Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/2713/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121437923
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Blahová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121437923.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Katarína Barlová, advokátka,
so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 195 527, o vymoženie pohľadávky vo

výške 524,53 Eur, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Michala Dlhopolcová, so sídlom exekútorského
úradu Hurbanova 15748/22, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 404 EX 1036/21, o návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť povinnej trovy právneho zastúpenia vzniknuté v

súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 79,38 Eur v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Michala Dlhopolcová, trovy
exekútora vo výške 73,80 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.07.2021, domáhal
od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 524,53 Eur, a to na podklade exekučného titulu –
Platobný rozkaz Okresného súdu Brezno, sp. zn.: 2C/345/2011 zo dňa 08.03.2012, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 30.03.2012 (ďalej ako ,,exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 27.09.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Michala
Dlhopolcová, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 15748/22, 974 01 Banská Bystrica (ďalej
ako ,,súdna exekútorka“), ktorá vedie exekúciu pod sp. zn.: 404 EX 1036/21.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinná prevzala dňa 20.10.2021. Dňa 26.10.2025 bol na

exekútorský úrad doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd
konštatuje, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej 15-
dňovej lehoty, teda bez odkladného účinku. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený
podaním zo dňa 11.02.2026.

4. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.10.2025 uvádza, že podľa ustanovenia § 61k

ods. 1 písm. d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Konkrétne povinná
namieta postúpenia pohľadávok. Pôvodným veriteľom pohľadávky vymáhanej v rámci exekučnéhokonania bola spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava ako vyplýva napríklad z návrhu na začatie konania zo dňa 08.09.2011 (a jeho
príloh) vedeného Okresným súdom Brezno pod spisovou značkou 2C/345/2011, v ktorom Okresný súd

Brezno vydal dňa 08.03.2012 platobný rozkaz, č.k. 2C/345/2011-24, ktorý je exekučným titulom v rámci
exekučného konania. Pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. mala postúpiť pohľadávku voči
povinnej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 na oprávneného ako postupcu
(ďalej aj „Zmluva o postúpení pohľadávok“). Zmluva o postúpení pohľadávok je súčasťou súdneho
spisu vedeného Okresným súdom Brezno pod spisovou značkou 2C/345/2011 a aj súčasťou súdneho

spisu v rámci tohto exekučného konania. Povinná navrhuje, aby súd pri rozhodovaní o jej návrhu
resp. podnete na zastavenie exekúcie pripojil spis Okresného súdu Brezno vedeného pod spisovou
značkou 2C/345/2011 za účelom preukázania tvrdení povinnej uvedených vyššie. Zmluva o postúpení
pohľadávoknachádzajúcasavsúdnomspisevedenomOkresnýmsúdomBreznopodspisovouznačkou
2C/345/2011 a aj v rámci súdneho spisu v súvislosti s exekučným konaním neobsahuje podpisy
oprávnených osôb konajúcich za pôvodného veriteľa, t.j. Všeobecnú úverovú banku, a.s. ako postupníka

a za oprávneného ako postupcu. Celkove podľa oprávneným predloženej fotokópie Zmluvy o postúpení
pohľadávok v rámci oboch súdnych spisov má Zmluva o postúpení pohľadávok spolu s prílohami celkom
24 strán, z toho ani jedna strana neobsahuje podpis osôb oprávnených konať za zmluvné strany, ale len
nevyplnené podpisové časti. Oprávnený ďalej predložil dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 11.12.2006, ktorý sa skladá z 3 strán a obsahuje podpis zástupcov postupníka a postupcu.

S odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1 OZ je tak Zmluva o postúpení pohľadávok neplatná a jej
neplatnosť nie je možné zhojiť ani podpísaním vyššie uvedeného dodatku. Podporne odkazuje povinná
aj na Veľký komentár Občianskeho zákonníku, 2.vydanie 2019, nakladateľstvo C.H.Beck, strana 1944,
ktorý spája s nedostatkom písomnej formy pri zmluve o postúpení pohľadávku absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Navyše povinná poukazuje na to, že v Zmluve o postúpení pohľadávok absentujú aj jej

podstatné náležitosti. Povinná si vyhradzuje právo doplniť argumentáciu s cieľom zachovania procesnej
stratégie aj ohľadne nedostatku podstatných náležitostí podľa budúcej argumentácie oprávneného k
tomuto návrhu resp. podnetu na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností má
povinná za to, že Okresný súd Brezno nemal v rámci súdneho konania 2C/345/2011 Exekučný titul
vydať, nakoľko nemohol mať za preukázané, že oprávnený je nositeľom nim tvrdeného nároku. Povinná

teda zdôrazňuje, že oprávnený nie je nositeľom pohľadávky voči povinnej, nakoľko mu nesvedčí žiadny
platný hmotnoprávny titul. Povinná je tak niekoľko rokov vystavená exekúcii (pôvodne bola exekúcia
vedená exekútorským úradom JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora, a to od roku 2012 do roku
2020, číslo konania EX 21984/12, ako vyplýva z obsahu súdneho spisu v rámci exekučného konania,
ktorý obsahuje aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie, t.j. exekúcie vedenej JUDr. Rudolfom

