Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1726200008
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1726200008.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a
sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Patricie Skotnickej v právnej veci navrhovateľky X/ C. L., U..
XX.XX.XXXX, F. R. O. XXXX/XX, R. a navrhovateľa X/ E. G. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. O. XXXX/XX, R.,
obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Jana Juchová, Svätoplukova 16791/28, Bratislava proti odporcovi:
C. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. O. XXXX/XX, R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na

odvolanieodporcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduPezinokzodňa03.01.2026č.k.45C1/2026-34takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I o zákaze vstupu odporcu do
nehnuteľnosti, a to bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu postavenom na
pozemku registra C parc. č. XXXX/XXX, súpisné číslo XXXX, vchod č. X, zapísanom na LV č. XXXX
evidovanom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, okres E., obec R., katastrálne územie
R., v napadnutom výroku II o zákaze odporcu približovať sa k navrhovateľke 1/ na vzdialenosť menšiu

ako 10 metrov s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej
správy, v napadnutom výroku III o zákaze odporcu približovať sa k navrhovateľovi 2/ na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi
verejnej správy a v napadnutom výroku V o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/, 2/ priznáva proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi C. L. povinnosť, aby nevstupoval
do nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Senec,
katastrálnym odborom, okres E., obec R., katastrálne územie: R., a to bytu č. X, nachádzajúcom sa
na X. poschodí bytového domu, ktorý je postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra "C"

s parc. č. XXXX/XXX, súpisné č. XXXX, vchod č. X. Ďalej uložil odprocovi C. L., aby sa nepribližoval
k navrhovateľke X/ C. L. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou súdnych konaní, trestných
konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy, uložil odporcovi C. L., aby sa nepribližoval k
navrhovateľovi2/E.G.L.O.navzdialenosťmenšiuako10metrov,svýnimkousúdnychkonaní,trestných
konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy. Navrhovateľke 1/ uložil povinnosť, aby v lehote
30 dní od doručenia tohto uznesenia podala proti odporcovi žalobu vo veci samej o vylúčenie odporcu z

užívania bytu uvedeného vo výroku I a navrhovateľom 1/ a 2/ priznal voči odporcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal z návrhu navrhovateľov 1/, 2/, ktorý odôvodnili nasledovne: Odporca bol zo spoločnej
domácnosti vykázaný. Navrhovatelia prežívajú už niekoľko rokov v prostredí trvalého strachu, napätia a
psychického nátlaku zo strany odporcu. Jeho agresívne správanie sa stupňuje najmä po požití alkoholu.

Z dôvodnej obavy o svoj život a zdravie si navrhovatelia požiadali súd o urýchlené poskytnutie ochrany
a to vzhľadom k tomu, že odporca ohrozuje ich fyzickú integritu. Navrhovateľka 1/ je zároveň klientkouPoradenského Centra Nádej, kde sa od augusta 2024 snaží v spolupráci s pracovníkmi centra riešiť
svoju nepriaznivú životnú situáciu, do ktorej sa dostala dôsledkom agresívneho správania odporcu.

3. Navrhovatelia ozrejmili, že žili spolu s odporcom v spoločnej domácnosti až do jeho vykázania
dňa 21.12.2025 o 14:20 hod. Navrhovatelia aktuálne naďalej žijú v spoločnej domácnosti. Odporca
vlastní ešte jeden byt, susediaci so spoločnou domácnosťou. Byty boli dosiaľ prepojené spoločnými
dverami. Aktuálne je už tento prechod medzi bytmi zablokovaný a odporca nemá možnosť prechodu
do spoločnej domácnosti. Odporca sa dlhodobo nevhodne a agresívne správa voči navrhovateľom, čo

je spojené s nadmerným užívaním alkoholu odporcom, ktorý po užití alkoholu vyhľadáva konflikty, je
agresívnyanásilný,navrhovateľovverbálneajfyzickynapáda,rozbíjaveci.Útokyzostranyodporcuvoči
navrhovateľom zahŕňajú najmä vulgárne urážky, psychické zastrašovanie a vyhrážanie ublížením na
zdraví. Agresivita často eskaluje do fyzických konfliktov, ničenia majetku v domácnosti a obmedzovania
osobnej slobody navrhovateľov, napríklad ich zamykaním v byte alebo vymykaním ich mimo bytu.
Navrhovatelia sú z tohto správania odporcu v stave psychického vyčerpania. Z odporcu majú dlhodobo

strach. No najmä po požití alkoholu majú dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pretože odporca je aj
držiteľom zbraní. Zbrane boli odporcovi aktuálne zaistené príslušníkmi policajného zboru. Potvrdenie o
zaistení priložili v prílohe. Problémy odporcu s alkoholom už viackrát dospeli k tomu, že navrhovatelia
boli nútení privolať do spoločnej domácnosti policajnú hliadku.

4. Navrhovatelia uviedli tie najzávažnejšie incidenty, pri ktorých boli dôsledkom agresívneho správania
sa odporcu ohrození na svojom živote a zdraví: Dňa 07.09.2025 odporca varil v spoločnej domácnosti
obed pod vplyvom alkoholu. Nahneval sa na navrhovateľa, pretože "nedostatočne kontroloval" ako
sa pečie kura, ktoré dal piecť do trúby. Následne začal verbálne útočiť na navrhovateľov, najmä na
navrhovateľku. Urážal ju a následne začal rozbíjať veci v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka v

dotknutý deň privolala policajnú hliadku. Záznamom nedisponuje, preto navrhla, aby si súd dotknutý
záznam zabezpečil, v prípade, ak to považuje za potrebné. Po tom, ako navrhovateľka zavolala policajnú
hliadku, odporca odišiel zo spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu na motorovom vozidle. Po
príchode policajnej hliadky do spoločnej domácnosti už odporca nebol v byte a preto po ňom polícia
pátrala. Policajná hliadka zároveň vyzvala navrhovateľku, aby predložila svoje doklady totožnosti.

Odporca jej však v dotknutý deň zobral kabelku s osobnými dokladmi. Navrhovateľka sa v dotknutý
deň psychicky zrútila dôsledkom stresu z odporcu. Dňa 26.10.2025 prišiel odporca do spoločnej
domácnosti pod vplyvom alkoholu. Bol agresívny a opätovne vyvolával konflikty. Navrhovateľov verbálne
urážal, vyhrážal sa im. Navrhovateľka upozornila odporcu, že v prípade ak neprestane, opätovne
privolá aj policajnú hliadku. Jeho agresivita eskalovala. Situácia v dotknutý deň bola natoľko vážna, že

navrhovatelia museli do spoločnej domácnosti privolať policajnú hliadku štyrikrát. Po prvom príchode
policajná hliadka zaznamenala agresívne správanie odporcu a nariadila mu, aby odišiel bez použitia
motorovéhovozidla.Poodchodepolicajnejhliadkysaodporcavrátildospoločnejdomácnostiaopätovne
bol agresívny. Vzal nožnice a zdvihol ich smerom k navrhovateľovi. Navrhovateľ ho zadržal. Opätovne
preto navrhovateľka zavolala políciu. Tí istí policajti sa vrátili. Odporcovi prikázali, aby sa zdržiaval v

susednom byte, z ktorého prechod do spoločnej domácnosti v danom čase ešte nebol zablokovaný.
Navrhovateliaostalivspoločnejdomácnosti.Poichodchodeodporcapokračovalvoverbálnychútokoch.
Navrhovatelia opäť zavolali políciu. Ani záznamami z týchto útokov navrhovatelia nedisponujú, preto
navrhli, aby si súd dotknuté záznamy zabezpečil, v prípade, ak to považuje za potrebné. Dňa 16.12.2025
odporca pod vplyvom alkoholu vykazoval agresívne správanie. Bol nahnevaný, pretože navrhovateľ

nebol doma. Navrhovateľa preto vymkol a odmietol ho pustiť do spoločnej domácnosti. V izbe odporcu
vysypal smetný kôš na podlahu a vykazoval agresívne správanie. Navrhovateľka odporcu prosila, aby
prestal. Následne sa navrhovateľ vrátil domov. Pri pohľade na svoju izbu, v ktorej bol vysypaný smetný
kôš ostal otrasený. Odporca pokračoval v šikanóznom správaní voči navrhovateľom. Toto správanie
odporcu opätovne spôsobilo navrhovateľom emočnú ujmu a stres. Na druhý deň odporca, po tom ako

vytriezvel, neprejavil ľútosť a neospravedlnil sa. Navrhovatelia zistili, že ich telefónne čísla prestali
fungovať, pretože ich odporca zablokoval. Čísla sú registrované na jeho firmu a tento postup opakovane
používa ako formu trestu. Zároveň vypol domáci internet, aby navrhovateľov potrestal.

5. Následne navrhovatelia opísali posledný incident pred vykázaním odporcu zo spoločnej domácnosti:

odporca nebol doma od piatku 19.12.2025. V nedeľu ráno dňa 21.12.2025 prišiel do spoločnej
domácnosti pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľov zobudil, na tvári mal krv. Údajne sa s niekým pobil.
Následne sa odporca správal voči navrhovateľom agresívne. Uzamkol ich v byte, vyhrážal sa im.
Navrhovatelia mali strach, že by mohol použiť zbrane, ktoré mal v držbe. Navrhovateľka privolala políciu.Keď odporca počul, že navrhovateľka volá s policajnou hliadkou, snažil sa utiecť na svojom motorovom
vozidle. Navrhovateľ sa mu v tom snažil zabrániť. Odporca ho skoro zrazil. Po tomto incidente bol
odporca vykázaný zo spoločnej domácnosti v jeho neprítomnosti. Navrhovatelia sa zároveň v dotknutý

deň dostavili na OO PZ Bernolákovo, kde podali oznámenie pre podozrenie zo spáchania priestupku
odporcom. Dňa 22.12.2025 navrhovateľ svojim starým rodičom oznámil, že odporca bol dňa 21.12.2025
vykázaný zo spoločnej domácnosti. Keď to odporca zistil, vyhrážal sa navrhovateľovi, že ešte raz im
niečo povie a skončí vo väzbe on alebo obaja. Zároveň vyhlásil, že poštve všetkých susedov v bytovom
dome voči navrhovateľke.

