Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Stanislava Kollárová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/69/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124216748
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124216748.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: Mesto Považská Bystrica,
IČO: 00 317 667, so sídlom Centrum 2/3,
Považská Bystrica, zastúpený: Mgr. Marcel Péli, LL.M., advokát, IČO: 42 014 247, so sídlom M. R.
Štefánika 157/45, Považská Bystrica, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 80C/85/2024-32 zo dňa 6. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať
jednoizbový byt č. X, na I. nadzemnom podlaží, v obytnom dome č. súp. XXX,
č. orient. XXX, na ul. D. v C. E. a odovzdať ho žalobcovi do 45 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom
II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na vec aplikoval ust. § 126 ods.
1, § 685 ods. 1 veta prvá, § 710 ods. 2,
§ 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný
bol užívateľom predmetného bytu na základe Zmluvy o nájme bytu č. 006/2020 zo dňa 31.01.2020,
uzatvorenej na dobu určitú od 01.02.2020 do 31.08.2020. Žalovaný bol povinný platiť nájomné a úhrady
spojené s užívaním bytu a poskytovaním služieb mesačne vo výške 104,63 eur. Žalovaný už v minulosti
neuhrádzal plnenia, ktoré žalobca súdne vymáhal. Neskôr žalobca uzatvoril so žalovaným Dohodu o
úhrade záväzku a splátkový kalendár zo dňa 04.04.2024, na základe ktorej bolo umožnené žalovanému
dlh na nájomnom vo výške
3.106,52 eur uhrádzať v splátkach. Žalovaný bol zo strany žalobcu vyzvaný k obnoveniu nájomnej
zmluvy a k predloženiu dokladov k podmienkam nájmu mestského bytu. Žalovaný na výzvu nereagoval.
Od 01.09.2020 žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu a žalobca nemá záujem na predĺžení
nájomného vzťahu, keďže žalovaný hrubo porušuje svoje povinnosti. Žalobca už v minulosti vyšiel
žalovanému v ústrety vzhľadom na jeho finančnú situáciu s tým, že boli proti žalovanému podané žaloby
na Okresnom súde Považská Bystrica, resp. Trenčín (sp. zn. 7C/14/2018 o zaplatenie 513,59 eur s
prísl., sp. zn. 6C/43/2019 o zaplatenie 731,21 eur s prísl. - obe tieto konania právoplatne skončené, sp.
zn. 82Csp/48/2024 o zaplatenie
3.107,06 eur s prísl. - konanie neskončené, sp. zn. 8C/46/2019 a sp. zn. 10C/18/2022o vypratanie bytu, obe konania zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, resp. predchádzajúceho
uznesenia o prerušení konania). Ku dňu 20.02.2025 žalobca eviduje voči žalovanému nedoplatok na
nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu vo výške 3.901,76 eur
a pohľadávku na poplatkoch za komunálny odpad vo výške 288,42 eur. Žalovaný nezaplatil nájom
za mesiace 10/24-2/25 ani čiastočne a ani sa nesnažil zaplatiť sumu zo svojho záväzku na dlžnom
nájomnom.
2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X na I. nadzemnom
podlaží v obytnom dome súp. č. XXX, orient. č. XXX na ulici D.
v C. E.. Žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný predmetný byt užíval
na základe Zmluvy o nájme bytu č. 006/2020 zo dňa 31.01.2020, ktorú so žalobcom uzatvoril na dobu
určitú od 01.02.2020 do 31.08.2020, pričom žalovaný predmetný byt užíva. Uzatvorenie zmluvy medzi
sporovými stranami mal za preukázané aj zo Zmluvy o nájme bytu č. 006/2020 zo dňa 31.01.2020. Zo
sumárnej analýzy platieb za obdobie 01.12.2010 do 28.02.2025 mal súd prvej inštancie za preukázané,
že žalovaný dlhuje žalobcovi za užívanie predmetného bytu sumu 3.901,76 eur. Novú nájomnú zmluvu,
prípadne obdobnú zmluvu žalovaný so žalobcom neuzatvoril a žalovaný v byte i naďalej zostal bývať.
Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore tak bola preukázaná. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalovaný užíva byt neoprávnene a bez právneho dôvodu, teda bez napr. platne uzatvorenej nájomnej
zmluvy a žalobca nemá záujem, aby žalovaný v danom byte býval a užíval ho. Z uvedeného dôvodu súd
prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi
do 45 dní od právoplatnosti rozsudku, a to bez zabezpečenia bytovej náhrady, nakoľko v súlade s §
712aods.9Občianskehozákonníkažalovanémunepatríprávonazabezpečeniebytovejnáhrady,keďže
nájom bytu bol dohodnutý na určitý čas, pričom uplynutím tohto času zanikol.
3. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného na pojednávaní, že si chce zvoliť právneho zástupcu súd prvej
inštancie uviedol, že pre uvedené účely by bolo potrebné odročiť pojednávanie, preto skúmal, či sú dané
dôvody na odročenie pojednávania z dôvodu uvádzaného žalovaným.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa o podanej žalobe dozvedel dňa 23.01.2025, kedy mu
bola doručená žaloba vrátane všetkých príloh (čl. 20 spisu). K žalobe sa vyjadril podaním zo dňa
28.01.2025 doručeným dňa 04.02.2025. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa
21.02.2024, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 18.03.2025, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril.
Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 06.05.2025, pričom žalovanému
bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 28.04.2025. Prvýkrát žalovaný uviedol, že si chce
zvoliť právneho zástupcu až na pojednávaní dňa 06.05.2025 s tým, že deň pred pojednávaním sa
bol radiť s advokátom. Súd prvej inštancie poukázal na § 183 ods. 1 veta prvá CSP, z ktorého
vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Vychádzajúc z obsahu spisu je
zrejmé, že žalovaný mal od doručenia žaloby (23.01.2025) dosť času na to, aby si s dostatočným
časovým predstihom zvolil právneho zástupcu tak, aby sa tento mohol nariadeného pojednávania,
ktoré sa uskutočnilo dňa 06.05.2025, zúčastniť. Žalovaný netvrdil a ani nepreukazoval, že by mu
vo zvolení právneho zástupcu bránili nepredvídateľné a neodvrátiteľné okolnosti, pre ktoré by nebolo
možné od žalovaného spravodlivo žiadať, aby si právneho zástupcu zvolil skôr. Súd prvej inštancie
preto pojednávanie neodročil a vo veci rozhodol, keďže nezistil žiaden dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania. Zároveň uviedol, že nič napokon nebráni tomu, aby si žalovaný zvolil právneho zástupcu
(prípadne sa obrátil na Centrum právnej pomoci) aj v tomto štádiu súdneho konania.
4. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP. Namietal, že nesprávnym procesným postupom, a to nevyhovením jeho žiadosti
o odročenie, došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces, keďže mu bolo fakticky znemožnené
riadne uplatňovať procesné práva. Uviedol, že nie je právne vzdelaný a dlhodobo pracuje v zahraničí. V
konaní sa bránil najlepšie, ako vedel, avšak už počas jeho priebehu dospel k záveru, že jeho schopnosti
na riadnu obhajobu nestačia.
Z uvedeného dôvodu žiadal priamo na pojednávaní súd prvej inštancie o odročenie pojednávania, aby
si mohol zabezpečiť právneho zástupcu. Nesúhlasil s názorom, že mal dostatok času na vyhľadanie
advokáta. Vzhľadom na jeho pracovné povinnosti v zahraničí objektívne nemal možnosť v primeranom
čase si zástupcu zabezpečiť. Poukázal na skutočnosť, že ide o občianskoprávny spor, v ktorom
bola druhá strana zastúpená advokátom. Procesná vyváženosť strán tým bola výrazne narušená.
