Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 13Sas/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0726100154
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100154.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so
sídlom Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanej: Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova
25, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti Oznámenia o zamietnutí návrhu na zdravotnú
starostlivosť č. A. zo dňa 09.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec Mestskému súdu Bratislava IV.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 26.01.2026, domáha zrušenia Oznámenia o zamietnutí
návrhu na zdravotnú starostlivosť č. A. zo dňa 09.07.2025.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

3. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

5. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším

správnym súdom viazaný.

6. Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

7. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická

osoba adresu sídla.

8. Vychádzajúc z právomoci správnych súdov upravenej v § 6 ods. 1 SSP a s poukazom na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2025 zo dňa 18.02.2026 (ktorý sa
týkal obdobnej veci – nesúhlas žalovanej s úhradou lieku), správny súd dospel k záveru, že žaloba
nepatrí do právomoci správneho súdu.9. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 19SVs/3/2025 dospel
k záveru, že pri vydávaní stanoviska o ne/súhlase s úhradou lieku, ktorý nie je zaradený v zozname
kategorizovaných liekov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z., nekonala ako orgán verejnej

správy podľa § 4 SSP, preto ňou vydané právne akty nie sú rozhodnutiami v zmysle § 3 ods. 1 písm. b)
SSP alebo opatreniami podľa písmena c) tohto ustanovenia. Naopak, tieto akty sú súkromnoprávnymi
aktami pri hospodárení zdravotnej poisťovne, ktorého súčasťou je aj úhrada zdravotnej starostlivosti
(vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok), podobne ako napr. oznámenia poisťovne o ne/poskytnutí
poistného plnenia. Prerokúvaná vec je teda súkromnoprávnou vecou, ktorá je v zmysle § 7 písm. d) SSP

vylúčená zo súdneho prieskumu, na jej prejednanie je v zmysle § 3 CSP daná právomoc súdu v civilnom
procese, a preto právomoc správneho súdu podľa § 6 SSP nebola daná.

10. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol,
že zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť založená na účely vykonávania verejného zdravotného
poistenia. Postavenie zdravotných poisťovní upravuje Obchodný zákonník, ak zákon č. 581/2004 Z. z.

neustanovuje inak. Teda možno konštatovať, že zdravotná poisťovňa je právnická osoba súkromného
práva, preto aj rozhodnutia jej orgánov sú v prvom rade súkromnoprávnymi aktami (prejavmi vôle)
- porov. k analýze zdravotných poisťovní ako podnikov na účely čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie rozsudok SD EÚ spojené veci C-262/18 P a C-271/18 P. Ako východisko tak platí, že z
právneho hľadiska niet rozdielu medzi právnou charakteristikou aktov zdravotnej poisťovne a akejkoľvek

inej akciovej spoločnosti alebo inej obchodnej spoločnosti (napr. banky, poisťovne alebo zaisťovne). Z §
2 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý upravuje právne postavenie zdravotných poisťovní, vyplýva, že
zdravotná poisťovňa pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia a pri ochrane zdravia poistenca
vykonáva činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Tento zákon v § 6 a § 6b vymedzuje
jednotlivé činnosti zdravotnej poisťovne (iné činnosti nie je oprávnená vykonávať). Tieto ustanovenia,

prípadne ustanovenia osobitných zákonov, na ktoré tieto paragrafy odkazujú, delegujú na zdravotnú
poisťovňu právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ide o
tieto prípady: 1/ § 6 ods. 1 písm. q) cit. zákona - vydáva rozhodnutie o žiadosti o udelenie súhlasu na
poskytovaniezdravotnejstarostlivostivcudzinepodľaosobitnéhozákona,ktorýmje§9fzák.č.580/2004
Z. z., 2/ § 6b ods. 2 cit. zákona - schvaľovanie žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného zákona, ktorým je § 9a až 9f a § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., 3/ § 6 ods.1 písm. p) cit.
zákona - vydáva výkaz nedoplatkov podľa osobitného zákona, ktorým je § 17a zákona č. 580/2004 Z. z.
Prípad, kde by zdravotná poisťovňa rozhodovala o udelení súhlasu či nesúhlasu s osobitnou úhradou
lieku, zákon ako prenesený výkon orgánu verejnej správy neuvádza. Naopak, úhrada za zdravotnú
starostlivosť (teda aj úhrada nekategorizovaných liekov) poskytovateľom je vo všeobecnosti uvedená

ako úloha zdravotnej poisťovne v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. a osobitné prípady
úhrad (nad rámec povinných úhrad zo zdravotného poistenia) sú upravené v § 6 ods. 1, písm. n) tohto
zákona.Pretoniejerelevantnýprotiargument,žeprivydávanívýkazunedoplatkovajpripoužívanítýchto
prostriedkov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. by mala mať zdravotná poisťovňa rovnaký
charakter, teda postavenie orgánu verejnej správy. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, že

by osoba, ktorej zákon zveruje postavenie orgánu verejnej správy pri výkone určitých činností (napr.
vyberaní určitých dávok), musela byť nevyhnutne orgánom verejnej správy aj pri nakladaní s takto
získanými finančnými prostriedkami.

