Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Šablová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/2536/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125398940
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125398940.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B.
XXX/XX, zast. D. E. F. G., advokátkou, so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 777/12, IČO: 41 410 947,
proti povinnému: D. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., I. J. E. XXX/XX, v konaní o vymoženie 7.303
eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Ivanom Jamborom, so sídlom exekútorského
úradu Nitra, Farská 5, IČO: 37 857 240, o návrhu povinnej na nariadenie neodkladného opatrenia
a určenie nezákonnosti postupu súdneho exekútora pri postihu dôchodku povinnej, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh povinnej na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Oprávnená a povinná n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.10.2025 domáhala od
povinnej vymoženia sumy 7.303 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Up/534/2025 vydaného v upomínacom konaní dňa
07.05.2025, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.06.2025.
2. Podaním zo dňa 12.12.2025 podala povinná vo veci návrh – námietky proti postupu súdneho
exekútora a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetné podanie povinná odôvodnila tým,
že súdny exekútor dňa 10.11.2025 vydal Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku,
ktorý doručil Sociálnej poisťovni a.s. Bratislava. Sociálna poisťovňa a.s. listom zo dňa 20.11.2025
povinnej oznámila, že na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku bude zrážať sumu
249,37 eur mesačne, počnúc ňom 10.01.2026. Exekučné konanie vykonávaním zrážok z dôchodku
bolo začaté dňom doručenia exekučného príkazu Sociálnej poisťovni a sumy dôchodkov, ktoré Sociálna
poisťovňa od tohto dňa prevedie na účet povinného, treba považovať za príjem podliehajúci exekúcii.
Sociálna poisťovňa a.s. dňa 09.12.2025 previedla na jej účet vedený v K. K. L. jej starobný dôchodok
a vdovský dôchodok za mesiac december 2025 v sume 1145,90 eur a 13. dôchodok v sume 667,30 eur,
spolu vo výške 1.813,20 eur. Súdny exekútor z tejto sumy odblokoval sumu 397,78 eur (140% životného
minima) a 667,30 eur (13. dôchodok) spolu vo výške 1065,05 eur. Titulom exekučného príkazu na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke previedol na svoj účet sumu vo výške 736,09
eur. Postup súdneho exekútora je podľa názoru povinnej nesprávny, pretože postihol príjem z dôchodku
za mesiac december, ktorý už podlieha zákonným zrážkam zo starobného a vdovského dôchodku, ktorý
už bol vopred zúčtovaný Sociálnou poisťovňou po začatí konania a vykonaní zákonných exekučných
zrážok z dôchodku. Podľa názoru povinnej je irelevantné, že Sociálna poisťovňa prvú zrážku z dôchodku
vykoná dňa 10.01.2026. Exekútor takto duplicitne postihol tú istú pohľadávku teda raz prostredníctvom
zrážok zo starobného dôchodku a druhýkrát prostredníctvom príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke. Takýto postup je v rozpore s ust. § 104 ods. 2 Exekučného poriadku a
ustálenou judikatúrou, podľa ktorej exekútor nesmie postihnúť sumy, ktoré majú povahu nezraziteľnej
časti príjmu alebo už boli zrazené podľa zákona. Poľa judikatúry prostriedky zo starobného dôchodku povykonaní zákonnej zrážky nestrácajú charakter príjmu podliehajúceho ochrane a exekútor ich nesmie
opätovne postihnúť. Exekútor mal odblokovať dôchodok za december a 13. dôchodok v celkovej výške
1.813,20 eur, odblokoval iba sumu 1065,05 eur a zadržal sumu 748,15 eur (1813,20 – 1065,05 =748,15
eur) a v rozpore so zákonom previedol sumu 736,09 eur na svoj účet.
Zároveň povinná navrhla, aby súd do právoplatného rozhodnutia o námietkach proti postupu súdneho
exekútora zakázal súdnemu exekútorovi H. M. D. postihovať akékoľvek finančné prostriedky povinnej
na jej bankovom účte, ktoré majú pôvod v starobnom a vdovskom dôchodku vyplácanom v mesiaci
december 2025, vrátane 13. dôchodku a zároveň mu uložil povinnosť zdržať sa ďalšieho prikazovania
pohľadávok z účtu povinnej vo vzťahu k príjmom z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou a.s.