Mal za to, že vyhovením žiadosti o odročenie pojednávania prednesenej na pojednávaní, by neboli
spôsobené žiadne prieťahy v konaní s tým, že je známe, že nie je vždy možné rozhodnúť vec užna prvom pojednávaní, hoci to zákon predpokladá. Odročenie pojednávania by neohrozilo účelnosť a
hospodárnosť konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie, alternatívne, aby odvolací súd žalobu zamietol.
5. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa
podrobne zaoberal účelovou žiadosťou žalovaného o zvolenie právneho zástupcu, pričom správne
vyhodnotil, že dôvody na odročenie neboli. Následne žalovaný požiadal súd prvej inštancie a žalobcu ,
aby mu bolo daných 45 dní od právoplatnosti rozsudku, aby si mohol v kľude odviesť svoje osobné
veci. Žalovaný podal nezmyslené odvolanie, len aby ešte natiahol čas a mohol užívať byt bez právneho
titulu a platenia akýchkoľvek poplatkov. Žalovaný má ku dňu 22.07.2025 dlžobu na nájme a službách
spojených s užívaním bytu vo výške 4.356,99 eur. Žalovaný si mal uvedomiť, že nemá len práva, ale aj
povinnosti. Na jednej strane deklaruje, že je pracovne zaneprázdnený v Nemecku, ale podľa všetkého
tam nezarobí ani toľko, aby si zaplatil základný nájom. Záverom uviedol, že je nútený dať preveriť, či
žalovaný svojím konaním nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 218 Trestného
zákona.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania (§
379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch, že žalovaný užíval predmetný byt na
základe Zmluvy o nájme č. 006/2020 zo dňa 31.01.2020, a to na dobu určitú od 01.02.2020 do
31.08.2020.Zosumarizácieanalýzyplatiebmalzapreukázané,žežalovanýdlhuježalobcovizaužívanie
bytu sumu v celkovej výške 3.901,76,- eur. Nová nájomná zmluva medzi stranami sporu uzatvorená
nie je. Žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, bez riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy a žalobca
nemá záujem, aby žalovaný v byte býval. Súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní konanom dňa
06.05.2025, pričom v zmysle ust. § 183
ods. 1 veta prvá CSP pojednávanie z dôležitého dôvodu neodročil. Žalovaný na pojednávaní konanom
dňa 06.05.2025 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že si chce zvoliť právneho zástupcu.
8. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho procesné práva tým, že nevyhovel
jeho žiadosti prednesenej na pojednávaní o odročenie z dôvodu voľby právneho zástupcu, čím došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
9. Uvedený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP však nebol spôsobilý privodiť zmenu ani
zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany
sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Medzi procesné práva vykonávať procesné úkony vo
formách stanovených zákonom patrí právo nazerať do spisov a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie,
právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo
na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. Medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu
na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu,
alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.
10. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
11. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca
z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.12. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho
s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
13. Aktuálna právna úprava civilného procesu odročovania pojednávania spája so sprísnenými
podmienkami a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP, keď
súd vedie pojednávanie tak, aby mohol rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na
povahu konania a účel tohto zákona.
14. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Súd
môže odročiť pojednávanie len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých
dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa
niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša o procesnú obštrukciu, pričom úprava v CSP
smeruje k eliminovaniu zneužívania voľby zástupcu, prípadne samotného zastúpenia ako dôvodov na
odročenie pojednávania. Zároveň ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie
termínu pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo
skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky
okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na
súdnom pojednávaní), súčasne nepredvídateľná (všeobecne prijímaná ako nepredvídaná),
neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na
pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce
k účasti na pojednávaní). Uvedené v prejednávanej veci splnené nebolo.
15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 23.01.2025.
