Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123445637
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123445637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: C+C COMPANY spol. s
r.o., sídlo: Predmierska 404, 023 54 Turzovka, IČO: 50 255 967, zastúpený advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., sídlo: Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca,
IČO: 50 473 522, proti žalovanému: GASMONTA s.r.o., sídlo: Herlianska 1070/87, 093 03 Vranov
nad Topľou, IČO: 36 477 613, zastúpený advokátskou kanceláriou: BARNA & PARTNERS advokátska
kancelária s.r.o., sídlo: Nová ulica 150/6, 094 02 Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360 a advokátom: JUDr.
Igor Lakatoš, sídlo: M. R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 8.671,21 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/186/2023 -
98 zo dňa 22. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/186/2023 - 98 zo dňa 22. mája 2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 25Cb/186/2023 – 98 zo dňa 22. mája
2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
8.671,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 8.671,21 eur od 21.11.2023

do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a 2, vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 8.671,21 eur, úroku z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 8.671,21 eur od 21.11.2023 do
zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o dielo číslo
ZOD/210/21012/001 „ŽSR, Modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad
Kysucou (mimo), železničná trať, 3. etapa“. Uviedol, že žalobca si svoje povinnosti riadne splnil, na
základe čoho vystavil žalovanému faktúru číslo 23VF00008 zo dňa 14.06.2023 vo výške 162.771,87

eur, splatnej dňa 13.08.2023, z ktorej žalovaný neuhradil ani napriek výzve žalobcu sumu 8.671,21 eur.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, čo odôvodnil tým, že žalobou uplatnená suma bola zo strany
žalovaného jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 02.10.2023 započítaná a týmto dňompovažuje žalovaný záväzok voči žalobcovi v sume 8.671,21 eur za uhradený. Započítanie sa týkalo
faktúry žalovaného č. F230071 za materiál: rúra oceľová DN150 a rúra oceľová DN200 v sume 8.671,21
eur s DPH.

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že jednostranné započítanie žalovaného
neuznáva a neuznávajú ani faktúru číslo F230071, ktorú žalobca od samého počiatku rozporoval
a vrátil žalovanému. Uvedený jednostranný zápočet žalobcovi ani nebol doručený, teda nemohol
nadobudnúť účinky. Predmetom žalovaným vystavenej faktúry sú rúry, ktoré mali slúžiť ako chráničky,

avšak v skutočnosti išlo o staré zrezané stĺpy verejného osvetlenia a stavebný dozor sa vyjadril, že
takéto rúry sa použiť nedajú. Z uvedeného dôvodu žalobca zabezpečil riadne chráničky, ktoré boli
certifikované. Žalovaným dodané stĺpy sú uskladnené v areáli spoločnosti JOKO Čadca, s.r.o., o čom
žalovaný vie a tieto si kedykoľvek mohol vyzdvihnúť. Rúry, ktoré sú predmetom faktúry, žalobcovi
nikdy neboli dodané, keďže išlo o staré stĺpy verejného osvetlenia, ktoré nespĺňali technické normy.
Žalobca nepotreboval žiadne chráničky plynového potrubia, keďže pre žalovaného vykonával prekládku

vodovodného potrubia. Z protokolu zo dňa 01.06.2023 ďalej vyplýva, že na stavbe boli zabudované len
hladké rúry kruhové D219 mm o hrúbke 11 mm s izoláciou podľa projektovej dokumentácie, teda je
nesporné, že rúry DN150 a DN200 nemal kde žalobca použiť. Faktúru vystavenú žalovaným vo svojom
účtovníctve neeviduje.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že žalobca si predmetné oceľové rúry
riadne prevzal v areáli žalovaného bez pripomienok a reklamácie, čo potvrdil aj na výdajke žalovaného.
Následne za odobraný tovar žalovaný vystavil žalobcovi faktúru číslo F230071 vo výške 8.671,21 eur
splatnú dňa 11.09.2023. Žalovaný nepopiera pohľadávku na strane žalobcu, proti ktorej započítanie
smeruje. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, že dodané rúry sú nepoužiteľné ako chráničky plynového

potrubia.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobou zo dňa 20.11.2023 a k nej
pripojenými listinami: faktúrou číslo 23VF00008 zo dňa 14.06.2023 vo výške 162.771,87 eur,
predžalobnou výzvou zo dňa 08.11.2023, platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská

Bystrica zo dňa 27.11.2023 pod spisovou značkou 9Up/1817/2023, odporom zo dňa 07.12.2023,
oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok/záväzkov zo dňa 02.10.2023, faktúrou číslo
F230071 zo dňa 28.08.2023 vo výške 8.671,21 eur, vyjadrením žalobcu k podanému odporu, vyjadrením
žalovaného zo dňa 22.01.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.01.2024, protokolom o skutočnej výmere
vykonaných prác z mája 2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 19.02.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa

09.05.2024, obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.05.2024, žalovaným predloženými listinnými
dôkazmi: e-mailovou komunikáciou, faktúrou číslo F230072 zo dňa 28.08.2023 vo výške 4.495,36 eur,
zmluvouodielouzavretoumedzistranamikonania,faktúroučíslo23VF0008zodňa14.06.2023vovýške
162.771,87 eur, faktúrou číslo F230071 zo dňa 28.08.2023 vo výške 8.671,21 eur, výdajkou tovaru zo
dňa 28.08.2023 a oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok/záväzkov zo dňa 02.10.2023.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil nižšie uvedený skutkový stav. Žalobca aj žalovaný sú obchodnými
spoločnosťami konajúcimi v rámci ich predmetu činnosti. Medzi stranami konania došlo k uzavretiu
zmluvy o dielo. Žalobca vykonával práce na diele „ŽSR, Modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR
– Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, 3. etapa.“.

8.1. Ako nesporné v konaní súd vyhodnotil uzavretie Zmluvy o dielo číslo ZOD/210/21012/001 medzi
stranami konania, vykonanie diela žalobcom a výšku žalovanej istiny. Ako spornú súd vyhodnotil
pohľadávku žalovaného vo výške 8.671,21 eur, jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným a
dodanie rúr DN150 a DN200 žalovaným žalobcovi.

9. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 269
ods. 2, § 409 ods. 1, § 411, § 447, § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) , § 580 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a § 1 ods. 1 a

2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný v konaní uplatnený nárok
nerozporoval, namietal iba skutočnosť, že tento nárok žalobcu zanikol jednostranným započítanímvzájomných pohľadávok. Súd teda vyhodnotil, že nárok žalobcu titulom čiastočne neuhradenej faktúry
číslo 23VF00008 zo dňa 14.06.2023 vo výške 162.771,87 eur (neuhradená v časti 8.671,21 eur) je
nesporný.

10.1. Z vyjadrení strán konania podľa súdu vyplývalo, že medzi nimi malo dôjsť zrejme ku
konkludentnému uzavretiu kúpnej zmluvy (resp. ústnou formou), na základe ktorej mal žalovaný dodať
žalobcovi na ním vykonávané dielo rúry DN150 a DN200, na základe čoho žalobcovi vystavil spornú
faktúru. Žalobca tvrdil, že tieto rúry mu nikdy neboli dodané, žalovaný mu dodal iba staré zrezané verejné

lampy, ktoré reálne na diele nepoužil, vystavenú faktúru hneď vrátil žalovanému a neeviduje ju vo svojom
účtovníctve. Žalovaný tvrdil, že disponuje podpísanou výdajkou tovaru od žalobcu a žalobca dodané
rúry nikdy nereklamoval, ani pri ich prevzatí. Žalovaný pritom až na pojednávaní predložil výdajku tovaru
zo dňa 28.08.2023, v zmysle ktorej malo dôjsť k odovzdaniu tovaru oceľová rúra DN200 o množstve
62,70 m a rúra oceľová DN150 o množstve 77 m. Z predmetnej výdajky však nevyplýva, kto tovar
prevzal, keď nie je uvedená osoba, iba jej nečitateľný podpis a nie je nej ani pečiatka žalobcu. Žalovaný

teda predmetným listinným dôkazom nepreukázal skutočnosť, že tento tovar prevzal žalobca. Navyše
žalovaný predložil na pojednávaní dve výdajky, pričom podpísaná je iba jedna.

