Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208326
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4124208326.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: SYNOT TIP, a.s., so sídlom
Továrenská štvrť 1467/24, 059 51 Poprad - Matejovce, IČO: 36 472 565, zastúpený: Benkóczki, Baláž
- advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava-Staré mesto, IČO: 35 917 148, proti
žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, zastúpený
JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o náhradu
škody 1 138 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej
„súd prvej inštancie“) zo dňa 12. júna 2025 č.k. 8C/77/2024-601 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“),

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanýmánároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivplnomrozsahu,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady
škody vo výške 1 138 000 eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného. Žalovanému
priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným

uznesením.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žiadosťou zo dňa 24. 08. 2020 žalobca
žiadal žalovaného v zmysle § 62 ods. 1 písm. f/, g/, h/ a § 62 ods. 2 zákona o hazardných hrách o
vydanie vyjadrení k umiestneniu technických zariadení v prevádzkach TOP GAME CLUB, Braneckého
1511/17, Nitra, Kaviareň FLAS, Radlinského 109/11, Nitra a OKO, Fraňa Mojtu 272/6, Nitra, k prijatiu
všeobecného záväzného nariadenia podľa § 79 ods. 3, ods. 6 a § 15 ods. 16 zákona o hazardných
hrách, a to pre účely správneho konania vo veci udelenia individuálnej licencie na prevádzkovanie

hazardných hier. Žiadosť bola doručená žalovanému dňa 24. 08. 2020. Taktiež druhou žiadosťou zo dňa
03. 09. 2020 žiadal žalovaného o vydanie vyjadrení k umiestneniu technických zariadení v prevádzkach
COCOCAFE, Podzámska 919/18, Nitra a KAVIAREŇ Monte Carlo, Podzámska 2959/18A, Nitra, pre
účely správneho konania vo veci udelenia individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier.
Žiadosť bola doručená žalovanému dňa 03. 09. 2020.
1.1.1. Žalovaný vydal dňa 04. 11. 2020 vyjadrenie č. DaP 140552/2020 k žiadosti žalobcu zo dňa 03.
09. 2020, ktorým neudelil súhlas k umiestneniu a prevádzkovaniu hazardných hier prostredníctvom

technických zariadení na území mesta. Vo vyjadrení konštatoval, že Mesto Nitra má prijaté všeobecné
záväzné nariadenie podľa § 79 ods. 3zákona o hazardných hrách, ktorého účinnosť bola dočasne
pozastavená uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/20/2020 - 171 zo dňa 29. 08. 2020. Dňa
02. 11. 2020 bol na úradnej tabuli Mesta Nitry vyvesený nový návrh Všeobecne záväzného nariadeniaMesta Nitry č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitry. Nesúhlasné vyjadrenie
mesta bolo odôvodnené tým, že umiestnenie a prevádzkovanie zariadení slúžiacich k hazardným
hrám a s tým súvisiace hranie hazardných hier nepriaznivo vplýva na zdravé podmienky a zdravý

spôsob života obyvateľov mesta. Umiestnenie a prevádzkovanie zariadení slúžiacich k hazardným
hrám predstavuje objektívne riziká, nakoľko umožňuje vznik patologického hráčstva so všetkými jeho
negatívnymi dôsledkami nekontrolovaného hrania. Pre patologických hráčov sa hazard stáva jediným
životným stimulom na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt a záväzkov. Zámer
a začatie podnikateľskej činnosti žiadateľa, t.j. umiestnenie a prevádzkovanie zariadení vyvolávajúcich

vznik hráčskej vášne, závislosti a s tým spojených ďalších negatívnych javov je v rozpore so záujmami a
potrebami mesta a jeho obyvateľov. Vyjadrenie bolo žalobcovi doručené dňa 06. 11. 2020. S rovnakým
obsahom a odôvodnením žalovaný vydal dňa 05. 11. 2020 vyjadrenie č. DaP 13818/2020 k žiadosti
žalobcu zo dňa 24. 08. 2020, ktorým neudelil súhlas k umiestneniu a prevádzkovaniu hazardných hier
prostredníctvom technických zariadení na území mesta. Vyjadrenie bolo žalobcovi doručené dňa 06.
11. 2020.

