Rozsudok – Život a zdravie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225010494
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8225010494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Rastislava Vargu, PhD., LL. M., MBA a JUDr. Matúša Tarcalu na verejnom zasadnutí konanom dňa
01.04.2026, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona
a iné, o odvolaní obžalovanej, okresného prokurátora a splnomocnenkyne poškodených proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 11T/70/2025 zo dňa 05.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 1 Tr. poriadku

obž. A. B. nar. XX.XX.XXXX v C., D., trvale bytom E. F. XXX, XXX XX E. F.

u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona,

§ 39 ods. 5 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovanú na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 5 (päť) rokov.

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie poškodených G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. – B., G.

J. XXXX/XX a G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. – B., G. J. XXXX/XX zastúpených splnomocnenkyňou
JUDr. Janou Liptákovou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov uznal obžalovanú A. B. za vinnú z prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorý mala
spáchať tak, že

dňa 26.12.2024 v čase okolo 10.50 hod. na komunikácii II. triedy č. 545 v kilometri 20 v katastri obce

Kobyly, okr. Bardejov, v úseku cesty s obmedzením rýchlosti jazdy maximálne 90 km/hod., v smere jazdy
do obce Kobyly, viedla osobné motorové vozidlo zn. AUDI Q7, ev. č. L. a to v protismernom jazdnom
pruhu rýchlosťou vyššou, ako je v posudzovanom úseku maximálne povolená, v čase 2,3 sek. pred
zrážkou rýchlosťou 144 až 145 km/hod. a v čase zrážky rýchlosťou približne 100 km/hod, kde spolu sozlou zvolenou technikou predchádzania troch za sebou idúcich vozidiel a v úseku, na ktorom aj napriek
vytvoreným podmienkam pozorovania z protismeru prichádzajúceho vozidla, tak úkon predchádzania
zahájila minimálne 5,2 sek. pred vznikom zrážky aj napriek tomu, že na vykonanie tohto úkonu nemala

vytvorené podmienky pre jeho bezpečné vykonanie, čím takto vytvorila nebezpečnú situáciu nielen
pre seba, ale aj pre vodičov predchádzaných vozidiel, ale najmä pre vodiča protiidúceho osobného
motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ev. č. I., majiteľa eReR car, s.r.o. Bratislava, ktoré viedol v smere
jazdy od obce Kobyly v smere na Prešov vodič M. K. z Bratislavy, kde v jeho jazdnom pruhu došlo k
zrážke ľavých predobočných častí týchto vozidiel, v dôsledku čoho osobné motorové vozidlo zn. AUDI

Q7, ev. č. L. odhodilo vpravo v smere jeho jazdy na krajnicu a prevrátilo sa na strechu, osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. I. odhodilo vpravo v smere jeho jazdy do priekopy, následne cez úlomky
bezprostredne po zrážke uvedených vozidiel prešlo osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. F.,
majiteľa A. N. z Kobýl, okr. Bardejov, ktoré viedol v smere jazdy od obce Kobyly v smere na Prešov
vodič M. N. z Kobýl, okr. Bardejov, pričom v dôsledku dopravnej nehody vodič osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fabia, ev. č. I. M. K. z Bratislavy a spolujazdkyňa sediaca vzadu za vodičom G. K.

st. z Bratislavy utrpeli zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli, spolujazdkyňa sediaca
vpredu vedľa vodiča G. K. ml. z I. utrpela zranenia pomliaždenie hrudníka, hrudnej kosti a brušnej steny
a pomliaždenie ľavého kolena a ľavého lakťa s dobou liečenia 14 dní, na osobnom motorovom vozidle
zn. Škoda Fabia, ev. č. I. vznikla majiteľovi eReR car, s.r.o. Bratislava škoda 8.000,- eur a na osobnom
motorovom vozidle zn. AUDI A4, ev. č. F., vznikla majiteľovi A. N. z Kobýl, okr. Bardejov škoda vo výške

943,14eur,pričomvykonanédychovéskúškyboliuvšetkýchvodičovnegatívne,čímtaktoobžalovanáA.
B. ako vodička svojou nedisciplinovanou a neohľaduplnou jazdou hrubo porušila predpisy o bezpečnosti
dopravy a to porušením ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 5 písm. b/, c/, §
16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c/ uvedeného

zákona.

Okresný súd jej za to uložil

Podľa § 149 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyroch/ rokov a 6 /šiestich/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého
druhu na dobu 3 /troch/ rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovaná zaviazala nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 5.788,59 eur,

poisťovni DOVERA ZP, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35942436 spôsobenú škodu vo
výške 135,18 eur, poškodenej G. K., bytom G. XXXX/XX, I. spôsobenú škodu vo výške 1.430,- eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú G. H. O. K., bytom G. XXXX/XX, I. s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú G. K., bytom G. XXXX/XX, I. so zvyškom jej nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom

pojednávaní zahlásila odvolanie obžalovaná. Odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomne
odôvodnila, pričom v písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že Okresným súdom Bardejov, sp. zn.
11T/70/2025-699 zo dňa 05.12.2025 bola obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. J.
XXX, uznaná za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona v súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Za to jej bol uložený podľa § 149 ods. 3 Tr. zákona,

§ 36 písm. j/, 1/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyroch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bola pre výkon
trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákona bol obžalovanej uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu nadobu 3 (troch) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovaná zaviazaná nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 spôsobenú škodu
vo výške 5.788,59 eur, poisťovni DÔVERA ZP, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942

436 spôsobenú škodu vo výške 135,18 eur, poškodenej G. K., bytom G. XXXX/XX, I. spôsobenú škodu
vo výške 1.430,- eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená G. H., O. K., bytom G. XXXX/
XX, I. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bola
poškodená G. K., bytom G. XXXX/XX, I. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázaná na civilný
proces (ďalej ako „napadnutý rozsudok“).

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.12.2025 zahlásila obžalovaná odvolanie čo do výroku o
treste proti napadnutému rozsudku. V zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.12.2025 sú evidované
zrejmé nesprávnosti, nakoľko je v nej uvedené, že: „ Po vysvetlení významu rozsudku a po poučení
o opravných prostriedkoch uviedla obžalovaná, že podáva odvolanie proti výroku o výške trestu. “ a
následne „Obhajca obžalovanej podáva odvolanie“, pričom obžalovaná, ako aj jej obhajca výslovne

uviedli, že podávajú odvolanie proti napadnutému rozsudku čo do výroku o treste. Nakoľko však
prvostupňový súd na požiadanie obhajoby uviedol, že zvukový záznam z hlavného pojednávanie nie
je možné zaslať z dôvodu zlyhania zariadenia, bola obžalovaná nútená z dôvodu opatrnosti podať
svoje písomné odvolanie čo do výroku o treste zo dňa 18.12.2025, podané na poštovú prepravu dňa
19.12.2025azvolenýobhajcapodalvmeneobžalovanejpísomnéodvolaniečodovýrokuotrestezodňa

18.12.2025 prostredníctvom elektronického doručovania, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené
dňa 19.12.2025. Odvolanie obžalovanej čo do výroku o treste voči napadnutému rozsudku nasledovne
odôvodnili.

