Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5626200887
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Ivana Stehlíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5626200887.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: KOMPAKT REAL s.r.o., sídlo: Bojnická 3, 831 04
Bratislava, IČO: 36 287 270, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., sídlo:
Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, za účasti intervenienta: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. C. XXX/XX, E. F., proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, E. F.,
o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie 02.03.2026 sa žalobca domáha, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu vzniknutého podľa

zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.09.2022 v znení Dodatku č. 1 k zmluve o zriadení
záložného práva zo dňa 11.10.2022 zapísaného pod V-4777/2022 dňa 21.10.2022 zabezpečujúceho
pohľadávky žalovaného vo výške 710.000 eur s príslušenstvom voči obligačnému dlžníkovi všetko ku
nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zálohu ako: Parcela registra C-KN, parc. č. 288/1 o výmere 452 m2
- zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN, parc. č. 288/2 o výmere 264 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN, parc. č. 1772/13 o výmere 77 m2 - ostatná plocha, Parcela

registra C-KN parc. č. 1772/14 o výmere 8 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN
parc. č. 1772/15 o výmere 12 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/16
o výmere 10 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/17 o výmere
9m2 - zastavaná plocha a nádvorie a Stavby: súp. č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového
priestoru: 1, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 3983/88329, súp.
č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 2, druh nebytového priestoru: 12, podiel

priestoru na spoločných častiach: 4924/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového
priestoru: 3, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 5010/88329, súp.
č. 53, H. I. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 4, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru
na spoločných častiach: 5055/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 5,
druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 6009/88329, súp. č. 53, vchod
č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 6, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na

spoločných častiach: 3538/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 7,
druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 4008/88329, súp. č. 53, vchod
č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 8, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na
spoločných častiach: 5122/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 9,
druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 5033/88329, súp. č. 53, vchod
č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 10, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na

spoločných častiach: 5064/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 11,
druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 6247/88329, súp. č. 53, vchodč. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 12, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na
spoločných častiach: 34822/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, prízemie, číslo nebytového priestoru: 13, druh
nebytového priestoru: 7, podiel priestoru na spoločných častiach: 30854/88329, spoločne zapísaných

na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. E., obec vyšná Boca, okres Liptovský Mikuláš, ako
aj Parcela registra C-KN parc. č. 288/3 o výmere 13 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra
C-KN parc. č. 288/4 o výmere 13 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/5
o výmere 13 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/6 o výmere 18 m2-
zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/7 o výmere 17 m2 - zastavaná plocha

a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/8 o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela
registra C-KN parc. č. 288/9 o výmere 17 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc.
č. 288/10 o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/11 o výmere
17 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/12 o výmere 18 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/13 o výmere 14 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
Parcela registra C-KN parc. č. 1772/19 o výmere 19 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra

C-KN parc. č. 1772/20 o výmere 15 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc.
č. 1772/21 o výmere 14 m2- zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/22 o
výmere 19 m2 - ostatná plocha, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/23 o výmere 14 m2 - ostatná plocha,
Parcela registra C-KN parc. č. 1772/24 o výmere 6 m2 - ostatná plocha, spoločne zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území H. E., obec H. E., okres Liptovský Mikuláš.

2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vecná aktívna legitimácia
žalobcu je odvodzovaná od jeho hmotnoprávneho postavenia záložcu so záložno-právneho vzťahu
vzniknutého Zmluvou o zriadení záložného práva zo dna 20.09.2022 zabezpečujúceho uspokojenie
pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi ku predmetu zálohu v majetku záložcu. Vecná pasívna legitimácia

žalovaného je odvodzovaná od jeho hmotnoprávneho postavenia záložného veriteľa so záložno-
právneho vzťahu uzatvoreného dňa 20.09.2022 ku predmetu zálohu v majetku záložcu. Intervenient na
strane žalobcu je osoba obligačného dlžníka, ktorý uzatvoril dna 20.09.2022 Zmluvu o pôžičke, ktorej
uspokojenie bolo zabezpečené Zmluvou o zriadení záložného práva medzi žalovaným a žalobcom.
Dlžník vystupujúc v postavení konateľa žalobcu v čase letných mesiacov roku 2022 oslovil žalovaného

so záujmom, aby tento splatil za žalobcu dlh voči banke z poskytnutých úverov, ktoré boli zabezpečené
zriadením záložného práva na predmet zálohu tvoriaceho predmet tohoto sporu. Výška úverového
dlhu žalobcu spolu zodpovedala čiastke cca 500.000 eur. Po oboznámení sa žalovaným s obsahom
zabezpečených záväzkov žalobcu voči banke a obhliadke predmetu zálohu tvoriaceho zabezpečenie,
žalovaný súhlasil s požiadavkou a pripravil právnu dokumentáciu prostredníctvom ktorej bol ochotný

splniť za žalobcu záväzok voči banke D. J. A. K. E. z úverových vzťahov, ktorú dokumentáciu predložil
dlžníkovi ako spôsob prostredníctvom ktorého zabezpečí účel, pre ktorý právny vzťah účastníkov
mal vzniknúť. Žalovaný trval na spôsobe realizácie tým, že poskytne peňažnú pôžičku pre dlžníka,
ktorú musí žalobca v postavení záložcu zabezpečiť zriadením záložného práva na predmet zálohu
po splnení podmienok ktorých prostredníctvom osobnej pôžičky poskytnutej dlžníkovi splní (úhradou

peňažných prostriedkov na zúčtovací účet patriaci banke) všetky záväzky žalobcu voči banke v
dôsledku čoho sa z postavenia záložného veriteľa v 3. poradí dostane do postavenia prednostného
záložného veriteľa ku predmetu zálohu. Žalobca ďalej argumentoval, že dlžník nemal nikdy záujem si
peňažné prostriedky ako fyzická osoba sám pre vlastnú potrebu dočasne požičať a ani žiadne peňažné
prostriedky po uzatvorení Zmluvy o pôžičke v skutočnosti, či už prostredníctvom osobného odovzdania

a prevzatia hotovosti alebo poukázaním peňažných prostriedkov žalovaného na účet dlžníka, s ktorým
mohol disponovať dlžník ako s vlastnými, mu poskytnuté žalovaným neboli. Žalovaný podľa svojho
správania prostredníctvom ním pripravenej dokumentácie nikdy nemal skutočný a reálny záujem
dočasne poskytnúť peňažné prostriedky dlžníkovi a ani mu ich nikdy do vlastnej dispozície neodovzdal
a nepreviedol, keď predstieraním poskytnutia pôžičky dlžníkovi sledoval, aby prostredníctvom splnenia

záväzkov banke za inú osobu (žalobcu) vytvorením prísnej a v tom čase nesplniteľnej doby (2 mesiace
resp. 5 mesiacov od poskytnutia) na vrátenie pôžičky dlžníkom alebo záložcom prostredníctvom
zriadenia konštruktu prepadného zálohu sa dostal ku vlastníctvu predmetu zálohu za pre neho extrémne
výhodných podmienok. Žalovaný prípravou zmluvnej dokumentácie a svojim postupom, ktorým predložil
spôsob vzniku na sebe závislých právnych úkonov, rovnako ako dlžník spoločne simulovali vznik

právneho vzťahu Zmluvy o pôžičke, ktorá trpí neplatnosťou od samého počiatku jej vzniku. Ďalším
dôvodomneplatnostiZmluvyopôžičkenesplnenímreálnejpodstatyvznikupôžičkyjeoporouvrozhodnú
rozhodovaciu súdnu prax rozhodnutia NS SR č. 3 Cdo 325/2009 vyjadrenú v obsahu právnej vety:
„Dokiaľ ku odovzdaniu peňažných prostriedkov zmluvnými stranami nedôjde, právny vzťah pôžičkynevznikne“, ktorá právna veta je súdnou praxou konštantne preberaná v judikátornych rozhodnutiach
Najvyššieho súdu 1 Cdo 78/2010, 5 Cdo 174/2013, 4 Cdo 403/2014 a posledné aj aktuálne rozhodnutia
NS SR 2 Cdo 78/2022 a 3 Cdo 75/2024, ktoré nemenne pre posúdenie veci judikovali: „že pokiaľ ku

skutočnémuodovzdaniupeňažnýchprostriedkovprevzatímdlžníkomalebopoukázanímbezhotovostnej
úhrady v prospech peňažného účtu dlžníka prípadne plnením banke dlžníka nedôjde, potom tu nemôže
dôjsť ku vzniku dlžnícko-veriteľského právneho vzťahu z pôžičky.“ Z obsahu dokumentu zo dňa
27.10.2022 označeného ako Vyhlásenie v zmysle § 332 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. plynie, že žalovaný
chcel a reálne aj po dohode s veriteľom plnil dňa 27.10.2022 za žalobcu poukázaním na zúčtovací účet

