Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123211394
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123211394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, B. a 3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B., zastúpeným JUDr. Katarínou
Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 1.971,78 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
B., C. XX, zomr. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 20. júna 2024, č. k.

19Csp/148/2023-189

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

II. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaného (právneho predchodcu aktuálne žalovaných v 1. a ž 3. rade – pozn. odvolacieho
súdu) zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.971,78 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne,
zo sumy 148,19 Eur od 3.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 148,19 Eur od 3.12.2020 do zaplatenia,

zo sumy 148,19 Eur od 3.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 148,19 Eur od 3.12.2020 do zaplatenia, zo
sumy 148,19 Eur od 3.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 148,19 Eur od 21.12.2020 do zaplatenia, zo
sumy 148,19 Eur od 21.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 148,19 Eur od 21.2.2021 do zaplatenia, zo sumy
148,19Eurod21.3.2021dozaplatenia,zosumy148,19Eurod21.4.2021dozaplatenia,zosumy148,19
Eur od 21.5.2021 do zaplatenia, zo sumy 148,19 Eur od 21.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 148,19 Eur
od 21.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 45,31 Eur od 21.8.2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnostitohtorozsudku(I),vozvyšnomrozsahuúrokuzomeškaniažalobuzamietol(II)ažalobcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (F. G. C., H.) domáhal od pôvodného
žalovaného (E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., C. XX, ktorý zomrel v priebehu odvolacieho
konania dňa 11.01.2025), zaplatenia istiny vo výške 1.971,78 Eur s príslušenstvom na podklade
zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5. 800,- Eur, ktorý bol
povinný splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach v sume 148,19 Eur, a to až do celkovej výšky

pôžičky 8.891,40 Eur. Žalovaný sa dostal so splácaním splátok do omeškania, preto bol výzvou zo dňa
26.09.2020 vyzvaný na úhradu dlhu, avšak nakoľko dlžnú sumu nezaplatil, právny predchodca žalobcu
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu dňa 19.11.2020. K preukázaniu doručenia oznámenia
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uviedol, že nedisponuje doručenkou a ani žiadnym dokladompreukazujúcim odoslanie listiny na poštovú prepravu a listina o zosplatnení úveru má deklaratórny
charakter, pričom účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení
úveru.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.01.2024, č. k. 19Csp/148/2023-125 na základe rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok pripustil vstup žalobcu do konania – Intrum Slovakia, s. r. o.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že medzi žalovaným

a právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, H.) došlo dňa 15.08.2016 k uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.800,-
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 148,19 Eur, s fixnou úrokovou
sadzbouvovýške19,90%p.a.,RPMNvovýške19,90%p.a.asodplatouzaposkytnutieúveruvovýške
19,90 %, v celkovej výške 8.891,40 Eur, pričom žalovaný uhradil ako poslednú splátku so splatnosťou
20.6.2020. V dôsledku tejto skutočnosti banka zaslala žalovanému výzvu s oznámením o porušovaní

povinností vyplývajúcich zo zmluvy, spočívajúcich v neplatení dojednaných splátok úveru; zároveň ho
vyzvala, aby túto dlžnú sumu vo výške 437,48 Eur okamžite uhradil a zároveň ho upozornila na možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktorú súd (predčasnú splatnosť úveru) zistil z oznámenia o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020.

5. Na takto zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, ust. § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 15, 16, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, § 19 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 524 ods. 1 a 2, § 565, § 53 ods. 6, 9, § 101, § 103, §
121 ods. 3, § 53b ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 4, § 1a ods. 1, 4, § 3,

§ 3a ods. 1, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 216 ods. 2, § 566 ods. 2, nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a za účelom posúdenia oprávnenosti žalobcom
uplatnenéhonárokuvtomtokonanísavprvomradezaoberalotázkouplatnostizmluvyospotrebiteľskom
úvere, jej jednotlivých ustanovení a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované

ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následne predmetnú zmluvu skúmal z hľadiska
správne uvedenej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v súlade s ust. § 19 zákona č. 129/2010
Z. z. a predmetný úver neposúdil ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z., nakoľko v zmluve dojednaná výška ročnej percentuálnej miery nákladov nepresahuje

najvyššiu prípustnú výšku odplaty, preto ju ani z tohto dôvodu súd nepovažoval za bezúročnú a bez
poplatkov.

