Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Uličná
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/94/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125388956
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:6125388956.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v spore
o zaplatenie 574 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 573,88 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,90 % ročne
zo sumy 573,88 eura od 4. 3. 2025 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17. 9. 2025, sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy574eur,spolusúrokomzomeškaniavovýške7,90%ročne od4.3.2025
do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 3. 1. 2025 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B.. K vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v tom čase zmluvne poistené u žalovaného. Poškodený
nechal motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu. V nadväznosti na
to s ním uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku číslo 38/2025 dňa 8. 1. 2025, na základe
ktorej mu prenajal náhradné motorové vozidlo. Nájom vozidla trval od 8. 1. 2025 do 5. 2. 2025, po dobu
zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu. Po
dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového
vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení nájmu vystavil poškodenému faktúru číslo 1642025,
splatnú dňa 20. 2. 2025, na sumu 2428,12 eura, za užívanie náhradného vozidla po dobu 29 dní
a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Za náhradu uvedených
nákladov nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Dňa 5. 2. 2025 mu poškodený odplatne postúpil
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou vyplývajúcou z faktúry číslo 1642025 mu vznikla
voči žalovanému pohľadávka vo výške 2428,12 eura. Postúpenie pohľadávky oznámil poškodený
žalovanému. Žalovaného vyzval na náhradu žalovanej pohľadávky. Žalovaný mu dňa 17. 2. 2025
poskytol poistné plnenie vo výške 1854,12 eura, pričom nedôvodne krátil poistné plnenie na základe
svojvoľných výpočtov. Uviedol, že, podľa ustálenej súdnej praxe, predstavuje zmluva o postúpení
pohľadávky skutočnosť, na základe ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň postúpeniu pohľadávky.
Poukázal na to, že poškodený sa dostal do situácie, kedy bol nútený si prenajať náhradné motorovévozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného.
Uvedený stav nebol výsledkom dobrovoľného rozhodnutia poškodeného. Ujma poškodeného spočívala
vo vynaložení nákladov za nájom náhradného vozidla, ku požičaniu ktorého bol donútený vzniknutou
poistnou udalosťou. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho
poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl, namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy. Preto mu nemožno vytknúť, že si prenajal
náhradné vozidlo. Užívanie náhradného vozidla po dobu nájmu bolo v priamej príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo naňho postúpené. Žalovaný sa dostal
do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, keďže bol povinný poskytnúť poistné plnenie najneskôr
do 3. 3. 2025 podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia, žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14. 2. 2025.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 7. 10. 2025 platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore uviedol, že priznal poškodenému poistné
plnenie za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 22 dní, v ktorej je zahrnutý čas na
opravu vozidla, zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi
zo strany poisťovne. Za nedôvodný a neúčelný však považuje aj nájom náhradného vozidla po dni
4. 2. 2025, ktorý predstavuje deň ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla. Poukázal na
to, že nerozporuje rozsah škôd vzniknutých na motorovom vozidle, avšak s poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov je neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu,
a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Plne akceptuje svoju
povinnosťnahradiťpoškodenémunáhraduzapoužitienáhradnéhomotorovéhovozidla,avšakvyžaduje,
aby výška tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov.
