Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 15C/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122211211
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7122211211.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. X. XXXX,

bytom C. XXX, D., E. F., zastúpenej JUDr. Martinom Kubovičom, LL.M., MSc., advokátom so sídlom M.
R. Štefánika 3080/14, Sereď, proti žalovanému: G. H., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XX, H., zastúpenému
JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, o zaplatenie 2 010 725,04
Kč s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 010 725,04 Kč spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2 010 725,04 Kč od 18. 2. 2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 2. 11. 2022 domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 2 010 725,04 Kč s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 010 725,04
Kč od 18. 2. 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podľa dôvodov žaloby žalobkyňa je dcérou F.
B., nar. XX. X. XXXX, naposledy trvale bytom D., C. XXX, zomrelého dňa 27. 7. 2020. Jej otec požičal
žalovanému dňa 4. 6. 2020 sumu 2 010 725,04 Kč, pričom splatnosť pôžičky nebola určená. Na základe
uzneseniaOkresnéhosúduvBerounezodňa21.10.2021,sp.zn.22D/651/2020,právoplatnéhodňa21.

10. 2021 sa žalobkyňa stala veriteľkou žalovaného z titulu pôžičky. Jej právna zástupkyňa Mgr. Renata
Wachtlová, LL.M., advokátka, listom zo dňa 7. 2. 2022 vyzvala žalovaného na vrátenie uvedenej pôžičky,
čím bola určená splatnosť pôžičky. Na uvedený list reagoval žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne JUDr. Martiny Gombosovej, advokátky, listom zo dňa 18. 2. 2022, v ktorom nepopieral
uzavretie pôžičky, avšak namietal jej splatnosť, pričom tvrdil, že splatnosť pôžičky je 3 roky. Okrem
pôžičky si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania od 18. 2. 2022 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Okresný súd Košice I vydal dňa 23. 1. 2023 č. k. 15C/46/2022-33 platobný rozkaz, ktorým návrhu
žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že nárok žalobcu nie je
uplatniteľný, pretože nie je splatným záväzkom. V tejto súvislosti žalovaný nepoprel prijatie žalovanej
sumy istiny ani účel jej poskytnutia, ktorý vyplýval z dohody zmluvných strán, a to žalovaného a
zosnulého F. B.. Účelom poskytnutia finančných prostriedkov bola pôžička žalovanému za účelom ďalšej

investície a zhodnotenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalovaný má za to, že pohľadávka
žalobkyne k dnešnému dňu nie je splatná ani z dôvodu úmrtia veriteľa. Pohľadávka smrťou prechádza
na právnych nástupcov veriteľa (dediča/ov), ktorí sú prejavom vôle svojho právneho predchodcu viazaní,
a to aj pokiaľ ide o jeho splatnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný nie je povinný splniťzáväzok v žalobkyňou uvedenej lehote do 28. 2. 2022, ale až ku dňu 4. 6. 2023. Skutočnosť, že sa
žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku pánovi F. B. do troch rokov od jej poskytnutia vie žalovaný
preukázať jednak ich vzájomnou komunikáciou zo dňa 16. 7. 2020 až 27. 7. 2020 a v neposlednom rade

poukázal aj na fakt, že pán B. a žalovaný si dali vypracovať v Advokátskej kancelárii Benkóczki, Baláž
– advokáti s.r.o. aj písomné znenie pôžičky, ktorú uzatvorili ústne, kde si vzájomne dohodli, že žalovaný
ako dlžník sa uvedenú pôžičku zaväzuje vrátiť do troch rokov odo dňa jej poskytnutia, avšak k podpisu
už uzatvorenej zmluvy o pôžičke nedošlo z dôvodu, že pán B. krátko na to zomrel.

4. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 6. 3. 2025 vo výpovedi uviedla, že je právnou nástupkyňou po svojom
nebohom otcovi F. B., ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX. Doposiaľ otcovi ani jej táto pôžička vrátená nebola.
Otec pred ňou spomínal, že požičal žalovanému túto sumu a tiež sa dohodli, že budú mať písomnú
zmluvu. Následne otec poslal na účet žalovaného predmetnú sumu, avšak k uzavretiu písomnej zmluvy
o pôžičke nedošlo, pretože otec zomrel. Žalobkyňa nevedela uviesť, za akým účelom požičal otec
finančné prostriedky žalovanému. Jej otec a žalovaný sa poznali takmer 30 rokov, boli spolu na vojne,

preto otec dôveroval žalovanému a poskytol mu predmetné finančné prostriedky.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 5. 2025 uviedol, že išlo o bezúčelovú pôžičku poskytnutú
z dôvodu, že veriteľ ako dlhoročný kamarát vedel, že v tom čase mal žalovaný finančné ťažkosti v
podnikaní,ajvrodinnomživote.Žalovanýzadalpokynnavypracovaniepísomnejzmluvyopôžičkeatáto

mu bola zaslaná do mailu, ktorým mailom už nedisponuje. Za F. B. mal následne žalovaný vycestovať
do Čiech, kde sa mala zmluva o pôžičke podpísať obomi. K jej podpísaniu nedošlo, pretože F. B. náhle
neočakávane zomrel. Peniaze mu boli zaslané pred podpisom písomnej zmluvy a bolo dohodnuté, že
to bude na tri roky, tak bol zadaný pokyn aj pre advokáta na vypracovanie zmluvy.

