Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Ek/705/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124266998
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Belko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124266998.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti povinnému č.1: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., a povinnému č. 2: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XX, XXX XX B., práv. zast.: Mgr. Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 34, 091 01

Stropkov, IČO: 52 824 837, o vymoženie 6 164,37 EUR s príslušenstvom, vedenú súdnym exekútorom:
Mgr. Róbert Segľa, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, IČO: 37 794 680, pod
sp. zn. 212EX 300/24, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd povinným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciezodňa30.03.2024domáhalodpovinnéhovymoženia
6 164,37 EUR s príslušenstvom na poklade exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 29Up/409/2022 zo dňa 20.05.2022 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul
sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 11.06.2022.

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 10.04.2024 vykonaním
exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Róbert Segľa, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01
Prešov, IČO: 37 794 680, ktorá exekúciu vedie pod sp. zn. 212EX 300/24.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému č. 1 aj povinnému č. 2 doručené dňa 29.04.2024
a návrh na zastavenie exekúcie podali dňa 14.05.2024, teda v posledný deň v zákonnom stanovenej 15-

dňovej lehoty a odôvodnili ho nasledovne. Exekučným titulom podľa Upovedomenia o začatí exekúcie,
ktoré nám bolo doručené je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica. Platobný
rozkaz je však len domnelým exekučným titulom, keďže bol vydaný vyšším súdnym úradníkom,
ktorý nepostupoval v zmysle § 299 CSP a riadne nepreskúmal exekučný titul. Zároveň ide o priamy
rozpor s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EU. Poukazujeme na rozsudok Súdneho dvora EU
vo veci C-448/17, z 20.09.2018, ktorým Súdny dvor EU pri hodnotení otázky súladu slovenského

vnútroštátneho práva so Smernicou pri vydávaní platobného rozkazu vyšším súdnym úradníkom bez ex
offo preskúmania zmluvných podmienok uviedol že: 48. V tejto súvislosti treba uviesť, že zachovanie
potrebného účinku smernice 93/13 bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala vydanie
platobného rozkazu bez toho, aby mal spotrebiteľ v akomkoľvek štádiu konania možnosť požívať záruku,
že sudca pristúpi k preskúmaniu neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. existencia
takéhoto preskúmania jedine v štádiu odporu môže viesť k zachovaniu potrebného účinku smernice

93/13 len vtedy, ak spotrebitelia nie sú odrádzaní od podania takéhoto odporu prejednávanej veci
vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje iba pätnásťdňovú lehotu, počas ktorejmôže spotrebiteľ podať odpor proti platobnému rozkazu, a okrem toho vyžaduje, aby spotrebiteľ
svoj odpor vecne odôvodnil. V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné
riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá odpor a že sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo

preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. Vzhľadom na tieto úvahy je
potrebné odpovedať na tretiu až piatu otázku tak, že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek
tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej
povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej

strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie
sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol
tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené
v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. Podľa nášho
názoru mal byť návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý, keďže neexistuje riadny
vykonateľný exekučný titul. Platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom je nulitný právny akt

– tzv. paakt, ničotný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Obdobne, ako
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy, ktorá má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku sa
v tomto prípade odvíja materiálna nevykonateľnosť (nezáväznosť) platobného rozkazu od nedostatku
právomoci vyššieho súdneho úradníka, ktorý nemá postavenie sudcu tak, ako to vyjadril Súdny dvor

vo vyššie citovanom rozsudku, vykladajúc právo EÚ s priamo nesúladným slovenským vnútroštátnym
právom.Vštádiuvydávaniaplatobnéhorozkazumusísúdexoffoskúmaťpovahuzmluvnýchpodmienok,
čo podľa Súdneho dvora má zabezpečiť jedine sudca, ktorým vyšší súdny úradník nie je. V dotknutej
veci ide o nárok založený pôvodným veriteľom, ktorého formulárová zmluva vykazuje nedostatky nielen
pokiaľ ide o absenciu povinných náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie a tento typ zmlúv už bol

