Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/219/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201409
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Technichlad,
s.r.o., so sídlom Nákovná 40, Bratislava, IČO: 46 578 528, právne zastúpený: REMŠÍK a partneri
s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 101, Banská Bystrica, IČO: 57 346 704, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101077114/2021 zo dňa 21. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100329885/2021, 9106408/
BaJá zo dňa 24.02.2021, podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 8.460 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

december 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume 5.582,56 € a vyrubil daň v sume 2.877,44 €.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101077114/2021 zo dňa 21.06.2021
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.
Žaloba

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval, aby ich súd zrušil, a to
z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) e), f), g) SSP.

4. Žalobca namietal, že predloženými dôkazmi preukázal riadne dodanie tovaru od spoločnosti FMA3
s.r.o., pričom predložené faktúry, dodacie listy, doklady o úhradách a tiež odberateľské faktúry, ktoré

žalovaný opomenul, nepochybne odzrkadľujú reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, a teda
aj uskutočnenie obchodu po materiálnej stránke. Z napadnutých rozhodnutí nemožno vyvodiť, prečo
žalobcom predkladané dôkazy považovali za nedostatočné na preukázanie nároku na odpočítanie
dane. Žalovanému vyčíta, že svojím konaním a postupom znemožnil žalobcovi produkovať ďalšiedôkazy a preukázať ním tvrdené skutočnosti o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom na
vystavených faktúrach. K tvrdeniu žalovaného, že preprava tovaru nebola preukázaná žalobca uvádza,
že preprava tovaru bola zabezpečovaná dodávateľom, a preto nemožno objektívne a spravodlivo

požadovať od žalobcu preukazovanie skutočností týkajúcich sa prepravy. Podľa názoru žalobcu
z výpovede svedka A. B. nemožno vyvodiť iný záver než ten, že svedok svojou výpoveďou potvrdil
uskutočnenie obchodu medzi FMA3 s.r.o. a žalobcom.

5. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobca si nepreveril dostatočne svojich

obchodných partnerov, ale žiadnym spôsobom sa bližšie nevyjadril k priebehu a postupu preverovania
obchodných partnerov, ktorý žalobca popísal v priebehu daňového konania. Žalobca zastáva názor, že
žalovaný ako aj správca dane vytvárajú závery o účasti žalobcu na daňovom podvode, ktoré majú oporu
a vychádzajú z obsahu napadnutých rozhodnutí.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval v celom rozsahu na svojom stanovisku uvedenom v rozhodnutí,
ktoré je predmetom súdneho prieskumu, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Má za to, že
žalobou napadnuté rozhodnutie je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky

zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočne odôvodnené a jeho relevantné zistenia
v ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou.

IV.
Replika a duplika

7. V replike žalobca uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného a zotrval na podanej žalobe.

8. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Relevantná právna úprava

9. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

10. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania
deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

11. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

12. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

13. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítanídane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

14. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
1S/219/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/219/2021. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich

vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom
dňa 26. februára 2026 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

16. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101077114/2021 zo dňa 21.06.2021, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 100329885/2021,

9106408/BaJá zo dňa 24.02.2021, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 8.460 € na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume 5.582,56
€ a vyrubil daň v sume 2.877,44 €.

17. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že právo na odpočítanie dane si môže uplatniť

v zásade len platiteľ dane, pričom samotný vznik tohto práva je determinovaný dňom, kedy pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že základným predpokladom pre
to, aby mal platiteľ dane vôbec možnosť uplatniť si svoje právo na odpočet dane je, že dodávateľovi
vznikla daňová povinnosť (§ 19 - § 21 zákona o DPH). Pokiaľ teda nedôjde k vzniku daňovej povinnosti
dodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane (a contrario § 49 ods. 1 zákona o DPH). Vzhľadom

na vyššie uvedené je tak potrebné poukázať na to, že daňové orgány v prvom rade spochybňovali
samotný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH u dodávateľa, deklarovaného žalobcom.