6. Uvedený spôsob života navrhovateľov psychicky vyčerpáva, pretože je neustále sprevádzaný
strachom o ich život a zdravie. Považovali za dôležité minimalizovať kontakt strán, najmä v spoločnej
domácnosti, kde došlo k násilnému správaniu, v dôsledku ktorého sa stalo pre navrhovateľov ďalšie
spolužitie s odporcom neznesiteľným. Život, telesná a duševná integrita a aj bezpečnosť navrhovateľov
sú bezprostredne ohrozené. Správanie odporcu má vysokú mieru agresivity. Ide o systematické

násilie voči navrhovateľom, dôsledkom požívania alkoholu zo strany odporcu. K návrhu priložili aj
čestné prehlásenie navrhovateľa 2/. Navrhovatelia mali za to, že osvedčili, že odporca je voči nim
dôvodne podozrivý z násilného správania. Aktuálne nie je podľa nich vylúčené priame ohrozenie
ich života, zdravia či majetku, ktoré odporca výslovne viackrát avizoval. Jeho správanie označili za
nepredvídateľné. Navrhovatelia považovali potrebu úpravy pomerov strán za naliehavú. Naliehavosť

je podľa nich daná najmä opísanými skutkovými okolnosťami veci. Navrhovatelia mali za osvedčené
impulzívne, agresívne a nepredvídateľné správanie odporcu, dôsledkom ktorého je ohrozený ich život
a zdravie. S ohľadom na opísané okolnosti veci, najmä dôvodné podozrenie odporcu z násilia voči
navrhovateľom, mali navrhované neodkladné opatrenie za primerané. Podľa nich právo navrhovateľov
na ochranu života a zdravia, ktoré je odporcom ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie ako

právo odporcu na ochranu obydlia. Zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu
ako 10 m podľa nich zasahuje do práv a právom chránených záujmov odporcu v čo najmenšej miere.
Vzdialenosť 10 m je podľa nich odporcom odsledovateľná a poskytuje mu priestor reagovať na blížiacu
sa prítomnosť navrhovateľov. Im zároveň poskytuje primeranú ochranu, pretože ide o dostatočnú
vzdialenosť na zamedzenie osobného, vizuálneho a slovného kontaktu. Považovali za primerané

nevýhodnú pozíciu navrhovateľov, do ktorej sa dostali v dôsledku zjavného násilného konania odporcu
"vyrovnať" navrhovaným neodkladným opatrením. Záverom uviedli, že sú hlboko zasiahnutí násilným
správaním odporcu a obávajú sa o svoj život a zdravie. V prípade, že by nebolo vydané neodkladné
opatrenie a odporca by sa mohol vrátiť do spoločnej domácnosti, existuje podľa nich reálne riziko, že by
naplnil svoje vyhrážky alebo by na navrhovateľov opätovne fyzicky zaútočil. Vyjadrili sa, že odporca ich

vôbec nerešpektuje a pokiaľ súd nezasiahne proti jeho správaniu, možno len ťažko očakávať že by sa
situácia navrhovateľov mohla zlepšiť, obaja z neho pritom majú strach a obavy. Dlhodobé psychické a
fyzické zastrašovanie, ktoré odporca uplatňuje, udržiava navrhovateľov v stave permanentného strachu,
bez pocitu bezpečia, pričom každý návrat odporcu by znamenal ohrozenie ich života a zdravia.

7. Návrh na nariadene neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 324 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP“), §
325 ods. 1, 2 písm. e) , h) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 332
ods. 2 CSP, so zreteľom na čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len "ústavy"), čl. 19 ods. 1, 2 ústavy a čl. 3 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávazákladnýchslobôd(oznámenieFederálnehoministerstvazahraničnýchvecíč.209/1992
Zb., ďalej len "dohovoru") a podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Policajt je
oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou
a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú

dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania
zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od
vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného
obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

8. Súd prvej inštancie dôvodil, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch,
a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navčasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí

potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

9. Konštatoval, že navrhovatelia sa návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa
ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Mal za to, že uvedené neodkladné opatrenia sú účinným
prostriedkompreventívnehoriešeniaproblematikynásiliaapatriamedziprávnenástroje,ktoréumožňujú
rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho

násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe označil za základné ľudské
právo. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyvodil nielen z Ústavy
Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi
ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia

páchaného na ženách a iné. Za násilie považoval akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj
psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím mal za
mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník
v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu,

prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite
zistený. V uvedených neodkladných opatreniach nemal za rozhodujúce, aký vzťah má strana sporu,
ktorá je podozrivá z násilia k nehnuteľnosti, dôležité podľa súdu prvej inštancie je, že v nej býva obeť
násilia, ktorú je potrebné dočasne ochrániť, keďže právo na ochranu života a zdravia je absolútne a
silnejšie ako právo na obydlie, resp. vlastnícke právo.

10. Ďalej argumentoval, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia §
325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity. Osvedčenie možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity podľa súdu prvej inštancie
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
sa v takomto prípade osvedčuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené. Násilie definoval ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď
len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,

ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu,
pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a

hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom
prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia -
ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

11. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci mal za zrejmé, že navrhovatelia odvodzujú svoju požiadavku
na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej
ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcom voči navrhovateľke 1/ a
navrhovateľovi 2/, pričom poukazujú na skutočnosť, že ide o dlhotrvajúci stav.

12. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h), t. j. aby sa
odporca na určenú vzdialenosť nepribližoval k navrhovateľke 1/ a k
navrhovateľovi 2/, mal súd prvej inštancie za to, že toto neodkladné opatrenie slúži ochrane jednotlivýchosôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita,
osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je podľa neho zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,

sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú podľa súdu prvej inštancie ex
lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky 1/ a
jej syna navrhovateľa 2/ mohla byť ohrozená.

13. Uviedol, že vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity
pritommožnospravidlavychádzaťibaztvrdenínavrhovateľaaprípadnýchlistinnýchdôkazov.Zohľadnil,
že v danej veci navrhovatelia doložili Úradný záznam príslušníkov OO PZ Bernolákovo zo dňa
21.12.2025 o priebehu vykázania odporcu zo spoločnej domácnosti a zaistenia zbraní odporcu,
Potvrdeniamiozaistenívecizodňa21.12.2025(dvezbraneodporcu),PotvrdenímPoradenskéhoCentra
Nádej (poskytujúce odbornú pomoc obetiam domáceho násilia a obetiam trestného činu týrania blízkej

osoby zverenej osoby) o tom, že navrhovateľka 1/ je jeho klientkou od augusta 2024, Potvrdením o
vykázaní odporcu zo spoločného obydlia zo dňa 21.12.2025, Čestným prehlásením navrhovateľa 2/ a
Potvrdením Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bernolákove o vykonaní ústneho oznámenia o
podozrení zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, vo
veci občianskeho spolunažívania, ktorými podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovatelia dostatočne

osvedčili naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom
na predpokladané opakujúce sa neoprávnené konanie odporcu. Z listinných dôkazov vyhodnotil za
osvedčené také konanie odporcu, ktoré možno klasifikovať ako násilie ohrozujúce duševnú a fyzickú
integritu navrhovateľov. Dospel k záveru, že opakované výjazdy hliadky policajného zboru do spoločnej
domácnosti, vykázanie odporcu zo spoločného obydlia príslušníkmi OO PZ, ale aj poskytovanie pomoci

navrhovateľke 1/ ako obeti domáceho násilia poradenským centrom, dostatočne osvedčujú dôvodné
podozrenie z násilia páchaného odporcom voči navrhovateľom. Zaujal názor, že potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia, ktoré dňa 21.12.2025 vydalo Okresné riaditeľstvo PZ v Senci, odbor poriadkovej
polície, obvodné oddelenie PZ Bernolákovo, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne
zrýchlené, napĺňa hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda že odporca je

vo vzťahu k navrhovateľom dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a
duševnú integritu oboch navrhovateľov.

14. Vychádzajúc zo stavu popísaného navrhovateľmi podľa súdu prvej inštancie existuje predpoklad, že
odporcaajvbudúcnostibudepokračovaťvkonaní,ktorýmneoprávnenezasahujedoosobnostnýchpráv

navrhovateľov, ohrozuje najmä ich duševnú integritu, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy navrhovateľom ako aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy. Súd prvej inštancie mal aj za
to,žejevtomtoprípadedodržaná primeranosť(proporcionalita)zásahudoprávaoprávnenýchzáujmov
protistrany - odporcu. Právo navrhovateľov na ochranu života a zdravia, ktoré posúdil ako odporcom
ohrozované, má podľa súdu prvej inštancie absolútnu povahu a má prednosť pred právom odporcu

na ochranu obydlia. Stanovená vzdialenosť zákazu priblíženia sa je podľa názoru súdu prvej inštancie
dostačujúca na prevenciu ďalších prípadných útokov odporcu a zároveň neprimerane neobmedzuje
slobodu jeho pohybu. Súd prvej inštancie považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť, resp.
obmedziť účinky tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno
vylúčiť, že sa navrhovatelia a odporca stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z

objektívnych dôvodov nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako
predmetných 10 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov v
rámci konaní pred orgánmi verejnej moci, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť účastníkov,
sa tento zákaz neuplatní. Súd prvej inštancie mal súčasne za to, že navrhovateľom v danej situácii
nebude hroziť ohrozenie, nakoľko odporca bude sa musieť správať v súlade so zákonom a budú tam

prítomné príslušné zložky, ktoré sú schopné zabezpečiť ich ochranu. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a zároveň zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie k záveru, že je daný dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti zákazu priblíženia.

15.Zopakoval,žepreúčelynariadenianeodkladnéhoopatrenianiejenevyhnutné,abynásilnésprávanie

povinného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani
nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, ktoré v danom prípade súd
prvej inštancie považoval za osvedčené, vychádzajúc najmä zo skutočnosti, že odporca bol políciou
vykázaný zo spoločného obydlia. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že navrhovatelia v dostatočnejmiere osvedčili dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá
ochranasubjektívnehopráva,keďosvedčilitakékonanieodporcu,ktorýmohrozujeichduševnúintegritu.

16. Dal do pozornosti, že podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie

strany a predmet konania vo veci samej. Tiež pozornosť upriamil na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Vzhľadom k tomu, že nariadené neodkladné opatrenie má

dočasný charakter, súd prvej inštancie zaviazal navrhovateľku 1/, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto
uznesenia podala na súd žalobu vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania spoločného bytu. Ak
žaloba v uvedenej lehote nebude podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
(§ 336 ods. 3 CSP).

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže boli plne úspešní vo veci.

18. Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie v rozsahu jeho výrokov I., II., III. a V. z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a li/ CSP, nakoľko citované rozhodnutie považoval za vecne nesprávne,

čo odôvodnil nasledovne: Súdu prvej inštancie vytkol, že vo svojom rozhodnutí poukazuje na uznesenie
NSSR pod spis. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012, hoci podľa uvedeného rozhodnutia NSSR
násilím nie je konflikt. Mal za to, že vo veci ide o prípady eskalácie verbálnych konfliktov s expresívnym
obsahom všetkých sporových strán. Navrhovateľka podľa neho privoláva policajné hliadky, pričom
k fyzickému útoku či ublíženiu na zdraví z jeho strany sa nikdy nedošlo, uvedené nebolo podľa

neho žiadnym z predložených dôkazov osvedčené a ani to nevyvodil zo žiadnej listiny predloženej
navrhovateľmi. Namietal, že napriek tomu súd prvej inštancie uvádza, že z predložených listinných
dôkazov má za osvedčené, že jeho správanie možno klasifikovať ako násilie ohrozujúce fyzickú integritu
žalobcov. Následne súd prvej inštancie obmedzil rozsah násilia ako ohrozujúce výlučne duševnú
integritužalobcov.Bolvšaktohonázoru,žeexpresívneverbálnevýmenynázorovmedzinavrhovateľmia

ním nie sú násilím v zmysle citovaného rozhodnutia. Fakt, že manželka je klientkou Centra, sa dozvedel
až z rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom dlhšiu dobu sa mu údajne verbálne vyhrážala, cituje:
„Veď ty uvidíš ... keby si vedel, čo všetko moja právnička na teba má.“ Neprikladal tomu význam,
resp. sa domnieval, že manželka bude zrejme iniciovať konanie o rozvod manželstva, čo sa doposiaľ
nestalo. Uvedenému rovnako nerozumie, ak sa cíti byť ohrozená na živote, zdraví a dušenej integrite,

prečo s ním zotrváva v manželskom zväzku i naďalej, keď je vedená v Centre už vyše roka. Závery
súdu prvej inštancie považoval preto za nesprávne a zakladajú podľa neho odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. CSP, keď súd prvej inštancie uviedol, že jeho správaním narúša fyzickú integritu
navrhovateľov. Vzhľadom na to, že vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 21.12.2025 predchádzalo
opakované privolávanie policajnej hliadky navrhovateľkou i ním, a predmetné vykázanie bolo pre súd

prvej inštancie jedným z hlavných dôkazov osvedčujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako
ako čestné vyhlásenie navrhovateľa, považoval za potrebné najzávažnejšie incidenty opísané v návrhu
navrhovateľov a najmä v čestnom vyhlásení navrhovateľa predostrieť z jeho pohľadu a doložiť dôkazmi.

Incident zo 07.09.2025
Príprava obedu začala ráno o 8. hodine, keď manželka a syn spali. Keď sa zobudili o cca. 9. hodine
ráno, ponúkol im raňajky, ktoré prijali a následne dal kura do trúby. Počas pečenia išiel pozerať TV okolo
9:30 a doľahla na neho únava. Predtým ako zaspal bola manželka v spálni (cca 5m) a syn v byte č. 3
(cca 5m), oboznámil ich so štádiom pečenia a požiadal ich, aby na to dohliadli, ak by zaspal (cca 10.

hodín ráno). Zobudil sa na to, že kura horelo a manželka a syn boli naďalej vo svojich miestnostiach
spomenutých vyššie a o vykonanie činnosti kontroly nemali podľa ich konania záujem. Táto situácia ho
nahnevala, keďže obed bol zničený. Slovné pokarhanie oboch navrhovateľov prebehlo v zmysle jeho
výčitky, že situáciu neboli ochotní riešiť, priebeh pečenia podľa jeho prosby nekontrolovali a situáciatak vznikla ich nečinnosťou. Nie je si vedomý toho, že by demoloval spoločnú domácnosť tak, ako to
je opisujú navrhovatelia. Keďže nebol schopný v danej situácii nájsť spoločnú reč s navrhovateľmi a
nechcel konflikt eskalovať, radšej opustil domácnosť na firemnom vozidle Š. L. registrovanom na H. L.

E..A..O.., v ktorej je jediným konateľom a jediným spoločníkom. Po slovnej dohode manželka využíva
toto firemné vozidlo a neuvedomil si, že má kabelku v kufri auta, ktorý pred odjazdom nekontroloval.

Incident z 26.10.2025
26.10.2025 večer sa zúčastnil narodeninovej oslavy syna jeho najlepšieho priateľa v podniku Y. H. B.

D. N.. Domov prišiel na druhý deň nad ránom, keď navrhovatelia spali. Krátko po príchode zaspal na
sedačke a neuvedomuje si, že by v tom čase na niekoho agresívne reagoval. Neskôr ráno sa zobudil
na hluk v domácnosti, čo ho podráždilo a následne z toho vznikol slovný konflikt, ktorý bol riešený
privolaním polície. S príslušníkmi polície spolupracoval, ich upozornenia rešpektoval a konal v súlade
s ich nariadením. Asi po hodine od nariadenia opustenia domácnosti políciou sa po prechádzke vrátil
späť domov. Ďalší konflikt rozhodne nevyhľadával, avšak situácia v domácnosti bola po mojom návrate

v rovnakej atmosfére, v akej odišiel, čo viedlo ku konfrontácii a pokračovaniu konfliktu. Pri eskalácii
konfliktu navrhovateľom sa cítil ohrozený a v sebaobrane sa chytil nožníc, ktoré mal najbližšie po ruke.
Manželka preto znova zavolala políciu a prišla rovnaká hliadka. Tesne pred príchodom hliadky syn rozbil
v afekte pohár v priestoroch chodby a kuchyne. Následne bol odporca obvinený policajnou hliadkou
na základe svedectva navrhovateľov, že rozbíja veci v domácnosti. Podľa príkazu polície sa následne

zdržiaval v byte č.X, do ktorého mali navrhovatelia prístup z bytu č. X, využívali ho a vstupovali doňho
i napriek eskalovanej a napätej situácii. Danú vec totiž chápal tak, i v s cieľom situáciu deeskalovať,
že má byť v byte č.X a manželka a syn v byte č.X, podľa čoho aj konal. Príkaz polície v tomto zmysle
dodržal a nevstupoval do bytu č.X, avšak navrhovatelia naďalej navštevovali byt č.X. Následne prišlo
ku konfliktu medzi ním a synom, ktorý ho slovne napadol, napriek jeho varovaniam, aby to nerobil a

situáciu neeskaloval. Keďže jeho syn v R. 8 rokov trénoval systém sebaobrany kravmaga, nikdy by
sa mu odporca nebol schopný ako amatér ubrániť. Situáciu syn ďalej eskaloval tak, že ho zhodil na
zem, pri čom sa odporca udrel o roh sedačky do oblasti obličiek. Manželka bola celý čas prítomná a
neprejavilaúsilietomutokonfliktuzabrániť.Potomtoincidenteodporcaprivolalpolicajnúhliadku,pretože
mal strach o svoje zdravie a život. Po príchode hliadky príslušníkov polície informoval, že podľa ich

nariadenia sa zdržiava v byte č.2, v ktorom sa tento incident odohral, z čoho vyvodil, že nariadenie
nedodržiavalinavrhovatelia.Následnebolhliadkouvyzvaný,abysapodrobildychovejskúškenaalkohol,
s čím súhlasil. Pred dychovou skúškou sa rozprával s hliadkou o danom incidente, na základe čoho
ho vyzvali, že ak chce podať obvinenie, zoberú ho na L. na vyšetrenie chrbta a obličiek, ktoré mal
zranené. Vtedy si však uvedomil a vysvetlil, že syn je už plnoletý, odporca je onkologický pacient a

ZŤP a odmietol odvoz na vyšetrenie a dobrovoľne si vybral ukončenie prípadu vykonaním dychovej
skúšky. Nemal záujem privodiť trestné stíhanie vlastného syna. Záznam o volaní policajnej hliadky 00
PZ Bernolákovo eviduje, avšak bolo mu povedané, že ho vydá na žiadosť súdu. Navrhol, aby súd daný
záznam vyžiadal. Nie je si vedomý toho, že by incident s monitorom prebehol tak, ako je opísaný v
čestnom prehlásení žalobcu. Ako dôkaz doložil Preukaz ZŤP, Potvrdenie - onkologický pacient, Záznam

z privolania policajnej hliadky zo dňa 26.10.2025.

Incident zo l6.12.2025
Bol nahnevaný, pretože navrhovateľ sa nevrátil domov v dohodnutý čas a nedvíhal mu telefón, čo sa
stávalo veľmi často aj v minulosti. Viackrát sa vrátil neskoro v noci v podnapitom stave. Odporcu trápil,

že toto správanie bolo u navrhovateľa časté. Keďže komunikácia bola zložitá, rozhodol sa zamknúť
dvere, aby si navrhovateľ uvedomil následky svojho konania. Avšak bol na druhej strane dverí prítomný
a pripravený dvere odomknúť, čo nakoniec aj urobil. Navrhovateľ sa po príchode správal urazene a
neuvedomoval si, že sa oňho v noci bál, lebo sa mu nemohol dovolať. Namiesto toho začal navrhovateľ
naňho slovne útočiť urážkami ako napr., že nie je jeho otec, že sa cíti ako „zbytočný výstrek“ a že

by bol najradšej, ak by tu ani nebol. Toto jeho správanie odporcu šokovalo a povedal navrhovateľovi,
že aj tak doma nič nerobí a ako príklad použil, že by mohol aspoň konečne vysypať kôš, ktorý tam
smrdí už týždeň. Následne mu tento kôš odniesol do izby a žiadal ho, aby ho išiel vyniesť, čo on rázne
odmietol, tak mu ho tam vysypal. Po upokojení situácie nad svojim konaním prejavil ľútosť. Manželka je
v takýchto prípadoch pasívna, neprejavuje záujem riešiť alkoholizované stavy ich syna a keď sa dané

situácie snažím riešiť so synom odporca, zasahuje protekčne na strane syna a vždy viní odporcu zo
vzniknutých situácií. Ide o rodičovské nezhody, konflikty, ktoré vyústia do manželských hádok a výčitiek.
Uvedené sa podľa neho vzťahuje na všetky incidenty, ktoré medzi nimi vznikli. Základom sú podľa neho
rozdielne názory či už na vedenie a spravovanie domácnosti, plnenie bežných, každodenných úloh vrámci domácnosti atď. S manželkou sa nevedia zhodnúť, čo podľa neho syn využíva ako výhodu vo
vedomí, že matka bude na jeho strane, nech sa udeje čokoľvek. Identicky je to i v danej súdnej veci, kde
sú si navzájom svedkami. Uviedol, že vypnutie telefónnych čísel bola situácia, ktorá vznikla dlhodobým

hromadením sa problémov a eskalácie situácie v domácnosti, v ktorej má na starosti všetky platby týchto
zariadení. Nebol to trest, ale moment skratu pod stresom.