1.1.2. Žalobca listom zo dňa 09. 10. 2020 upozornil Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej aj ako
„úrad“) na porušenie zákona o hazardných hrách Mestom Nitra spočívajúce v nečinnosti mesta vo veci
vydania vyjadrenia a podal podnet na výkon kontroly podľa § 77 ods. 9 zákona o hazardných hrách.
Úrad v odpovedi na upozornenie a podnet na výkon kontroly zo dňa 16. 10. 2020 oznámil žalobcovi, že
nevydanie vyššie uvedeného vyjadrenia, resp. súhlasu obcou, nie je porušením zákona o hazardných

hrách a z toho dôvodu nie je oprávnený vykonať kontrolu.
1.1.3.ProkurátorOkresnejprokuratúryNitravydaldňa11.12.2020vovecipodnetužalobcuupozornenie
č. Pd 307/20/4403-5, kde konštatoval, že nakoľko zákon o obecnom zriadení bližšie neupravuje samotný
procesný postup pri vydávaní vyjadrení k umiestneniu prevádzky na jeho území, je mesto s poukazom
na ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o obecnom zriadení povinné rešpektovať základné zásady správneho

konania. Uvedenému tvrdeniu zodpovedá aj skutočnosť, že žiadateľ o udelenie licencie podľa zákona
o hazardných hrách je povinný takéto vyjadrenie obce k žiadosti doložiť, a preto má na jeho vydanie
zákonné právo. Mesto Nitra bolo povinné pri vydaní vyjadrenia rešpektovať aj jednu zo základných
pravidiel správneho konania, a to zásadu rýchlosti konania. Jednoznačne možno konštatovať, že mesto
Nitra sa uvedenou zásadou neriadilo, nakoľko od podania žiadosti uplynulo viac ako 60 dní a mesto Nitra

nemalo žiadnu zákonnú prekážku, pre ktorú nemohlo žiadosti vybaviť plynule bez prieťahov. Prokurátor
navrhol, aby mesto v budúcnosti pri udeľovaní súhlasu podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona o obecnom
riadení rešpektovalo základné zásady správneho konania a žiadosti vybavovalo v lehotách v zmysle §
49 zákona č. 71/1967 Zb. a aby mesto rešpektovalo zásady správneho konania pri každom vydávaní
osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

1.1.4. Dňa 02. 11. 2020 bol zverejnený návrh všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 7/2020
o zákaze umiestnenia herní a kasína na území mesta Nitry. Nová právna úprava zákona o hazardných
hrách účinná od 01. 11. 2020 (zmena prijatá zákonom č. 287/2020 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon
o hazardných hrách), umožňovala obciam prijať zákaz umiestniť herne aj bez predchádzajúcej petície
občanov. Zo zápisnice z 25. zasadnutia (riadneho) Mestského zastupiteľstva v Nitre konaného dňa 10.

12. 2020 vyplýva, že mestské zastupiteľstvo sa uznieslo na vydaní Všeobecného závažného nariadenia
mesta Nity č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasína na území mesta Nitry.
1.1.5. Úrad pre reguláciu hazardných hier rozhodnutím číslo ÚRHH/000034/2020-160 zo dňa 23. 11.
2020 - Dodatkom č. 15 k rozhodnutiu Úradu pre reguláciu hazardných hier č. 000073/2019 zo dňa 15. 08.
2019, na základe žiadosti žalobcu zo dňa 14. 10. 2020, doplnenej dňa 12. 11. 2020 a 23. 11. 2020, zmenil

individuálnu licenciu žalobcu na prevádzkovanie hazardných hier na termináloch videohier, hazardných
hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a internetových hier v internetovom
kasíne. V rozhodnutí konštatoval, že úradu bolo dňa 02. 11. 2020 doručené oznámenie Mesta Nitra, že
dňa 02. 11. 2020 bol vyvesený návrh všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 7/2020 o zákaze
umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitry. V prípade, ak mesto uvedené všeobecné záväzné

nariadenie schváli a prevádzkovanie herní uvedených v prílohe rozhodnutia bude v rozpore s týmto
všeobecným záväzným nariadením, prevádzkovateľ je podľa § 40 ods. 2 zákona o hazardných hrách,
povinný ukončiť prevádzkovanie v týchto herniach dňom účinnosti všeobecného záväzného nariadenia.
1.1.6. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu
žalovaného, spočívajúceho v jeho nečinnosti a neskorom vydaní vyjadrenia k jeho žiadosti o prevádzku

hazardných hier. Dôvodil, že žalovaný bol povinný vydať vyjadrenie bez prieťahov, riadne a včas,
v primeranej lehote. K žiadosti zo dňa 24. 08. 2020 vydal vyjadrenie dňa 05. 11. 2020 a k žiadosti zo
dňa 03. 09. 2020 vydal vyjadrenie dňa 04. 11. 2020. Ďalej dôvodil, že ak by mesto vydalo vyjadrenie
v primeraných lehotách, úrad by nemusel konanie prerušovať a vydal by rozhodnutie, v ktorom by neboloobsiahnuté obmedzenie žalobcovej podnikateľskej činnosti, t.j. všeobecne záväzné nariadenie by sa na
žalobcu až do 27. 08. 2024 nevzťahovalo a žalobcovi by tak nevznikla škoda.
1.1.7. Výšku škody vyčíslil na základe znaleckého posudku vypracovaného Výskumným ústavom

