Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200531
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200531.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M
a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 2. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, D., 3. B. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, D., zastúpených SP & R s. r. o., so sídlom Maróthyho 6, Bratislava,
IČO: 36 859 982, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so

sídlom Tomášikova 12735/64, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. C. E. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. X, D., 2. E. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2021/32563-GRJ zo
dňa 08.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava – Lamač (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. 2019/893-4245/2020/

OUKSP-AK/KR-14 zo dňa 09.07.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „kolaudačné
rozhodnutie“) podľa § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej
len „Stavebný zákon“) v spojení s § 20 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolila ďalším
účastníkom v 1. a 2. rade ako stavebníkom užívať stavbu „Chata – objekt pre individuálnu rekreáciu
s vybavenosťou“, pozostávajúcu z objektov: rekreačná chata, prípojka vody, prípojka NN elektrickej
energie, splašková kanalizácia so žumpou, dažďová kanalizácia so vsakovacou jamou, a to na mieste

Rázsochy – Zlatá hora, na pozemkoch parcela reg. CK N č. 2962/6 (chata), č. 2962/5 (spevnené plochy)
a č. 2962/1 (záhrada) v k. ú. F..

2. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-
OVBP2-2021/32563-GRJ zo dňa 08.02.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) spoločné odvolanie žalobcov

zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

II.Žaloba

3. Žalobou zo dňa 15.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.04.2021, sa žalobcovia

domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia namietali, že stavebný úrad nedostatočne preskúmal skutkový stav a bez dostatočného
odôvodnenia a rozhodnutia o zmene účelu povolenej stavby - záhradnej chaty, skolaudoval inú stavbu -
rekreačnú chatu, a nad rámec stavebného povolenia skolaudoval prípojku vody a prípojku NN elektrickej
energie. Žalobcovia mali za to, že stavebný úrad a ani odvolací orgán sa zákonným spôsobom s ich
nevysporiadali. Poukázali na to, že námietku, že stavba nie je napojená z verejného vodovodu, stavebný
úrad zamietol a odôvodnil to tým, že stavebný úrad skúma či stavba má zdroj pitnej vody, a to že stavba

je napojená na záhradkársky vodovod nie je podstatným nedostatkom. Citujúc § 47 písm. b) Stavebného
zákona žalobcovia uviedli, že v kolaudačnom konaní namietali neexistenciu prístupovej cesty k stavbe,
sčímsastavebnýúradvysporiadalta,žestavebníkprístupkstavbenepotrebuje,nakoľkodovzdialenosti
54 m od stavby má prístup po lesnej ceste a od lesnej cesty má prístup v rámci vstupu na lesný
pozemok na vlastnú zodpovednosť v zmysle § 30 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon

o lesoch“). Stavebný úrad zamietol aj námietku žalobcov, že stavba nespĺňa technické požiadavky pre
protipožiarnu bezpečnosť s odôvodnením, že príjazd pre požiarne vozidlá je zabezpečený existujúcou
lesnou príjazdovou cestou, ktorá nemusí spĺňať požiadavky prístupovej cesty. Námietku, že stavebník
nevie splniť podmienky pre likvidáciu odpadov stavebný úrad zamietol s tým, že spoločnosť Marius
Pedersen, a.s. Trenčín vie vyprázdniť žumpu do vzdialenosti 70 m od stanoviska fekálneho vozidla,

avšak bez súhlasu žalobcov nie je možné ukladať potrubie na vyprázdnenie žumpy na pozemok v ich
vlastníctve.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov

5. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky vo vyjadrení zo dňa 04.10.2021 navrhol,
aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že s namietanými skutočnosťami sa dostatočným
a zákonným spôsobom vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, na ktorého správnosti zotrval.

6. Ďalší účastníci sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 22.09.2020. Uviedli, že pozemok C KN parc.
č. 2974/31 vo vlastníctve žalobcov je lesný pozemok, ktorý je sčasti zalesnený, avšak z väčšej časti
ide o lesnú cestu. Časť lesnej cesty tvoria pozemky reg. C KN parc. č. 2974/32, č. 2974/34 a 2974/35,
ktorýchspolumajiteľmisúmajiteliapriľahlýchchát,jednýmznichajďalšiaúčastníčkav2.rade.Podtouto
cestousanachádzaprávoplatneskolaudovanývodovodaelektrickýkábelprezáhradkárskuosaduZlatá

hora. Cesta je využívaná ako prístupová cesta k pozemku ďalších účastníkov, ale aj k ďalším záhradám.
Existenciu tejto lesnej cesty, ktorú sa žalobcovia snažia spochybňovať, napriek tomu, že ju v minulosti
aj sami používali, uznal aj katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava a je zapísaná v katastri ako
využitie č. 22 (teda aj lesná cesta). V tejto súvislosti poukázali ďalší účastníci na § 25 ods. 5 zákona
o lesoch, podľa ktorého je vlastník alebo správca lesnej cesty povinný umožniť bezplatné využívanie

lesnej cesty zložkám aj integrovaného záchranného systému, teda aj zložkám požiarnej ochrany.

