Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419201606
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4419201606.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XX, 2/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XX, obaja v
zastúpení: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Páričkova 15, IČO: 47 253 983,
proti žalovaným: 1/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F. X, 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D.
XX, obaja v zastúpení: JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, so sídlom Šaľa, Jarmočná 3, IČO:
51 474 841, o zaplatenie náhrady nájomného za užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho
podielu a iné, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.

17C/13/2019-2247 zo dňa 17. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ istinu vo výške 6.323,42 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3.808,41 eura od 26.11.2017 do 04.05.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
5.728,41 eura od 05.05.2020 do 30.03.2021 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.323,42

eura od 31.03.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku
nároku žalobcu 1/ voči žalovaným 1/ a 2/ súd žalobu zamietol (výrok II).

1.1.Žalovaným1/a2/ uložilpovinnosťzaplatiťktorémukoľvekzožalobcov1/a2/ istinu 16.560eur,úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.520 eur od 12.03.2017 do 04.05.2020, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 9.660 eur od 05.05.2020 do 30.03. 2021 a úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 16.560 eur od 31.03.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti

rozsudku (výrok III.). Vo zvyšku nároku žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ súd žalobu
zamietol (výrok IV.). Žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ a v časti
priznanej istiny 6.323,42 eura v rozsahu 32 % (výrok V.). Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v časti priznanej istiny 16.560 eur v rozsahu 60 % (výrok VI.).

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 a § 139 ods.
2 , § 451 ods. 1, 2 , § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.3.Vodôvodnenírozhodnutiasúduviedol,žežalobca1/sadomáhalodžalovanýchzaplateniaspoločne
a nerozdielne náhrady nájomného za užívanie nehnuteľností nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu.Uvádzal, že so žalovanými sú podieloví spoluvlastníci, každý v 1/3-ine k nehnuteľnostiam v kat. úz.
G., vedených na LV č. XXX ako par. registra CKN č. 292/9 o výmere 2641 m2 záhrada, parc. č.
292/31 o výmere 495 m2 zastavaná plocha a nádvorie spolu s rodinným domom súp. č. XXX, parc.

č. 292/63 o výmere 288 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 292/64 o výmere 576 m2 záhrada.
Tvrdil, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a neumožňujú
mu k nehnuteľnostiam prístup, hoci oň opakovane žiadal; odmietajú dohodu, preto si uplatnil nárok
na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností pôvodne v sume 4.680 eur od 12.03.2016 (3 roky
spätne od podania žaloby) a po zmene žaloby v sume 9.600 eur za obdobie od 12.03.2016 do

12.03.2021, za 60 mesiacov po 160 eur mesačne v sume určenej odborným posudkom. Žalovaní na
nehnuteľnosti chovajú zvieratá a tieto užívajú aj ich rodinní príslušníci. Má kľúč od veľkej brány, ale
nedisponuje kľúčom od domu a iných objektov na pozemku. Nehnuteľnosti sú strážené psom, ktorý
breše agresívnym spôsobom a má z neho strach. Uviedol, že vzťahy medzi ním a žalovanými nie sú
dobré. Opodstatnenosť žalovaného nároku odôvodnil aj s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo 184/2010, podľa ktorého dôvod, pre ktorý dotknutý spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,

nie je právne významný.

1.4. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali pôvodne tiež zaplatenia sumy 9.360 eur,
po úprave petitu sumy zaplatenia sumy 20.700 eur za 60 mesiacov po 345 eur (60 x 345 eur)
za obdobie od 12.03.2016 do 12.03.2021 s 5 % úrokom z omeškania ročne od doručenia žaloby

(16.04.2019) do zaplatenia. Sumu náhrady požadovali podľa realitnej kancelárie s poukazom na
vyjadrenie realitných kancelárii CITY REAL PLUS s.r.o. a LUPA REAL, s.r.o. Dôvodili tým, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. G., ktoré sú vedené na LV č. XXX, ako par. reg.
E-KN č. 292/10 - orná pôda o výmere 41414 m2, č. 312/5 - orná pôda o výmere 34500 m2, z ktorých
nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/ užívajú 3900 m2 dlhodobo, k dohode o užívaní nedošlo. Aj na tejto

nehnuteľnosti sa pohybuje pes, ktorý im bráni v užívaní nehnuteľnosti, keďže oba sporné pozemky sa
nachádzajú vedľa seba. Výšku náhrady vyčíslili odhadom, za obdobie od 12.03.2016 do 12.03.2019
za 36 mesiacov žiadali zaplatiť 9.360 eur.

1.5. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Popierali tvrdenie žalobcu 1/, že nemá prístup

k nehnuteľnostiam na LV č. XXX. Tvrdili, že nikdy nebránili a ani nebránia žalobcovi 1/ užívať
nehnuteľnosti a ani nevytvorili prekážky k takémuto prístupu. V nehnuteľnostiach nebývajú a ani
nebývali; do svojej smrti, do XX.XX.XXXX ich užíval ich otec, ktorý mal zriadené právo doživotného
užívania nehnuteľnosti. Namietali výšku náhrady určenej (pôvodne) len subjektívnym odhadom žalobcu
1/. Popierali tiež užívanie nehnuteľností na LV č. XXX za obdobie posledných 36 mesiacov pred podaním

žaloby a rovnako tak tvrdenie, že svojvoľne užívajú spojený areál. Z opatrnosti vzniesli námietku
premlčania vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXX majúc za to, že nárok sa premlčuje v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe, teda nárok žalobcov za obdobie od 14.03.2016 do 14.03.2017 je
premlčaný.

1.6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca 1/ a žalovaní sú súrodenci a od
roku 2003 podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. G., každý
v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku. Nehnuteľnosti nadobudli v dedičskom konaní po ich matke
a otec mal zriadené doživotné právo vecného bremena k nehnuteľnostiam, ktoré boli strany sporu
povinné strpieť tak, ako keby bol ich výlučným vlastníkom. V tom istom roku 2003 žalobca s manželkou,

žalobkyňou 2/, zakúpili do BSM domovú nehnuteľnosť oproti sporným nehnuteľnostiam. Vzťahy strán
sporu boli štandardné približne do rokov 2011-2012. V roku 2011 sa zhoršili vzťahy medzi žalobcom a
otcom strán a došlo k hádke, čo malo za následok, že žalobca 1/ sa odmietol stretávať s otcom a prestal
sa o nehnuteľnosti na LV č. XXX zaujímať a chodiť na ne. V roku 2015 bol otec pre zdravotné problémy
umiestnený v domove sociálnych služieb, kde dňa XX.XX.XXXX zomrel. V období rokov 2012 až 2017

žalovaní pokračovali v chove zvierat a pestovaní poľnohospodárskych plodín, v čom pokračovali aj po
smrti otca, s postupným obmedzovaním počtu chovaných zvierat. Medzi stranami sporu nastali po smrti
otca problémy plynúce z toho, že žalobca 1/ mal záujem nehnuteľnosti užívať. Súd konštatoval, že
medzi stranami zostalo sporné, či žalobca 1/ disponuje kľúčmi od brány a rodinného domu. Strana
žalovaných nemenne zotrvala na postoji, že žalobca 1/ kľúčmi disponuje a môže do nehnuteľností prísť

kedykoľvek a že tam sa nachádzajúce psy nie sú nebezpečné. Žalobca 1/ opakovane popieral, že by
niekedy označenými kľúčmi disponoval a namietal aj to, že v nehnuteľnostiach sa nachádzajúce psy,
resp. jeden z nich, je nebezpečný a bráni mu v užívaní. Strany sa zhodli v tom, že vzťahy medzi nimi
nie sú dobré a komunikácia vedie ku konfliktným situáciám. Na tejto nelichotivej situácii sa podieľaaj existencia šiestich sporových konaní medzi stranami, vrátane tejto veci. Spornou medzi stranami
bola miera užívania spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/, ktorý je spoluvlastníkom nehnuteľnosti na
LV č. XXX v podiele 1/3 –iny. Žalobca 1/ nárok na náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu

od žalovaných odvodzuje od skutočnosti, že svoj spoluvlastnícky podiel nemôže užívať z dôvodu,
že žalovaní mu bránia v užívaní, na pozemkoch osadili brány, od ktorých nemá kľúče a prístup, na
nehnuteľnostiach chovajú psov, preto aj keď má kľuč od veľkej brány, na pozemok nemôže vstupovať pre
obavy zo psa. Žalobca 1/ po smrti otca, niekedy v roku 2018, prejavil záujem o užívanie nehnuteľnosti,
kontaktoval žalovaných formou SMS správ a formou emailov, vyzval žalovaných prostredníctvom

právneho zástupcu, aby nepokračovali v protiprávnom stave; bolo to po tom, ako žalovaní podali žalobu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10C/75/2018
a konanie žalobcu žalovaní považujú preto za účelové. Žalovaní tvrdili, že žalobcovi 1/ nebránili v
užívaní nehnuteľnosti, tieto neužívali neustále, chodili na nehnuteľnosti po pracovnej dobe a v čase
pracovného a osobného voľna; trvale bývajú v Šali. Nepopierali, že nehnuteľnosti navštevovali so
svojimi rodinnými príslušníkmi, naďalej chovali zvieratá na mäso zo zvierat spracovávali v priľahlých

hospodárskych budovách. Vchod na parcely LV č. XXX bol zabezpečený malou bránkou, cez ktorú bolo
možné vojsť do predzáhradky a ďalej do rodinného domu. Tak žalovaní ako aj žalobkyňa 2/ potvrdili, že
táto malá bránka sa počas života otca nezamkýnala, rovnako tak cez deň ani dom.

1.7. Súd mal ďalej preukázané, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX sa okrem rodinného

domu súp. č. XXX nachádzajú aj iné stavby, ktoré boli postavené za života ich otca. Podľa zhodného
tvrdenia strán dom nie je trvalo obývaný. Na pozemku sa nachádza pes žalovaných, čo bolo preukázané
fotodokumentáciou a aj obhliadkou na mieste samom. Podľa kynologického posudku predloženým
žalobcom 1/ sa jedná o plemeno strážneho psa, ktorý blízke osoby chráni a chráni aj svoje teritórium,
ale voči ostatným osobám môže byť nebezpečný. Súd neakceptoval kynologický posudok predložený

žalobcom1/,pretoženebolvyhotovenýnazákladeosobnéhokontaktusopsom.Žalobca1/ nedalsúhlas
s umiestnením psa na pozemok, syn žalovaného 2/ ho priniesol niekedy v roku 2016 pre starého otca.
Súd konštatoval, že pokojné správanie psa sa pri obhliadke súdom z nepochopiteľného dôvodu náhle
zmenilovprítomnostižalobcu1/,keďchcelvstúpiťnadvor,kdesapesnachádzal.Súdkonštatoval,že aj
z obhliadky je zrejmé, že žalobca 1/ psa nepozná, nemá k nemu vytvorený vzťah a obavy žalobcu 1/ zo

psa a jeho správania odôvodňujú prijatie záveru, že prítomnosť psa na nehnuteľnosti vzbudzuje u neho
dôvodný strach zo stretu so psom. K tvrdeniu žalovaných, že sa dostal niekoľkokrát do bezprostredného
kontaktu so psom žalobca 1/ uvádzal, že to bolo vždy za prítomnosti žalovaných, v ich neprítomnosti
sa pes správal voči nemu úplne inak, teda nemal dôveru v psa. Z predložených a z oboznámených
fotografií v spise súd mal preukázané umiestnenie stredoázijského ovčiaka na spornom pozemku

a tiež to, ako sa žalobca 1/ približuje k plotu pred rodinným domom, kde sa nachádza pes, ktorý naňho
šteká. K tvrdeniu žalovaných, že pes je zatvorený vo voliére a vypúšťaný, len keď je niekto z nich na
pozemku súd uviedol, že z predložených fotografií žalovanými je zrejmé, že obaja psy sa nachádzali v
areáli rodinného domu, (fotografia zo dňa 20.08.2020). K samotnej obhliadke súd uviedol, že pôvodne
ju navrhol žalobca 1/ a aj keď na nej neskôr netrval, vzhľadom na to, že bol už termín nariadený, súd

ju dňa 11.09.2024 vykonal. Súd mal za preukázané, že žalobca 1/ nemal kľúč od malej bránky, ktorým
sa vstupovalo na pozemky na LV č. XXX, nemal kľúč ani od domu. V užívaní nehnuteľností okrem
uvedených zábran mu bránila aj skutočnosť, že na nehnuteľnostiach sa nachádza pes žalovaných,
stredoázijský ovčiak, z ktorého má žalobca oprávnenú obavu, pretože ho pes nepozná a keď sa dostal
do kontaktu s týmto psom, pes na neho štekal; žalobca 1/ mal strach sa k nemu priblížiť. Z predmetných

dôkazov je zrejmé, že žalobca 1/ ako spoluvlastník v podiele 1/3 k nehnuteľnostiam neužíva tieto
nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ich užívania sa začal domáhať v roku 2018,
po podaní žaloby o zrušenie a vyporadanie podielového spoluvlastníctva.

1.8. Žalobca 1/ žiadal náhradu vo forme peňažného plnenia za nadužívanie jeho spoluvlastníckeho

podielu žalovanými, nakoľko mu bránili v užívaní a užívali nehnuteľnosť nad rozsah ich
spoluvlastníckych podielov a to jednak nevydaním kľúčov od bránky a domovej nehnuteľnosti ako aj
umiestnením psa a ponechaním psa v nehnuteľnostiach, čím vytvorili také podmienky, že žalobca 1/
tieto nehnuteľnosti nemôže užívať. Žalobca 1/ sa domáhal náhrady po úpravách petitu za obdobie
od 12.03.2016 do 12.03.2021 v sume 160 eur/mesačne s poukazom na vyjadrenie realitných kancelárii

CITY REAL PLUS s.r.o. a LUPA REAL, s.r.o. Predložil aj stanovisko dominik čačo reality, s.r.o., podľa
ktorého nájom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX činí 510 eur/mesačne, ale žalobný petit v zmysle
tohto stanoviska realitnej kancelárie neupravil. Žalovaní predložili potvrdenie Diamand real s.r.o., v
zmysle ktorého nájom nehnuteľností na LV č. XXX činí 350 eur/mesačne. Súd vychádzal z trhovejceny nájmu spoločnosti CITY REAL PLUS s.r.o. a LUPA REAL, s.r.o., ktoré stanovili výšku nájmu na
480 eur mesačne. Prihliadali aj na skutočnosť, že aj okrem rodinného domu sa na nehnuteľnostiach
nachádzajú hospodárske budovy. Žalovaní túto výšku nájmu namietali tvrdiac, že na pozemku sa

nachádzajú aj stavby, ktoré boli vybudované žalovanými, realitná kancelária Diamand real s.r.o. vyčíslila
nájom na 350 eur/mesačne. V konaní bolo preukázané, že žalovaní užívajú všetky nehnuteľnosti,
vrátane hospodárskych budov, ktoré boli postavené za života ich rodičov a strany sporu tieto zdedili.
Predmetné hospodárske budovy užívajú žalovaní tak, ako to bolo preukázané nielen výpoveďami strán,
ale aj obhliadkou na mieste samom. Aj keď niektoré z budov nie sú zapísané do katastra nehnuteľností

alebo na ne nebolo vydané stavebné povolenie, súd vychádzal z faktického stavu, ktorý zistil počas
obhliadky nehnuteľností a priklonil sa k záverom uvedeným vo vyjadrení spoločnosti CITY REAL PLUS
s.r.o. a LUPA REAL, s.r.o.

1.9. Pri zohľadnení obdobia, za ktoré si žalobca 1/ uplatnil náhradu mal súd za to, že mu táto neprináleží
za obdobie od 12.03.2016, ale len za obdobie od 26.11.2017. Vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca

1/ a žalovaní nadobudli nehnuteľnosť na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D 177/2003, kde sa
zároveň dohodli na zriadení práva vecného bremena k nehnuteľnostiam na LV č. XXX v povinnosti
strpieť až do smrti ich otca užívanie týchto nehnuteľností v rozsahu vzájomných práv a povinností ako
keby bol ich výlučným vlastníkom. Teda síce strany sporu nadobudli v nehnuteľnosti každý podiel 1/3,
ale boli obmedzení právom otca v užívaní nehnuteľnosti v rozsahu ako by bol ich výlučným vlastníkom.

Žalobca sa domáhal náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu od 12.03.2016, t. j. od času,
kedy ešte otec žil. Zomrel dňa XX.XX.XXXX a podľa názoru súdu až od tohto dňa možno posudzovať
užívanie žalobcu 1/ a žalovaných ako spoluvlastníkov, pretože dovtedy mal výlučné právo užívania
ich otec. Tento stav akceptoval aj žalobca 1/, pretože až po smrti otca sa začal domáhať užívania
nehnuteľností. Vecné bremeno zriadené v prospech otca obmedzovalo spoluvlastníkov v užívaní

nehnuteľností. Nie je možné priznať náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ voči
žalovaným za obdobie od 12.03.2016 do 25.11.2017, keďže otec strán sporu nesúhlasil s tým, aby
žalobca 1/ užíval nehnuteľnosť za jeho života. Jeho smrťou zaniklo vecné bremeno in personam, a preto
od 26.11.2017 prináleží náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcovi 1/ v sume na základe
návrhu žalobcu 1/ 160 eur mesačne (nájom nehnuteľnosti činil 480 eur/mesačne, z čoho 1/3 je 160

eur), pričom za obdobie od 26.11.2017 do 12.03.2019, t. j. 15 mesiacov po 160 eur, čo činí 2.400 eur a
pomernú časť náhrady za mesiac november 2017 za 5 dní po 5,33 eura spolu 26,66 eura a 12 dní za
mesiac marec 2019 po 5,16 eura, čo je 61,92 eura, teda spolu sumu 2.488,58 eura. Náhrada za obdobie
od 13.03.2019 do 12.03.2021 v sume 160 eur/mesačne predstavuje sumu 3.834,84 eura (160 eur x 23
mesiacov ? 3.680 eur + pomerná časť za mesiac marec 2021 za 30 dní v sume 154,84 eura), celkovo

za celé obdobie v sume 6.323,42 eura. Vo zvyšku súd nárok žalobcu 1/ za obdobie od 12.03.2016 do
25.11.2017 v sume 3.276,58 eura zamietol.

1.10. Súd sa zaoberal aj nárokom žalobcov 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
vzniknúť žalovaným užívaním nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. G., vedených na LV č. XXX

ako parc. č. 288/5. Žalobcovia žiadali zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 20.700 eur za 60
mesiacov po 345 eur od 12.03.2016 do 12.03.2021 s 5 % úrokom z omeškania ročne od doručenia
žaloby (16.04.2019) do zaplatenia. Dôvodili tým, že tieto nehnuteľnosti ešte predtým ako ich zakúpili do
svojho bezpodielového spoluvlastníctva užíval otec strán spolu so svojimi synmi - stranami sporu za
účelom hospodárskej činnosti; na pozemku bola postavená aj hala a garáž, ktoré slúžili na uskladnenie

poľnohospodárskej techniky a ich opravám. Niekedy v roku 2005 postavili žalovaní plot, čím vytvorili
spolu s nehnuteľnosťami na LV č. XXX spoločný areál a začali to takto užívať. Keď otec ochorel,
nehnuteľnosti začali zamykať, niekedy od roku 2014. Bránu osadili žalovaní v roku 2010; mali od nej
kľúče, on kľúče nemal. V roku 2014 poslal návrh dohody o užívaní nehnuteľností žalovaným, k dohode
nedošlo. Nehnuteľnosti na LV č. XXX užívali žalovaní aj so svojimi rodinnými príslušníkmi, denne tam

chodili kŕmiť psov, na pozemku a v budovách majú umiestnené svoje veci. Kľúče žalobcovi 1/ od brány
nevydali, hoci viackrát žiadal o ich vydanie.

