Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205376
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5716205376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., advokát
so sídlom Holubyho 51, Martin, proti žalovaným: v rade 1/ B. F. G., H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. XXXX/XX, B. - K., právne zastúpená: AK JUDr. Ing. Martina Kiseľová, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
94/11, Martin, IČO: 56 699 565, v rade 2/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11,
811 02, Bratislava, IČO: 36 854 140, v rade 3/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, M., v
konaní o určenie vlastníckeho práva a o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie žalovanej

v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Martin z 3. júla 2024, č. k. 10C/97/2023-718, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového,
odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX k. ú. B. (špecifikovaných vo výroku) v plnom rozsahu vyhovel (výrok I.).
Určil, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi právnym
predchodcom žalovanej v rade 2/ a žalovaným 3/, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1992/2008 nie

sú zaťažené záložným právom (výrok II.). Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalobkyni proti
žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnej výške
s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie (výroky III. a IV.).
2.Vykonanýmdokazovanímzistil,žežalobkyňabolavlastníčkoubytuč.Xnachádzajúcehosanaprízemí
bytovéhodomusúp.č.XXXXnauliciJ.C.B.,vovchodeč.XXaspoluvlastníckehopodielukpozemku,na
ktorom je bytový dom postavený – CKN parcele č. 3528/41 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 700
m2 a spoluvlastníckeho podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového

domu v podiele 4879/62.722-ín, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. B. (ďalej aj ako „predmetný byt“ alebo
„predmetná nehnuteľnosť“), ktorý nadobudla do vlastníctva za kúpnu cenu 550.000,- Sk; na kúpu bytu si
zobrala od spoločnosti Wüstenrot úver vo výške 400.000,- Sk, mala úspory okolo 150.000,- Sk – za ktoré
finančnéprostriedkybytnadobudladosvojhovlastníctva.Keďvpriebehuďalšiehoobdobiasadostalado
finančnýchproblémov,rozhodlasapožičaťsipeniazeodspoločnostiGERONTDSSs.r.o.,zaktorúkonal
N. L., keď na základe jej požiadavky mala byť poskytnutá pôžička vo výške 100.000,- Sk, podvodným
konaním konateľa tejto spoločnosti bola v jej mene dňa 26.09.2007 uzatvorená kúpna zmluva o prevode

vlastníctva na spoločnosť GERONT DSS s.r.o., na základe čoho kataster nehnuteľností vykonal vklad
vlastníckeho práva pod č. V 3948/2007 dňa 07.11.2007. V konaní vedenom na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 23T/82/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1T/15/2016 zo dňa
12.04.2016 bol N. L. odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s podmienečnýmodkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3-och rokov, keď súčasne bol zaviazaný nahradiť žalobkyni
v skúšobnej dobe škodu vo výške 18.654,52 Eur a bol mu uložený aj peňažný trest vo výmere
10.000,- Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Pokiaľ sa jednalo o právnu

kvalifikáciu, N. L. bol uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 trestného zákona,
pretože na škodu cudzieho majetku iného sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a takýmto
činom spôsobil väčšiu škodu. Pokiaľ sa jednalo o skutkové okolnosti, tieto vyplývajú zo skutkovej vety
rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v trestnej veci – (už) právoplatne skončeného konania
odsúdeného N. L. podrobne popísaného v bode 31. odôvodnenia rozsudku. Vychádzajúc z výsledkov

vykonaného dokazovania, ako aj skutkovej vety rozhodnutí súdov v trestnom konaní je zrejmé, že
potom, ako bol prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou
a spoločnosťou GERONT DSS s.r.o. uvedeným podvodným spôsobom konateľa spoločnosti N. L., ktorej
vklad bol povolený pod č. V 3948/2007 zo dňa 07.11.2007, necelý mesiac po vklade kúpnej zmluvy
obchodnáspoločnosťGERONTDSSs.r.o.kúpnouzmluvouzodňa21.11.2007,ktorejvkladbolpovolený
pod č. V 4957/2007 dňa 03.12.2007 previedla vlastníctvo k predmetnému bytu s príslušenstvom na E.