Incident z 21.12.2025
21.12.2025 mal s kamarátom v priestoroch skladu H. L. H. B. D. N. predvianočné posedenie. Na

miesto sa dostavil autom Š. L. a domov sa nechal odviezť taxislužbou Uber 20.12.2025 nad ránom.
V sobotu vo večerných hodinách išiel do Pezinka na stretnutie s priateľmi. Domov sa vrátil v nedeľu
21.12.2025 okolo 4. hodiny ráno, po príchode domov išiel spať. Zobudil sa okolo 11. hodiny ráno,
na tvári mal drobné poranenia, ktorých pôvod si nepamätal. V priestoroch bytu našiel cudziu čiapku
- baranicu, z Čoho usúdil, že bola pravdepodobne výsledkom nejakej stávky, počas ktorej zranenia
utŕžil. Následne ho navrhovatelia, ktorí v tom Čase už bývali v byte č.3, začali slovne urážať, najmä

opäť navrhovateľ spôsobom, že nie je jeho otec. Manželka ho urážala v anglickom jazyku slovami
„fúckingloser“ a pokračovala hanobením jeho osoby spôsobom, že nikdy nebude úspešný, lebo je hlúpy,
čo sú dve tvrdenia, ktoré voči nemu používa čoraz častejšie a týmto smerom vedie aj syna. Žiadal
ich o odchod z bytu č.X naspäť do bytu č.X, avšak neúspešne. Po chvíli odišli do bytu č.X, v ktorom
sa sami zamkli, keďže on kľúčom od prechodu medzi bytmi nedisponuje. Následne sa zo strachu

pred napadnutím v záujme ochrany svojej bezpečnosti rozhodol odísť z bytu. Pôvodne mal v pláne pri
odchode so sebou zobrať aj vzduchovku, ktorú sa už raz voči nemu snažil použiť syn, ale zabudol ju
pri vchodových dverách, čo dosvedčí aj zápis v policajnej zápisnici. Rozhodne sa nesnažil utiecť pred
policajnou hliadkou, konal výlučne v záujme svojej bezpečnosti. V minulosti rovnako preferoval odchod
z domácnosti pred zbytočným eskalovaním situácie. Pri odchode nasadol vo vozidla H. V., ktoré bolo

zaparkované cca 5m od vchodu bytu č.X. Pri odchode z areálu, kde je vzdialenosť od parkovacieho
miesta po výjazd cca 80-100m, zastavil a čakal, kým sa otvorí automaticky ovládaná brána. V spätnom
zrkadle vozidla si všimol, ako za ním uteká žalobca v pyžame. Keď žalobca potiahol kľučku vozidla, zistil,
že je v ňom odporca zamknutý, vbehol pred vozidlo a hodil sa na jeho kapotu. Gestami sa mu odporca
snažil ukázať, či má v hlave všetko v poriadku a aby opustil dráhu vozidla. Počas celej tejto výmeny bol

v aute zamknutý z obavy o svoju bezpečnosť. Keď žalobca uvoľnil cestu, opustil areál bytového domu.
22.12.2025 sa vrátil domov okolo 13. hodiny. Do bytu č.X sa nevedel dostať, aj keď žalobcovia boli
preukázateľne doma. Následne prišla policajná hliadka, ktorá mu poučením vysvetlila moje vylúčenie zo
spoločnej domácnosti. S políciou spolupracoval a po tomto oznámení opustil areál. Po uplynutí lehoty
vylúčenia sa do bytu č. 2 vrátil dňa 08.01.2026, t. j. v prvý školský deň po vianočných prázdninách,

kedy navrhovateľka bola v práci a navrhovateľ v škole, aby sa osobne v areáli bytového domu nestretli
a dodržal tak nariadený odstup. I napriek tomu, že vykázaný bol z bytu č. 3, do bytu č. 2 sa nevedel
dostať, keďže v zámku boli z vnútornej strany vstupných dverí zasunuté kľúče, ktoré mali navrhovatelia
k dispozícii. Bol nútený odšraubovať lexanové prekrytie vstupných dverí bytu č. 2, a tak odomknúť
vstupné dvere bytu č. 2. Prechodné dvere medzi bytmi č. 2 a 3 technicky zabezpečil tak, aby ich

nebolo možné otvoriť ani z bytu č. 2 ani z bytu č. 3. Ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľov nevymykal
spôsobom, ako to uvádzajú, keďže kľúčom od prechodných dverí medzi bytmi 2. a 3. ani nedisponuje.
Navrhovatelia sami navrhli, aby bol, podľa jeho názoru však bezdôvodne, vylúčený z užívania bytu č.
3. Tam ich on opakovane posielal v rámci predchádzania možným verbálnym konfliktom, pričom boli
to oni, ktorí vstupovali do bytu č. 2 a útočili na neho nadávkami a neprístojnými poznámkami. Bol preto

toho názoru, že vylúčenie z užívania bytu č. 3 je v rozpore so skutkovým stavom a elementárnou logikou.
Navrhovatelia sa v byte č. 3 zamykali samí a keď došlo k slovným konfliktom, sám ich vyzýval, aby
opustili byt č. 2 a zotrvali v byte č. 3. Zároveň uviedol, že dňa 08.01.2026 po príchode navrhovateľky do
bytu č. 3, táto sa pokúšala prechod do bytu č. 2 zo strany bytu č. 3 kľúčom otvoriť opakovane. Nerozumie,
za akým účelom chcela vstúpiť do bytu č. 2, jeho výlučného, videla, že v jeho byte sa svieti, je doma,

tvrdiac pritom, že má obavy o svoj život a zdravie vyvolané jeho osobou. Zároveň ak by prechod vopred
technicky nezabezpečil, bola by do bytu č. 2 vstúpila, nakoľko z bytu č. 3 bolo potrebné len odomknúť a
kľúč navrhovatelia majú, bol by porušený zákaz priblíženia a pravdepodobne opätovne volaná policajná
hliadka. Keďže by svedka nemal, opäť by boli dvaja proti jednému, ako doteraz. Navrhovateľka si v
byte č. 2 ponechala osobné veci a jednu zo skríň zamkla na zámok. Mala takmer tri týždne na to, aby si

všetky veci z bytu preniesla o pár metrov ďalej, do bytu č. 3. Doposiaľ ho nikto nekontaktoval ohľadom
vydania tých vecí, pristúpil k vydaniu výlučne potravín (nechal ich zavesené v taške na vstupných
dverách do bytu č. 3), ktoré mali navrhovatelia v chladničke v byte č. 2, a to po jeho opätovnom návrate
do vlastného bytu. Jeho cieľom v tomto odseku nie je fabulovať možné scenáre kto čo mal, nemal aurobí. Uvedené predostiera argumentačne s poukazom na závery súdu prvej inštancie, že žalobcovia
majú byť ohrození na zdraví a duševnej integrite. Bol toho názoru, že keď má niekto obavu o svoje
zdravie, či život, neváha ani moment a vec rieši, v konkrétnom prípade vysťahuje všetko hneď ako môže

a nevyhľadáva rozhodne kontakt s agresorom. Uvedené správanie najmä navrhovateľky podľa neho
spochybňuje závery o existencii ohrozenia zdravia a života navrhovateľov. Ako dôkazy doložil: Video -
vymknuté vstupné dvere k bytu č. 2, Fotografia z bytu č. 2 - technické zabezpečenie prechodných dverí
medzi bytom č. 2 a 3., 2xVideo - pokus navrhovateľky o odomknutie prechodových dverí 08.01.2026
a vstup do bytu č. 2, Osobné veci navrhovateľky v byte č. 2, Zámkom uzamknutá skriňa v byte č. 2.

Odporca tiež uviedol, že incident z 26.10.2025 s navrhovateľom, t. j. jeho fyzický útok na jeho osobu
nebol prvým. Navrhovateľ ho fyzicky napadol už v auguste 2024, kedy bol ošetrený u obvodnej lekárky
G.. Ž. H. R., k čomu doložil jej potvrdenie zo dňa 30.12.2025 a lekárske správy zo dňa 06.08.2025 a
06.11.2025. Vyšetrenie zo dňa 06.11.2025 je podľa neho dôsledkom fyzického útoku navrhovateľa zo
dňa 26.10.2025, kedy nárazom na roh sedačky utrpel poranenie chrbta v obličkovej časti. Pri fyzickom
napadnutí v auguste 2024 mu žalobca poranil rameno, liečba si vyžiadala niekoľko týždňov. Doložil :

Lekárska správa zo dňa 06.08.2024, Lekárska správa zo dňa 06.11.205, Výmenný list - poukaz zo dňa
30.12.2025.

19. Odporca svoju odvolaciu argumentáciu zhrnul nasledovne: Nie sú ideálna rodina ani manželský
pár. Dochádza medzi nimi k expresívnym výmenám názorov, slovným konfliktom. Zo žiadneho dôkazu

však podľa neho nevyplýva, že by bol voči niekomu použil násilie, akékoľvek, prípadne niekoho fyzicky
napadol. Naopak, fyzicky bol, a to opakovane, napadnutý on navrhovateľom. Závery súdu prvej inštancie
označil preto za nesprávne a zakladajúce odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď súdu
prvej inštancie vytkol, že uviedol, že má svojim správaním narúšať fyzickú integritu navrhovateľov a
dopúšťať sa násilia na navrhovateľoch. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom podľa § 365 ods. 1 písm. g/ zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy, ktoré doposiaľ neboli predložené, nakoľko ním nemohli
byť predložené. Doložil ich spolu s tvrdeniami vyššie a tieto podľa neho osvedčujú, že vo veci nejde o
násilie či existenciu obáv navrhovateľov o ich život a zdravie, ale o verbálne konflikty a o fyzické útoky
navrhovateľa voči jeho osobe. S poukazom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie

predmetnú vec i nesprávne posúdil, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď
neodkladné opatrenie nariadil. Odvolací súd žiadal, aby nariadené neodkladné opatrenie zrušil v celom
rozsahu.