IV.
Konanie na správnom súde

7. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-2S/75/2021.8. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, v znení účinnom od 01.04.2025
(ďalej len „zákon č. 200/2022 Z. z.“) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu

je Bratislava. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. štátnu správu v oblastiach podľa odseku 1
vykonávajú aj regionálne úrady. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení účinnom od 01.04.2024, štátnu správu na
úsekochstavebnéhoporiadkuabývaniavykonávajúd)regionálneúradyÚradupreúzemnéplánovaniea

výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len "regionálny úrad"). Podľa § 12 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný
zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), účinný od 01.04.2025, štátnu správu
vovýstavbevykonávaa)ÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky(ďalejlen"úrad"),
b) regionálny úrad. Podľa § 14 od. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. regionálny úrad je odvolacím orgánom
pre rozhodnutia stavebného úradu. S poukazom na uvedené zmeny v oblasti stavebnej legislatívy bolo
potrebné podľa § 180 ods. 3 SSP považovať Regionálny úrad pre územné plánovanie Bratislava za

právneho nástupcu Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (pozri napr. opravné
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 06.10.2025).

9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP,
po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu Okresného úradu Bratislava,

odbor výstavby a bytovej politiky, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich
vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.02.2026.

V.
Relevantné právne predpisy

10. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie

je dotknuté.

11. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

12. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o
zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by
sa zmena mohla dotýkať.

13. Podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či

sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

14. Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na
určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

15. Podľa § 82 ods. 2 Stavebného zákona v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť

podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných
nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu
na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a
bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel;
inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

16. Podľa § 82 ods. 4 Stavebného zákona v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa
druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby,
ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, naochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné
prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

17. Podľa § 25 ods. 5 zákona o lesoch vlastník, správca alebo združenie podľa § 51 ods. 2 sú povinní
na výkon ich činností umožniť bezplatné využívanie lesných ciest zložkám integrovaného záchranného
systému, protipovodňovej ochrany, správcu vodných tokov, vodnej stráži, rybárskej stráži, lesnej stráži,
stráži prírody a fyzickým osobám, ktoré majú oprávnenie stráže prírody, štátnym zamestnancom pri

výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov, fyzickým
osobám a právnickým osobám pri výkone činností podľa § 29, § 38 ods. 2, § 41 a § 46 a fyzickým
osobám pri výkone znaleckej činnosti podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 30 ods. 1 zákona o lesoch každý má právo na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo
vstupovať na lesné pozemky; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby

a bytovej politiky, ktorým zamietol spoločné odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
stavebného úradu o povolení užívania stavby podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona.

20. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia v správnej žalobe prevažne poukazovali
na námietky, ktoré uplatnili v kolaudačnom konaní, a na posúdenie uvedených námietok konajúcimi

orgánmi verejnej správy, avšak bez toho, aby uviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré
považujú závery orgánov verejnej správy za nesprávne. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepriložili
k správnej žalobe ani žiadne dôkazy.

21. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na § 182 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého sa v správnej

žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť aj dôvody žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia orgánu verejnej správy za nezákonné. Ide o tzv. žalobné body.

22. Otázkou vymedzenia žalobných bodov sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr.

v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021, v zmysle ktorého:
„28. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je
jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam
z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z

hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže
podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie
rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej
žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej

nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
29. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,
a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné

body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani
ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005).
30. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou
charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných

konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne
substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,
v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale
má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkovpred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú
možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s
protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto

prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k
čomusamávlastnevyjadriť;týmsaprirodzeneznižujeajjejmožnosťnáležitejprocesnejobrany.Žalobca
je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či
záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia
či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má

jednaťonezákonnosti.Ohľadomprávnejargumentáciesažalobcanemôžeuspokojiťlensovšeobecným
odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,
aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej
nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp.zn. 2 Azs 92/2005).
31. Platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z

dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny
súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca
môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po
uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou
napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená,