1.11. Žalovaný 1/ uvádzal, že za života otca neboli žiadne problémy s užívaním parcely č. 429. Tvrdil, že
žalobca 1/ mal kľúče od brán, od veľkej brány je zavesený v hale a ani so psom nebol žiadny problém,

žalobca 1/ ho v minulosti hladkal. Pes nebol umiestnený na tomto pozemku, občas naň prebehol
z vedľajšieho pozemku na LV XXX, keďže medzi nimi nie je oplotenie. Popieral užívanie tohto pozemku
v žalovanom období.1.12. Žalovaný 2/ tiež popieral, že by v spornom období užíval pozemok alebo by naň chodil, možno
prešiel cez pozemok, lebo medzi pozemkami nie je oplotenie, nič na pozemok nesadil ani nepestoval.
S kľúčmi nedisponoval, tieto boli zavesené v hale. Tvrdil, že žalobcovia kľúče od neho nežiadali.

1.13. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v
rozhodnom období žalovaní užívali bez právneho dôvodu. Žalovaní síce spochybňovali tvrdenia
žalobcov, že užívali nehnuteľnosti a stavby na nich sa nachádzajúce, avšak žalobcami predložené
fotografie a videá preukazujú, že žalovaní na nehnuteľnosť žalobcov vstupovali opakovane po dlhšiu

dobu. Z obsahu spisu, vrátane žalobcami predloženej fotodokumentácie, vrátane obhliadky mal
súd preukázané, že žalovaní v období rokov 2016 až 2020 sa zdržiavali na nehnuteľnosti žalobcov,
vchádzali do areálu cez kovovú bránu, pretože k susediacim nehnuteľnostiam na LV č. XXX, ktoré
žalovaní takisto užívali, nebol vchod, ktorým by mohli mať prístup motorovým vozidlom k týmto
nehnuteľnostiam. Žalobcovia predložili fotodokumentáciu len za obdobie rokov 2019 a 2020, na zvyšné
obdobie nepredložili dôkazy, ktorými by potvrdzovali, že aj po roku 2020 boli nehnuteľnosti žalovanými

užívané, ale súd mal za preukázané, že žalovaní využívali pozemok žalobcov za účelom starostlivosti
o psov, ktorí boli nielen zatvorení vo voliére na parc. č. 288/5, ale tiež voľne pobehovali po areáli,
ako vyplynulo z obrazových záznamov, čo zamedzovalo žalobcom vstúpiť na pozemok. Súd mal za
to, že žalovaní v konaní neuniesli bremeno svojho tvrdenia, že predmetnú nehnuteľnosť neužívajú,
pretože žalobcovia predložili dôkazy, ktorými preukazovali, že žalovaní naozaj tieto nehnuteľnosti

užívali. Aj z vykonanej obhliadky nehnuteľností, ktorú súd realizoval síce v roku 2024, bolo zistené, že
sa nejedná o ornú pôdu, preto nepovažoval za dôvodné námietky žalovaných ohľadne výšky peňažnej
náhrady za ornú pôdu, pretože nehnuteľnosť v časti, v ktorej si žalobcovia uplatnili náhradu, bola
využívaná žalovanými ako hospodárska usadlosť, keďže sa na pozemku nachádzali aj budovy (hala-
garáž, chatka, vodáreň, bufet, kurín), pričom preukázateľne žalovaní užívali minimálne halu a chatku,

využitie vodárne stranami sporu súdu ozrejmené nebolo. Strany sporu vypovedali, že tieto nehnuteľnosti
spočiatku spoločne užívali aj s ich otcom, neskôr už len žalovaní. V roku 2003, keď žalobcovia
predmetnú nehnuteľnosť nadobudli do BSM, strany sporu spolu s ich otcom užívali spoločne naďalej
tieto nehnuteľnosti bez toho, aby platili žalobcom za užívanie náhradu. Aj keď žalovaní tvrdili, že boli v
domnení, že žalobcovia im nehnuteľnosť darovali, keďže v rokoch 2010 až 2011 žalobca 1/ dal vyhotoviť

geometrický plán, ktorým sa vymerali pozemky, takéto tvrdenie žalovaných nebolo v konaní podložené
žiadnym dôkazom, a preto naň súd neprihliadol.

1.14. Žalobcovia žiadali za obdobie od 12.03.2016 do 12.03.2021 zaplatenie sumy 20.700 eur za
prenájom nehnuteľnosti na LV č. XXX, a to za 60 mesiacov po 345 eur (60 x 345 eur). Žalovaní podaním

zo dňa 26.04.2019 vzniesli voči uplatnenému nároku za obdobie od 14.03.2016 do 14.03.2017 námietku
premlčania s odôvodnením, že nárok je premlčaný pre uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Súd sa stotožnil so žalovanými v otázke premlčania nároku za uvedené obdobie 12 mesiacov,
preto v časti uplatnenej náhrady vo výške 4.140 eur (12 x 345 eur) žalobu zamietol. Z predložených
vyjadrení realitných kancelárii súd zistil, že trhová hodnota prenájmu par. č. 288/5, zapísanej na LV č.

XXX pre kat. úz. G., je 345 eur mesačne, podľa vyjadrení dvoch z realitných kancelárii, takúto istú výšku
si uplatnili aj žalobcovia mesačne. Z vyššie uvedených dôvod súd považoval výšku náhrady v sume
345 eur mesačne za primeranú, zodpovedajúcu výške obvyklého nájomného, žalobcovia preukázali, že
žalovaní za rozhodujúce obdobie od 12.03.2017 do 12.03.2021 predmetné nehnuteľnosti užívali, preto
súd priznal žalobcom celkovo sumu 16.560 eur (48 x 345 eur).

1.15.Žalobca1/požiadalozmenupetitužaloby(LVč.XXX)podanímzo06.04.2020,žiadalpriznaťnárok
na zaplatenie za obdobie od 12.03.2016 do 12.03.2020 voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.680 eur (48x160) odo dňa nasledujúceho po doručení
zmeny žaloby súdu do zaplatenia. Zmena žaloby bola právnemu zástupcovi žalovaných doručená dňa

04.05.2020.
Žalobca 1/ požiadal o zmenu žaloby podaním z 22.03.2021, žiadal priznať nárok za obdobie od
12.03.2016 do 12.03.2021 v sume 9.600 eur (60 x 160) voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.680 eur odo dňa nasledujúceho po doručení poslednému
zo žalovaných, až do dňa doručenia zmeny žalobného návrhu zo dňa 20.03.2020 poslednému zo

žalovaných,
zo sumy 7.680 eur (48x160) odo dňa nasledujúceho po doručení zmeny žalobného návrhu zo
dňa 20.03.2020 poslednému zo žalovaných, až do dňa doručenia zmeny žalobného návrhu zo dňa
22.03.2021 poslednému zo žalovaných,zo sumy 9.600 eur (60 x 160) odo dňa nasledujúceho po dni doručenia zmeny žalobného návrhu zo dňa
22.03.2021 poslednému zo žalovaných, až do zaplatenia.

1.1.15. Súd priznal žalobcovi 1/ úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.808,41 eura od 26.11.2017
do 04.05.2020, zo sumy 5.728,41 eura od 05.05.2020 do 30.03.2021 a zo sumy 6.323,42 eura od
31.03.2021 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

1.16. Žalobcovia 1/ a 2 požiadali o zmenu petitu žaloby (LV č. XXX) podaním z 09.04. 2020, žiadali

priznať nárok na zaplatenie za obdobie od 12.03.2016 do 12.03.2020 v celkovej výška 16.560 eur, voči
žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho
po doručení tejto žaloby súdu do zaplatenia. Zmena žaloby bola právnemu zástupcovi žalovaných
doručená dňa 04.05.2020. Žalobcovia 1/ a 2/ požiadali o zmenu žaloby podaním z 22.03.2021,
žiadali priznať nárok na zaplatenie za obdobie od 12.03. 2016 do 12.03.2021, voči žalovaným 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.360 eur odo dňa nasledujúceho po

doručení poslednému zo žalovaných, až do dňa doručenia zmeny žalobného návrhu zo dňa 20.03.2020
poslednému zo žalovaných, zo sumy 16.560 eur odo dňa nasledujúceho po doručení zmeny žalobného
návrhu zo dňa 20.03.2020 poslednému zo žalovaných až do dňa doručenia zmeny žalobného návrhu
zo dňa 22.03.2021 poslednému zo žalovaných, zo sumy 20.700 eur odo dňa nasledujúceho po dni
doručenia zmeny žalobného návrhu zo dňa 22.03.2021 poslednému zo žalovaných, až do zaplatenia.

1.17. Súd priznal žalobcom 1/ a 2/ úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.520 eur od 16.04.2019 do
04.05.2020 zo sumy 9.660 eur od 05.05.2020 do 30.03.2021 a zo sumy 16.560 eur od 31.03.2021 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

1.18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému
žalobcovi 1/ priznal voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 32 % (úspech žalobcu 1/
bol 66 %, pretože súd priznal z uplatnenej sumy 9.600 eur sumu 6.323,42 eura a v časti o zaplatenie
sumy 3.276,58 eura žalobu zamietol, t. j. neúspech žalobcu 1/ činil 34 %, rozdiel medzi úspechom a
neúspechom činí 32 %), Čiastočne úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu

trov konania v rozsahu 60 % (úspech žalobcov 1/ a 2/ bol 80 %, pretože súd priznal z uplatnenej sumy
20.700 eur sumu 16.560 eur a v časti o zaplatenie sumy 4.140 eur žalobu zamietol, t. j. neúspech
žalobcov 1/ a 2/ činil 20 %, rozdiel medzi úspechom a neúspechom činí 60 %).

2. Rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním obe procesné strany.

2.1. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia, porušenie práva na spravodlivý proces,
inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne
posúdenie veci.
Vo vzťahu k výrokom rozsudku I. a V. (týkajúcim sa nehnuteľností na LV XXX) nesúhlasili so

záverom súdu, že žalobca 1/ po smrti otca prejavil záujem o užívanie nehnuteľnosti. Neužíval spoločné
nehnuteľnosti kvôli naštrbeným vzťahom a z jeho výpovede vyplynulo, že mal predstavu, že bude
nehnuteľnosti užívať nad rozsah svojho podielu a súd prvej inštancie nevyhodnotil, či v rozhodnom
období užívali spoločné nehnuteľnosti nad svoj rozsah, resp. i v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
žalobcu 1/.

Ďalej uviedli, že súd sa nevenoval otázke, či sa žalobca 1/ v rozhodnom období, od 26.11.2017 do
12.03.2021 domáhal užívania nehnuteľnosti a poukázali na rozhodnutie II.ÚS/140/2013 z 21.02.2013,
podľa ktorého „ak záujem užívať spoločné nehnuteľnosti preukázaný nebol, potom ani nebolo
preukázané, že by vzniklo právo v zmysle § 137 ods. 1 na poskytnutie peňažnej náhrady za vylúčenie
z užívania spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu“.

Mali za to, že záver súdu, že bránili žalobcovi v užívaním nevydaním kľúčov a umiestnením psa je
v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 6Cdo/184/2010, v ktorom sa okrem iného uvádza „že dôvod,
pre ktorý spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva nie je právne významný“ ako aj záver súdu
o nevydaní kľúčov a umiestnení psa s poukazom na konania vedené pod sp. zn. 10C/75/2018 a sp. zn.
5C/19/2019,keďžesanetýkalitýchtootázok; (prvékonaniesatýkazrušeniaavyporiadaniapodielového

spoluvlastníctva a druhé sa netýka spoločných nehnuteľností a nie sú právoplatne skončené) a súd
nevysvetlil, ktoré dôkazy z týchto konaní preukazujú bránenie v užívaní.
Namietali tiež závery súdu zo zápisnice z miestnej ohliadky dňa 11.09.2024 uvádzané ohľadne zmeny
správania psa v prítomnosti žalobcu 1/, pretože na ohliadke bolo prítomných 7 ľudí, teda ani nebolomožné zistiť, na koho z nich pes šteká. Navyše, obhliadku súd vykonal v rozpore s § 185 ods. 3 CSP,
bez návrhu žalobcu v 1/, čím došlo k porušeniu § 185 ods. 2, 3 CSP. Mali za to, že súd neprihliadol na
ich výpoveď na pojednávaní 25.09.2023, kde uvádzali, že pes nemá prístup k predzáhradke, preto je

možný vstup do domu aj bez toho, aby niekto prišiel do kontaktu so psom, čo potvrdila aj Obec Jatov vo
vyjadrení z 13.03.2020. Aj žalobca 1/ na pojednávaní dňa 27.05.2021 potvrdil, že 13.10.2019, vstúpil na
spoločné nehnuteľnosti, pes bol v inom sektore, dom bol otvorený, a teda dostal sa do domu. Závery
súdu opreté o kynologický posudok hodnotili ako zmätočné, keďže súd sám mal za to, že posudok
vykazuje nedostatky.

V ďalšej časti poukázali na zmätočnosť konštatovania súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, či
žalobca mal alebo nemal kľúče od nehnuteľnosti, keď na jednej strane hovorí, že vo vyššie citovaných
konaniach vedených pred okresným súdom bolo preukázané, že žalovaní bránili žalobcovi v užívaní
nehnuteľnostiminimálnenevydanímkľúčov,kedyvytvorilipodmienky,žežalobcanemoholnehnuteľnosti
užívať. Na druhej strane konštatuje, že nebolo jednoznačne preukázané, či žalobca mal alebo nemal
kľúče od nehnuteľnosti, keďže tieto tvrdenia boli rozporné. Dôkaz výpoveďou svedka B. C. v konaní

sp. zn.10C/75/2018, na ktorú súd poukazuje nebol vykonaný, keďže bol intervenientom v danom
konaní. Súd ale neprihliadol na výpoveď F. C. v konaní sp. zn. 10C/75/2018, ktorý povedal, že žalobca 1/
potvrdil, že kľúč má a ten aj úspešne vyskúšal a nikdy sa nesťažoval, že nemá prístup do nehnuteľnosti.
Za arbitrárnu hodnotili súdom prvej inštancie konštatovanú príčinu nemožnosti prístupu žalobcu 1/
k nehnuteľnostiam v dôsledku straty kľúčov, keďže za stratu nenesú zodpovednosť a strata kľúčov alebo

nedisponovanieniminepreukazujúužívanienehnuteľnostinadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu.
Mali za to, že súd neprihliadol na výpoveď žalovanej 2/ dňa 25. 01.2024, ktorá uviedla, „že veľká brána
bola otvorená dokorán, dalo sa cez ňu dostať na LV XXX“. Vo vyjadrení z 11.05.2019 na č. l. 121 spisu
priznal žalobca 1/, že kľúč od veľkej červenej brány má.
Ďalej poukázali na bod 58. odôvodnenia rozsudku, ktoré sa netýka rozhodného obdobia. Súd neuviedol

žiadne zistenia, či užívali nehnuteľnosti nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov v rozhodnom
období, od 12.03.2016 do 12.03.2021.Výpovede žalovaných 02.11.2023 a 25.09.2023 sa netýkali
rozhodného obdobia, neboli im k tomu kladené otázky. Súd neučinil závery ani k otázke nadužívania
a poukaz na obhliadku, vykonanú tri roky po rozhodnom období a zistenie, že užívajú hospodárske
budovy, nevypovedá o užívaní v rozhodnom období.

Poukázali na to, že žalobca v žalobe neuvádzal nadužívanie altánku, andulkárne a ďalších vedľajších
stavieb, o ktoré ani nedoplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia, nenavrhol zmenu žaloby, preto súd nemal
posudzovať užívanie týchto ďalších stavieb.

2.2. Namietali absenciu zdôvodnenia povinnosti zaplatiť finančnú náhradu spoločne a tiež cenu nájmu,

keďže CITY REAL PLUS s.r.o. a nie je zrejmé, či LUPA REAL s.r.o. v cene 480 eur zohľadňuje aj stavby
napriľahlýchpozemkoch,ktoréžalobcavžalobeneuvádzal.Onipredložilipotvrdenierealitnejkancelárie
Diamant real zo dňa 13.05.2020, podľa ktorého trhová cena nehnuteľností je 350 eur mesačne, preto
vzhľadom na obsah spisu a vykonané dôkazy nie je správny záver o výške peňažnej náhrady priznanej
žalobcovi. Dodali, že súd opomenul, že prístrešok a hospodárske budovy nie sú evidované na LV a zo

žiadneho dedičského rozhodnutia nevyplýva, že ich strany sporu zdedili.

2.3. Odvolacie dôvody smerovali tiež proti vyhovujúcemu výroku III. a súvisiacemu výroku IV.
a namietali nesprávne skutkové zistenia v tom, že súd závery pre povinnosti zaplatiť bezdôvodné
obohatenie za užívanie nehnuteľnosti v období od 12.03.2017 do 12.03. 2021 založil predovšetkým na

fotodokumentácii a videách, ktoré mali preukazovať ich vstup na nehnuteľnosti žalobcov opakovane, po
dlhšiu dobu. Súd pritom uvádza, že fotodokumentácia bola z roku 2019 a 2020, avšak podľa popisov
fotodokumentácieavideívbodoch75.a79.odôvodneniaišlolenoobdobiejún,júl,august2019.Ztýchto
dôkazov nebolo možné učiniť záver o užívaní nehnuteľností žalobcov v období rokov 2016 až 2020.
Nesúhlasili s tvrdeniami žalobcov, že na predložených obrazových záznamoch sú zachytení oni; osoby

na fotkách nie sú viditeľné a rozpoznateľné a nebola preukázaná ich totožnosť. Žalovaný 2/ vypovedal,
že nehnuteľnosti žalobcov boli zarastené, čo vylučuje užívanie, vstupovanie, zdržiavanie sa žalovanými
na takejto nehnuteľnosti.
Súd dospel k nesprávnym zisteniam aj v tom, že v období rokov 2016 až 2020 sa zdržiavali a vchádzali
do areálu cez kovovú bránu, pretože k susediacim nehnuteľnostiam na LV č. XXX, ktoré žalovaní

užívali, nebol vchod pre motorové vozidlá; len z faktu, že k pozemku žalobcu vedie kovová brána, ktorá
vedie priamo k nehnuteľnostiam LV č. XXX nemožno odvodiť, že táto brána bola v rozhodnom období
nimi užívaná. Nehnuteľnosti evidované na tomto LV majú priamy prístup z verejnej komunikácie vovlastníctve obce G. bez obmedzenia. Tvrdili, že od roku 2016 na pozemky žalobcov nechodia, pozemok
neužívajú.
Súd dospel k nesprávnemu zisteniu, že využívali pozemok žalobcu za účelom starostlivosti o psov, ktoré

boli zatvorené vo voliére na parc. č. 288/5. Uviedli, že len zo samotného faktu, že na pozemku žalobcu
sa nachádza voliéra neznamená, že by v nej chovali psov počas rozhodného obdobia, pričom obaja na
pojednávaní zhodne vypovedali, že pes nebol umiestňovaný na parcele, nevyskytoval sa tam a žalovaný
2/ uviedol, že psa na pozemok žalobcov neumiestňoval. Z vyjadrenia Obce G. z 13.03.2020 vyplýva, že
psy boli v uzavretom priestore pri dome na spoločných nehnuteľnostiach, nie vo voliére. Preto súd na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu zisteniu, že na pozemku žalobcov boli zatvárané
psy vo voliére. Žalobcu na pojednávaní 27.05.2021 uvedené spochybnil, keď vypovedal, že 13.10.2019
sa dostal na LV č. XXX, pes bol v inom sektore, bol zatvorený, čo teda spochybňuje, že psy zamedzovali
žalobcom sa dostať na pozemok.
Nesprávny je záver súdu, že nehnuteľnosti boli využívané žalovanými ako hospodárska usadlosť.
Poukázali na výpovede, že nehnuteľnosti boli spoločne užívané otcom a neskôr už len žalovanými.