20. Následným podaním odporca doložil lekársky nález, ktorý podľa jeho názoru potvrdzuje, že medzi

navrhovateľkou a ním dochádza ku konfliktom, a nie k násiliu jeho osoby voči navrhovateľke. Za jeden
z hlavných dôvodov jeho psychických problémov označila G.. C. disharmonické rodinné spolužitie,
pričom základom ich konfliktov sú ich povahové črty. Zopakoval, že násilia akéhokoľvek druhu sa na
svojej manželke a synovi nedopúšťa. Ide o obojstranné hádky s expresívnym verbálnym prejavom,
nie o týranie blízkych osôb. Manželka a rovnako i syn mu pri slovných výmenách nezostávajú, nič

dlžní. Ním predkladaný vyššie uvedený lekársky nález G.. Y. C. závery súdu prvej inštancie o násilí
voči navrhovateľom podľa neho jednoznačne vyvracia, a teda zistený skutkový stav neobstojí, čím
mal za naplnený odvolací dôvod podľa § 356 ods. 1 písm. g/ CSP. Ako dôkaz doložil Lekársky nález
G.. Y. C., psychiater zo dňa 19.01.2026, podľa ktorého Pacient (odporca) je evidovaný v ambulancii
od r. 1919 (asi 2019-pzn.odvolacieho súdu) pre dg.: Depresívne rúzkostná porucha, Závislosť od

alkoholu. Pravidelne užíva nastavenú terapiu antidepresívami a anxiolytikami. Okrem uvedeného je
liečený pre nasledujúce závažné somatické diagnózy: Papilárny karcinóm pravého laloka štítnej žľazy
- operatívne odstránený s následnou rádioterapiou. Hepatopatia s vysokou biochemickou aktivitou.
Stav po akútnej pan kreatitíde. Vážne medicínske diagnózy sú jedným z reaktívnych faktorov jeho
psychických problémov. Druhým je dysharmonické rodinné spolunažívanie. Na dohovorené kontroly sa

dostavuje - on i jeho manželka, ktorá súčasne podáva objektívnu anamnézu, nakoľko matrimoniálne
spolužitie je dlhodobo konfliktové. Základom konfliktov sú povahové vlastnosti oboch zúčastnených a
konflikty sú akcentované pacientovým abúzom alkoholu. Pri hádkach dochádza k obojstrannej verbálnej
agresivite, niekedy je pacient agresívny i predmetovo. Po usmernení oboch manželov jednotlivo aj v
spoločnom sedení sa zvyčajne situácia v rodine krátkodobo zlepší, ale následne sa konflikty opakujú,

nakoľko ani jedna strana nedodrží dohovory. Žijú v spoločnej domácnosti spolu s dospievajúcim synom,
u ktorého sa už tiež vyskytli alkoholové excesy, pre ktoré musel byť ošetrený na urgentnom medicínskom
pracovisku. Rodinu financuje takmer kompletne pacient, nakoľko manželka pracuje príležitostne, zväčša
naparciálnyúväzok/učíangličtinuvmaterskejškole/,nakoľkonapriekdlhoročnémupobytunaSlovenskuneovláda slovenský jazyk. Z psychiatrického hľadiska je pacient lucídny, orientovaný vo všetkých f
modalitách, psychomotoricky v norme. Nálada pri kontrolách je eutýmna, v domácom prostredí labilná,
najmä v ebrietách rezonantná, emotivita dráždivé /vyváženým expresívnym prejavom. V

triezvom stav je pacient senzitívny, /merane emotívne rezonuje, nálada kolíše do subdepresívnych
a úzkostných /výkyvov v závislosti od zdravotného stavu. V myslení pretrvávajú obavy z vývinu
onkologického ochorenia, častá je anticipačná úzkosť. V kontraste so zdravotným stavom však pacient
požívapravidelnealkohol.Hocidokážeadekvátnekritickyzhodnotiťnegatívnyvplyvnasvojezdravie,nie
je schopný dodržať úplnú a trvalú abstinenciu. Vnímanie pacienta je intaktné, záujmová sféra rozvinutá,

sociálne kontakty primerané, amnestické a intelektoré schopnosti kvalitné, bez známok deteriorácie,
osobnosť premorbídne akcentovaná, aktuálne na liečbe antidepresívami stabilizovaná.

20. Navrhovatelia v rámci svojej odvolacej repliky prostredníctvo svojej právnej zástupkyne odvolanie
odporcu označili za nedôvodné a v plnej miere sa stotožnili s odôvodnením napadnutého uznesenia.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania podľa nich k správnym skutkovým

zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Mali za to, že ani dôkazy predložené odporcom v
odvolacom konaní, neodôvodňujú zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutie neodkladného
opatrenia.Rozhodnutiesúduprvejinštanciepodľanichchránioprávnenýzáujemnavrhovateľovresp.ich
telesnú a duševnú integritu a zabezpečuje im potrebnú ochranu pred hrozbou násilia zo strany odporcu.
Súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa nich vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu,

ktorý navrhovatelia úplne a dostatočne osvedčili v zmysle platnej judikatúry. Ak odporca v odvolaní
namieta najmä nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, naopak, boli
toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav osvedčený navrhovateľmi. Považovali
za všeobecne známe, že domáce násilie je latentnou formou násilia, ktorá sa deje za zatvorenými
dverami. Preto jeho preukazovanie je o to náročnejšie. Násilie predstavuje zdroj bezmocnosti obete a

súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom
je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej
vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5MCdo 10/2012). Odporca podľa nich v odvolaní zľahčuje situáciu v
rodine, svoje správanie, svoje problémy s alkoholom a agresivitu. Tvrdí, že v spoločnej domácnosti
dochádzalo len k „expresívnym verbálnym konfliktom“ a to vzájomným a preto sa nejedná o násilie
ako o ňom pojednáva Najvyšší súd SR v uznesení spis zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012. Pokiaľ
zároveň tvrdí, že navrhovateľmi nebolo preukázané, že by on útočil na navrhovateľov ale naopak,

on preukazuje vo svojom odvolaní, že bol opakovane napadnutý navrhovateľom a že on je ohrozený
správaním navrhovateľov, dali do pozornosti, že tieto tvrdenie sú v priamom rozpore s tvrdeniami
navrhovateľov, dôkazmi predloženými navrhovateľmi k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré súd prvej inštancie podľa nich správne vyhodnotil v napadnutom uznesení a o ktoré sa opieral
pri vydaní napadnutého uznesenia. Uvedené je podľa nich aj v priamom rozpore s vykázaním odporcu

z domácnosti v zmysle § 27a Zákona o policajnom zbore, keď vykázanie osoby podozrivej z násilia,
je jedným zo zásadných opatrení policajta a slúži na bezprostrednú ochranu ohrozenej osoby pred
násilím a jej hrozbou. Vykázanie osoby z domácnosti, je podľa nich silný dôkaz a súdy ho považujú
za jeden z hlavných dôkazov na osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. Uviedli, že správanie
odporcu bolo dlhodobo sprevádzané agresivitou, krikom, ponižovaním, manipuláciou, vyhrážkami a

psychickým nátlakom. Nešlo o bežné partnerské hádky, ale o systematické správanie, ktoré viedlo
k strachu, psychickému vyčerpaniu a strate pocitu bezpečia navrhovateľov. Uvedené osvedčujú aj
skutočnosťou, že žalobkyňa už v auguste 2024 kontaktovala Poradenské centrum Nádej, pretože ona aj
navrhovateľ prežívali psychické utrpenie v dôsledku agresívneho správania odporcu, verbálnych útokov,
kriku, zosmiešňovania a nadávok. Odporca kričal tak hlasno, že ho počuli susedia, a nereagoval na

žiadne prosby, aby prestal. Navrhovateľka už v tom čase často plakala z bezmocnosti a psychického
tlaku. Veľmi sa jej uľavilo, keď zistila, že na rozvod manželstva nepotrebuje súhlas odporcu. Mali za to,
že odporca sa snaží spochybniť vo svojom odvolaní, že z jeho strany existovalo fyzické, ale aj psychické
násilie voči navrhovateľom, hovorí len o bežných hádkach a tvrdí, že on sám bol obeťou násilia zo
strany navrhovateľa. Tieto tvrdenia označili za nepravdivé a odporca ich podľa nich uvádza v snahe

vykresliť situáciu vo svoj prospech. Odporca sa podľa nich snaží odviesť pozornosť od svojho správania
tvrdeniami o údajných fyzických útokoch navrhovateľa na jeho osobu. Navrhovateľ nepopiera, že na
dlhodobé agresívne a útočne správanie odporcu aj on niekedy reagoval nevhodne možno neprimerane
- snažil sa otca od seba odsotiť, bránil sa pred ním, pričom odporca utrpel aj ním prezentované zraneniez augusta 2024 aj októbra 2025, o ktorých predkladá lekárske správy. Navrhovateľ však absolútne
odmietol tvrdenia odporcu, že by on bol ten, kto útočil prvý na odporcu. Jeho správanie bolo výlučne
obranného charakteru, nasledovalo po agresívnych útokoch odporcu a jeho dlhodobých provokáciách

voči navrhovateľovi, ktorého ponižoval, urážal a správal sa k nemu dlhodobo devalvujúco. Potvrdzuje
to podľa nich nepriamo aj odporca, ktorý vo svojom odvolaní uvádza, že mu navrhovateľ pri hádkach
povedal:„žežalovanýaniniejejehootcom“,„žesacítiakozbytočnývýstrek“,„žebybolnajradšejkebytu
ani nebol“. Navrhovateľka pripomenula, že už vo svojom návrhu uvádzala, že hoci fyzické incidenty boli
menej časté, psychické násilie zo strany odporcu bolo prítomné neustále. Uviedli, že odporca pristupoval

aj k ekonomickému nasiliu - skrýval kľúče od auta, blokoval navrhovateľom telefónne čísla (boli vedené
na jeho firmu), vypínal im internet, zamykal navrhovateľov v byte č. 3, aby nemohli používať spoločné
príslušenstvo a používal tieto praktiky voči nim ako formu trestu. Takéto správanie možno aj podľa
judikatúry jednoznačne označiť za formou domáceho násilia. Ak sa odporca vo svojom odvolaní bráni,
že to bol on kto sa pokúšal situáciu v rodine pri hádkach deeskalovať, preto sa vyčleňoval sám do
bytu č. 2 a navrhovateľov zamykal v apartmáne č. 3 a zdôraznil, že to boli práve navrhovatelia, ktorí

napriek jeho snahám neustále vstupovali do bytu č. 2, odporcovi vytkli, že v odvolaní neuvádza, že
v byte č. 2 sa nachádzala kuchyňa, chladnička, práčka, kúpeľňa, kúpeľňa a iné obslužné zariadenia,
ktoré boli spoločné pre oba byty, nakoľko sa tieto dlhodobo užívali spoločne pre byt č. 2 aj pre byt
č. 3. Považovali za podstatné, že odporca nepopiera, že by v domácnosti dochádzalo k opakovaným
incidentom, naopak tieto potvrdzuje, avšak ich priebeh popisuje odlišne od navrhovateľov. Navrhovatelia

odmietajú opis udalosti, ako ich prezentuje odporca. Robí tak v snahe vykresliť seba v dobrom svetle
a docieliť zmenu súdneho rozhodnutia. Mali za to, že podrobne, takmer zhodne opisujú konkrétne
skutočnosti, ktoré odporca vo svojom odvolaní skresľuje, popiera, bagatelizuje a v niektorých prípadoch
úplne nelogicky vysvetľuje. Jeho tvrdenia považovali za nepresvedčivé, v mnohých prípadoch nelogické,
zavádzajúce. Na druhej strane v mnohých prípadoch podľa nich odporca nepriamo potvrdzuje opisy

skutočností ako ich uvádzajú vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhovatelia.
V prípade incidentu zo dňa 07.09.2025 odporca tvrdí, že ho v predmetný deň nahnevalo, že „kura
horelo“ z dôvodu neschopnosti navrhovateľky skontrolovať ho, čo však nebola podľa nich pravda. Kura
nezhorelo, len nebolo skontrolované, ako o to žiadal odporca. Svoju agresivitu voči navrhovateľom
odporca v odvolaní opisuje „ako pokarhanie“ navrhovateľov. Dali do pozornosti, že odporca tvrdí, že

