Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126200179
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7126200179.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX
E. proti žalovanému: C. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. – F. G., korešpondenčná adresa: D. XX, XXX
XX E., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Zakazuje žalovanému vstup do bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode č. XX a spoločných priestorov
bytového domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na D. XX D. E., postavenom na pozemku parc.

č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX v katastrálnom území H. G., obec E. – F. G., I. E. J. na dobu
6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia.

II. Poučuje žalovaného, že môže podať návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenie, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 8.1.2025
domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz vstupu do bytu č. X na X. poschodí vo vchode č.
XX a spoločných priestorov bytového domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na D. XX D. E.,
postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX v katastrálnom území H. G.,

obec E. – F. G., I. E. J., s odôvodnením, že žalovaný je otcom žalobkyne, ktorý od mája 2025 žil s ňou
v spoločnej domácnosti v byte na ul. D. XX, E., ktorého výlučnou nájomníčkou je teta žalobkyne, K. F.
a vlastníkom bytu je SBD I Košice, ide o byt po jej starej mame, matke žalovaného, s ktorou žila do
svojej smrti v spoločnej domácnosti a na uvedenej adrese má aj trvalý pobyt. Uviedla, že žalovaný sa
k nej správal násilne od detstva, jej rodičia sa rozviedli a žila v spoločnej domácnosti so žalovaným a
jeho matkou - starou mamou, ktorá sa o ňu starala a preto jej bola aj následne zverená do osobnej

starostlivosti. Žalovaný v čase, kedy žil s nimi v spoločnej domácnosti ju mal biť a násilne sa správal
aj k svojej mame. Keď ju bil a stará mama sa ju snažila ochrániť, pričom na neho kričala, že jej zlomí
chrbticu, tak žalovaný hovoril, že on si žalobkyňu spravil, tak ju môže aj zabiť. V minulosti sa stalo, že
ju ohrozoval sekerou a vyhrážal sa jej zabitím s nožom. Žalovaný bol trestným rozkazom I. F. E. J. zo
dňa 22.1.2020, sp. zn. XX/X/XXXX odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania sa voči žalobkyni,
konkrétne bol žalovaný uznaný vinným za to, že dňa 20.1.2020 sa žalobkyni po fyzickom napadnutí,

potom ako ju škrtil a chcel do nej hodiť nôž s čepeľou 10 cm vyhrážal slovami, že ju zabije. Žalovanému
bolo súdom uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze priblížiť sa ku nej na vzdialenosť menšiu ako
5 metrov a zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Žalovaný tieto obmedzenia porušoval, o čom informovala
podaním zo dňa 14.8.2020 aj okresný súd. Žalovaný žil 19 rokov so svojou družkou v inom byte v
Košiciach a k žalobkyni a jej starej mame chodil len keď sa s družkou pohádal. Podľa jej informácií sa
aj k nej a jej dcére správal násilne, za čo bol aj odsúdený. V apríli 2025 družka žalovaného zomrela.

Žalovaný bol na tom zdravotne zle, bol aj hospitalizovaný v nemocnici, tak sa nad ním teta zľutovala a
dohodlisa,žebudebývaťsožalobkyňouvspoločnejdomácnosti,kýmmunebudepridelenýsociálnybyt.Žalovaný mohol so žalobkyňou bývať v spoločnej domácnosti pod podmienkou, že nebude nadmerne
požívať alkohol a nebude sa správať násilne. Žalovaný túto podmienku nedodržal a už v máji 2025
opätovne začal nadmerne piť alkohol a pod jeho vplyvom začal stupňovať voči žalobkyni svoje násilné

správanie. Opakovane jej vulgárne nadával do E., L., M.. Fyzicky ju napádal, drgal do nej, roztrhol jej
retiazku, keď ju chcel škrtiť. Dňa 24.12.2025 prišla ráno sesternica a priniesla darčeky. Žalovaný bol
v izbe a spal. Potom žalobkyňa odišla z domu, a kým sa vrátila, žalovaný už bol opitý. Snažila sa ho
ignorovať a zavrela sa v izbe, avšak žalovaný jej začal búchať na dvere a vyhrážať sa, že ju vyhodí na
ulicu. Vyhrážal sa jej aj zabitím, pričom uviedol, aby mu doniesla pištoľ, že nemá problém ju zastreliť a