Žalovaný 1/ na pojednávaní 25.01.2024 vyslovene uviedol, že od roku 2016 na nehnuteľnosti nechodí,
nevyužíva ich a nevyužíval ich od roku 2016-2021.
AkozmätočnýhodnotilivýrokIII.,pokiaľsúd poukázalnafotodokumentáciuzobdobiarokov2019a2020
ale priznal, že na zvyšné obdobie žalobcovia nepredložili dôkazy potvrdzujúce užívanie nehnuteľností
žalovanými aj po roku 2020. Nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a ako mal preukázané,

že žalovaní využívali pozemok za účelom starostlivosti o psov a že boli zatvorené vo voliére. Rovnako
arbitrárne sú aj závery, že bolo preukázané, že žalovaní užívali minimálne halu a chatku, keď nie je
zrejmé, za akých dôkazov a z čoho mal uvedené súd preukázané. Súd v bode 84. odôvodnenia odkazuje
na to, čo zistil z vykonanej ohliadky, teda sa vyslovene pohyboval úvahami mimo rozhodného obdobia.
Výrok III. je nekonzistentným v bode 83. odôvodnenia, kde uvádza úvahy a zistenia k základu nároku,

že užívanie nehnuteľnosti žalobcov bolo realizované vstupovaním, vchádzaním cez kovovú bránu za
účelom starostlivosti o psov alebo ich vybiehaním, ale už v nasledujúcom bode 84. (kde sa skôr zaoberá
reakciou na námietky žalovaných výške náhrady) činí závery odlišné od záverov v bode 83. a to, že
žalovaníužívalinehnuteľnosťhospodárskuusadlosť,tedaminimálnehaluachatkubezakejkoľvekväzby
na rozhodné obdobie.

Súd nevysvetlil, prečo považuje vstupovanie za užívanie nehnuteľnosti žalovanými, zatvorenie psov
vo voliére, či pobehovanie psov za skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, pričom to nebol pes
žalovaných. Súd nevysvetlil, ktorú konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia považuje
ním zistený skutkový stav ani v kontexte prihliadania na to, že malo ísť o užívanie pozemku. Z výroku
III. je zrejmé, že súd uložil povinnosť žalovaným uhradiť istinu s úrokom z omeškania obom žalovaným,

čo naznačuje solidárnosť, ale v rozsudku nevysvetlil, prečo má ísť o solidárne plnenie.
Odôvodnenie v bode 83. v spojení s bodmi 73. a 79. súd vyvodil z dôkazov, ktoré boli vykonané
po zákonnej koncentrácii konania, ktorá bola aplikovaná vyhlásením dokazovania a skončené na
pojednávaní 27.05.2021, na ktorom právny zástupca žalobcu nemal návrhy na doplnenie dokazovania,
ani nenavrhol vykonať fotografie a videá. Navyše tieto boli vyhotovené v rozpore s § 12 ods. 1

Občianskeho zákonníka, keď žalobcovia neudelili udelenie súhlasu osobami, ktoré mali byť zachytené
na fotografiách.
Namietali tiež hodnotu peňažnej náhrady uplatňovanej na základe posudkov CITY REAL PLUS s.r.o.
a LUPA REAL s.r.o. a čačo reality s.r.o., ktorá nezodpovedá účelu a spôsobu užívania nehnuteľnosti.
Realitné kancelárie vychádzali zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a prílohy č. 1, čo

nemá nič spoločné s cenou nájmu ornej pôdy, ale týka sa určenia sadzby a výšky koeficientu dane.
Poukázali na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 172/2018 a vykonávací
zákon č. 504/2003 Z. z., podľa ktorej sa určuje obvyklá výška nájomného za ornú pôdu za rok a podľa
príslušného katastrálneho územia. Výrok III. teda vychádza z potvrdenia realitných kancelárií, ktoré boli
zmätočné a za základ hodnoty peňažnej náhrady určili hodnotu ornej pôdy podľa zákona č. 582/2004

Z.z. Súd neuvádza, že by pri určení hodnoty prihliadol na to, že nehnuteľnosti boli využívané na
výbeh psa, umiestnenie psa, neuvádza, v akom skutočnom rozsahu parcely č.288/5 mali žalovaní
v rozhodnom období užívať nehnuteľnosť žalobcov, keď z posudkov realitných kancelárií vyplýva, že
za základ nimi zistenej hodnoty zobrali výmeru a hodnotu za 1 m2 užívanej plochy. Súd sa nevyjadril
k námietke žalovaných, že v cene nájmu boli zohľadnené aj stavby, hospodárska budova, garáž, dielňa

a ďalšie, pričom žiadna z týchto sa na nehnuteľnosti žalobcov nenachádzala a nenachádza a žalobcovia
nepreukázali vlastnícke právo k žiadnej stavbe na nehnuteľnosti žalobcov. Cena stavieb sa zohľadňuje
aj v potvrdení CITYREAL PLUS s.r.o., ktorý uvádza, že k nehnuteľnostiam na LV č. XXX v cene
nájmu zohľadnil aj budovy, garáž, dielne a ďalšie, kedy žiadna hospodárska budova sa na parc. č.288/5 nenachádzala. Súd nehodnotil posudky LUPA REAL s.r.o. a Dominik Čačo reality s.r.o., ktoré
nezohľadnili odlišné vlastníctvo pozemku, hospodárskej usadlosti podľa LV č. XXX a rodinného domu
a pozemkov evidovaných na LV č. XXX. Zistenia priznanej náhrady 16.560 eur sú zmätočné, keď

súd uvádza, že boli predložené 4 vyjadrenia, ale ďalej uvádza, že vychádzal z vyjadrenia 2 realitných
kancelárií, ktoré bližšie nešpecifikoval a nevysvetlil, prečo ďalšie dve opomenul, resp. opomenul
vyjadrenia FORS TRADE s.r.o. predložené žalovanými. Z uvedených dôvodov navrhli rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť vo výroku I. a III. tak, že žalobu súd zamietne a vo výroku V. a VI. zmeniť
a žalovaným v 1. a 2. rade priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných (2342) uviedli, že nemajú prístup
k vlastnému majetku, pretože za bránou sa nachádza pes, ktorý pristupuje agresívne a veľkosťou
vzbudzuje rešpekt. Prítomnosť psa v celom rozhodnom období bola preukázaná fotodokumentáciu
a videami, ku ktorým sa žalovaní vyjadrili na pojednávaniach 08.04.2024, 18.06.2024 (na ktorom sa aj
prehrávali), ktorého prítomnosť na oboch sporných nehnuteľnostiach nepopierali. Z bodu 71. a 72. je

zrejmé, že prítomnosť psa potvrdzujú, nepravdivo sa vyhovárajú, že vždy išlo o náhodné vybehnutie,
hoci v spise je 150 fotografií, posledná z 18.05.2023, čo potvrdzuje, že ide o dlhodobý stav. Na obhliadne
žalovaní priznali, že pes sa na LV XXX nachádzal od malička do r. 2018. Fotografie preukazujú, že
tam boli aj v rokoch 2019 až 2023. Pokiaľ ide o kľúče, na pojednávaní 02.11.2023 žalovaní uviedli, že
žalobcahovyzývalnaodovzdávaniekľúčov,alemuichneodovzdali.Uviedol,žecelýareáljeuzamknutý.

Nehnuteľnosti na LV XXX boli trvale uzamknuté do 08.08.2023, kedy ich odomkla sudkyňa v konaní sp.
zn. 5C/12/2019 na ohliadke. Obe nehnuteľnosti sú účelne a funkčne prepojené, čo konštatovali všetky
realitné kancelárie, ako aj obec Jatov pri prešetrovaní podnetu. Ak mali žalovaní za to, že sa obec
a kancelárie v tomto smere pomýlili, nič im nebránilo, aby predložili alebo navrhli dôkaz, ktorý by tieto
zábery vyvrátil.

3.1. K tvrdeniu žalovaných, že súd sa nezaoberal námietkou, či sa žalobcovia domáhali užívania
poukázali na návrh dohody z roku 2014, z ktorého vyplýva, že mali záujem užívať sporné nehnuteľnosti.
Dohodu súd spomína v bode 69.

3.2. K prekvapivosti poznámky súdu uviedli, že negatívne správanie psa k žalobcovi 1/ vyplýva aj
z videozáznamu. Nie je pravdou, že súd nezameral svoje zistenia na rozhodujúce obdobie, pretože oni
produkovali dôkazy aj v rámci rozhodného obdobia, aj mimo neho, pričom výslovne tvrdili, že k žiadnej
zmenevužívanízostranyžalovanýchnedošlo,čo žalovanínepoprelia žiadnuzmenuvužívanínetvrdili.

3.3. Z obsahu žaloby a príloh je zrejmé, že žalobný petit bol viackrát zmenený, preto neuviedli,
že si uplatňujú náhradu za stavby a v tomto smere nebola potrebná zmena žalobného návrhu, ide
o formalistické úvahy, pričom v rámci odvolacieho konania je na takúto námietku neskoro. Protirečivosť
uvedenej argumentácie vyplýva aj z toho, že údajne namietali vlastníctvo stavieb napriek tomu, že podľa
ich tvrdení neboli predmetom konania v zmysle žalobného návrhu. Z ich podaní bolo zrejmé, že žiadajú

náhradu tak a v takej výške, ako ju určili realitné kancelárie, vrátane stavieb. Rovnako z príloh v žalobe
vrátane emailovej a listovej korešpondencie vyplýva, že konštatovali užívanie ako aj okolnosť bránenia
užívania psom.

3.4. Žalovaní namietajú výšku nároku, ale sami nepreukázali, že by mala byť výška iná. Z posudkov

Diamantreal,ktorépredložilinevyplýva,žestanovovalicenunájmukonkrétnychspornýchnehnuteľností,
obmedzili sa len na všeobecné konštatovanie, že na Jatove je nejaký dom na prenájom, pričom nevedno
aký, kde a či je porovnateľný so spornými nehnuteľnosťami. Nepreskúmateľné je vyjadrenie výšky
náhrady za pozemky, ktoré konštatuje cenu ornej pôdy vo všeobecnej rovine. Vo význame z hľadiska
správnosti rozhodnutia je aj to, že žalovaní nepopierali, že im bránia v užívaní, keď ani neuviedli, akým

spôsobom by teoreticky mohli žalobcovia nehnuteľnosti užívať. Argumentujú tým, že žalobcovia niekedy
mali kľúč od veľkej brány, prečo nereagovali na žiadosť o odovzdanie kľúčov, neuvádzajú ani to, ako im
má tento kľúč v užívaní pomôcť, keď za bránou je strážny pes, čo nepopierajú. Majú za to, že ich nárok je
daný, rovnako ako sudcovia Okresného súdu Galanta, ktorí v dvoch konaniach návrhu žalobcu vyhoveli
aktorékonaniasatýkajúobdobiabezprostrednevnasledujúcomrozhodnomobdobíuplatnenomvtomto

konaní. Poukázali na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010, 3Cdo/218/2017
a ďalšie. Poukázali na zápisnicu z pojednávania zo 14.11.2019 vo veci vedenej na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 10C/75/2018 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde žalovaný 2/
uviedol, že žalobca stále namietal, že nemá prístup do nehnuteľnosti, že nemá kľúče, že dostával listy odžalobcu, ktoré sa mohli týkať zase toho istého prístupu k nehnuteľnostiam. Tiež uviedol, že je pravdou,
že na nehnuteľnosti sa nachádzajú 2 psy, jeden je vlčiak a druhý ešte väčší, no nemajú voliéru, nie sú
na reťazi, voľne sa pohybujú. Zo zápisnice z pojednávania 05.03.2020 vedenej v tej istej veci manželka

žalovaného 1/ uviedla, že do spoločnej nehnuteľnosti chodievajú okrem manžela a švagra F. aj jej syn,
dcérasvnučkou,rovnakoajF.deti.Ďalejuviedla,ženauvedenejnehnuteľnostisastretávajúsobidvoma
synmi, dokonca tam zvykne chodiť aj jej brat a sesternica, aj rodina švagra. Žalobca v rozhodnom období
nehnuteľnosti neužíval, pretože nemal možnosť ich užívať. Ani v priebehu konania nebol predložený
nejaký návrh dohody ohľadne možného užívania.

3.5. Zdôraznili, že v konaní predložili dôkazy o forme bránenia, ktoré spočívajú v neodovzdaní
kľúčov a umiestnení psa na spornej nehnuteľnosti. Ak by bol úprimný záujem, aby spoločne užívali
nehnuteľnosť, nič im nebránilo, aby kľúče odovzdali, alebo zapožičali žalobcovi za účelom vyhotovenia
kópie kľúčov. Na druhej strane, kľúčmi disponujú nielen žalovaní ale aj ich rodinní príslušníci. Ako ďalším
dôvodommubráneniavužívaníjeumiestneniepsanaspornýchnehnuteľnostiach,ktorýbolzadovážený

v roku 2016, pes má voľnosť v pohybe, nebol umiestňovaný v oplotenej časti pozemku, ako vyplýva
z videozáznamu, dokonca aj ten, ktorý bol predložený žalovanými. Ďalej vyplýva, že bočná brána je
otvorená. Argumentácia žalovaných, že žalobca bol viackrát v styku so psom a nič mu neurobil, nie
je relevantná, keďže dôležitý je postoj žalobcov ako vnímajú predmetného psa. Žalobkyňa so psom
nesporne nebola v kontakte vôbec, v prípade žalobcu je však rozdiel, ak sa nachádza so psom krátko

a za prítomnosti psovi blízkych osôb, a ak by sa mal v blízkosti nachádzať dlhší čas a sám. Čo
sa týka záznamu, ten je len krátkeho trvania, počas ktorého sa pes nachádzal v blízkosti žalobcu
z dôvodu, že žalovaní nezatvorili bránu, kde sa pes nachádza. Nemožno vyvodiť, že žalobca nemôže
považovať psa za prekážku z dôvodu, že sa správal pokojne a neútočil na neho. Z videí je zrejmé, že
keď žalobca zistil, že pes nie je zavretý, zatváral dvere na altánku. V konaní nebolo preukázané, že

by sa nachádzal pes iba na oplotenej časti pozemku, keď sám žalovaný na pojednávaní v konaní sp.
zn. 10C/75/2018 zo 14.11.2019 uviedol, že psy nemajú voliéru, nie sú na reťazi, voľne sa pohybujú, aj
vtedy, keď majú vnučky, alebo prídu neznámi ľudia. Nie je možné, aby žalovaní bez súhlasu žalobcu ich
vystavovali riziku, že nemôžu vedieť, či po príchode na nehnuteľnosti sa pes nebude nachádzať mimo
oploteného areálu napríklad preto, že niekto zabudol uzatvoriť dvere alebo nechal psa mimo oplotenej

časti pozemku, nebol predložený. Žiaden dôkaz, ktorý by zachytával skutkový dej na nehnuteľnosti
a s výnimkou z videozáznamu z 13.10.2019, t. j., kedy mal žalobca 1/ ako ohlásená návšteva dohodnuté
na súdnom pojednávaní v súvisiacej veci, z ktorej tiež vyplynulo, že pes má otvorené bránky a možnosť
sa voľne pohybovať po celej nehnuteľnosti.

3.6. Nebolo sporné, že na pozemku zapísaného na LV č. XXX sa nachádza nielen rodinný dom, ale aj
ďalšiestavby,ktoréžalovaníužívajúvsúvislostisichhospodárskoučinnosťou,ošipáreň,mäsiareň,robia
tam zabíjačky, ako vypovedal žalovaný 1/ v konaní sp. zn. 22C/12/2023 dňa 26.09.2023 na OS Galanta.
Všetky nehnuteľnosti užívajú spolu so žalovaným 2/. Tiež uviedol, že keďže sa starajú o celú záhradu, na
ktorej sa nachádzajú stroje, pričom časť záhrady obrábajú a časť kosia, teda záhradu nenechali zarásť

burinou je zrejmé, že záhradu využívajú v celom rozsahu spoločne obaja žalovaní.

3.7. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti BSM žalobcu k námietke, že
fotodokumentácia je len z roku 2019 a 2020 uviedli, že nie je pravdou, je tam aj z roku 2023, pričom
bolo povinnosťou žalovaných užívanie v celom rozhodnom období účinne poprieť a uviesť, kedy a ako

došlo k nejakej zmene v rámci sporného obdobia. Dňa 15.06.2021, teda po skončení rozhodného
obdobia, žalovaný H. v konaní 5C/19/2019 výslovne uviedol, že syn F. hovoril pravdu, keď potvrdil, že
nehnuteľnosti sú v rozhodnom období užívané, sám ich so žalovaným užíval do roku 2020, keď tam
chodil opravovať autá, neskôr auto predal a na nehnuteľnosti nechodil. Žalovaný H. na pojednávaní dňa
15.06.2021 uviedol, že na nehnuteľnostiach žalobcov na LV č. XXX sa nachádza strážny pes, pričom

nie je sporné, že žalobkyňa 2/ sa s ním nepozná a nebola s ním v kontakte. Žalovaný 1/ uviedol, že
keď v minulosti sa stalo, že keď pes zabehol na nehnuteľnosti na LV č. XXX, chodil ho lákať na čistú
vodu. K otázke nespornosti užívania uviedli, že dňa 27.09.2021 v konaní 10C/75/2018 vypočutý syn
žalovaného 2/ uviedol, že spornú nehnuteľnosť na LV č. XXX využívali aj cca do roku 2019, preto
nie je pravdivé, že neužívali ani 1m2. Súd v konaní o vypratanie sporných nehnuteľností v rozsudku

z 22.02.2024 uvádza, že práve z fotodokumentácie, ktorá bola vykonaná bolo zistené, že žalovaní
vstúpili na pozemok žalobcov, pričom žalovaní nepreukázali žiadny relevantný právny titul oprávňujúci
im vstupovať na pozemok. Nebolo sporné, že v rozhodnom období aj po ňom sa nachádza na pozemku
strážnypes.Žalovaníajvsúvisiacomkonanídôvodiatým,žesícetampesje,noniejetrvaloumiestnený,alebo len vybieha. Túto otázku je potrebné riešiť v súlade s tvrdením žalovaného 1/, ktorý potvrdil, že
na nehnuteľnosť LV č. XXX chodí dávať psovi vodu len kvôli tomu, aby ho nalákal na čistú vodu, k tomu
na porovnanie príslušná fotodokumentácia, vyjadrenie žalovaného 2/ na pojednávaní 19.11.2020.