E. za kúpnu cenu 350.000,- Sk, ktorý následne kúpnou zmluvou z 05.05.2008, ktorej vklad bol povolený
pod č. V 2135/2008 dňa 04.07.2008 previedol vlastníctvo k predmetnému bytu na žalobkyňu za kúpnu
cenu 850.000,- Sk. Žalovaná v rade 1/ predmetný byt kupovala prostredníctvom realitnej kancelárie,
kúpu bytu financova aj prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy
o hypotekárnom úvere z 24.04.2008 vo výške 500.000,- Sk, podľa článku 2 zabezpečený záložným

právom - v tom čase ešte vo vlastníctve E. E., ktorej vklad v katastri nehnuteľností bol povolený pod č.
V 1992/2008 dňa 28.06.2008.
3.Jezrejmé,žežalobkyňauždňa11.02.2008podalanaOkresnýsúdMartinnávrhnaurčenieneplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.09.2007, na základe ktorej bolo prevedené vlastníctvo na spoločnosť
GERONT DSS s.r.o. Uvedené konanie prebiehalo až do roku 2018, vo veci rozhodoval dvakrát Okresný

súd Martin, trikrát Krajský súd v Žiline a dvakrát Najvyšší súd SR, naposledy rozsudkom sp. zn.
8Cdo/26/2016 zo dňa 20.12.2017, pričom v priebehu tohto konania – pred definitívnym ukončením
konania vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/26/2008 žalobkyňa podala počas dovolacieho
konania na súd žalobu vo veci určenia vlastníctva k predmetnému bytu. Zo spisu Okresného súdu Martin
sp. zn. 23T/82/2009 zistil, že odsúdený N. L. žalobkyni vyplatil náhradu škody vo výške 18.654,52 Eur

dňa 11.09.2020, keď žalobkyni dvakrát poslal sumu 9.327,26 Eur. Z uvedeného rozsudku Okresného
súdu Martin sp. zn. 23T/82/2009 ďalej vyplýva, že v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok
č. 99/2009 znalca O. K. P., ktorý určil všeobecnú hodnotu bytu žalobkyne ku dňu spáchania trestného
činu, a to na sumu 641.986,07 Sk. Z tejto sumy (trestný) súd odpočítal sumu 80.000,- Sk, ktorá bola
preukázateľne žalobkyni vyplatená a výšku škody potom predstavoval rozdiel týchto súm, teda sumu

18.654,52 Eur, z ktorej potom následne (trestný) súd vychádzal vo výroku o náhrade škody poškodenej
žalobkyni.
4. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že pokiaľ kúpna zmluva, ktorú mala
uzavrieť žalobkyňa so N. L. ako konateľom spoločnosti GERONT DSS s.r.o. bola výsledkom trestnej
činnosti N. L., ktorá skutočnosť bola potvrdená na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.

23T/82/2009 z 13.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/15/2016 zo dňa
12.04.2016, je dôvodné považovať uzavretú kúpnu za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Na základe absolútnej kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho
práva kupujúcou spoločnosťou GERONT DSS s.r.o., keď následne uvedená spoločnosť ako nevlastník
nemohla platne previesť vlastnícke právo na žalovaného v rade 3/ a ten následne ako nevlastník

nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalovanú v rade 1/. Pri formulovaní týchto záverov
vychádzal z rozhodnutia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1VObdo/2/2020 z 27.04.2021. Na uvedenej právnej argumentácii nemalo vplyv tvrdenie (obrana
žalovanej v rade 1/), že žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu škody, ktorý bol zo strany N. L. aj
vyplatený, že E. E. za žalobkyňu zaplatil úver vo výške 400.000,- Sk spoločnosti Wüstenrot stavebná

sporiteľňa, a.s., že žalovaná 1/ do bytu vykonala investície a že ešte spláca hypotekárny úver, za ktorý
byt od E. E. nadobudla. Zdôraznil ďalej, že žalovaná v rade 1/ v roku 2008, resp. v januári 2009, keď
bola napadnutá platnosť kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne, mala si počínať opatrne a voči príslušný
osobám si mohla uplatňovať finančné nároky, teda žalovaná v rade 1/ vo vzťahu ku E. E., žalovaný
v rade 3/ vo vzťahu k žalobkyni, ak za ňu zaplatil hypotekárny úver a podobne. Z uvedeného dôvodov