judikovaný ako rozporný s dobrými mravmi. Rovnako sú v predmetnej zmluve neprijateľné zmluvné
podmienky. Vyšší súdny úradník nereflektoval na žiadnu z povinností a vydal platobný rozkaz presne
tak, ako požadoval žalobca. Samostatnou otázkou je otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na
podanie žaloby, pričom som toho názoru, že vyšší súdny úradník riadne neskúmal, či je splnená táto
základná procesná podmienka, na ktorú má taktiež prihliadať súd ex offo. Navrhujem, aby exekučný

súd vyžiadal od oprávneného, resp. poskytovateľa úveru všetky relevantné písomnosti a preskúmal
to, čo opomenul preskúmať upomínací súd. Poukazujem na to, že je dôvodné vyžadovať dôsledné
uplatňovanie § 299 ods. 2 CSP podľa ktorého: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo
spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva
aleboinézmluvnédokumentysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvouobsahujúzmluvnúpodmienku,ktorá

je neprijateľná.“ V intenciách naznačených v bode 48 Súdnym dvorom vo veci C-448/17, z 20.09.2018
je následne zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý má byť exekučným titulom v tejto
exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, čo je
spôsobené absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný vzťah a ochránil by

mňa, ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok resp. nedôvodnými nárokmi
žalobcu. Týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým. Nedostatky, ktoré namietam sú
spôsobené nesplnením si povinností súdu v upomínacom konaní, ktoré má súd dodržať bez ohľadu na
to, či som ako žalovaná podala alebo nepodala odpor proti platobnému rozkazu. Vo vzťahu k potrebe
správneho výkladu pojmu nespôsobilý exekučný titul v spotrebiteľskej právnej veci poukazujem na

uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/232/2012, z 27.02.2013, kde sa v tejto súvislosti konštatuje: „Takúto
interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej
sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to
spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ Rovnako by podľa môjho na zoru mali byť

naplnene ciele smernice, podľa ktorej sa maju s ta ty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky
nezaväzovali (c l. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľsky
ch zmluva ch). Článok 6 ods. 1 smernice je kogentným ustanovením, ktoré je postavene na roveň
pravidiel verejne ho poriadku, na ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať (rozhodnutie
Asturcom, rozhodnutie Pohotovosť, bod 50). Naplnenie c l. 6 ods. 1 smernice je naplnení m podstaty

ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami Podľa rozsudkov Su dneho dvora (ES) vo veci
C-14/83, z 10.4.1984, D. C. E. a F. B. proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci C-79/83, z
10.4.1984,G.H.protiDeutscheTradaxGmbHbod26:„Avšakpovinnosťčlenskýchštátovvyplývajúcazo
smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetkyprimerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je
záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri
aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom

implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje
vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku
článku 189.“ Ako už vyššie uvádzame, predmetný platobný rozkaz je nespôsobilým a nevykonateľným
exekučným titulom, vydaným nie sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, naviac bez ex offo súdnej
kontroly spotrebiteľskej zmluvy a to s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora EU C-448/17, z

20.09.2018. Podľa c l. 38 Charty základných práv EU : „Politiky U nie zabezpec ia vysoku úroveň ochrany
spotrebiteľa.“ Za dôležité považujeme uviesť aj to, že zákonodarca práve z týchto mnou prezentovaných
dôvodov pristúpil k zmene právnej úpravy upomínacieho konania, uvedomujúc si množstvo chýb, ktoré
(napr. len v tejto veci) upomínací súd urobil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme exekúciu v celom
rozsahu zastaviť.

4. Oprávnený poskytol k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nasledovné vyjadrenie. Oprávnený
navrhuje zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne
vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. K tvrdeniam povinného uvádzame,
že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s

cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul – Platobný rozkaz
sp. zn. 29Up/409/2022 zo dňa 20.5.2022, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica. Predmetný
exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.6.2022. Právoplatnosť rozhodnutia
možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,
ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Na
základeuvedenéhomalsúdnazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúciepojehopreskúmaní
ako aj po preskúmaní exekučného titulu za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal
povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom.