Súdny exekútor podľa názoru povinnej vykonal neoprávnený zásah do príjmu povinnej tým, že po
doručení Exekučného príkazu Sociálnej poisťovni a.s. na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku a po
začatí tohto konania neodblokoval Sociálnou poisťovňou prevedený dôchodok za december 2023 a 13.
dôchodok v sume 1813,20 eur na účet povinnej, ale iba vo výške 1065,05 eur, zadržal sumu vo výške
748,15 eur, z ktorej sumy z účtu povinnej dňa 10.12.2025 previedol na svoj exekútorský účet sumu
736,09 eur. Sociálna poisťovňa povinnej, ktorá má 72 rokov vypláca starobný a vdovský dôchodok.
Nezákonné blokovanie peňažných prostriedkov na účte môže spôsobiť povinnej nenahraditeľnú ujmu,
keďže nebude mať prostriedky na základné životné potreby. Pri dôchodku ide o chránený príjem podľa
Exekučného poriadku, pričom existuje reálne riziko, že exekútor môže rovnaké konanie zopakovať aj
v ďalších mesiacoch. Na základe uvedeného povinná žiadala, aby súd vo veci nariadil neodkladné
opatrenie, nakoľko je nevyhnutné dočasne ochrániť práva povinnej.
3. Súd v osobe vyššieho súdneho úradníka posúdil podanie povinnej ako návrh na zmenu súdneho
exekútora a listom zo dňa 21.01.2026 vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie k námietkam povinnej
proti postupu súdneho exekútora a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
4. V podaní zo dňa 23.01.2026 povinná uviedla, že po nahliadnutí do elektronického súdneho spisu
zistila, že dňa 21.01.2026 súd doručil výzvu súdnemu exekútorovi na vyjadrenie sa k jej námietke
proti postupu súdneho exekútora a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.12.2025,
ktoré súd posúdil ako návrh na zmenu exekútora. Povinná nesúhlasí s právnym názorom vyššieho
súdneho úradníka, ktorý dospel k právnemu záveru, že jej podanie treba posúdiť ako návrh na zmenu
súdneho exekútora. Jednoznačne, jasne a zrozumiteľne uviedla, že navrhuje, aby súd postupom podľa
§ 324 a nasl. CSP nariadil neodkladné opatrenie a uviedla návrh jeho znenia. V bode 1/ označila
ako návrh – námietky proti postupu súdneho exekútora, vychádzala z ust. § 324 ods. 1 CSP, podľa
ktorého pred začatím konania počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Podľa označenia a obsahu skutočností, ktoré uviedla – návrh – námietky proti postupu
súdneho exekútora treba posúdiť ako návrh na začatie nového konania v rámci tohto konania na základe
skutočností, ktoré uviedla v bode 2/ podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, súd má konať o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Jej nesúhlas s postupom súdneho exekútora sa týka jednej konkrétnej veci
a to jeho postupu pri vykonaní zrážok z jej dôchodku, ktorý Sociálna poisťovňa dňa 09.12.2025 previedla
na jej účet titulom starobného a vdovského dôchodku za mesiac december 2025 vo výške 1.145,90 eur.
Podľa názoru povinnej súdny exekútor postupoval v rozpore so zákonom, pretože duplicitne postihol tú
istú pohľadávku. Sociálna poisťovňa na základe príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku
listom zo dňa 20.11.2025 oznámila povinnej, že z jej dôchodku bude vykonávať exekučné zrážky. Z toho
vyplýva, že konanie o vykonanie exekučných zrážok zrážkami z dôchodku bolo začaté dňa 20.11.2025.
Súdny exekútor z jej dôchodku za mesiac december 2025 vo výške 1145,90 eur neodblokoval celú túto
sumu, iba sumu vo výške 397.78 eur, teda podľa názoru povinnej neoprávnene neodblokoval sumu vo
výške 748,15 eur, z ktorej sumy dňa 10.12.2025 previedol na svoj účet sumu vo výške 736,09 eur.