3.8. K námietkam žalovaných, že nehnuteľnosti boli počas ohliadky dňa 08.08.2023 neudržiavané
uvádzajú, že ohliadka nezachytáva stav nehnuteľnosti v rozhodnom období, pričom fotografiami práve
preukázali, že v tom období bol stav iný. Pár dní predtým, ako súd ohlásil ohliadku, dňa 23.06.2023
zachytila kamera žalovaného 2/ na nehnuteľnosti v BSM, ktorá dokazuje nielen to, že neustále na

nehnuteľnosti vstupuje a užíva ju, ale vykonáva činnosti za účelom ovplyvnenia záverov ohliadky. O tom,
že žalovaní disponovali kľúčmi svedčí aj skutočnosť, že žalovaný 1/ na ohliadke 08.08.2023 odovzdal
kľúč sudkyni. Dňa 15.06.2021 žalovaný 1/ v konaní 5C/19/2019 priznal, že bol v konaní pred sporným
obdobím vyzývaný na odovzdanie kľúčov od susedných nehnuteľností. Nie je pravdou, že žalobca vedel,
kde sa kľúče od susedných nehnuteľností nachádzajú, túto skutočnosť mu žalovaní nikdy neoznámili.

3.9. Žalovaní nielenže neposkytli snahu, či ochotu umožniť užívať nehnuteľnosti žalobcom, prípade
súčinnosť, ale toto aj v ich žiadosti ignorovali, a preto je vylúčené, aby nezodpovedali za nemožnosť
užívania nehnuteľnosti na strane vlastníkov, nakoľko tento stav sami navodili a dlhodobo udržiavajú.
Je zrejmé, že žalovaní konajú protiprávne, keď v spornom období a v podstate do dnes užívajú
nehnuteľnosti, ktoré im nepatria a odmietajú žalobcom vydať kľúče a riešiť otázku psa s odôvodnením,

že im nič nespraví a kľúče podľa nich má.

3.10. Stotožnili sa s výškou náhrady a závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne a logicky posúdil
otázku primeranej náhrady v zmysle ustálenej praxe, ktorá vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
4Cdo/306/2020. Platí, že ak žalovaní nepredložili v konaní žiadne iné dôkazy preukazujúce hodnotu

spornýchnehnuteľnostía inédôkazynapopretieskutkovýchtvrdeníprotistraneohľadomvýškynáhrady,
súd prizná výšku, ako vyplýva z tvrdenia a podkladov predložených žalobcom. Vo vzťahu k posudku
LUPA REAL a Čačo Reality žalovaní neaplikovali zákonný spôsob určeného popretia, keď následne po
tom,akoimboliposudkydoručené,nepredložiližiadendôkaz,aninenavrhlivykonaniedôkazu.Námietka
žalovaného proti výške požadovanej náhrady bola vznesená len vo všeobecnej rovine. Posudky LUPA

REAL a Čačo Reality reagujú aj na všeobecnú argumentáciu žalovaných, ktorí sa nezamerali na
stanovenie ceny sporných nehnuteľností, ale predložili len vyjadrenie so všeobecným konštatovaním
hodnoty ornej pôdy, prípadne poukázali na bonitu určenú vyhláškou.

3.11. Samotná skutočnosť, že stavby nie sú zapísané na LV neznamená, že nepatria žalobcom, resp.

znamená, že nepatria nikomu. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci faktický stav,
a preto súd aj v súvisiacej veci správne vychádzal z hodnoty stanovenej realitnými kanceláriami, hoci
podľa posudku Čačo Reality bola hodnota stanovená na sumu mesačne od 51 eur viac ako si uplatnili
žalobcovia. V danom prípade žalovaní neuviedli žiadne relevantné dôkazy, pre ktoré by žalobcovia
nemohli spornú nehnuteľnosť prenajať aj so stavbami. Výška nájmu teda spočíva v prenájme toho, čo

tam je a pokiaľ žalobcovi nič nepatrí, tak ako tvrdia, prenájom pozemkov spolu so stavbou je právom
aprobovaným spôsobom bez ohľadu na to, že by malo údajne podľa žalovaných ísť o veci zanechané
rodičmi strán svojim dedičom, resp. dedičovi, keďže žalovaní ako dedičia tieto veci za svoje neprijali.
Rovnako neobstojí tvrdenie, že na fotografiách nevidno, že ide o žalovaných. Totožné fotografie boli totiž
hodnotené a prehrávané ďalšími 4 sudcami, ktorí takýto záver neučinili. Areál nehnuteľnosti LV XXX

J. XXX spája spoločné oplotenie a funkčnú a účelnú prepojenosť. Toto konštatovali realitné kancelárie
ako aj obec G..

4. Žalovaní v replike k vyjadreniu žalobcov k ich odvolaniu a v duplike k vyjadreniu k replike žalobcov
(2377) zotrvali v dôvodoch svojho odvolania. Uviedli, že otázka uzamknutia je irelevantná, pretože

žalobkyňa 2/ potvrdila, že veľká brána bola cez deň otvorená a bol voľný priechod, teda bolo možné sa
dostať aj na nehnuteľnosti na LV č. XXX. Disponovanie kľúčom od veľkej červenej brány potvrdil žalobca
1/ vo vyjadrení z 11.05.2019. Zdôraznili, že nebolo preukázané, že brány vedúce k pozemku žalobcov
boli zamknuté, pritom žalobcovia priznali, že kľúče mali v rozhodnom období.

4.1. Nesúhlasili s tvrdením o prítomnosti psa na všetkých nehnuteľnostiach, pretože bolo preukázané
umiestnenie v uzavretom priestore pri rodinnom dome a otázka prítomnosti nepreukazuje nadužívanie.
Žalobcovia nepredložili fotodokumentáciu o prítomnosti psa v celom rozhodnom období mimo dvora
na LV č. XXX. Prítomnosť psa nebola prekážkou pre žalobcu 1/ jednak pri pohybe po spoločnýchnehnuteľnostiach či jeho pozemku, napríklad, keď 13.10.2019 vykonal ohliadku všetkých nehnuteľností
a zaslal o tom fotodokumentáciu do spisu.

4.2. K nároku na náhradu za užívanie nehnuteľností v spoluvlastníctve strán žalovaní uviedli, že ich
námietka, že žalobca sa nezaujímal a nedomáhal užívania spoločných nehnuteľností v rozsahu jeho
podielu nie je oneskorená, ide o právnu otázku, ktorú si môže vyriešiť súd sám. Oni nevymenili zámky a
žalobca nikde neuvádzal, že mu kľúče nepasujú. Medzi oboma pozemkami nie je žiadna brána, preto
je účelové poukazovanie žalobcov, že otvorená brána bola len k jednému pozemku. Pokiaľ pes prekonal

plot, stalo sa tak 1 krát, oplotenie bolo hneď opravené a spevnené. Žalobca 1/ potvrdil, že so psom
sa dostal do kontaktu a nič sa nestalo. Žalobca 1/ spoločnej nehnuteľnosti prestal chodiť predtým ako
bol zabezpečený sporný pes.

4.3. Zotrvali na názore, že žalobcovia neuviedli, že si uplatnili náhradu za stavby, respektíve ani to, že
sa na pozemku nejaké stavby nachádzajú.

4.4. K nároku na náhradu za užívanie nehnuteľnosti v BSM žalobcov uviedli, že dôkazné bremeno
zaťažovalo žalobcov, keďže oni účinne popreli tvrdenia o užívaní nehnuteľnosti. Žalobcovia nenavrhli
výsluch svedka F. F.; nie je pravda, že vypovedal v inom konaní tak, že ich spolu so žalovanými užíval
a chodil opravovať auto; nekonkretizoval roky, z ktorých tak činil, preto nie je možné uzavrieť, že jeho

vyjadrenie sa vzťahuje na rozhodné obdobie. Nepotvrdil, že oni užívali nehnuteľnosti žalobcov od roku
2019.

4.5. Zotrvali na názore, že pozemok žalobcov je orná pôda, a preto ani po právnej stránke ho nemožno
prenajať inak ako ornú pôdu a podľa toho by sa mala odvíjať výška nájmu.

4.6. Názoru žalobcov o tom, že možno dôvodne predpokladať, že vlastník pozemku je vlastníkom stavby
na ňom stojacej, ak sa nepreukáže opak, je v rozpore s občianskym zákonníkom, nakoľko v našom
právnom poriadku neplatí, že od vlastníctva pozemku sa odvíja vlastníctvo nehnuteľnosti na ňom
stojacej. Žalobcovia nepreukázali vlastníctvo k stavbám, ku ktorým si uplatnil náhradu.

5. Žalobcovia v duplike k replike žalovaných (2392) zastali názor, že žalovaní predložili námietku
premlčania bez skutkového vymedzenia okolností a bez akejkoľvek podpory dokazovaní, teda ako
nekvalifikovanú. Zo žaloby vyplývalo len, že v čase podania žaloby 12.03.2019 mali žalobcovia
vedomosť o tom, že žalovaní nehnuteľnosti užívajú, keď žalobcovia logicky uviedli, že k tomu žalovaní

sa priznali dňa 18.05.2018.

5.1. Ak mali žalovaní za to, že zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností má obmedzujúci
charakter, mali skutkovo tento obmedzujúci charakter špecifikovať. Sami tvrdili, že pokračovali v užívaní
zaužívaným spôsobom, v ktorom pokračujú dodnes.

5.2. Za klamlivé považujú tvrdenie žalovaných, že žalobkyňa 2/ mala tvrdiť, že brána bola otvorená.
Uvedené sa malo vzťahovať na obdobie, keď žil otec strán sporu. Samotná okolnosť voľného priechodu,
vďaka ktorému sa pes v rozhodnom období pohyboval po všetkých nehnuteľnostiach, neznamená
možnosť užívania nehnuteľnosti zo strany žalobcov. Zdôraznili, že žalobca 1/ kľúče nemá ani nemal;

asi pred siedmimi rokmi si myslel, že ich má, no keď ich vyskúšal nepasovali. Navyše sa domáhal
odovzdávania kľúčov a otázka bránenia vyplývala aj z prítomnosti sporného psa, s čím sa stotožnil aj
súd. Tvrdenie žalovaných, že nebola preukázaná prítomnosť psa na všetkých nehnuteľnostiach je v
rozpore s obsahom spisu; aj z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn.
10C/75/2018 vyplýva, že žalovaný 2/ výslovne uviedol, že na nehnuteľnosti sa nachádzajú dvaja psy,

nemajú voliéru a voľne sa pohybujú.

5.3. Žalovaní nepopierajú, že žalobcovia opakovane žiadali kľúče písomne, ústne, v súdnom konaní a aj
žalobu o vypratanie. Skutočnosť, že sudkyňa na obhliadke v konaní o vypratanie použila zavesený kľuč
z haly, ktorý jej ukázal žalovaný 1/ len potvrdzuje to, že žalobcovia nemali zabezpečený prístup a kľuč

nebol v ich dispozícii, ale bol uložený na mieste, kde nemali prístup. Poukázali na viaceré rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre k otázke disponovania kľúčmi a užívaní nehnuteľnosti.5.4. Ďalej uviedli, že zo žalobného petitu je zrejmé, že si uplatňovali náhradu za hospodársku usadlosť
na LV č. XXX, pretože tak označili nehnuteľnosti realitné kancelárie, pričom jasne vysvetlili, že toto
slovné spojenie zahŕňa aj stavby. Nesúhlasili s názorom žalovaných, že nemôžu žiadať náhradu za

užívanie stavieb, ktoré nie sú zapísané v katastri, keďže zápis má len evidenčnú funkciu a nárok môže
vzniknúť aj v prípade, ak žalobca nie je formálne zapísaný ako vlastník v katastri. Vlastnícke právo
žalobcu vyplýva nielen zo skutkových tvrdení, ale aj z tvrdení samotnej protistrany, ktorá opakovane
uviedla, že nehnuteľnosti patrili rodičom, ktorí už nežijú a potvrdili, že nemali iných dedičov ako žalobcu
a žalovaných.

5.5. Vo vyjadrení k náhrade za užívanie nehnuteľnosti v BSM žalobcov zotrvali na názore, že prítomnosť
psa na ich pozemku bola preukázaná potvrdením žalovaného 1/ na pojednávaní v súvisiacej veci, kde
uviedol, že chodí psovi dávať vodu na pozemok žalobcov. Je nepravdivé tvrdenie, že na videu nevidno,
či psa provokoval, pretože situácia, ktorá predchádzala kontaktu so psom bola jasne preukázaná
videozáznamom, na ktorom je zachytené, ako vylamuje latky a že žalobca 1/ sa pred spornou situáciou

nachádza na ulici a nie na pozemku, a teda sa psovi dobrovoľne nevystavil. Poukázali na časť rozsudku
OS Nové Zámky sp. zn. 5C/19/2019, kde výslovne uviedol, že mal preukázané užívanie a vstupovanie
žalovaných na sporné nehnuteľnosti, na podklade čoho výrok rozsudku obsahuje zákaz vstupu na
predmetné nehnuteľnosti.

5.6. K námietke ohľadne použitia fotografií uviedli, že podľa ustálenej judikatúry je možné fotografie
a videozáznamy použiť ako dôkaz v civilnom konaní, ak sú relevantné na preukázanie skutkového
stavu. Vyjadrenie obce, že žalovaní nehnuteľnosti užívajú a sú účelovo spojené neznamená, že
užívanie neprebiehalo; naopak opakované návštevy a vyjadrenia obce potvrdzujú, že žalovaní mali k
nehnuteľnostiam prístup a užívali ich.

5.7. Nesúhlasili ani s názorom, že umiestňovanie hnuteľných vecí ako sú autá, traktor a podobne
nemožno považovať za užívanie nehnuteľnosti, keďže ide o stavbu dlhodobého faktu na cudzom
pozemku bez právneho dôvodu. Zotrvali na tvrdení, že žiadali kľúče počas celého sporného obdobia,
pričom neboli povinní o tieto žiadať denne.

6. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia (2318)
domáhajúci sa zmeny rozsudku a vyhoveniu žalobe. Namietali nesprávne právne posúdenie veci,
porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov.

6.1. Nesúhlasili s priznaním náhrady za nadužívanie nehnuteľnosti žalobcovi 1/ až od 26.11.2017,
od smrti otca, a nie od 12.03.2016. Poukázali na to, že od 12.03.2016 bol otec do svojej smrti
dňa 25.11.2017 umiestnený v DSS a nehnuteľnosti užívali len žalovaní. Samotná existencia
vecného bremena nevylučuje spoluvlastníka z užívania nehnuteľnosti; žalovaní nehnuteľnosti užívali
titulom spoluvlastníckeho podielu a o jeho vylúčení rozhodli ako väčšinoví spoluvlastníci. Ak teda

nehnuteľnosť užívali žalovaní a je preukázané, že on ju neužíval platí, že užívali aj jeho podiel na
spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah vyplývajúci z jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca 1/ preukázal
nadužívanie a bránenie v užívaní zo strany žalovaných od marca 2016 prítomnosťou psa v spojenom
areály na LV č. XXX J. XXX v spornom období.

6.2. K záveru súdu, že podali žalobu po uplynutí subjektívnej premlčacej doby uviedli, že žalovaní
jednak nevzniesli kvalifikovanú námietku premlčania a túto vzniesli až v odvolacom konaní, keď iba
uviedli, že nárok podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej dobe. To nie je možné vnímať ako podanie
kvalifikovanej námietky premlčania. Námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou, podlieha
koncentrácii konania a pre jej vznesenie je potrebné splniť predpoklady uvedené v § 366 CSP (novoty)

inak sa na ňu neprihliada. Keďže obrana žalovaných spočívala v tom, že nehnuteľnosti neužívali,
nemožno za riadne uplatnenú obranu považovať protirečivé skutkové tvrdenia o neužívaní a zároveň
o vedomosti žalobcu 1/ o ich užívaní; takýto postup je rozporný s § 150 a § 151 ods. 1, 2 CSP.

6.3.Žalovaníneuviedli,prečomajúzato,žežalobcoviabymalimaťpreukázanúvedomosťpredpokladov

vzniku bezdôvodného obohatenia už v roku 2016 a 2017, keď tvrdia, že na nehnuteľnosti nechodili
a nehnuteľnosti neužívali. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/60/202 v súvislosti s počiatkom
plynutia dvojročnej premlčacej doby. Ďalej uviedli, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený
dozvedel o škode je potrebné vychádzať z preukázanej a nie predpokladanej vedomosti poškodenéhoo vzniknutej škode. Rozhodujúcim okamihom nie je škodová udalosť - protiprávny úkon, ale vznik škody
v uplatniteľnej výške voči konkrétne zodpovednému subjektu. Žalobca nemohol mať reálnu vedomosť
o uvedenom, najmä ak mu žalovaní bránili v prístupe. Z obsahu vyjadrenia žalovaných vyplýva, že

žalobca 1/ bol prvýkrát pri konfliktnej situácii v máji 2018, preto rok 2018 je potrebné ustáliť ako deň, kedy
žalobca 1/ (nie žalobkyňa) získal preukázanú vedomosť o užívaní sporných nehnuteľností žalovanými
v celom rozsahu. Žalovaní netvrdili, že v rozhodnom období rokov 2016 - 2021 došlo k zmene pri užívaní
sporných nehnuteľností. Úlohou súdu prvej inštancie bolo uviesť logickú úvahu, prečo sa domnieva, že
o bezdôvodnom obohatení sa žalobcovia dozvedeli už 12.03.2016, a preto žaloba podaná 12.03.2019

(v rámci 3 ročnej objektívnej doby) nebola podaná včas.

6.4.Žalovanítvrdeniavovzťahukžalobkyni2/nespomenuli.Vzhľadomnaabsenciuprocesnejobranyvo
vzťahu k žalobkyni 2/ je vylúčené, aby uniesli bremeno tvrdenia o vedomosti žalobkyne, teda o začiatku
plynutia subjektívnej doby v roku 2016.

7. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov (2335) ohľadne zamietajúcich výrokov II. a IV.
poukázali na bod V. žaloby, v ktorom žalobcovia uviedli, že žalovaní nehnuteľnosti užívajú dlhodobo,
avšak vzhľadom na dĺžku premlčacej doby si uplatňujú nárok za obdobie posledných 36 mesiacov; teda
priznali ich vedomosť o tom, že žalovaní údajne užívali nehnuteľnosti v období posledných 36 mesiacov
pred podaním žaloby a aj v predchádzajúcom období. Zamietajúci výrok považujú za vecne správny a

dostatočne odôvodnený.

7.1. Vyjadrili súhlas aj s výrokom II. rozsudku a úvahou súdu, pretože vecné bremeno ich otca k
spoločným nehnuteľnostiam v období od 26.11.2017 malo prednosť pred užívacím právom žalobcu
1/ a nebolo preukázané, že by oni užívali aj v danom období spoločné nehnuteľnosti nad rozsah ich

spoluvlastníckych podielov. Žalobca nepreukázal nadužívanie ani bránenie z ich strany v spornom
období, t.j. od marca 2016. Prítomnosť psa na spoločných nehnuteľnostiach je irelevantná a nesúvisí
s otázkou bránenia žalobcovi 1/ v užívaní spoločných nehnuteľností. Sám sa rozhodol na spoločnú
nehnuteľnosť nechodiť.

7.2. Mali za to, že vzniesli kvalifikovanú námietku, pretože žalobcovia už v žalobe priznali, že
vedeli o údajnom užívaní nehnuteľnosti žalovanými 36 mesiacov pred podaním žaloby, ako aj v
predchádzajúcom období, ale mylne sa domnievali, že premlčacia doba nároku sú 3 roky, keď opomenuli
dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu.