Opravné úkony boli fakturované v trvaní 8,6 normohodiny, čo predstavuje približne dva pracovné dni. Aj
pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla, je ďalších sedem dní
neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise. Žalobca nepreukázal dôvody,
ktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Oprava motorového vozidla
bola neúmerne dlhá, preto nebol povinný nahradiť neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného
vozidla. Nemôže niesť zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti z dôvodov na strane
autoservisu. V tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko C. D. E. zo dňa 11. 3. 2019. Za nedôvodné
považoval aj priznanie náhrady za užívanie náhradného vozidla za deň 5. 2. 2025. Uviedol, že na
jeho ťarchu nemôže byť pripísaná skutočnosť, že poškodený vrátil náhradné motorové vozidlo až dňa
5. 2. 2025. Motorové vozidlo bolo dňa 4. 2. 2025 opravené a poškodený si ho mohol z autoservisu
prevziať. Skutočnosť, že sa poškodený rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu, aby nemusel opravu
motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov, bola výlučne rozhodnutím poškodeného. Náklady na
prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy nebolo možné považovať za účelné a nutné,
vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Poukázal tiež na prepojenie podnikateľskej činnosti
žalobcu a autoservisu, v dôsledku čoho má za to, že nedôvodné zadržiavanie poškodeného motorového
vozidla v autoservise bolo úmyselným konaním autoservisu za účelom zvýšenia zisku žalobcu. Namietal
aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, poukazujúc na zákonné ustanovenie § 11 ods. 6
v spojení s § 11 ods. 8 a § 11 ods. 7 zákona o PZP. Uviedol, že právny predchodca žalobcu si u neho
uplatnil nárok na náhradu škody dňa 13. 2. 2025 a dňa 14. 2. 2025 poskytol žalobcovi vysvetlenie,
z akého dôvodu znížil poistné plnenie, ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil poistné dňa 15. 2.
2025. K uvedenému teda došlo pred uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty a súčasne za dodržania
15 dňovej lehoty na plnenie. Preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Navrhol
podanú žalobu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení ku odporu žalovaného proti platobnému rozkazu (replike) uviedol, že podaný
odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Poukázal na to, že žalovaný opakovane uplatňuje
rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo
obdobnom skutkovom základe. Poukázal tiež na to, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu
náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného
nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať
náhradné vozidlo. Je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodenéhoz dôvodu jeho opravy v autoservise a zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje
motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným
zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na rovnaký účel
ako svoje vlastné vozidlo. Nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby v dôsledku
protiprávneho konania inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva. Z faktúry, vystavenej
autoservisom Motorr Žilina, s. r. o. dňa 4. 2. 2025, vyplýva dátum dodania tovaru dňa 4. 2. 2025, avšak,
vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu, je oprava v širšom zmysle ukončená až
poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla tak bola v priamej
úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného.
Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku
na náhradu škody, a to tak vo vzťahu k žalovanému, ako aj voči autoservisu. O skutočnosti, že sa
nejednalo o špekulatívne konanie, svedčí to, že poškodený nechal vozidlo opraviť v autoservise Motorr
Žilina, s. r. o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného, a súčasne autorizovaným servisom pre
model poškodeného vozidla. Preto poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude
opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Poukázal na to, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré
zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, respektíve autoservisu, je škoda na
poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený
eštenemáokamžitúmožnosťprevziaťsimotorovévozidloavrátiťnáhradnévozidlo.Poškodenýsimohol
svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, respektíve
po úhrade poistného plnenia žalovaným. Až po doručení krycieho listu dňa 5. 2. 2025 bol poškodený
informovaný o možnosti prevzatia motorového vozidla, a toto si ešte v rovnaký deň vyzdvihol. Uviedol,
že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá
poškodenému opravené motorové vozidlo do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy, respektíve
poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Od poškodeného
nie je možné spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval
finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu
zapožičania náhradného motorového vozidla. Jedná sa pritom o štandardný postup a bežnú obchodnú
prax autoservisov. Poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Uviedol,žežalovanýmvyplatenépoistnéplneniepredstavujesvojvoľneurčenúdobutrvanianájmu,ktorú
žalovaný nijako nepreukázal, ani nevysvetlil. Je pritom potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise,
ako aj celková dĺžka opravy, sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok,
doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide
o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Preto ich nemožno pričítať
na úkor poškodeného a vyžadovať, aby znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený
v užívaní svojho vozidla. Z písomného vyjadrenia autoservisu Motorr Žilina, s. r. o. pritom vyplýva, že po
vykonaní obhliadky, dodaní náhradných dielov a kompletizovaní opravy boli dodatočne zistené ďalšie
poškodenia a poruchy, následne boli opätovne objednané potrebné náhradné diely, po ktorých dodaní
bolo vozidlo skompletizované a vystavená faktúra za opravu. Poškodené vozidlo sa po celé obdobie
trvania nájmu nachádzalo v autoservise. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal
na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov.