Exekučné konanie a teda aj exekúcia sa začali dôvodne. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na
vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na

tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to,
či to účastník konania navrhol. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa ustanovenia §61k ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že súd nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Povinným namietané

dôvody je potrebné vyhodnotiť ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je
podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie
môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po
vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť
v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného

exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani
nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul,
ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. K podaniu povinného uvádzame, že oprávnený sa
domáhal exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym
úradníkom. V tomto smere poukazujeme na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR prijatého v

uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Plz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, podľa
ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný
vykonať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade
platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy,
možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna

úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil (povinní odpor nepodali), pretože by inak
rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu
ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisko prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku súdneho
dvora C-448/17 a „majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členskéhoštátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie
práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie
eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („...

v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je
nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo
preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola
zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania
odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala,

aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je
postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším
súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného
rozkazu,nutnosťodporvecneodôvodniť,čovsúhrnevyvolávastavnezabezpečeniamožnostiskúmania
neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo
kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania.

Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v
exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom
z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda
skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami,
ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných

smernicou 93/13/EHS (III. ÚS 324/2021-49).“ (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02.
2023). K rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie
ako aj návrhu na zastavenie exekúcie tiež odkazujeme na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z
ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania nevylučuje preskúmanie exekučného
titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných

zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej
správnostiexekučnéhotitulu.Súdnydvor(zasituácie,keďvnútroštátnaprávnaúpravazverujeprávomoc
vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie
odporu, pričom o takúto situáciu ide aj v prípade exekučného titulu, ktorý je podkladom pre vedenie danej
exekúcie) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok

uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno
považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný
súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vyšším súdnym
úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15
dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne

odôvodnil. Spotrebiteľská zmluva, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom
konaní, bola podpísaná medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými, pričom povinní sú
spotrebiteľom nakoľko sú fyzickými osobami, ktoré pri uzatvorení zmluvy o úvere nekonajú v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže boli v zmluve označení menom, priezviskom,
rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený je veriteľom nakoľko

je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. K
predmetným námietkam povinného uvádzame, že exekúciu by bolo možné zastaviť v prípade, ak by
bolo exekučné konanie vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom
nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej
zmluvnej podmienky by mala vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. S poukazom na vyššie uvedené uvádzame, že povinní mali možnosť namietať nimi uvádzané
námietky v základnom konaní - a to podaním odporu v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu,pričomboliotejtoskutočnostináležiteinformovanívpoučenípredmetnéhoplatobnéhorozkazu.
Povinní navrhli zastaviť exekúciu v podľa ustanovenia §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Oprávnený namietané dôvody považuje za okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu,

ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Oprávnený zároveň uvádza, že
predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva,
ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom
exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa
skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre

exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným
prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad
na vykonanie exekúcie. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietajú skutkový stav,
ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydanýexekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého
povinní mali možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom
titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré

prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení
s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti,
ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku. V
súvislosti s vyššie uvedeným preto konštatujeme, že tvrdenia povinných nezakladajú žiadnu relevanciu
vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní,

ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. ( ÚS SR 166/2021-14). Navrhujeme preto, aby súd po
preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý
by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2024 nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku,, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči

oprávnenému.

11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený

požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.13. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo
nezávislé a nestranné súdy.

15.Podľačl.142ods.3ÚstavySlovenskejrepublikysúdyrozhodujúvsenátoch,akzákonneustanoví,že
vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci
sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.
Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom
rozhoduje vždy sudca.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na
výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia
úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „ZoUK“) tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu
v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch
uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.

18. Podľa § 1 ods. 2 ZoUK konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania

peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 2 ZoUK na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

20.Podľa§3ods.6písm.b)ZoUKvzneníúčinnomdo31.10.2022návrhniejeprípustný,aksauplatňuje

nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný
nárok.

21. Podľa § 12 ods. 3 ZoUK súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný

spotrebiteľom.

22. Podľa § 8 ods. 1 ZoUK ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi,
súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním
platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal

návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.

23. Podľa § 15 ods. 1 ZoUK ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije
Civilný sporový poriadok okrem § 126.

24. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny
úradník.

25. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch súdnymi úradníkmi sú

vyšší súdni úradníci.

26. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná
a rozhoduje na základe poverenia sudcu v upomínacom konaní.

