (navrhovateľov) rád, považuje ich za mamu a otca, aj ich
tak oslovuje.

9. Zo správy o povesti Mesta Šahy zo dňa 17.02.2026 súd zistil, že maloletý B. je u navrhovateľky od
jeho narodenia, ona ho vychovávala a starala sa o neho. Tak isto je u nej aj maloletá C. D.. O deti
je postarané v rámci možností a majú zabezpečené základné potreby. So sociálnym pracovníkom
ako aj terénnymi sociálnymi pracovníkmi mesta Šahy navrhovatelia úzko spolupracujú. Zo správy
o povesti Mesta Levice zo dňa 02.03.2026 bolo zistené, že pani B. býva v spoločnej domácnosti spolu

s jej partnerom a ďalšími maloletými deťmi. Ich príjem tvoria dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti
a invalidný dôchodok za maloletú K. a z občasných brigád partnera navrhovateľky. Rodina má nájomné
pravidelne uhradené. O všetky deti zabezpečuje starostlivosť navrhovateľka spolu s jej partnerom.
Matka je taktiež obyvateľkou Azylového domu a podľa vyjadrenia pracovníčok zariadenia o maloleté deti
neprejavuje záujem a na maloleté deti finančne neprispieva.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 16.03.2026 vyplýva, že
bol vykonaný pohovor s navrhovateľkou, ktorá uviedla, že v septembri budú dva roky, odkedy žijú
v dvojizbovom byte v Azylovom dome v Leviciach. Byt je plne zariadený, je v ňom dostatok miesta pre
každého člena rodiny a maloletá C. D. má k dispozícii detskú postieľku. Navrhovateľka je poberateľkou

hmotnej núdze a jej partner je evidovaný na ÚSPVaR ako nezamestnaný. Stará matka verbalizovala, že
starostlivosť o maloleté prevzala vtedy, keď vnuk mal 2 týždne z dôvodu, že matka o neho zanedbávala
starostlivosť a odchádzala z domácnosti. Matka zanedbávala starostlivosť aj o maloletú C. D., nakoľko
matka ju chcela odovzdať niekomu do Maďarska, s čím stará matka nesúhlasila. Keď navštívila maloletédieťa, tak mala maloletá svrab, bola špinavá, neokúpaná a matka vôbec nedodržiavala hygienu. Medzi
navrhovateľkou a maloletými deťmi je vytvorená silná citová väzba a maloleté deti ju oslovujú mamina
a jej partnera ocino. O maloleté deti sa matka nezaujíma, nepýta sa na nich a neinformuje sa. Zo

záveru správy vyplýva, že matka nejaví o maloleté deti záujem, nenavšetevuje s nimi pediatričku
a ani s maloletým B. nechodí z/do predškolského zariadenia. Matka taktiež býva v Azylovom dome
na poschodí a domácnosť navrhovateľky nenavštevuje. Len jej napíše, že potrebuje postráži ostatné
maloleté deti.

11. Podľa § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní.

12. Podľa § 45 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej
osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s

trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu,
že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť

maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

13. Podľa § 45 odsek 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené
predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca

maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na
území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa
alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie.

14. Podľa § 45 odsek 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

15. Podľa § 45 odsek 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom

ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

16. Podľa § 45 odsek 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú

ustanovenia § 32 a 33.

17. Podľa § 45 odsek 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,

ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.
18. Podľa § 45 odsek 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

19. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovalipočas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné
dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič,

súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej
vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží
povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

20. Podľa § 45 odsek 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.

21. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti manželom.

22. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

30. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky – starej

matky bol podaný dôvodne, nakoľko je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do jej náhradnej
starostlivosti. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že matka o maloleté deti neprejavuje
záujem, nezabezpečuje starostlivosť o maloleté deti a nevykonáva prináležiace rodičovské práva
a povinnosti, tak ako to má na zreteli Zákon o rodine. Nezaujíma sa o zdravotný stav maloletých detí,nenavštevuje s nimi lekárske zariadenia a ani sa nezaujíma o školské výsledky, či aktivity maloletého
B. v materskej škôlke, kde nebola ešte ani raz osobne. Nezabezpečuje maloletým deťom odôvodnené
potreby. Z priložených správ od príslušných subjektov má súd za preukázané, že uvedené realizuje

navrhovateľka spolu s jej partnerom, v ktorej starostlivosti sa maloleté deti nachádzajú od narodenia
a s ktorou majú maloleté deti vytvorené silné citové väzby. Možno konštatovať, že matka v súčasnosti nie
je schopná realizovať svoje rodičovské povinnosti a zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Navrhovateľka je vhodnou blízkou osobou maloletých detí, ktorej je možné zveriť maloletého B. a C.
D. do náhradnej osobnej starostlivosti a tým predísť tomu, aby súd nariadil ústavnú starostlivosť nad

maloletými deťmi. Súd v domácnosti navrhovateľky nezistil také nedostatky, pre ktoré by nemohlo
dôjsť k zvereniu detí do jej náhradnej osobnej starostlivosť. Maloleté deti majú s navrhovateľkou a jej
partnerom prirodzene vytvorenú citovú väzbu a je schopná im zabezpečiť stabilné, pokojné prostredie,
ktoré im poskytne pocit istoty a bezpečia pre priaznivý psychický a fyzický vývin maloletých detí.
S poukazom na vykonané dokazovanie súd rozhodol o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky, nakoľko takéto riešenie je plne v súlade so záujmami maloletých detí.

Súd zároveň vymedzil navrhovateľke práva a povinnosti vyplývajúce z nariadenej náhradnej osobnej
starostlivosti, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

32. Súčasne so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke sa súd
zaoberal aj otázkou vyživovacej povinnosti matky, keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému

dieťaťu nezaniká rozhodnutím súdu o zverení detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd určil matke
prispievať na výživu maloletých detí sumou zodpovedajúcou 30 % sumy aktuálneho životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach. Pri určení vyživovacej povinnosti súd
vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, že každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť k maloletému dieťaťu v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Zo zistených pomerov matky súd zistil, že
matka je toho času na rodičovskej dovolenke a teda je poberateľkou rodičovského príspevku na maloletú
C. D., ktorá je týmto rozhodnutím súdu zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky
a rodinných prídavkov na maloleté deti. Iný príjem matka nemá a preto súd určil matke minimálne

zákonom stanovené výživné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako
uvádza výroková časť tohto rozsudku.

33. Súd výrokom I. rozhodnutia zamietol návrh navrhovateľov na zverenie maloletých detí do ich
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd má z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky

a z vyjadrenia navrhovateľky za preukázané, že navrhovatelia nemajú rodinný stav manželstva, nie
sú zosobášení, netvoria manželský zväzok a sú len zasnúbení a žijú v partnerskom zväzku. V zmysle
citovaného zákonného ustanovenia § 46 ods. 1 Zákona o rodine, možno zveriť maloleté dieťa do
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti len manželom. S poukazom na skutočnosť, že navrhovatelia
nenaplnili zákonnú podmienku v zmysle zákonného ustanovenia, súd rozhodol tak ako uvádza výroková

časť rozhodnutia a v tejto časti návrh zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie sú oprávnení podať odvolanie tí účastníci, ktorí sa tohto práva výslovne vzdali,
a to do zápisnice súdu o pojednávaní.

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Trnave. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.