„si nie je vedomý toho, že by demoloval spoločnú domácnosť, ako to opisujú žalobcovia“ ale to že
sa tak stalo nepopiera. Uviedli, že odporca v uvedený deň, rozbil optické zariadenie na internet, čo
sám priznal. Navrhovatelia trvajú na tom, že sa incident odohral ako ho opísali vo svojom návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka absolútne odmieta, že by sa jej kabelka nachádzala
vo firemnom aute, ktoré používala, ako to tvrdí v odvolaní odporca. Kabelka bola vzatá odporcom z

jej nočného stolíka bez jej vedomia a súhlasu. Pokiaľ ide o incident zo dňa 26.10.2025 mali za to, že
odporca sa vo svojom odvolaní snaží presvedčiť súd, že „to bol on kto bol ohrozený“. V predmetný
deň, bol odporca znova opitý, napádal navrhovateľku a rozbíjal v byte veci. Sám odporca v odvolaní
priznáva, že bol na oslave kamaráta a domov prišiel až ráno, zaspal na sedačke. Priznáva, že sa
zobudil na hluk v domácnosti, a na navrhovateľov následne reagoval agresívne. Priznáva, že voči

navrhovateľom použil nožnice, hoci tvrdí, že to bolo v sebaobrane. Všetky tieto jeho tvrdenia podľa
nich len dokresľujú atmosféru, ktorá panovala v spoločnej domácnosti. Nesúhlasili s tvrdením odporcu,
že by policajnú hliadku volal odporca, privolala ju navrhovateľka, čo potvrdil v čestnom prehlásení aj
navrhovateľ. Súhlasili, že odporca spadol, keď sa ho navrhovateľ snažil odtlačiť preč, snažil sa tak
brániť pred odporcom. K pádu mohla prispieť aj skutočnosť, že odporca bol stále pod značným vplyvom

alkoholu. Nesúhlasili a navrhovateľ to dôrazne odmieta, že by ho napadol. Opakovane dopĺňajú, že
to bol práve odporca, kto v predmetný deň opakovane vstupoval do oboch bytov, kde navrhovateľov
zastrašoval, kričal na nich a neskôr ich zamykal v byte č. 3. Pokiaľ ide o incident zo dňa 16. 12. 2025
odporca v odvolaní tvrdí, že žalobca „prišiel do spoločnej domácnosti neskoro večer a opitý“, navrhovateľ
k tomu uviedol, že žiadny čas kedy mal prísť domov dohodnutý nebol. Odmieta aj tvrdenia odporcu, že by

domovprišielopitý.Uviedli,žeodporcaodmietalnavrhovateľanajskôrpustiťdodomácnostiavysypalmu
smetný kôš v jeho izbe ako formu trestu, čoho svedkom bola aj navrhovateľka. Odporca na nich oboch v
predmetný deň opätovne útočil verbálne a urážal ich. Pri incidentoch zo dňa 21. 12. 2025 odporca podľa
nich sám priznal, že mal viacero akcií v dňoch 19.12, 20.12 a 21.12 a že sa domov vracal až nad ránom
okolo 4 hod. Rovnako v odvolaní tvrdí, že si nepamätá, čo sa mu stalo večer (ako utŕžil zranenia). Mali

preto za zrejmé aj z vyjadrení odporcu, že bol pod vplyvom alkoholu. Zároveň namietali, že odporca si
nespomína na mnohé veci z uvedeného dňa, ale presne si pamätá, že vzduchovku si nachystal k dverám
bytu a mal ju na svoju ochranu, aby sa on mohol brániť pred navrhovateľmi. Jeho vyjadrenia vyznievajú
podľa nich veľmi nepresvedčivo a nedôveryhodne, nakoľko mali za zrejmé, že polícia po výsluchu stránvyhodnotila, že odporca je ohrozujúcou osobou pre navrhovateľov ako ohrozené osoby a preto odporcu
vykázala zo spoločnej domácnosti a zaistila jeho zbrane. Tvrdenia odporcu, že si pripravil vzduchovku
len na svoju obranu a do auta sa utekal skryť, len kvôli svojej vlastnej bezpečnosti, tak vyznievajú podľa

nich nanajvýš nedôveryhodne a účelovo. Navrhovatelia trvajú na skutočnostiach uvádzaných v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, že odporca na nich v predmetný deň kričal, urážal ich, zobral
vzduchovku a zabarikádoval sa v byte č. 2. Odmietal ich tam vpustiť. Keď navrhovatelia zavolali políciu,
pokúsil sa odísť autom, pričom takmer zrazil navrhovateľa, ktorý sa mu snažil zabrániť mu v odchode.
Nasledujúci deň odporca opäť prišiel k bytu, navrhovateľka mu neotvorila a privolala políciu, ktorá mu

doručila rozhodnutie o vykázaní. Mali za to, že tvrdenia navrhovateľov na rozdiel od tvrdení odporcu sú
konzistentné,detailnéapodporenépredloženýmilistinnýmidôkazmi.Naopak,tvrdeniaodporcusúpodľa
nich plné rozporov, nelogických záverov, účelových skreslení a popierania objektívnych skutočností,
ktoré potvrdila aj polícia v úradnom zázname a vykázaní z obydlia. Pokiaľ odporca v doplnení odvolania
predložil súdu psychiatrický nález G.. Y. C. zo dňa 19. 01. 2026 (ďalej len nález“), ktorý podľa jeho názoru
vyvracia existenciu domáceho násilia odporcu voči navrhovateľom, takýto záver považujú za nesprávny

a nevyplývajúci z obsahu nálezu. Naopak, samotný nález podľa nich potvrdzuje viaceré skutočnosti,
ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako významné pre osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia.
Nález potvrdzuje najmä:
- dlhodobé konfliktné spolužitie, ktoré je akcentované abúzom alkoholu zo strany odporcu. Psychiatrička
uvádza, že „základom konfliktov sú povahové vlastnosti oboch zúčastnených avšak konflikty sú

akcentovanépacientovýmabúzomalkoholu“.Právenadmernéužívaniealkoholubolojednýmzhlavných
spúšťačov agresívneho správania odporcu, čo navrhovatelia opísali v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia a predložených dôkazoch. Nález teda podľa nich len potvrdzuje, že odporca má dlhodobý
problém s alkoholom, ktorý zhoršuje jeho správanie v domácom prostredí, že odporca bol v domácnosti
agresívny aj predmetovo, keď predmetová agresivita je jednou z foriem domáceho násilia a presne

korešponduje s tým, čo navrhovatelia opísali - rozbíjanie vecí, hádzanie predmetov, manipulácia s
nožnicami, ničenie zariadenia domácnosti. Tento údaj považovali za mimoriadne významný, pretože
podľa nich potvrdzuje, že agresivita odporcu má aj fyzický rozmer, hoci nie vždy smerovaný priamo
na osobu, že konflikty sa opakujú a že odporca nedokáže dlhodobo dodržať dohodnuté postupy.
Psychiatrička uvádza, že „po usmernení oboch manželov sa situácia krátkodobo zlepší, ale následne sa

konfliktyopakujú,nakoľkoanijednastrananedodržídohovorenépostupy“.Tentoopispresnezodpovedá
tvrdeniam navrhovateľky, že odporca sa opakovane ospravedlňoval, no jeho správanie sa vždy vrátilo do
pôvodných koľají. Nález teda podľa navrhovateľov potvrdzuje cyklický charakter správania typický pre
domáce násilie - krátke obdobia pokoja striedané epizódami agresivity. Nález psychiatričky uvádza, že
odporca pravidelne požíva alkohol napriek vážnym zdravotným diagnózam, konkrétne že „v kontraste so

zdravotným stavom však pacient požíva pravidelne alkohol“ a že „nie je schopný dodržať úplnú a trvalú
abstinenciu“ pričom užíva lieky - antidepresíva a anxiolyty. Uvedené podľa nich len potvrdzuje to, že
najzávažnejšieincidentysaodohraliprávevstaveopitostiodporcu,pričomtentosámvosvojomodvolaní
priznáva, opakovanú konzumáciu alkoholu pred jednotlivými incidentami, zároveň z odvolania vyvodili,
že odporca si po užití alkoholu často nepamätá viaceré skutočnosti (napr. ako mu boli spôsobené

zranenia). Nález podľa nich potvrdzuje, že odporca má dlhodobý problém s alkoholom - je závislý na
alkohole, čo zvyšuje riziko jeho nepredvídateľného a agresívneho správania, ak by sa mohol vrátiť
späť do bytu a priblížiť k navrhovateľom. Nález podľa nich potvrdzuje, že navrhovateľka bola tou, kto
psychiatričke opisoval situáciu v rodine. Psychiatrička uvádza, že „na kontroly sa dostavuje on i jeho
manželka, ktorá súčasne podáva objektívnu anamnézu“, čo znamená, že odporca nebol tým, kto by

aktívneriešilsvojesprávaniealebokonfliktyvrodine-naopak,navrhovateľkabolatá,ktoráupozorňovala
na problémy a snažila sa ich riešiť a objektívne opisovala situáciu v rodine. Nález podľa nich nevyvracia
existenciu domáceho násilia - naopak, potvrdzuje jeho základné prvky. Nález neobsahuje žiadne
tvrdenie,žebysaodporcanedopúšťalnásilia.Nálezlenopisujepsychickýstavpacientaajehosprávanie
v domácom prostredí. A práve tieto opísané skutočnosti - predmetová agresivita, konflikty akcentované

alkoholom, opakované hádky, labilná emotivita, neschopnosť dodržať dohody - sú typickými znakmi
domáceho násilia. Nález podľa nich potvrdzuje, že odporca má dlhodobé psychické ťažkosti, ktoré
sa v domácom prostredí prejavujú labilitou, dráždivosťou a nevyváženým expresívnym prejavom a
agresivitou, čo je presne správanie, ktoré navrhovatelia opísali ako zdroj strachu, napätia a ohrozenia.
Pokiaľ odporca k odvolaniu predložil aj video nahrávky zo dňa 08.01.2026, t. j. po návrate odporcu do

bytu č. 2, dali do pozornosti, že v zmysle ustanovenie § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Nahrávky predložené odporcom tak
nie sú podľa nich nijakým spôsobom relevantné pre vydanie neodkladného opatrenia. napriek tomu sa
k nim vyjadrili tak, že odporca bol pôvodne vykázaný z celej spoločnej domácnosti t. j. z bytu č. 2, ktorýje vo vlastníctve odporcu, ako aj z bytu č. 3 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tieto dva
byty sú oddelené dverami (ktoré je možné uzamknúť). Aby nedošlo k neprimeranému
zásahu do práv odporcu, navrhovatelia nežiadali súd o zákaz vstupu do bytu č. 2, kde sa nachádza

spoločné príslušenstvo pre byt č. 2 aj byt č. 3, nakoľko tieto boli stavebnými zásahmi prepojené, ale len
do bytu č. 3. Funkčnú kuchyňu, samostatný kotol si navrhovatelia musia znova dobudovať a dokúpiť
elektrospotrebiče (ako práčka a pod.), aby v byte mohli plnohodnotne bývať. Z
predložených nahrávok nie je podľa navrhovateľov vôbec zrejmé, že by navrhovateľka vstupovala do
bytu č. 2. Počuť otáčanie kľúča v zámku a stlačenie kľučky a to opakovane. Navrhovateľka uvádza,