6. Z uznesenia Okresného súdu v Beroune zo dňa 21. 10. 2021 č. k. 22D/651/2020-210 vyplýva, že
žalobkyňa sa stala veriteľkou žalovaného z titulu pôžičky v sume 2 010 725,04 Kč, ktorá predstavovala
pohľadávku vzniknutú z titulu zámeru nebohého F. B. investovať v Slovenskej republike, preto previedol
k tomuto účelu predmetnú finančnú čiastku zo svojho sporožírového účtu na účet manželky žalovaného.

7. Z výpisu Českej sporiteľne zo dňa 27. 5. 2021 vyplýva, že dňa 4. 6. 2020 bola na účet I. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX zaslaná z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného na F. B. suma 2 010 725,04 Kč.

8. Výzvou zo dňa 7. 2. 2022 vyzvala žalobkyňa žalovaného k úhrade pohľadávky v žalovanej výške
s príslušenstvom.

9. Listom zo dňa 15. 6. 2022 žalovaný oznámil, že F. B. mu síce poskytol ako veriteľ jemu ako dlžníkovi
dňa 5. 6. 2020 predmetnú sumu, avšak žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku F. B. do 3 rokov
od jej poskytnutia, čo vyplýva zo vzájomnej SMS komunikácie zo dňa 16. 7. 2020 až 27. 7. 2020.

10. Listom zo dňa 18. 2. 2022 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že nepopiera
prijatie predmetnej sumy. Účelom poskytnutia finančných prostriedkov bola pôžička za účelom ďalšej
investície a zhodnotenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Dohodnutá doba bola 3 roky od
poskytnutia, t. j. do 4. 6. 2023.

11. Súd právne posúdil vec nasledovne:

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa čl. 17 Základných princípov CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.15. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia

zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní

dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

19. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd

vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

20. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá

a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň

tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3Cdo/2/2016).

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých
vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými
predpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov).
Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo

najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie
je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).23. Koncept voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje inak, len sa pri hodnotení jednotlivých
vykonaných dôkazov sústrediť na „súhru“ a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení
a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcii

zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy. V tomto zmysle žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu a takýto rozdiel pochopiteľne nevykazujú ani dva osobitné dôkazné prostriedky, znalecký
posudok a oba časové varianty súkromno-znaleckého posudku (ďalej len SZP), ktoré sa vykonávajú a
hodnotia podľa všeobecných kritérií vykonávania a hodnotenia dôkazov v CSP.

24. Koncepcia Civilného sporového poriadku je založená na aktivite sporových strán, ktoré, ak chcú byť
v konaní úspešné, musia uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré preukážu dôkazmi.

25. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
v konaní najavo.

26.Súdsavprvomradezaoberalotázkounárodnéhopráva,atospoukazomnaNariadenieEurópskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. 6. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I),
v zmysle čl. II ods. 2, z ktorého vyplýva, že ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy
pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny
obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. V zmysle
uvedeného vyplýva, že ak má plniť žalovaný ako slovenský občan, tento zmluvný vzťah sa spravuje

právnym poriadkom Slovenskej republiky.

27.Nebolosporné,žeprávnypredchodcažalobkyneF.B.akoveriteľažalovanýakodlžníkuzavreliústnu
zmluvu o pôžičke, účelom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov za účelom ďalšej investície
a zhodnotenia peňažných prostriedkov. Účel je uvedený aj v uznesení Okresného súdu v Beroune

z 21. 10. 2021 č. k. 22D/651/2020-210. Platba z účtu právneho predchodcu žalobkyne F. B. bola
odoslaná na účet manželky žalovaného dňa 4. 6. 2020, čo vyplýva zo správy Českej sporiteľne zo dňa
27. 5. 2021. Poskytnutie pôžičky, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dohodnutej na základe
ústne uzavretej zmluvy o pôžičke potvrdil samotný žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach. Došlo
teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke a k uzavretiu boli splnené všetky zákonné podmienky,

ktoré vyžaduje ust. § 657 Občianskeho zákonníka, keďže ide o reálny kontrakt a došlo k skutočnému
odovzdaniu predmetu pôžičky. Pri poskytnutí pôžičky nebola medzi účastníkmi zmluvy spísaná písomná
zmluva o pôžičke, tak ako to bolo dohodnuté, pretože dňa 27. 7. 2020 právny predchodca žalobkyne
zomrel. Spornou zostala preto splatnosť pôžičky, keďže žalobkyňa tvrdila, že listom zo dňa 7. 2. 2022
vyzvala žalovaného na vrátenie vyššie uvedenej pôžičky, čím bola určená splatnosť pôžičky a žalovaný

vo svojich písomných vyjadreniach uvádzal, že povinnosť splniť záväzok v žalobkyňou uvedenej lehote
do 28. 2. 2022 nastal až ku dňu 4. 6. 2023 bez ohľadu na smrť právneho predchodcu žalobkyne.