banky nepatriaci ani len žalobcovi a nie to dlžníkovi sumu vo výške 520.859,30 eur, keď súhlasil, aby
sa v rámci vnútrobankových procesov použili na účel splnenia záväzkov žalobcu voči banke, z čoho
nesporne plynie skutočnosť, že žalovaný neodovzdal ani nepreviedol peňažné prostriedky dlžníkovi,
aby mu umožnil s nimi disponovať v dôsledku čoho právny vzťah medzi žalovaným ako veriteľom
a intervenientom ako dlžníkom zo dňa 20.09.2022 prípadne 27.10.2022, aj keby bol platným pre
namietanú simuláciu nevznikol. V dôsledku neplatnosti zabezpečovaného právneho vzťahu (dlžnícko-

veriteľský vzťah) je neplatným aj akcesorický zabezpečovací záložno-právny právny vzťah z dôvodu,
že jeho faktický vznik je podmienený faktickým vznikom pohľadávky na ktorej zabezpečenie má slúžiť.
Ak je teda pôžička reálnym záväzkom potom záložné právo vznikne len v rozsahu skutočne poskytnutej
pôžičky. Musí byť zrejmé, na akú pôžičku sa záloh viaže. Dňa 20.09.2022 uzavrel simulovaným právnym
úkonom žalovaný v pozícii veriteľa a L. A. B. v postavení dlžníka Zmluvu o pôžičke uzatvorenú

v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôžičkou podľa bodu 2.7 Zmluvy „sú peňažné
prostriedky vo výške 710.000 eur, ktoré veriteľ dočasne poskytne dlžníkovi na základe tejto Zmluvy“.
Predmetom danej zmluvy bolo teda poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľa dlžníkovi v celkovej
výške 7100.000 eur predstierane podľa bodu 6.1. Zmluvy bezúročne so splatnosťou do 30.03.2023 .
V podmienkach pôžičky (bod 2.3 Zmluvy o pôžičke) sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že veriteľ poskytuje

dlžníkovi peňažné prostriedky na dobu určitú do 31.03.2023, ktorý dátum predstavuje splatnosť pôžičky,
kedy je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky na účet veriteľa. V bode 5.2. Zmluvy sa žalovaný
snažil podriadiť pod poskytnutie pôžičky čiastkové plnenia, ktoré mali zodpovedať plneniu za iného.
Predstieraná bezúročnosť pôžičky bola schovane upravená v obsahu výšky časti pôžičky ktorá mala
byť poukázaná dlžníkovi do výšky rozdielu medzi (710.000 eur a 520.859,30 eur), ktorej časť dlhu

mal dlžník vrátiť nad rámec plnenia, hoci peňažné prostriedky zo Zmluvy o pôžičke z 20.09.2022 v
žiadnej výške neprijal. Rovnako mala zmluvná pokuta vo výške 10 % z dlžnej sumy za každý začatý
mesiac omeškania v bode 12.1. Zmluvy vytvoriť za predpokladanej nemožnosti vrátenia prostriedkov
v tak krátky čas sledovanú výšku úžitku vo výnose tvoriacom sankciu vo výške 120 % ročne z dlžnej
sumy, čo zodpovedá úžere a spôsobuje ďalší dôvod neplatnosti ustanovenia ukotvujúceho výnos z

predstieranej transakcie. Žalobca pre účely osvedčenia danosti nároku v tomto štádiu súdneho konania,
ktorého cieľom je odvrátiť priamo a bezprostredne hroziacu ujmu na majetku žalobcu ktoré dražbou
dňa 18.03.2026 môže vzniknúť, v časti skutkových okolnosti zabezpečovaného záväzku (Zmluva o
pôžičke zo dňa 22.09.2022) v spojení s plnením z 27.10.2022 tvrdí a oporou v listinné dôkazy vyvodzuje
že z dôvodu obojstrannej simulácie účastníkov trpí právny vzťah absolútnou neplatnosťou a tiež z

dôvodu že nedošlo ku odovzdaniu a prevzatiu peňažných prostriedkov dlžníkovi, alebo poukázaním na
účet dlžníka, s ktorým by mohol disponovať, potom nedošlo ku vzniku dlžnícko-veriteľského právneho
vzťahu tvoriaceho zabezpečovaný záväzok na základe ktorého vznikol obligačný záväzok dlžníka vrátiť
peňažné prostriedky z pôžičky žalovanému ako veriteľovi. Žalobca pred uskutočnením rozsiahleho
dokazovania ku skutkovým otázkam čo strany chceli, sledovali a čo uskutočnili predložil súdu úvahu, že

plnením žalovaného prostredníctvom platby poukázanej banke mohlo dôjsť ku vzniku dissimulovaného
právneho vzťahu najpravdepodobnejšie plnením za iného aprobovaného podľa § 534 Občianskeho
zákonníka či už v modalite po dohode s dlžníkom prípadne po dohode s veriteľom dlžníka podľa
§ 533 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho mohlo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia
žalobcu na úkor žalovaného a to dňom poskytnutia plnenia banke žalobcu 27.10.2022, ktorý záväzok

je nielen že od 28.10.2024 premlčaným, ale aj pokiaľ by išlo o regresnú pohľadávku s platného plnenia
z iného, táto by bola premlčanou ku 28.10.2025, spoločne však tento potencionálny nárok žalovaného
na plnenie (pohľadávka) voči žalobcovi nie je a nemohla byť ani zabezpečovaným záväzkom, ktorý by
zabezpečoval prostredníctvom záložného práva žalovaného na záloh žalobcu právo na uspokojenie
pohľadávky žalovaného voči obligačnému dlžníkovi. Rovnako v skutkových okolnostiach prípadu, by

mohlo dôjsť ku podriadeniu vôle účastníkov pri plnení žalovaného z 27.10.2022 ku vzniku ústnej pôžičky
žalovaného žalobcovi bez splatnosti, ktorý prípadný právny vzťah rovnako nie je zabezpečovaným
právnym vzťahom, keď záložné právo na zálohu zabezpečuje len pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi
a rozhodne nie pohľadávky voči žalobcovi. Z daného je nutné vyvodzovať že v čase rozhodnom preuskutočnenie nezvrátiteľného úkonu, ktorým je speňaženie predmetu zálohu na dražbe navrhnutej
žalovaným dňa 18.03.2026 neexituje zabezpečovaná pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi, ktorá by
mala byť zabezpečovaná záložným právom žalobcu. Z rozhodovacej praxe súdov plynie názor, že v

prípade právneho postavenia záložcu voči záložnému veriteľovi ide o analogickú situáciu ako v prípade
postavenia ručiteľa, a preto záložcovi nemôže byť upreté brániť sa voči pohľadávkam záložného veriteľa
pri pasivite obligačného dlžníka. Z daného plynie, že je nutné záložcovi priznávať právo všetkých
námietok, ktoré svedčia dlžníkovi voči veriteľovi analógiou podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď je potom možné postavenie záložcu považovať za vecného ručiteľa zo zálohu.

3. Žalobca ďalej zdôvodňoval návrh tým, že žalovaný v postavení veriteľa uzavrel na zabezpečenie
svojej pohľadávky s príslušenstvom voči dlžníkovi, so žalobcom v postavení záložcu Zmluvu o zriadení
záložného práva zo dňa 20.09.2022 a Dodatkom č. 1 z 11.10.2022, uzavretú podľa ustanovení §151a až
151md. Občianskeho zákonníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva ku zálohu
ako nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX A. I. XXXX, k.ú. H. E., okres Liptovský Mikuláš, obec