7.3. Nie je pravdou, že žalobcovi 1/ bolo bránené vstupovať na nehnuteľnosť na LV č. XXX, keď
priznal, že mal kľúče od veľkej červenej brány a žalobkyňa 2/ uviedla, že brána býva dokorán otvorená.
Žalobcom nič nebránilo podať túto žalobu pred marcom 2019, podali ju až potom, ako oni podali žalobu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo svedčí o účelovosti žaloby. Súd nemal priznať
sumu nájmu určenú realitnou kanceláriou B. K. reality, pretože bol viazaný návrhom žalobcov.

8. Žalobcovia v replike (2365) k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť v súlade s ich odvolacím návrhom a priznať im plnú náhradu trov celého konania.
Uviedli, že žalovaní až v odvolacom konaní námietku premlčania doplnili o skutkové tvrdenia, že ak
žalobcovia v žalobe uviedli, že sporné nehnuteľnosti žalovaní užívajú dlhodobo, znamená to, že nárok

je premlčaný a to preukazuje vedomosť žalobcu o užívaní (opomínajú, že ide o vedomosť z roku 2019).
Takýto záver žalovaných je neprípustný vzhľadom na jeho oneskorenosť a jeho obsah. Ak žalobca
1/ tvrdí, že vedomosť získaná 18.05.2018 znamená, že ju má o danom dátume aj 12.03.2019, kedy
koncipoval žalobu neznamená, že by túto vedomosť mal aj 12.03.2017, kedy sa malo právo údajne
premlčať. Zotrvali na názore, že námietka premlčania v odvolacom konaní nie je prípustná.

8.1. Žalobca 1/ poukázal na pojednávanie 02.11.2023, kedy vyzýval žalovaného k odovzdaniu kľúčov,
k čomu nedošlo, keď žalovaný 2/ výslovne uviedol, že celý areál je uzamknutý. To potvrdzuje danosť
nároku.

8.2. Zotrvali na názore, že otázka vecného bremena v prospech otca strán nemala žiaden vplyv na
reálnom užívaní nehnuteľnosti žalovanými, ktorým v užívaní pokračovali aj po smrti otca rovnakým
spôsobom, a preto žalobcom nemožno odoprieť nárok na náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho
podielu.9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), zaoberajúc sa primárne odvolaním žalobcov 1/
a 2/ proti zamietajúcim výrokom II., IV. a odvolaním žalovaných proti vyhovujúcim výrokom I. a III.

a závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý

verejný záujem a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolanie žalobcov smerovalo proti zamietajúcim výrokom rozsudku. Napriek tomu, že odvolací súd

vyhodnotil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch ako vecne správny, zohľadňujúc
podstatnú odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ a 2/ v tomto rozhodnutí sa vysporadúva s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie ako i podstatnými námietkami
žalobcov 1/ a 2/, ktoré boli uplatnené v podanom odvolaní, postupujúc pritom podľa vyššie citovaného
zákonného ustanovenia § 387 ods. 3 CSP. Rovnako tak odvolací súd považuje za potrebné poukázať

na to, že i keď vyhodnotil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. ako vecne
správne, nestotožnil sa v celom rozsahu s právnym posúdením nároku žalobcov 1/ a 2/, keď poukázal
na odlišné právne posúdenie a to z dôvodov ďalej odvolacím súdom uvádzaných.

13. Odvolací súd primárne uvádza, že žalobcovia v odvolaní namietali právny názor súdu prvej inštancie,

že žalobcovi 1/ prináleží náhrada za nadužívanie nehnuteľnosti len od 26.11.2017, teda až od smrti
otca, ktorý mal zriadené doživotné právo vecného bremena a od ktorého smrti začalo obdobie, kedy
žalobca1/moholužívaťnehnuteľnosťdôvodiactým,že počasživotaotcavrámcispornéhoobdobiaotec
strán ako oprávnený z vecného bremena k spoločným nehnuteľnostiam (nehnuteľnosti evidované na LV
č. XXX pre kat. úz G. (ďalej ako „spoločné nehnuteľnosti“) nesúhlasil s tým, aby žalobca užíval sporné

nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že oprávnenie otca strán sporu sa viazalo výlučne
k možnosti užívať spoločné nehnuteľnosti, nie však k možnosti rozhodovať o vylúčení žalobcu 1/ ako
podielovéhospoluvlastníkazužívaniaspoločnýchnehnuteľností.Sohľadomnauvedenébolovodvolaní
namietané,žežalobca1/ preukázalcelýsvojnárok,t.j.nárokpočastrvaniaceléhorozhodnéhoobdobia,
t. j. od marca 2016 s tým, že bolo preukázané, že už aj v tomto období mu v užívaní bránila prítomnosť

psa na spoločných nehnuteľnostiach.

13.1. Odvolací súd zaoberajúc sa vyššie nastolenou odvolacou argumentáciou primárne považuje
za potrebné uviesť, že súhlasí s názorom, že existencia vecného bremena v podobe oprávnenia
otca strán sporu užívať spoločné nehnuteľnosti nevylučuje vlastníka, resp. podielového spoluvlastníka

sa tiež (súčasne) z oprávnenia podieľať na užívaní spoločných nehnuteľností (tieto nehnuteľnosti
užívať). Inak povedané, existencia vecného bremena len ukladá povinnosť vlastníkovi (v tomto prípade
spoluvlastníkom) strpieť užívanie nehnuteľnosti oprávnenou osobou až ku dňu jej smrti (vecné bremeno
in personam), pričom nevylučuje možnosť vlastníka tiež danú nehnuteľnosť užívať. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd vyhodnotil, že právny názor súdu prvej inštancie uvádzajúci, že zriadením vecného

bremena in presonam v prospech otca strán sporu súčasne vylučovalo užívanie spoločnej nehnuteľnosti
žalobcom 1/, v dôsledku čoho mu nebolo možné priznať nárok z nadužívania spoločnej nehnuteľnosti
od počiatku, t. j. od marca 2016, založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Napriek tomu
sa avšak odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi 1/ neprináleží nárok
z nadužívania spoločnej nehnuteľnosti od 12.03.2016 do 25.11. 2016, t. j. počas trvania užívania

spoločnej nehnuteľnosti otcom strán sporu až do jeho smrti (dňa 25.11.2016). Odvolací súd uvádza, že
v konaní bolo viackrát potvrdené, že žalobca 1/ bol s otcom strán sporu dlhšiu dobu pohádaný (ešte
pred okamihom počiatku rozhodného obdobia), z ktorého dôvodu nemal a ani neprejavoval záujem otca
(ktorý prevažne býval a užíval spoločné nehnuteľnosti) navštevovať a teda nemal ani záujem užívaťspoločné nehnuteľnosti. Napokon ani sám netvrdil, že sa užívania nehnuteľností za života otca domáhal.
Z uvedených skutkových zistení je preto možné zastať názor, že žalobcovi 1/ nemôže prislúchať nárok
titulom nadužívania spoločnej nehnuteľnosti ostatnými podielovými spoluvlastníkmi (ktorí spoločnú

nehnuteľnosť v danom čase užívali), keď sám, z vlastnej vôle sporné nehnuteľnosti nenavštevoval a ani
neužíval pre narušené vzťahy s otcom. V tomto prípade nie je možné zastať názor, že neužívanie
spoločnej nehnuteľnosti žalobcom 1/ (v období do smrti otca strán sporu) by bolo dôsledkom jej
nadužívania ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, t. j. žalovanými, alebo že by to bolo dôsledkom
preukážky jej užívania vytvorenej žalovanými. Z uvedeného dôvodu (aj keď z iného právneho dôvodu

s ohľadom na skutkový stav zistený v konaní) odvolací súd vyhodnotil, že právny záver súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu za obdobie od 12.03.2016 do 25.11.2017 je správny.

14. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne prihliadol
na námietku premlčania, keď táto nebola vznesená žalovanými kvalifikovaným spôsobom, resp. túto
námietku mali riadne odôvodniť. Napokon v tejto súvislosti poukázali na to, že nemohli mať reálnu

vedomosť o užívaní nehnuteľností žalovanými, keď títo im bránili v prístupe. Namietli, že úlohou súdu
prvejinštanciebolouviesťlogickúúvahu,prečosadomnieval,žeobezdôvodnomobohatenívedeliobaja
žalobcovia už odo dňa 12.03.2016 a prečo žaloba podaná dňa 12.03.2019 by bola podaná čiastočne
po uplynutí premlčacej lehoty.

14.1. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou odvolacou argumentáciou túto vyhodnotil ako nedôvodnú.
Je potrebné poukázať na to, že žalobcovia v žalobe konštatovali, že „žalovaní užívajú nehnuteľnosti
dlhodobo, avšak vzhľadom na dĺžku premlčacej doby si uplatňujú nárok len sa obdobie posledných 36
mesiacov...“ (č. l. 4). Tiež je potrebné ohľadom vedomosti žalobcov o užívaní nehnuteľností žalovanými
potrebné poukázať na návrh dohody, ktorú chceli strany sporu uzatvoriť v roku 2014 (ktorá však

uzatvorená nebola), predmetom ktorej malo byť riešenie spornej situácie medzi stranami sporu ohľadom
užívania nehnuteľností žalovanými (č. l. ). Napokon odvolací súd sa nemohol ani stotožniť s tvrdením
žalobcov, že žalovaní vzniesli námietku premlčania v odvolacom konaní, keď prvýkrát túto i vzniesli vo
vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 94, 95). V tejto námietke premlčania poukázali na to, že v prípade
žalobcu sa uplatňuje dvojročná premlčania doba a že uplatnený nárok je od 14.03.2016 do 14.03.2017

premlčaný. Opakovane tiež žalovaní zotrvali na podanej námietke aj v ich ďalšom vyjadrení k duplike
žalobcov (č. l. 160 až 163). S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími
argumentmi žalobcov 1/ a 2/ v tom, že žalovaní vzniesli nekvalifikovanú námietku premlčania a navyše,
prvýkrát v podanom odvolaní.
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené dôvody žalobcami napadnuté zamietajúce výroky II. a IV.

podľa § 387 ods. 1 a 3 ako vecne správne potvrdil.

15. Odvolací súd sa následne zaoberal odvolaním žalovaných 1/ a 2/ smerujúcim proti vyhovujúcim
výrokom I., III. a závislému výroku o nároku na náhradu trov konania. V odvolaní namietali, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca 1/ po smrti otca, asi v roku 2018, prejavil záujem o

užívanie nehnuteľnosti, že súd prvej inštancie sa nevenoval otázke, či žalobca 1/ sa domáhal umožnenia
užívania svojho podielu v období od 26.11.2017 do 13.03.2021, že nešpecifikoval, akým konkrétnym
spôsobom a kedy presne žalobca 1/ prejavil záujem o užívanie nehnuteľnosti, keď poukázal na listy
jeho syna B., ktorý nebol podielový spoluvlastník, a ktoré sú irelevantné. Ďalej namietali, že žalobca
1/ nepreukázal, že by mal záujem užívať spoločné nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu v rozhodnom období a ani že ich vyzval za týmto účelom.

16. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že rozhodným
obdobím, za ktoré si žalobca 1/ v tomto konaní uplatňuje nárok voči žalovaným 1/ a 2/ titulom náhrady
za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu je obdobie od 12.03.2016 do 12.03.2021, ktorý nárok súd

prvej inštancie žalobcovi 1/ priznal odo dňa 26.11.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po smrti ich otca
(ako odvolací súd uvádza v bode 13.1), keď vyhodnotil, že otec strán sporu nesúhlasil, aby žalobca
1/ užíval nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve počas jeho života. V tejto súvislosti odvolací súd
dopĺňa, že sám žalobca 1/ v priebehu konania viackrát uvádzal, že nemal záujem navštevovať sporné
nehnuteľnosti počas života ich otca, preto podľa názoru odvolacieho súdu je možné na podklade

uvedeného prisvedčiť, že žalobca 1/ nepreukázal, že by mal záujem užívať sporné nehnuteľnosti počas
života otca, t. j. počnúc dňom 12.03.2016 a najneskôr do jeho smrti dňa XX.XX.XXXX. V konaní
sám potvrdil, že počas života otca nemal záujem tieto nehnuteľnosti (v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu) navštevovať (k uvedenému právnemu záveru sa už odvolací súd vyjadroval zaoberajúc saodvolaním žalobcov 1/ a 2/. S poukazom na uvedené je možné čiastočne prisvedčiť odvolacej námietke
žalovaných, že žalobca 1/ nepreukázal, že v čase od 12.03.2016 najneskôr do 25.11.2017 mal záujem
užívať sporné nehnuteľnosti, preto mu za toto obdobie nemožno priznať uplatnený nárok. Čo sa týka

zvyšnej časti rozhodného obdobia, t. j. od 26.11.2017 od 12.03.2021 žalobca v konaní tvrdil, že po
smrti otca mal záujem o užívanie sporných nehnuteľností, avšak toto mu nebolo umožnené, pretože mu
v tom bránila prekážka v podobe prítomnosti psa na pozemku ako i to, že nemal kľúče od spoločných
nehnuteľností. Tiež v konaní bolo žalovanými tvrdené, že žalobca 1/ nadobudol záujem o užívanie
sporných nehnuteľností krátko po smrti otca (napr. vyjadrenie žalovaného 2/ na pojednávaní konanom

dňa 14.11.2019 vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 10C/75/2018 – č. l. 281 opak),
resp., že v období pred smrťou otca strán sporu došlo k hádkam medzi žalobcom 1/ a otcom a žalobca 1/
sporné nehnuteľnosti nenavštevoval (napr. zápisnica z pojednávania konaného dňa 14.11.2019 vo veci
vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 10C/75/2018 – č. l. 278 až 282). Z uvedeného dôvodu
podľa názoru odvolacieho súdu nemožno súhlasiť s odvolateľmi, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
otázkou, odkedy mal žalobca 1/ záujem o užívanie sporných nehnuteľností, keď súd prvej inštancie

uviedol, že najskôr deň nasledujúci po smrti otca strán sporu – bod 62 (i keď k uvedenému dospel na
podklade iného právneho dôvodu ako odvolací súd; k uvedenému sa odvolací súd už vyššie vyjadroval
zaoberajúc sa odvolaním žalobcov 1/ a 2/). Odvolací súd k uvedenému dodáva, že ak príčinou nezáujmu
žalobcu 1/ navštevovať nehnuteľnosti v podielom spoluvlastníctve so žalovanými boli napäté a konfliktné
vzťahy s otcom, čo potvrdili aj žalovaní 1/ a 2/, jeho smrťou nepochybne odpadla príčina, pre ktorú

žalobca 1/ nemal záujem užívať nehnuteľnosť v jeho spoluvlastníctve.

17. K spôsobu, akým mal žalobca 1/ žalovaných vyzvať k umožneniu užívania sporných nehnuteľností
odvolací súd uvádza, že vlastník, resp. i podielový spoluvlastník nie je povinný osobitným spôsobom
vyzvať ostatných podielových spoluvlastníkov k užívaniu svojho spoluvlastníckeho podielu. Inak

povedané, ak by aj v konaní nebolo osobitne preukázané, že žalobca 1/ nejakým konkrétnym úkonom,
resp. písomne vyzval žalovaných k možnosti užívania sporných nehnuteľností, neznamená, že by mu
zaniklo jeho právo užívať svoj spoluvlastnícky podiel (alebo, že by mu toto právo nevzniklo), keď
vlastnícke právo a to aj vlastnícke právo podielového spoluvlastníka nie je založené na nutnosti jeho
uplatnenia u konkrétnych osôb. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na to, že záujem žalobcu

o užívanie sporných nehnuteľností (po smrti otca strán sporu) možno vyvodzovať i z obsahu mailovej
komunikácie žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ s právnym zástupcom žalovaných, ktorá bola predložená
v konaní od mesiaca september 2018 (č. l. 5 až 20), z obsahu ktorej plynie, že žalobca 1/ (žalobcovia)
už skôr mal záujem riešiť predmetnú situáciu, resp. mal záujem na riešení toho, že nemá prístup
kspornýmnehnuteľnostiam(vpodielovomspoluvlastníctvestránsporu),pretožemuvtombrániprekáža

v podobe psa, ktorý sa nachádza na sporných nehnuteľnostiach ako i to, že nedisponuje kľúčmi k týmto
nehnuteľnostiam.Tiežžalovanípotvrdili,žežalobca1/impristretnutítvrdil,ženemáprístupkspoločným
nehnuteľnostiam, keď nedisponuje kľúčmi (napr. vyjadrenie žalovaného 2/ na pojednávaní konanom dňa
14.11.2019 vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 10C/75/2018 – č. l. 281 opak).
Z uvedeného dôvodu teda nemožno prisvedčiť námietke odvolateľov (žalovaných 1/ a 2/), že by žalobca

1/ v tomto konaní preukazoval svoj záujem o užívanie sporných nehnuteľností výlučne listami spísanými
jeho synom B. C., ktoré boli adresované žalovaným 1/ a 2/ a že by žalobca 1/ v konaní nepreukázal
svoj záujem na užívaní sporných nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, v dôsledku
čoho by jeho nárok nemal byť dôvodný.

18. Odvolací súd za neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalovaných, že súd prvej inštancie
nereflektoval na výpoveď žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 19.6.2023, kedy sa vyjadril, že mal predstavu,
že bude celé nehnuteľnosti užívať sám. Pre posúdenie nároku žalobcu v danom prípade nie je
rozhodujúce to, či by sa žalobca domáhal užívania len svojej časti podielu alebo to, či v konaní vyslovil
jeho prípadný úmysel užívať celú nehnuteľnosť. V tomto konaní bolo podstatou preukázanie toho, či

žalobca 1/ mal možnosť užívať v rozsahu svojho podielu nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu (v rozhodnom období) a to bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní vyjadril úmysel
užívať celú nehnuteľnosť sám. S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nemohol stotožniť
s odvolacou argumentáciou žalovaných 1/ a 2/, že nebol preukázaný obligatórny hmotnoprávny
predpoklad uplatneného nároku žalobcu 1/, a to prejavenie jeho záujmu užívať sporné nehnuteľnosti

najskôr od obdobia po smrti otca strán sporu (počas rozhodného obdobia).