5. Súdny exekútor predložil súdu vyúčtovanie exekučného konania, na základe ktorého je zrejmé,
že dňa 05.12.2025 je evidovaná úhrada od povinnej v sume 845,67 eur. Dňa 05.12.2025 vykonal
súdny exekútor rozúčtovanie uvedenej sumy v súlade s ust. § 60 Exekučného poriadku a v prospech
účtu oprávnenej previedol sumu 642 eur. Následne dňa 10.12.2025 je evidovaná na účte úhrada od
povinnej v sume 736,09 eur, z ktorej sumy dňa 12.01.2026 v súlade s ust. § 60 Exekučného poriadku
vykonal súdny exekútor rozúčtovanie v prospech účtu oprávnenej previedol sumu vo výške 560 eur. Dňa
12.01.2026 súdny exekútor eviduje úhradu od povinnej vo výške 22,10 eur, dňa 23.01.2026 úhradu vo
výške 138,71 eur s tým, že dňa 23.01.2026 vykonal súdny exekútor rozúčtovanie prijatých platieb súlade
s ust. § 60 Exekučného poriadku a v prospech účtu oprávnenej previedol sumu 122 eur. Dňa 30.01.2026
je evidovaná úhrada od povinnej – Sociálna poisťovňa vo výške 263,54 eur, pričom toho istého dňavykonal súdny exekútor rozúčtovanie uvedenej sumy v súlade s ust. § 60 Exekučného poriadku a na účet
oprávnenej previedol sumu 200 eur. Za uvedené obdobie tak súdny exekútor zinkasoval sumu 2.006,11
eur, pričom z uvedenej sumy v prospech účtu oprávnenej previedol sumu 1.524, eur a sumu 482,11 eur
si ponechal na úhradu trov exekúcie.
6. Podaním zo dňa 06.02.2026 podala povinná žiadosť o povolenie zmeny petitu a žiadala, aby súd
určil, že postup súdneho exekútora v časti postihnutia dôchodku vo výške 1581,73 eur bol v rozpore so
zákonom, uložil súdnemu exekútorovi povinnosť túto sumu odblokovať a bezodkladne vrátiť povinnej
a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Predmetný návrh odôvodnila tým, že po nahliadnutí
do elektronického súdneho spisu zistila, že súdny exekútor dňa 05.01.2026 doručil súdu vyúčtovanie
exekučného konania vedeného pod č.k. 271EX 922/2025. Z tohto vyúčtovania je nepochybné, že súdny
exekútor previedol z jej účtu na svoj účet nasledovné zrážky: 05.12.2025 sumu vo výške 845,67 eur, dňa
10.12.2025 sumu vo výške 736,09 eur, dňa 12.01.2026 sumu 22,10 eur, dňa 23.01.2026 sumu vo výške
138,71 eur, dňa 31.01.2026 sumu vo výške 263,54 eur, t.j. spolu sumu 2006,11 eur. Súdny exekútor
z jej účtu vykonával exekučné zrážky z peňažných prostriedkov, ktoré poukázala Sociálna poisťovňa
na jej účet titulom starobného a vdovského dôchodku a to dňa 05.12.2025 sumu vo výške 845,67 eur
a dňa 10.12.2025 sumu vo výške 736,09 eur, a teda podľa názoru povinnej súdny exekútor tieto zrážky
vykonal po začatí exekučného konania zrážkami z dôchodku, preto ide o duplicitný postih tej istej dávky
– dôchodku.
7. Vyšší súdny úradník listom zo dňa 03.03.2026 postúpil podanie povinnej na vybavenie Slovenskej
komore exekútorov s odôvodnením, že dohľad nad činnosťou súdnych exekútorov vykonáva Slovenská
komora exekútorov.
8. Dňa 11.03.2026 podala povinná sťažnosť proti postupu vyššieho súdneho úradníka a návrh na
rozhodnutie o podanom návrhu, ktorý odôvodnila tým, že súdny exekútor doručil exekučný príkaz č.