Obžalovaná bola prvostupňovým súdom uznaná za vinnú zo spáchania vyššie uvedených prečinov na

tom skutkovom základe, že „dňa 26.12.2024 v čase okolo 10.50 hod. na komunikácii II. triedy č. 545 v
kilometri 20 v katastri obce Kobyly, okr. Bardejov, v úseku cesty s obmedzením rýchlosti jazdy maximálne
na 90 km/hod., v smere jazdy od obce Kobyly, viedla osobné motorové vozidlo zn. AUDI Q7, ev. č. L. a to
vprotismernom jazdnom pruhu rýchlosťou vyššou, ako je v posudzovanom úseku maximálne povolená,
v čase 2,3 sek. pred zrážkou rýchlosťou 144 až 145 km/hod. a v čase zrážky rýchlosťou približne 100

km/hod., kde spolu so zlou zvolenou technikou predchádzania troch za sebou idúcich vozidiel a v úseku,
na ktorom aj napriek vytvoreným podmienkam pozorovania z protismeru prichádzajúceho vozidla, tak
úkon predchádzania zahájila minimálne 5,2 sek. pred vznikom zrážky aj napriek tomu, že na vykonanie
tohto úkonu nemala vytvorené podmienky pre jeho bezpečné vykonanie, čím takto vytvorila nebezpečnú
situáciu nielen pre seba, ale aj pre vodičov predchádzaných vozidiel, ale najmä pre vodiča protiidúceho

osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ev. č. I., majiteľa eReR car, s. r. o. Bratislava, ktoré viedol
v smere jazdy od obce Kobyly v smere na Prešov vodič M. K. z Bratislavy, kde v jeho jazdnom pruhu
došlo k zrážke ľavých predobočných častí týchto vozidiel, v dôsledku čoho osobné motorové vozidlo zn.
AUDI Q7, ev. č. L. odhodilo vpravo v smere jeho jazdy na krajnicu a prevrátilo sa na strechu, osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. I. odhodilo vpravo v smere jeho jazdy do priekopy, následne cez

úlomky bezprostredne po zrážke uvedených vozidiel prešlo osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev.
č. F., majiteľa A. N. z Kobýl, okr. Bardejov, ktoré viedol v smere jazdy od obce Kobyly v smere na Prešov
vodič M. N. z Kobýl, okr. Bardejov, pričom v dôsledku dopravnej nehody vodič osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fabia, ev. č. I. M. K. z Bratislavy a spolujazdkyňa sediaca vzadu za vodičom G. K.
st. z I. utrpeli zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli, spolujazdkyňa sediaca vpredu

vedľa vodiča G. K. ml. z I. utrpela zranenia pomliaždenie hrudníka, hrudnej kosti a brušnej steny a
pomliaždenie ľavého kolena a ľavého lakťa s dobou liečenia 14 dní, na osobnom motorovom vozidle
zn. Škoda Fabia, ev. č. I. vznikla majiteľovi eReR car, s.r.o. Bratislava škoda 8.000,- eur a na osobnom
motorovom vozidle zn. AUDI A4, ev. č. F., vznikla majiteľovi A. N. z Kobýl, okr. Bardejov škoda vo výške
943,14 eur, pričom vykonané dychové skúšky boli u všetkých vodičov negatívne, čím takto obžalovaná

ako vodička svojou nedisciplinovanou a neohľaduplnou jazdou hrubo porušila predpisy o bezpečnosti
dopravy a to porušením ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 5 písm. b/, písm. c/,
§ 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c/ uvedeného
zákona“.

Odôvodnenie odvolania
Obžalovaná považovala výrok o treste, ktorý jej bol uložený napadnutým rozsudkom, a to úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov, s ohľadom na všetky jednotlivéokolnosti predmetnej trestnej veci za neprimerane prísny. Z pohľadu obhajoby obžalovanej je možné
uviesť, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste nezohľadňuje zásady pre ukladanie trestov stanovené
Trestným zákonom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je podľa názoru obhajoby dostatočne

odôvodnené a nie je ani objektívneho charakteru, berúc v úvahu všetky uvádzané a preukázané
skutočnosti. Prvotne mala za to, že napadnutý rozsudok je vo výraznej miere arbitrárny, pretože
neobsahuje dostatočné odôvodnenie a nie je v ňom uvedené, akými logickými úvahami sa súd pri
meritómom rozhodovaní spravoval. Súd opomenul uviesť skutočnosti rozhodné pre určovanie druhu
a výmery trestu. Prvostupňový súd neuviedol a ani sa len nezaoberal otázkou, pre ktorú opomenul

obžalovanej uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu,
absolútne neskúmal naplnenie podmienok a možnosť uloženia trestu domáceho väzenia podľa § 53
Trestného zákona, obzvlášť za situácie, že podľa obhajoby sú pre uloženie tohto alternatívneho trestu
splnené všetky podmienky a návrh na uloženie tohto trestu bol v konaní pred súdom prednesený.

Taktiež prvostupňový súd neodôvodnil, prečo neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zákona napriek

tomu, že u obžalovanej boli na uvedený postup splnené podmienky a opomenutím aplikácie sa
obžalovaná dostala do znevýhodnenej pozície oproti iným trestne stíhaným osobám, voči ktorým bol
tento procesný postup uplatnený. V tejto časti je ešte potrebné okrajovo poukázať na podľa obhajoby
nesprávny postup dozorujúceho prokurátora v prípravnom konaní. Pri záverečnom preštudovaní
vyšetrovacieho spisu konanom dňa 30.09.2025 bol zo strany obhajoby osobitným podaním navrhnutý

postup na konanie o dohode o vine a treste v intenciách § 232 a nasl. Trestného poriadku, nakoľko na
tento postup boli splnené všetky podmienky stanovené Trestným poriadkom a podzákonným právnym
predpisom. Zo strany dozorujúceho prokurátora bolo obhajobe dňa 13.10.2025 doručené oznámenie o
podaní obžaloby zo dňa 06.10.2025 a zároveň bolo obhajobe oznámené, že návrh na začatie konania
o dohode ovine a treste nebol akceptovaný. Dozorujúci prokurátor neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré

sa s postupom na konanie o dohode o vine a treste nestotožnil. Prokurátor neuviedol jediný dôvod, pre
ktorý návrh obžalovanej na dohodu o vine a treste neakceptoval, hoci od počiatku trestného konania
boli na tento postup splnené všetky podmienky, kde však tento postup prokurátora je v rozpore s
ustálenou judikatúrou vyšších súdnych autorít. Za danej procesnej situácie bola obžalovaná rovnako
znevýhodnená oproti osobám obžalovaným v iných trestných konaniach, v rámci ktorých došlo k inému

procesnému postupu. Napriek tomu, že prokurátor nepristúpil ku konaniu o dohode o vine a treste, je
postup na aplikáciu § 39 ods. 5 Tr. zákona zo strany konajúceho súdu plne dôvodný.