6. Súd prvej inštancie skúmal rovnako tak splnenie povinnosti veriteľa skúmať bonitu žalovaného ako
dlžníka v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom z podkladov predložených veriteľom

zistil, že pôvodný žalobca preskúmal bonitu žalovaného pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, čím
na strane pôvodného veriteľa nedošlo ani k strate možnosti požadovať jednorazové splatenie úveru
od žalovaného, ani k posudzovaniu úveru za bezúročný a bez poplatkov. Takisto skúmal splnenie
podmienok pre zosplatnenie úveru v zmysle ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ a z prehľadu splátok
a úhrad úveru zistil, že prvou omeškanou splátkou bola splátka so splatnosťou dňa 20.7.2020, čím

následne pôvodný veriteľ adresoval žalovanému výzvu zo dňa 26.09.2020 (doručenej žalovanému dňa
05.10.2020) na úhradu omeškaných splátok, v ktorej ho upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Z dôvodu, že nedošlo k úhrade omeškaných
splátok, adresoval pôvodnému žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, v ktorom
mu oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a požiadal ho o úhradu dlhu, avšak v konaní

nepreukázal, že by sa predmetné oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, čím mal za to,
že pôvodný žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ,
a teda nebolo preukázané vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie sa zaoberal
aj prípustnosťou výšky úroku dojednaného v zmluve, ktorá (výška) spĺňa požiadavku ust. § 1a ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd priznal žalobcovi aj úrok zahrnutý v jednotlivých

splátkach úveru. Zároveň skúmal, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná v súlade s ust. § 54a OZ, ako
aj s poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú.7. Vzhľadom na postúpenie spornej pohľadávky na žalobcu, ako aj na postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa sa súd zaoberal aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom dospel k záveru, že
zo strany pôvodného žalobcu boli splnené zákonné podmienky na to, aby postúpil ako banka svoju

pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako tretiu osobu, keďže ku dňu postúpenia bol úver po
konečnom termíne splatnosti.

8. V súvislosti s príslušenstvom pohľadávky a priznaním zákonného úroku z omeškania vo výške 5 %
p. a. súd nemal preukázané platné zosplatnenie úveru, z ktorého dôvodu sa žalobca mohol domáhať

len jednotlivých splátok úveru, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania, preto priznal žalobcovi
nárok na úrok z omeškania vo vzťahu k splátkam splatným len od 3.12.2020 a vo vzťahu k ostatným
neskôr splatným splátkam až od momentu vzniku omeškania žalovaného (21.12.2020 - 21.8.2021) a vo
zvyšnom rozsahu úroku z omeškania žalobu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s prihliadnutím na žiadosť žalovaného

o aplikáciu § 257 C.s.p. S poukazom na zdravotné ťažkosti žalovaného, pre ktoré je umiestnený v
zariadení sociálnej starostlivosti, kedy jeho mesačný dôchodok ako tak postačuje na úhradu za sociálnu
službu, prihliadol na skutočnosť, že žalovanému mesačne zostáva suma vo výške cca 150,- Eur v
porovnaní so žalobcom, ktorý je právnickou osobou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti
odkupovania vymáhateľných pohľadávok, a dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa spočívajúce v zdravotnom stave žalovaného a jeho sociálnej a finančnej situácii a
žalobcovi s poukázaním na § 257 C.s.p. nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním pôvodný žalovaný E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom B., C. XX, ktorý zomrel v priebehu odvolacieho konania dňa 11.01.2025 (ďalej len „odvolateľ“).

11. Uznesením zo dňa 1.10.2025 č.k. 3CoCsp/35/2024-235 odvolací súd rozhodol, že po smrti
žalovaného pokračuje v konaní s do úvahy prichádzajúcimi dedičmi nebohého žalovaného ešte pred
skončením dedičského konania, a to s A. B., I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, B., D. B., I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, B. a E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B..