27. Podľa § 3 ods. 5 zákona o súdnych úradníkoch podľa § 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych
úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie
je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.28. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)

29. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na

vykonanieexekúcie,aleajzaúčelomzisteniaexistenciedôvodupodľa§53ods.3Exekučnéhoporiadku,
pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by
došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,

a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
30. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie

exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré
musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho

po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
31. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho
rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ
povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s

právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň
ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený
má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

32. „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším
súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený,
potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne
preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok
vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu
odpor nepodal.“ (ÚS SR Plz. ÚS 1/2022 z 15.06.2022)

33. Pokiaľ povinní namietajú nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní,
exekučný súd uvádza, že pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná
strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická
osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo

nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom práva,
objektívne nie je nositeľom práva o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide
naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom povinnosti, nie je nositeľom povinnosti,
ktorá je predmetom konania.34. V tejto súvislosti súd uvádza, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 29.09.2023 medzi spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, A., a spoločnosťou BENCONT

COLLECTION, a. s. došlo aj k postúpeniu pohľadávky judikovanej exekučným titulom - platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Up/409/2022 zo dňa 20.05.2022, pričom
predmetné zmluva nadobudla účinnosť a platnosť dňom jej podpísania t.j. dňa 29.09.2023. K postúpeniu
pohľadávky na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. (oprávneného) došlo až po vydaní
exekučného titulu. Z uvedeného je teda zrejmé, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie

exekúcie disponoval aktívnou vecnou legitimáciou.

35. K námietke povinných, že Okresný súd Banská Bystrica nemal v rámci upomínacieho konania vydať
platobný rozkaz (vydaný vyšším súdnym úradníkom) z dôvodu, že riadne neskúmal, či spotrebiteľská
zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú
podmienku, ktorá je neprijateľná a preto je platobný rozkaz nespôsobilým a nevykonateľným exekučným

titulom, keďže vyšší súdny úradník nepostupoval v súlade s ust. § 299 CSP a teda bez ex offo súdnej
kontroly spotrebiteľskej zmluvy, exekučný súd uvádza nasledovné. Súdnictvo v Slovenskej republike
vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Z ustanovení čl. 144 ods. 1 a čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva
môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Účelom čl. 142 je zabezpečiť oprávneným

osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení. Veta druhá odseku 2 tohto článku inštruuje
zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom určil, v ktorých veciach a akým spôsobom môže namiesto
sudcu rozhodovať zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony
súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu právomoc v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej
právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a

zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie
zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch,
ktorý v § 5 stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže
na základe poverenia sudcu konať a rozhodovať. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní
návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinných vymoženia pohľadávky na podklade exekučného

titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob
uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od
žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia
zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený
spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a

efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá
o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v
neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do
15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania.
Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v

opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň je v súvislosti s
rozhodovaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní potrebné poukázať aj na
povinnosťsúduposúdiť,čispotrebiteľskázmluva,resp.inézmluvnédokumenty,ktorésospotrebiteľskou
zmluvou súvisia, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ktorých prípadná existencia by mala
vplyvnauplatňovanýnárok,keďževzmysleust.§3ods.6písm.b)ZoUKvzneníúčinnomdo31.10.2022

je takýto návrh považovaný za neprípustný. Zákon o upomínacom konaní zároveň ustanovuje povinnosť
súdu postupovať miernejšie, pokiaľ ide o posúdenie vecného odôvodnenia odporu (§ 12 ods. 3 ZoUK),
na ktorého podanie má žalovaný právo v prípade, ak sa domnieva, že sú tu skutočnosti, pre ktoré by
platobný rozkaz nemal byť vydaný. Ak je však žalovaný pasívny a opravný prostriedok proti platobnému
rozkazu nepodá, rozhodnutie súdu sa stáva právoplatným a nadobudnutím jeho vykonateľnosti sa stáva

spôsobilým exekučným titulom.