Za vyššie uvedených skutočností a zrejmých pochybení zo strany prvostupňového súdu je napadnutý
rozsudok zjavne subjektívny, v rozpore s vykonanými dôkazmi a v napadnutom rozsudku sú obsiahnuté

skutočnosti, ktoré ani len nevyplývajú z vykonaného dokazovania, resp. nemajú vo vykonanom
dokazovaní žiadnu oporu. Takéto nesprávnosti napadnutého rozsudku zakladajú porušenie základných
práv na súdnu ochranu a práv na spravodlivý súdny proces. Taktiež sa napadnutý rozsudok vymyká
princípom právnej istoty. Prvostupňový súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku na strane 7.
uviedol, že: „Na druhej strane súd prihliadol na správanie sa obžalovanej po spáchaní skutku tak, ako

bolo prezentované v záverečných rečiach prokurátora a splnomocnenkyne poškodených, ktorí poukázali
na arogantné správanie sa obžalovanej po skutku a ako uviedla splnomocnenkyňa poškodených,
obžalovanáodspáchaniaskutkuneprejavilaskutočnýzáujemokomunikáciuspoškodenými,neprejavila
žiadnu snahu zmierniť následky svojho konania, či vyvinúť snahu riešiť otázku náhrady škody“. Takýto
záver konajúceho prvostupňového súdu je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z výpovedí jednotlivých svedkov v prípravnom konaní nevyplýva skutočnosť, že by sa obžalovaná
bezprostredne po dopravnej nehode správala arogantne. Je nesporné, že obžalovaná ako účastníčka
dopravnej nehody bola po nej v silnom citovom rozrušení spôsobenom šokom. Podľa výpovede
viacerých svedkov bolo potvrdené, že obžalovaná bola po nehode v stave šoku. Z vykonaného
dokazovania objektívne nevyplýva, že by sa obžalovaná správala arogantne. Pokiaľ prvostupňový súd

a prokurátor poukazovali na jedinú výpoveď svedka M. P., jeho výpoveď nenasvedčuje ešte záveru o
arogantnom konaní obžalovanej. V tomto smere je nevyhnutné zohľadniť psychický stav obžalovanej
v čase bezprostredne po ťažkej dopravnej nehode, ale zároveň aj prihliadnuť na výpovede ostatných
svedkov, kde svedok M. N. uviedol, že obžalovaná po nehode bola v šoku a nič nevravela. Obžalovaná
sa po dopravnej nehode pokúšala dostať z vozidla a následne pomáhala, aby sa z vozidla dostali aj

jej spolujazdci. Po nehode sa zaujímala o stav posádky druhého vozidla a na mieste prejavila záujem
poskytnúť prvú pomoc v rámci jej aktuálnych fyzických a psychických možností, čo je potvrdené aj
výpoveďami svedkov M. B., M. N. a M. N.. Aj prípadne emočne extenzívnejšie správanie obžalovanej je
nutné pripísať následku šokového stavu. Napokon žiaden z ďalších svedkov neopisoval v prípravnomkonaní správanie obžalovanej po nehode ako arogantné alebo neprípustné. Záver prvostupňového
súdu o arogantnom správaní obžalovanej po nehode preto nemá dostatočnú oporu vo vykonanom
dokazovaní, čím nie je možné uvedenú okolnosť ani len zohľadňovať.

Taktiež sa nemožno stotožniť so záverom prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého
rozsudku prihliadol na tvrdenie splnomocnenkyne poškodených, že: „Obžalovaná od spáchania skutku
neprejavila skutočný záujem o komunikáciu s poškodenými, neprejavila žiadnu snahu zmierniť následky
svojho konania, či vyvinúť snahu riešiť otázku náhrady škody. “ Obžalovaná sa úprimne a s veľkou

pokorou a rešpektom ospravedlnila celej poškodenej rodine listom, ktorý prostredníctvom svojho
obhajcu pri prvom možnom procesnom úkone doručila poškodenej rodine a už v prípravnom konaní
vyjadrila nesmiernu ľútosť nad predmetnou udalosťou. Nie je obhajobe zrejmé na základe čoho
prokurátor, splnomocnenkyňa poškodená a prvostupňový súd vyvodili subjektívny záver o formálnosti
ospravedlnenia obžalovanej poškodeným. List, ktorý obžalovaná doručila poškodeným bol napísaný jej
vlastnou rukou s plnou pokorou, úprimnosťou a veľkým poľutovaním nad udalosťou. Tvrdenia vyššie

uvedených strán trestného konania o formálnosti ospravedlnenia sú len účelového a subjektívneho
charakteru. Obžalovaná sa opätovne aj priamo na hlavnom pojednávaní ospravedlnila za svoje konanie
a skutok nesmieme ľutuje.

Zároveň obžalovaná prejavila vážny záujem nahradiť poškodeným všetku vzniknutú škodu. Obžalovaná

učinila všetky opatrenia smerujúce k náhrade škody, dopravná nehoda bola zákonne ohlásená príslušnej
poisťovni, pričom je nutné poznamenať, že tieto opatrenia k náhrade škody majú rovnaký právny
účinok ako samotná náhrada škody. Skutočnosť, či príslušná poisťovňa akceptuje plnenie nároku na
náhradu škody až právoplatným rozhodnutím v trestnom, či civilnom konaní, nemôže byť na ťarchu
samotnej obžalovanej. Je preto nesprávne konštatovanie prvostupňového súdu, že obžalovaná okrem

ospravedlňujúceho listu doručeného poškodeným prostredníctvom jej obhajcu neprejavila nijaký záujem
o kontakt s pozostalými za účelom zmiernenia ich bolestí, či náhrady vzniknutej škody a uvedené
opätovne nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

V predmetnej trestnej veci je podľa názoru obhajoby nevyhnutné adekvátne zohľadniť samotný postoj

obžalovanej v trestnom konaní. Obžalovaná od počiatku trestného konania spolupracovala s orgánmi
činnými v trestnom konaní a so súdom. Trestnému stíhaniu sa obžalovaná nijako nevyhýbala a
dostavovala sa riadne na procesné úkony, na ktorých sa vyžadovala jej prítomnosť. Ku skutku jej
kladenémuzavinusapriznala,nahlavnompojednávaníučinilavyhlásenieovineasvojekonanievrámci
trestného konania opakovane úprimne oľutovala. Svoj postoj k veci obžalovaná nemenila. Obžalovaná

si plne uvedomuje závažnosť skutku a svojho konania, a je si vedomá, že tento traumatizujúci
incident ju bude sprevádzať do konca života. Aj toho času sa obžalovaná podrobuje psychologickej
pomoci, nakoľko sa s predmetnou udalosťou nedokáže zmieriť. Je z vykonaného dokazovania zrejmé,
že obžalovaná sa k spáchaniu trestnej činnosti stavia veľmi kriticky, plne si uvedomuje závažnosť
následkov, ktoré nastali pri dopravnej nehode a svoje pochybenie ľutuje úprimne, nie len formalistický.

