Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204571
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725204571.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobcu: P. M., O..
X.X.XXXX, Z. V. U., P. V. E. XXXX, XXX XX P., proti žalovanému: L. K., O.. X.X.XXXX, Z. V. O. XXX, XXX
XX X., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad č.k. 17C/94/2025-12 zo dňa 1.12.2025 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 17C/94/2025-44

zo dňa 12.2.2026, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že:

„I. U k l a d á žalovanému, aby žalobcovi v deň vydania neodkladného opatrenia odovzdal žalobcovi
kľúče od bytu č. XX na ulici E. XXXX, P., umožnil žalobcovi a manželke žalobcu nerušené užívanie bytu
č. XX na ulici E. XXXX, Poprad a zdržal sa akéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo k zásahom do
výkonu nájomných práv žalobcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy zo dňa 11.04.2019,
a to odo dňa vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do 31.12.2026.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Dopĺňacím uznesením rozhodol súd prvej inštancie, že:

„Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 17C/94/2025 zo dňa 01.12.2025 dopĺňa o bod III., ktorý znie:
III. Poučuje strany sporu, a to žalovaného o tom, že môže v zmysle § 337 ods. 1 Civilného sporového
poriadku podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, kde strany sporu budú
totožné ako v tomto konaní a predmet konania bude žaloba o vypratanie resp. o náhradu škody.“

3. Poukázal, že žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd rozhodol obdobne ako v konaní pred

Okresným súdom Poprad vo veci sp.zn. 10C/19/2018. Predmetný návrh dôvodil tým, že žalovaný
dňa 27.11.2025 o 10:50 hod. násilne vnikol do prenajatého bytu č. XX, ul. E. XXXX aj s dvoma
zamestnancami SBS a bez predošlého písomného upozornenia na závažné porušovanie zmluvy o
ubytovaní zo dňa 11.4.2019, následne pod nátlakom museli byt opustiť. Uviedol, že v roku 2018 mu bolo
uložené rovnaké neodkladné opatrenie vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Poprad. Od 27.11.2025
je s chorou manželkou na ulici.4. Prvoinštančný súd poukázal, že uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/19/2018 zo dňa
5.10.2018 bolo žalovanému uložené, aby žalobcovi boli odovzdané kľúče od bytu č. XX na ulici E. XXXX,
P. a tieto ponechal v užívaní žalobcu, a to počnúc dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného

opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 8.3.2019, vykonateľnosť 10.10.2018. Okresný súd Poprad v tomto konaní zároveň rozhodoval o
neplatnosť skončenia nájmu tak, že podanie odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorých malo byť rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia. Tiež
poukázal, že 11.4.2019 strany sporu mali uzatvoriť zmluvu o poskytnutí ubytovania v ubytovni na ulici E.

XXXX, P. v ubytovacom priestore č. XX. Konštatoval, že z obsahu zmluvy je zrejmý čas trvania na dobu
neurčitú, keď neobsahuje údaje o čase trvania nájmu na určitý čas. Ďalej uviedol, že žalobca 28.11.2025
učinil trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Poprad.

5. Právne poukázal na ustanovenie § 324 ,§ 325, § 329, § 333 a § 334 CSP a uviedol, že dospel k
záveru, že neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu je dôvodné. Ten totiž osvedčil, že je vecne

legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň osvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia.
Aktívnu vecnú legitimáciu mal osvedčiť nájomnou zo dňa 11.4.2019 uzavretou na neurčito a pripojeným
trestným oznámením osvedčil aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Pri posúdení petitu
návrhu na nariadenie opatrenia vychádzal z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v

konaní sp. zn. 10C/19/2018, na ktorý žalobca odkazoval. Opačný prístup z jeho strany by prestavoval
formalizmus.