rovnako zastreliť aj seba. Tiež žalovaný uviedol, že nemá problém ju pichnúť nožom, pričom následne
ju fyzicky napadol, a to tak, že ju zhodil na zem a kopal ju. Ona vybehla von a zavolala tete, čo sa stalo
a tá zavolala záchranku a políciu. Polícia následne rozhodla v zmysle § 27a zákona NR SR č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia. V zmysle ust. § 28a zák. č.
274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov o vykázaní žalovaného z obydlia bolo políciou informované
J. N. O., ktoré ju následne kontaktovalo a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc, vrátane

právnej pomoci pri spísaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po fyzickom napadnutí
žalovaným nepotrebovala lekárske ošetrenie, mala len podliatinu a bolesť ruky a rebier. Vo veci dňa
24.12.2025 podala oznámenie na I. P. E. – G. vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania.
Uviedla, že má zo žalovaného strach a bojí sa, že svoje vyhrážky smrťou naplní a že ju zabije. Jeho
násilné správanie sa, odkedy žil s ňou v spoločnej domácnosti stupňuje, hlavne, keď je žalovaný pod

vplyvom alkoholu tak je nevyspytateľný a ani si často nepamätá, čo urobil a ako sa ku nej správal.
Myslí si, že žalovaný by mal ísť na protialkoholické liečenie, čo on odmieta. Aj vzhľadom na fyzický
útok žalovaného voči žalobkyni a jeho verbálne útoky a vyhrážanie sa zabitím má za to, že sú splnené
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd podľa ust. § 325 ods. 2 písm.
e) žalovanému zakáže vstupovať do bytu a spoločných priestorov bytového domu na adrese D. XX D.

E.. Je presvedčená, že účinným právnym prostriedkom ochrany jej života a zdravia, telesnej a duševnej
integrity je práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložený uvedený zákaz.

2. K predmetnému návrhu žalobkyňa priložila ako dôkazy výpis z LV č. XXXX, kat. úz. H. G., prvú stranu
vyúčtovania nákladov na byt č. X H. D. Q. XX, E. na meno K. F., kópiu prvej strany OP žalobkyne,

obžalobu I. P. E. J., sp. zn. XXX XX/XX/XXXX zo dňa 21.1.2020, trestný rozkaz I. F. E. J., sp. zn. XX/X/
XXXX zo dňa 22.1.2020, právoplatný dňa 22.1.2020, oznámenie žalobkyne – nerešpektovanie trestného
rozkazu zo dňa 14.8.2020, potvrdenie I. P. D. E., odbor P. P., I. I.. P. E. G. zo dňa 24.12.2025, potvrdenie
o vykázaní zo spoločného obydlia vydané I. P. D. E., odbor P. P., I. I.. P. E. G., č. XXXXXXX zo dňa
25.12.2025, úradný záznam I. P. D. E., odbor P. P., obv. I.. P. E. G. č. I.- /XXXX-X zo dňa 25.12.2025.

3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. H. G. súd zistil, že výlučným vlastníkom bytu č. X na
X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na D. XX D. E.,
postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX v katastrálnom území H. G.,
obec E. – F. G., okres E. J. a podielovým spoluvlastníkom na spoločných priestoroch a spoločných

zariadeniach a príslušenstve bytového domu v podiele XXXX/XXX XXX je F. A. B. J. E..

4. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním vydaného SBD I. Košice dňa 23.5.2025 súd
zistil, že náklady na byt č. X, H. X. P. A. B. D. XX, E. sú účtované K. F..

5. Z obžaloby I. P. E. J., sp. zn. XXX XX/XX/XXXX zo dňa 21.1.2020 súd zistil, že na žalovaného bola
podaná obžaloba pre prečin nebezpečného vyhrážania voči žalobkyni.

6. Z trestného rozkazu I. F. E. J., sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 22.1.2020 súd zistil, že žalovaný bol za
prečin nebezpečného vyhrážania voči žalobkyni odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov,

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, uložilo sa mu obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a približovať sa k poškodenej – žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

7. Z oznámenia žalobkyne I. F. E. J. – nerešpektovanie Trestného rozkazu zo dňa 14.8.2020 súd zistil,

že žalobkyňa mala informovať I. F. E. J. o nerešpektovaní zákazov uložených žalovanému trestným
rozkazom z jeho strany.8. Z potvrdenia I. P. D. E., odbor P. P., I. I.. P. E. G. zo dňa 24.12.2025 súd zistil, že žalobkyňa podala
trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania.