Počas celého trestného konania sama osobne iniciuje spôsoby, akým by mohla čo najviac zmierniť
útrapy poškodených.

Ďalej obhajoba poukázala na to, že konanie obvinenej bolo vo forme nedbanlivostného zavinenia, čo
samozrejmenezľahčujezávažnosťskutkuajehonásledkov,avšakvprípadenedbanlivostnýchtrestných

činov je potrebné vziať na zreteľ, že obžalovaná nemala žiaden záujem na tom, aby k nežiadanému
následku došlo a tomuto sa chcela vyhnúť.

Do pozornosti odvolacieho súdu obhajoba dala aktuálne vedenie riadneho života obžalovanej.
Obžalovaná ukončila vysokoškolské štúdium 1. stupňa a momentálne pokračuje v štúdiu na 2, stupni

externou formou. Počas štúdia jej bola udelená cena rektora za mimoriadne výsledky. Obžalovaná
vykonávatohočasuajzárobkovúčinnosťajezamestnancomO.Q.R.N.R.R.E.S.nazákladeslužobnej
zmluvy uzavretej dňa 01.10.2025. Obžalovaná využila svoje získané vzdelanie v odbore verejného
zdravotníctvaatohočasuvykonávaprácuvprospechverejnéhozáujmu.Obžalovanáajďalšímvýkonom
práce v štátnozamestnaneckom pomere chce prispievať a pomáhať v otázkach verejného zdravia v

Slovenskej republike a svoje získané vedomosti chce zužitkovať v prospech spoločnosti. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že hodnotenia obžalovanej sú priaznivé.Pokiaľ ide o vedenie života obžalovanej pred spáchaním skutku v tejto časti poukazujeme na to, že
obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, čo zakladá existenciu ďalšej poľahčujúcej okolnosti v
zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona. Obžalovaná má evidované v registri priestupkov 2 záznamy, kde

uvedené udalosti nastali pred spáchaním predmetného skutku. Tieto priestupky sa obžalovaná za
žiadnych okolností nesnaží zľahčovať. Aj vo vzťahu k týmto incidentom sa obžalovaná stavia kriticky a
tieto protiprávne konania ľutuje. Obžalovaná aj po spáchaní incidentu vedie riadny život a nedopúšťa
sa žiadnych protiprávnych konaní.

Obžalovaná si je plne vedomá závažnosti svojho protiprávneho konania, a preto je pripravená niesť plnú
zodpovednosť a následky za spáchaný skutok. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sa
však obhajoba nemôže stotožniť s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý v danom
prípade pôsobí neprimerane prísne.

Pokiaľ by prvostupňový súd zohľadnil ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zákona, kde v danom prípade je

výmera trestnej sadzby v rozsahu 2 roky a 8 mesiacov až 10 rokov, zároveň zohľadnil, že obžalovaná
nebola nikdy súdne trestaná, že v danom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin nezľahčujúc následok
na viacerých osobách, čo už zohľadňuje samotná kvalifikovaná skutková podstata prečinu usmrtenia,
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, postoj obžalovanej počas celého konania, jej priznanie
a úprimne oľutovanie skutku, vykonanie všetkých úkonov smerujúcich k náhrade škody, úprimné

ospravedlnenie poškodeným osobám, jej mladý vek, prácu v štátnej správe na ochrane verejného
zdravia v prospech spoločnosti, vysokoškolské štúdium v odbore verejného zdravotníctva, kde dosahuje
vynikajúce výsledky, nevzhliadol by dôvod na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a to
ešte vo výške 4 a pol roka, čo je neopodstatnene a bez odôvodnenia nad rámec navrhovaného trestu zo
strany prokurátora. Súd neuviedol v napadnutom rozsudku žiaden dôvod, prečo nepristúpil k uloženiu

trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Ak by sa aj prvostupňový súd nestotožnil s uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
na primeranú skúšobnú dobu, hoci je tento trest plne aplikovateľný zohľadňujúc ustanovenia § 149 ods.
3 Tr. zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a § 34 ods. 4 Tr. zákona, v rámci prednesu záverečných rečí
obhajoba predniesla aj návrh na uloženie trestu domáceho väzenia v zmysle § 53 Trestného zákona.

Za nesprávny procesný postup prvostupňového súdu možno považovať, že tento sa nijakým spôsobom
nevysporiadal s návrhom obhajoby na uloženie tohto druhu trestu, hoci podľa obhajoby sú pre jeho
uloženie splnené všetky podmienky. Ani samotný prvostupňový súd z vlastnej iniciatívy nemienil skúmať
splnenie podmienok pre uloženie trestu domáceho väzenia, hoci to obhajoba na hlavnom pojednávaní
požadovala a navrhovala k uvedenému vypočuť obžalovanú pred skončením dokazovania, kedy jej

následne bolo súdom odporúčané, aby uvedené skutočnosti a prednesenie tohto návrhu uviedla v
záverečnej reči, čo napokon bolo učinené. Nesprávne však prvostupňový súd aj z obsahu zápisnice
uviedol, že obhajoba požadovala trest povinnej práce, čo by si obžalovaná už len z úcty k poškodeným
osobám nikdy nedovolila navrhnúť. V rámci zápisnice je uvedené síce správne zákonné ustanovenie
ako ho navrhla obhajoba v záverečnej reči, avšak obhajoba nenavrhovala trest povinnej práce, ale trest

domáceho väzenia. Pokiaľ došlo k podstatným rozporom medzi zápisnicou o hlavnom pojednávam a
skutočným vyjadrením osôb v rámci hlavného pojednávania, nie je obhajobe zrejmé, ako vôbec došlo
k vyhotoveniu zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Je však zrejmé, že absolútne opomenutie prvostupňového súdu sa s vyporiadaním uvedenej otázky

uloženia trestu domáceho väzenia, zakladá závažný procesný nedostatok napadnutého rozsudku,
odkazujúc aj na aktuálnu judikatúru vyšších súdnych autorít. Nemožno si predstaviť ideálnejší a
vhodnejší prípad v trestnom práve, kedy je aplikácia trestu domáceho väzenia na mieste, ako je to v
danom prípade.