271EX922/2025-14zodňa10.11.2025platiteľovidôchodku-Sociálnejpoisťovni.Vzmysleust.§66a89
Exekučného poriadku exekučné konanie zrážkami z dôchodku je začaté dňom doručenia exekučného
príkazu Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 20.11.2025 oznámila povinnej, že na
základe exekučného príkazu, ktorý vydal súdny exekútor bude vykonávať zrážky z jej dôchodku počnúc
mesiacom január 2026. Súdny exekútor v mesiaci december 2025 vykonal zrážky z jej dôchodku a z jej
účtu previedol na svoj exekútorský účet dňa 10.12.2025 sumu vo výške 736,09 eur. Svoj postup
odôvodnil tým, že tieto zrážky vykonával na základe exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu
v banke. V návrhu na začatie konania – v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na
to, že po začatí exekučného konania zrážkami z dôchodku postup súdneho exekútora bol v rozpore so
zákonom, pretože došlo k duplicitnému – dvojnásobnému postihu jej dôchodku, príjmu, ktorý má povahu
starobného a vdovského dôchodku, ktorý podlieha ochrane podľa Exekučného poriadku. Vyšší súdny
úradník listom zo dňa 21.01.2026 vyzval súdneho exekútora, aby sa k návrhu vyjadril. Podaním zo dňa
23.01.2026 oznámila povinná súdu, že s poukazom na článok 11 ods. 1 CMP nesúhlasí s právnym
názorom vyššieho súdneho úradníka, nežiadala o zmenu súdneho exekútora, ale výlučne o rozhodnutie
o jej návrhu týkajúcom sa nezákonného postupu exekútora a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia,ktorýodôvodnilatým,žedošlokduplicitnému–dvojnásobnémupostihujejpríjmuzdôchodku.
Súdny exekútor dňa 05.02.2026 doručil súdu vyúčtovanie exekučného konania v predmetnej veci.
Podaním zo dňa 06.02.2026 označeným ako vyjadrenie povinnej a žiadosť o povolenie zmeny petitu
uviedla, že z tohto vyúčtovania je nepochybné, že súdny exekútor v mesiaci december 2025 vykonal
z jej účtu dve exekučné zrážky a to 05.12.2025 sumu vo výške 845,67 eur a dňa 10.12.2025 sumu vo
výške 736,09 eur. Tieto sumy poukázala na jej účet Sociálna poisťovňa titulom dôchodku za mesiac
november a december 2025. V liste zo dňa 25.02.2026, ktorý doručila súdu elektronicky do podateľne
uviedla, že od 09.02.2026 v úradnej veci nebol vykonaný žiadny procesný úkon a požiadala o vydanie
rozhodnutia. Vyšší súdny úradník rozhodol o návrhu podľa § 218a Exekučného poriadku tak, že podanie
povinnej postúpil Slovenskej komore exekútor na vybavenie. Listom zo dňa 04.03.2026 uviedla, že
nesúhlasí s postúpením veci Slovenskej komore exekútorov a žiadala, aby o jej návrhu rozhodol
súd. Podanie zo dňa 12.12.2025 označila ako návrh proti postupu súdneho exekútora a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Tento návrh bol návrhom na rozhodnutie súdu vo veci ochrany práv
povinnej v exekučnom konaní. Tento návrh nemožno považovať za návrh na začatie disciplinárneho
konaniazdôvodunesprávnehopostupusúdnehoexekútora. Návrhomžiadalavydaťsúdnerozhodnutie,
ktorým sa domáhala určenia nezákonnosti postupu súdneho exekútora, uloženia povinnosti exekútorovi
vrátiť neoprávnene zadržanú sumu a nariadiť neodkladné opatrenie. Sťažnosť proti postupu vyššiehosúdneho úradníka podáva z dôvodu, že tento dňa 21.01.2026 posúdil jej návrh ako návrh na zmenu
súdneho exekútora a dňa 03.03.2026 rozhodol o postúpení jej podania Slovenskej komore exekútorov
na vybavenie.