9.ZpotvrdenieovykázanízospoločnéhoobydliavydanéI.P.D.E.,odborP.P.,I.I..P.E.G.,č.XXXXXXX
zo dňa 25.12.2025 a úradného záznamu I. P. D. E., odbor P. P., I. I.. P. E. G. č. I.- /XXXX-X zo dňa
25.12.2025 súd zistil, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia so žalobkyňou na 14 dní od 13.15
hod. dňa 25.12.2025 do 23.59 hod. dňa 7.1.2026 podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., s tým,
že žalovaný sa mal po vykázaní zdržiavať na adrese F. X, XXX XX E..

10. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

17. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome
nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva

a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

19. Podľa § 11 OZ platí, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie
je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska
nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

22. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti.
Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329

ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k

porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

23. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany

navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

24. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky
podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce
skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa,
ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ
povinný osvedčiť.

25. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku.
Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia
podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno
uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného
opatrenia do úvahy. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami

a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

26. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo
z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje
osvedčenie relevantných skutočností.

28. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné

práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom
silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať
na zreteľ.

29. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je

skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe,
ktorá je v starostlivosti povinnej osoby alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie
takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického.30. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú

škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch,
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci

páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania
moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete
(uznesenie H. F. sp. zn. XXXXX XX/XXXX zo dňa 15.10.2012).

31. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota

a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania

sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

32. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

33. V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z

dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť

v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

34. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh
je dôvodný.

35. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému
zákaz vstupovať do bytu, v ktorom má obydlie žalobkyňa a dočasne sa v ňom zdržiaval aj žalovaný, ako
aj spoločných priestorov bytového domu.

36. Zo žalobkyňou uvedených skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov vyplýva, že

nájomníčkou bytu, v ktorom ma obydlie žalobkyňa je teta žalobkyne, K. F. a že žalobkyňa má na základe
jej súhlasu právo užívať byt a má v ňom nahlásený trvalý pobyt, pričom k tomuto právu neoddeliteľne
patrí aj právo užívať spoločné priestory bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. Žalovaný býval v byte
na základe súhlasu pôvodne udeleného tetou žalobkyne ako nájomníčkou bytu a žalobkyňou, pričom
medzi žalobkyňou a žalovaným je príbuzenský pomer otec a plnoletá dcéra.

37. S ohľadom na uvedené konajúci súd vyhodnotil, že medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny
vzťah jednak v rovine rodinnej, vzťah pokrvného príbuzenstva – otec a plnoletá dcéra a zároveň právnyvzťah z titulu ochrany osobnosti, keďže žalobkyňa sa podaným návrhom domáha ochrany svojho života
a zdravia pred násilným správaním žalovaného.

38. Žalobkyňa ako oprávnená užívateľka bytu, v ktorom sa zdržiaval aj žalovaný, ktorému
pôvodne udelila súhlas s jeho užívaním nájomníčka bytu aj žalobkyňa, avšak vzhľadom na násilné
správanie sa žalovaného voči žalobkyni, nemá záujem na ďalšom spoločnom užívaní bytu, osvedčila
pravdepodobnosť svojho nároku na uloženie zákazu žalovanému užívať byt. Žalovaný nedisponuje
žiadnym právnym titulom na užívanie bytu a vo vzťahu ku žalovanej je dôvodne podozrivý z násilia, tak

ako to vyplýva z potvrdení a dokladov polície, ktorá aplikovala postup podľa § 27a ods. 1 zákona č.
171/1993 Z. z. a vykázala žalovaného dňa 25.12.2025 z obydlia žalobkyne, nakoľko žalovaný sa mal
žalobkyni vyhrážať tak, že po slovnom útoku so slovami „B. C. P., H. P. G. R. S. T. H. P. R. S. F., D., U.
H. P. G. P. H.“ ju následne mal zhodiť na zem a kopnúť do stehna pravej nohy, čím u žalobkyne vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie a už v minulosti sa takéhoto konania dopúšťal.

39. Pokiaľ ide o preukázanie nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, súd má zato, že
žalobkyňa preukázala, že žalovaný sa voči nej správa násilne, že ju fyzicky napáda, že sa jej vyhráža
zabitím a že má obavu o svoj život a zdravie.