18. Zákon o DPH v ustanovení § 19 upravuje vznik daňovej povinnosti a deň dodania osobitne pri
dodaní tovaru pri dodaní služby. Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vzniká z dôvodu dodania

tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o
dodanie s miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať
daň z pridanej hodnoty od osôb, ktorým to zákon o DPH vymedzuje. Určenie dňa, ktorým sa považuje
tovar alebo služba za dodanú, je dôležité nielen pre určenie dňa vzniku daňovej povinnosti, ale od tohto
dňa sa odvíja aj plnenie iných povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (napr. lehota na vyhotovenie

faktúry, uvedenie uskutočneného zdaniteľného obchodu do daňového priznania, súhrnného výkazu,
kontrolného výkazu, atď.). Daňové orgány konštatovali, že skutočné dodanie tovaru v súlade s § 8
ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH sa v deklarovaných obchodných vzťahoch nepotvrdilo, z čoho
vyplynulo, že ak nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o DPH,
tak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto žalobcovi

ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. S ohľadom na zistenia správcu dane,
s ktorými sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí možno konštatovať, že daňové orgány
záver o tom, že nevznikla pri deklarovaných obchodoch daňová povinnosť odvodzovali od toho, že
deklarovaný priamy dodávateľ žalobcu (FMA3 s.r.o.) nepotvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov
resp. popreli uskutočnenie obchodov tak, ako to malo vyplývať z dokladov predložených žalobcom.

V predmetnej veci nebola sporná existencia zdaniteľného plnenia, na čo v napadnutom rozhodnutí
poukázal aj žalovaný, ale vo výsledku sporným bola skutočnosť, či bol tovar žalobcovi dodaný zo
strany žalobcom deklarovaného dodávateľa, pričom zo spisu a rovnako ani zo žalobnej argumentácie
nevyplynulo, že by sa malo jednať o dodanie tovaru, ktoré by deklarovaný dodávateľ zabezpečovalsubdodávateľsky, naopak žalobca konzistentne tvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo dodané priamo ním
deklarovaným dodávateľom. Žalovaný a ani správca dane nemajú pochybnosť o uskutočnení diela –
inštalácia rozvodov klimatizačných zariadení, klimatizačných zariadení, rozvodov vzduchotechnického

potrubia na stavbách žalobcu, avšak nebolo podľa ich názoru preukázané, že bol na predmetných
dielach spotrebovaný materiál od dodávateľa FMA3 s.r.o.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybnosti ohľadom deklarovaného priameho dodávateľa žalobcu
a s tým spojeného preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia bolo pri riešení otázky

samotného vzniku daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa potrebné, zamerať sa práve na
preukazovanie toho, či zdaniteľné plnenie, ktorého existenciu daňové orgány nerozporovali, bolo
skutočne dodané práve uvedeným deklarovaným dodávateľon, keďže uvedené bezprostredne súvisí aj
s prípadným splnením resp. nesplnením hmotnoprávnych podmienok, determinujúcich vznik nároku na
odpočítanie dane.

20. Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi - osobe registrovanej pre DPH) za
predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich
z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie v
právnom poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že

poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené,
pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje (žalobcovi), právo

na odpočítanie DPH môže byť odopreté. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES
sú prevzaté i do zákona o DPH.

21. Kým medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby ako
zdaniteľnejosoby,takidentitadodávateľa,resp.jehosprávneuvedenienafaktúrepatrímedzipodmienky

formálne (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie, bod 25; vo veci Ferimet z 11.
novembra 2021, C-281/20, body 26, 27). Kým nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky
pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v
prípade nezrovnalostí vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet,

bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29). Vnútroštátny zákonodarca
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf 10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 z 27.
septembra 2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 z 30. apríla 2019). Obchodné transakcie pritom nepostačuje

deklarovať len po formálnej stránke, predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktorého
priebeh v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, č. R 26/2021, bod 40;
sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 z 11. júna 2019, č. R 6/2020, body 49 a 50).

22. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,
žejetoprávesprávcadane,ktorozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomačivôbecdokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány

povinné postupovať. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právne závery vyplývajúce z
uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53: ,,Daňový subjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť
a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších
dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza
v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a

daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej
a zásady prejednacej“. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3. septembra 2019, bod
54). Nepostačuje však predložiť faktúru, či dodacie listy alebo podobné formálne doklady, a ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov a týmto naň prenáša

dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, č. 71/2017 ZNaU). K
otázke rozloženia dôkazného bremena ďalej možno poukázať na stabilnú rozhodovaciu prax kasačného
súdu (napr. rozsudky vo veciach sp.zn. 1Sžf/10/2015 z 03.02.2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 z 27.09.2018,
sp.zn. 5Sžfk/15/2018 z 30.04.2019, sp.zn. 5Sfk/8/2022 z 27.09.2023 a i.).

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk, potvrdených judikatúrou kasačného súdu
a zistení daňových orgánov, správny súd sumarizuje, že v súvislosti so záverom o tom, že nevznikla
daňová povinnosť u dodávateľa sa v prejednávanej veci javila ako nesplnená prvá hmotnoprávna
podmienka, kedy bol spochybnený deklarovaný dodávateľ a status skutočného dodávateľa nebol

preukázaný, pričom mohlo ísť aj o osobu, ktorá nie je registrovanou pre DPH (plnenia mohla dodať aj
osoba uplatňujúca si výnimku v zmysle čl. 287 Smernica 2006/112/ES), keďže nešlo o plnenia takého
charakteru, že by bolo možné prezumovať, že tieto plnenia museli byť dodané osobou registrovanou
pre DPH.

24. Správny súd s poukazom na zistenia správcu dane uvádza, že žalobca nevedel preukázať reálnu
existenciu prijatého tovaru od spoločnosti FMA3 s.r.o., nebolo preukázané objednanie, preprava tovaru
a jeho prijatie právo od spoločnosti FMA3 s.r.o., jeho pôvod, ako aj jeho použitie na podnikateľské
účely žalobcu, pretože neboli dostatočne určení konkrétni odberatelia tovaru, v akom množstve bol tovar
dodaný, obdobie, v ktorom mal byť konkrétny tovar predaný, resp. použitý. Okrem predmetných faktúr,

ich úhrad a súvisiacich dodacích listov bez uvedenia čísla, s rukou dopísaným dátumom a podpismi
oboch strán s rozpisom produktov, množstva a jednotkovej ceny od spoločnosti FMA3 s.r.o. žalobca
nepredložil doklady a ani iné dôkazy, na základe ktorých by si správca dane mohol následne overiť
fyzickú existenciu a prijatie tovarov od spoločnosti FMA3 s.r.o. K spolupráci s dodávateľom FMA3 s.r.o.
žalobcauviedol,žebolavystavenáobjednávkanazákladektorejboldodanýmateriál(tovar),predmetom

dodania bol montážny materiál pre vzduchotechniku a klimatizácie, elektroinštalačný materiál, avšak
vystavenú objednávku žalobca a ani dodávateľ FMA3 s.r.o. správcovi dane nepredložili, a to ani po
výzve správcu dane. K vykonanej preprave sa žalobca nevedel vyjadriť, ústne potvrdil, že preprava bola
vykonaná dodávateľom, on osobne bol pri vykládke tovaru, k nakládke sa nevyjadril, nevyjadril sa ani
k fyzickej kontrole tovaru. Žalobca uviedol, že tovar od spoločnosti FMA3 s.r.o. bol následne použitý na

inštaláciu rozvodov klimatizačných zariadení, klimatizačných zariadení, rozvodov vzduchotechnického
potrubia na stavbách: bytový dom LUDWIG, objekty pod správou Letové Prevádzkové služby SR,
budova Generálnej prokuratúry SR a predložil súvisiace dodávateľské faktúry č. 201911017, deň
dodania 30.11.2019, č. 2019122007, deň dodania 11.12.2019, č. 202001007, deň dodania 31.01.2020,
č. 202003021, deň dodania 12.03.2020, avšak bez konkrétnejšieho popisu a vyjadrenia, predloženia

konkrétnejších súvisiacich dokladov. Svedok A. B., ktorý bol v rozhodnom období konateľom dodávateľa
žalobcu FMA3 s.r.o., v konaní uviedol, že spoločnosť žalobcu je mu známa, spolupracoval s ňou, zmluva
nebola uzatvorená, materiál sa objednal a doviezol na základe telefonicky nadiktovanej objednávky
pánom C., nevie o aký tovar išlo, nemá doklady, išlo o nejaké káble, oblúky, nemá dokumentáciu.
Nevedel tiež uviesť od akého, resp. akých dodávateľov tovar nakúpil, z dôvodu, že nedisponuje