19. Ďalej žalovaní namietali právny názor súdu prvej inštancie, že žalobcovi 1/ bránili v užívaní
nehnuteľností minimálne nevydaním kľúčov, ako aj umiestnením psa a jeho ponechaním nanehnuteľnostiach, čím vytvorili podmienky vylučujúce žalobcu 1/ z užívania nehnuteľností. Mali za
to, že takáto právna úvaha nekorešponduje so všeobecným výkladom predpokladu na predmetný
druh náhrady, keď súd prvej inštancie po právnej stránke odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010, z ktorého nevyplýva právny názor o dôležitosti
a podstatnosti toho, či niektorí z podielových spoluvlastníkov bráni v užívaní nehnuteľností, ale
nevyhnutným predpokladom je užívanie spoločnej veci ostatnými spoluvlastníkmi nad rozsah jeho
(ich) spoluvlastníckeho podielu, neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom
musí byť dôsledkom jej užívania ostatnými spoluvlastníkmi nad rozsah ich spoluvlastníckych. Namietli,

že pokiaľ sa súd prvej inštancie zaoberal vysvetľovaním, prečo prítomnosťou psa na spoločných
nehnuteľnostiach došlo zo strany žalovaných k vytvoreniu podmienok, pre ktoré žalobca 1/ nemohol
spoločné nehnuteľnosti užívať, je jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a
v rozpore s názorom vyjadreným vo vyššie uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu, pretože prítomnosť
psa na spoločných nehnuteľnostiach, či otázka ne/vydania kľúčov vôbec nepreukazuje, že užívali
spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

19.1. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou námietkou žalovaných uvádza, že v prípade uplatneného
nároku, akým je tento, je s ohľadom na konkrétnu skutkovú situáciu potrebné osobitne posúdiť otázku
nadužívania sporných nehnuteľností ostatnými podielovými spoluvlastníkmi a to i s dôrazom na právny
názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010 a prípade

osobitne zohľadniť i skutočnosť, či dôvodom neužívania veci v rozsahu svojho podielu podielovým
spoluvlastníkom nie je prekážka vytvorená objektívne ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, ktorá je
spôsobilým dôvodom pre neužívanie veci podielovým spoluvlastníkom. Inak povedané, nemožno sa
stotožniť s názorom žalovaných, že s ohľadom na konkrétny prípad, konkrétne skutkové okolnosti
a ich spornosť, je nutné sa zaoberať výlučne otázkou nadužívania nehnuteľností v spoluvlastníctve

ostatnými podielovými spoluvlastníkmi bez možnosti posúdenia i ďalšej významnej skutočnosti, či
dôsledkom neužívania nehnuteľností v spoluvlastníctve podielovým spoluvlastníkom nie je objektívna
prekážka vytvorená ostatnými podielovými spoluvlastníkmi. Takýto postup nie je v rozpore s citovaným
rozhodnutím najvyššieho súdu, ako sa to snažili žalovaní v podanom odvolaní prezentovať. Je možné
prisvedčiť argumentu, že prítomnosť psa na spoločných nehnuteľnostiach, či otázka ne/vydania kľúčov

síce nie je spôsobilá preukázať, že by žalovaní užívali spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, avšak tieto skutkové okolnosti prípadu sú podstatné pre posúdenie toho,
či ostatnými podielovými spoluvlastníkmi (žalovanými) bola vytvorená (objektívna) prekážka, pre ktorú
žalobca1/ nemohol užívať sporné nehnuteľnosti a v dôsledku vylúčenia žalobcu 1/ z užívania sporných
nehnuteľností došlo k nadužívaniu i jeho spoluvlastníckeho podielu.

19.2. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nevyhodnotil, či v rozhodnom
období užívali spoločné nehnuteľnosti nad svoj rozsah, resp. i v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
žalobcu 1/. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou nemohol stotožniť keď je zrejmé, že súd prvej
inštancie považoval za preukázanú skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ užívali nehnuteľnosti v podielovom

spoluvlastníctve dlhodobo, resp. preukázateľne nerozporovali skutočnosť, že by tieto nehnuteľnosti
neužívali (ako nedeliteľný celok). Ďalej v konaní bolo preukázané, že žalovaní nehnuteľnosti spolu
so svojimi rodinnými príslušníkmi užívajú ako celok, keď napokon v danom prípade sa nejedná
o nehnuteľnosti reálne deliteľné. Inak povedané, v konaní žalovaní netvrdili a ani nepreukázali, že
by užívali len nejakú časť spoločných nehnuteľností, resp. časť, ktorú by mohol užívať žalobca 1/

v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Zároveň v konaní bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti
v rozhodnom období žalobcom 1/ a jeho rodinnými príslušníkmi užívané neboli, čo konštatoval i súd prvej
inštancie (bod 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Z uvedeného dôvodu teda nemožno dospieť
k inému názoru len ako k tomu, že sporné spoločné nehnuteľnosti boli žalovanými v rozhodnom období
užívané, a to i v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/, ktorý tieto neužíval, keď zároveň nebolo

preukázané, že by žalovaní užívali len časť nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť
tomu, že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, alebo že by jeho postupom došlo
k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces.

19.3. V tejto súvislosti odvolací súd osobitne (opätovne) považuje za potrebné poukázať na právny

názor vyjadrený vo vyššie definovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo
dňa 27.10.2010, podľa ktorého „Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho
nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi)nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah

spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než
zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov
(okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z
rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná
vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi

nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,
nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
Z citovaného odseku rozhodnutia najvyššieho súdu je zrejmé, že fundamentálnym predpokladom pre

vznik nároku z nadužívania podielu podielového spoluvlastníka podľa § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi, a to nad rozsah
jeho(ich)spoluvlastníckehopodielu.Avšakpodstatnouskutočnosťou,naktorújetiežpotrebnépoukázať
je i to, že neužívanie spoluvlastníckeho podielu takýmto spoluvlastníkom musí byť dôsledkom toho,
že ostatní spoluvlastníci užívajú spoločné nehnuteľnosti nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu.

Zuvedenéhojetedazrejmé,žeprezistenierelevantnostinárokužalobcutitulomnadužívaniajepotrebné
zohľadniť aj dôsledky (nie dôvody), pre ktoré žalobca 1/ tieto nehnuteľnosti neužíval a pre ktoré dôsledky
žalovaní užívali spoločné nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu prislúchajúcemu
žalobcovi 1/, resp. v celom rozsahu. Ak sa teda súd prvej inštancie zaoberal dôsledkami, pre ktoré
žalobca nemohol užívať sporné nehnuteľnosti (žalobcom tvrdené objektívne prekážky v podobe psa

prítomnéhonaspoločnýchnehnuteľnostiachaabsenciadisponovaniakľúčmi),jehorozhodnutienemôže
spočívať v nesprávnom právnom posúdení a v porušení práva žalovaných na spravodlivý proces, ako
to žalovaní v podanom odvolaní namietali.

20. Napokon odvolací súd považuje za potrebné vysvetliť, že ak aj v zrušujúcom uznesení č.

k. 8Co/4/2022-1401 zo dňa 22.11.2022 nevyzdvihol a nezmienil osobitný význam riešenia otázky
prítomnosti psa na spoločných nehnuteľnostiach a otázky, či žalobca disponoval kľúčmi od spoločných
nehnuteľností neznamená, že tieto otázky by nemohli mať nevyhnutný význam pre posúdenie nároku
uplatneného žalobcom a že by sa týmito podstatnými skutkovými okolnosťami súd prvej inštancie nemal
zaoberať, ako sa to snažili v podanom odvolaní nastoliť žalovaní. Samotná skutočnosť, že odvolací súd

vo svojom zrušujúcom uznesení nezmienil všetky podstatné okolnosti daného prípadu, zameriavajúc
sa pritom na procesné a právne nedostatky (v tom čase) odvolaním napádaného rozhodnutia
neznamená, že tieto nie sú pre vec podstatné a že v prípade ich spornosti sa nimi súd prvej inštancie
vo veci nemal zaoberať.

21. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie síce vyhodnocoval rozhodujúce
zisteniaobránenížalobcovi1/vužívaníspoločnýchnehnuteľnostínevydanímkľúčovaumiestnenímpsa
výsledkami konania vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. 10C/75/2018 ako aj sp. zn. 5C/19/2019,
avšak závery plynúce z uvedených konaní sa netýkajú otázok vydania kľúčov a ani umiestňovania psa
na spoločných nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti namietli, že súd prvej inštancie nevysvetlil, ktorý

konkrétny dôkaz z konania sp. zn. 10C/75/2018 a sp. zn. 5C/19/2019 má svedčiť o tom, že žalobcovi
1/ bolo bránené v užívaní spoločných nehnuteľností, poukazujúc tiež na to, že tieto konania neboli
právoplatne skončené.

22. Odvolací súd uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/75/2018 predmet konania tvorí návrh na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom postavenie žalobcov v danom
konaní majú v tomto konaní žalovaní. Naproti tomu predmetom konania vo veci sp. zn. 5C/19/2019 je
žaloba iniciovaná (aj) v tomto konaní žalobcami 1/ a 2/ o vypratanie nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. úz. G. evidovaných na LV č. XXX (susediace nehnuteľnosti s tzv. spoločnými nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v kat. úz. G. evidovaných na LV č. XXX), ktorá bola uplatnená voči (aj v tomto

konaní) žalovaným 1/ a 2/. Uvedené konania majú svoj objektívny súvis nielen ohľadom okruhu strán
sporu, ale i ohľadom toho, že sa týkajú totožných nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, resp.
LV č. XXX. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nie je vylúčené, aby súd prihliadol
na prípadné skutkové okolnosti a tvrdenia strán sporu vyplývajúce z uvedených konaní, keď spis podsp. zn. 10C/75/2018 bol tiež súdom prvej inštancie na návrh v tomto konaní pripojený za účelom jeho
oboznámenia a zároveň (niektoré) zápisnice z tam konaných pojednávaní boli stranami sporu, resp.
žalobcom predkladané ako dôkazné listiny v tomto konaní. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie

len vo všeobecnej rovine poukázal na skutočnosť, že z daných konaní vyplynulo, že žalovaní bránili
žalobcovi 1/ v užívaní sporných nehnuteľností tým, že mu nevydali kľúče a tým, že na spoločných
nehnuteľnostiach bol umiestnený pes bez toho, aby bližšie konkretizoval, z akého konkrétneho dôkazu
k uvedenému dospel nie je podľa názoru odvolacieho súdu samotné spôsobilé zastať názor o vecnej
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď aj v tomto konaní boli tvrdenia najmä

o prítomnosti psa na nehnuteľnostiach (ako je uvedené ďalej) prezentované a preukazované dôkazmi
predloženými žalobcami (videozáznamy, CD, USB kľúče). Súd prvej inštancie uvedené závery zhodnotil
ako celok spolu so skutkovými okolnosťami daného prípadu preukázanými i v tomto konaní, v dôsledku
čoho nemožno uvedené závery vyhodnotiť ako nepreukázateľné alebo neudržateľné, hoci súd prvej
inštancie neodkázal na konkrétny dôkaz. V civilnom sporovom konaní dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok.

23. Odvolací súd ďalej uvádza, že v konaní bolo nesporné to, že na spoločných nehnuteľnostiach
(evidovaných na LV č. XXX) je chovaný pes – stredoázijský ovčiak (v minulosti dvaja psy). Sporným
bolo to, či tento pes tvorí objektívnu prekážku, resp. či umiestnenie psa na spoločných nehnuteľnostiach
je spôsobom brániacim žalobcovi 1/ v užívaní spoločných nehnuteľností. Sporným tiež bolo, kde (na

spoločných nehnuteľnostiach) je chovaný tento pes, či len v nejakom sektore (bez jeho možnosti sa
pochybovať po celom areáli) alebo sa pohybuje celkovo na spoločných nehnuteľnostiach. Odvolací
súd v tejto súvislosti uvádza, že v tomto konaní viacerými dôkazmi (napr. vyjadrenie žalovaného 2/
na pojednávaní konanom dňa 14.11.2019 vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn.
10C/75/2018 – č. l. 281 opak, kde uviedol, že „je pravdou, že na nehnuteľnosti sa nachádzajú dva psy,

jeden vlčiak a druhí ešte väčší, no nemajú voliéru, nie sú ani na reťazi, voľne sa pohybujú“, videozáznam
predložený žalobcom 1/ zo dňa 28.02.2020, kde je zachytený žalobca stojaci pred malou vstupnou
bránkou – pred vstupom na spoločné nehnuteľnosti na LV č. XXX, kde sa nachádza voľne pustený
pes – č. l. 1956 – prílohová obálka /usb/ súbor s názvom: výber na pojednávanie – videozáznam
s názvom strážny pes). Uvedené je teda spôsobilé preukázať, že pes sa v zásade pohybuje po celom

pozemku voľne pustený, t. j . i pred samotným vstupom na spoločné nehnuteľnosti. Napriek tomu je však
potrebné zmieniť aj to, že v konaní bolo preukázané aj to, že v určitých časoch sa tento pes nachádzal aj
v uzavretom sektore (napr. vyjadrenie starostky obce zo dňa 13.03.2020 /č. l. 1229-1230/, ktorá potvrdila
že konkrétne v čase jej návštevy boli psy držané v uzavretom priestore na pozemku). Odvolací súd
uvádza, že samotná skutočnosť, že pes bol v čase obhliadky vykonanej starostkou, prípadne v iných

časoch umiestnený v uzavretom priestore, resp. že v danom čase bol možný prístup na spoločné
nehnuteľnosti nepreukazuje, že by žalobca 1/ mal neustálu (neobmedzenú) možnosť užívania svojho
spoluvlastníckeho podielu, resp. užívania spoločných nehnuteľností v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu a prístup na ne bez toho, že by sa na pozemku nenachádzal pes.

24. Žalovaní tiež v konaní (ako i v odvolaní) argumentovali tým, že pes nie je agresívny. Odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade pre posúdenie toho, či umiestnenie psa na
spoločných nehnuteľnostiach vytvorilo objektívnu prekážku v užívaní spoluvlastníckeho podielu žalobcu
1/ bolo rozhodujúce správanie sa psa vo vzťahu k jemu známym a blízkym osobám, resp. vnímanie psa
týmito osobami, ale jeho ponímanie vo všeobecnej objektívnej rovine, t. j. aj vo vzťahu k tzv. osobám,

ktoré s ním nemajú konkrétny bližší vzťah, teda ako žalobca 1/. Odvolací súd dopĺňa, že v takomto
prípade je potrebné objektívne hodnotiť subjektívne vnímanie osoby, ktorá nemá vzťah k danému psovi
a ktorá má záujem o vstup na predmetné nehnuteľnosti, pretože už len samotná napr. veľkosť psa
môže u takejto osoby vzbudzovať objektívne pocit strachu a zároveň môže byť spôsobilým dôvodom
pre ovplyvnenie jej rozhodnutia nevstúpiť na nehnuteľnosti, na ktorých sa tento pes nachádza. Žalovaní

tiež argumentovali tým, že v ich prítomnosti už viackrát došlo k stretu žalobcu 1/ a tohto psa, pričom
pes na žalobcu 1/ nebol agresívny, dokonca, že ho žalobca 1/ hladkal. Objektívne nemožno obmedziť
výkonspoluvlastníckehoprávapodielovéhospoluvlastníkalennačas,kedysatamnachádzajúajostatní
podieloví spoluvlastníci, tak, aby u podielového spoluvlastníka neexistovala dôvodná obava z kontaktu
so psom, t. j. možnosť žalobcu 1/ navštevovať sporné nehnuteľnosti len počas prítomnosti žalovaných.

Nemožno od nikoho spravodlivo požadovať (navyše bez jeho súhlasu), aby bol vystavený tomu, že
bude užívať spoločné nehnuteľnosti, kde sa nachádza pes takéhoto plemena a veľkosti, ku ktorému
nemá vybudovaný žiaden vzťah a dôveru k jeho správaniu. K argumentu žalovaných, že pes umiestnený
na spoločných nehnuteľnostiach nie je agresívny ani na cudzích ľudí, ktorí k nim prídu na spoločnénehnuteľnosti považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že objektívne nie je podstatné, či tento pes
je alebo nie je agresívny na cudzích ľudí, ale podstatné je to, aké je subjektívne vnímanie tohto psa
osobou (osobami), ktoré vo vzťahu k nemu nemajú žiaden vzťah, a to i s ohľadom na druh plemena

tohto psa. Pes takejto veľkosti je objektívne spôsobilý privodiť pocit obavu, preto argument o jeho
neagresívnej povahe nie je spôsobilý obstáť. Napokon odvolací súd aj tu považuje za potrebné poukázať
na videozáznam zo dňa 28.02.2020 predložený žalobcom 1/, kde je zachytený žalobca stojaci pred
malou vstupnou bránkou – pred vstupom na spoločné nehnuteľnosti na LV č. XXX, kde sa nachádza
voľne pustený pes (č. l. 1956 – prílohová obálka /usb/ súbor s názvom: výber na pojednávanie –

videozáznam s názvom strážny pes), resp. z ktorého obsahu je vidno, že pes sa nachádza (voľne
pustený) pri vstupnej (malej bránke) pred spoločnými nehnuteľnosťami (pričom nie je zrejmé, či sa
v tom čase v sporných nehnuteľnostiach žalovaní nachádzali), kde šteká, keď sa žalobca 1/ snažil
pristúpiť k malej vstupnej bránke. Z obsahu uvedeného videozáznamu možno vyhodnotiť, že je potrebné
zohľadniť tvrdenia žalobcu 1/, že umiestnenie psa na spoločných nehnuteľnostiach (voľná dispozícia
psa na spoločných nehnuteľnostiach) v jeho prípade vytvorila objektívnu prekážku v možnosti užívania

jehospoluvlastníckehopodielunaspoločnýchnehnuteľnostiach,keďnemožnozúžiťoprávneniežalobcu
1/ k užívaniu jeho spoluvlastníckeho práva k spoločným nehnuteľnostiam len na čas, kedy by pes
bol žalovanými zatvorený v oddeľujúcom sektore pozemku, alebo len na čas, kedy sú žalovaní na
spoločnej nehnuteľnosti prítomní, keď v ich prítomnosti pes vo vzťahu k žalobcovi 1/ nevykazuje
známky agresie. S ohľadom na uvedené nemôže obstáť ani argument žalovaných, že žalovaný 1/ na

pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 vypovedal, že pes je zatvorený v zadnom dvore, nemá prístup
k predzáhradke, preto je možný voľný vstup do domu aj bez toho, že by niekto prišiel do kontaktu so
psom. Tiež ani argument žalovaných, že žalobca dňa 13.10.2019 vstúpil na spoločnú nehnuteľnosť,
pričom pes bol zatvorený v inom sektore, nie je spôsobilým preukázať, že počas celého rozhodného
obdobia bol pes uzatvorený v oddelenom sektore a bolo možné bez obmedzenia a kedykoľvek vstúpiť

na spoločné nehnuteľnosti. Napokon zo samotného kamerového záznamu zo dňa 13.10.2019, ktorý
predložili žalovaní je zrejmé, že pes (psy) bol spočiatku v zadnej časti domu, no po vstupe strán sporu
cez dvere altánku sa tento následne voľne pohyboval po spoločných nehnuteľnostiach (č. l. 557 DVD
kamerový záznam zo dňa 13.10.2019). Odvolací súd teda vyjadruje súhlas so záverom súdu prvej
inštancie, že žalovanými boli na spoločných nehnuteľnostiach vytvorené také podmienky, v dôsledku

ktorých objektívne došlo k vylúčeniu žalobcu 1/ z užívania spoločných nehnuteľností v rozsahu svojho
podielu. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti ešte zmieniť, že napriek tomu, že sa
stotožnil s vyššie vymedzeným právnym záverom súdu prvej inštancie, nestotožnil sa s tvrdeniami súdu
prvej inštancie ohľadom okolností, ktoré vo vzťahu k psovi a hodnoteniu jeho správania sa k žalobcovi 1/
zistil z miestnej ohliadky vykonanej dňa 11.09.2024, keď tak ako správne žalovaní v odvolaní namietali,

tieto okolnosti zistené súdom prvej inštancie ohľadom psa nebolo možné objektívne subsumovať na
rozhodné obdobie (od 12.03.2016 do 12.03.2021). Inak povedané ohliadkou vykonanou v roku 2024
nebolo možné objektívne zistiť to, kde sa nachádzal pes na spoločných nehnuteľnostiach v rozhodnom
období.

25. Žalovaní v podanom odvolaní v súvislosti s chovom uvedeného psa na spoločných nehnuteľnostiach
argumentovali tým, že tento pes v podstate nie je v ich vlastníctve. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa,
že tým, že žalovaní v rozhodnom období chovali uvedeného psa na spoločných nehnuteľnostiach,
vyjadrovali svoju vôľu a súhlas s jeho umiestnením na týchto nehnuteľnostiach, a to bez ohľadu na to, kto
je (v rozhodnom období bol) formálnym vlastníkom tohto psa. Inak povedané, tento pes sa v rozhodnom

období na spoločných nehnuteľnostiach nachádzal so súhlasom žalovaných 1/ a 2/, resp. opačný záver
žalovaní v konaní ani netvrdili a ani nepreukázali. Napokon bolo preukázané, že súhlas žalobcu 1/ nebol
získaný za účelom umiestnenia tohto psa na spoločných nehnuteľnostiach, pritom tiež žalobca 1/ tvrdil,
že k tomu psovi nemá žiaden bližší vzťah, čo žalovaní tiež nespochybnili.