11. Ďalej veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uviedol, že úlohou zdravotnej

poisťovnejevovšeobecnostiúhradaposkytnutejzdravotnejstarostlivostipodľazákonač.577/2004Z.z.,
resp. podľa zákona č. 363/2011 Z. z. Vynakladanie prostriedkov zdravotnej poisťovne je hospodárením
s majetkom zdravotnej poisťovne, ktorým je vybraté resp. prerozdelené poistné a z ktorého zdravotná
poisťovňa v určitom rozsahu dokonca môže tvoriť zisk (porov. § 6a zákona č. 581/2004 Z. z.). Vzhľadom
na výnimočnosť prostriedkov z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a zmysel celého

systémuzdravotnéhopoistenia(zabezpečeniebezplatnejzdravotnejstarostlivostivzmyslečl.40Ústavy
SR, ďalej „ústava“) citované zákony prísne regulujú nakladanie s týmto majetkom. Napriek tomu však
podstatou zostáva, že na účely úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotná poisťovňa s
jednotlivými poskytovateľmi uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podrobne upravené
v § 7 a § 7a zákona č. 581/2004 Z. z., na základe ktorých potom poskytuje úhrady. Zdravotná

poisťovňa ako súkromnoprávny subjekt (obchodná spoločnosť) tak mechanizmus úhrad za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť upravuje súkromnoprávnymi aktami - zmluvami s inými súkromnoprávnymi
subjektami (poskytovateľmi, porov. § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti). Ustanovenia § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. sa rovnako ako ustanovenia zákona č.577/2004 Z. z. týkajú úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, avšak v tomto prípade vo forme
úhrady za lieky, ktoré nie sú povinne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia podľa predošlých
ustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, táto úhrada je tiež svojou

povahou (striktne regulovaným, ale predsa) hospodárením zdravotnej poisťovne so svojím majetkom
získaným z vybraného a prerozdeleného poistného, ktoré zdravotná poisťovňa štandardne realizuje
v súkromnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. tak nezveruje zdravotnej
poisťovni ako právnickej osobe vrchnostenské rozhodovanie vo vzťahu k jej zmluvným partnerom
(poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a nepriamo vo vzťahu k jej poistencom, pretože právo

ovplyvňovať ich právnu sféru v súlade s kritériami (kvázi jej vnútorným predpisom) je už súčasťou jej
autonómie pri hospodárení s jej majetkom.

12. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tiež poukázal na to, že
súkromnoprávny charakter sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, resp. poistencami a
zdravotnými poisťovňami o úhradu zdravotnej starostlivosti (či už na základe zmluvy alebo bez nej)

dlhodobo akceptujú civilné súdy, ktoré meritórne preskúmavajú takéto žaloby bez toho, aby vyslovili
pochybnosti o právomoci civilných súdov, napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/19/2024 zo
dňa 26. februára 2025, týkajúci sa úhrady zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného
poistenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Co/47/2022 potvrdil rozsudok okresného súdu,
ktorým bola zamietnutá žaloba o úhradu liečby nekategorizovaným liekom, ktorú podal poistenec voči

zdravotnej poisťovni. Otázka, že by civilné súdy nemali právomoc rozhodovať o tejto veci, nebola ani
otvorená. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že uplatnený nárok nemá právny základ, poisťovňa
neporušila žiadnu právnu povinnosť a nejde teda o škodu ani o bezdôvodné obohatenie, ani o povinnosť
plnenianazákladezmluvyalebonazákladezákona.Poukázalnafakultatívnosťposkytovaniaúhrady,na
ktorú poistenec nemá právny nárok. Prípadmi, kedy civilné súdy zaviazali zdravotné poisťovne uhradiť

lieky v osobitných prípadoch, sa zaoberal aj článok autora doc. MUDr. JUDr. Petra Kováča, PhD. pod
názvom Dokonalá pasca - úhrada nekategorizovaného lieku na základe neodkladného opatrenia súdu
a Dokonalá pasca 2 autorov doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD. a JUDr. MUDr. Anežky Zummerovej,
PhD.

13. Z obsahu žaloby a jej príloh vyplýva, že vec sa týka úhrady za zdravotnú starostlivosť - nesúhlasu
s osobitnou úhradou lieku podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. Závery vyššie citovaného
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2025 zo dňa 18.02.2026
sú teda plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Na základe uvedeného dospel správny súd k
záveru, že spor medzi stranami sporu je súkromnoprávnym sporom, v ktorom je daná právomoc a vecná

príslušnosť civilného súdu podľa § 3 a čl. 1 CSP, a nie správneho súdu v správnom súdnictve podľa §
6 a § 2 SSP s odkazom na § 2 CSP.

14. Na závere, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je daná právomoc civilného
súdu, nemôže nič zmeniť ani to, že žalobca sa domáha zrušenia „rozhodnutia/opatrenia“ žalovanej, čo

zodpovedá predmetu prieskumu v správnom súdnom konaní. Pri skúmaní právomoci na prejednanie
a rozhodnutie určitej právnej veci totiž nie je možné vychádzať len zo žalobného návrhu. Žalobný
návrh má pri ustálení charakteru práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva
žalobcomuplatnenýnárok,nepochybnezásadnémiesto.Priustálenícharakterutýchtoprávapovinností
je však potrebné prihliadať aj na ostatné časti žaloby, a teda charakter predmetných práv a povinností je

potrebné ustáliť vychádzajúc z celkového obsahu žaloby. Inými slovami, žalobný návrh nemožno vnímať
izolovane bez prihliadnutia k ostatným častiam žaloby, resp. bez prihliadnutia k celkovému obsahu
žaloby (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 11).
V predmetnej právnej veci je pritom z celkového obsahu žaloby zrejmé, že žalobca sa domáha úhrady

nekategorizovaného lieku, pričom ako bolo uvedené vyššie, tento spor vyplýva zo súkromnoprávneho
vzťahu.
15. Právo na súdnu ochranu nemožno vykladať tak, že by sa žalobca mohol v akomkoľvek
konaní domáhať akéhokoľvek petitu žaloby či návrhu. Naopak, od žalobcu možno požadovať, aby
svoj petit prispôsobil typu konania, ktoré zodpovedá procesnej úprave pre ten orgán, ktorý má

právomoc o príslušnom spore alebo veci rozhodovať (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 16).16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s § 18 ods. 2 SSP vec postúpil
príslušnému civilnému súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).