H. E., vedenej Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši, katastrálny odbor, spoločne nehnuteľnosti,
ktoré v čase uzavretia zmluvy, tak aj v súčasnosti predstavujú záloh. V článku bod 2.16 s názvom
Zabezpečované pohľadávky sa pre účely tejto Záložnej zmluvy považujú všetky a akékoľvek pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vznikli alebo vzniknú na základe a v súvislosti so Zmluvou o pôžičke. A
pokiaľ v článku bod 2.23 Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam pojem Zmluva o pôžičke je

uvedené“ sa považuje Zmluva o pôžičke uzavretá v ten istý deň uzavretia tejto Záložnej zmluvy medzi
veriteľom a dlžníkom, predmetom ktorej je poskytnutie pôžičky vo výške istiny pôžičky uvedenej v bode
2.4. Záložnej zmluvy, podľa ktorej je suma 710.000 eur, potom pre vylúčenie pochybnosti je nutne
považovať za zabezpečovanú pohľadávku práve a len pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi vo výške
710.000 eur s prísl. vzniknutej zo Zmluvy o pôžičke z 20.09.2022 v modalitách iných právnych dôvodov

vzniku súvisiacej pohľadávky práve týchto dvoch účastníkov veriteľsko-dlžníckeho vzťahu vzniknutého
dňa 20.09.2022. Vo vzťahu ku povahe akcesority záložného práva je preto v tomto štádiu konania pre
osvedčenie danosti nároku možne tvrdiť a vyvodzovať že záložné právo žalovaného ku predmetu zálohu
v majetku žalobcu zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi, a preto nie je možné
pre účely uhradzovacej funkcie záložného práva, považovať záložné právo za materiálne spôsobilé

obmedzovať vlastníka zálohu zápisom vecného práva zabezpečujúceho neexistujúci obligačný záväzok
dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z ich vzájomného právneho vzťahu. Žalobcovi svedči právo
domáhať sa v konaní vo veci samej určenia neexistencie vzniku záložného práva žalovaného ku
predmetu zálohu, ktorého nároku sa bude tento domáhať po akútnom odvrátení hrozby uskutočnenia
dražby prostredníctvom ktorej sa žalovaný snaží o speňaženie zálohu v rozpore s právom a na ujmu

žalobcu. Nahliadnutím do verejne prístupných registrov žalobca z katastra nehnuteľnosti zistil, že okrem
oznámenia o začatí výkonu záložného práva bez toho, aby takéto oznámenia podľa povinnosti z
ustanovenia § 151 l) Občianskeho zákonníka bolo doručované žalobcovi v postavení záložcu došlo
nepredvídateľne ku oznámeniu o dražbe, ktorá sa má uskutočniť Dražobníkom (LICITOR group ,a.s.)
z poverenia žalovaného už dňa 18.03.2026 za účelom speňaženia predmetu celého zálohu patriaceho

žalobcovi. Žalovaným bolo vyhotovené Oznámenie o výkone záložného práva a tiež Oznámenie o
dražbe prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v mene žalovaného, ktorú skutočnosť
dal žalovaný zapísať ako Poznámku do katastra na predmet zálohu v majetku žalobcu. V Oznámení
o výkone záložného práva je uvedené, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.09.2022 v znení
neskorších dodatkov osoba žalovaného poskytla dlžníkovi pôžičku v celkovej výške 710.000 eur, z

ktorých dlžník nevrátil veriteľovi žiadne prostriedky, a preto žalovaný pristupuje ku výkonu záložného
práva na predmet zálohu. Žalobca primárne tvrdí a vyvodzuje, že ku vzniku zabezpečovanej pohľadávky
žalovaného nedošlo, ale pre zabezpečenie právnej istoty žalobcu tvrdí a vyvodzuje, že v prípade
platnosti dissimulovaného právneho úkonu, na základe ktorého plnil žalovaný po dohode so žalobcom
alebo aj s veriteľom žalobcu záväzky za žalobcu podľa §§ 533, 534 Občianskeho zákonníka, je právny

nárok žalovaného voči žalobcovi premlčaný dňom 28.10.2024 alebo 28.10.2025 a rovnako v lehote na
uplatnenie práva na začatie výkonu žalovaný nezačal uplatňovať svoju uhradzovaciu funkciu, začatím
výkonu prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorý jediný postup podľa praxe NS SR R-27/2023 sa
považuje za uplatnenie nároku na to určenom organe s účinkami prerušenia plynutia premlčacej lehoty
na uplatnenie práva výkonu záložného práva. Od neexistencie vzniku, ktorú žalobca primárne tvrdí a

tiež zániku záložného práva uplynutím času je však potrebné odlišovať premlčanie záložného práva
podľa ustanovení § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je pôsobiť na veriteľa, aby
v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo v zmysle Rímsko-právnej zásady vigilantibus iura
script sunt. Námietka premlčania predstavuje efektívny postup obrany dlžníka proti hrozbe, že ažpo neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. V danej súvislosti je na mieste spomenúť,
že záložné právo je právom majetkovým a celkom jednoznačne podlieha premlčaniu. Ako už bolo
uvedené, pre záložné právo platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa §101 Občianskeho

zákonníka. Vyššie uvedený názor podporuje záväzné rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/64/2020
z 30.11.2022, ktorý judikuje o tom, že „Právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže
premlčať, a to vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz (§
101 OZ), teda po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je však
modifikované druhou vetou ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej záložné

práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Premlčanie záložného práva potvrdzuje
aj nález Ústavného súdu so sp. zn. II. ÚS 250/2011, ktorý sa vyjadruje v zmysle, že „Vznesenie
námietkypremlčaniazáložnéhoprávajevýznamnéibavovzťahukprávuzáložnéhoveriteľadomáhaťsa
uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen
trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.

V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom
bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu)
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.“ Z vyššie tvrdených skutočností
teda jednoznačne vyplýva, že oznámením o výkone pre neexistenciu zabezpečovanej pohľadávky
žalovaného voči obligačnému dlžníkovi prípadne premlčaného práva na vykonanie záložného práva,

ktoré má žalovaný v úmysle narýchlo realizovať prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, žalovaný neoprávnene útočí na majetok žalobcu, v úmysle
sledovaného zámeru v čase vzniku právneho vzťahu spôsobom nezvratného odňatia vlastníckeho práva
žalobcu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že bude vo veci samej domáhať určenia, či tu záložné právo je alebo nie je, po
vyriešení predbežnej otázky o neexistencii zabezpečovanej pohľadávky žalovaného voči obligačnému
dlžníkovi, na čo je však podľa § 137 písm. c) CSP potrebný preukázať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Žalovaný aj napriek neexistencii záložného práva, pripadne premlčaniu práva na
uspokojenie pohľadávky výkonom záložného práva oznámil výkon záložného práva formou dobrovoľnej

dražby. Prioritou sa tak v danej veci jednoznačne stane vo veci samej určenie neexistencie záložného
práva, ktoré zaťažuje žalobcu v nerušenom výkone jeho vlastníckeho práva ku predmetu zálohu.
Naliehavý právny záujem je z pohľadu žalobcu odôvodnený zlepšením jej právneho postavenia po
vydaní domáhaného určovacieho výroku súdom v obsahu , že záložné právo neexistuje (nie je dané)
a tak, že sa zbaví zápisu neexistujúceho (obsolentného ) alebo premlčaného záložného práva. Práve

autoritatívny výrok súdu bude tou verejnou listinou, na základe ktorej kataster nehnuteľnosti vymaže
obsolentný zápis (naturálnej obligácie) z katastra nehnuteľností, pretože katalóg právnych možností
neumožňuje iný právny prostriedok na výmaz premlčaného záložného práva. Prostriedok uplatnenia
určovacej žaloby v okolnostiach právneho vzťahu zabezpečuje odstránenie právnej neistoty jediným
súdnym rozhodnutím bez potreby vedenia iných sporov, keď práve určovací nárok v požadovanom

rozsahu vo veci samej, ktorým sa žalobca bude domáhať určenia neexistencie záložného práva, bráni
vzniku iných sporov. Určenie či tu právo je alebo nie je, je jediný právny prostriedok, ktorý umožňuje
žalobcovi zbaviť sa síce formálne zapísaného ale materiálne neexistujúceho pripadne premlčaného
vecného práva. V súvislosti s vyššie uvedeným a určením neexistencie záložného práva bývalý záložca
tak isto požaduje aj výmaz zápisu záložného práva z príslušného katastra nehnuteľností, pretože ten už

podľa ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu pôsobí len ako ťarcha pre vlastníka nehnuteľnosti
v zmysle nakladania s ňou Na podporu daných tvrdení uviedol a citoval bývalý záložca rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky. Žalobca ďalej namietal, že žalovaným bolo bez doručenia stranám konania
vyhotovené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva s odkazom na splatnosť zabezpečovanej
pohľadávky na základe skutočnosti, ktorej bola na listoch vlastníctva žalobcu zapísaná poznámka

P-14/2026 o začatí výkonu záložného práva, ktorý zápis je podľa § 151 l) ods. 2 Občianskeho zákonníka
priamo prekážkou v nakladaní s nehnuteľnosťou, ktorá obmedzuje žalobcu. Oznámením o dražbe
zapísaným na LV pod číslom C. XX/XXXX v termíne 18.03.2026 došlo ku vytvoreniu predpokladov
na trvale a nezvratné zbavenie majetku žalobcu uskutočnením uspokojenia neexistujúcej, prípadne
premlčanej pohľadávky výkonom predaja na dražbe. Ku začatiu výkonu záložného práva zo strany