26. S ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade bol preukázaný dôsledok vytvorený žalovanými,
ktorý vylúčil žalobcu 1/ z možnosti užívania spoluvlastníckeho podielu v rozsahu jeho podielu,
odvolací súd hodnotí posudzovanie prípadných ďalších okolností, ktoré by mali tvoriť prekážku (napr.
žalobcom 1/ tvrdená absencia v disponovaní kľúčov od spoločnej nehnuteľnosti) za nehospodárne.
Inak povedané odvolací súd rešpektujúc princíp hospodárnosti konania vyhodnotil, že za predpokladu

zistenia objektívnej prekážky užívania sporných nehnuteľností žalobcom 1/ v podobe umiestneného
psa nebolo opodstatnené (nič by to nezmenilo na právnom závere) zaoberať sa i ďalšími okolnosťami,
ktoré podľa tvrdenia žalobcu 1/ mu v rozhodnom období bránili v užívaní spoločných nehnuteľností.Z uvedeného dôvodu sa týmto právnym názorom vyjadreným v napadnutom rozhodnutí odvolací súd
s ohľadom na odvolacie námietky uplatnené žalovanými v podanom odvolaní ani nezaoberal.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR viackrát uviedol, že povinnosťou všeobecného
súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil.
„Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (napr. m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (IV. ÚS 57/2014). Ústavný súd vo viacerých
rozhodnutiach bližšie konkretizoval, že „Vyrovnať sa“ s argumentom účastníka konania teda znamená

uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd argument odmietne, musí ho v
odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený
argument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu.

28. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade
je potrebné vyjadriť súhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovanými 1/ a 2/ boli na

spoločnýchnehnuteľnostiachvytvorenétaképodmienky,vdôsledkuktorýchobjektívnedošlokvylúčeniu
žalobcu 1/ z užívania spoločných nehnuteľností v rozsahu svojho podielu (umiestnením psa na
spoločných nehnuteľnostiach) a zároveň bolo preukázané, že spoločné nehnuteľnosti boli (v celom
rozsahu) užívané žalovanými a ich rodinnými príslušníkmi. Zároveň je nutné uviesť, že keďže v danom
prípade, tak ako uviedol súd prvej inštancie, sa nejednalo o deliteľnú vec – spoločné nehnuteľnosti tak

tým, že žalovaní užívali spoločné nehnuteľnosti (pričom nebolo nimi tvrdené a ani preukázané, že len
v prípadnom určitom rozsahu), užívali tieto i v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/, ktorý bol
v dôsledku objektívnych príčin vylúčený z užívania spoločných nehnuteľností. Odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že postupom podľa § 387 ods. 3 CSP sa vysporiadal s podstatnými skutkovými
tvrdeniami strán sporu, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, resp. nevysporiadal dostatočne.

29. Žalovaní nesúhlasili so zohľadnením hodnoty vedľajších stavieb (hospodárskej budovy
nachádzajúcej sa na parc. č. 292/31 – maštaľ a hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parc. č.
292/63 - chlievy a prístrešok, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre kat. úz G. – ďalej ako „vedľajšie
stavby na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX“) do ceny mesačnej sumy prenájmu dôvodiac

tým, že tieto nehnuteľnosti nie sú evidované na liste vlastníctva a zároveň preto, že žalobca v žalobe
neuvádzal a nepreukázal, že by (aj) tieto stavby užívali.

29.1. Pri zhodnotení ceny nájmu v prípade nároku uplatneného žalobcom titulom nadužívania jeho
spoluvlastníckeho podielu ostatnými podielovými spoluvlastníkmi – žalovanými je potrebné vychádzať

z trhovej hodnoty nájmu, resp. zohľadniť hodnotu obvyklého nájmu na danom mieste a v danom čase.
Predmetom nájmu nemusia byť len nehnuteľnosti, resp. stavby, ktoré sú zapísané a evidované v liste
vlastníctva. Žiadna zákonná úprava takúto podmienku pre prípad uzatvorenia nájomnej zmluvy ohľadom
jej predmetu nestanovuje. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal,
že by užívali aj vedľajšie stavby nachádzajúce sa na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca od počiatku konania tvrdil, že žalovaní aj v rámci
jeho spoluvlastníckeho podielu užívajú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, resp. netvrdil, že by
užívali len niektoré tieto nehnuteľnosti, alebo že by sa to netýkalo vedľajších stavieb tam zriadených
(stavieb nezapísaných na liste vlastníctva). Naopak, je potrebné si uvedomiť, že v takomto prípade práve
žalovaných zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom preukázania to, že tzv. vedľajšie

stavby nezapísané na liste vlastníctva nachádzajúce sa na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX
neužívali, resp. že užívali výlučne stavby zapísané na liste, keď v konaní bolo preukázané a žalovanými
aj potvrdené, že spolu so svojimi rodinami užívali nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXX.

30. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že žalovaní namietali, že z vyjadrenia LUPA REAL s.r.o nie

je zrejmé, či v cene 480 eur zohľadňuje aj prenájom stavieb na priľahlých pozemkoch, ktoré žalobca
neuvádzal. Odvolací súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie pri určení výšky
náhrady vychádzal z vyjadrenia realitnej kancelárie CITY REAL PLUS s.r.o a LUPA REAL s.r.o., ktoré
stanovili cenu nájmu sumou 480 eur mesačne. Spoločnosť LUPA REAL s.r.o. vo svojom vyjadrení
(665 a nasl.) potvrdila správnosť zahrnutia do ceny nájmu nehnuteľností na LV č. XXX aj stavby, ktoré

tam zapísané nie sú, pričom už záverom svojho vyjadrenia na str. 6. odhaduje trhovú cenu za prenájom
rodinnéhodomusúp.č.XXXapozemkov č.292/9,292/63a292/64naLVč.XXXkat.úz.G.nasumu160
eur.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnato,žepredmetnévyjadrenierealitnejkanceláriejepotrebné
brať do úvahy ako celok. V úvode jej vyjadrenia je konštatované, že pri zohľadnení celkovej trhovejceny nájmu je potrebné prihliadať i na stavby nezapísané na liste vlastníctva, avšak nachádzajúce sa na
spoločnej nehnuteľnosti a keď aj tieto pri záverečnom zhrnutí osobitne spomenuté neboli, nič to nemení
navecnejsprávnosti,resp.nejasnosti tohtovyjadrenia.Inakpovedané,zohľadňujúcuvedenévyjadrenie

realitnej kancelárie ako jeden obsahový a neizolovaný celok je možné vyhodnotiť, že toto zohľadňovalo
dohodnotycenynájmuajstavbynezapísanénalistevlastníctva.Napokonsuma480eur,resp.suma160
eur (1/3 hodnoty stanovenej ceny mesačného nájmu predstavujúca hodnotu spoluvlastníckeho podielu
žalobcu 1/) stanovená touto realitnou kanceláriou bola totožná so sumou stanovenou i vo vyjadrení
realitnejkancelárieCITYREALPLUSs.r.o.(č.l.360až366),ktorátiežstanovilasumumesačnéhonájmu

vhodnote480eur,resp.160eur(1/3hodnotystanovenejcenymesačnéhonájmupredstavujúcahodnotu
spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/) zohľadňujúc trhovú hodnotu tak nehnuteľností nachádzajúcich
sa na LV č. XXX a zapísaných na tomto liste vlastníctva, ako aj (sporné) stavby nezapísané na liste
vlastníctva (č. l. 360 opak). Z uvedeného je teda zrejmé, že i keď realitná kancelária LUPA REAL s.r.o.
záveromsvojhovyjadreniaosobitnenespomenulaajstavby nezapísanénalistevlastníctva,pričomvšak
úvodom konštatoval nutnosť ich započítania do celkovej hodnoty nájmu, v celkovej hodnote nájmu tieto

zohľadniť musela, keď dospela k rovnakej hodnote mesačného nájmu ako bola stanovená vo vyjadrení
realitnej kancelárie CITY REAL PLUS s.r.o., ktorá tak ako už bolo zmienené, tiež zohľadnila do sumy
mesačného nájmu aj tieto, na liste vlastníctva nezapísané stavby.

30.1. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody možno zastať názor, že odvolací súd sa nestotožnil

s odvolacou argumentáciou žalovaných, že nie je správne, aby sa pri stanovení ceny nájmu prihliadlo
na hospodárske budovy. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že tieto budovy/stavby neboli zapísané
na liste vlastníctva, keďže pre stanovenie hodnoty mesačného nájmu je podstatný skutkový stav. Ak
teda vyjadrenie realitnej kancelárie Diamant real s.r.o. (č. l. 591 až 592 - predložené žalovanými)
nezohľadňovalo tieto nezapísané stavby do výpočtu výšky hodnoty mesačného nájmu a teda stanovilo

hodnotu mesačného nájmu v sume 350, resp. 116,67 eura (1/3 hodnoty stanovenej ceny mesačného
nájmu predstavujúca hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1. rade), z uvedeného vyjadrenia
s ohľadom na ustálený skutkový stav a stav uznesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena nebolo
možné vychádzať. Ostatné námietky žalovaných uvádzaných v odvolací v tejto súvislosti (napríklad to,
že súd prvej inštancie potvrdzoval cenu nájmu podľa skutkového stavu zisteného ohliadkou z roku 2024,

ako i námietky ohľadom toho, že vo vyjadrení realitnej kancelárie LUPA REAL s.r.o. sa konštatuje, že
v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXX sa jedná o funkčný celok) odvolací súd
s ohľadom na vyššie uvádzané dôvody vyhodnotil ako nespôsobilé obstáť a s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania sa nimi osobitne (podrobnejšie) nezaoberal.

31. Žalovaní ďalej v podanom odvolaní namietali, že napadnutý výrok I., ktorým súd prvej inštancie uložil
povinnosť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaplatiť tam uvedenú peňažnú sumu žalobcovi 1/ naznačuje,
že by malo ísť o solidárny záväzok, spoločnú pasívnu zodpovednosť, avšak súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetľuje, že by žalovaní boli solidárne zodpovední.

31.1. Odvolací súd uvádza, že je potrebné vyjadriť súhlas so žalovanými, že na strane žalovaných
nie je daný solidárny dlh. Solidarita podľa ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká
len za predpokladu, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť
dlh spoločne a nerozdielne. Solidárny charakter tohto druhu spoločných záväzkov je daný tým, že

viacerí dlžníci sú identickému veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Spoločne v tom zmysle, že sú
zaviazanívšetcispolunatoistéplnenieanerozdielnevtomzmysle,žekaždýzospoludlžníkovjepovinný
splniť veriteľovi nerozdelený dlh ako celok, pričom nemôže žiadať jeho rozvrhnutie medzi ostatných
spoludlžníkov. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov a ak dlh splní jeden
dlžník, zanikne tým aj povinnosť ostatných dlžníkov. Odvolací súd s ohľadom na uvedené konštatuje,

že v danom prípade z hmotného práva (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nevyplýva solidárny
dlh na strane žalovaných. Je potrebné uviesť, že ani samotný argument o tom, že by žalovaní užívali
spoločné nehnuteľnosti na LV č. XXX spoločne nie je zákonným dôvodom (z hľadiska hmotného práva)
pre založenie solidárneho dlhu na strane žalovaných. V prípade žalovaných sa jedná o delený záväzok,
keď je zrejmé, že nárok z nadužívania spoluvlastníckeho podielu si žalobca môže uplatniť delene aj len

voči jednému z nich. Napriek tomu, že odvolací súd súhlasí s námietkou žalovaných, že v danom prípade
sa nejedná o solidárny dlh na strane žalovaných, ale o delený dlh, poukazuje na to, že súd prvej inštancie
nárok žalobcov ako solidárny nepriznal. Z výroku I. (ako i z výroku III.) napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie nevyplýva, že by súd prvej inštancie žalovaných 1/ a 2/ zaviazal žalobcovi 1/ uhradiťpeňažnú sumu spoločne a nerozdielne. Slovné spojenie spoločne a nerozdielne charakteristické pre
solidaritu nie je obsahom preskúmavaného výroku, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaných,
že uvedený výrok I. naznačuje, že by v danom prípade malo ísť o solidárnu, pasívnu zodpovednosť

žalovaných. Na vecnej správnosti súdu prvej inštancie nič nemení to, že nárok uplatnený žalobcom 1/
(ako i nárok uplatnený žalobcami 1/ a 2/ vo vzťahu k výroku III.) poňal do jedného spoločného výroku
a zohľadňujúc skutočnosť, že na strane žalovaných ide o delený nárok, každý z nich uhradí časť súdom
priznanej sumy v hodnote pripadajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti.

32. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 3 CSP
výrok I. súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

33. Odvolací súd sa následne zaoberal odvolacími námietkami žalovaných 1/ a 2 /, ktoré sa týkali
nároku uplatneného žalobcami 1/ a 2/ titulom zaplatenia náhrady z dôvodu bezdôvodného obohatenia
za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. evidovaných na LV č. XXX (susediace

nehnuteľnosti s tzv. spoločnými nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. G. evidovaných na LV č.
XXX), t. j. s argumentmi žalovaných, ktorými napádali výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie.

34. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie pri preukázaní tohto nároku vychádzal
z fotodokumentácie priloženej žalobcami, avšak v súdom spise sa nachádzajú fotografie len za obdobie

jún, júl a august 2019, teda fotografie nepreukazujú užívanie sporných nehnuteľností v rámci celého
rozhodného obdobia, t. j. od roku 2016 do roku 2021.

34.1. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou námietkou uvádza, že v súdnom spise sa nachádza
viacero fotodokumentácií, ktorá je v prevažnej miere z obdobia máj až október 2019, čo ale podľa názoru

odvolacieho súdu ešte nepreukazuje, že by žalovaní nemohli sporné nehnuteľnosti na LV č. XXX užívať
aj v inom období, keď pre prijatie konečného záveru je potrebné zohľadniť neizolovane všetky podstatné
skutočnosti. V priebehu konania žalobcovia predložili viacero fotografií, z ktorých bolo preukázané, že
žalovaní sa pohybovali, resp. prechádzali cez ich pozemok. Tu odvolací súd tiež poukazuje napríklad
na vyjadrenie žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 14.11.2019 vo veci vedenej na Okresnom

súde Nové Zámky sp. zn. 10C/75/2018 (č. l. 281 opak), kde uviedol, že pozemky (na LV č. XXX a 429-
poznámka odvolacieho súdu) nie sú od seba oddelené zábranou, nadväzujú jedna za druhou a tak sa
mohlo stať, že som tade prešiel. Keď na tento pozemok zabehol pes, išiel pre neho. Tiež možno
poukázať aj na vyjadrenie žalovaného 1/ v konaní v zápisnici zo dňa 22.09.2020 v konaní vedenom
na Okresnom súde Nové Zámky vo veci sp. zn. 5C/19/2019 (č. l. 798 až 802) v ktorom pripustil, že

prešiel cez pozemok vo vlastníctve žalobcov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zastáva názor, že aj keď
niektoré fotografie preukazujúce prítomnosť žalovaných na nehnuteľnosti žalobcov nie sú datované,
prípadne sú datované len za mesiac máj až október 2019, neznamená, že by žalovaní neužívali sporné
nehnuteľnosti aj v inom období, keď napokon sami potvrdili, že cez nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov prechádzali, pričom nekonkretizovali, že tak činili len počas roku mesiaca máj

až október 2019, t. j. počas tohto, ako pri tom boli zachytení fotografiami vyhotovenými žalobcami. Ich
tvrdenie, že od začatia tohto súdneho konania na nehnuteľnosti nechodili (žaloba podaná 12.03.2019,
doručenážalovaným15.04.21019)jevrozporesvyššieuvedenoufotodokumentáciousvedčiacouotom,
že aj v lete a na jeseň 2019 nehnuteľnosti užívali a pohybovali sa na nich. Navyše, z fotodokumentácie
obsiahnutej v súdnom spise vyplýva, že na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve žalobcov

sa pohyboval pes (v minulosti dvaja psy), ktorého chovali žalovaní na spoločných nehnuteľnostiach
evidovaných na LV č. XXX. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že žalovaní tiež potvrdili, že tento pes
zachádzal na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Zároveň je potrebné poukázať na to, že pes bol
žalovanými na spoločných nehnuteľnostiach na LV č. XXX chovaný ešte pred začatím rozhodného
obdobia, t. j. pred 12.03.2016 a je tam chovaný do súčasnosti. Je tiež potrebné poukázať na to,

že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX J. XXX nie sú od seba v celej dĺžke oddelené plotom,
resp. zábranou v dôsledku čoho na nehnuteľnosti na LV č. XXX mal možnosť pes neustále vnikať.
Žalovaní vnikaniu psa na pozemok žalobcov na LV č. XXX nezabránili, resp. mu umožnili. Z obsahu
spisu, resp. z fotodokumentácie je teda zrejmé, že pohyb psa na sporných nehnuteľnostiach na LV
č. XXX nepredstavoval jednorazový, ojedinelý prípad, ale išlo o opakujúci sa jav počas rozhodného

obdobia. Žalovaní sa v konaní nebránili tým, že by počas rozhodného obdobia vykonali opatrenia
smerujúce k tomu, aby bol zabezpečený výbeh psa na sporné nehnuteľnosti. Odvolací súd považuje za
potrebné tiež zmieniť, že v prípade tohto nároku nebolo prioritne podstatným to, že pes nachádzajúci
sa na nehnuteľnostiach na LV č. XXX vyvoláva obavu na strane žalobcov, resp. je prekážkou užívaniatýchto nehnuteľností žalobcami (ako v prípade nároku z nadužívania spoluvlastníckeho podielu) ale
podstatnou je skutočnosť, že tento pes sa na nehnuteľnostiach nachádzal, resp. sa tam opakovane
pohyboval. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil, že žalovaní v rozhodnom období užívali

nehnuteľnosti(pozemkynaLVč.XXX)vbezpodielovomspoluvlastníctvažalobcovbezprávnehodôvodu
minimálne ako výbeh pre psa, ktorému nezabránili vo vnikaní a jeho pohybe po týchto nehnuteľnostiach.