40. Z citovaných listín nesporne vyplýva dôvodné podozrenie z násilného správania sa žalovaného voči

žalobkyni. Citované listinné dôkazy (keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené)
podľa názoru súdu napĺňajú hypotézy uvedené v ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda že žalovaný je
vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť život a zdravie, aj
integritu žalovanej.

41. Súd preto dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu boli splnené aj podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia – opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj efektívnosť,
keďže uloženie povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do bytu a spoločných priestorov domu,
ktoré na základe súhlasu nájomníčky bytu (družstevného) užíva žalobkyňa, a ktoré užíval žalovaný na
základe pôvodného súhlasu žalobkyne a nájomníčky bytu, je tým nástrojom, ktorým žalobkyňa môže

docieliť ochranu svojich osobnostných práv – najmä života a zdravia.

42. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzoval, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do základných práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru
a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

43. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovanému nesvedčí žiaden právny titul užívania bytu
a pri aplikácii zásady proporcionality má ochrana života a zdravia žalobkyne prednosť pred právom
žalovaného na bývanie. Keďže žalovaný nie je vlastníkom ani nájomcom predmetného bytu a z obsahu
spisu nie je zrejmý žiadny právny titul užívania predmetného bytu, súd dospel k záveru, že uložením

zákazu užívať predmetný byt nedôjde k neprimeranému zásahu do základných práv žalovaného, súd
preto dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom smere bola splnená
aj podmienka proporcionality.

44. Vzhľadom na explicitné znenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovenia možné neodkladným opatrením obmedziť vstup
žalovaného do bytu alebo domu len dočasne.

45. Nariadením neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovenia teda nie je možné docieliť trvalú
úpravu vzťahov medzi stranami sporu. Vzhľadom však na to, že žalovanému nesvedčí žiadne právo

k uvedenému bytu a okrem právneho vzťahu z titulu ochrany osobnosti medzi stranami sporu neexistuje
právny vzťah, ktorý by mal byť riešený vo veci samej, súd aplikujúc § 330 ods. 1 CSP vymedzil
dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia, vychádzajúcu z ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP tým, že
nariadené neodkladné opatrenie obmedzil na trvanie 6 mesiacov, ktorá lehota plynie od vykonateľnosti
tohto uznesenia, v danom prípade od jeho vyhotovenia podľa § 332 ods. 2 CSP a ktorú lehotu súd

považuje za primeranú na to, aby pominulo aktuálne trvajúce ohrozovanie a porušovanie osobnostných
práv žalobkyne konaním žalovaného. Súd zároveň uvádza, že ak by k pominutiu násilného konania
žalovaného uplynutím stanovenej lehoty nedošlo, žalobkyňa má možnosť domáhať sa súdnej ochrany
opakovane.46. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP.

47. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z
ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné
bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci

vylúčené, pričom pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné
plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude
domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

48. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah
nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana.

49. Nakoľko nárokom vo veci samej, ktorého by sa žalobkyňa vychádzajúc z obsahu ňou podaného
návrhu vo veci samej domáhala je nárok na ochranu osobnosti, priorita zabezpečovacieho opatrenia je
v danom prípade z povahy veci vylúčená a podmienka prípustnosti neodkladného opatrenia v danom
prípade splnená.

50. Zhrnúc vyššie uvedené mal súd za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,pretovsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamivyhovelvcelomrozsahu
návrhu žalobkyne a zakázal žalovanému vstup do bytu a spoločných priestorov bytového domu tak ako
to navrhovala a osvedčila žalobkyňa.

51. Keďže súd neuložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ale obmedzil trvanie nariadeného
neodkladného opatrenia časovým úsekom, súd v súlade s ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP a § 340 ods. 2
CSP poučil žalovaného ako stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o jeho
práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené,

o ktorom súd môže rozhodnúť tak, že toto neodkladné opatrenie zruší, ak na základe návrhu žalovaného
dospeje k záveru, že skutočne odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Vzhľadom na to, že predmetné rozhodnutie má povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, bol

súd povinný rozhodnúť o aj o nároku na náhradu trov konania. V súlade so zásadou úspechu uvedenou
v ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže súd návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, priznal jej ako úspešnej
strane proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

55. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.

Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia podľa ust. § 332 ods. 2 CSP.