Krutým. Povinná poukazuje aj na to, že Exekučný titul v tomto prípade má deklaratórne účinky, t.j.
konštitutívne nevytvára nový „stav“, ale deklaruje existujúci stav vychádzajúci z hmotného práva. Táto
väzba hmotnoprávneho nároku vo vzťahu k Exekučnému titulu však úplne absentuje a tak je exekúcia
voči povinnej vedená neoprávnene. Povinná poukazuje na to, že je vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi
nesporne spotrebiteľom, čo napokon medzi oprávneným a povinnou nie je ani sporné, keďže oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.07.2021 túto skutočnosť sám uviedol. Exekučné konanie
bolo iniciované oprávneným na základe tzv. repodania, v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 10 ods.
1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov „Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný

poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).“ Vzhľadom na úpravu citovaného ustanovenia, je
nepochybné, že súd mal v rámci posudzovania repodania oprávneného postupovať podľa ustanovenia
§ 48 ods.4 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí
pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou
vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného

titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný
rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa
zákona o upomínacom konaní.“ Podľa obsahu súdneho spisu v tomto konaní je však zrejmé, že súd
nedisponoval na účely rozhodovania o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spotrebiteľskou
zmluvou, t.j. zmluvou uzatvorenou medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a povinnou.

Ďalej má povinná za to, že súd mal v rámci svojej povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 písm.
d) Exekučného poriadku preskúmať aj Zmluvu o postúpení pohľadávok, nakoľko ňou mala byť podľa
tvrdenia oprávneného postúpená pohľadávka voči povinnej ako spotrebiteľovi. Inými slovami povedané,
Zmluva o postúpení pohľadávok nepochybne súvisí so spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzipôvodným veriteľom, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a povinnou. Súd teda nemohol
postupovať v súlade s Exekučným poriadkom a nevykonal súdny prieskum spotrebiteľskej zmluvy a
Zmluvy o postúpení pohľadávok. Povinná podporuje svoju argumentáciu o povinnosti súdov z hľadiska

spotrebiteľského práva aj s ohľadom na ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ktorý obsahuje inštitúty na ochranu spotrebiteľa v rámci procesného práva a ktorý sa vzťahuje aj na
exekučné konanie. Povinná poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS
545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania

a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd
tak môže urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný
poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom
hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného
súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych

ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Povinná poukazuje na to, že napriek tomu, že oprávnený
nie je nositeľom práva voči povinnej vychádzajúc z predpisov hmotného práva, je povinná vystavená
exekúcii už od viac ako 10 rokov. Aktuálne nemá povinná vedomosť o výške zostatku „pohľadávky“
oprávneného, ale v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. ku dňu 22.07.2021 oprávnený
evidoval úhrady vo výške 520,- EUR podľa obsahu návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.07.2021;

k tejto sume je samozrejme potrebné pripočítať aj odmenu exekútora, pokiaľ došlo k vymoženiu počas
exekučného konania. Za účelom zistenia rozsahu neoprávneného zásahu do práv povinnej v súvislosti
s vedením exekúcie na majetok povinnej, povinná navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica vyžiadal
evidenciu vykonaných úhrad od JUDr. Michaly Dlhopolcovej, súdnej exekútorky poverenej vykonaním
exekúcie. Povinná si voči oprávnenému uplatňuje aj náhradu trov exekučného konania. Na základe

vyššie uvedených skutočností povinná navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica exekúciu vedenú za
účelom vymoženia „pohľadávky“ oprávneného od povinnej zastavil z dôvodu neprípustnosti a povinnej
priznal náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.

5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že účelom exekučného konania

je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom
súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd,
z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by
exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným
právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré

je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol
žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení
povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to,
že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného
titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného

rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. K predmetnej veci oprávnený uviedol, že povinný
nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí so zastavením exekúcie a vyčísluje si účelne
vynaložené trovy oprávneného vo výške 40,95 € v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré

pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 21,44 € s DPH a z jedného režijného paušálu k
úkonu právnej služby vo výške 19,51 € s DPH za rok 2026 (vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak
a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3,
b) ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je

neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť,
c) prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie
o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého
je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu
vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného

titulu.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť

spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu
priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz
vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona
o upomínacom konaní.

13.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd

môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

14. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom
je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný

účinok nemajú. Nakoľko povinná podala návrh na zastavenie po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento
návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k
ods. 3 Exekučného poriadku. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd poznamenáva,že vzhľadom na podanie návrhu po uplynutí zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len tie
skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty.

15. Napriek tomu, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie je bez odkladného účinku, súd k návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie uvádza nasledovné. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a

dobrovoľnesanesplnila.Základnouvlastnosťou,ktorúmusímaťkaždýexekučnýtitulbezohľadunajeho
druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia
umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to
tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky

vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to
nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku
za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa

§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť,
alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.