vyhovel aj žalobe na určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ktoré malo vzniknúť
na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovanej v rade 2/ - Q. M. L., F.
a žalovaným v rade 3/ dňa 24.04.2008, ktorej vklad bol povolený správou katastra Martin dňa 28.06.2008
pod. č. V 1992/2008.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v rade
1/, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu
prvej inštancie, že žalovaní si mali uplatniť voči sebe nároky navzájom v samostatných konaniach v rade

následných právnych úkonov, ktorými bolo vlastnícke právo k bytu prevádzané, nárok na náhradu škody,
resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím podľa názoru súdu si nepočínali dostatočne
opatrne. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1To/15/2016-932 zo dňa 12.04.2016 bol žalobkyni ako poškodenej priznaný nárok na náhradu škody vo
výške 18.654,52 Eur, o výške ktorej podľa dôvodov rozhodnutia tohto súdu nemal súd v trestnom konaní

žiadne pochybnosti. Preto v prípade série vzájomných žalôb nadobúdateľov nehnuteľnosti by žalobkyňa
v prípade vrátenia predmetnej nehnuteľnosti do jej vlastníctve stále bola zvýhodnená priznaným
a vyplateným nárokom na náhradu škody, teda dostala by duplicitné plnenie. Ak by mala žalobkyňa
prvoradý záujem nadobudnúť späť svoje vlastnícke právo k bytu, neuplatňovala by si nárok na náhradu
škody vo výške, ktorá zodpovedá všeobecnej hodnote bytu v čase, kedy o vlastnícke právo k nemu
prišla a táto by nebola prijatá. Strata vlastníckeho práva k bytu v celom rozsahu bola vykompenzovaná

priznaným nárokom na náhradu škody v trestnom konaní na základe znaleckého posudku č. 99/2009
znalca O. K. P., ktorý všeobecnú hodnotu bytu určil na sumu 641.986,07 Sk, t.j. 21.310,03 Eur, od
ktorej bola odpočítaná suma 80.000,- Sk ako vyplýva z rozhodnutia rozsudkov v trestnom konaní.
Ak teda žalobkyňa ako poškodená trestným činom sa v celom rozsahu domohla nároku na náhradu
škody a ujma, ktorú utrpela na svojich právach stratou vlastníckeho práva k predmetnému bytu, jej

bola v plnej miere vykompenzovaná priznaným a aj skutočne vyplateným nárokom na náhradu škody,
nemožno považovať žalobu na určenie vlastníckeho práva za dôvodnú. V tejto súvislosti poukazuje aj
na neopatrné počínanie si žalobkyne v čase uzatvorenia zmlúv so spoločnosťou GERONT DSS s.r.o.,
keď listiny si neprečítavala, tieto podpisovala, netrvala na oboznámení sa s nimi, keď v tom čase jej
prvotnou snahou bolo získať finančné peňažné prostriedky čím skôr, nehľadiac na to, čo podpisuje.

Pokiaľ súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby z hľadiska právneho posúdenia veci
vychádzal zo záverov uznesenia veľkého senátu obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, uvedené rozhodnutie nijako nereagovalo na závery nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS/549/2015 zo dňa 16.03.2016. Považuje za nesprávny záver súdu prvej
inštancie,žesinepočínaladostatočneopatrneakovedľajšiaúčastníčkakonaniavedenéhonaOkresnom

súde Martin pod sp. zn. 6C/26/2008, keďže uvedené konanie sa vyvíjalo v jej prospech, konanie
o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu bolo začaté už v čase, kedy uplynuli premlčacie lehoty
na uplatnenie nároku na náhradu škody a v konaní sp. zn. 6C/26/2008 bola úspešná. Z uvedených
dôvodov považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku II., keďže vo všetkých
ohľadoch bola dobromyseľná pri nadobúdaní nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Domnieva sa tiež, že

vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci mal súd v zmysle podmienok § 257 CSP úspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov konania nepriznať. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu
zamietnuť.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 1/ žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaná v rade 1/ opakuje svoju argumentáciu, ktorá sa týka jej údajného