4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike) uviedol, že zotrváva na celej svojej
predchádzajúcej argumentácii uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu. Poukázal na to,
že pri stanovení primeranej doby zapožičania náhradného vozidla prihliadol aj na objektívne
okolnosti predmetného prípadu. Potvrdenie obchodnej spoločnosti Motorr Žilina, s. r. o. považuje
za nepreskúmateľné, bez výpovednej hodnoty. Autoservis nepreukázal ním tvrdené skutočnosti,
napríklad objednanie a dodanie náhradných dielov, zistenie následných porúch, objednanie a dodanie
ďalších náhradných dielov potrebných k oprave. Opätovne poukázal na to, že zotrvanie poškodeného
motorového vozidla v autoservise po 4. 2. 2025 nebolo dôvodné. Poškodený, podľa jeho názoru, mohol
ovplyvniť zotrvanie jeho motorového vozidla v autoservise svojím vlastným konaním, a to uhradením
ceny bezprostredne po ukončení opravy. Keďže servis ukončil opravárenské služby dňa 4. 2. 2025,
nebolo potrebné, aby sa v ňom opravené motorové vozidlo ďalej nachádzalo. Poukázal na to, že
nezodpovedá za činnosť autoservisu, ktorý si slobodne vybral poškodený na opravu motorového
vozidla. Vo vzťahu medzi poškodeným a autoservisom vystupuje ako tretí subjekt, ktorý plní namiesto
poškodeného. Podľa jeho názoru, vzhľadom aj na žalobcom uvádzané rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, priznať dobu nájmu až po výplatu náhrady škody možno iba v prípade, ak
poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie opravy jeho poškodeného vozidla, čo má
preukázať poškodený.5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania
a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
6. Advokátka žalobcu na pojednávaní uviedla, že žaloba bola podaná dôvodne a žalobca svoj nárok
preukázal. Poukázala na to, že žalobca si uplatnil nárok len za skutočnú dobu trvania opravy motorového
vozidla, pričom dĺžku trvania opravy nemohol poškodený žiadnym spôsobom ovplyvniť. Uplatnený nárok
na náhradu škody je v celom rozsahu v príčinnej súvislosti s konaním, za ktoré zodpovedá osoba
poistená u žalovaného. V zmysle ustálenej judikatúry prislúcha žalobcovi, respektíve poškodenému
nárok na náhradu škody za užívanie motorového vozidla až do doby skutočného poskytnutia plnenia,
respektíve do doručenia krycieho listu poisťovňou. Navrhla podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a priznať nárok na náhradu trov konania.
7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:
8. Žalobca ako prenajímateľ a A. B. ako nájomca uzatvorili dňa 8. 1. 2025 zmluvu o nájme číslo
38/2025, predmetom ktorej bol nájom osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz A 200d,
EČV: AA970OA, na dobu od 8. 1. 2025 do 5. 2. 2025. Zmluvné strany si dojednali zmluvné nájomné 82
eur denne a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 50 eur. Podľa protokolu o prenájme náhradného
vozidla číslo 38/2025, bolo motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy o nájme motorového vozidla,
odovzdané nájomcovi dňa 8. 1. 2025 a prevzaté po skončení nájmu prenajímateľom dňa 5. 2. 2025.
Žalobca vystavil dňa 5. 2. 2025 odberateľovi - nájomcovi A. B. faktúru číslo 01642025, v celkovej sume
2428,12 eura za nájom motorového vozidla za 29 dní po 82 eur denne vrátane DPH a poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 eur vrátane DPH. V čestnom prehlásení zo dňa 5. 2. 2025
A. B. prehlásil, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo Mercedes Benz 200d, EČV: AA970OA,
od 8. 1. 2025 do 5. 2. 2025, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 3. 1. 2025
v autoservise až do doručenia krycieho listu. Po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné
vozidlo a nedisponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie opravy poškodeného vozidla, preto bol
nájom náhradného vozidla nevyhnutný.