žalovaného došlo aj napriek skutočnosti, že pre právo záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku
je určujúce či došlo ku vzniku akcesorického zabezpečovacieho právneho vzťahu pre neexistenciu
prípadne premlčanie práva žalovaného na vrátenie zabezpečovanej pohľadávky voči dlžníkovi. V
dôsledku uskutočnenia zamýšľanej dobrovoľnej dražby zálohu nastáva situácia, v ktorej žalobcoviv postavení záložcu priamo hrozí nenapraviteľná strata podnikateľskej entity, ktorá tvorí jediný a
výlučný hmotný neobežný majetok a je jediným zdrojom potencionálnych príjmov žalobcu, do ktorého
vytvorenia vložil okrem bankových zdrojov množstvo svojich prostriedkov a v ktorej nehnuteľnosti ma

umiestnený súbor hodnotného hnuteľného majetku ktorý netvorí predmet zálohu. Potreba neodkladnej
úpravy pomerov strán konania je daná skutočnosťou, že uskutočnením dražby zálohu by došlo k
nenapraviteľnej majetkovej ujme v podobe odňatia vlastníckeho práva žalobcu a rovnako by došlo aj ku
nezvratnej mentálnej ujme stratou celoživotne budovaného majetku, ku ktorému má žalobca historické
regionálne väzby. Záloh má ku dnu uplatnenia záložného práva neporovnateľne vyššiu hodnotu ako

nárok o vymoženie ktorého sa žalovaný prostredníctvom dražby voči dlžníkovi domáha. Z daného
plynie, že príklepom by došlo ku nezvratnej a ťažko reparovateľnej ujme na majetku žalobcu. V danom
štádiu procesu dražobného konania neposkytuje právna úprava iný právne účinný procesný nástroj
prostredníctvom ktorého by sa žalobca mohol domáhať zdržania výkonu záložného práva žalovaného.
Rovnako je rozhodovacia prax zjednotená na názore, že zásahom súdu ktorý uloží povinnosť zdržať
sa práva výkonu záložného práva znamená len odložiť zamýšľaný výkon na čas posúdenia či právo

na vrátenie peňažného nároku žalovaného voči obligačnému dlžníkovi alebo a tým záložne právo na
majetok žalobcu platne vôbec vzniklo a ku dnu plánovaného speňaženia takéto právo trvá a existuje
ako vymáhateľný nárok žalovaného voči dlžníkovi. Navrhovaným opatrením ide o primeraný zásah
do práva veriteľa spôsobom odkladu do posúdenia oprávnenosti výkonu, keď sa z katalógu práv
žalovaného sa časovo obmedzí len uhradzovacia funkcia jeho peňažného nároku pri zachovaní práva

na plnenie pokiaľ, platne vzniklo a nezaniklo z iných dôvodov. Náležitosti danosti nároku na vydanie
neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou uplatnením neexistujúceho alebo premlčaného práva
výkonu záložného práva, ako aj nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov dané ochranou majetku tak
vníma záložca ako dostatočné a proporcionálne vzhľadom na nezvratnosť následku pre nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci spôsobom odloženia výkonu dobrovoľnej dražby na čas posúdenia

otázok existencie zabezpečovanej pohľadávky a existencie zabezpečovacieho právneho vzťahu.

5. Su´d sa obozna´mil s na´vrhom a s predlozˇeny´mi listinnými do^kazmi a mal osvedčené nasledovné:
Dňa 20.09.2022 uzavreli žalovaný ako veriteľ s intervenientom na strane žalobcu L. A. B. ako dlžníkom
zmluvu o pôžičke, za účasti žalobcu ako záložcu, v ktorého mene konal L. A. B.. Podľa čl. 3. (Predmet

zmluvy)zmluvyopôžičkesaveriteľzaviazal,žeposkytnedlžníkovipôžičkuadlžníksazaviazalveriteľovi
najneskôr do dňa splatnosti pôžičku vrátiť, všetko spôsobom, v rozsahu a za podmienok dojednaných
vzmluve.Podľačl.2(Definícieskratiek),ods.2.3.zmluvyopôžičkebolakodeňsplatnostidohodnutýdeň
31.03.2023. Podľa čl. 2, ods. 2.7. zmluvy o pôžičke pôžička sú peňažné prostriedky vo výške 710.000
eur, ktoré veriteľ dočasne poskytne dlžníkovi na základe tejto zmluvy. Podľa čl. 2, ods. 2.12. zmluvy

o pôžičke úverovou zmluvou 1 je úverová zmluva č. 299049-2018 uzavretá dňa 30.01.2019 medzi
bankou D. J. A. K. E., A. ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Podľa čl. 2, ods. 2.13. zmluvy o pôžičke
úverovou zmluvou 2 je úverová zmluva č. 313090-2020 uzavretá dňa 25.02.2020 medzi bankou D. J.
A. K. E., A. ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Podľa čl. 2, ods. 2.18. zmluvy o pôžičke záložnou
zmluvou je zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzavretá v deň uzavretia tejto zmluvy medzi

veriteľom na strane záložného veriteľa a záložcom na strane záložcu, predmetom ktorej je zriadenie
záložného práva k zálohu v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy alebo
s touto zmluvou súvisiacich. Podľa čl. 3. ods. 3.2. zmluvy o pôžičke sa veriteľ zaviazal, že poskytne
dlžníkovi pôžičku najmä za účelom splatenia záväzkov záložcu z úverových zmlúv dlžníkom za záložcu.
Podľa čl. 5. (Spôsob poskytnutia pôžičky) ods. 5.1. zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že

veriteľ poskytne dlžníkovi: 5.1.1. časť vo výške rovnajúcej sa v tom čase aktuálneho zostatku nárokov
D. J. A. K. E., a. s. voči záložcovi z úverových zmlúv bezhotovostným prevodom na účet D. J. A. K. E.,
a. s. za účelom zaplatenia týchto záväzkov a 5.1.2. zvyšnú časť pôžičky na účet dlžníka. Podľa čl. 5
ods. 5.2. zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že poukázaním platieb podľa bodu 5.1. zmluvy sa
považuje pôžička za riadne poskytnutú, čo znamená, že ju veriteľ riadne poskytol a dlžník riadne prijal,

a to bez ohľadu na vzťah medzi dlžníkom a záložcom, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či táto platba
veriteľa bude mať za následok zánik záväzkov záložcu voči D. J. A. K. E., A.. Podľa čl. 5. ods. 5.3. zmluvy
o pôžičke záložca vyhlásil, že súhlasí s tým, aby dlžník za neho plnil záväzky z úverových zmlúv voči D.
J. A. K. E., A. z pôžičky spôsobom podľa bodu 5.1.1. zmluvy, pričom nároky medzi dlžníkom a záložcom
vo vzťahu k tomuto plneniu budú vysporiadané osobitnou dohodou medzi dlžníkom a záložcom, ktorej

uzavretie, neuzavretie alebo obsah nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť tejto zmluvy. Podľa čl.
5. ods. 5.5. zmluvy o pôžičke sa za deň poskytnutia akejkoľvek časti pôžičky považuje deň, kedy bola
táto časť pôžičky odpísaná z účtu veriteľa na účty uvedené v bode 5.1. zmluvy. Podľa čl. 7. (Vrátenie
pôžičky) ods. 7.1. zmlvuy o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi celú pôžičku najneskôr do dňasplatnosti. Podľa čl. 8. (Zabezpečenie pôžičky) ods. 8.1. zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli,
že pôžička bude zabezpečená záložným právom a to k zálohu v prospech veriteľa zriadeného záložnou
zmluvou. Dňa 27.10.2022 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým sa dohodli

na zmene zmluvy o pôžičke v čl. 2 (Definície skratiek) ods. 2.6. (Pozemky 1), ods. 2.8. (Spoluvlastnícky
podiel), ods. 2.16. (Záloh) a ods. 2.25 (Pozemky 2) a tiež v čl. 12 (Zmluvné pokuty, Zodpovednosť za
škodu) ods. 12.1.