36. Pokiaľ povinní poukazujú na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 z 20.09.2018 a v
jeho intenciách uvádzajú, že je zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý má byť
exekučným titulom v tejto exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných

náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s
dobrými mravmi, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný
vzťah a ochránil by jeho ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok, resp.
nedôvodnými nárokmi žalobcu, pričom týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým anedostatky, ktoré namieta sú spôsobené nesplnením si povinností súdu v upomínacom konaní, ktoré
má súd dodržať bez ohľadu na to, či povinný ako žalovaný podal alebo nepodal odpor proti platobnému
rozkazu, exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že ust. § 3 ods. 6 písm. b) Zákona o upomínacom

konaní v znení účinnom do 31.10.2022 (za súčasne platnej právnej úpravy ide o ust. § 3 ods.
5 písm. b) ZoUK) priamo pod podmienkou neprípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu
ukladá povinnosť súdu v upomínacom konaní posúdiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a to vo vzťahu
k existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na uplatňovaný nárok,
ktorého sa žalobca domáha na podklade takejto spotrebiteľskej zmluvy. Zákon o upomínacom konaní

v prípade, ak sa návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore
s právnymi predpismi a teda aj v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo,
zároveň ustanovuje povinnosť súdu vyzvať žalobcu, aby v zákonnej lehote uviedol, či súhlasí s vydaním
platobného rozkazu len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka. Nemôže byť preto sporné, že zákon nielenže
zveruje právomoc súdu, ktorý koná a rozhoduje o žalobcovom peňažnom nároku v rámci upomínacieho
konania,alezároveňmuukladápovinnosťposúdiťuplatnenýnárokvyplývajúcizospotrebiteľskejzmluvy

a to s prihliadnutím na existenciu, resp. neexistenciu v nej obsiahnutých neprijateľných zmluvných
podmienok. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinní existenciu neprijateľných zmluvných podmienok
mali možnosť namietať v základnom konaní využitím ich práva podať odpor proti platobnému rozkazu,
v rámci ktorého mohli namietať aj tú skutočnosť, že žalobca sa domáha nároku, ktorého predmetom je
aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak toto právo nevyužili aj napriek tomu, že o možnosti

podať odpor proti platobnému rozkazu boli riadne poučení.

37. Exekučný súd vzhľadom na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PLz.
ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022 a so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 53 ods. 3 písm. e)
Exekučného poriadku k tvrdeniam povinných o neprijateľných zmluvných podmienkach zdôrazňuje

predovšetkým tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinných, ktorí návrh na zastavenie exekúcie podali. Inak povedané
dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je,
aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby
ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinných a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdia a
z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou
náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť,
pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinných, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo
veci samej. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietajú, že platobný rozkaz je len domnelým

exekučným titulom, keďže vyšší súdny úradník, ktorý ho vydal, nepostupoval v zmysle ust. § 299 ods.
2 CSP a riadne nepreskúmal exekučný titul, pričom v tejto súvislosti poukazujú na rozpor s aktuálnou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 z 20.09.2018, vo veci
C-14/83 z 10.04.1984, D. C. E. a F. B. proti Land Nordrhein-Westfalen, vo veci C-79/83 z 10.04.1984,
G. H. proti Deutsche Tradax GmbH)), čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS. Z návrhu povinných na

zastavenie exekúcie možno potom usúdiť, že navrhujú exekúciu zastaviť z dôvodu, že v konaní, v ktorom
bol exekučný titul vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu, nebola podrobená
prieskumupovahazmluvnýchpodmienokspotrebiteľskejzmluvyateda,žespotrebiteľskázmluvanebola
posúdená z hľadiska jej obsahu a prítomnosti v nej uvedených neprijateľných zmluvných podmienok.
Povinní však tieto skutočnosti uvádzajú len vo všeobecnej rovine a žiadnym spôsobom konkrétne

nepoukázali na jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré by za neprijateľné bolo možné považovať. Povinní
v návrhu len uviedli, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že povinní sa v tomto prípade rovnako
obmedzili len na všeobecné tvrdenia. Povinný uviedli, že návrhom na vydanie platobného rozkazu
sa uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak vôbec túto neprijateľnú zmluvnú

podmienku nešpecifikovali. Taktiež povinní uviedli, že v spotrebiteľskej zmluve absentujú niektoré
povinné náležitosti, avšak ich žiadnym spôsobom nekonkretizovali. Následne v návrhu len poukázali
na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ust. § 299 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd nevydá
platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná, avšak bez akejkoľvek nadväznosti na