9. Obchodná spoločnosť Motorr Žilina, s. r. o. v potvrdení o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
z autoservisu zo dňa 5. 2. 2025 uviedla, že poškodené motorové vozidlo značky Mercedes Benz C,
EČV: TS 157 BU, držiteľa A. B., bolo po poistnej udalosti zo dňa 3. 1. 2025 prevzaté do autoservisu za
účelom opravy dňa 8. 1. 2025 a po ukončení opravy dňa 4. 2. 2025 a doručení krycieho listu zo strany
poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group dňa 5. 2. 2025 odovzdané držiteľovi
dňa 5. 2. 2025.
10. Žalobca ako postupník a A. B. ako postupca uzatvorili dňa 5. 2. 2025 zmluvu o postúpení pohľadávky,
predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, z titulu náhrady škody spôsobenej vozidlom Volkswagen Passat, EČV: DK 826
AV, vo výške 2428,12 eura s DPH, predstavujúcej nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 3. 1. 2025 na vozidle
Mercedes Benz C, EČV: TS 157 BU. Podľa článku 4 zmluvy, predstavovala výška odplaty za postúpenie
pohľadávky 2428,12 eura. V článku 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Dňa 5. 2. 2025 oznámil A. B. žalovanému postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu.
11. Žalobca si dňa 5. 2. 2025 uplatnil u žalovaného náhradu škody v celkovej výške 2428,12 eura, ku
ktorej došlo pri poistnej udalosti zo dňa 3. 1. 2025 a bola spôsobená poškodenému A. B. v dôsledku
prenajatia motorového vozidla Mercedes Benz 200d, EČV: AA970OA na základe zmluvy o nájme
dopravného prostriedku číslo 38/2025 zo dňa 8. 1. 2025.
12. Žalovaný dňa 14. 2. 2025 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 14. 2. 2025
asúčasneskutočnosť,žestanovilvýškupoistnéhoplneniana1854,12eura,keďuznaldobuzapožičanianáhradnéhovozidlavtrvaní22dní,vktorejjezahrnutýčasnaopravuvozidlazohľadňujúcitechnologické
postupyudávanévýrobcom,časnaobjednanienáhradnýchdielov,časpotrebnýnapresunvozidlamedzi
jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Podľa výpisu z účtu, bolo
poistné plnenie poukázané na účet žalobcu dňa 17. 2. 2025 vo výške 1854,12 eura.
13. Faktúrou číslo 1141250065, vystavenou dňa 4. 2. 2025 a splatnou dňa 18. 2. 2025 obchodná
spoločnosť Motorr Žilina, s. r. o. fakturovala A. B. opravu motorového zn. vozidla Mercedes Benz C 200d
kombi, EČV: TS 157 BU, v celkovej sume 5032,73 eura.
14. Žalovaný dňa 5. 2. 2025 oznámil A. B. ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 5. 2. 2025 a súčasne
skutočnosť, že stanovil výšku poistného plnenia na 5032,12 eura, ktoré poukáže na účet obchodnej
spoločnosti Motorr Žilina, s. r. o.
15. Obchodná spoločnosť Motorr Žilina, s. r. o. vo vyjadrení zo dňa 18. 8. 2025 uviedla, že poškodené
vozidlo Mercedes Benz, EČV: TS 157 BU, bolo do servisu prijaté dňa 8. 1. 2025 s poškodením zadnej
časti vozidla. V uvedený deň bola vykonaná aj prvotná obhliadka. Dňa 9. 1. 2025 bola obhliadka
schválená a boli objednané náhradné diely. Diely boli dodané dňa 23. 1. 2025. Po dodaní dielov
sa začalo s opravou vozidla, avšak po jeho umytí bolo zistené poškodenie kufrových dverí, ktoré
pri prvotnej obhliadke nebolo zdokumentované. Následne zistili aj poruchu mŕtvych uhlov. Chýbajúce
náhradné diely boli objednané. Dňa 4. 2. 2025 boli náhradné diely mŕtveho uhlu dodané. Vozidlo bolo
skompletované a následne bola vystavená faktúra, ktorá bola zaslaná do poisťovne. Oprava prebehla
v štandardnom režime, s ohľadom na kapacitu servisných technikov a nebola zo strany servisu nijako
umelo predlžovaná.