riadenia hodnoty podniku, z ktorého vyplýva, že výška škody titulom ušlého zisku za obdobie od 01. 01.
2021 do 27. 08. 2024 je 1 138 000 eur.
1.1.8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Dôvodil, že zákon o hazardných hrách neupravuje postup obce
pri vydávaní vyjadrení k umiestneniu a prevádzkovaniu hazardných hier, v zákone absentuje povinnosť
obce poskytnúť vyjadrenie a lehota, v ktorej má obec vyjadrenie poskytnúť. Konanie obce o žiadosti

o vydanie vyjadrenia nie je konaním podľa zákona o hazardných hrách, ani konaním podľa správneho
poriadku, je výkonom samosprávnej pôsobnosti obce podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č .l 369/1990
o obecnom zriadení, nakoľko vyjadrenia nemajú povahu rozhodnutia podľa správneho poriadku.
1.1.9. Žalobca žiadosťou zo dňa 22. 12. 2023 požiadal žalovaného podľa § 15 zákona č. 514/2003
Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku vo výške 1 138 000 eur.
Žalobcovi nebolo oznámené, či bola žiadosť prerokovaná.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 1, § 11 písm. a/, §
14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o zodpovednosti za škodu“), § 4 ods. 3 písm. d/ zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), § 40 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1,

ods. 2, § 79 ods. 3 zákona číslo 30/2019 Z.z. o hazardných hrách (ďalej len „zákon o hazardných hrách“).
1.3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému
nárok na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku, spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za
ktorú zodpovedá žalovaný ako subjektu územnej samosprávy podľa § 10 a 14 zákona o zodpovednosti

za škodu.
1.4. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup žalovaného

spočíva v (účelovo) oneskorenom vydaní vyjadrení v zmysle § 62 ods. 1 písm. f/, g/, h/ a § 62 ods.
2 zákona o hazardných hrách, konkrétne v podpísaní pripravených vyjadrení primátorom mesta so
značným oneskorením. Toto malo za následok, vzhľadom na prijatú zmenu zákona o hazardných
hrách a zverejnenie návrhu všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra na úradnej tabuli, vydanie
individuálnej licencie úradom s podmienkou, ktorá znemožnila žalobcovi zamýšľané prevádzkovanie

hazardných hier po dobu trvania individuálnej licencie. Nebolo sporné, že žiadosť žalobcu o vydanie
vyjadrenia zo dňa 24. 08. 2020, doručená žalovanému toho istého dňa, bola vybavená vyjadrením
žalovaného zo dňa 05. 11. 2020, doručeným žalobcovi dňa 06. 11. 2020, pričom koncept vyjadrenia
bol vyhotovený povereným zamestnancom a predložený na podpis primátorovi dňa 21. 09. 2020. Tiež
nebolo sporné, že žiadosť žalobcu o vydanie vyjadrenia zo dňa 03. 09. 2020, doručená žalovanému toho

istého dňa, bola vybavená vyjadrením žalovaného zo dňa 04. 11. 2020, doručeným žalobcovi dňa 06.
11. 2020, pričom koncept vyjadrenia bol vyhotovený povereným zamestnancom a predložený na podpis
primátorovi dňa 24. 09. 2020. K vydaniu a odoslaniu vyjadrení tak došlo s odstupom 74 a 64 dní.
1.5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovaného, že nemal právnym predpisom stanovenú
lehotu na vydanie vyjadrenia, konkrétne že sa na postup žalovaného pri vydávaní vyjadrenia nevzťahujú

lehoty podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého v
jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom
konania,správnyorgánrozhodnebezodkladneavostatnýchprípadoch,akosobitnýzákonneustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. V danom prípade išlo o vydanie vyjadrenia, ktoré vyžaduje

zákon o hazardných hrách a na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok (§ 97
ods. 1 zákona o hazardných hrách), je nutné ale zdôrazniť, že postup obce pri vydávaní vyjadrení
nie je postupom podľa zákona o hazardných hrách, ale realizovaním jej samosprávnych oprávnení a
povinností podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona o obecnom zriadení. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval,
že správny poriadok sa v zmysle § 1 ods. 1 vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy

správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
aprávnickýchosôb,akosobitnýzákonneustanovujeinak.Vdanomprípadeotakútosituáciunešlo,preto
na postup žalovaného nemožno aplikovať § 49 Správneho poriadku. Napriek tomuto konštatovaniu, súdprvej inštancie dodal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1Sžr/68/2011 pripustil aplikáciu
zásad správneho konania aj na situácie, keď osobitný predpis vylučuje použitie správneho poriadku.
1.6. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou žalovaného, že dĺžka doby vybavenia žiadosti žalobcu

bola ovplyvnená aj mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom a opatreniami pre zabránenie šíreniu
ochorenia COVID-19. Je všeobecne známou skutočnosťou, že toto ochorenie výrazným spôsobom
zasiahlo do všetkých sfér verejného života a značná časť riešenia situácie bola na samosprávach,
pričom v meste Nitra bola jedna z najhorších epidemiologických situácií. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné
prihliadnuť na túto situáciu a akceptovať, ak sa vydanie vyjadrenia oproti minulým obdobiam predĺžilo.

Uzavrel, že fáza vybavovania žiadostí žalobcu do vypracovania konceptov povereným pracovníkom
A. B. (dňa 21 .09. 2020 a 24. 09. 2020), nebola vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti časovo
neprimeraná. Vzásadetútofázuakoneprimeranedlhúneoznačilanižalobca,tvrdiac,ženeodôvodnený
prieťah bol spôsobený následne, keď mali byť pripravené koncepty podpísané primátorom mesta, ktorý
až dňa 02. 11. 2020 dal pokyn na dopracovanie vyjadrení a podpísal ich 04. 11. 2020 a 05. 11. 2020.
1.7. Súd prvej inštancie ďalej k argumentácii žalobcu, že primátor nemal žiadnu zákonnú prekážku

brániacu v podpise vyjadrení dodal, že zohľadniac procesnú obranu žalovaného dospel k záveru, že
žalovaný skutočne nepreukázal také okolnosti, ktoré by odôvodňovali podpis pripravených vyjadrení až
s vyše mesačným odstupom. Náročná situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 určite mohla mať vplyv
aj na okolnosť, kedy mal primátor mesta možnosť zaoberať sa touto agendou a podpísať pripravené
vyjadrenia, avšak sama o sebe neodôvodňuje odstup 39, resp. 42 dní, pokiaľ sa začal primátor

zaoberať vyjadreniami (02. 11. 2020 dal písomný pokyn na prepracovanie). Uvedené je umocnené
tým, že nešlo o náročný postup, pričom vydanie vyjadrení bolo opakovane urgované účastníkom
konania. V podstate išlo o podpis vyjadrení s obdobným obsahom, ktoré sa vydávali pravidelne. Ak aj z
vykonaného dokazovania (napr. výsluchu svedka A. C.) vyplynulo, vybavovanie agendy sa v súvislosti s
epidemiologickou situáciou na mestskom úrade spomalilo. Žalovaný nepreukázal, že daná situácia mala

až taký dopad na bežnú činnosť úradu, resp. primátora, ktorý odôvodňoval podpis vyjadrení vo vyššie
uvedených časových odstupoch. Ak žalobca zameral svoje tvrdenia a dokazovanie aj na subjektívnu
stránku konania primátora mesta (tvrdený úmysel účelovo oddialiť podpis vyjadrení), súd prvej inštancie
k tejto námietke uviedol, že zodpovednosť štátu a samosprávy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je
koncipovaná ako objektívna (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Neposudzuje sa teda

správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto
konania (obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29. septembra 2020). Nie je relevantné,
či mal primátor mesta vedomosť o novele zákona o hazardných hrách, resp. či túto inicioval, ani aký je
jeho postoj k hazardným hrám a nepovažoval preto za potrebné sa k týmto tvrdeniam vyjadrovať.

1.8. Súd prvej inštancie vzhľadom na tieto dôvody konštatoval preukázanie prvej podmienky nároku na
náhradu škody, a to nesprávneho úradného postupu žalovaného, spočívajúceho v porušení povinnosti
žalovaného vybaviť vec žalobcu plynule, bez prieťahov.
1.9. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu je preukázanie existencie škody, ktorá mala
v danom prípade spočívať v ušlom zisku. Žalobca si uplatnil náhradu škody spočívajúcu v ušlom