zlyhania ako vlastníčky predmetného bytu, keď sa dostávame do roviny, že obeť trestného činu robíme
zodpovednou za spáchaný skutok. Rozhodnutie súdu v trestnom konaní o náhrade škody v nadväznom
konaní nič nemení na tom, že k prevodu vlastníckeho práva spáchaním trestného činu nemohlo dôjsť.
Žalovaná v rade 1/ za celé obdobie neurobila nič, čím by zabezpečila svoje, čo i len potenciálne
nároky voči osobe, ktorá má tento stav na svedomí. Aj keď Okresný súd Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. 6C/26/2008 rozhodol neprávoplatne v jej prospech (žalobkyni), nič nebránilo žalovanej
v rade 1/ podať osobitnú žalobu na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia a navrhnúť
prerušenie konania do rozhodnutia o jej žalobe. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dôsledne
sleduje rozhodnutie dovolacieho súdu zo dňa 30.06.2022 a rozhodnutie veľkého senátu.
7. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (v tzv. replike) opätovne poukázala na

nezodpovedný prístup žalobkyne v realizácii uzavretia prevodu vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti na GERONT DSS s.r.o. a na skutočnosť, že následkom trestného činu spáchaného na
žalobkyňu jej bola riadne a v plnej miere vykompenzovaná strata vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
priznanou a vyplatenou náhradou škody, keď takto priznaná finančná náhrada je zodpovedajúca
všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, o vlastnícke právo ku ktorej prišla. Žalobkyňa napriek tomu, že jej

trestným rozsudkom priznaná náhrada škody bola v celej výške vyplatená už v čase prebiehajúceho
dovolacieho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou GERONT DSS
s.r.o. a následných kúpnych zmlúv, o tomto súd neinformovala, a to ani následne po tom, ako sa vec
vrátila na odvolací súd a vyplatenie náhrady škody žalobkyňa priznala až po tom, keď to predložila dokonania po komunikácii s trestným oddelením Okresného súdu Martin. Z toho vyplýva, že žalobkyňa
bola nedbalým vlastníkom a sama prispela k strate svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom sporu a taktiež strata vlastníckeho práva jej bola v plnom rozsahu nahradená.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 1/ (v tzv. duplike) uviedla, že žaloba na určenie
vlastníckeho práva je v plnom rozsahu opodstatnená, pretože bola trestným činom poškodená, žalovaná
v rade 1/ mala vyvíjať aktivitu s cieľom ochrániť svoje prípadné nároky, mala kvalifikovaného právneho
zástupcu, napriek tomu nič neurobila. Zodpovednosť za tento nedostatok vlastnej aktivity žalovaná
v rade 1/ prenáša nedôvodne na ňu. Na základe prvotnej kúpnej zmluvy nemohla žalovaná na základe

následnej kúpnej zmluvy platne nadobudnúť vlastnícke právo.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa
§ 388 CSP zmenil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

10. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 62. odôvodnenia rozsudku, že pokiaľ kúpnu zmluvu,
ktorú uzavrela žalobkyňa s obchodnou spoločnosťou GERONT DSS s.r.o. je dôvodné považovať za
absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na základe čoho následne nemohlo dôjsť
k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v rade 3/ a ten následne taktiež ako nevlastník
nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalovanú v rade 1/, vychádzajúc zo záverov uznesenia

veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa
27.04.2021, odvolací súd považuje za správny. Odvolací súd však nepovažoval za správny právny záver
súdu prvej inštancie vyjadrený v bodoch 63. a 64. odôvodnenia, že pokiaľ bolo žalobkyni v adhéznom
konaní priznané právo/nárok na náhradu škody, tak ako je uvedené v bode 49. odôvodnenia rozsudku,
keď škoda v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1T/15/2016 zo dňa 12.04.2016 jej bola

v celej výške uhradená, keď inak žalovaná v rade 1/ aj za danej skutkovej situácie si mala uplatňovať
iné zodpovednostné nároky k stranám uzavretého zmluvného vzťahu, teda, že bolo dôvodné vyhovieť
žalobe na určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, odvolací súd nepovažoval za správny.
11. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ale aj na základe doplneného
dokazovania odvolacím súdom vyplýva skutkové zistenie, že N. L., konateľ spoločnosti GERONT