9. Súdny exekútor na výzvu súdu oznámil súdu, že v mesiaci december 2025 Sociálna poisťovňa
nevykonala zrážku z dôchodku povinnej, exekúcia sa vykonala iba prikázaním pohľadávky z účtu
v banke. Zrážky z dôchodku povinnej sa začali vykonávať až od 10.01.2026 mesačne vo výške
249,37 Eur, z čoho vyplýva, že nemohol byť duplicitne postihnutý ten istý príjem. Úhrada zo dňa
05.12.2025, 10.12.2025, 12.01.2026, 23.01.2026 bola vykonaná na základe exekučného príkazu
prikázaním pohľadávky z účtu v banke z bankového účtu povinnej vedeného v K. K., L.. Úhrada zo dňa
30.01.2026 vo výške 263,54 Eur bola realizovaná sociálnou poisťovňou na základe exekučného príkazu
zrážkami z dôchodku. Z vyššie uvedených dôvodov námietky povinnej proti postupu súdneho exekútora
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. podľa posúdenia súdu návrh na zmenu súdneho
exekútora považuje za neopodstatnený, pretože exekúcia je vedená v súlade s Exekučným poriadkom.
10. Podaním zo dňa 19.03.2026 povinná zotrvala na skutočnostiach a uviedla, že v mesiaci november
2025 si z dôchodku vo výške 1.145,90 eur súdny exekútor neoprávnene zadržal sumu vo výške 861,80
eur, za mesiac december neoprávnene zadržal sumu vo výške 748,15 eur, za mesiac december 2025
vykonal zrážky v celkovej výške 1581,76 eur. Podľa názoru povinnej súdny exekútor neoprávnene
za mesiac december 2025 vykonal zrážku vo výške 748,15 eur a za mesiac december zrážku 861,80
eur t.j. spolu 1609,95 eur. Povinná navrhla preskúmať zákonnosť postupu vyššieho súdneho úradníka
pri vybavení jej podania zo dňa 12.12.2025, rozhodnúť, že podanie nemalo byť postúpené Slovenskej
komore exekútorov, rozhodnúť o jej návrhu a určiť, že postup súdneho exekútora v časti postihnutia jej
dôchodku vo výške 1609,95 eur bol v rozpore so zákonom, uložiť súdnemu exekútorovi túto sumu vrátiť
povinnej na jej bankový účet a priznať povinnej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").
14. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
15. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor
postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
16. Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno
voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.
17. Súdny exekútor má byť pri výkone exekučnej činnosti nezávislý a nestranný a aj výkon exekúcie
ako taký by mal byť autonómny, aby došlo k naplneniu cieľa, ktorý exekučné konanie sleduje. Exekučný
poriadok vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia voči súdnemu exekútorovi v exekučnom aj inom
konaní. Na postup súdneho exekútora v exekučnom konaní dohliada exekučný súd. Ide o normatívne
ukotvenie dlhodobejšieho judikatórneho i doktrinálneho trendu, ktorý akcentuje ústavnoprávny rozmer
činnosti súdneho exekútora – ten sa považuje za orgán verejnej moci. Ústavnoprávne je neprípustné,
aby do kompetencie jedného orgánu verejnej moci zasahoval iný orgán verejnej moci. Preto je zakázané
vo vzťahu k súdnemu exekútorovi pri výkone exekučnej činnosti nariadiť neodkladné opatrenie, ktorýmby sa zasahovalo do jeho ústavnej kompetencie vykonávať exekúciu (súdny exekútor je štátom určená
a splnomocnená osoba na výkon exekučnej činnosti).
18. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd návrh povinnej na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd do právoplatného rozhodnutia o námietkach proti postupu súdneho exekútora
zakázal súdnemu exekútorovi postihovať akékoľvek finančné prostriedky povinnej na jej bankovom
účte, ktoré majú pôvod v starobnom a vdovskom vyplácanom v mesiaci december 2025, vrátane 13.
dôchodku a zároveň uložil povinnosť zdržať sa ďalšieho prikazovania pohľadávok z účtu povinnej
vo vzťahu k príjmom z dôchodku vyplývaným Sociálnou poisťovňou a.s. ako neprípustný zamietol.