Žalovaný bol súdom prvej inštancie riadne poučený podľa § 160 ods. 2 CSP o práve zvoliť si advokáta
a možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Dňa 28.01.2025 podal žalovaný vyjadrenie k žalobe,
ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 04.02.2025. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 21.02.2025 bolo žalovanému doručené dňa 18.03.2025. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli,
preto súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 06.05.2025. Predvolanie na pojednávanie bolo
žalovanému doručené dňa 28.04.2025. Dôvod na odročenie pojednávania, a to že žalovaný by si chcel
zvoliťprávnehozástupcu,žalovanýoznámilsúduprvejinštancieažvdeňpojednávania,dňa06.05.2025,
čo nemožno považovať za bezodkladné oznámenie dôvodu na odročenie pojednávania. Pokiaľ sa
žalovaný chcel dať v konaní na súde prvej inštancie zastúpiť, mohol tak urobiť kedykoľvek od doručenia
žaloby spolu s poučením o jeho procesných právach a povinnostiach dňa 23.01.2025, nie až v deň
pojednávania 06.05.2025. Žalovaný súdu prvej inštancie neuviedol, aká okolnosť mu objektívne bránila,
aby si zvolil právneho zástupcu. Uviedol len, že sa bol deň pred pojednávaním radiť s advokátom.
Na strane žalovaného tak nebola preukázaná existencia objektívnych skutočností, ktoré by mu bránili
zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. So zreteľom na uvedené súd prvej
inštancie žalovaným uvedený dôvod na odročenie pojednávania správne nepovažoval za dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že vzhľadom na jeho pracovné povinnosti
v zahraničí objektívne nemal možnosť v primeranom čase si zabezpečiť zástupcu, uvedené tvrdenie
žalovaný nepreukázal a tak zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení.
16. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Obdo 19/2014 zo dňa 29.07.2015 publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu 3/2016 ako
R 24/2016, v ktorom dovolací súd uviedol: „Dôvod na odročenie tohto pojednávania (že žalovaného
bude zastupovať v konaní advokátka, ktorá potrebuje čas na prípravu) žalovaný oznámil súdu až
v deň pojednávania telefonicky, čo nemožno považovať za včasné oznámenie dôvodu na odročenie
pojednávania (bez zbytočného odkladu v zmysle
ust. § 119 ods. 2 O. s. p. ). Aj dovolací súd je toho názoru, že pokiaľ sa žalovaný chcel dať v konaní na
súde prvého stupňa zastúpiť advokátom (na čo má právo), mohol a mal tak urobiť v primeranej lehote po
prevzatí predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 13.09.2011, a nie až v deň pojednávania súdu,
“ako i na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/128/2023 zo dňa 27.02.2025.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie žalovaným uvedený
dôvod nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania, posúdiac konkrétne okolnosti daného
prípadu známe súdu v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania, vec prejednala meritórne rozhodol, svojím procesným postupom neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom
v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. K námietke žalovaného, že ide o občianskoprávny spor, v ktorom bola druhá strana zastúpená
advokátom, teda procesná vyváženosť strán mala byť výrazne narušená, odvolací súd poukazuje na čl.
6 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak si povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu, pričom
v záujme zabezpečenia funkčnej procesnej rovnosti sporových strán je súčasťou poučovacej povinnosti
súdu podľa § 160 ods. 2 CSP poučenie o práve zvoliť si advokáta, resp. o možnosti obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci. Poučenie bolo žalovanému doručené spolu so žalobou a jej prílohami dňa
23.01.2025. Žalovanému tak bolo súdom prvej inštancie umožnené v rovnakej miere realizovať svoje
procesné oprávnenie nechať sa zastúpiť ako žalobcovi.
19. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil ani žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), pre ktoré by musel napadnuté rozhodnutie zrušiť. Ani v
odvolacom konaní tak neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného
a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade
so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu,
túto stranám sporu poskytol
v požadovanej kvalite. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a odvolací súd považuje
dôvody a právne úvahy v ňom uvádzané za vecne správne, dostatočné, argumentačne presvedčivé,
právne správne posúdené a vyhodnotené.
20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolzaaplikácie§255ods.1CSPvychádzajúczozásadyúspechu.
21.Odvolacísúdtaknazákladevyššieuvedenéhopodľa§387ods.1CSProzsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.