16. Podľa potvrdení obchodných spoločností Alteria Motor, s.r.o. zo dňa 30. 3. 2022, MD-Bavaria Žilina,
s.r.o, zo dňa 2. 11. 2021 a Final-CD, spol. s r.o., zo dňa 30. 3. 2022, v deň ukončenia prác súvisiacich
s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na
opravu. Faktúru v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni. V prípade, že poisťovňa
je zmluvným partnerom servisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje
príslušná poisťovňa, tento doručuje servisu. Servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne
po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany
poisťovne.
17. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
18. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a
d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
21. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
22. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistnéplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaF.G.D.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.
25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v čiastočne vyhovel,
keďže mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému A. B. v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej
osobou, ktorá mala poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
u žalovaného (poistený). Žalovanú pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej s poškodeným. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní nebola sporná.
Rovnako nebolo sporné, že v čase vzniku škody mal škodca poistenú zodpovednosť za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaužalovaného,akoajsplnenievšetkýchpredpokladovvzniku
zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola spôsobená
poškodenému pri dopravnej nehode dňa 3. 1. 2025. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že
poškodený na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalobcom, užíval v čase od 8. 1. 2025 do 5. 2. 2025,
kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v oprave, náhradné motorové vozidlo. Spornou nebola
ani primeranosť dojednaného denného nájomného a dôvodnosť dojednania poplatku za pristavenie
a odobratie vozidla a jeho výška.
26. Žalovaný spochybnil žalovaný nárok z dôvodu ním tvrdenej neprimeranej dĺžky trvania nájmu
náhradného motorového vozidla. Argumentoval tým, že poškodenie motorového vozidla poškodeného
vyžadovalo opravu v dĺžke len 22 dní. Vychádzal pritom z dĺžky trvania opravy, vypočítanej na
základe kalkulácie výrobcu. Poukazoval tiež na skutočnosť, že poškodenému nič nebránilo v tom,
aby si vozidlo prevzal z autoservisu oproti zaplateniu ceny za jeho opravu, ihneď po jeho oprave,
nečakajúc na vydanie krycieho listu. Súd dôvodnosť uvedenej argumentácie žalovaného preukázanú
nemal. Z písomného vyjadrenia autoservisu Motorr Žilina, s. r. o. vyplynulo, že poškodené vozidlo bolo
umiestnené v autoservise od 8. 1. 2025, pričom oprava vozidla bola ukončená dňa 4. 2. 2025 a po
doručení krycieho listu žalovaným dňa 5. 2. 2025 bolo vozidlo v rovnaký deň prevzaté poškodeným.
Podľa vyjadrenia uvedeného autoservisu zo dňa 18. 8. 2025, bola v deň prevzatia vozidla vykonaná aj
prvotná obhliadka, nasledujúci deň boli objednané náhradné diely, ktoré boli dodané dňa 23. 1. 2025.