Naviac sa súd v predmetnom uznesení (v nasledujúcich bodoch) vysporadúva aj postupom súdneho
exekútora(podnetompovinnejnapreskúmaniezákonnostijehopostupu)atedanavrhovanéneodkladné
opatrenie (navrhované na dobu, kým súd nerozhodne o námietkam povinnej) sa stáva v tomto štádiu
aj bezpredmetným.
19. Pokiaľ ide o namietaný postup súdneho exekútora v tejto súvislosti súd konštatuje, že predmetom
rozhodovacej činnosti v rámci exekučného konania nie je rozhodnutie o určení porušenia povinnosti
súdnym exekútorom (na základe určovacieho návrhu, žaloby), preto súd uvedené podanie povinnej
posúdil ako podnet (nie návrh, nakoľko takéto návrhové oprávnenie účastník konania podľa Exekučného
poriadku nemá) na preskúmanie zákonnosti postupu súdneho exekútora a to v kontexte ust. § 32
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd oprávnenie požadovať od exekútora vysvetlenia alebo
správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný
súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak pri výkone exekúcie dochádza k prieťahom alebo porušovaniu
povinnosti ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť exekútorovi vykonanie potrebných opatrení
na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným disciplinárnym
previnením.
20. Súdny exekútor vydal dňa 17.11.2025 príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke, na základe ktorého prikázal banke po doručení tohto exekučného príkazu odpísať vymáhanú
pohľadávku v prospech účtu súdneho exekútora.
21. V rovnaký deň 17.11.2025 vydal súdny exekútor príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku
aprikázalplatiteľovidôchodku–Sociálnejpoisťovni–ústredieBratislava,abyododňadoručeniapríkazu
vykonávala zrážky z jednej tretiny dôchodku povinného a poukázala zrazené sumy na účet súdneho
exekútora.
Podľa § 65 veta prvá Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom
konaní aj niekoľkými spôsobmi.
22. Súdny exekútor tak mohol v jeden deň začať vykonávať exekúciu tak prikázaním pohľadávky z účtu
v banke, ako aj zrážkami z dôchodku povinnej. Začatie vykonávania exekúcie zákonom predpísaným
spôsobom však neznamená, že už došlo dňa 17.11.2025 aj k postihnutiu majetku povinnej prikázaním
pohľadávky z jej účtu a zrážkami z dôchodku.
23. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.11.2025 vyplýva, že povinná je poberateľkou
starobného dôchodku vo výške 267 eur a vdovského dôchodku vo výške 878,90 eur t.j. spolu vo
výške 1145,90 eur. Sociálna poisťovňa informovala povinnú o skutočnosti, že až dňom 10.01.2026
začne vykonávať zrážky z dôchodkov na úhradu vymáhanej pohľadávky, pričom výška zrážky by mala
predstavovať sumu 249,37 eur, zrážky majú byť predbežne vykonávané do 09.07.2029, pričom suma
dôchodkov po odpočítaní zrážok činí 896,53 eur.
24. Z uvedeného vyplýva, že z dôchodku povinnej (starobného, vdovského, ani 13.) sa do 10.01.2026
zrážky nevykonávali. Z oznámenia súdneho exekútora vyplýva, že dovtedy sa exekúcia vykonávala
(v zmysle reálneho postihu majetku, resp. majetkových práv, pohľadávok povinnej) iba prikázaním
pohľadávky z jej účtu v banke. Týmto spôsobom vykonania exekúcie bola dňa 04.12.2025 postihnutá
pohľadávka povinnej vo výške 845,67 eur a dňa 09.12.2025 vo výške 736,09 eur (čo vyplýva z výpisu
z účtu povinnej za mesiac december 2025 a z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom, z ktorého
vychádzala aj povinná pri určení sumy, ktorú požadovala vrátiť v podaní zo dňa 06.02.2026 (spolu
1581,73 eur). Tieto pohľadávky povinnej voči banke na jej bankovom účte vznikli pripísaním dôchodkovza mesiac november a december 2025. Nedošlo tak k duplicitnému postihu majetku povinnej tak
prikázaním z účtu v banke ako aj zrážkami z dôchodku.