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, a na podklade ktorého sa
oprávnený v tomto konaní domáha vymoženia svojho nároku, ktorý mu bol predmetným exekučným
titulom priznaný. Takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, keďže povinní
neuviedli,ktorékonkrétneustanoveniaspotrebiteľskejzmluvyobsahujúneprijateľnézmluvnépodmienkya aký tieto mali vplyv na vymáhaný nárok v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku,
nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinných na
zastavenie exekúcie. Takéto všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich

podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie
a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci
konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a
rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti
prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného

súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto
sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a
konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie,
resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne
na povinných a ich zodpovednosti (najmä ak je zastúpený advokátom) uviesť jednotlivé ustanovenia

spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a ich vplyv na vymáhaný nárok.
Povinní však v návrhu na zastavenie exekúcie konkrétne nešpecifikovali znenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky a v návrhu neuviedli, zároveň nevysvetlili a neodôvodnili jej neprijateľnosť, pričom taktiež
nekonkretizovali, ktoré povinné náležitostí v spotrebiteľskej zmluve absentujú, a preto exekučný súd
nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

38. Nad rámec exekučný súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením povinných, podľa ktorého sa
návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Pohľadávka oprávneného judikovaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nepochádza zo
žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca (právny

predchodca oprávneného) uplatnil nárok na – istinu v sume 6 164,37 EUR, nezaplatené poplatky za
poistné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 40,80 EUR, nezaplatené 6,59 % úroky za úver
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 213,98 EUR, úroky za úver vo výške 6,59 % ročne zo
sumy 6 164,37 EUR od 08.10.2019 do zaplatenia, najviac do 6 620,32 EUR, úroky z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 6 205,17 EUR od 08.10.2019 do zaplatenia. V tejto súvislosti exekučný súd

poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019,
v ktorom konštatoval nasledovné: „V súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu
nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora
(piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že
cieľomúrokovzomeškaniajesankcionovaťnesplneniesvojejpovinnostidlžníkomsplatiťúvervlehotách

stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť
veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné
úroky(úrokyzposkytnutéhoúveru)majúnaopakfunkciuodplatyzaposkytnutiepeňažnejsumyzostrany
veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do
skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“

Ak povinný nebol s obsahovými náležitosťami spotrebiteľskej zmluvy, a dokumentami s ňou súvisiacimi
spokojný, tak nič mu nebránilo, aby predmetnú zmluvu neuzavrel.

39. Exekučnému súdu sa z vlastnej činnosť podarilo zistiť, že žalobca (právny predchodca oprávneného)
bol upomínacím súdom dňa 10.05.2022 vyzvaný, aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy

doplnilnávrhvčastiúrokovt.j.abystevyčíslili úrokzistinyvovýške,akúbypririadnomplnenípovinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaných započítané na úroky, ako
aj doloženie dokumentov z ktorých vyčíslenie výsledných úrokov z istiny vychádza a aby opravil návrh
v časti istiny v súlade s vyššie uvedeným vyčíslením úrokov vo výške za predpokladu trvania zmluvy za
celé obdobie (odpočítanie úrokov ako cenu peňazí s prihliadnutím na doterajšie platby žalovaných) ako

aj v časti úrokov z omeškania (úrok z omeškania iba z istiny a poplatkov za poistné) z dôvodu nemožnosti
požadovať príslušenstvo z príslušenstva.

40. Čo sa týka skúmania bonity klienta, súd dáva povinným do pozornosti ustanovenie § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľaa prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z uvedeného je teda zrejmé, že spoločnosťou Prvá stavebná
sporiteľňa, A. s odbornou starostlivosťou posúdila schopnosť povinných splácať úver, pričom dospela
k záveru, že povinní sú schopní splácať úver, a preto im ho aj poskytla. Ak by spoločnosťou Prvá

stavebná sporiteľňa, A. dospela k záveru, že povinní bonitní nie sú, tak by z jej strany nedošlo
k poskytnutiu úveru.

41. Záverom súd dodáva, že exekučný titul, na poklade ktorého sa oprávnený domáha od povinného
vymoženia 6 164,37 EUR s príslušenstvom je ku dňu vydania tohto uznesenia stále právoplatný

a vykonateľný.

42. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a
dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný
nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je

uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
43. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

44. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

45. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

46. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

47. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

48. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

49. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

52. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,

nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

53. V súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie si povinní uplatnili nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia. Nakoľko však exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahuzamietol,súdpovinnýmnároknanáhradutrovprávnehozastúpeniavsúvislostisnávrhomnazastavenie
exekúcie nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.