že dňa 08.01.2026 išlo o deň, kedy sa odporca vrátil do bytu č. 2 po jeho vykázaní z domácnosti.
Keďže navrhovateľka po príchode z práce domov videla pred bytom auto odporcu, vedela, že sa
odporca vrátil do bytu č. 2, čo v nej vyvolalo veľký strach a úzkosť. Navrhovateľka preto opakovane
kontrolovala, či sú dvere zamknuté, či sú s navrhovateľom v bezpečí a či sa odporca k nim do bytu
nedostane, keďže ten sa vrátil do bytu č. 2 v čase, keď ani jeden z nich nebol doma. Pokiaľ ide o
kľúče v zámku, kvôli ktorému sa odporca nevedel dostať do bytu č. 2, navrhovatelia uviedli, že keďže

oni nepoužívali na vchod do bytu v čase vykázania odporcu vchod do bytu č. 2, zabudli a nenapadlo
ich, že sú tam zvnútra Kľúče v zámku a odporca sa nebude vedieť dostať do bytu. Uvedené mali ale
za úplne irelevantné pre vydané neodkladné opatrenie. K veciam, ktoré si navrhovateľka nechala na
zámok zamknuté v byte č. 2, uviedla, že tieto si pred odporcom uzamkla zo strachu, že ich poškodí
alebo vyhodí keď sa vráti domov (po uplynutí 14 dňovej lehoty odo dňa vykázania). Keďže byt č.

2 v ktorom ostal odporca, je podstatne väčší ako byt č. 3, navrhovatelia nemali kam v tak krátkom
časovom úseku (vykázanie odporcu sa udialo počas vianočných sviatkov) uložiť niektoré svoje osobné
veci, preto ich nechali v byte č. 2. Až pred pár dňami, sa im podarilo s odporcom dohodnúť na ich
odovzdaní navrhovateľom. Súd prvej inštancie podľa nich správne aplikoval § 325 ods. 2 písm. e)
a h) CSP, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie, nie preukázanie

daného stavu. Súd prvej inštancie podľa nich správne vyhodnotil naliehavosť, bezprostredné ohrozenie
aj proporcionalitu zásahu súdu. Z rozhodovacej praxe slovenských súdov mali za zrejmé,
že „ Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre
vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať
vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na

účel a podstatu neodkladného opatrenia nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom
konaní.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.06.2019, sp. zn. 5Cdo 25/2019).
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Navrhovateľ osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej),
ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že

súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťujenajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe
sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012). Podľa platnej judikatúry (napr. uznesenie Krajského
súdu v Trnave spis. zn. 21Co/23/2025 - 57 zo dňa 19.03.2025) neodkladné opatrenia má charakter
neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, teda naplnenie podmienok na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, je dané ak tento
inštitút nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v

zmysle § 27a PolZ (zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov), čo bol prípad
žalobcov. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP postačuje, ak je
osvedčenéohrozenietelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľakonanímosoby,protiktorejnávrhna
nariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje.Súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide z hľadiska procesného
o konanie zrýchlené. Uviedli, že svoje tvrdenia podložili listinnými dôkazmi - potvrdením o vykázaní
odporcu z obydlia, úradným záznamom zo dňa 21.12.2025, potvrdeniami o zaistení veci, čestným
prehlásením navrhovateľa a potvrdením o podaní oznámenia, potvrdením Intervenčného centra pre

Bratislavský kraj - Centra Nádej, ktoré jednoznačne osvedčujú dôvodnosť podozrenia z násilia odporcu
voči navrhovateľom. Dali do pozornosti, že podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý
právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, podľa
čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nikoho nemožnomučiť alebo podrobovať neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu, z čl. 8 ods. 1
Dohovoru vyvodili, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia
a korešpondencie. Napriek tomu, že od vydania neodkladného opatrenia žijú od odporcu oddelení len

„za zamknutými dverami“, oddelené bývanie od odporcu im prinieslo pokoj, bezpečie a možnosť žiť
normálny život. Predtým síce žili „v spoločnej domácnosti“, ale v neustálom strachu, napätí a traume.
To, že situácia v rodine bola zlá a v rodine bolo prítomné násilie priznáva v celom svojom odvolaní
aj odporca (hoci jednotlivé incidenty popisuje odlišne) a potvrdzuje to aj nález psychiatričky, ktorý ako
dôkaz predložil odporca. Navrhovatelia konečne od vydania neodkladného opatrenia zažívajú pokojné

rodinné prostredie, nevracajú sa do domácnosti so strachom, čo sa zase bude diať, čo ich čaká,
podporujú sa a komunikujú rešpektujúco. Odporca podľa nich nikdy neprejavil skutočnú ľútosť ani
zodpovednosť za svoje správanie voči nim. Ospravedlnenia u neho boli vždy iba krátkodobé a následne
sa situácia v rodine vždy vrátila do starých koľají, úľavu im prinieslo až vydané neodkladné opatrenie
na zákaz vstupu odporcu do bytu a zákaz priblíženia k nim. Odporca až do vydania neodkladného
opatrenia hoci si bol vedomý svojej závislosti od alkoholu pre ktorú navštevuje psychiatričku, nikdy

nebol dlhodobejšie schopný zmeniť svoje správanie a vzťah k alkoholu a to napriek tomu, že si bol
vedomý následkov užívania alkoholu na jeho zdravie ale aj na jeho správanie, kde práve alkohol u
neho stupňoval a umocňoval agresivitu a zhoršoval situáciu v rodine. Navrhovateľov momentálne pred
správaním odporcu chráni len napadnuté uznesenie a nevedia si predstaviť, čo by nasledovalo, keby
odvolací súd neodkladné opatrenie žalobcov zamietol. Preto navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdiť a navrhovateľom priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti napadnutým výrokom uznesenia súdu
prvej inštancie nie je dôvodné.

23. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú
narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, o čo však v danej veci nejde. Za podmienku
pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať osvedčenie zo strany navrhovateľa
neodkladného opatrenia, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu,

ktorápodávanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaohrozené,resp.bymuvzniklaujma,prípadne
už vzniknutá ujma sa zväčšovala, a to nenapraviteľne, a navrhované neodkladné opatrenie je jediným
logickým riešením na úpravu týchto ohrozených pomerov subjektov konania o tomto návrhu. Pri
nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy
pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany

sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktoránávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodáva,môžedôvodneobávaťnenapraviteľnejalebo
len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu
oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá
náležite zistený skutkový stav, keď splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia

nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je ho potrebné aspoň osvedčiť, a to
aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením poskytuje súd právnu ochranu buď dočasne, alebo
ako v danom prípade požadujú navrhovatelia vychádzajúc z petitu návrhu na nariadenie neodkladného

opatreniatrvalo,nahrádzajúckonanievovecisamejbezpotrebyvykonania dokazovaniapožadovaného
v riadnom meritórnom konaní, čo je dôvodné len za osvedčenia naliehavosti situácie a vysokej
intenzity osvedčenia potreby okamžitého zásahu súdu spôsobom a v rozsahu determinovanom petitom
neodkladného opatrenia. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z

predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. §
185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú
splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia je viazaný návrhom strany, pričom je nutné starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných

obmedzení, prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného
opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, prípadne aj ochranu tretích subjektov, ak sa ich práv má neodkladné
opatrenie tiež týkať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do základných ľudských práva slobôd garantovaných Ústavou SR, je možné tieto práva obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Uvedené
sa potom týka aj obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré možno obmedziť len v legitímnom prípade v
nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, ak by jeho plnohodnotným výkonom boli porušované vyššie

ľudské práva a slobody.

24. Právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol dôvodnosť nariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia, nemožno vytknúť nelogickosť, nepreskúmateľnosť a
neudržateľnosť a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na ne (§ 387

ods. 2 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné a dostatočné opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami.Sozreteľomnapodstatu,účelazmyselinštitútuneodkladnéhoopatrenianiejeprerozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa. Je potrebné tieto
tvrdeniaaspoňspoľahlivoosvedčiťatoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodnenadobudnúťpresvedčenie

o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného
opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Výnimočnosť
tohto procesného inštitútu spočíva v tom, že dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je daná vtedy, keď sa niečo deje, t. j. za osvedčenia konkrétneho správania sa odporcu navrhovateľom

nesúcim dôkazné bremeno v rozsahu osvedčenia, že odporca realizuje také konkrétne správanie/
konanie, ktorým dochádza k ujme na právach navrhovateľa. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu
a preventívnu funkciu. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah súdu v jej priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou okamžitej úpravy pomerov
strán sporu hoci bez dokazovania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie, keď
úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si okrem toho vyžaduje osvedčenie takých skutočností,
aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a
vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať,
či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích

osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Ide o
tzv. zásadu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O potrebe
neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok
konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia
všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa riadi naliehavosťou

situácie, teda konkrétnou situáciou, naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy, ak aj pri
prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať
tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom
neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú, alebo v tomto prípade trvalú ochranu oprávnenému

účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený
skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného
opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky
znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Musia sa mať na zreteli aj oprávnené záujmy tretích

osôb.

25. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany
smerujúcim k úprave pomerov, k ovplyvneniu správania strán a k ochrane subjektu pred takým konaním,
ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej alebo

nemateriálnej ) u navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ide o výnimočný prostriedok, keďže sa zásadne
nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté
a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, s tým, že smeruje len k

osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do
záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súd však
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení jeho navrhovateľa bez osvedčenia aspoň
základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nebezpečenstva bezprostrednehroziacej ujmy, keď neodkladné opatrenie musí byť proporcionálne prípustné. Úlohou konajúceho súdu
je vyhodnotiť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. či osvedčil naliehavosť

situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia, keď nie je postačujúca iba jeho
subjektívna obava zo zhoršenia jeho právneho alebo faktického postavenia, ale pre účely úspechu v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie, že táto obava reálne hrozí v
čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hrozba ujmy nemôže byť len hypotetická
a práve navrhované neodkladné opatrenie musí byť logickým právnym prostriedkom slúžiacim na jej

zabránenie, ktorú osvedčenosť musí uniesť navrhovateľ neodkladného opatria.