12. Odvolateľ navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie, príp. rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť,
že bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v dôsledku ochorenia, ktoré jeho zdravotný stav
značne zhoršilo a došlo u neho k trvalému poškodeniu s nepriaznivou prognózou pred uplatnením

nároku vyplývajúceho zo žaloby, nemohol sa objektívne vyjadriť k meritu veci, pretože nebol schopný
posúdiť konanie a dôvody uvedené v uplatnenej žalobe. Poukázal na svoje vyjadrenia, v ktorých
namietal nesprávne posúdenie premlčania a za tým účelom žiadal o opätovné vykonanie dokazovania.
V závere uviedol, že istinu splatil v rámci bežných mesačných splátok, ktoré boli dohodnuté v zmluve
o úvere, pričom nemalo dôjsť k predčasnej splatnosti úveru, pretože úver bol v čase zosplatnenia (ku

dňu 27.11.2020) v plnej výške uhradený.

13. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozsudkom, tento považuje v celom
rozsahu za vecne správny, majúc za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so skutkovou
a právnou stránkou veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam

s poukazom na to, že žalovaný poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatil, preto bol v súlade so
zákonom zaviazaný na zaplatenie.

14. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli súdu doručené.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362vspojenís§367ods.2C.s.p.),oprávnenouosobou(§§359až361C.s.p.),protirozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a z obsahu odvolaním
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ako aj s prihliadnutím na vady,

ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p., ktoré odvolací súd
nezistil, viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých

podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387
ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

17. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje na to, že v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu sa nemohol
objektívne vyjadriť k meritu veci, v rovine hmotnoprávneho posúdenia odvolací súd akcentuje, že takáto
okolnosť nie je právom aprobovanou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na trvanie a obsah záväzku
a že prirodzene nemôže byť na ujmu práv druhej zmluvnej strany. V procesných súvislostiach odvolací
súd vyzdvihuje skutočnosť, že v celom priebehu konania bol žalovaný zastúpený advokátom, pričom

už od prvého úkonu, ktorý mu patril (odpor proti platobnému rozkazu), prednášal vecné argumenty na
svoju obranu, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal aj v dôvodoch napadnutého rozsudku.
Pre úplnosť v tejto spojitosti odvolací súd poznamenáva, že ani v odvolaní nebola prednesená iná
argumentácia, než v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. K odvolacej námietke vytýkajúcej spôsob posúdenia premlčania odvolací súd východiskovo
pripomína povinnosť súdu dať odpoveď na stranami prednesené otázky tak konkrétne, ako sú položené.
Tuodvolacísúdpoukazujenato,žeodvolateľformulovalsvojuvýhradukspôsobuposúdeniapremlčania
lenabstraktne,bezčoilennáznakuskutkovejaleboprávnejnesprávnostivrozhodujúcichzáverochsúdu
prvej inštancie, alebo bez prednesenia vlastného nazerania na riešenie tejto otázky. Z tohto dôvodu sa

aj odvolací súd v odpovedi na odvolateľom prednesenú námietku obmedzí na všeobecné konštatovanie
správnosti posúdenia otázky premlčania súdom prvej inštancie, s akcentom na správnosť parciálnych
záverov súdu prvej inštancie, že k mimoriadnemu zosplatneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke v danom
prípade nedošlo, preto premlčacia doba u každej z dohodnutých splátok plynula samostatne, pričom
ani u najskôr splatnej splátky (zročnej 20.7.2020) premlčacia doba neuplynula pred podaním žaloby na

súde (29.6. 2023).

19. V reakcii na námietku odvolateľa, ktorou poukazuje na to, že istinu zaplatil v rámci bežných
mesačných splátok, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti odvolateľ evidentne opomína, že spolu
s vrátením požičaných peňazí bol povinný veriteľovi zaplatiť tiež úroky a dohodnuté náklady, preto

prirodzene s dohodnutými splátkami splácal nielen istinu pohľadávky, ale aj súvisiace záväzky.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovaných zaviazal na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu jeho plného procesného úspechu. Odvolací súd
zároveň uvádza, že na rozdiel od konania na súde prvej inštancie nevzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 257 C.s.p.

a to s apelom na skutočnosť, že osobná, majetková a finančná situácia pôvodného žalovaného, ktorá
bola dôvodom na aplikáciu § 257 C.s.p., nebola preukázaná v prípade jeho právnych nástupcov.

22.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

2

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacomsúde(§427ods.1,2C.s.p.).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 C.s.p.).