10.2. Žalobca ďalej v konaní predložil protokol o skutočnej výmere vykonaných prác z diela, ktoré
pre žalovaného vykonával, z ktorého vyplýva, že bola použitá rúrka hladká kruhová D219 mm, tzn.

odlišná rúra od rúry, ktorú mal na dielo dodať žalobcovi žalovaný. Argumentácia žalovaného sa tak vo
svetle listinných dôkazov predložených žalobcom javila ako nepreukázaná, pričom v tejto súvislosti súd
poukázal na to, že v prípade, ak žalovaný spochybňuje nárok žalobcu vlastnou pohľadávkou voči nemu,
jevjehorukáchdôkaznébremenoohľadompreukázaniatýchtoskutočností,t.j.dodaniatovaružalobcovi
a jeho prevzatí žalobcom.

10.3. Okrem toho žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný mu dodal namiesto oceľových rúr DN150 a DN200
staré stĺpy verejného osvetlenia, z čoho vyplývalo, že ak by aj bolo preukázané dodanie tovaru žalovaný
žalobcovi, zrejme by žalobcovi dodal tovar, ktorý by v zmysle § 422 ods. 1 ObZ bolo nutné považovať
za vadný tovar, ktorý žalobca nepoužil, ale tento ostal na mieste, kde sa vykonávalo dielo.

10.4. Zo správania žalobcu ďalej podľa súdu vyplývalo, že vystavenú faktúru žalovanému vrátil s
odôvodnením, že žalobcovi nedodal objednaný tovar. Žalovaný súdu predložil e-mailovú komunikáciu
medzi konateľmi strán konania, ktorá mala preukazovať, že žalobca právne nerozporoval faktúry
vystavené žalobcom. Súd však bol názoru, že táto komunikácia preukazuje presný opak, a to že žalobca

tieto faktúry namietal a neuznal, a to s ohľadom na obsah e-mailovej komunikácie zo dňa 31.08.2023.
Súd tak dospel k záveru, že žalovaný nebol oprávnený vyfakturovať žalobcovi sumu za dodaný tovar,
ktorého dodanie jednak nepreukázal, a jednak bol tento tovar v skutočnosti vadný. Žalovaný preto
nebol oprávnený túto svoju domnelú pohľadávku ani jednostranne započítať voči pohľadávke žalobcu.
Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v ním požadovanej

výške.

10.5. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že vo veci mal žalobca
plný úspech, preto žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil spôsobom
uvedeným v nasledovných odsekoch 11.1 až 11.4.

11.1. Súd v prvom rade nezistil dostatočne skutkový stav a to tým, že nezistil dostatočne aké práce
ohľadom predmetnej faktúry a predmetných rúr v sume 8.671,20 eur s DPH žalobca pre žalovaného
vlastne vykonával, či vykonával prekládku vodovodného potrubia, alebo prekládku plynového potrubia.
Toto zistenie je pre meritum veci podstatné, nakoľko žalobca tvrdí, že na to nepotreboval ani žiadne
chráničky plynového potrubia, keďže pre žalovaného vykonával prekládku vodovodného potrubia.

Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že dodané rúry nemohli byť použiteľne ako chráničky plynového
potrubia. V prípade, že by toto bolo zistené, bolo by jasnejšie či žalobca potreboval, alebo vlastne
nepotreboval rúry chráničky na plynové potrubie.11.2.Súddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,nakoľkožalovaný
dostatočne preukázal, že žalobca predmetné oceľové rúry DN150 a DN200 riadne prevzal v areáli
žalovaného bez pripomienok a reklamácie preberaného tovaru, čo potvrdil aj na výdajke žalovaného.