Následne však bolo zistené ďalšie poškodenie vozidla, preto boli objednané ďalšie náhradné diely, ktoré
boli dňa 4. 2. 2025 dodané, vozidlo bolo skompletované, bola vystavená faktúra, ktorá bola zaslaná do
poisťovne. Oprava pritom prebehla v štandardnom režime, s ohľadom na kapacitu servisných technikov
anebolazostranyservisunijakoumelopredlžovaná. Súdvtejtosúvislostipoukazujetiežnaskutočnosť,
že autoservis, v ktorom dal poškodený opraviť motorové vozidlo, je zmluvným servisom žalovaného, čo
nebolo medzi stranami sporné, pričom celková výška nákladov na opravu nebola zo strany žalovaného
spochybnená a bola žalovaným v celom rozsahu uhradená na účet autoservisu. Žalobca argumentoval
tým, že na dĺžku trvania konkrétnej opravy motorového vozidla majú vplyv viaceré premenné, akými sú
napríklad vyťaženosť servisu, počet zamestnancov, dĺžka dodania náhradných dielov. Súd sa stotožnil
s uvedenou argumentáciou žalobcu a v tejto súvislosti poukazuje na to, že kalkulačný program na
výpočet dĺžky trvania opravy vozidla uvedené premenné nezohľadňuje a vychádza len zo štandardných
(obvyklých) podmienok. Zo žiadnych skutočností, ktoré boli zistené v konaní, nevyplynulo, že by bola
dĺžka opravy vozidla bezdôvodne predlžovaná. Aj z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť,
že pri oprave motorového vozidla je nevyhnutné vykonať najskôr demontáž niektorých častí, aby bolo
možné presne zistiť celkový rozsah poškodenia a následne objednať náhradné diely. Až po doručení
náhradných dielov je možné vykonať opravu poškodených častí, resp. ich výmenu. V prejednávanej
veci bolo, navyše, nesporné, že po prvotnej obhliadke a objednaní náhradných dielov boli zistené ďalšie
poškodenia vozidla (nezistené pri prvotnej obhliadke), boli objednané ďalšie náhradné diely, v dôsledku
čoho sa doba umiestnenia poškodeného vozidla v autoservise predĺžila.27. Súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalovaného o možnosti poškodeného prevziať
vozidlo po vykonaní opravy už skôr, t. j. nie až po doručení krycieho listu. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že autoservis ukončil opravu vozidla dňa 4. 2. 2025, kedy aj vystavil faktúru. Žalovaný
doručil autoservisu krycí list dňa 5. 2. 2025, kedy si aj poškodený prevzal svoje vozidlo a došlo
k ukončeniu nájmu náhradného vozidla. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, uvedený
v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 322/2025, podľa ktorého: „Podľa krajského
súdu sa mal poškodený zaujímať o stav opravy vozidla a ak bola oprava skončená a bola vystavená
faktúra, mal za ňu zaplatiť alebo si inak od servisu vymôcť vrátenie svojho vozidla tak, aby si nemusel
prenajímať náhradné vozidlo. Tento prístup následne rezultoval do formulácie povinnosti dôkazného
bremena sťažovateľa, ktorý podľa krajského súdu mal preukazovať množstvo skutočností smerujúcich
k záveru o tom, že nájom náhradného vozidla bol účelný. S týmto prístupom pri rozdelení dôkazného
bremena nemožno súhlasiť. Poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo
mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre
posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy – vystavení faktúry, bol neúčelný,
mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom,
že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavala krycí list.
Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie
trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. I tieto skutočnosti však neboli pre posúdenie veci
sťažovateľa rozhodujúce. Rozhodujúca bola dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu a
žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis – zmluvný partner poisťovne, poškodeného o
vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne.
V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce
účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania
nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu
poisťovne. Treba poukázať na to, že servis (čl. 14) potvrdil, že pod číslom špecifikovanej poistnej udalosti
poškodené vozidlo prevzal 24. augusta 2021 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej
poisťovne 30. septembra 2021 opravené vozidlo vydal poškodenému. Z uvedeného tak vyplýva, že
v dostatočne osvedčenej skutkovej situácii, ktorej podstatou bola bežná obchodná prax servisov a
poisťovní, krajský súd sťažovateľa nesprávne zaťažil dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých
preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. Práve tento zjavne mylný (arbitrárny) právny názor
namietaného rozhodnutia krajského súdu viedol k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na súdnu
ochranuaspravodlivésúdnekonanie.Pretoboloústavnejsťažnostipodľačl.127ods.2ústavyvyhovené
s tým, že namietaný rozsudok krajského súdu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“ Súd
tiež poukazuje na skutočnosť, že poškodený s prevzatím vozidla po jeho oprave žiadnym spôsobom
neotáľal a dobu trvania nájmu náhradného vozidla bezdôvodne nepredlžoval. Vozidlo si prevzal v deň
nasledujúci po vykonaní jeho opravy, pričom od poškodeného nemožno spravodlivo žiadať, aby mal
svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal ihneď, t. j v deň vykonania
opravy (odhliadnuc od toho, že nebolo zrejmé, v ktorej časti dňa 4. 2. 2025 bola oprava vozidla
ukončená).
