Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4Csp/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204497
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4425204497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, v zastúpení: JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o zaplatenie 788,89 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.) žalobou zo dňa 19.11.2025
žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu 788,89 eur s príslušenstvom a

náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 15.07.2022 Zmluvu o
viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 747 eur
na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (Notebook). Kúpna cena tovaru bola 830
eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 83 eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol
žalovanému úver podľa uvedenej zmluvy o úvere. Účelom zmluvy bolo poskytnutie úveru na zakúpenie
tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Podľa zmluvy o úvere mal žalovaný splácať úver v
pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 36,93 eur, a to až do celkovej sumy úveru vo výške 886,18

eur, bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 18,96 % a RPMN vo výške 18,09 %. Vzhľadom na
to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver resp. jednotlivé povinné splátky riadne a
včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 25.10.2022 (predžalobná
upomienka) vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok vo výške 110,79 eur do 14.11.2022. Žalovaný
anivdodatočneposkytnutejlehotedlžnésplátkyneuhradil,pretožalobcadňa21.11.2022úverzosplatnil,
o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 23.11.2022 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“, v ktorom vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného zostatku najneskôr do 23.12.2022. Celkový

dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 788,89 eur. Žalobca si uplatnil aj zákonné
úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo mal žalovaný plniť podľa oznámenia o
vyhlásení okamžitej splatnosti.

2. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP, pretože sa
súdu nepodarilo doručiť mu žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani

zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov.

3. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v ich
neprítomnosti.4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to
žalobou, výzvou na zaplatenie zo 04.11.2025, ePotvrdenkou, Rámcovou zmluvou, Dodatkom

č. 7, žiadosťou o postúpenie a prevod zo 16.12.2024, Zmluvou o viazanom spotrebiteľskom
úvere z 18.08.2022, Všeobecnými obchodnými podmienkami D., E., Štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, Žiadosťou o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
a udelenie súhlasov, Informáciami o finančnom sprostredkovaní, Informáciami o RPMN a priemernej
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, dotazníkom o klientovi, prehľadom splátok a úhrad,

predžalobná upomienkou z 25.10.2022, doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
z 23.11.2022, Prílohou č. 3, oznámením o postúpení pohľadávky z 20.12.2024, vyjadrením právneho
zástupcu z 08.12.2025, správou od F. C. č 09.01.2026, z 05.02.2026 a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (D. G. C., E.) a

žalovaným dňa 15.07.2022 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na kúpu
tovaru - Notebook - vo výške 830 eur, s akontáciou 83 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v
24 mesačných splátkach vo výške 36,93 eur, prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2022 s frekvenciou
anuitných splátok mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Z predmetnej zmluvy ďalej vyplýva výška úrokovej
sadzby 18,96 %, RPMN 18,09 %. Celkové náklady žalovaného predstavovali sumu 139,18 eur a celková

čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 886,18 eur. V zmluve sú uvedené okrem
identifikačných údajov žalovaného, aj osobné údaje v rozsahu jeho rodinného stavu (ženatý), čistého
mesačného príjmu za posledné tri mesiace (830 eur).

6. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný čerpal k 15.07.2022 úver vo výške 747 eur, uhradil len

akontáciu 83 eur a neuhradil ani jednu splátku od 20.08.2022, dlžná istina je žalovaná suma 788,89 eur.

7. Žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou D. C., E. listinou nazvanou ako
predžalobná upomienka zo dňa 25.10.2022 (č. l. 37 spisu) upozornený, že ak nepríde k úhrade sumy
110,79 eur do 14.11.2022 bude žalobca oprávnený úver zosplatniť, pretože omeškanie pretrváva od

20.08.2022. Predmetná listina bola doručovaná na adresu žalovaného uvedenú v zmluve, doporučene,
žalovaný si ju neprevzal. Na základe listiny právneho predchodcu žalobcu - spoločnosti D. C., E. zo
dňa 23.11.2022 prišlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru k 21.11.2022 s tým, že výška dlžnej sumy
predstavovala sumu 788,89 eur, túto sumu mal žalovaný uhradiť najneskôr do 23.12.2022.

8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky bolo zistené, že pôvodný veriteľ spoločnosť D. C., E. postúpila
pohľadávku na žalobcu k 20.12.2024.