11.3. O tom, že žalobca uznal svoj záväzok, svedčí jednoznačne aj časť e-mailovej komunikácie, kde
uvádza „a 71 sme boli dohodnutý s A., že chránička sa bude odrátavať z druhej faktúry.“ Práve táto
e-mailová komunikácia, ako aj výdajkový doklad jednoznačne potvrdzujú, že tovar bol dodaný riadne
a bez závad. Žalobca zavádzal, ak tvrdil, že žiadnu pohľadávku neeviduje. Do pozornosti odvolacieho

súdu dáva zvlášť z tejto e-mailovej komunikácie písanej práve žalobcom slovo ,,že chránička“, čo
vyvracia tvrdenia žalobcu, že údajne sa malo jednať o dodanie žalovaným nejakých zrezaných lámp.
Táto skutočnosť súdu prvej inštancie unikla.

11.4. Súd prvej inštancie teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo zároveň spôsobilo, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia vecí tým, že súd neuznal započítanie zo strany žalovaného.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny
a odvolanie za nedôvodné. Z žalobcom predložených listinných dôkazov vyplývalo, že sa nejednalo
o potrubia, ale o staré, hrdzavé rúry a takéto rúry sa na stavbe nepoužívali. Protokolmi o skutočnej

výmere vykonaných prác bolo preukázané a bolo nesporné, aké rúry sa na stavbe používali, pričom
rúry uvádzané žalovaným, používané neboli. Z predložených výdajok nie je zrejmé, kto ich vypisoval a
podpisoval, akej spoločnosti patria, nie je na nich uvedený počet rúr. Navyše je fyzicky nemožné, aby
jedno vozidlo v ten istý deň z východného Slovenska prešlo do Svrčinovca (cca 300 km) a späť a túto
trasu zopakovalo ešte raz. E-mailová komunikácia, na ktorú odvolateľ poukázal, potvrdzuje nesúhlas

s fakturáciou a rozporovanie faktúry.

13. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že emailová komunikácia z 31.08.2023 (uvedená v bode 6.
odvolania) znamená, že uznáva faktúru žalovaného č. 230071, ktorá bola použitá na zápočet proti
pohľadávke žalobcu.

13.1. K tvrdeniu, že šlo o staré potrubie z elektrického osvetlenia uviedol, že sa nezakladá na pravde.
Žalovaný nerealizuje elektro práce, ale ako je zrejmé z názvu, robí plynovody. Izolované potrubie bolo
z plynovodov, ktoré boli odstránené pri preložke plynovodov na D1 sever - obchvat Prešov v roku 2020.
Potrubie odstránili pri preložkách a montáži nového potrubia. Čo sa týka holých rúr, tieto boli odstránené

zo stavby v B. C. ako dočasný obtok plynovodu a na uvedenej stavbe boli v prevádzke cca 8 mesiacov.

13.2. K oprávnenosti osoby na výdajke uviedol, že túto chybu priznáva, ale žalobca vykonával práce na
zákazke žalovaného. Oni si rúry vyžiadali, žalovaný im ich vydal a oni si ich odviezli dvomi autami (ako
je uvedené na výdajke, kde sú zapísané dve auta, a to D. a D.).

13.3. Čo sa týka tvrdenia, že je nesporné, že sa používala rúra kruhová D219 mm, ako žalobca si zobral
DN200 čo je vnútorný priemer a vonkajší priemer je DN219. K uvedenému potrubiu si žalobca vyžiadal
aj atesty, ktoré mu boli zaslané dňa 12.6.2023 a 13.6.2023 a ktoré boli použité pri preberacom konaní,
ktorého účastníkom bol aj žalovaný. Ako dôkaz predložil emailovú komunikáciu zo dňa 12.6.2023 a

13.6.2023.