6. Dňa 30.01.2019 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a bankou D. J. A. K. E., A. ako veriteľom

uzavretá úverová zmluva č. 299049-2018, na ktorej základe banka poskytla žalobcovi ako dlžníkovi úver
– peňažné prostriedky vo výške 400.000 eur pri úrokovej sadzbe špecifikovanej v zmluve za účelom
rekonštrukcie nehnuteľnosti vo Vyšnej Boci. Podľa čl. III. (Podmienky čerpania úveru) ods. 3.1. písm.
b) štvrtá odrážka podmienkou čerpania úveru alebo jeho časti je, aby dlžník (žalobca) najneskôr do
15.05.2019 splnil povinnosť predložiť banke Zmluvu o pristúpení k záväzku č. 299049-2018 spoludlžníka
L. A. B., ktorý bude mať postavenie pristupujúceho dlžníka. Následne boli k tejto zmluve uzavreté

dodatky, a to dodatok č. 1 dňa 14.05.2019, dodatok č. 2 dňa 25.02.2020 a dodatok č. 3 dňa 14.10.2020.
Dňa 25.02.2020 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a bankou D. J. A. K. E., A. ako veriteľom uzavretá
úverová zmluva č. 313090-2020, na ktorej základe banka poskytla žalobcovi ako dlžníkovi úver –
peňažné prostriedky vo výške 147.000 eur pri úrokovej sadzbe špecifikovanej v zmluve za účelom
rekonštrukcie nehnuteľnosti a kúpu vybavenia reštaurácie vo Vyšnej Boci. Podľa čl. III. (Podmienky

čerpania úveru) ods. 3.1. písm. b) druhá odrážka podmienkou čerpania úveru alebo jeho časti je, aby
dlžník(žalobca)najneskôrdo20.04.2020splnilpovinnosťpredložiťbankeZmluvuopristúpeníkzáväzku
č. 313090-2020 spoludlžníka L. A. B., ktorý bude mať postavenie pristupujúceho dlžníka.

7.Dňa20.09.2022bolamedzižalovanýmakoveriteľomažalobcomakozáložcom,vktoréhomenekonal

L. A. B., uzavretá zmluva o zriadení záložného práva. Podľa čl. 3. (Predmet záložnej zmluvy) zmluvy
o zriadení záložného práva touto zmluvou zriaďuje záložca záložné právo k zálohu (definovaný v čl.
2. ods. 2.17. zmluvy), vrátane všetkých jeho súčasných i budúcich súčastí a príslušenstva v prospech
veriteľa na zabezpečenie splnenia zabezpečovaných pohľadávok uvedených v bode 2.16. tejto zmluvy.
Podľa čl. 3. ods. 3.2. zmluvy o zriadení záložného práva najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa záložným

právom podľa tejto záložnej zmluvy zabezpečujú zabezpečované pohľadávky (bod 2.16.), sa rovná
výške istiny pôžičky uvedenej v bode 2.4. záložnej zmluvy. Podľa čl. 8. (Výkon záložného práva) ods. 8.1.
zmluvy o zriadení záložného práva, v prípade, ak dlžník nesplní riadne a včas akúkoľvek zebepečovanú
pohľadávku alebo jej časť, veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva niektorým zo spôsobov
uvedených v bode 8.3. záložnej zmluvy. Podľa čl. 8. ods. 8.3. zmluvy o zriadení záložného práva veriteľ

môže v rámci výkonu záložného práva predať záloh na dobrovoľnej dražbe, predať záloh spôsobom
uvedným v bode 8.5. záložnej zmluvy (priamy predaj), alebo sa domáhať uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných predpisov (exekúcia). Dňa 11.10.2022 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 1 k zmluve
o zriadení záložného práva, ktorým sa dohodli na zmene zmluvy o zriadení záložného práva v čl. 2
(Definície skratiek) ods. 2.11. (Pozemky), ods. 2.13. (Spoluvlastnícky podiel), ods. 2.17. (Záloh) a doplnili

ods. 2.26 (Pozemky 2).

8. Podľa vyhlásenia v zmysle § 332 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. zo dňa 27.10.2022, žalovaný vyhlásil,
že dňa 27.10.2022 boli z jeho bankového účtu vedeného v M. E., A. poukázané na účet vedený v D. J.
A. K. E., A. peňažné prostriedky vo výške 520.859,30 eur za účelom splatenia pohľadávky D. J. A. K. E.,

A. voči klientovi – obch. spol. KOMPAKT REAL s.r.o. (žalobca) vzniknutej na základe úverovej zmluvy č.
299049-2018 uzatvorenej dňa 30.01.2019 v znení neskorších dodatkov (úverová zmluva 1) a úverovej
zmluvy č. 313090-2020 uzatvorenej dňa 25.02.2020 (úverová zmluva 2). Žalovaný vyhlásil, že navrhuje
a súhlasí s použitím peňažných prostriedkov poukázaných dňa 27.10.2022 v sume 520.859,30 eur na
úplné splatenie pohľadávky D. J. A. K. E., A. voči klientovi z úverovej zmluvy 1 a úverovej zmluvy 2.

Zároveň klient - obch. spol. KOMPAKT REAL s.r.o. (žalobca) vyhlásil, že súhlasí s použitím peňažných
prostriedkovpoukázanýchzostranyžalovanéhonasplateniejehozáväzkuvočibankezúverovejzmluvy
1 a úverovej zmluvy 2.

9. Z listov vlastníctva č. XXXX A. I. XXX pre katastrálne územie H. E., obec H. E., okres Liptovský

Mikuláš, vedených Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, vyplýva, že žalobca je
výlučným vlastníkom tam uvedených nehnuteľností – pozemkov, stavieb a nebytových priestorov, ktoré
sú predmetom zálohu, pričom v časti C: Ťarchy je vpísané záložné právo v prospech žalovaného
v podiele 1/1, vklad povolený dňa 21.10.2022, V-4777/2022 a exekučné príkazy zriadením exekučnéhozáložného práva na nehnuteľnosti 352EX 3/25, 352EX 249/24 JUDr. Ivana Kapronczai Bratislava,
Z-4056/2025, Z-2872/2024. V časti B: Vlastníci sú na listoch vlastníctva uvedené poznámky: oznámenie
o začatí výkonu záložného práva formou priameho predaja P-292/2023, oznámenie o začatí výkonu

záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe-V-4777/2022, záložný veriteľ: F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, E., v zastúpení AK GRIŠČÍK & PARTNERS s.r.o., Bratislava,
P-14/2026, oznámenie o dražbe (D 500725), ktorá sa koná dňa 18.03.2026 o 11.00 hod. na Obecnom
úrade Vyšná Boca – 1. kolo dražby, dražobník: LICITOR group, a.s., Žilina, P-32/2026, P-33/2026
a pri nebytových priestoroch (list vlastníctva č. XXX) aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením

exekučného záložného práva na nehnuteľnosti 352EX 249/2024, JUDr. Ivana Kapronczai Bratislava,
P-192/2024.

10. Z Oznámenia o dražbe (D 500725) zo dňa 11.02.2026 vyplýva, že na návrh žalovaného ako
navrhovateľa dražby bude dražobník – obch. spol. LICITOR group, a.s., Žilina, konať dňa 18.03.2026
dražbu nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX A. I. XXX pre katastrálne územie H.

E., obec Vyšná Boca, okres Liptovský Mikuláš, na Obecnom úrade Vyšná Boca, pričom uvedeného
dňa sa uskutoční 1. kolo dražby. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená na základe znaleckého
posudku č. 4/2026 oz dňa 20.01.2026 v znení jeho doplnenia č. 12/2026 zo dňa 27.01.2026 znalkyne
L. A. F., z odboru stavebníctvo, vo výške 1.590.000 eur.

11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podlˇa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia sa popri
na´lezˇitostiach zˇaloby podlˇa § 132 uvedie opi´sanie rozhoduju´cich skutocˇnosti´ odo^vodnˇuju

´cich potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´, opi´sanie
skutocˇnosti´ hodnoverne osvedcˇuju´cich do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ
ochrana a musi´ bytˇ z neho zrejme´, ake´ho neodkladne´ho opatrenia sa navrhovatelˇ doma´ha. K na
´vrhu musi´ navrhovatelˇ pripojitˇ listiny, na ktore´ sa odvola´va.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podlˇa § 329 ods. 1, prva´ veta a ods. 2 CSP, su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie
neodkladne´ho opatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojedna´vania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podlˇa § 151a Obcˇianskeho za´konni´ka, za´lozˇne´ pra´vo slu´zˇi na zabezpecˇenie pohlˇada
´vky a jej pri´slusˇenstva ty´m, zˇe za´lozˇne´ho veritelˇa opra´vnˇuje uspokojitˇ sa alebo doma´hatˇ sa
uspokojenia pohlˇada´vky z predmetu za´lozˇne´ho pra´va (dˇalej len „za´loh“), ak pohlˇada´vka nie je
riadne a vcˇas splnena´.

18. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

20. Podlˇa § 21 ods. 2 za´kona cˇ. 527/2002 Z. z. o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch, v pri´pade, ak sa
spochybnˇuje platnostˇ za´lozˇnej zmluvy alebo boli porusˇene´ ustanovenia tohto za´kona, mo^zˇe
osoba, ktora´ tvrdi´, zˇe ty´m bola dotknuta´ na svojich pra´vach, pozˇiadatˇ su´d, aby urcˇil neplatnostˇdrazˇby. Pra´vo doma´hatˇ sa urcˇenia neplatnosti drazˇby zanika´, ak sa neuplatni´ do troch mesiacov
odo dnˇa pri´klepu okrem pri´padu, ak do^vody neplatnosti drazˇby su´visia so spa´chani´m trestne´ho
cˇinu a za´rovenˇ ide o drazˇbu domu alebo bytu, v ktorom ma´ predcha´dzaju´ci vlastni´k predmetu

drazˇbyvcˇasepri´klepuhla´seny´trvaly´pobytpodlˇaosobitne´hopredpisu;vtomtopri´padejemozˇne´
doma´hatˇ sa neplatnosti drazˇby aj po uplynuti´ tejto lehoty. V pri´pade spolocˇnej drazˇby bude neplatna
´ len ta´ cˇastˇ drazˇby, ktorej sa taky´to rozsudok ty´ka (§ 23).

21. Súd zdôrazňuje, že neodkladne´ opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je urcˇene

´ na riesˇenie situa´cii´, pri ktorých je potrebny´ ry´chly za´sah su´du, ry´chla u´prava pomerov stra
´n sporu. Predpokladom nariadenia neodkladne´ho opatrenia je, aby sa asponˇ osvedcˇila potreba
neodkladnej u´pravy, o ktorej nemo^zˇu bytˇ va´zˇne pochybnosti, pricˇom ta´to u´prava sa musi´ javitˇ
ako naliehava´. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, predpokladmi nariadenia neodkladne´ho
opatrenia su´ osvedcˇenie do^vodnosti a trvania uplatnene´ho na´roku a naliehavostˇ potreby docˇasnej
u´pravy pomerov stra´n sporu. Z charakteru neodkladne´ho opatrenia vyply´va, zˇe pred jeho nariadeni

´m nemusi´ su´d zistitˇ vsˇetky skutocˇnosti, ktore´ su´ potrebne´ pre vydanie konecˇne´ho rozhodnutia
a pri ich zistˇovani´ nemusi´ bytˇ vzˇdy dodrzˇany´ forma´lny postup stanoveny´ na dokazovanie, cˇo
pre kra´tkostˇ cˇasu zvycˇajne ani nie je dobre mozˇne´. Pre nariadenie neodkladne´ho opatrenia je
nevyhnutne´, aby v na´vrhu na jeho nariadenie boli opi´sane´ rozhoduju´ce skutocˇnosti odo^vodnˇuju
´ce potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´, opi´sanie

skutocˇnosti´ hodnoverne osvedcˇuju´cich do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu
´tˇ ochrana. K na´vrhu musia bytˇ pripojene´ listiny, na ktore´ sa navrhovatelˇ odvola´va. Listinne´
do^kazne´ prostriedky maju´ pri rozhodovani´ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia osobitny
´ vy´znam, kedˇzˇe su´d nevykona´va plnohodnotne´ dokazovanie. Su´dna prax vyzˇaduje i naplnenie
podmienky, zˇe ujma povinne´ho nesmie bytˇ neprimerana´ vy´hode, ktoru´ nariadeni´m neodkladne

´ho opatrenia zi´ska druha´ strana. Predpokladom pre nariadenie pozˇadovane´ho neodkladne´ho
opatrenia teda je, aby navrhovatelˇ osvedcˇil jednak potrebu bezodkladnej u´pravy pomerov sporovy
´ch stra´n (§ 325 ods. 1 CSP) a za´rovenˇ osvedcˇil do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma
´ poskytnu´tˇ ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Nedo^vodne´mu alebo neexistuju´cemu na´roku nemozˇno
poskytnu´tˇ ochranu prostredni´ctvom neodkladne´ho opatrenia. Dokazovanie ma´ v konani´ o na´vrhu

na nariadenie neodkladne´ho opatrenia povahu osvedcˇovania. Všetky zásady dokazovania platné
v civilnom procese sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv.
Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich
aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná

v návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu. Osvedcˇene´ skutocˇnosti maju´ spl´nˇatˇ
atribu´t vysokej pravdepodobnosti, čo v posudzovanom prípade nebolo súdom zistené.

22. Súd po preskúmaní návrhu ako aj označených a priložených listinných dôkazov dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho podľa § 328 ods. 1 CSP

zamietol. Procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu
nároku. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy
pomerov (zdržanie sa výkonu záložného práva), ktorá vyplýva zo skutočnosti blížiaceho sa termínu
konania dobrovoľnej dražby jeho nehnuteľností dňa 18.03.2026 ako formy realizácie záložného práva zo
strany žalovaného. Zo skutkových tvrdení žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva

existencia právneho vzťahu medzi žalovaným ako veriteľom a intervenientom na strane žalobcu – A.
B., ako dlžníkom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.09.2022, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal,
že poskytne dlžníkovi pôžičku vo výške 710.000 eur. V zmluve o pôžičke, ktorej zmluvnou stranou bol
mimochodom aj žalobca ako záložca, bol presne dojednaný spôsob poskytnutia pôžičky (čl. 5. zmluvy),
s ktorým vyslovili všetky zmluvné strany, veriteľ, dlžník aj záložca súhlas svojím podpisom na zmluve.

Žalobca vo svojom na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia spochybnil platnostˇ po^zˇicˇky
medzi žalovaným ako veriteľom a A. B. ako dlžníkom a vzhlˇadom na akcesoricku´ povahu zmluvy
o zriadení záložného práva, v uvedenej su´vislosti namieta aj platnostˇ zmluvy o zriadení záložného
práva uzatvorenej medzi ni´m a žalovaným. Žalobca dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného
opatrenia založil na tom, že zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom, nakoľko žalovaný

neodovzdal ani nepreviedol peňažné prostriedky dlžníkovi, aby mu umožnil s nimi disponovať. Toto
tvrdeniežalobcunemalsúdpreúčelyrozhodovaniaoneodkladnomopatreníosvedčené.Zmluvnéstrany
v zmluve o pôžičke jasne a zrozumuiteľne definovali, akým spôsobom má dôjsť k poskytnutiu pôžičky.
K jej poskytnutiu došlo tak, že žalovaný ako veriteľ podľa čl. 5. ods. 5.1.1. zmluvy o pôžičke poskytoldlžníkovi časť pôžičky rovnajúcej sa v tom čase akutálnemu zostatku nárokov D. J. A. K. E., a. s. voči
záložcovi z úverových zmlúv, presne v zmluve špecifikovaných, a to bezhotovostným prevodom na účet
bankyzaúčelomzaplateniatýchtozáväzkovapodľačl.5ods.5.1.2.zvyšnúčasťpôžičkynaúčetdlžníka.

S takýmto spôsobom poskytnutia pôžičky vyslovili všetky zmluvné strany výslovný súhlas. Samotný
žalobca predloženým listinným dôkazom – vyhlásenie v zmysle § 332 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
zo dňa 27.10.2022 osvedčil, že žalovaný poskytol peňažné prostriedky vo výške 520.859,30 eur na
účet D. J. A. K. E., a. s. za účelom splatenia pohľadávky banky voči záložcovi vzniknutej z úverových
zmlúv č. 299049-2018 zo dňa 30.01.2019 a č. 313090-2020 zo dňa 25.02.2020. Súd mal osvedčené

poskytnutie pôžičky minimálne vo výške 520.859,30 eur. Z uvedene´ho je zrejme´, zˇe penˇazˇne´
prostriedky poskytnute´ žalovaným v zmysle zmluvy o po^zˇicˇke boli poskytnute´ v su´lade s dohodnuty
´m spo^sobom poskytnutia po^zˇicˇky. Súd dáva do pozorosti aj vyhlásenie zmluvných strán v zmluve
o pôžičke (čl. 3. ods. 3.2.), podľa ktorého sa žalovaný ako veriteľ zaviazal, že poskytne dlžníkovi pôžičku
najmä za účelom splatenia záväzkov záložcu z úverových zmlúv dlžníkom za záložcu. Z uvedeného je
nepochybný a zrejmý účel a spôsob poskytnutia pôžičky. Taktiež podľa čl. 5 ods. 5.2. zmluvy o pôžičke

sa zmluvné strany dohodli, že poukázaním platieb podľa bodu 5.1. zmluvy sa považuje pôžička za riadne
poskytnutú, čo znamená, že ju veriteľ riadne poskytol a dlžník riadne prijal, a to bez ohľadu na vzťah
medzi dlžníkom a záložcom. Už len z tohto dojednania je nepochybné, že pôžička sa považuje za riadne
poskytnutú. Dokonca i podľa čl. 5. ods. 5.3. zmluvy o pôžičke záložca vyhlásil, že súhlasí s tým, aby
dlžník za neho plnil záväzky z úverových zmlúv voči D. J. A. K. E., A. z pôžičky spôsobom podľa bodu