žekžalobnýmbodomuplatnenýmpouplynutílehotynapodaniežalobysprávnysúdnemôžeprihliadnuť.
Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci
žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25.
novembra 2010).
32. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As

3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal
ďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal
byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta.
33. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania

zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených
ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú
musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej
žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
34. Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených;

stanoviť ich náleží žalobcovi. Súdny poriadok správny neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný
prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby
činnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými
žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s
prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné

požiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom
a záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 1
Azs 244/2004).“

23. Správny súd uvádza, že rovnaké závery prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

v rozsudku sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021.

24. Dôvody žaloby je teda potrebné jasne vymedziť priamo v správnej žalobe, a to skutkovo a aj právne.
Všeobecné poukázanie na námietky uplatnené v kolaudačnom konaní a na ich posúdenie stavebným
úradom, nie je dostatočnou špecifikáciou žalobného bodu. To, že žalobca určitú skutočnosť namietal

v administratívnom konaní, z nej nevytvára žalobný bod, a to ani za predpokladu, že žalobca v správnej
žalobe na túto námietku vo všeobecnosti, avšak bez konkretizácie vyžadovanej v § 182 ods. 1 písm.
e) SSP poukáže.

25. Vychádzajúc z § 182 ods. 1 písm. e) SSP teda správny súd uvádza, že v rámci vymedzenia

žalobných bodov v správnej žalobe nie je dostačujúci samotný odkaz na námietky, uplatnené žalobcom
v administratívnom konaní, bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré
považuje žalobca napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Správny súd v
tejto súvislosti poukazuje na obdobné závery prezentované v odbornej literatúre, podľa ktorých„Za nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca
vzniesol v administratívnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v administratívnom
odvolaní.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 910.). Správny súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/13/2021 zo dňa 27.04.2023 a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/23/2016 zo dňa 04.07.2017).

26. Z miery všeobecnosti žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené

námietky bude správny súd reagovať.

27. K námietke žalobcov, že stavebný úrad bez rozhodnutia o zmene účelu povolenej stavby - záhradnej
chaty, skolaudoval inú stavbu - rekreačnú chatu, správny súd uvádza, že žalobcovia nijakým spôsobom
túto námietku skutkovo a právne neodôvodnili. Poukázali iba na označenie stavby v stavebnom povolení
(záhradná chata) a na označenie povolenej stavby (rekreačná chata), neuviedli však konkrétne skutkové

a právne dôvody, pre ktoré majú za to, že stavebný úrad postupoval nesprávne, keď nerozhodol o zmene
účelu užívania stavby. S uvedenou námietkou sa zároveň vysporiadal stavebný úrad v kolaudačnom
rozhodnutí. Uviedol, že označenie stavby bolo upresnené v súlade s overenou dokumentáciou, ktorá
je súčasťou rozhodnutia o stavebnom povolení, a že názov stavby nie je predmetom posudzovania
v kolaudačnom konaní, ale podstatné sú identifikačné znaky stavby podľa terminológie stavebného

zákonaapodľaobsahudokumentáciestavebnéhopovolenia,prípadnekolaudačnéhokonania.Uvedené
závery žalobcovia v správnej žalobe vecne nenamietali. Z kolaudačného rozhodnutia zároveň vyplýva,
že v predmetnej veci boli v rámci kolaudačného konania zistené drobné odchýlky skutočného
realizovania stavby od dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktoré vzal stavebný úrad na
vedomie a tieto boli vyznačené v dokumentácií. Konkrétne išlo o zmeny:

1. miestnosť 1.04 (kuchyňa) - nové okno na SZ fasáde,
2. miestnosť 2.01 (chodba) – nezhotovené jedno zo štyroch projektovaných strešných okien,
3. umiestnenie objektu chaty – zmena spočíva v posunutí chaty o 1 m smerom k hranici pozemku parc.
reg. C KN č. 2962/2 tak, aby bola dodržaná podmienka „všetky stavby budú v minimálnej vzdialenosti 20
m od okraja lesa“ pre umiestnenie stavby, uložená sp. Lesy Slovenskej republiky, š. p. OZ Smolenice,

v súhlasnom stanovisku č. 12635/2013-210 zo dňa 05.03.2013 k návrhu. V Stavebnom povolení je
uvedená podmienka pre umiestnenie stavby č. 1): „min. vzdialenosť od pozemku parc. č. 2962/2 v k. ú.
F. je 18 ,000 m“, čím sa odstup stavby od hranice uvedeného pozemku zmenil na 17 m.
Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že bolo plne v kompetencii stavebného úradu, aby odborne
posúdil, či sa jednalo o drobné odchýlky v zmysle § 82 ods. 4 Stavebného zákona, pričom žalobcovia

v správnej žalobe konkrétne a vecne proti tomuto právnemu posúdeniu stavebného úradu nenamietali.