13.4. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 31.08.2023 (ktorú predložil ako dôkaz) je podľa neho zrejmé,
že žalobca na stavbe časť rúr použil a cenu za rúry chcel odpočítať z druhej faktúry. Do dnešného
dňa žalovanému nepoužitý materiál vrátený nebol. Ako sa uvádza v napádanom rozsudku v bode č. 3,

žalovaným dodané stĺpy sú uskladnené v areáli spoločnosti JOKO Čadca, s. r. o.

14. Žalobca v odvolacej duplike (okrem už skôr v odvolacom konaní uvedených skutočností) uviedol, že
zápočty žalovaného považuje za neplatné právne úkony, pretože nie je možné započítavať neexistentú
pohľadávku.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretoženebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. S ohľadom na nižšie
uvedené odvolací súd konštatuje, že žiadne uplatnené odvolacie dôvody naplnené nie sú.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

19. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne. Uplatnené odvolacie
dôvody z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP spočíva v tom, že zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, pričom musí ísť o prípustné novoty v zmysle § 366 CSP, v zmysle ktorého
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tento odvolací dôvod teda nie je vnímaný
ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu. Odvolateľ pri uplatnení
tohto odvolacieho dôvodu musí argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom podľa písm. e) a/alebo
f). Ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“.

Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého
vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej
inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť
skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného uplatnenia koncentračného princípu. V danom
prípade odvolateľ uvedený odvolací dôvod v odvolaní bližšie nešpecifikoval (vôbec neuviedol, ktoré

prostriedky procesnej obrany žalovaného neboli uplatnené a sú prípustné) a z obsahu odvolania ani
nevyplýva, preto sa ním odvolací dôvod nezaoberal.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd dopĺňa
nasledovné ( viď. odseky 24 až 34).

24. Odvolací súd primárne uvádza, že v konaní podľa CSP je súd v zásade limitovaný skutkovými

tvrdeniami strán sporu a samotné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy (súd nezisťuje
skutočnú pravdu). Prostriedky procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácia konania (§ 149
až § 154 CSP) sú právnymi inštitútmi, ktorými sa realizuje prejednacia zásada, na ktorej je sporové
konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú v zásade obmedzované tým, čo strany tvrdia (formálna
pravda) a súd v zásade nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Z uvedeného vyplýva,
že rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili. Úspech

v spore je závislý od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Tá je nútená konať starostlivo
a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas. V opačnom prípade jej hrozí, že procesné úkony budú
vzmysleustanoveníokoncentráciikonanianeúčinné.Procesnejpovinnostistranysporuuviesťskutkové
tvrdenia, zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Procesné bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany teda zaťažuje stranu sporu, pričom popretie musí byť výslovné

(nepostačuje napr. všeobecné tvrdenie, že žaloba je nedôvodná), resp. protistrana musí predložiť iné
(vlastné) skutkové tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach.

25. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nezistil podstatnú skutočnosť, a to aké práce
žalobca pre žalovaného vykonával (prekládku vodovodného alebo plynového potrubia), odvolací súd

uvádza, že z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca k žalobe predložil faktúru č. 23VF00008, ktorou
fakturoval žalovanému práce na základe presne označenej zmluvy o dielo (odvolávajúc sa na súpis
vykonaných prác) a s názvom (resp. predmetom faktúry), ktorý obsahoval údaj „preložky vodovodov“.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadnym spôsobom nenamietal voči predmetu danej
faktúry (poukázal na zánik žalovanej pohľadávky jednostranným započítaním zo strany žalovaného).

Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že staré stĺpy verejného osvetlenia
sa nedajú použiť ako chráničky. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.1.2024 uviedol, že popiera skutkové
tvrdenie žalobcu, že rúry DN 150 a DN 200 sú nepoužiteľné ako chráničky plynového potrubia (žalobca
však neuvádzal „chráničky plynového potrubia“, ale „chráničky“ – pozn. odvolacieho súdu). Žalobca vo
vyjadrení zo dňa 24.1.2024 vyslovene uviedol, že pre žalovaného vykonával prekládku vodovodného

potrubia a nie prekládku plynového potrubia. Uvedené tvrdenie opätovne zopakoval aj na pojednávaní.