dokladmi o ich kúpe. Tovary zháňal všade (internet, oslovoval známych...) Nevedel uviesť pôvod tovaru.
K preprave uviedol, že tá bola v cene, mal jedného živnostník, ktorý pre neho jazdil vlastným autom
2-3 mesiace a pri vyložení materiálu odovzdal spoločnosti faktúru. Po predložení dodacích listov svedok
A. B. zmenil svoju pôvodnú výpoveď, že okrem faktúr nevystavil žiadne iné doklady v predmetnej vecia ústne potvrdil, že predložené dodacie listy boli ním vystavené aj podpísané, avšak konkrétne sa
k nim a k materiálu na nich uvedenom vyjadroval neurčito a nekonkrétne. Počas ústneho pojednávania
konaného dňa 24.06.2020 správca dane uviedol konkrétnych dodávateľov spoločnosti FMA3 s.r.o., za

obdobie kedy bol A. B. konateľom, avšak nevedel sa vyjadriť k svojim obchodným partnerom, nevedel,
myslel si že boli jeho odberateľmi, nevedel povedať čo im dodával, nevedel s kým jednal za uvedené
spoločnosti, nevedel sa vyjadriť k osobám, ktoré správca dane menoval a ktoré boli podľa výpisu z OR
SR ich konateľmi. Ďalej svedok A. B. uviedol, že on sám viedol účtovníctvo, že DPH z vystavených faktúr
bola priznaná v daňovom priznaní, ale nevedel predložiť dôkazy o priznaní DPH z predmetných faktúr,

odvolával sa na skutočnosť, že všetky doklady spoločnosti FMA3 s.r.o. odovzdal novému konateľovi,
nemá prístup k bankovým účtom, účtovnú agendu odovzdal pánovi A. B., o čom predložil dokument
s odovzdaním kompletnej agendy za roky 2019-2020. Svedok A. B., ktorý prevzal agentu spoločnosti
FMA3 s.r.o., na predvolanie správcu dane nereagoval, aj napriek prísľubu, že sa na ústne pojednávanie
dostaví a doklady predloží, čo sa však nestalo.

25. Správny súd konštatuje, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že realizáciu predmetných
a posudzovaných obchodov iným platiteľom dane potvrdzujú v zásade jedine predložené faktúry a
tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto z pohľadu správneho súdu daňové orgány po vykonanom
dokazovaní dôvodne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodal žalobcovi ním deklarovaný dodávateľ,
u ktorého by v súvislosti s týmto dodaním vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH.

Daňové orgány preniesli dôkazné bremeno ohľadom splnenia jednej z hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočítanie dane opätovne na žalobcu. Žalobcovi boli pochybnosti správcu dane v priebehu
konania zrejmé, kedy bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie
svojich tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia. Aj napriek svojmu vyjadreniu, žalobca
nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok

uvedených v § 49 zákona o DPH. V písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole
správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr
predkladaných žalobcom, ako aj pochybnosti vyplývajúce z vyjadrenia A. B., konateľa dodávateľa
žalobcu, ktorého výpoveď postrádala potrebnú konkrétnosť a relevantnosť v porovnaní s obsahom
faktúr predložených žalobcom. Správny súd má za to, že správca dane v oznámení o kontrolných

zisteniach ako aj v protokole jasne uviedol, že nie len, že má pochybnosti, ale aj v čom spočívajú a, že
nemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol dôkazné bremeno na
žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane. Správny súd,
vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo zistení správcu dane konštatuje, že žalobca nepreukázal, že mu
bol tovar dodaný inou zdaniteľnou osobou, pričom žalobca ani iného (možného) dodávateľa v pozícii

zdaniteľnej osoby netvrdil ani nepreukazoval, a teda v danom prípade nebolo potrebné zaoberať sa
otázkou,čideklarovanéplnenianemohlibyťzabezpečenésubdodávateľsky.Vposudzovanejveciboloaj
s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi -
faktúrou) preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom

období, t. j. že deklarované zdaniteľné plnenie, ktorého existencia nebola spochybnená, dodal žalobcovi
iný platiteľ dane. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom daňovom konaní zaťažený, preto
správny súd považuje za primerané, pretože pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na dopočet dane, možno
od neho spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo označením
dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu. S ohľadom na vyššie uvedené správny

súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným
bremenom bez splnenia si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených
dôkazov a na odstránenie pochybností.

26. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny

súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy,
snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné
pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľa dodávateľa žalobcu v rozhodnom období (spoločnosti
FMA3 s.r.o.). Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také
dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal

nadobudnutie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre (FMA3 s.r.o.) v kontrolovanom zdaňovacom
období.27. Námietky žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu ním
navrhovaného svedka (A. B.) a nesprávne vyhodnotenej výpovede svedka A. B. (konateľa dodávateľa)
sú nedôvodné. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výpoveď svedka A. B. bola nekonkrétna

a všeobecná. Navyše uvedený svedok svoju výpoveď po predložení dodacích listov menil. Svedok A. B.
napriek tomu, že bol v rozhodnom čase konateľom spoločnosti FMA3 s.r.o., a jediným zamestnancom,
iných zamestnancov spoločnosť FMA3 s.r.o. neuviedla, dodávateľom žalobcu, nevedel uviesť konkrétne
akých mal obchodných partnerov, ako zháňal tovar, nevedel sa vyjadriť k pôvodu tovaru, aké obchody
uzatvoril s akým tovarom, a odvolával sa na skutočnosť, že doklady odovzdal novému konateľovi

spoločnosti a nemá k nim prístup. K nevypočutiu svedka A. B. správny súd uvádza, že v rozhodnom
období bol konateľom FMA3 s.r.o. (od 15.08.2019 do 09.04.2020) A. B.. A. B. sa stal konateľom
spoločnosti a boli mu odovzdané doklady až po rozhodnom čase, číže nevykonanie výsluchu tohto
svedka nepovažoval ani správny súd za nutné. K rozhodnému obdobiu by svedok A. B. neuviedol žiadne
podstatné skutočnosti.

28. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom
navrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania a uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené
dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa, nie existencia plnenia, preto miestne zisťovanie u žalobcu
v tomto smere nie je spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by zdokladovalo len
existujúci tovar, ale nie to, že tento bol dodaný konkrétnym dodávateľom.

29. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového
a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,

porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,
nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane.

30. Správny súd sa ani nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný ako aj správca dane vytvárajú
závery o účasti žalobcu na daňovom podvode, keď z napadnutých rozhodnutí je výslovne zrejmé

(str. 17 napadnutého rozhodnutia žalovaného), že dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu nebolo
podvodné konanie zo strany žalobcu, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona
oDPHnajehopriznanie.Správnysúdsastotožnilsozáveromžalovanéhoožalobcovomnedostatočnom
preverení svojho obchodného partnera. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, aké skutočnosti žalobca
na podporu svojho tvrdenia o dostatočnom preverení obchodného partnera žalobca vykonal. Spôsob

objednávky, vzhľadom na množstvo a špecifickosť materiálov, vzhľadom aj na výpoveď svedka A. B.
považuje správny súd za nepravdepodobný.

31. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé
spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutia daňových

orgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky
zákonné náležitosti. Daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré
skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom
prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných

obchodov, osobitne vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom, že zdaniteľné
plnenie mu bolo dodané iným platiteľom dane – osobou registrovanou pre DPH, pričom v dôsledku
uvedeného možno taktiež konštatovať, že u osoby, ktorá bola žalobcom označená ako dodávateľ,
nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, čím nebola splnená ani základná podmienka
pre vznik práva na odpočet dane. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade

so zákonom o DPH v spojení s Daňovým poriadkom a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že
dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného, správny
súdnezistilprávnepochybeniaanilogickénesprávnosti,pričomsprávnysúdnezistilanižiadneprocesné
pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku
všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach

nebol žiadnym spôsobom ukrátený, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP
zamietol.32. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní
nevznikli.

33. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.