25. Podľa ust. § 104 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke
nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením
povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatný termín najbližší dňu, keď bol
banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak je povinný
právnickou osobou, vyhlásenie podpíše osoba oprávnená konať za povinného. Povinný vo vyhlásení
označí dotknutých zamestnancov a uvedie výšku ich miezd súhrnne a aj jednotlivo. Rovnopis vyhlásenia
doručí povinný exekútorovi najneskôr do piatich dní od vyhlásenia. Ak má povinný viac účtov, exekúcii
nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur len na jednom z nich.
26. Podľa ust. § 104 ods. 2 Exekučného poriadku, ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na
účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa
podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď
táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor
nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil
exekútor.
27. Podľa ust. § 2a ods. 1 nariadenia vlády č. 268/2006 Z.z., o rozsahu zrážok zo mzdy
pri výkone rozhodnutia, základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom
dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu, 2aa) dôchodkov starobného dôchodkového sporenia
podľa osobitného predpisu, 2b) doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2c)
alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu 2d) (ďalej len „dôchodkové dávky“),
je 140% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú
zrážky.
28. Životné minimum je zákonom stanovená minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou
nastáva stav hmotnej núdze. K 01. júlu 2025 bola ustanovená suma životného minima Opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z.z., pokiaľ ide o jednu plnoletú fyzickú
osobu na sumu 284,13 eur.
29. Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke podlieha odlišnému systému ako exekúcia
vykonávaním zrážok z dôchodku. V prípade exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
nepodliehajú exekúcii dve skupiny pohľadávok a to suma až do výške 165 eur na účte povinného
a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na
výplatný termín najbližší dňu keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke. Ust. § 104 ods. 2 Exekučného poriadku rieši situáciu, keď je povinný fyzickou osobu
poberajúcou mzdu, resp. iný príjem – v takomto prípade exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú
peňažné prostriedky vo výške sumy, ktorá nesmie byť povinnému zrazená z mesačnej mzdy resp.
z iných predpisov o exekúcii zrážkami zo mzdy. Táto suma nepodlieha exekúcii od momentu, keď je táto
skutočnosť t.z. skutočnosť, že povinný je fyzickou osobou poberajúcou mzdu, resp. iný príjem, banke
oznámená.
30. Samotná povinná vo svojich podaniach nerozporovala, nepopierala, že by pri vykonávaní exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke súdny exekútor nerešpektoval ustanovenia právnych predpisov
ohľadne nepostihnuteľnej časti finančných prostriedkov na účte, sama uvádzala, že na jej účte ponechal
z dôchodku za mesiac december 2025 peňažné prostriedky zodpovedajúce sume vo výške 140% zo
životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu (397,78 eur) a ponechal jej aj 13. dôchodok (667,30
eur). Z výpisu z jej účtu za mesiac november 2025 taktiež vyplýva, že za mesiac november 2025 jej
súdny exekútor ponechal na účte sumu 449,10 eur, teda sumu presahujúcu životné minimum (165 eur
+ 284,14 eur). Dodržal tak ust. § 104 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 2a ods. 1
nariadenia vlády č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
31. V mesiaci december sa teda nevykonávala exekúcia zrážkami z dôchodku cestou Sociálnej
poisťovne, čomu zodpovedá aj samotné vyjadrenie Sociálnej poisťovne, ktorá informovala povinnú
o skutočnosti, že zrážky začne vykonať od januára 2026. K týmto zrážkam v mesiaci január 2026Sociálna poisťovňa aj pristúpila, keď 30.01.2026 na účet súdneho exekútora poukázala finančné
prostriedky vo výške 263,54 eur.
32. So zreteľom na uvedené súd uzatvára, že v mesiaci december nebol dôchodok povinnej postihnutý
dvakrát, t.j. raz prikázaním pohľadávky z účtu v banke a druhý raz vykonaním zrážok z dôchodku
Sociálnou poisťovňou, nakoľko k realizácii zrážok z dôchodku Sociálnou poisťovňou došlo prvýkrát až
v mesiac január 2026. Súdny exekútor teda v mesiaci december postihol finančné prostriedky na účte
povinnej iba prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to so zachovaním 13. dôchodku (ktorý je exekučne
nepostihnuteľný) a sumy 140% zo životného minima), nič jej z dôchodku nebolo zrazené v zmysle
vykonávanie exekúcie zrážkami z iného príjmu – dôchodku. Sumy 845,67 eur a 736,09 eur tak súdny
exekútor postihol prikázaním pohľadávky z účtu v banke v súlade s Exekučným poriadkom, preto niet
dôvodu na ich vrátenie.