6. Poukázal na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP a rovnako aj ústavné aspekty kladené na rozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia, pričom dal do pozornosti aj právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny

základných práv a slobôd a čl. 46, ako aj Ústavy SR, keď konštatoval, že právo na súdnu ochranu
by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho
práva na nestrannom a nezávislom súde. Uzavrel, že z predložených dôkazov žalobcu je zrejmé právo
užívať ubytovací priestor od 11.4.2019 na dobu neurčitú, pričom nie je zrejmý zánik nájomného vzťahu
a rovnako je zrejmé, že žalobca je s manželkou, ktorá je zdravotne ťažko postihnutým občanom,

obaja sú v dôchodkovom veku, sú ľuďmi bez domova. Zároveň konštatoval, že žalovaný je zrejme
vlastníkom ubytovacích priestorov a nie je zrejmé že by akýmkoľvek spôsobom zanikol nájomný vzťah.
Preto žalobcovi hrozí neodvrátiteľná ujma ako osobe bez domova, pričom v civilizovanej spoločnosti
konštatoval, že je nehumánne vypratať fyzickú osobu z obydlia bez zákonného postupu. Vzhľadom na
to, že táto nehnuteľnosť predstavuje obydlie žalobcu, rešpektujúc i ľudské právo žalobcu v zmysle čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vec posudzoval i z hľadiska posúdenia práva na
obydlie žalobcu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR I.ÚS/26/2010, Pl.ÚS/5/93, Pl.ÚS/15/98 a článok
8 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Uviedol, že je bezpochyby na jednej strane ochrana vlastníka
nehnuteľnosti a na druhej strane obydlia a súkromie osoby. Ide o záujem na zabezpečenie bývania ako
jednej zo základných sociálnych istôt. Vzhľadom na spomínaný význam práva na obydlie považoval

za potrebné posúdiť vec nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva žalobcu, ale komplexne zo
všetkých hľadísk, a preto mal za to, že v danej veci je potrebné upraviť pomery strán sporu predmetným
neodkladným opatrením.

7. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania z hľadiska úspechu.

8. Následne prvoinštančný súd uznesením zo dňa 12.2.2026 č.k. 17C/94/2025-44 na základe pokynu
a uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 27.1.2026 č.k. 16Co/1/2026-41 vydané uznesenie zo dňa
11.12.2025 doplnil o výrok III. v znení: III. Poučuje strany sporu, a to žalovaného o tom, že môže
v zmysle § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať žalobu vo veci samej a o právnych

následkoch s tým spojených, kde strany sporu budú totožné ako v tomto konaní a predmet konania bude
žaloba o vypratanie resp. o náhradu škody, ktoré bolo elektronicky doručené žalobcovi (20.2.2026), aj
žalovanému s fikciou doručenia (18.2.2026)

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že

prvoinštančný súd rozhodoval na základe nepravdivých tvrdení žalobcu a na základe nedostatočného
skutkového stavu len vo forme predložených listín žalobcu, a to strany 1 a strany 7 zmluvy, na ktorú sa
žalobca odvolával pre neplnenie povinností žalovaného upozorniť ho písomne na závažné porušenie
zmluvy. K tomuto uviedol, že v súlade s čl. 4 bod 5 zmluvy je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak aj napriekpredchádzajúcemu upozorneniu dochádza k porušovaniu dobrých mravov alebo inak hrubo porušuje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Uviedol, že k ukončeniu zmluvy nedošlo na základe porušovania čl.
6 bodu 6 zmluvy tak, ako uvádza žalobca vo svojom návrhu, ale k ukončeniu zmluvy došlo z dôvodu

nezaplatenia mesačnej ceny za ubytovanie a v súlade s čl. 4 bodu 6 zmluvy sa totiž zmluvný vzťah končí
prvým dňom omeškania s úhradou, čoho následkom je skončenie zmluvy s povinnosťou okamžitého
vypratania priestorov. Zo strany žalobcu nedošlo k zaplateniu mesačnej ceny za ubytovanie minimálne
dva mesiace, a preto z jeho strany došlo k ústretovému konaniu, keďže žalobca užíval priestory dva
mesiace bez právneho dôvodu a zo strany žalobcu nedošlo k naplneniu čl. 6 bodu 6 zmluvy, čím

žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Dal žalobcovi priestor doplatiť dlh a užívať priestory, avšak k
tomuto nedošlo. Preto uplatnil svoje práva dohodnuté v čl. 4 ods. 6 zmluvy, ako aj čl. 2 ods. 16.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásady vyplývajúcich

z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne.