16. Právnym dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni
vymáhateľnosti exekučného titulu. Aj keď platná právna úprava Exekučného poriadku nehovorí
expressis verbis, že exekúciu možno zastaviť ex offo, má sa za to, že exekučný súd tak môže urobiť
z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný

súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti
povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže
exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Jedným z nich je dôvod, pre ktorý mal exekučný
súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a
jeho príloh, čo je tento prípad. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo

nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. (viď Števček/Kotrecová/Tomašovič/ Molnár a
kolektív, Exekučný poriadok, Komentár, 3. vydanie, C. H. Beck, rok 2018)

17. Účinnosťou novely Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. účinnej od 01.04.2017 boli do
Exekučného poriadku zavedené obligatórne náležitosti podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré musí

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviesť, resp. pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie za
účelom posúdenia možnosti vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ niektorá z obligatórnych
náležitostí absentuje, exekučný súd nemá inú možnosť než návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť,
a to práve pre jeho rozpor s Exekučným poriadkom. Takouto obligatórnou náležitosťou návrhu na
vykonanie exekúcie je tiež podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku spotrebiteľská zmluva a

všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré
spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú musí oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť.

18. Jednou z námietok, ktorú povinná namieta v návrhu na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že

súd v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie nedisponoval spotrebiteľskou zmluvou, t.
j. zmluvou uzatvorenou medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a povinnou. Povinná
podporila svoje tvrdenie poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenie § 48 ods. 4
písm. d) Exekučného poriadku. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu

s prílohami zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. Oprávnený v časti H)
„Vyhlásenia a návrh“ elekt. formulára uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie sa uplatňuje nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, pričom táto súdu predložená spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a ostatnými
prílohami nebola. Ako už bolo uvedené vyššie ustanovenie § 48 ods. 4 Exekučného poriadku taxatívnevymenúva obligatórne náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený musí pripojiť k návrhu
na vykonanie exekúcie, pričom v prípade absencie ktorejkoľvek z týchto náležitostí exekučný súd nemá
inú možnosť než návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, a to práve pre jeho rozpor s Exekučným

poriadkom. Treba zdôrazniť, že predovšetkým povinné prílohy nadväzujú na dôvody zamietnutia návrhu
na vykonanie exekúcie upravené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučný súd skúma ex offo
v štádiu pred vydaním poverenia. Inak povedané, zákonodarca určil povinnosť predložiť také povinné
prílohy (aby súd nemusel vyzývať na ich predloženie), na podklade ktorých má exekučný súd posúdiť
či nie je daný niektorý z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK

musípripojiťoprávnenýknávrhunavykonanieexekúcieexekučnýtitul,upovedomenieozastavenístarej
exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2,
alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli. Treba tiež doplniť, že povinnosť
podľa § 48 Exekučného poriadku platí aj v súvislosti s opätovnými návrhmi na vykonanie exekúcie podľa
§ 9 ods. 1 ZoUNEK. Hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, súčasne to ale neznamená,
že tento návrh by mal byť posudzovaný inak než akýkoľvek iný „nový“ návrh na vykonanie exekúcie

(porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2024-36 zo dňa 10.12.2024).

19. Vzhľadom na to, že oprávnený nepripojil k návrhu na vykonanie exekúcie ako obligatórnu náležitosť
spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, súd z úradnej povinnosti rozhodol tak, že

exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. (I. výrok)

20. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu, súd sa už ďalej nezaoberal ostatnými
námietkami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, vzhľadom k tomu, že zistil také nedostatky, na
základe ktorých exekúciu zastavil.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

26. O trovách účastníkov konania rozhodol exekučný súd tak, že v konaní úspešnej povinnej priznal proti
oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 79,38 Eur, a to za 2 polovičné úkony
právnej služby, z toho 1/ polovičný úkon vo výške 17,43 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia (tarifná
hodnota: 524,53 Eur) + režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 eur + 23 % DPH, a 2/ polovičný úkon

vo výške 17,43 Eur za podanie návrhu na zastavenie exekúcie (tarifná hodnota: 524,53 Eur) + režijný
paušál za rok 2025 vo výške 14,84 eur + 23 % DPH, ktoré je oprávnený povinný nahradiť v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok). Oprávnený si za podanie vyjadrenia k návrhu na
zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania, nakoľko však oprávnený v tomto konaní
nebol úspešný, pretože súd exekúciu zastavil v celom rozsahu, voči povinnému mu tak nevznikol nárok

na náhradu trov konania (III. výrok).

27. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.28. Podľa § 197 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených

s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

29. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

30.Podľa§198ods.2vetaprváExekučnéhoporiadku,akdošlokzastaveniuexekúcie,patríexekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak
exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného
nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu
výdavkov podľa prvej vety.

31. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

32. Podľa § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

33. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej Republiky č. 68/2017 Z.z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 60 eur.

34. Nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie patrí súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo

výške 60,- Eur + 23 % DPH, t.j spolu vo výške 73,80 Eur, na úhradu ktorých zaviazal súd oprávneného.
Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje
vykonateľným exekučným titulom, avšak zároveň spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie
prechádza na oprávneného aj procesné riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora
v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. V

uvedenom prípade ide teda o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, a to jednak preto, že podal
návrh na vykonanie exekúcie s chybou, ktorá mala za následok jej zastavenie. (IV. Výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.