5.1.1. zmluvy, pričom nároky medzi dlžníkom a záložcom vo vzťahu k tomuto plneniu budú vysporiadané
osobitnou dohodou medzi dlžníkom a záložcom, ktorej uzavretie, neuzavretie alebo obsah nemá žiadny
vplyv na platnosť a účinnosť tejto zmluvy. Z uvedeného dojednania je zrejmé, že dlžník výslovne súhlasil
s poskytnutím pôžičky uvedeným spôsobom a vysporiadanie vzťahu medzi ním a záložcom bolo mimo
vzťahu s veriteľom (žalovaným). Zvyšok prostriedkov do sumy 710.000 eur žalobca rozporoval, že neboli

poskytnuté. Tieto skutočnosti súd pre krátkosť zákonnej lehoty, v ktorej rozhodnuje o neodkladnom
opatrení, nemohol overiť, avšak osvedčené mal poskynutie pôžičky vo výške vyplatenej pohľadávky D.
J. A. K. E., A. z úverových zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako dlžníkom a bankou ako veriteľom.

23. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že peňažné prostriedky neboli nikdy poskytnuté dlžníkovi

a tento nemal nikdy ani záujem si peňažné prostriedky ako fyzická osoba sám pre svoju potrebu
dočasne požičať a neboli mu ani poskytnuté, aby mohol s nimi disponovať ako s vlastnými. Podpísaním
zmluvy o pôžičke dňa 20.09.2022 dlžík výslovne súhlasil so spôsobom poskytnutia pôžičky ako to
bolo v zmluve o pôžičke zadefinované. S odstupom času tvrdiť, že dlžník nemal z tohto úkonu tak
povediac „nič“, sa na účely osvedčovania pre potrebu rozhodnutia o neodkladnom opatrení, súdu javí

ako účelové, a to najmä za súčasného osvedčenia tej skutočnosti, že hoci úverové zmluvy podpísal
žalobca v pozícii dlžníka, jednou z podmienkou čerpania oboch úverov (aj podľa úverovej zmluvy
č. 299049-2018 zo dňa 30.01.2019 aj podľa úverovej zmluvy č. 313090-2020 zo dňa 25.02.2020)
bolo predloženie zmluvy o pristúpení k záväzku spoludlžníka L. A. B. banke, ktorého postavenie bolo
v úverových zmluvách definované ako „pristupujúci dlžník“. Z uvedeného je zrejmé, že intervenient na

strane žalobcu (A. B.) a zároveň dlžník zo zmluvy o pôžičke sa pristúpením k záväzku z úverových
zmlúv dostal do pozície dlžníka z úverových zmlúv rovnako ako žalobca. Vyplatením pohľadávky banke
zo strany žalovaného došlo teda k plneniu, z ktorého mal úžitok i dlžník zo zmluvy o pôžičke, teda
nemožno sa stotožniť s tvrdením, že peňažné prostriedky z pôžičky poskytnuté veriteľom (žalovaným)
neboli poskytnuté dlžníkovi pre jeho potreby. Súd opakovane zdôrazňuje, že zmluvné strany zmluvy

o pôžičke súhlasili s takýmto spôsobom poskytnutia pôžičky. Rovnako súhlasili aj so splatnosťou pôžičky
(hoci aj len niekoľko mesiacov po uzavretí pôžičky 31.03.2023) a s tým, že pohľadávka žalovaného ako
veriteľa zo zmluvy o pôžičke bude zabezpečená záložným právom na majetok vo vlastníctve záložcu,
v dôsledku čoho toho istého dňa 20.09.2022 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako záložcom
zmluvu o zriadení záložného práva. V súkromnom práve platí zásada zmluvnej voľnosti, ktorá znamená

pre každého slobodu rozhodnúť sa či vôbec, s akými subjektami, s akým obsahom a v akej forme
uzavrú zmluvy. Súd nemal v tomto štádiu konania pre účely osvedčovania skutočností dôležitých pre
rozhodnutie o neodkladnom opatrení osvedčené, že by zmluvná voľnosť ktorejkoľvek strany konania
bola pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, či zmluvy o zriadení záložného práva obmedzená, prípadne že
by existovali okolnosti, ktoré by strany konania nútili ku kontraktom, na ktoré neboli povinní. Je tak

z vyššie uvedeného zrejme´, zˇe žalobca neosvedcˇil do^vodnostˇ svojho tvrdenia o existencii na´roku,
cˇizˇe tvrdenia, zˇe po^zˇicˇka nebola poskytnuta´. Tvrdenia o tom, že uzatvorena´ zmluva o po^zˇicˇke
je neplatným, či simulovaným právnym úkonom, žalobca v podanom na´vrhu neosvedcˇil. Nejde tak ohodnoverne´ osvedcˇenie hmotnopra´vneho na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana prostredni
´ctvom neodkladne´ho opatrenia.

24. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že záložné právo
žalovaného ku predmetu zálohu v majetku žalobcu zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalovaného
voči dlžníkovi. Súd mal osvedčené, že zabezpečovaná pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi existuje,
ak nie vo výške 710.000 eur, tak minimálne vo výške 520.859,30 eur. Záložné právo začal žalovaný
realizovaťtitulomzmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa20.09.2022,nazákladektorejsúpredmetom

zálohu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na liste vlastníctva č. XXXX A. I. XXX pre
katastrálne územie H. E., obec H. E., okres Liptovský Mikuláš. Za´lozˇne´ pra´vo k nehnutelˇnostiam vo
vlastni´ctve žalobcu vzniklo podlˇa § 151a, § 151e ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka za´pisom v katastri
nehnutelˇnosti´, cˇo bolo osvedcˇene´ vy´pismi z listu vlastníctva cˇ. XXXX a č. XXX pre katastrálne
územie H. E.. V posudzovanej veci za´lozˇne´ pra´vo na zabezpecˇenie pohlˇada´vky veritelˇa ako
žalovaného vzniklo na zmluvnom za´klade. Povinnostˇ žalobcu ako za´lozˇcu strpietˇ vy´kon za´lozˇne

´ho pra´va je zakotvena´ v § 151m ods. 4 veta prva´ Obcˇianskeho za´konni´ka, podlˇa ktore´ho za´lozˇca
je povinny´ strpietˇ vy´kon za´lozˇne´ho pra´va a je povinny´ poskytnu´tˇ za´lozˇne´mu veritelˇovi su
´cˇinnostˇ potrebnu´ na vy´kon za´lozˇne´ho pra´va. Súd opätovne zdôrazňuje princíp zmluvnej voľnosti,
ktorá platí v súkromnom práve. Neboli osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali obmedzenie
zmluvnej voľnosti pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva dňa 20.09.2022 v znení jej dodatku