DSS s.r.o., bol na základe skutku uvedeného v rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/82/2009
z 13.10.2015 (ktorý je v plnom rozsahu citovaný v bode 31. odôvodnenia rozsudku) uznaný vinným
zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, keď následne na
základe rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/15/2016-932 z 06.12.2017 bol
obžalovanému N. L. uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, ktorého výkon trestu

odňatia slobody bol podmienečne odložený a zároveň bol uložený probačný a mediačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe (s ďalším uložením peňažného trestu, trestu zákazu činnosti), keď
v zmysle § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného poriadku (odvolací) súd uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej A. B. (žalobkyni) spôsobenú škodu vo výške 18.654,52 Eur. Zo
skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/82/2009, ako aj z výsledkov vykonaného

dokazovania v tomto konaní vyplýva, že spoločnosť GERONT DSS s.r.o. mala podvodným spôsobom
uzavrieť zmluvu so žalobkyňou o prevode vlastníctva bytu dňa 26.09.2007, ktorej vklad bol do katastra
nehnuteľností povolený dňa 07.11.2007 pod č. V 3948/2007, následne spoločnosť GERONT DSS s.r.o.
kúpnou zmluvou z 21.11.2007, ktorej vklad bol povolený pod č. V 4957/2007 z 03.12.2007 previedla
nehnuteľnosťnažalovanéhovrade3/E.E.zakúpnucenu350.000,-Sk,ktorýnáslednekúpnouzmluvou

zo dňa 05.05.2008, ktorej vklad bol povolený pod č. V 2135/2008 dňa 04.07.2008 previedol predmetný
byt na žalovanú v rade 1/ za kúpnu cenu 850.000,- Sk.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej
inštancie vyjadreného v bodoch 59. až 62. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že zmluvu uzavretú
medzi žalobkyňou a spoločnosťou GERONT DSS s.r.o. je dôvodné považovať za absolútne neplatnú

podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 31.03.2015
sp.zn. 1Cdo/106/2012, v ktorom sa dovolací súd s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka stotožnil
so závermi konajúcich súdov, že pri právnom posúdení, že ,,ak uzavretím darovacej zmluvy došlo
k spáchaniu trestného činu s úmyslom ukrátiť veriteľa, účel zmluvy odporuje zákonu. S poukazom

na súčasne zaužívanú súdnu prax (viď rozhodnutie R 35/1975) je dôvodné konštatovať, že zmluva,
ktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom, je od začiatku absolútne neplatná, nie je rozhodujúce, či účastníci o dôvode jej neplatnosti
vedeli. V skutkovej vete § 39 Občianskeho zákonníka je vyjadrená neplatnosť právneho úkonu pre jehonedovolenosť,ktoránastávavprípadoch,žeprávnyúkonodporujezákonu,alebohoobchádza,alebosa
prieči dobrým mravom. Musí sa jednať o obsah alebo účel vykonaného právneho úkonu. V prípade, ak
právnym úkonom bol spáchaný trestný čin, účelom takého právneho úkonu bolo obchádzanie zákona,

čím tým je daný právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.“
14. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a v otázke aplikácie § 193 CSP v tejto
veci (ktoré ustanovenie súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuvádza – poznámka odvolacieho
súdu), vyriešenie ktorej má následne dopad na okolnosti zakladajúce neplatnosť právneho úkonu –
kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2007 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 223/2016 z 20.01.2017, z obsahu ktorého napr.
vyplýva, že z výroku o vine treba vychádzať ako v celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú
časť tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R
22/1979). Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného
činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (porovnaj
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/101/2012). Nejde pritom o porušenie § 135 O.s.p.