26. V danom prípade odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to,
že navrhovatelia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia vymedzeného nimi zvoleným petitom. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vzhliadol
osvedčenie reálnej hrozby ujmy navrhovateľom v dôsledku aktuálneho reálneho správania sa odporcu,

keď navrhované neodkladné opatrenie odvolací súd posúdil ako dôvodné aj so zreteľom na vyššie
spomínanú zásadu proporcionality úpravy právnych a faktických pomerov účastníkov konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Aktuálne okamžitý súdny zásah do daných právnych vzťahov je
naliehavý a teda aj potrebný. Rozsah navrhovateľmi odporcovi navrhovaných obmedzení spočívajúcich
v jeho obmedzení práva slobody pobytu v byte v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve, za situácie,

že má zabezpečené nerušené obydlie v byte v jeho vlastníctve a teda navrhované neodkladné
opatrenie nenarúša jeho obydlie, ale len výkon vlastníckeho práva k bytu v BSM, je primeraný
a proporcionálny k rozsahu výhody požadovanej navrhovateľmi spočívajúcej v navrhovanej súdnej
ochrane a toto obmedzenie možno od odporcu spravodlivo dočasne požadovať. Odvolací súd má
za to, že navrhovatelia majú pred odporcom obavu odôvodňujúcu potrebu nezdieľať s ním spoločnú

domácnosť a bývanie v jednej nehnuteľnosti, t. j. k osvedčeniu podozrenia z psychického násilia odporcu
voči navrhovateľom postačujúceho pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP došlo. Keďže došlo k osvedčeniu podozrenia z psychického
násilia odporcu voči navrhovateľom, jednoznačne tak došlo aj k osvedčeniu hrozby narušenia ich
psychickej integrity jeho správaním, keď psychické násilie subsumuje narušenie duševnej integrity

fyzickej osoby. Jednoznačne tak došlo k osvedčeniu podozrenia z ohrozenia psychickej integrity
navrhovateľov pre správanie sa odporcu v ich blízkosti, osvedčenie ktorej skutočnosti opodstatňuje
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Odvolací súd mal za osvedčené
psychické násilie odporcu voči navrhovateľom spočívajúce v osvedčení skutočnosti, že majú z jeho
osobydôvodnýstrach.Násilievpodobepsychickéhonásiliamalodvolacísúdzaosvedčenézpotvrdenia

OO PZ Bernolákovo o vykázaní odporcu zo spoločnej domácnosti vedenej s navrhovateľmi, keď
vychádzajúc z dikcie správne súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993
Z.z.opolicajnomzborevykázaniejeinštitútomdoúvahyprichádzajúcimprávevprípade,žeuvykázanej
osoby možno očakávať útok na slobodu a ľudskú dôstojnosť spolubývajúcich ako formu psychického
násilia, s ohľadom na predchádzajúce útoky, ktorých vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania o

nariadenie neodkladného opatrenia bolo pred vykázaním odporcu viac. V odvolacom konaní odporcom
doložený nález ošetrujúcej lekárky odporcu z odboru psychiatria taktiež osvedčuje jeho agresivitu, najmä
podvplyvomalkoholuazávislosťnaalkohole,t.j.znakymožnéhopsychickéhonásiliaodporcuvovzťahu
k navrhovateľom. Vykázanie z nehnuteľnosti bolo príslušníkom OO PZ Bernolákovo realizované po
zistení skutočnosti, že odporca má v jeho obydlí dve zbrane, ktoré mu boli zaistené. Z

listinného dôkazu doloženého samotným odporcom (lekárska správa psychiatričky G.. C.) došlo k
potvrdeniu navrhovateľmi tvrdenej skutočnosti, že odporca je osobou závislou na požívaní alkoholu,
abstinovaťsamunedarí.Kombinácioutýchtodvochzistenídošlokosvedčeniuskutočnosti,žeuodporcu
ideofyzickúosobualkoholika,manipulujúcehosostrelnýmizbraňami,keďbeznariadenianavrhovaného
neodkladného opatrenia by nemal obmedzenie v takomto prípadnom správaní sa v obydlí navrhovateľov

patriaceho do jeho BSM spolu s navrhovateľkou 1/, čo je objektívne spôsobilé vyvolávať u nich dôvodný
strach ako formu psychického násilia a tým zároveň aj narušenia psychickej integrity fyzickej osoby.

27. V súvislosti s násilím je potrebné poukázať na ustálený a zaužívaný výklad tohto pojmu. Pod násilím
sa rozumie jednak úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, a to buď len pravdepodobne ohrozujúce

alebo skutočné, proti osobe alebo určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Ďalej možno
násilie definovať ako každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci a
fyzického či sexuálneho nátlaku. Pri násilí nejde o konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocennéstrany. Násilím je tiež každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo robiť nechce, alebo je
jej bránené robiť niečo čo robiť chce, prípadne v nej vyvoláva strach. V prípade násilia nemusí ísť v
každom prípade o fyzické ataky k obeti, nakoľko zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie

môžu mať rovnako silné následky. K pojmu psychické násilie je nutné doplniť, že za toto je možné
považovať každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Psychické
násilie síce nezanecháva žiadne fyzické poranenia, napriek tomu však môže byť najhoršou formou
násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej

republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.
Vo všeobecnosti sa za násilie považuje akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu, teda napríklad aj opodstatnený strach. Násilie voči
matke je zároveň aj formou násilia páchaného na deťoch (Stanovisko Európskeho hospodárskeho a

sociálneho výboru 2006/C 325/15, čl. 2.2.4; Jeffries 2016, s. 3; Eriksson et al. 2013, s. 41). Pokiaľ ide
o úvahy odvolacieho súdu ohľadom psychického násilia odporcu voči navrhovateľke 1/, odvolací súd
vzal do úvahy vek navrhovateľa 2/, teda syna navrhovateľky 1/, blízky veku maloletého. Tento vek blízky
maloletému zohľadnil odvolací súd aj vo vzťahu k samotnému navrhovateľovi 2/, v záujme zdarného
ešte prebiehajúceho vývoja jeho osobnosti bez psychického násilia, s tým, že naopak vzhľadom na

jeho plnoletosť môže nutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a odporcom v budúcnosti
zvážiť a podať návrh na jej zrušenie. V danej veci mal odvolací súd za osvedčené aj podozrenie
z ekonomického násilia odporcu voči navrhovateľom, a to vychádzajúc z osvedčených skutočností
tvrdených všetkými účastníkmi konania, že mobily navrhovateľov sú hradené firmou odporcu, ktorý tak
môže rozhodovať o ich blokovaní, a navrhovateľka 1/ nemá trvalý pracovný pomer nezávislý od firmy

odporcu, navrhovateľ 2/ ako študent nie je schopný samostatne sa živiť.

28. Navrhovateľmi tvrdené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil a posúdil za osvedčené v takej intenzite,
že vyžadujú okamžitú súdnu ochranu v práve navrhovanom rozsahu. Odvolanie odporcu nevyvracia
navrhovateľmi tvrdené skutočnosti, ktoré tak odvolací súd vyhodnotil za osvedčené. Odvolanie odporcu

ani neuvádza, ktoré zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd prvej inštancie neposúdil v danej veci správne, keď odvolanie je obsahovo skôr všeobecnou
spoločenskou obhajobou osôb podozrivých z domáceho násilia spočívajúceho v psychickom násilí,
že ide o vzájomné konflikty rodinného charakteru, opomínajúc, že psychickým násilím môže byť len
strach fyzickej osoby z prítomnosti druhej fyzickej osoby v jeho obydlí chránenom ústavou a inými

právnymi normami, k osvedčeniu čoho došlo a táto osvedčená skutočnosť opodstatňuje poskytnutie
súdnej ochrany navrhovateľom v nimi požadovanom rozsahu, ktorý nie je neproporcionálny k jeho
ústavou a medzinárodnými zmluvami a Dohovorom chráneným právam a oprávneniam, nakoľko jeho
právo na nerušené bývanie v byte č. 2 v jeho vlastníctve porušené nie je, a nie je tak nariadeným
neodkladným opatrením dotknuté jeho obydlie. Taktiež nie je v nelegitímnom rozsahu porušené jeho

právo na slobodu pohybu vo vzdialenosti väčšej ako 10 metrov od navrhovateľov, ktorí v záujme
nerušenia ich psychickej integrity takýto odstup od odporcu legitímne potrebujú, v záujme predídenia
vzájomnej eskalácie vzniknutého rodinného konfliktu, ktorý sa stupňuje do psychického násilia a hraničí
až s fyzickým násilím, hoci aj obojstranne, ktorá eskalácia je vyvolávaná vzájomným kontaktom.
Odporca v rámci odvolania proti nariadenému neodkladnému opatreniu nepoprel násilie psychického

charakteru, t. j. podozrenie jeho osoby z vyvolania strachu navrhovateľov z jeho konkrétneho správania
sa v ich prítomnosti najmä pod vplyvom alkoholu v kombinácii s možnosťou manipulácie strelnými
zbraňami. Dôvodnosť navrhovaného neodkladného oparenia v zmysle jeho petitu podľa odvolacieho
súdu osvedčená bola vzhľadom na osvedčenie hrozby nenapraviteľnej ujmy navrhovateľom v intenzite
vyžadujúcej si okamžitú súdnu ochranu v navrhovanom rozsahu, keď súd prvej inštancie v zmysle §

336 ods. 1, 2 CSP správne uložil navrhovateľke 1/ ako bezpodielovej spoluvlastníčke predmetného
bytu spolu s odporcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, aby neodkladné opatrenie malo len
dočasný charakter a neobmedzovalo tak odporcu nad legitímny rozsah. V meritórnom konaní bude
procesný priestor na vykonanie podrobného dokazovania a môže byť po ňom prípadne uplatnená
náhrada prípadnej škody. Aktuálne pre vzniknutý konflikt navrhovateľmi osvedčenej a odporcom

nepopretej intenzity sa však vyžaduje okamžitý zásah súdu v záujme predídenia škode na zdraví
(fyzickom aj psychickom) všetkých zúčastnených subjektov bez opodstatnenosti zamýšľania sa nad
týmito druhotnými aspektmi veci.29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
o zákaze vstupu odporcu do bytu č. 3 a o zákaze jeho približovania sa k obom navrhovateľom na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a v napadnutom a zároveň aj súvisiacom výroku o náhrade trov

konania, správne rozhodnutom v zmysle zásady úspešnosti v konaní, ako vecne správne podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady
úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne

úspešným obom navrhovateľom priznal nárok na ich náhradu proti neúspešnému odporcovi v rozsahu
100%.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).