26. Z uvedeného dôvodu ako bezpredmetnú je možné hodnotiť námietku odvolateľa, že súd prvej
inštancie dostatočne nezistil, aké práce týkajúce sa predmetnej faktúry a predmetných rúr žalobca
vlastne pre žalovaného vykonával. Ak žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nenamietal určitú

skutočnosť (že je z určitého dôvodu podľa neho relevantné pre rozhodnutie sporu, či žalobca vykonával
prekládku vodovodného alebo plynového potrubia), posúdenie tejto otázky iniciatívne zo strany súdu,
nebolo pre rozhodnutie vo veci samej potrebné. Relevantné v tejto súvislosti (s ohľadom na procesnú
obranu žalovaného v konaní týkajúcu sa hmotnoprávnej započítacej námietky spôsobujúcej podľa
žalovaného zánik pohľadávky žalobcu) bolo len posúdenie, či žalovaný skutočne dodal žalobcovi ním

fakturované rúry na základe faktúry F230071.

27.Súdprvejinštanciepritomprimárnežalobe(vcelomrozsahu)vyhovelzdôvodu,žežalovanývkonaní
nepreukázal dodanie tovaru (fakturovaného faktúrou č. F230071) žalobcovi. Odvolací súd sa v plnej
miere stotožnil so záverom, že žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré vo vzťahu

k dodaniu oceľových rúr DN150 (v množstve 77 m) a DN200 (62,70 m) zaťažovalo práve jeho. Tvrdenie
odvolateľa, že dostatočne v konaní preukázal prevzatie predmetných rúr žalobcom (potvrdením na
výdajkách), podľa názoru odvolacieho súdu nie je správne (s poukazom na dostatočné a zrozumiteľné
odôvodnenie súdom prvej inštancie v odseku 19. odôvodnenia rozsudku).

28. Odvolací súd pritom dodáva, že z oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok vyhotoveného
žalovaným, je pre posúdenie veci podstatná len pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z faktúry č.
230071, keďže žalovaný sa nedôvodnosti žaloby domáhal poukazom na zánik žalobou uplatnenéhonároku práve vo výške 8.671,21 eur. Faktúra žalovaného č. 230072 vo výške 4.495,36 eur (resp. nárok
žalovaného z nej) predmetom sporu vo veci samej nebola.

29. K odvolacej námietke v súvislosti s emailovou komunikáciou zo dňa 31.8.2023 odvolací súd uvádza,
že z nej nevyplýva, že by ňou (v nej) žalobca uznal svoj záväzok (ako tvrdil odvolateľ). To, že žalobca
uviedol, že chránička (ktorá nesporne mala byť žalovaným dodaná, avšak podľa žalobcu k dodaniu
nedošlo, keď dodané boli len nepoužiteľné staré zrezané stĺpy verejného osvetlenia) sa bude odrátavať
z druhej faktúry, podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že žalobca potvrdil dodanie rúr DN150 a DN200.

Uvedené len svedčí o komunikácii ohľadom nejakej chráničky (bez preukázania, že sa komunikácia
týkala rúr uvedených vo faktúre F230071) a nejakej dohode (bez upresnenia presného znenia danej
dohody a času jej uzatvorenia) a najmä z danej komunikácie vyplýva tiež námietka žalobcu, že nie je
odsúhlasené množstvo. Nie je možné vylúčiť a možno sa len domnievať, že mohlo ísť o dohodu pre
prípad dodania riadnych a bezvadných chráničiek zo strany žalovaného (ktorých dodanie preukázané
nebolo). Z uvedeného dôvodu nie je možné danú komunikáciu považovať za relevantnú vo vzťahu k

dôvodnosti kompenzačnej námietky žalovaného a nie je možné považovať ju za svedčiacu v prospech
tvrdení žalovaného.