33. Podnet povinnej na preskúmanie zákonnosti postupu súdneho exekútora podľa § 32 Exekučného
poriadku vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil exekučný súd ako nedôvodný, nezistil porušenie
povinností súdneho exekútora ustanovených Exekučným poriadkom pri vykonávaní exekúcie zrážkami
z dôchodku povinnej a prikázaním pohľadávky z účtu v banke (teda ani porušenie ust. § 104 ods. 2
Exekučného poriadku v rozsahu dôvodov uvádzaných povinnou), preto súdnemu exekútorovi neuložil
vykonanie povinnou požadovaného opatrenia spočívajúceho vo vrátení pôvodne požadovanej sumy
1 581,76 eur (845,67 eur + 736,09 eur), neskôr sumy 1 609,95 eur povinnej na jej bankový účet. Povinná
pritom bližšie nešpecifikovala, ako dospela k sume 1 609,95 eur pozostávajúcej zo súm 861,80 eur
a 748,15 eur, keď reálne boli poukázané na uspokojenie pohľadávky oprávnenej a trov exekútora len
sumy 845,67 eur a 736,09 eur.
34. Pokiaľ ide o povinnou namietaný postup vyššieho súdneho úradníka, v tejto súvislosti súd konštatuje,
že sťažnosť povinnej nesmerovala voči porušeniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo porušeniu zásad dôstojnosti súdneho konania súdnym exekútorom s poukazom na ust.
§ 62 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v platnom znení, ale povinná v nej namietala nesprávne právne
posúdenie podaní povinnej a v dôsledku toho nesprávny úradný postup vyššieho súdneho úradníka.
35. V uvedenom kontexte súd poznamenáva, že uvedeným rozhodnutím súd zjednal nápravu, keď
rozhodol o návrhu povinnej na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako na základe podnetu
povinnej prešetril postup súdneho exekútora. Pre úplnosť podotýka, že keďže sa s posúdením podania
povinnej zo dňa 12.12.2025 vyšším súdnym úradníkom ako návrhu na zmenu súdneho exekútora
nestotožnil, ale posúdil ho ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podnet na postup podľa §
32 Exekučného poriadku, niet dôvodu rozhodovať o návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktorý nebol
učinený. Pokiaľ ide o podanie postúpené Slovenskej komore exekútorov, aj keď sa súd nestotožňuje
s procesným postupom vyššieho súdneho úradníka, uvedeným rozhodnutím okrem iného prešetril
postup súdneho exekútora a teda aj v tomto smere zjednal nápravu.
36. Pokiaľ ide o povinnou požadované trovy konania v tejto súvislosti súd udáva:
37. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
38. Podľa ust § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
39. V prvom rade súd konštatuje, že povinnej žiadne trovy konania spojené zo zastupovaním jej
osoby v exekučnom konaní nevznikli (povinná nebola v konaní zastúpená právnym zástupcom).
Naviac, povinná nebola vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani úspešnou
účastníčkou konania. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v
zásade komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného
konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu
a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektovvymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani
iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,
Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.
H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávnenej sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky
spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,
ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca
mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli
minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu
pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré
by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.
40. Oprávnenej v súvislosti s podaným návrhom povinnej žiadne trovy konania nevznikli (o podanom
návrhu na naradenie neodkladného opatrenia a podnete na preskúmanie postupu súdneho exekútora
nemala vedomosť).
41. So zreteľom na vyššie uvedené súd rozhodol, že oprávnená a povinná nemajú nárok na náhradu
trov konania.
Poučenie:
Proti I. výroku rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch,
inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti II. Výroku uznesenia nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.