28. Prihliadajúc k vyššie uvedenej argumentácii ako aj právnym záverom Ústavného súdu Slovenskej
republiky mal súd preukázané, že náklady vynaložené poškodeným na nájomné boli nevyhnutnými
a účelne vynaloženými za obdobie od uzavretia zmluvy, t. j. od 8. 1. 2025, kedy sa už vozidlo nachádzalo
v autoservise za účelom jeho opravy do dňa nasledujúceho po skončení opravy a doručení krycieho
listu zo strany žalovaného, t. j. do 5. 2. 2025. Škoda, vzniknutá poškodenému pri dopravnej nehode
dňa 3. 1. 2025, predstavujúca náklady za nájom náhradného motorového vozidla v uvedenom období,
bola v priamej príčinnej súvislosti s konaním škodcu. Keďže v zmluve o nájme náhradného vozidla
bolo dojednané nájomné vo výške 82 eur denne a za dôvodnú dĺžku trvania nájmu súd považoval
celú dobu trvania nájmu, t. j. 29 dní, predstavovala celková výška nájomného 2378 eur. Poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla bol v zmluve o nájme dojednaný vo výške 50 eur. Žalovaný dôvodnosť
a výšku uvedeného poplatku žiadnym spôsobom nerozporoval. Poškodenému preto vznikla v súvislosti
protiprávnym konaním poisteného škoda vo výške 2428 eur. Keďže žalovaný vykonal v prospech
žalobcu plnenie v rozsahu 1854,12 eura, čo nebolo medzi stranami sporné, súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na zaplatenie rozdielu, t. j. sumy 573,88 eura. V zostávajúcej časti, t. j. o zaplatenie
0,12 eura, súd podanú žalobu zamietol, lebo nemal preukázanú jej dôvodnosť.
29. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok nazaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,90 % ročne, ktorých výška bola v súlade s výškou úrokov
z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z priznanej sumy 573,88 eura, od 4. 3. 2025 do
zaplatenia. Súd prihliadol ku skutočnosti, že žalovaný bol povinný, v súlade so zákonným ustanovením
§ 11 ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej
udalosti. Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 14. 2. 2025, čo výslovne uviedol
žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14. 2. 2025. Žalovaný bol preto povinný poskytnúť
poistné plnenie do 1. 3. 2025 a dňom nasledujúcim, t. j. od 2. 3. 2025, sa dostal s plnením svojho
peňažného záväzku do omeškania. Súd však nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobou, preto
priznal žalobcovi úroky z omeškania len odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 4. 3. 2025. V súvislosti
s povinnosťou žalovaného platiť úroky z omeškania z priznaného plnenia, ktorú žalovaný namietal,
súd poukazuje na právne závery, uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III.
ÚS 309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť
úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v
komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by
sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)
a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa
nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná
poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi
dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu,
ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále
sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by
skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky
nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by
sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej
devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného
– veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ aj bol žalobca
v časti o zaplatenie 0,12 eura v spore neúspešný, jednalo sa vo vzťahu k celkovej výške uplatneného
nároku o nepatrnú časť (0,02 %), pričom uvedený rozdiel bol spôsobený len v súvislosti s rozdelením
dojednaného nájomného na sumu bez DPH a DPH vo faktúre vystavenej žalobcom a jej zaokrúhlením.
Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade
so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.