30. Predmetná komunikácia prebehla dňa 31.8.2023, pričom k započítaniu malo podľa žalovaného
dôjsť až neskôr. Z oznámenia o jednostrannom zápočte žalovaného nie je zrejmé, kedy bol tento

vystavený (žalovaný v konaní navyše argumentoval, že v zmysle zmluvy o dielo bolo možné započítavať
aj nesplatné pohľadávky proti splatným, a teda o dátume vystavenia oznámenia nie je možné usudzovať
ani zo splatnosti jednotlivých v ňom uvedených pohľadávok), vyplýva z neho len formulácia žalovaného,
že za deň úhrady (a deň započítania) považuje deň 2.10.2023 (zrejme ide o deň vystavenie oznámenia,
t.j. deň započítacieho prejavu žalovaného). Pritom podľa § 580 OZ k zániku pohľadávok započítaním

dochádzamomentomstretupohľadávok(niemomentomzapočítaciehoprejavu).Podľažalovanéhoteda
zrejme malo dôjsť k započítaniu dňa 2.10.2023 (aj keď splatnosť dotknutých pohľadávok nastala skôr).

31. Z § 365 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (zákonná koncentrácia v odvolacom konaní). Z uvedeného

dôvodu nie je možné akceptovať, že žalovaný až v odvolacej replike zo dňa 23.7.2023 (po uplynutí
lehoty na podanie odvolania) uvádzal nové skutočnosti a nové dôkazy (priemer rúr uvedený v protokole
o skutočnej výmere vykonaných prác predložený žalobcom, atesty zaslané žalobcovi, emailová
komunikácia), pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto nemohol použiť už na súde prvej
inštancie. Odvolateľ v replike poukázal tiež na emailovú komunikáciu zo dňa 31.8.2023, z 10:45 hod.

Avšak aj z uvedenej komunikácie (email konateľa žalobcu) ohľadom faktúry F230071 vyplýva, že
žalovaným dodaný materiál nemohol byť na stavbe použitý, resp. z uvedenej komunikácie nevyplýva
dodanie (a prevzatie) materiálu fakturovaného žalovaným faktúrou F230071.

32. Podľa § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd dodáva, že v civilnom sporovom konaní sa v odvolacom

konaní uplatňuje zásada neúplnej apelácie, ktorá znamená, že právo odvolateľa a protistrany použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
stranou uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom
priebehu konania na súde prvej inštancie dostatok príležitostí tieto prostriedky použiť a boli súdom
poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových

tvrdeníadôkaznýchnávrhov(tzv.novoty)jeprípustnálenzasplneniazákonomstanovenýchpodmienok,
pričom v danom prípade tomu tak nebolo. Na diskvalifikáciu novoty vo vzťahu k odvolacím dôvodom
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením
z nedbalosti. V danom prípade však odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ novoty navyše uviedol po
uplynutílehotynapodanieodvolania(pritomišlolenoreakciunatvrdeniaprotistrany,ktoréboliuvádzané

už aj v konaní na súde prvej inštancie).

33. Skutočnosť, či žalobca doručenú faktúru F230071 reálne vrátil žalovanému, alebo ju len svojím
vyjadrením neuznal (a považoval za nedôvodnú), je pre posúdenie veci irelevantná.34. Odvolací súd záverom poznamenáva, že v zmysle § 380 CSP je odvolacími dôvodmi uvedenými
odvolateľom v zásade viazaný (s výnimkou skúmania procesných podmienok), pričom viazanosť

je daná zákonným vymedzením odvolacieho dôvodu, ale aj jeho zdôvodnením. Odvolací súd teda
svoju prieskumnú činnosť orientuje voči napadnutému rozhodnutiu len v rozsahu odvolacích dôvodov
formulovaných odvolateľom a nepreskúmava rozhodnutie a činnosť súdu prvej inštancie mimo a nad
rámec odvolania (s výnimkou skúmania procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP). Pri
rozhodovaní o podanom odvolaní teda môže odvolací súd prihliadať len na také dôvody, ktoré boli

uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).