9. Zo žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 14.07.2022 bolo zistené, že žalovaný požiadal o poskytnutie
úveru vo výške 830 eur.

10. Zo Štandardných Európskych informácii o spotrebiteľskom úvere bolo zistené, že žalovanému boli
poskytnuté informácie o základných podmienkach poskytnutia úveru.

11. Z výsledku schvaľovania H. bolo zistené, že po lustrovaní v registri klientskych informácii bolo

odporučené, aby žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno

spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebnéúvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru

podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

13. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, účinného v čase predčasného zosplatnenia úveru, ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu (ďalej len zákon č. 483/2001 Z. z.), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu) ani pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

19. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť VÚB

banka, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 15.07.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšiešpecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej

viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Keďže poskytovanie úverov bolo predmetom
obchodnej činnosti pôvodného žalobcu - veriteľa, preto veriteľ a dlžník, čiže žalovaný uzavreli zmluvu

o úveru, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V konaní ďalej
nebolo sporné, že predmetný úver je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

20. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ v spotrebiteľských veciach
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo
však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho
zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ

môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcejsplátkyzároveňtakmôžeurobiťažpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatením
omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do
splatnostinajbližšejsplátkynevyužije,jehoprávonavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverupretúktorú
splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané
ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

21. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému titulom zmluvy
o úvere sumu 747 eura, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Právny predchodca žalobcu

si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovanému dohodnutý úver, a žalovaný konal v rozpore so
zmluvnými dojednania zmluvy o úvere a neuhrádzal pravidelné mesačné splátky riadne a včas, čím
sa dostal do omeškania so splácaním svojej pohľadávky. Žalovaný celkovo zaplatil na predmetný úver
sumu 83 eur. Listom nazvaným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 25.10.2022 (k čomu predložil
právny predchodca žalobcu fotokópiu doručenky) vyzval právny predchodca žalobcu na zaplatenie

dlžných splátok (110,79 eur) do 14.11.2022, s tým, že ak nepríde k úhrade, bude veriteľ oprávnený
úver zosplatniť. Následne dňa 23.11.2022 právny predchodca žalobcu zosplatnil predmetný úver, ktorú
skutočnosť oznámil žalovanému doporučenou zásielkou, ktorú žalovaný neprevzal. Právny predchodca
pritom žalobný nárok postavil na skutkových tvrdeniach, podľa ktorých došlo k platnému zosplatneniu
úveru, ktorý bol inak v čase podania už splatný v celom rozsahu.

22. Súd predtým, ako sa meritórne zaoberal nárokom žalobcu z vecnej stránky v prvom rade skúmal,
či je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože súd je povinný skúmať procesné
podmienky počas celého konania, a to aj v prípade, ak to strana konania nenamieta. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi

ním uplatňované právo(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

23. Súd skúmal podmienky platného vyhlásenia úveru (hoci bol úver už v čase rozhodnutia, ako aj
podania žaloby v celosti splatný), pretože žalobca skutkovo odvodzoval svoj nárok od vyhlásenia
okamžitej splatnosti pred termínom konečnej splatnosti úveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 (ako aj v ďalších rozhodnutiach v jednej
názorovej línii, ktorá vytvára už ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, viď napr.
sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 6Cdo/15/2023 zo
dňa25.09.2024) ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasnesplatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka,preplatnýprávnyúkonzosplatneniajezostranyveriteľanevyhnutné,abyvtomtozosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ V

predmetnej veci nebola v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani v zosplatnení
špecifikovaná splátka, s ktorou bol žalovaný v omeškaní. Aj táto skutočnosť má zásadný dosah na
právny záver, podľa ktorého bolo predmetné zosplatnenie neplatné. Aj Krajský súd v Nitre, vo svojom
rozsudku, sp. zn. 11CoCsp/2/2025 zo dňa 05.03.2025 uviedol, že zastáva právny názor, že výzva
prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska

jeho určitosti musí obligatórne obsahovať(identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom
spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez
uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa
nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi,
ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.

24. Pred podaním žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu(D.
G. C., E.) na žalobcu, pričom súd bol v dôsledku uvedeného skúmať, či žalobcovi svedčí aktívna vecná
legitimácia v tomto konaní.

25. Súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu
predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre

platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení
pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu
centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené

predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Ustanovením
§ 92 ods.8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.
Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová

lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére
súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú
interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky
podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju

pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť
nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) (rozsudok NS SR vo veci
7 Cdo26/2017 zo dňa 28.03.2018). Dovolací súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že v prípade, ak
by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej

pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade
so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka
alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so

zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť
súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to
zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR
sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť

právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).

26. V predmetnej veci, súd skúmal podmienky platnosti postúpenia pohľadávky, pričom dospel k záveru,
že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný z nasledovných dôvodov. Predmetný úver už bol v časepodania žaloby splatný, rovnako aj v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, pričom podľa názoru
bola splnená podmienka splatnosti celej pohľadávky. V danom prípade však nebola splnená podmienka
predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie dlhu, ktorou môže byť podľa judikatúry aj oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zo záveru formulovaného dovolacím súdom v bode 41 uznesenia
sp. zn. 9Cdo/165/2022 jednoznačne vyplýva, že výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu, ak toto
oznámenie zároveň obsahovalo výzvu na úhradu dlhu.

27. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pre účinné postúpenie pohľadávky vyžaduje omeškanie
dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od doručenia písomnej výzvy. Opačný výklad by totiž umožňoval
postúpenie pohľadávky ihneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie od banky dlžníkovi,
čím by bola dlžníkovi odňatá možnosť zabrániť postúpeniu predmetnej pohľadávky tým, že by svoj
dlh voči banke uhradil. Najskôr tak musí dôjsť k písomnej výzve banky dlžníkovi, ktorej doručením

dlžníkovi začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku a až po jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu
pohľadávky na iný subjekt. Takémuto výkladu citovaného ustanovenia nasvedčuje aj rozhodnutie NS
SR sp. zn.1Cdo 147/2017 zo dňa 24. 04. 2018, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal výkladom cit. ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom uviedol: „Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi
skutočnosťami(podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)

a dlžníkov o následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.“

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným E. D., E. bola uzatvorená

zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvu súd vyhodnotil
ako platne uzatvorenú, nepovažoval ju za neplatnú ako celok, bola uzatvorená riadne, v písomnej
forme, určite a zrozumiteľne a obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Súd
však skúmal, či bol úver platne zosplatnený. Podrobnejšie k dôvodom zamietnutia žaloby súd uvádza
nasledovné zdôvodnenie: Vo výzve podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru súd konštatuje, že v otázke určitosti tejto výzvy podľa predmetného
ustanovenia, teda či je táto výzva určitá, ak neobsahuje uvedenie konkrétnej dlžnej splátky, pre ktorú
veriteľ je oprávnený pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a s ktorou je spotrebiteľ v zmysle dikcie
ustanovenia § 53 ods. 9 OZ viac ako 3 mesiace v omeškaní, je potrebné zdôrazniť, že z gramatického
výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

podľa ust. § 565 OZ je nevyhnutné uplynutie trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky
a kumulatívne musí dodávateľ upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej
ako 15 dní. V prípade, keď zákonodarca vymedzil podmienku splátky, mal na mysli omeškanie v
poradí prvej splátky, a to za predpokladu, že nie je spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na dikciu
predmetného ustanovenia súd konštatuje, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom

konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Takýto právny názor je možné
podporiť dikciou ustanovenia § 565 OZ, ktoré tiež časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové
zosplatnenie pohľadávky. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa
musí nevyhnutne dostať do dispozičnej sféry spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak
splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9 citovaného ustanovenia, a jednak výslovné

upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s ust. § 53 ods. 9
OZ. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho
forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Účel
predmetného ustanovenia predstavuje ochranu spotrebiteľa, pretože mu poslednýkrát umožňuje uhradiť
svoju splatnú peňažnú mesačnú pohľadávku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú má

veriteľ zákonnú možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (bez ohľadu na to, že by bol spotrebiteľ v
omeškaní už i so skoršími mesačnými splátkami), čím by zamedzil možnosti veriteľa vykonať závažnú
zmenu v obsahu záväzku zo strany veriteľa v podobe zmeny spôsobu splácania existujúceho dlhu,
respektíve straty výhody splátok. Na základe vyššie vyjadreného účelu ust. § 53 ods. 9 OZ a výzvy
zakotvenej v predmetnom ustanovení a vzhľadom na samotný následok, ktorý potencionálne môže