č. 1 zo dňa 11.10.2022. Súd zdôrazňuje, že za žalobcu ako záložcu v tom čase konal A. B. ako konateľ
žalobcu, ktorý je osobou totožnou s osobou dlžníka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.09.2022. Vy´konom
za´lozˇne´ho pra´va sleduje veritelˇ (žalovaný) legiti´mny cielˇ, a to uspokojenie svojej pohlˇada´vky
zo zmluvy o po^zˇicˇke spo^sobom dovoleny´m za´konom. Záložca, ktorý zakladá nehnuteľnosti za
účelom zabezpečenia nejakej pohľadávky, si musí byť vedomý dôsledkov uzavretia zmluvy, ktorá má

zabezpečovací charakter, t.j. záložca si musí byť vedomý toho, že môže prísť o vlastníctvo v prípade,
ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa pristúpiť k výkonu záložného práva.
Záložná zmluva je bežným a často využívaným zebzepečovacím inštitútom v súkromnom práve, ktorého
základným účelom je práve zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa zo
strany dlžníka uspokojená nebude, záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva

formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. U´stavny´ su´d Slovenskej republiky v
uzneseni´ zo dňa 24.09.2014, sp. zn. PL. U´S 23/2014, v ktorom posudzoval su´lad ustanovenia § 7
ods. 2 za´kona cˇ. 527/2002 Z. z. o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch s cˇla´nkom 1 ods. 1 a cˇla´nkom 20
ods. 1 a 4 U´stavy Slovenskej republiky a cˇla´nkom 1 Dodatkove´ho protokolu k Dohovoru o ochrane
lˇudsky´ch pra´v a za´kladny´ch slobo^d uviedol, zˇe podstatou dobrovolˇnej drazˇby v zmysle platnej

pra´vnej u´pravy je dohoda vlastni´ka veci s drazˇobni´kom o drazˇbe urcˇite´ho predmetu. Vlastni´k
veci mo^zˇe poveritˇ inu´ osobu, aby dala pokyn na vydrazˇenie veci, pricˇom Obcˇiansky za´konni´k
vycha´dza z toho, zˇe samotne´ uzatvorenie zmluvy o zriadeni´ za´lozˇne´ho pra´va so sebou prina´sˇa
mozˇnostˇ pre za´lozˇne´ho veritelˇa spenˇazˇitˇ za´loh prostredni´ctvom dobrovolˇnej drazˇby, pricˇom
vystupuje ako za´stupca za´lozˇcu. Vzhlˇadom na to sa dobrovolˇna´ drazˇba odvi´ja od predcha´dzaju

´ceho u´konu vlastni´ka, ktory´ dal su´hlas na budu´ce spenˇazˇenie urcˇite´ho svojho majetku urcˇity
´m spo^sobom regulovany´m pra´vom (za´kon o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch) a pra´vna u´prava uklada´
povinnostˇ strpietˇ vy´kon dobrovolˇnej drazˇby nielen s taky´m za´lozˇny´m pra´vom, ktore´ vzniklo na
za´klade zmluvy, ale aj s taky´m, ktore´ vzniklo zo za´kona. Za´lozˇny´ veritelˇ je opra´vneny´ navrhnu´tˇ
vy´kon za´lozˇne´ho pra´va prostredni´ctvom dobrovolˇnej drazˇby aj bez exekucˇne´ho titulu prizna´vaju

´ceho mu zabezpecˇenu´ pohlˇada´vku vocˇi vlastni´kovi veci. Vlastni´kovi veci potom patri´ na ochranu
vlastni´ckeho pra´va zˇaloba o neplatnostˇ dobrovolˇnej drazˇby.

25. Ohlˇadne preuka´zania potreby neodkladnej u´pravy pomerov žalobca
do^vodil budúcim sporom, kde sa bude vo veci samej domáhať určenia, či tu záložné právo je alebo

nie je, po vyriešení predbežnej otázky o neexistencii zabezpečovanej pohľadávky žalovaného voči
obligačnému dlžníkovi, a ty´m, zˇe nenariadeni´m by na strane žalobcu nastal tˇazˇko napravitelˇny´
stav. Su´d vsˇak konsˇtatuje, zˇe ak nebola preuka´zana´ samotna´ existencia hmotnopra´vneho na´roku,
toto podlˇa na´zoru su´du nesvedcˇi´ logicky ani o potrebe okamzˇite´ho za´sahu v podobe žalobcom
navrhovanej u´pravy. V uvedenom pri´pade nemozˇno datˇ za pravdu žalobcovi, zˇe by tak bol nutny´

okamzˇity´ za´sah formou docˇasnej u´pravy vztˇahov medzi stranami sporu. Súd tiež uvádza, že napriek
tvrdením skutočnostiam o neexistencii zabezpečovanej pohľadávky a napokon i neexistencii záložného
práva, žalobca doposiaľ nepodal žalobu, ktorou by sa domáhal svojich nárokov voči žalobcovi, a to
i napriek tomu, že ako vyplýva z listov vlastníctva č. XXXX A. XXX pre katastrálne územie H. E., užv roku 2023 bola do listov vlastníctva vpísaná poznámka o oznámení o začatí výkonu záložného práva
formou priameho predaja pod č. P-292/2023. Od roku 2023 hrozí žalobcovi predaj nehnuteľností v jeho
vlastníctve z dôvodu výkonu záložného práva, pričom sa snaží nadvodiť dojem, že práve až v aktuálnom

čase je nutný okamžitý zásah súdu, čomu súd pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrní v kontexte
všetkých vyššie uvedených osvedčených skutočností v aktuálnom čase neuveril.

26. Za´kladnou procesnou povinnostˇou kazˇdej sporovej strany, teda aj
žalobcu, je povinnostˇ oznacˇitˇ skutkove´ tvrdenia do^lezˇite´ pre rozhodnutie vo veci a podoprietˇ

svoje tvrdenia do^kazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti ma´ za na´sledok procesnu´ sankciu,
ktoru´ predstavuje zamietnutie na´vrhu. Konanie o nariadenie neodkladne´ho opatrenia podlˇa CSP je
kontradikto´rnym konani´m a su´d rozhoduju´ci medzi dvoma sporovy´mi stranami nemo^zˇe za stranu
nahra´dzatˇ splnenie jej povinnosti, inak by dosˇlo k porusˇeniu za´sady rovnosti stra´n v konani´.
Bez hodnoverne´ho osvedcˇenia hmotnopra´vneho na´roku procesna´ ochrana, akokolˇvek neodkladna
´ a naliehava´, nemo^zˇe obsta´tˇ. Nie je taktiezˇ pri´pustne´ prena´sˇatˇ procesnu´ aktivitu zo strany

konania na su´d apelovani´m na za´vazˇnostˇ na´sledkov vy´konu za´lozˇne´ho pra´va, ktore´ taky´to
charakter nepochybne maju´. Z obsahu na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia vyply´va, zˇe
žalovaný chce realizovať vy´kon za´lozˇne´ho pra´va na za´klade zmluvy uzavretej so žalobcom a to
postupom podlˇa Za´kona o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch. Pra´vnym podkladom tohto vy´konu je teda
samotna´ zmluva medzi sporovy´mi stranami, ako aj za´konna´ u´prava. Zmluvné strany sa v zmluve

o zriadení záložného práva, konkrétne v čl. 8. (Výkon záložného práva) dohodli, že v prípade, ak dlžník
nesplní riadne a včas akúkoľvek zabezpečovanú pohľadávku, alebo jej časť, veriteľ je oprávnený začať
výkon záložného práva niektorým zo spôsobov uvedených v tomto článku zmluvy, pričom jedným zo
spôsobom výkonu záložného práva podľa zmluvy je aj predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Súd nemal
osvedčené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné uzavrieť, že zmluva o zriadení záložného

práva je neplatným právnym úkonom. Žalovaný z pozície záložného veriteľa postupuje v súlade so
zmluvou o zriadení záložného práva, keď vzhľadom na naplnenie podmienok realizácie záložného práva
pristúpil k jeho výkonu. Predpokladom na tento postup zo strany žalovaného ako záložného veriteľa
je riadne a včasné nesplnenie zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca v návrhu netvrdil, že by si dlžník
svoju povinnosť voči žalovanému ako veriteľovi splnil a to ani čiastočne. Za´sah do vlastni´ckeho pra

´va žalobcu je v danom pri´pade realizovany´ na za´klade jeho vlastnej dispozi´cie, ktoru´ poskytol
v zmluve o zriadení záložného práva k nehnutelˇnostiam a z na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho
opatrenia nevyply´vaju´ skutocˇnosti, ktore´ by relevantne spochybnˇovali platnostˇ tejto zmluvy, resp.
ak takéto skutočnosti žalobca predostrel, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné a pre účely rozhodovania
o neodkladnom opatrení neosvedčené. Nad všetko uvedené k argumentácii žalobcu o prípadnom

premlčaní pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi súd dáva do pozornosti ustanovenie § 151j ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo sa domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Su´d tak po presku´mani´ na´vrhu na nariadenie neodkladne
´ho opatrenia tento zamietol ako nedo^vodny´, nakolˇko tvrdenia žalobcu nemozˇno povazˇovatˇ za

hodnoverne´ osvedcˇenie hmotnopra´vneho na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana prostredni
´ctvom neodkladne´ho opatrenia (§ 325 ods. 1 CSP).

27. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 354 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
teda podľa zásady úspechu v spore, keď žalovaný bol v konaní úspešný a trovy by mu patrili, avšak

podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov
CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa § 262 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď oprávnenej strane - žalovanému žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli, by bolo
nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového procesu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.