28. Čo sa týka námietky žalobcov, že stavebný úrad nad rámec stavebného povolenia skolaudoval aj
stavby, ktoré neboli povolené, a to prípojku vody a prípojku NN elektrickej energie, správny súd uvádza,
že zo stavebného povolenia vyplýva, že napojenie objektu na verejnú distribučnú sieť elektro NN má

byť riešené existujúcou prípojkou NN a zásobovanie objektu pitnou vodou bude riešené existujúcou
vodovodnou prípojkou. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania stavebného povolenia prípojka NN
elektrickej energie a prípojka vody už existovali, preto ani táto námietka žalobcov nie je dôvodná.

29. Ďalej žalobcovia namietali posúdenie jednotlivých námietok, nimi uplatnených v kolaudačnom

konaní, orgánmi verejnej správy. Pokiaľ ide o námietku, že stavba nie je napojená na verejný vodovod,
žalobcovia v správnej žalobe iba uviedli, že stavebný úrad túto námietku zamietol a odôvodnil ju ako
neopodstatnenú, keďže stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma, či stavba má zdroj pitnej vody, a
to že je napojená na záhradkársky vodovod nie je podstatným nedostatkom. Správny súd uvádza, že
stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí konštatoval, že stavba je napojená na verejné distribučné siete

pitnejvodyaelektrickejenergiepodružnýmiprípojkaminaexistujúceprípojkyspoločenstvazáhradkárov.
Napojenie cez spoločnú prípojku záhradkárov v predmetnej lokalite a nie priamo na verejný vodovod
nie je podstatným nedostatkom, pre ktorý by nebolo možné užívať stavbu. Zároveň z kolaudačného
rozhodnutia vyplýva, že v konaní bol predložený doklad o pripojení stavby na distribučné siete elektrickej
energie a vody. Žalobcovia v správnej žalobe neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré

považujú uvedené závery stavebného úradu resp. odvolacieho orgánu, ktorý kolaudačné rozhodnutie
potvrdil, za nesprávne a nepredložili ani žiaden dôkaz, ktorý závery orgánov verejnej správy vyvracia.30. Žalobcovia citujúc § 47 písm. b) Stavebného zákona namietali závery stavebného úradu, že
stavebník môže užívať stavbu na individuálnu rekreáciu bez dopravného prístupu na pozemok záhrady,
a že dopravný prístup vylučujú ustanovenia zákona o lesoch, pričom pre peší prístup po lesných

pozemkoch sa v dotknutej lokalite povolenie nevyžaduje. Stavebn ý úrad v tejto súvislosti poukázal na
§ 30 ods. 1 a 2 a § 31 ods. 1 písm. d) zákona o lesoch. Žalobcovia však v správnej žalobe taktiež
neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú uvedené závery stavebného úradu za
nesprávne.Správnysúduvádza,ževrámcivymedzeniažalobnýchbodovniejepostačujúcianiformálny
výpočet ustanovení zákona, ktoré boli podľa žalobcu porušené, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie.

Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých porušenie zákona vyvodzuje.

31. Čo sa týka námietky, že stavba nespĺňa technické požiadavky pre protipožiarnu bezpečnosť, k tejto
stavebný úrad s odkazom na § 25 ods. 5 zákona o lesoch uviedol, že príjazd pre požiarne vozidlá je
zabezpečený existujúcou lesnou príjazdovou cestou, ktorá nemusí spĺňať požiadavky prístupovej cesty

podľa § 82 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú
technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. Žalobcovia
v správnej žalobe ani k tejto námietke neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú
uvedené závery stavebného úradu za nesprávne.

32. Rovnako žalobcovia neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú záver
orgánov verejnej správy o splnení podmienky likvidácie odpadov za nesprávny. Žalobcovia v tejto
súvislosti len uviedli, že bez ich súhlasu nie je možné ukladať potrubie na vyprázdnenie žumpy na
pozemok v ich vlastníctve. Ide o všeobecné tvrdenie, z ktorého dôvodu nebol pre správny súd vytvorený
dostatočný priestor, aby sa s touto námietkou vysporiadal.

33. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, správny súd neprisvedčil
ani námietke žalobcov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa ustálenej
judikatúry tvorí prvostupňové aj druhostupňové správne (administratívne) konanie jeden celok (napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/74/2022 zo dňa 31.01.2024).

Rovnako prvostupňové a druhostupňové administratívne rozhodnutie tvorí jeden argumentačný celok,
preto ich treba aj preskúmavať ako celok a takto na ne nahliadať. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
konštatoval, že odvolacie námietky žalobcov boli totožné s námietkami vznesenými v kolaudačnom
konaní, pričom mal za to, že stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky
skutkové a právne okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a dostatočným a zrozumiteľným

spôsobom sa s námietkami žalobcov vysporiadal. Správny súd mal z obsahu prvostupňového
rozhodnutia za preukázané, že stavebný úrad reagoval na námietky žalobcov vznesené v kolaudačnom
konaní, ktoré tvorili aj obsah správnej žaloby. Za stavu, keď žalobcovia v správnej žalobe neuviedli
konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí
stavebného úradu, s ktorými sa žalovaný stotožnil, za nezákonné, nebol pre správny súd vytvorený

dostatočný priestor, aby sa s touto námietkou vysporiadal.

34. Správny súd uvádza, že žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť a na
podporu svojich tvrdení predložiť aj relevantné dôkazy, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho
prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje jednoduché spochybnenie rozhodnutia

orgánu verejnej správy bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych okolností, z ktorých žalobca
vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP.
Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody
nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.

35. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový stav,
na tento správne aplikovali relevantné právne predpisy a vec po právnej stránke aj správne posúdili.
Správny súd, viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, dospel na základe vyššie uvedeného
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

36. Nad rámec uvedeného, správny súd je toho názoru, že žalobcovia nemali byť účastníkmi
predmetného kolaudačného konania. Stavebný zákon v § 78 ods. 1 vymedzuje okruh účastníkov tohto
konania a takéto postavenie priznáva jedine stavebníkovi, vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom a
vlastníkovi pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. V zmysle citovaného zákonného ustanoveniateda žalobcom účastníctvo v kolaudačnom konaní nesvedčalo. V prípade, ak stavebný úrad zlúčil s
kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením (§ 68 ods. 1 Stavebného zákona),
ustanovenie § 78 ods. 2 Stavebného zákona rozširovalo okruh účastníkov kolaudačného konania aj o

účastníkov stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Ani v takomto prípade pre status
účastníka konania nepostačovalo vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musela byť
splnená podmienka, že by sa zmena stavby pred dokončením mohla dotýkať účastníka stavebného
konania. V tejto veci však z kolaudačného rozhodnutia, ako aj z administratívneho spisu vyplýva,
že k spojeniu kolaudačného konania s konaním o zmene stavby pred dokončením v zmysle § 81

ods. 4 Stavebného zákona nedošlo, preto žalobcom nesvedčalo ani postavenie účastníkov konania
v zmysle § 78 ods. 2 Stavebného zákona. Pojem účastníka konania teda definuje tak Stavebný zákon
(v prípade kolaudačného konania je to § 78), ako aj Správny poriadok (§ 14 ods. 1 a 2) ako všeobecný
predpis o správnom konaní. Z ustanovenia § 140 Stavebného zákona vyplýva, že na konanie vedené
podľa Stavebného zákona sa použijú ustanovenia Správneho poriadku len vtedy, ak sám Stavebný
zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu resp. právnu otázku inak. Vzhľadom k

tomu, že Stavebný zákon výslovne pomenúval účastníkov kolaudačného konania (§ 78), bola v danej
veci vylúčená aplikácia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je okruh účastníkov správneho konania
vymedzený všeobecne. Na posúdenie účastníctva žalobcov v kolaudačnom konaní bolo preto potrebné
postupovať podľa ustanovení Stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym
vo vzťahu k Správnemu poriadku.

37. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP. Keďže vo veci úspešnému
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán
štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

38. O trovách ďalších účastníkov v 1. až 2. rade rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov
konania podľa § 169 SSP nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom v konaní
uložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý
ďalším účastníkom konania v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami
s možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto

vyjadrenie správny súd vyžadoval.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na

Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.