nastať (strata výhody splátok) súd uvádza, že preto je potrebné uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou
je dlžník viac ako 3 mesiace v omeškaní, vo výzve podľa vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa
tak o rozhodujúcu skutočnosť, pretože spotrebiteľ ako slabšia strana musí vedieť, pre ktorú konkrétnu
splátkubudevyhlásenámimoriadnasplatnosťúveruanatenúčelmáslúžiťvýzvavzmyslepredmetnéhoustanovenia, ktorá svojim charakterom na túto skutočnosť spotrebiteľa upozorňuje. Výlučné uvedenie
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní nepostačuje k tomu, aby spotrebiteľ mohol posúdiť,
ktorá (splatná) splátka je spôsobilá vyvolať následok v podobe vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu,

respektíve ktorú považuje dodávateľ za relevantnú pre jeho následný postup, pričom ak túto dlžník
následne, respektíve dodatočne po splatnosti uhradí, tak zmarí zákonnú možnosť veriteľa uskutočniť
zmenu v obsahu záväzku v podobe straty výhody splátok úveru (pre porušenie povinnosti spotrebiteľa
plniť dlh rozvrhnutý do vopred dojednaných mesačných splátok riadne a včas). V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom uvedenej otázky

určitosti výzvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2020 zo dňa 26.6.2024
v bode 12.2 až 12.3 uviedol, že „V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže
požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace
od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je

teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na
to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia §
565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej
sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo

strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ
a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je
potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka

o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže

byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov nižších inštancií vzaté do úvahy.“

29. Obdobný právny názor bol Najvyšším súdom SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa
31.7.2024 (najmä bod 23. odôvodnenia),ako i v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 (najmä
bod 14.2). Z výzvy zo dňa 25.10.2022 vyplýva, že sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

celkovej sumy 110,79 eur. Avšak z tejto výzvy nevyplýva konkrétna splátka (lehota jej splatnosti a
výška), s ktorou bol žalovaný ku dňu doručenia predmetnej výzvy v omeškaní. Pre určitosť výzvy
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepostačuje len matematickým prepočtom dedukovať, ktorá
splátka predstavuje splátku, pre ktorú veriteľ pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Na tomto
mieste súd poznamenáva, že dlžník oddiali možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie

zaplatením celého dlhu, respektíve uvedenej dlžnej sumy (v konkrétnom prípade sumy 110,79 eur), ale
zaplatením jedinej splátky, a to splátky, pre ktorú má veriteľ úmysel mimoriadne zosplatniť úver (v tomto
prípade mesačná splátka vo výške 36,93 eur vyplývajúca zo zmluvy o úvere). Samotná skutočnosť
neurčitosti výzvy sa neprejavuje výlučne v rovine otázky platnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru,
ale tiež v rovine súdneho procesu, pretože súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti

úkonov veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v
zmysle § 53 ods. 9 OZ(a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 OZ) preskúmavaním platobnej histórie
úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (narážajúc na „procesné limity“ v zmysle
ust. § 132 ods.2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Ďalej súd poukazuje aj
na zápisnicu z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre zo dňa 08.04.2025, kde

bolo prijaté stanovisko občianskoprávnych senátov Krajského súdu v Nitre, že vo výzve na zaplatenie
v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ musí byť špecifikovaná splátka, pre ktorú sa dlh zosplatňuje. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a vyhodnotil výzvu zo dňa 25.10.2022, ktorá predstavuje výzvu podľa ust.
§ 53 ods. 9 OZ, za absolútne neplatný právny úkon nevyvolávajúci právne účinky práve pre jeho

neurčitosť. Keďže predmetná výzva je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohlo dôjsť ani k
platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, respektíve predčasnému zosplatneniu úveru.30. Vzhľadom na uvedené (nebola pohľadávka žalobcu riadne zosplatnená), nie je žalobca aktívne
vecne legitimovaný, pretože D., E. postúpilo pohľadávku v rozpore so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona
o bankách) a postúpenie pohľadávky je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd teda

konštatoval, že k zosplatneniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom, nebolo vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru platné, okrem toho právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá nebola
platná, preto žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

31. Súd v konaní plne úspešnému žalovanému v zmysle § 255 ods. 1/ CSP, náhradu trov konania

nepriznal, pretože mu žiadne trovy zo spisu vyplývajúce nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.