28. Z dokazovania vykonaného oboznámením dokladu o bankovom prevode mal súd za preukázané, že
právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanému peniaze dočasne a žalovaný si bol vedomý záväzku

vrátiť veci rovnakého druhu. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že splatnosť dlhu
nastala až ku dňu 4. 6. 2023, súd uvádza, že žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal.
V zmluve o pôžičke nemusí byť stanovený čas, do kedy má dlžník peniaze vrátiť. Ak nie je táto doba
určená, platí, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi dlh v prvý deň potom, čo ho veriteľ vyzval na vrátenie
peňazí, resp. čo ho veriteľ požiadal o plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka), pričom forma výzvy nie

je zákonom predpísaná. Podľa názoru súdu, to, že doba vrátenia peňazí nebola určená, neznamená, že
doba plnenia bola ku dňu 4. 6. 2023, resp. že bola ponechaná na vôľu žalovaného (dlžníka). Žalovaný
v priebehu celého konania tvrdil, že nastala splatnosť pôžičky až dňa 4. 6. 2023 a aj po výzve právnej
predchodkyne žalobcu na vrátenie pôžičky argumentoval tým, že splatnosť pôžičky nastala do 3 rokov
odo dňa jej poskytnutia. Z mailovej komunikácie a z dôkazov nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, že

by existovala dohoda o určení doby vrátenia pôžičky žalovaným. SMS komunikáciu zo dňa 16. 7. 2020
až 27. 7. 2020, na ktorú poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, k výzve na úhradu pohľadávky zo dňa
15. 6. 2022 vyplýva, že medzi F. B. a žalovaným bola vzájomná SMS komunikácia zo dňa 16. 7. 2020
až 27. 7. 2020, avšak v priebehu konania žalovaný inú SMS komunikáciu nepreukázal. Žalovaný bol vkonaní riadne poučený o procesných právach a povinnostiach v zmysle § 153 ods. 1, 2 CSP, o uplatnení
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany riadne a včas s poučením, že na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy nebude súd prihliadať. V kontexte so všetkými vykonanými dôkazmi

(výpoveďou žalobkyne, písomnými vyjadreniami, listinnými dôkazmi) súd konštatuje, že zo žiadneho
dôkazu nevyplynulo, že by doba vrátenia pôžičky bola 3 roky, t. j. ku dňu 4. 6. 2023. Súd preto vo vzťahu
k určeniu doby vrátanie pôžičky vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak čas
plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti

súdov Slovenskej republiky (R 27/1977, R 28/1994, R 91/2004), ak čas splnenia dlhu nebol
dohodnutý ani inak určený, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim potom, ako dlh vznikol.
Je potrebné uviesť, že žalobkyňa si uplatnila právo na vrátenie splatnej pôžičky včas podanou žalobou
na tunajšom sude dňa 2. 11. 2022, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v danom prípade
začala plynúť dňa 7. 2. 2022 a nárok žalobkyne nie je premlčaný (§ 100 Občianskeho zákonníka, § 101
Občianskeho zákonníka). Žalovaný v priebehu konania menil svoje stanoviská ku vypočutiu advokáta G.

A., pred ktorým mala byť uzatvorená písomná zmluva o pôžičke. Podaním zo dňa 20. 5. 2025 žalovaný
doručil súhlas so zbavením mlčanlivosti advokáta, avšak počas informatívneho výsluchu, ktorý sa konal
pred Mestským súdom Bratislava IV svedok G. G. A., ktorý sa výsluchu zúčastnil, oznámil, že žalovaný
ho mlčanlivosti nezbavil. Vzhľadom na uvedené nemohol na otázky súdu odpovedať.

29. Keďže žalovaný dlžnú sumu ani po výzve žalobkyne zo dňa 7. 2. 2022 neuhradil, dostal sa do
omeškania, preto súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 18. 2. 2022, t. j. od vyjadrenia žalovaného
k výzve na úhradu pohľadávky zo dňa 18. 2. 2022 do zaplatenia vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
(základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania bola vo výške 0,00 %).

30.Zuvedenýchdôvodovaspoukazomnacitovanézákonnéustanoveniasúdžalobežalobkynevcelom
rozsahu vyhovel.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

V konaní bola plne úspešná žalobkyňa, ktorá má nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému v rozsahu 100 %.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia písomne na Mestskom súde Košice.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).