Obhajoba je toho názoru, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na prípadne
uloženie trestu domáceho väzenia, a to tiež poukazujúc na to, že aktuálna trestná politika Slovenskej
republiky výhradne uprednostňuje ukladanie trestov nespojených s odňatím slobody a do popredia dáva
ukladanie alternatívnych trestov, medzi ktoré sa zaraďuje aj trest domáceho väzenia. Opodstatnenie
uloženia alternatívneho trestu domáceho väzenia odôvodňujeme aj nasledovnými okolnosťami:

1. V zmysle § 149 ods. 3 Tr. zákona je zákonom ustanovená trestná sadzba, pre skutok kladený
obžalovanej za vinu a právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia vo výmere od 4 do 10 rokov, čím horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody neprevyšuje desať rokov, čo má za následok naplnenie
podmienky stanovenej § 53 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona;2. Mala za to, že s ohľadom na povahu trestného činu, ktorý je nedbanlivostným trestným činom, s
prihliadnutím na kritický postoj obžalovanej k protiprávnej činnosti, jej priznanie a opakované úprimné
ľutovanie skutku, jej skutočný záujem v čo najväčšej možnej miere zmierniť nežiadúce následky

svojho konania, jej osobný prístup k prejednávanej trestnej veci, vedenie jej doterajšieho riadneho
života a osobné pomery (vek obžalovanej, štúdium a vzdelávanie obžalovanej, a pracovné zaradenie
obžalovanej)jeuloženietrestudomácehoväzeniapostačujúcenanaplnenieúčelutrestu.Sprihliadnutím
na uvedené je naplnená aj podmienka stanovená § 53 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona;
3. Obžalovaná za účelom splnenia podmienky v zmysle § 53 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, spolu s týmto

písomným podaním predkladá písomný sľub zo dňa 13.01.2026, ktorým sa
obžalovaná zaväzuje k tomu, že sa v súdom určenom čase bude zdržiavať v obydlí na súdom určenej
adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť;
4. Taktiež mala za to, že podľa dostupných informácií sú splnené hmotnoprávne podmienky stanovené
zákonom č. 78/2015 Z. z.. Za týmto účelom navrhujeme konajúcemu súdu, aby bol vydaný pokyn
na vykonanie predbežného šetrenia splnenia materiálno-technických podmienok využitia technických

prostriedkov podľa zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane vykonávacej vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 178/2015 Z. z. o materiálno- technických podmienkach použitia technických
prostriedkov.

Za daných okolností a s ohľadom na uvedené kritéria, sú splnené všetky zákonné podmienky na to,
aby bol obžalovanej za spáchaný skutok alternatívne uložený trest domáceho väzenia. Nepodmienečný
trest odňatia slobody nezohľadňuje platné ustanovenia Trestného zákona a aplikačnú prax, a zároveň by
mohol mať značne negatívny dopad na priebeh ďalšieho života obžalovanej, a to najmä zohľadňujúc jej
aktuálny pracovný a študijný život. Obhajoba má za to, že ukladanie trestu musí zohľadňovať aj možnosti

nápravy osoby odsúdenej a v danom prípade trest nespojený s odňatím slobody môže u obžalovanej
po vykonaní trestu založiť vedenie riadneho života a zachovanie jej pracovného a študijného zaradenia.

Vyjadrenie k odvolaniu poškodených:
Odvolanie poškodených osôb považovala obhajoba za nedôvodné. V rámci vydania napadnutého

rozsudku sa prvostupňový súd zákonne vysporiadal s riadne a včas uplatnenými nárokmi na náhradu
škody. Ostatné nároky, ktoré požadovali poškodení v trestnom konaní sú nad rámec jeho účelnosti a
hospodárnosti. Obžalovaná však je ochotná učiniť všetky ďalšie kroky, ktoré budú smerovať k riadnemu
nahradeniu všetkých nárokov poškodených.
Nad rámec uvedeného, len pre úplnosť obhajoba dodáva, že podľa jej názoru nároky poškodených

na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom neboli riadne oboznámené, nakoľko súd
konkrétne oboznámil výhradne nároky na uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany poisťovní a
splnomocnenkyňa poškodených ústne do zápisnice len trvala na vyčíslení nárokov na náhradu škody
ako boli vyčíslené v rámci prípravného konania, čo považuje obhajoba za porušenie zásady ústnosti v
rámci konania pred súdom. Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že obhajoba považuje rozhodnutie

prvostupňového súdu v časti nárokov na náhradu škody za zákonné a správne.

Vyjadrenie k odvolaniu Okresnej prokuratúry Bardejov:
Obhajoba sa síce nestotožnila so všetkými tvrdeniami uvádzané prokuratúrou, avšak na tieto už aj
čiastočne poukázala v rámci odôvodnenia odvolania. Obžalovaná šije vedomá svojho pochybenia. Ako

bolo už uvedené, ku skutku sa stavia kriticky a vyjadruje nad udalosťou úprimnú ľútosť. Incident, ku
ktorému došlo ju nesmieme trápi a ak by mohla vrátiť čas, v momente by tak učinila. Z uvedeného
dôvodu aj vníma, že uloženie trestu zákazu činnosti musí zohľadňovať jej nedbanlivostné pochybenie a
spôsobené následky. Obžalovaná je preto ochotná prijať a akceptovať akúkoľvek výmeru trestu zákazu
činnosti, ktorú jej konajúci súd uloží.

Odvolací návrh:
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti mala za to, že napadnutý rozsudok je čo do výroku o treste
nesprávny a nezohľadňuje všetky okolnosti prípadu, zásady pre ukladanie trestov stanovené Trestným
zákonom a aktuálnu trestnú politiku Slovenskej republiky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd Prešov po preskúmaní veci a z
dôvodovuvedenýchvtomtoodvolanízrušilrozsudokOkresnéhosúduBardejovsp.zn.11T/70/2025-699
zodňa05.12.2025avrátilvecnaďalšiekonanieprvostupňovémusúdu,eventuálnesámvovecirozhodoltak, že obžalovanej uloží trest zohľadňujúci vyššie uvedené skutočnosti (trest nespojený s odňatím
slobody obžalovanej).

V zákonnej lehote proti rozsudku podal aj odvolanie prokurátor čo do výroku o treste zákazu činnosti,
ktoré odôvodnil tým, že v trestnej veci vedenej proti obž. A. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,
ods.3Tr.zákonaainéodvolaniezodňa08.12.2025podanéprotirozsudkuOkresnéhosúduvBardejove,
sp. zn. 11T/70/2025 zo dňa 05.12.2025 čo do výroku o treste, Okresný súd Bardejov rozsudkom sp.
zn. 11 T/70/2025 zo dňa 05.12.2025 uznal obž. A. B. vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa §

149 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 26.12.2024 v čase okolo 10.50 hod. na komunikácii II. triedy č. 545 v kilometri 20 v
katastri obce Kobyly, okr. Bardejov, v úseku cesty s obmedzením rýchlosti jazdy maximálne 90 km/
hod., v smere jazdy do obce Kobyly, viedla osobné motorové vozidlo zn. AUDI Q7, ev. č. L., a to v
protismernom jazdnom pruhu rýchlosťou vyššou ako je v posudzovanom úseku maximálne povolená,
v čase 2,3 sek. pred zrážkou rýchlosťou 144 až 145 km/hod. a v čase zrážky rýchlosťou približne 100

km/hod, kde spolu so zlou zvolenou technikou predchádzania troch za sebou idúcich vozidiel a v úseku,
na ktorom aj napriek vytvoreným podmienkam pozorovania z protismeru prichádzajúceho vozidla, tak
úkon predchádzania zahájila minimálne 5,2 sek. pred vznikom zrážky aj napriek tomu, že na vykonanie
tohto úkonu nemala vytvorené podmienky pre jeho bezpečné vykonanie, čím takto vytvorila nebezpečnú
situáciu nielen pre seba, ale aj pre vodičov predchádzaných vozidiel ale najmä pre vodiča protiidúceho

osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ev. č. I., majiteľa eReR car, s.r.o. Bratislava, ktoré viedol
v smere jazdy od obce Kobyly v smere na Prešov vodič M. K. z I., kde v jeho jazdnom pruhu došlo k
zrážke ľavých predobočných častí týchto vozidiel, v dôsledku čoho osobné motorové vozidlo zn. AUDI
Q7, ev. č. L. odhodilo vpravo v smere jeho jazdy na krajnicu a prevrátilo sa na strechu, osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. I. odhodilo vpravo v smere jeho jazdy do priekopy, následne cez úlomky

bezprostredne po zrážke uvedených vozidiel prešlo osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. F.,
majiteľa A. N. z F., okr.Bardejov, ktoré viedol v smere jazdy od obce Kobyly v smere na Prešov vodič
M. N. z F., okr. Bardejov, pričom v dôsledku dopravnej nehody vodič osobného motorového vozidla zn.
Škoda Fabia, ev. č. I. M. K. z Bratislavy a spolujazdkyňa sediaca vzadu za vodičom G. K. st. z I. utrpeli
zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli, spolujazdkyňa sediaca vpredu vedľa vodiča G.

K. ml. z I. utrpela zranenia pomliaždenie hrudníka, hrudnej kosti a brušnej steny a pomliaždenie ľavého
kolena a ľavého lakťa s dobou liečenia 14 dní, na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, ev.
č. I. vznikla majiteľovi eReR car, s.r.o. Bratislava škoda 8000,-€ a na osobnom motorovom vozidle zn.
AUDI A4, ev. č. F., vznikla majiteľovi A. N. z Kobýl, okr. Bardejov škoda vo výške 943,14-€, pričom
vykonané dychové skúšky boli u všetkých vodičov negatívne, čím takto obvinená A. B. ako vodička,

svojou nedisciplinovanou a neohľaduplnou jazdou hrubo porušila predpisy o bezpečnosti dopravy a to
porušením ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 5 písm. b/, c/, § 16 ods. 1, ods. 2
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona.

Za to jej podľa § 149 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, 1/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1
Tr. zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ju pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona jej uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkého druhu na dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanú zaviazal nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s.. Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 5.788,59 eur,

poisťovni DÔVERA ZP, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35942436 spôsobenú škodu vo
výške 135,18 eur, poškodenej G. K., bytom G. XXXX/XX, I.- B. spôsobenú škodu vo výške 1.430,- eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú G. H. O. K., bytom G. XXXX/XX, I. s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú G. K., bytom G. XXXX/XX, I. so zvyškom jej nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces.Takto uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 3 (troch) rokov
považoval v danom prípade za neprimerane mierny a nedostatočný z hľadiska individuálnej ako aj
generálnej prevencie.

Aj keď obžalovaná má kladné charakteristiky, je nutné čo sa týka tejto veci uviesť a poukázať na jej
arogantné správanie bezprostredne po spáchaní činu, potvrdené výpoveďami svedkov. Tak ako správne
uviedla v záverečnej reči splnomocnenkyňa poškodených, obžalovaná od spáchania skutku neprejavila
skutočný záujem o komunikáciu s poškodenými, neprejavila žiadnu snahu zmierniť následky svojho

konania, či vyvinúť snahu riešiť otázku náhrady škody. Jediným prejavom ľútosti obžalovanej bol list
doručený prostredníctvom obhajcu obžalovanej v deň výsluchu poškodených, čo možno považovať iba
za formálny krok.

Čo sa týka dosiahnutia účinkov generálnej prevencie, aj vzhľadom k tomu a o to viac, že ide o
medializovanúvec,bytaktomierneuloženýtrestzákazučinnostinemalžiadenvýchovnýanipreventívny

vplyv na spoločnosť, najmä na nezodpovedných a nedisciplinovaných vodičov, čo je v dnešnej dobe pri
vysokej hustote cestnej premávky nežiaduce.

Ďalej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 3 (troch) rokov považoval
za neprimerane mierny z hľadiska nenapraviteľných následkov, ktoré trestným činom spôsobila - smrt’

dvoch osôb, manželského páru, ktorá nastala bezprostredne po vzniku nehody a na mieste nehody, za
prítomnosti ich dcéry, nachádzajúcej sa vo vozidle s rodičmi, pričom táto taktiež utrpela ľahké zranenia.
Blízkym osobám tak spôsobila psychické problémy vyžadujúce si odbornú liečbu.

Nemožno opomenúť aj skutočnosť, že pri tejto dopravnej nehode boli spôsobené aj ďalšie materiálne

škody a tiež ublíženia na zdraví osobám blízkym osobe obžalovanej, ktoré sa však k trestnému
stíhaniu nepripojili, avšak ich liečba si objektívne vyžiadala náklady, tak ako boli vyčíslené jednotlivými
zdravotnými poisťovňami.

Uvedený trest je neprimerane mierny aj vzhľadom na to aké dôležité povinnosti vodiča motorového

vozidla porušila - teda v danom prípade najmä prekročenie maximálne povolenej rýchlosti - 2,3 sek
pred zrážkou šla min. o 54 km/hod viac ako je v danom úseku povolené, /144 km/hod namiesto max
90km/hod/, predchádzanie naraz za sebou troch pred ňou idúcich osobných motorových vozidiel za
situácie, keď sa nemohla bezpečne zaradiť pred vozidlá, ktoré chcela predísť a napokon ohrozenie
a obmedzenie vodiča jazdiaceho v protismere, ktoré vyústilo do fatálnej zrážky vozidla, ktoré viedla

s oproti idúcim vozidlom, pričom ohrozila aj predchádzané vozidlá ako aj ďalšie oproti idúce vozidlo,
idúce bezprostredne za vozidlom, do ktorého narazila. Bolo vecou náhody, že nedošlo bezprostredne
po zrážke, aj k zrážke s uvedenými vozidlami a vzniku ďalších následkov na živote, zdraví a majetku.