11. Odvolací súd poukazuje, že podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená,

prípadne skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhať. Podľa §
326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Je bezpochyby zistenie, že v danom prípade prvoinštančný súd vyhovel návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia poukazom na to, že už vo veci raz súd rozhodoval o neodkladnom
opatrení v konaní sp.zn. 10C/19/2018, kedy bolo vydané predbežné opatrenie, z ktorého čerpal aj

obsah nariaďovaného predbežného opatrenia a tiež, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel z dôvodu, že považoval za dostatočne osvedčené skutočnosti týkajúce sa zmluvy o poskytovaní
ubytovania v rozsahu, či tento nájom podľa zmluvy ubytovania trvá alebo nie, resp. že na strane žalobcu
bolo potrebné zabezpečiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Odkázal na trestné oznámenie
žalobcu, ktorý týmto trestným oznámením osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia,

keďže je ohrozené bývanie žalobcu a jeho manželky, ktorí sú dôchodcovia a ostali na ulici.

15. Odvolací súd sa stotožnil so všetkými skutočnosťami, na ktoré prvoinštančný súd poukázal v
súvislosti s pojmom obydlia a práva na ochranu domova, ako aj ústavného práva ochrany obydlia v
ľudskoprávnej rovine, ktoré možno považovať za prioritné oproti iným ústavným právam v korelácii

napríklad s právom vlastníctva žalovaného, ktoré je takisto chránené ústavou. Právo na bývanie a
ochrana obydlia predstavuje najvyšší stupeň chráneného základného ľudského práva, ktoré používa z
hľadiska ústavných aspektov prioritnú ochranu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného
súdu, že nemožno zaujímať pri formulovanom návrhu žalobcom prílišný formalizmus. Na druhej strane
zákonodarca ustanovil, že pri vydaní neodkladného opatrenia je povinný súd skúmať a osvedčiť

dôvodnosť uplatňovaného návrhu na neodkladné opatrenie. Žalobca svojím návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia poukazoval na to, že urobil oznámenie na polícii po tom, čo bol vysťahovaný
po násilnom vniknutí žalovaným do predmetného bytu, ktorý spolu s dvomi pracovníkmi SBS ho mali
z tohto bytu vypratať, pričom v byte mu mali ostať zásadné životné veci ako lieky a veci osobnej
povahy. Odvolával sa na to, že sa dožadoval stretnutia so žalovaným, aby sa vyriešili nedostatky

v byte a že žalovaný nereagoval na ním doručované listy, ani ho nijakým spôsobom neupozornil
na nejaké porušovanie nájomnej zmluvy zo dňa 11.4.2019. Žalobca v súvislosti s návrhom doložil
zmluvu o poskytnutí ubytovania, ktorá však z obsahu spisu nie je kompletná a súd na základe aj
tejto zmluvy neodkladné opatrenie vydal, čo možno považovať za určitý nedostatok, avšak z hľadiskasplnenia predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia bol odvolací súd názoru, že zisťoval
riadne osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, ako aj skutočnosti osvedčujúce potrebu
neodkladnej úpravy.

16. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že k ukončeniu nájmu došlo na základe porušenia príslušného
bodu zmluvy, a to čl. 4 bod 6 predmetnej zmluvy. Z tohto článku vyplýva, že „ubytovateľ sa so
žalobcom dohodli, že v prípade neuhradenia mesačnej ceny za ubytovanie, zmluvný vzťah medzi
ubytovaným a obyvateľom končí prvým dňom omeškania ubytovaného s úhradou mesačnej ceny za

ubytovanie, čoho následkom je skončenie zmluvy o poskytnutí ubytovania s povinnosťou okamžitého
vypratania ubytovacích priestorov ubytovaným. Ku dňu skončenia ubytovania ubytovací priestor je
povinný ubytovaný vypratať a odovzdať v riadnom stave...“

17. Odvolací súd bol názoru, že potrebu vydania neodkladného opatrenia žalobca osvedčil aj pripojeným
trestným oznámením. Z neho teda vyplývajú skutočnosti, ktoré majú základ v existencii právneho vzťahu

medzi stranami a skutočnosti ním uvádzané, odôvodňovali naliehavú potrebu neodkladnej úpravy z
obavy ďalšej existencie žalobcu a jeho manželky ako dôchodcov, ktorí sa ocitli na ulici. Preto bolo nutné
okamžité rozhodnutie súdu, aby sa dosiahol princíp efektívnosti dožadovanej sa ochrany žiadaným
neodkladným opatrením pre žalobcu a jeho manželku so zachovaním ústavného práva nedotknuteľnosti
obydlia. Tento návrh bol dôvodný, keďže osvedčoval žalobcom tvrdené skutočnosti, a to hrozbu a

obavu jeho existencie na ulici a na druhej strane osvedčoval aj skutočnosti vyplývajúce z predmetnej
nájomnej zmluvy, z ktorej síce vyplýva aj čl. 4 bod 6 vyššie citovaný, ale tiež napríklad aj skutočnosti
vyplývajúce z čl. 2 bod 7, čl. 2 bod 6 predmetnej zmluvy, týkajúce sa povinnosti žalobcu napr. oznámiť
ubytovateľovi potrebu opráv ubytovacích priestorov, tiež okolnosti týkajúce sa doručovania písomností
na adresy zmluvných strán, čl. 2 bod 13, kedy písomnosť sa považuje za riadne doručenú (v deň vrátenia

doručovanej písomnosti účastníkovi zmluvy, atď.).

18. Pričom v zmysle napr. čl. 4 bod 5 zmluvy je ubytovateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť po
predchádzajúcom ústnom alebo písomnom upozornení. Žalobca poukazoval aj na tieto skutočnosti a
jednotlivé dohodnutia ukotvené zmluve o ubytovaní, ktoré predstavujú základ práv (ale aj povinností)

zmluvných strán a môžu byť predmetom ďalšieho skúmania, avšak v situácii, v ktorej sa nachádzal
žalobca s nárokom na naliehavú potrebu dočasnej úpravy ich pomerov, bol správny záver súdu o tom,
že túto potrebu žalobca dostatočne osvedčil.

19. Tá vyvstáva z potreby neodkladnej úpravy pomerov na strane žalobcu súvisiaca s ohrozením

existencie jeho bývania (na ulici) pre ďalší riadny zákonný postup v zmysle Zmluvy o ubytovaní týkajúci
sa napr. povinnosti žalobcu platenia nájomného, komunikácie so žalovaným, postupu a správania sa
žalovaného napr. v období, kedy bolo vydané predbežné opatrenie (1.12.2025 v zimnom období). Tieto
skutočnosti sú dostatočné aj s poukazom na čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 Ústavy SR
v spojení s príslušnými ustanoveniami CSP.

20. Keďže prvoinštančný súd prijal správne právny závery, odvolací súd napadnuté uznesenie z týchto
dôvodov potvrdil v zmysle § 387 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď mal za to, že z obsahu spisu nevyplýva, aby žalobcovi vznikli trovy
odvolacieho konania a žalovaný nebol úspešný, na ich náhradu nemá nárok, preto rozhodol tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).