(teraz § 193 CSP), pokiaľ civilný súd nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku
(obsahujúce vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť,
ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov pre rozhodnutie vo veci samej. Zo skutkového
a právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie, ktorý vzal na zreteľ do úvahy uvedený
výrok trestného rozsudku, je dôvodné konštatovať, že predávajúci GERONT DSS s.r.o. a kupujúca

žalobkyňa urobili takýto úkon bez skutočnej vôle nehnuteľnosti predať a kúpiť, resp. bol vykonaný
zo strany kupujúceho (prostredníctvom konateľa N. L.) podvodným spôsobom, z ktorého výroku
trestného rozsudku (prvostupňového a odvolacieho) bol súd v civilnom sporovom konaní povinný
vychádzať pri posudzovaní neplatnosti tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovanej v rade 1/

namietajúc, že žalobkyňa sa pri uzatváraní právneho úkonu so spoločnosťou GERONT DSS s.r.o.
správala nezodpovedne, keďže skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu tohto právneho úkonu
boli právoplatne v trestnom konaní posúdené ako naplnenie skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa
221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v súčasnej dobe odsúdeného konateľa spoločnosti N. L., z ktorého
prvostupňový a odvolací súd v tomto konaní bol povinný v zmysle podmienok § 193 CSP vychádzať.

15. Za správny považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 62 odôvodnenie,
keď následné prevody vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou
GERONT DSS s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom v rade 3/ E. E. ako kupujúcim kúpnou zmluvou
zo dňa 21.11.2007, ktorej vklad bol povolený pod č. V 4957/2007 dňa 03.12.2017 a následne kúpnou
zmluvou z 05.05.2008 uzavretej medzi predávajúcim E. E. a kupujúcou žalovanou v rade 1/, ktorej

vklad bol povolený pod č. V 2135/2008 dňa 04.07.2008 – za nedôvodné nadobudnutie vlastníckeho
práva (od nevlastníka), vychádzajúc zo záverov uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021. Odvolací súd v konkrétnostiach
poukazuje na časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktoré znie nasledovne: ,,S poukazom na právnu
zásadu, podľa ktorej ,,nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má“ (nemo plus iuris ad alium

transferre potest, quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú
osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľnosti
ako vlastník nehnuteľnosti. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od
vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne

upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje“. Okolnosti prejednávanej veci nemohli preto
viesť k záveru, že žalovaní v rade 1/ a 3/, ktorí nadobudli vlastníctvo k predmetnému bytu od
nevlastníka, je dôvodné považovať za riadnych nadobúdateľov predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná
v rade 1/ v priebehu konania a ani v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla

žiadne relevantné skutočnosti/žiadne zo zákonných výnimiek umožňujúcich prelomenie právnej zásady
uvedenej v rozhodnutí veľkého senátu, ktoré by viedli súdy k záveru, že aj v prípade nadobudnutia
od ,,nevlastníka“ by mohla byť považovaná za vlastníka predmetnej nehnuteľnosti k času rozhodovania
súdu o podanej žalobe. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením skutkových okolností súdom prvej
inštancie v bodoch 35. a 62. odôvodnenia rozsudku, že výrok trestného rozsudku a znaky skutkovej

podstaty trestného činu, pri ktorých bol konateľ spoločnosti GERONT DSS s.r.o. uznaný vinným
zo spáchania zločinu podvodu, sú nesporne významnými pre rozhodnutie civilného súdu v danej
prejednávanej veci, a teda že aj následne vykonané prevody vlastníckeho práva na žalovaného v rade
3/ a následne na žalovanú v rade 1/ je dôvodné považovať za neplatné právne úkony a nadobúdanievlastníckeho práva od nevlastníka, z dôvodu čoho žalovaný v rade 3/ a žalovaná v rade 1/ nemohli
dôvodne nadobudnúť vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti.
16. Za významný pre právne posúdenie veci považoval odvolací súd záver vyslovený rozsudkom súdu

prvej inštancie v bode 63. odôvodnenia a vo vzťahu k uvedenému boli podstatné odvolacie námietky
žalovanej v rade 1/, že pokiaľ si v trestnom konaní (v adhéznom konaní) žalobkyňa uplatnila nárok na
náhradu škody z dôvodu straty vlastníctva k nehnuteľnosti (bytu), táto jej bola na základe rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.04.2016 sp. zn. 1To/15/2016 priznaná vo výške 18.654,52 Eur na
základeokolnostíakosúuvedenévbode49.odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancieanáslednetáto

jej bola odsúdeným N. L. dňa 11.09.2020 v plnej výške uhradená; teda či za daných okolností je dôvodné
priznať žalobkyni (aj) vlastnícke právo k nehnuteľnosti, na základe vyššie konštatovanej (súdom prvej
inštancie a odvolacím súdom) absolútnej neplatnosti vyššie uvádzaných zmlúv o prevode vlastníckeho
práva.
17. Vyvstáva tu teda otázka, aký je možný výklad § 193 CSP (predtým § 135 ods. 1 O.s.p.)
vo vzťahu k žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (v danom prípade k bytu a

k spoluvlastníckemu podielu na pozemku a na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu),
z dôvodu tvrdenej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva, keď v čase rozhodovania
súdu (prvostupňového a odvolacieho) o takejto žalobe je právoplatný rozsudok v trestnej veci, ktorým
tretia osoba (konateľ obchodnej spoločnosti GERONT DSS s.r.o.) bola uznaná vinnou zo spáchania
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (na škodu cudzieho majetku iného

obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a takým činom spôsobil väčšiu škodu) – v okolnostiach
uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva, v dôsledku čoho sa žalobkyňa (pôvodný vlastník, ktorý
je poškodený v trestnom konaní) domáha žalobou navrátenia vlastníctva (na ktorom určení môže mať
naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP) – na základe okolnosti, že:

· v zmysle rozsudku v trestnom konaní obžalovanému N. L. (tretia osoba) bola podľa § 51 ods. 4
písm. c) Trestného poriadku bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej (žalobkyni)
spôsobenú škodu vo výške 18.654,52 EUR, ktorá bola odsúdeným N. L. dňa 11.09.2020 v plnej výške
uhradená (2x po 9.327,26 EUR).

18. Za situácie/ ak by nastala taká okolnosť, že v adhéznom konaní bola poškodenej škoda priznaná,
ale táto by nebola do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie vlastníckeho práva (navrátenia vlastníctva)
uhradená - bolo by dôvodné podľa názoru odvolacieho súdu takejto žalobe vyhovieť, keď východiskom
sa javia závery (v obdobnej právnej veci) vyjadrené v náleze Ústavného súdu SR IV. ÚS 32/2020 (strana
10), v ktorom ústavný súd poukázal na názor krajského súdu ... ,,že sťažovateľka má v trestnom konaní

priznané právo na náhradu škody proti odsúdenému a súdy v trestnom konaní zrejme považovali právny
úkon z 11.06.2007 za nezvratný“... vo vzťahu ktorému ústavný súd následne uviedol: ,,Je nepochybné,
že úlohou súdov v trestnom konaní nie je posudzovanie platnosti občianskoprávnych úkonov, ani ich
právnych následkov ich potenciálnej neplatnosti. Na druhej strane však ak konanie sťažovateľky, ktorá si
ako poškodená v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, o ktorom súd rozhodol v adhéznom

konaní, môže a má byť predmetom komplexného posúdenia právnych vzťahov, ktoré v tejto veci vznikli.
Pritom ani jedna okolnosť nemôže byť vyhodnocovaná izolovane. Samotné priznanie nároku na náhradu
škody proti subjektu, ktorý nebol účastníkom posudzovaných zmlúv, nie je okolnosťou brániacou súdu
objektívne posúdiť platnosť zmluvy (alebo dokonca okolnosťou validujúcou jej prípadnú neplatnosť)“.
19. V prejednávanej veci však nastala odlišná situácia (od vyššie uvedenej) v tom, že po rozhodnutí

(trestného) súdu, ktorým bol poškodenej žalobkyni priznaný nárok na náhradu škody, bola odsúdeným
N. L. náhrada škody ako ekvivalent straty vlastníctva k bytu poškodenej v plnej výške - v zmysle výroku
rozsudkuKrajskéhosúduvŽilinezodňa12.04.2016sp.zn.1To/15/2016-uhradenáazároveň,ževčase
rozhodovania trestného súdu v adhéznom konaní o nároku na náhradu škody sa jednalo o stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti/bytu, teda nielen ako zákonná povinnosť pre ustálenie skutkovej

podstaty/právnej kvalifikácie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uvedené
skutkové zistenia vyplývajú aj na základe doplneného dokazovania odvolacím súdom v priebehu
odvolacieho konania (vykonaného na odvolacom pojednávaní dňa 11.02.2026) oboznámením sa so
spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T 82/2009, ktorý si odvolací súd zapožičal pre účely tohto
civilného sporového konania, konkrétne sa jedná o listiny - podstatné časti tohto trestného spisu