35. Čo sa týka námietok žalovaných ohľadom opoznania osôb na vyššie uvedených fotografiách
odvolací súd tieto námietky žalovaných vyhodnotil ako nedôvodné. Je tomu tak práve z dôvodu,

že tiež žalovaní viackrát v priebehu tiež potvrdili, že prechádzali cez tieto bezprostredne susediace
nehnuteľnosti (napr. vyjadrenie žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 14.11.2019 vo veci vedenej
na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 10C/75/2018 – č. l. 281 opak, kde uviedol, že „pozemky (na LV č.
XXX a 429-poznámka odvolacieho súdu) nie sú od seba oddelené zábranou, nadväzujú jedna za druhou
ataksamohlostať,žesomtadeprešiel“vyjadreniežalovaného1/vkonanívzápisnicizodňa22.09.2020
v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky vo veci sp. zn. 5C/19/2019 (č. l. 798 až 802),

v ktorom pripustil, že prešiel cez pozemok vo vlastníctve žalobcov. Javí sa ako nelogické, že žalovaní
na jednej strane úplne spochybňujú, že na fotografiách by boli zachytení, avšak následne v priebehu
konania (iných konaní) sami potvrdia, že cez sporné nehnuteľností prechádzali. Napokon odvolací súd
poukazuje i na to, že v konaní bolo viackrát konštatované, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX
a LV č. XXX sú bezprostredne susediacimi nehnuteľnosťami, ktoré boli v minulosti využívané ako jeden

pozemok a zároveň aj v určitej časti nie sú oddelené oplotením, z čoho je teda zrejmé, že jediné osoby,
ktoré mohli mať objektívne prístup na tieto nehnuteľnosti mohli byť žalovaní. Žalovaní spochybňovali,
že na fotografiách sú zachytení oni nachádzajúci sa na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov, avšak netvrdili, že by tieto nehnuteľnosti (pravidelne) navštevovali iné osoby, či už s ich
súhlasom alebo bez ich vedomia, ktoré by mohli byť zachytené na daných fotografiách, resp. že by sa

na daných fotografiách nachádzali iné osoby. Napokon tieto námietky žalovaných tiež možno hodnotiť
ako účelové, pretože na viacerých fotografiách boli žalovaní výslovne opoznaní, resp. sami žalovaní
sa opoznali, tvrdiac, že boli zachytení pri tom, ako prechádzajú cez sporný pozemok a zároveň tam
boli zachytené aj voľne pustené psy chované žalovanými na (bezprostredne susediacej) nehnuteľnosti
na LV č. XXX, a preto nie je možné konštatovať, že tieto fotografie nemali dobré rozlíšenie, alebo

by boli rozmazané, v dôsledku čoho by osoby na nich zachytené nebolo možné riadne (hodnoverne)
identifikovať, ako sa to snažili nastoliť žalovaní.

36. Žalovaní taktiež namietali, že vyhotovenie fotografií žalobcami je v rozpore so zákonom s § 12
Občianskeho zákonníka a že takéto dôkazy v konaní použité byť nemôžu, keď tieto boli vyhotovené

utajovaným spôsobom bez súhlasu oprávnených osôb. Odvolací súd poukazuje na to, že fotografie,
ktoré žalobcovia 1/ a 2/ do konania doložili sú fotografiami, ktoré boli vyhotovené pri snímaní ich
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov na LV č. XXX, t. j. išlo o fotografie vyhotovené
pri snímaní vlastného pozemku za účelom zabezpečenia bezpečnosti ochrany majetku. Teda nešlo
o vyhotovovanie fotografií cudzieho majetku. Samotná skutočnosť, že vlastník vykonáva monitorovanie

svojho pozemku s tým, že pritom dôjde k snímaniu osoby, ktorá sa tam nachádza bez zákonného
oprávnenia nemôže založiť nezákonnosť takto získaného dôkazu. Odvolací súd z uvedeného dôvodu
tieto dôkazy nehodnotí ako nezákonné. Rovnako tak tieto dôkazy nehodnotí ako vyhotovované
utajovaným spôsobom, keď žalovaní v priebehu konania nenamietali, že nemali žiadnu vedomosť o tom,
že žalobcovia na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX umiestnili fotobunku. Napokon je potrebné

uviesť aj to, že v civilnom sporovom konaní súd rozhoduje o tom, či je niektorý z dôkazov získaný
nezákonné, resp. či bol získaný ne/zákonným spôsobom z dôkazného prostriedku (§ 187 ods. 1 CSP).

37. Ďalej žalovaní vyjadrili nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že keďže na základe výsledkov
vykonanej ohliadky bolo zistené, že pre vstup autom len z nehnuteľnosti na LV č. XXX vedie kovová

brána, z dôvodu čoho súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaní túto užívali aj pre vstup autom na
pozemok na LV č. XXX. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaní v konaní netvrdili, že pre
vstup autom na pozemok na LV č. XXX nevstupujú autom, resp. že by výlučne parkovali len pred
malou bránkou nachádzajúcou sa pred pozemkom na LV č. XXX. Skutočnosť, že vstup autom je možný
len cez veľkú kovovú bránu na pozemku LV č. XXX vyplýva aj z fotodokumentácie založenej v spise

a jedine cez túto bránu bol možný vstup autom, keď pred pozemkom evidovaným na LV č. XXX sa
nachádza len malá (pešia) vstupná bránka neznamená, že tomu tak nebolo i v rozhodnom období
roku 2016 až 2021. Žalovaní spochybňujú závery súdu prvej inštancie, ale netvrdili a nepreukazovali
v konaní, že v rozhodnom období by bolo možné vstupovať autom na nehnuteľnosti evidované naLV č. XXX inak ako cez veľkú kovovú bránu nachádzajúcu sa na pozemku evidovanom na LV č.
XXX. Tiež žalovaní v odvolaní poukazovali na to, že znalecký posudok č. 160/2018 zo dňa 07.10.2018
konštatuje, že na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX je priamy prístup z verejného priestranstva,

verejnej miestnej komunikácie z parc. č. 292/12, ktorej vlastníkom je obec Jatov. Odvolací súd k tento
námietke uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné to, že nie je možný (akýkoľvek
prístup) na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX a že by bol nevyhnutný prechod cez nehnuteľnosť
evidovanú na LV č. XXX, ale podstatným bolo to, že vstup autom (aj na nehnuteľnosti nachádzajúce sa
na LV č. XXX) bolo možné využiť len veľkú bránu nachádzajúcu sa na pozemku LV č. XXX. Napokon

odvolací súd opätovne poukazuje na to, že obsahom súdneho spisu sú fotografie preukazujúce, že
žalovaní pre vstup autom využívali veľkú bránu nachádzajúcu sa na LV č. XXX XXXX (č. l. 134-135-185
– ktoré sú i farebne vyobrazené na usb, ktorý predložil žalobca 1/ č. l. 1956 - prílohová obálka /usb/ súbor
s názvom: výber na pojednávanie –2019/dvor, ktoré preukazujú, že žalovaný 2/ vchádzal svojím autom
cez veľkú červenú bránu nachádzajúcu sa na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX s tým, že
pre určenie totožnosti osoby, resp. vozidla odvolací súd poukazuje na zápisnicu z konania vedeného na

Okresnom súde Nové Zámky vo veci sp. zn. 5C/19/2019 zo dňa 22.09.2020 (č. l. 798 až 802), v ktorom
bolopotvrdené,žežalovaný 2/vlastníautoznačkychevroletoranžovejznačky/ktoréjeivyfotografované
pri vstupe cez veľkú červenú bránu nachádzajúcu sa na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX/).
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov námietka žalovaných o možnom prístupe k nehnuteľnostiam
na LV č. XXX z verejnej komunikácie nie je spôsobilou obstáť. Navyše odvolací súd zastáva názor, že

uvedené fotografie preukazujú, že žalovaní využívali nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov pre vstup autom cez veľkú červenú bránu, keď v konaní sa nebránili a nepreukázali, že by pre
vstup autom počas rozhodného obdobia využívali inú bránu, resp. že by svoje auto (autá) parkovali inde.

38. Žalovaní nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že využívali pozemok na LV č. XXX za účelom

starostlivosti o psov, ktorí tam boli chovaní vo voliére. Odvolací súd sa s tou odvolacou argumentáciou
žalovaných stotožnil, keď rovnako tak zastáva názor, že v konaní nebolo (hodnoverne) preukázané,
že by žalovaní chovali psy vo voliérach nachádzajúcich sa na LV č. XXX. V tejto súvislosti je možné
poukázať na to, že žalovaní v konaní potvrdili, že pes (psy) nebol držaný a chovaný vo voliére a ani na
reťazi(uvedenétvrdiližalobca–kuvedenémusaodvolacísúdužvyššievodôvodnenítohtorozhodnutia

vyjadroval,pretonaokolnostiohľadomumiestňovaniapsasdôrazomnazásaduhospodárnostiďalejtam
odkazuje).Uvedenévšakniejevrozporesozáverom,žežalovaníumožnilivnikaťpsovinanehnuteľnosti
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a tým tieto užívali ako výbeh pre psa.

39. Žalovaní ďalej vyjadrili nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie, že by v konaní bolo

preukázané, že na pozemku evidovanom na LV č. XXX užívali záhradnú chatu a halu. Odvolací súd
tu považuje za potrebné poukázať na to, že z vyššie popísaných fotografií vyplýva a je preukázané,
že žalovaní užívali pozemok na LV č. XXX, vstupovali naň, parkovali na ňom autá, prechádzali cez
pozemok a umožňovali naň prístup aj psovi. S ohľadom na uvedené je potom potrebné učiniť ten záver,
že preukázaním užívania samotného pozemku voľným pohybom psa po tomto pozemku žalovaní bránili

žalobcom v užívaní stavieb nachádzajúcich sa na LV č. XXX. Nie je podstatné, či oni sami tieto fakticky
aj využívali, pretože z hľadiska právneho posúdenia veci je podstatné to, že bez legitímneho právneho
dôvodu zabránili žalobcom užívať nielen pozemok, ale aj stavby na ňom sa nachádzajúce.

40. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia nároku žalobcov

uplatneného titulom bezdôvodného obohatenia nekonkretizoval žiadnu konkrétnu skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia, podľa ktorej by malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu odvolací
súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie výslovne nekonkretizoval konkrétnu skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia, z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že vyhodnotil, že v danom
prípade došlo na strany žalovaných k bezdôvodnému (s absenciou právneho dôvodu) užívaniu

pozemku evidovanému na LV č. XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Z uvedeného
je teda zrejmé, že súd prvej inštancie subsumoval danú situáciu pod skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Odvolací súd dopĺňa, že plnením bez právneho dôvodu je aj
užívanie cudzej veci (jej časti), bez nájomnej zmluvy, či iného titulu, oprávňujúceho užívať cudziu vec.
Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu, teda jeho

majetkový stav sa nezmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti správnym vzťahom, ktorý zakladá
právo vec užívať.41. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že žalovaní v podanom odvolaní namietali, že rozhodujúce
zistenia súdu k nároku žalobcov boli založené na pohyboch sporného psa po nehnuteľnosti žalobcov,
či umiestňovaní psov na nehnuteľnosti žalobcov, na vchádzaní cez kovovú bránu, užívaní akejsi haly,

chatky, ktoré pre súd rozhodujúce skutočnosti evidentne neboli obsiahnuté v žalobe v rámci bremena
tvrdenia a že žalobcovia žalobu na týchto skutkových tvrdeniach nezaložili a ani nežiadali o zmenu, čím
má konanie inú vadu, ktorá mohla mať a mala za následok nesprávny výrok III.

41.1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali (zohľadňujúc i právne posúdenie veci po zrušujúcom

uznesení odvolacieho súdu) nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanými za
užívanie nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX. Samotná skutočnosť, že v konaní boli žalobcami
tvrdené konkrétne skutkové okolnosti, ktoré ďalej rozvádzali nimi uplatnený nárok nezakladajú potrebu
zmeny žaloby. Je tomu tak práve z dôvodu, že žalobcovia uvedenými tvrdeniami rozviedli podstatné
skutkové okolnosti týkajúce sa preukázania relevantnosti ich nároku – nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom v priebehu konania podstatným spôsobom nezmenili rozhodné skutočnosti týkajúce

sa uplatneného nároku. Žalobcovia od počiatku uplatneného nároku tvrdili, že zo strany žalovaných
dochádza k užívaniu nehnuteľností v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd nevzhliadol opodstatnenú námietku žalovaných o potrebe návrhu, resp. pripustenia zmeny žaloby
pre zmenu rozhodujúcich skutočností.

42. Žalovaní taktiež namietali výšku mesačnej náhrady v sume 345 eur mesačne (od 12.03.2017 do
12.03.2021, keďže zohľadnil námietku premlčania vznesú žalovanými) tvrdiac, že nezodpovedá účelu
a spôsobu užívania nehnuteľností. Pri určení výšky mesačnej náhrady súd vychádzal z vyjadrení dvoch
realitných kancelárií, ktoré stanovili výšku ceny nájmu sumou 345 eur mesačne. Zo spisu vyplýva, že
takúto cenu vyjadrila realitná kancelária CITY REAL PLUS s.r.o. (č. l. 360 až 366), a LUPA REAL, s.r.o.

(665 až 669). Kancelária spoločnosti dominik čačo reality, s.r.o. (č. l. 750 až 754) určila cenu 396 euro
mesačne. Tieto dôkazy predložili žalobcovia.

42.1. Odvolací súd dodáva, že zo všetkých vyššie uvedených vyjadrení realitných kancelárií vyplynulo,
že pre výpočet samotnej výšky použili rovnakú metódu a to postup podľa prílohy č. 1 k zákonu č.

582/2004 Z. z. v znení zákona č. 465/2008 Z. z., podľa ktorej prílohy č. 1 je úradná cena ornej pôdy
v obci G. stanovená na 1,0031 eura/m2, pričom pre výpočet výšky nájmu z poľnohospodárskej pôdy
je nájom určený ako 1 % z hodnoty pôdy, max. však 5 % z hodnoty pôdy. Realitné kancelárie
s ohľadom na skutočnosť, že pozemok evidovaný na LV č. XXX je síce evidovaný ako orná pôda, avšak
je skôr využívaný ako záhrada, zohľadňujúc i obvyklú hodnotu ceny nájmu zhodne vychádzali z 5 %

hodnoty pôdy. Žalovaní namietali zvolený výpočet realitných kancelárií, pričom poukazovali na vyhlášku
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 172/2018 Z. z. vykonávajúca zákon č. 504/2003,
podľa ktorej sa určuje obvyklá výška nájomného za ornú pôdu za rok a podľa príslušného katastrálneho
územia,ktorásaverejnepublikujeavychádzasazúdajov,ktoréMinisterstvupôdohospodárstvaaRVSR
zasielajú nájomcovia pôdy v tom-ktorom katastrálnom území. Tiež poukazovali na to, že tieto jednotlivé

realitné kancelárie si pri definovaní názvu pozemku protirečia. Odvolací súd považuje za potrebné
v tomto ohľade poukázať na to, že v danom prípade bolo nevyhnutné pre zistenie výšky peňažnej
náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vychádzať zo situácie na realitnom trhu.
NemožnozohľadňovaťsumustanovenúvyhláškouMinisterstvapôdohospodárstvaSRč.172/2018Z.z.,
keď v danom prípade sa síce jednalo o ornú pôdu, avšak v konaní nebolo preukázané, že by sa pozemok

využíval ako poľnohospodárska pôda (napr. ako v prípade poľnohospodárskych družstiev). Ceny
stanovenépodľaúdajovMinisterstvapoľnohospodárstvaarozvojavidiekaSRsústanovenézprenájmov
poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskymi družstvami (z prevádzkovania podniku). Tento predpis
pre výpočet ceny nájmu a výšky bezdôvodného obohatenia nie je v danej veci použiteľný, pretože
sporný pozemok neslúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku, ale bol

(aj podľa tvrdení žalovaných) využívaný (v rámci rozhodného obdobia) ako rekreačná záhrada, preto aj
jeho hodnota je v zásade výrazne vyššia ako len v prípade jeho využívania ako poľnohospodárskej pôdy.
Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie realitnej kancelárie čačo reality, s.r.o, Bratislava, ktorá uvádza, že
ceny podľa MP a RV SR nezodpovedajú skutočnosti na realitnom trhu. Z uvedeného dôvodu odvolací
súdzastalnázor,ževdanomprípadenámietkyžalovanýchohľadomspôsobuvýpočtuhodnotysporného

pozemku na LV č. XXX nebolo možné zohľadniť ako dôvodné. Napokon je potrebné poukázať na to,
že všetky tri vyššie uvedené vyjadrenia realitných kancelárií sa zhodli v konečnej hodnote mesačnej
sumy nájmu na sporný pozemok, resp. i v spôsobe jeho výpočtu, z dôvodu čoho neboli založené žiadne
pochybnosti o možnej správnosti ich výpočtu, ako to tvrdili žalovaní. Skutočnosť, že realitné kanceláriepoužívali rozličné pojmy, ako to tvrdili žalovaní pri označení hodnoteného pozemku/pozemkov na LV
č. XXX, nezakladá vecnú nesprávnosť ich vyjadrení a výpočtov, keď podstatnou je skutočnosť, že
rovnakým výpočtovým vzorcom dospeli k stanoveniu rovnakej ceny mesačného nájmu za pozemok/

pozemky na LV č. XXX, t. j. v hodnote 195 eur mesačne. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
zastal názor, že žalovaní nedostatočne spochybnili tvrdenia žalobcov o hodnote mesačnej náhrady za
užívanie nehnuteľnosti na LV č. XXX, resp. spôsob tohto výpočtu stanovený vo vyjadreniach realitných
kancelárií. Obranu žalovaných, ktorá sa zakladá na poukazovaní na hodnotu ornej pôdy a poukazovanie
na hodnotu určenú vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 172/2018 Z. z. je vzhľadom na

dôkazy predložené žalobcami neopodstatnená. Súd prvej inštancie žalobcom priznal náhradu vo výške
nimi požadovanej, z ktorého dôvodu nemohol vychádzať z ceny realitnej kancelárie čačo relaity s.r.o,
ktorá určila vyššiu cenu nájmu. Realitné kancelárie v cene nájmu, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal,
zohľadnili aj stavby bez prideleného súpisného čísla, nachádzajúce sa na parcele č. 288/5. Námietka
žalovaných k otázke existencie týchto stavieb nie je dôvodná, pretože realitné kancelárie pri stanovení
ceny vychádzali z fotodokumentácie katastra nehnuteľností (č. l. 362, 363), z ktorej je zrejmé, že

na LV č. XXX sa tieto stavby nachádzajú. Pre toto konanie preto nie je právne významné, že stavby
nie sú zapísané na LV, keď napokon aj žalovaní v konaní uvádzali, že stavby boli postavené počas
života ich otca a boli aj využívané. Iba námietka neexistencie vlastníctva žalobcov k stavbám nie
je spôsobilá preukázať túto skutočnosť, keď žalovaní sami netvrdili a nepreukazovali neexistenciu
vlastníctva žalobcov k stavbám nachádzajúcim sa na LV č. XXX, ktoré nehnuteľnosti ako celok sú

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd vysporiadajúc sa so všetkými právne
významnými odvolacími dôvodmi oboch procesných strán dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

44.Prirozhodovaníotrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdvychádzalzoskutočnosti, ževsúvislosti
s nárokom uplatneným titulom nadužívania spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ (nárok týkajúci sa
nehnuteľností na LV č. XXX ) podali do vyhovujúceho výroku I. odvolania žalovaní 1/ a 2 / a do
zamietajúceho výroku II. podal odvolanie žalobca 1/. Odvolací tu poukazuje na to, že ako žalovaní 1/

a 2/ tak ani žalobca 1/ neboli vo vyššie uvedených odvolaniach úspešní. Voči vyhovujúcemu výroku
III. o nároku žalobcovi 1/ a 2/ uplatneným titulom bezdôvodného užívania nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX podali odvolanie žalovaní a voči zamietajúcemu výroku IV. podali odvolanie žalobcovia.
Ani jedna procesná strana ani v tejto časti nedosiahla úspech svojim odvolaním. Z uvedených dôvodov
odvolací súd preto rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa 255 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo

strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď ani jedna zo strán sporu svojím odvolaním
nedocielila zmenu odvolaním napádaného výroku, teda úspech oboch procesných strán bol rovnaký.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).