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú je potrebné poukázať je, že obžalovaná na úseku dopravy spáchala

niekoľko mesiacov pred nehodou dva priestupky a to za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávkypodľa§22ods.1písm.h/zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,
ktorých sa dopustila dňa 05.04.2024 a 04.05.2024, pre ktoré bola riešená v blokovom konaní (v oboch
prípadoch pre prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti) s uložením peňažnej sankcie - pokutou
zaplatenou na mieste (20 eur a 40 eur). Prekročenie maximálne povolenej rýchlosti bolo pritom v danej

veci jednou z hlavných príčin vzniku dopravnej nehody, pričom pokiaľ by obžalovaná dodržala v danom
úseku maximálne povolenú rýchlosť 90 km/hod., nemala by dôvod obiehať pred ňou tri po sebe idúce
vozidlá, ktoré sa jej mohli javiť v čase 2,3 sek. pred zrážkou kedy jazdila rýchlosťou 144 až 145 km/
hod. ako „pomaly idúce“.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil
rozsudok Okresného súdu v Bardejove, sp. zn. 117770/2025 zo dňa 05.12.2025 čo do výroku o
treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu u obžalovanej a sám rozhodol o uložení
primeranéhotrestuzákazučinnostisprihliadnutímnajmänaspôsobenénenapraviteľnénásledkyatento
uložil v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby uvedeného trestu.

Taktiež odvolanie podala v zákonnej lehote aj splnomocnenkyňa poškodených G. K. a G. H. M. M. K..
V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Bardejov,
pod č. k. 11T/70/2025 vo veci obžalovanej A. B. , v ktorom bol dňa 05.12.2025 vyhlásený rozsudok,ktorým bola obžalovaná A. B. uznaná z vinnú v zmysle obžaloby a bol jej uložený trest. Vo veci náhrady
škody bolo rozhodnuté, že poškodenej G. K., je obžalovaná povinná nahradiť spôsobenú škodu
vo výške 1.430,- eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú G. H. súd s nárokom na náhradu

škody odkázal na civilný proces a poškodenú G. K. súd so zvyškom jej nároku rovnako odkázal na
civilný proces. Poškodené G. H. a G. K. , cestou svojho splnomocnenca týmto podávajú odvolanie voči
predmetnému rozsudku, čo do výroku, ktorým bola v celosti G. H. odkázaná s nárokom na náhradu
škody na civilný proces a G. H. čo do výroku, ktorým bola so zvyškom jej nároku odkázaná na civilný
proces, pričom nenamieta už časť svojho nároku , ktorá bola súdom priznaná v rozsahu 1430,- eur.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, odvolanie obžalovanej čiastočne dôvodné a odvolanie
splnomocnenkyne poškodených dôvodné nie je.

Okresný súd rozhodnutie o treste a náhrade škody odôvodnil tým, že obžalovaná A. B. je v mieste

trvalého bydliska hodnotená pozitívne. Obžalovaná ukončila na Katolíckej univerzite v Ružomberku
vysokoškolské štúdium prvého stupňa v študijnom programe verejné zdravotníctvo a za mimoriadne
výsledky v oblasti štúdia jej bola udelená cena rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku, v súčasnej
dobe je externou študentkou magisterského štúdia na VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave a súčasne
je zamestnancom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Vranove nad Topľou na základe

služobnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.10.2025. Obžalovaná má 2 záznamy v evidencii priestupkov MV
SR, jedná sa o priestupky spáchané na úseku cestnej dopravy ( v obidvoch prípadoch ide o priestupok
za prekročenie povolenej rýchlosti) a podľa odpisu z registra trestov doposiaľ súdne trestaná nebola.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolnosti uvedených v § 34 ods.

4 Tr. zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy,
na jej správanie po spáchaní trestného činu, najmä jej úsilia o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu, na jej úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodenými, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

V danom prípade obžalovaná nedbanlivostným konaním - nesprávnou technikou jazdy a prekročením
maximálnej povolenej rýchlosti narušila záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane života a zdravia ľudí
a svojím konaním tak spôsobila smrť dvoch osôb a ďalšej osobe ublížila na zdraví a v súvislosti so
smrťou dvoch osôb spôsobila blízkym osobám aj psychické problémy vyžadujúce odbornú liečbu.

Súd prvého stupňa u obžalovanej prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona,
t. j že doposiaľ viedla riadny život a že sa k spáchaniu skutku priznala a svoje konanie oľutovala.
Na druhej strane súd prihliadol na správanie sa obžalovanej po spáchaní skutku tak, ako bolo
prezentované v záverečných rečiach prokurátora a splnomocnenkyne poškodených, ktorí poukázali

na arogantné správanie sa obžalovanej po skutku a ako uviedla splnomocnenkyňa poškodených,
obžalovanáodspáchaniaskutkuneprejavilaskutočnýzáujemokomunikáciuspoškodenými,neprejavila
žiadnu snahu zmierniť následky svojho konania, či vyvinúť snahu riešiť otázku náhrady škody. Podľa
splnomocnenkyne poškodených jediným prejavom ľútosti obžalovanej bol list doručený prostredníctvom
obhajcu obžalovanej v deň výsluchu poškodených, čo ona považuje iba za formálny krok.

Vzhľadom nauvedenéskutočnosti,vzhľadomnaspôsobspáchaniaskutku(arogantnájazda,nesprávna
technika jazdy, prekročenie maximálne povolenej rýchlosti), vzhľadom na následok ( smrť dvoch osôb
a ublíženie na zdraví tretej osobe, ako aj ďalšie materiálne škody a tiež ublíženia na zdraví osobám
blízkym osobe obžalovanej, ktoré sa však k trestnému stíhaniu nepripojili, ale ich liečba v súvislosti so

skutkom obžalovanej si vyžiadala náklady tak, ako boli vyčíslené zo strany jednotlivých ZP), vzhľadom
na priznanie sa a ľútosť obžalovanej, vzhľadom na jej doterajší život, vzhľadom na správanie sa
obžalovanej po skutku, ktorá okrem ospravedlňujúceho listu doručeného poškodeným prostredníctvom
jej obhajcu neprejavila nijaký záujem o kontakt s pozostalými za účelom zmiernenia ich bolestí, čináhrady vzniknutej škody, vzhľadom nato, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní uznala nároky
poškodených na náhradu škody a prejavila ochotu ich nahradiť, uložil súd prvého stupňa obžalovanej
za jej konanie úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov a pre výkon trestu ju zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebola vo výkone trestu
pre inú trestnú činnosť.

Súčasne súd prvého stupňa uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkého druhu na dobu 3 rokov, keďže skutku sa dopustila v súvislosti s touto činnosťou.

Súd prvého stupňa mal zato, že uložené tresty postačia pre nápravu a prevýchovu obžalovanej a že
aj uložením týchto druhov trestov sa u obžalovanej dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr.
zákona.

V tomto konaní poškodené osoby si riadne a včas uplatnili svoje nároky na náhradu škody a takto

uplatnené nároky na náhradu škody aj obžalovaná uznala a prejavila snahu spôsobenú škodu nahradiť.