(zažurnalizované na č. l. 821 až 897 civilného spisu). Na základe vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie a doplneného dokazovania odvolacím súdom vyplýva skutkové zistenie, že v priebehu
trestného konania bol na žiadosť žalobkyne najskôr vypracovaný znalecký posudok č. 14/2006 znalca
O. K. G. z 06.02.2006 (listinné dôkazy na č. l. 854 až 845 spisu), z ktorého záverov vyplýva, žebola stanovená všeobecná hodnota bytu a pozemku na celkovú hodnotu 601.449,13 Sk. Následne na
základe procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok
č. 99/2009 z 30.06.2009 O. K. P., znalcom v odbore stavebníctvo (listinné dôkazy na č. l. 822 až 833

spisu) zo záverov ktorého vyplýva, že bola stanovená všeobecná hodnota bytu a pozemku (parcely
č. 3528/41) na sumu 641 986,07 Sk, z ktorého súd v trestnom konaní v rozhodovaní o nároku na
náhradu škody vychádzal. Z vyššie uvedeného vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti (bytu
č. X vo vchode č. XX a pozemku parcely č. 3528/41) stanovená na základe znaleckého posudku
č. 14/2006 O. K. G. predkladaného žalobkyňou ako poškodenou v trestnom konaní, bola porovnateľná

so stanovením hodnoty podľa ZP č. 99/2009 O. K. P. (táto je nižšia), pomerná s výškou kúpnych cien
pri prevádzaní nehnuteľnosti medzi stranami sporu (prihliadajúc na okolnosti, že sa jednalo o - zmluvnú
voľnosť pri stanovení kúpnej ceny, na podvodné konanie niektorých z nich a krátke časové obdobie pri
prevodoch), potom nie je dôvod na konštatovanie, že stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti (bytu
č. X a pozemku) na základe znaleckého posudku č. 99/2009 O. K. P. vypracovaného pre účely trestného
konania, by nepredstavovalo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu

v trestnom konaní o náhrade škody. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyvodil, že vypracovanie
znaleckého posudku č. 99/2009 z 30.06.2009 nepredstavovalo len procesný postup orgánov činných
v trestnom konaní pre ustálenie skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, ale prestavovalo aj stanovenie skutočnej – všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pre
účely rozhodovania (odvolacieho) súdu v trestnom konaní o výške náhrady škody priznanej poškodenej

A. B. (žalobkyni), čomu zodpovedá aj správanie sa samotnej žalobkyne ako poškodenej v trestnom
konaní.
20. Za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodné vyhovieť žalobe žalobkyne
na určenie vlastníckeho práva z dôvodu tzv. navrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti za situácie, že na
základe rozsudku súdu v trestnom konaní náhrada škody ako ekvivalent straty vlastníctva v dôsledku

spáchania trestného činu jej bola v plnej miere uhradená, to znamená ekvivalent straty vlastníctva
bol nahradený peňažnou náhradou na základe rozhodnutia súdu v trestnom konaní, ktorým bol
(prvostupňový a odvolací) súd v tomto civilnom sporovom konaní v zmysle § 193 CSP viazaný. V tomto
smere neobstoja odvolacie námietky žalobkyne prednášané na odvolacom pojednávaní, že od doby
rozhodovania súdu v trestnom konaní do súčasnej doby sa cena nehnuteľností k súčasnému obdobiu

podstatne zvýšila, že žalobkyňa je takýmto spôsobom (v majetkovej sfére) ukrátená, keďže uvedené
tvrdenia a listinné dôkazy boli prednášané zástupcom až na odvolacom pojednávaní dňa 11.02.2026
v rozpore s podmienkami § 366 CSP a tieto by mohli mať význam (a to uvažujúc len v teoretickej rovine)
vo vzťahu ku konaniu o náhrade škody alebo iným zodpovednostným nárokom, keď takýto nárok nebol
predmetom prejednávanej veci.

21. Na základe vyššie uvádzaného skutkového a právneho záveru odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách (prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,
2 v spojení s § 453 ods. 3 a § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ priznal voči

žalobkyni nárok na náhradu týchto trov plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)