Napriek tomu, že obžalovaná uznala všetky nároky na náhradu škody uplatnené zo strany poškodených,
z obsahu spisu mal súd za preukázané, že splnomocnenkyňa poškodených G. K. a G. H. pri oboznámení
sa s obsahom spisu dňa 22.07.2025 predložila písomné vyčíslenie nároku na náhradu škody (č. l.

531-532 spisu), na ktorom podaní na hlavnom pojednávaní zotrvala aj naďalej. Aj keď, ako bolo vyššie
konštatované, obžalovaná uznala všetky nároky poškodených, vo vzťahu k poškodenej G. K. mal súd
jednoznačne za preukázaný iba jej nárok týkajúci sa bolestného podľa znaleckého posudku vo výške
1.430,- eur, ďalšie nároky, ako sú uvedené vo vyššie uvedenom písomnom podaní, a to aj vo vzťahu k
poškodenej G. H., nie sú podložené žiadnymi listinnými dôkazmi a rovnako tak ani ich nároky týkajúce

sauplatnenejnemajetkovejujmy,ktorésúodôvodňovanéexistencioudepresívnychstavovpoškodených
vyžadujúcich psychiatrickú liečbu, čo nebolo tiež nijakým spôsobom preukázané a podľa názoru súdu
je pre spravodlivé rozhodnutie nevyhnutné ďalšie dokazovanie, ktoré by však trestné konanie neúmerne
predĺžilo a tak súd odkázal poškodenú G. H. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces a na
civilný proces odkázal aj poškodenú G. K. so zvyškom jej nároku na náhradu škody.

O nárokoch ostatných poškodených rozhodol súd prvého stupňa, a to aj vzhľadom na ich uznanie
obžalovanou spôsobom, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Krajský súd po preskúmaní napadnutých odvolaní ako aj časti rozsudku, ktoré boli odvolaniami

napadnuté dospel k záveru, že pochybil okresný súd pri rozhodovaní o treste a správne rozhodol pri
rozhodovaní o náhrade škody v adhéznom konaní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
05.12.2025 urobila vyhlásenie, že je vinná a toto vyhlásenie bolo prijaté v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm.

b/ Tr. poriadku s tým, že dokazovanie sa vykonalo iba o výroku o treste a náhrade škody.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd pochybil pri rozhodovaní o treste obžalovanej A. B., resp.
o treste odňatia slobody, keď neprihliadol na ust. § 39 ods. 5 Tr. zákona, podľa ktorého ak obžalovaný
vyhlási svoju vinu je potrebné upraviť (znížiť) dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Teda v danom

prípade sa jednalo o trestnú sadzbu od 2 rokov a 8 mesiacov do 10 rokov. Toto pochybenie okresného
súdu, ktoré súvisí aj s osobou obžalovanej, ktorá doposiaľ súdne trestaná nebola, má iba dva záznamy
v ústrednej evidencii priestupkov a ako to vyplýva z hodnotení sa jedná o osobu, ktorá doposiaľ do
spáchania skutku viedla riadny život, kedy mal okresný súd na ust. § 39 ods. 5 Tr. zákona prihliadnuť.
Krajský súd toto pochybenie napravil tým, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a s použitím

ust.§39ods.5Tr.zákonauložilobžalovanejúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmeredvochrokovaosem
mesiacov nepodmienečne.

Nestotožnil sa teda krajský súd s názorom obhajoby, ktorá navrhovala, aby bol obžalovanej uložený trest
odňatia slobody nespojený s jeho výkonom, prípadne trest domáceho väzenia. Pri úvahách o takýchto

druhoch trestu dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na spôsob, akým došlo k dopravnej nehode
a na nenapraviteľný následok smrť dvoch osôb, je uloženie trestu odňatia slobody nespojený s jeho
výkonom alebo trestu domáceho väzenia neprimerané. Tento trest by nesplnil účel trestu, ktorý je
uvedený v ust. § 34 Tr. zákona.S prihliadnutím na osobu obžalovanej ako aj následok vzniknutý trestným činom dospel k záveru, že
na nápravu obžalovanej bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej

trestnej sadzby vo výmere dva roky a osem mesiacov.

Stotožnil sa krajský súd s rozhodnutím okresného súdu o zaradení pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného

činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Podľa názoru krajského súdu pochybil okresný súd aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti. Vzhľadom
na následok ako aj na tú skutočnosť, že obžalovaná pred spáchaním skutku bola postihnutá za dva
priestupky na úseku dopravy, kedy v oboch prípadoch mala prekročiť povolenú rýchlosť, je uložený
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu troch rokov neprimerane mierny.

Krajský súd toto pochybenie okresného súdu napravil tým, že po zrušení výroku o treste uložil
obžalovanej trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na päť rokov.

Splnomocnenkyňa poškodených G. K. a G. H. M. M. K. podala odvolanie vo vzťahu k náhrade škody, kde
žiadalanáhraduškodyspočívajúcuvbolestnomuG.K.vovýške1.430,-eurpodľabodovéhohodnotenia

uvedeného v znaleckom posudku, ďalej si uplatnila vo vzťahu k obidvom poškodeným nárok na náhradu
ďalšej škody spočívajúcej v nákladoch na pohreb vo výške 3.613,07 eur, súvisiacich nákladoch vo výške
306,50 eur, bližšie nevyčíslených nákladov na pohreb, náklady na smútočné oblečenie pre zosnulých
a pozostalé dcéry ako aj nemajetkovú ujmu vo výške 60.000,- eur vo vzťahu k G. K. a vo výške 50.000,-
eur vo vzťahu k G. H. ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že

nárok na náhradu škody bol preukázaný iba vo vzťahu k náhrade škody za bolestené podľa znaleckého
posudku vo vzťahu k poškodenej G. K. vo výške 1.430,- eur. Správne preto rozhodol okresný súd, keď
uložil obžalovanej povinnosť uhradiť tejto poškodenej predmetnú škodu vo výške 1.430,- eur. Vo vzťahu
k ďalším nárokom, ktoré si uplatňovali poškodení prostredníctvom svojej splnomocnenkyne je potrebné
sa stotožniť s názorom okresného súdu, že neboli predložené žiadne listinné alebo iné dôkazy, ktoré by

odôvodňovali podaný návrh na náhradu škody. Keďže zabezpečenie ďalších týchto listinných dôkazov
alebo iných dôkazov by presahovalo potreby trestného konania, je v súlade so zákonom rozhodnutie
okresného súdu, keď poškodenú G. H. O. K. podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces a poškodenú G. K. podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Nemožno sa stotožniť s názorom splnomocnenkyni poškodených, ktorá uviedla, že obžalovaná na
hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je ochotná uhradiť spôsobenú škodu. Na to aby bolo možné
rozhodnúť o nároku poškodených je nevyhnutne potrebné, aby táto škoda bola zákonnými dôkazmi aj
preukázaná, čo v danom prípade urobené nebolo. Preto krajský súd odvolania poškodených podľa §

319 Tr. poriadku zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku sťažnosť nie je prípustná.