zisku za obdobie od 01. 01. 2021 do 27. 08. 2024. Dané obdobie predstavuje časový úsek, odkedy
plánoval žalobca začať prevádzkovať hazardné hry na území mesta Nitra (01. 01. 2021) do skončenia
platnosti individuálnej licencie (27. 08. 2024), ak by licencia nebola vydaná s podmienkou vzhľadom
na prijaté všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra o zákaze hazardných hier. Súd prvej inštancie
dodal, že nakoľko v zmysle § 79 ods. 3 zákona o hazardných hrách na prevádzkovateľa hazardnej

hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím
účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecné záväzné nariadenie nevzťahuje do
skončenia platnosti tejto individuálnej licencie, uvedené obdobie nie je dôvod neakceptovať. Tvrdenia
žalovaného o tom, že platnosť licencie mohla byť následne obmedzená, alebo odobratá, predstavujú
len hypotetické úvahy, pričom žalovaný neoznačil konkrétne okolnosti, ktoré by boli príčinou, že žalobca

by nemohol prevádzkovať hazardné hry v pôvodnom rozsahu na základe individuálnej licencie počas
celej doby jej platnosti.
1.10. Výšku škody spočívajúcu v ušlom zisku žalobca preukazoval znaleckým posudkom Výskumného
ústavuriadeniahodnotypodnikus.r.o.č.32/2022avýsluchomznalcov,ktorí spracovávalitentoposudok.
Znalecká organizácia ustálila v znaleckom posudku výšku ušlého zisku žalobcu za dané obdobie na

sumu 1 138 000 eur. K námietke žalovaného týkajúcej sa skutočnosti, že znalci vychádzali z účtovných
závierok žalobcu, ktoré si neverifikovali v účtovníctve a údaje v znaleckom posudku boli nekriticky
prevzaté od žalobcu dodal, že nie je vadou, ak znalci vychádzali z predložených účtovných závierok
bez ich verifikovania (porovnania) s účtovníctvom žalobcu. Účtovná závierka by mala v zásade verneodzrkadľovať stav hospodárenia spoločnosti a stav majetku, pohľadávok a záväzkov, preto pokiaľ nie je
dôvodná pochybnosť o správnosti účtovej závierky (čo nebolo v konaní tvrdené), nie je žiadna prekážka,
aby z nej znalci nemohli vychádzať ako z relevantného podkladu znaleckého dokazovania. Naviac znalci

v rámci výsluchu uviedli, že údaje v účtovných závierkach sú kontrolované finančnou správou, jednak z
pohľadu daňového úradu, z dokladov o účtovníctve, z dokladov v o dani z príjmu a DPH. Zároveň ide o
prísne regulovanú oblasť, kde sa odovzdávajú výkazy úhradu.
1.11. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti znaleckého posudku súd prvej inštancie poukázal
na zoznam príloh posudku, z ktorého vyplýva, že prílohy sú umiestnené na CD nosiči, pripojenom

k originálu znaleckého posudku, pričom údaje z podkladov posudku označených ako „vyúčtovanie tržieb
za roky 2018-2020“ sú prenesené v samotnom posudku. Súd prvej inštancie nezistil formálne nedostatky
znaleckého posudku, ktoré žalovaný vytýkal. Taktiež k ďalšej námietke žalovaného, že znalci vychádzali
z celkového hospodárenia žalobcu obsiahnutého v účtovných závierkach, z ktorých sa nedá vyňať len
činnosť na území mesta Nitry. Uvedená argumentácia však nezodpovedá obsahu posudku, z ktorého
je zrejmé, že znalci mali k dispozícii hospodárske informácie práve z činnosti prevádzok žalobcu v

Nitre (história prevádzkovania hazardných hier), čo potvrdili aj znalci v rámci výsluchu, keď uviedli,
že v prvom kroku preskúmali históriu za predchádzajúce obdobie v kontexte lokality, kde sa činnosť
vykonáva. Znalci uviedli, že ďalej preskúmali štruktúru nákladov po jednotlivých účtovných položkách,
za týmto účelom vyžiadali údaje z účtovníctva. Následne posúdili predložený podnikateľský zámer, ktorý
musel sadnúť na zistenú históriu za obdobie 2018-2020. Uvedený metodický postup je podľa názoru

súdu prináležiaci zisťovaniu rozhodných skutočností vo vzťahu ku konkrétnej lokalite a konkrétnym
prevádzkam. Napokon, ak žalovaný vytýkal znaleckému posudku, že neobsahuje zistenia, či a ako sa
znalci vysporiadali s konkurenčným vplyvom, zásadnými zmenami v prevádzkovateľoch hazardných
hier, vývoja hier v podobe značného presunu hráčov do on-line priestoru a podobne, znalci v rámci
výsluchu uviedli, že v niektorých prípadoch predložené plány korigovali v kontexte relevantného trhu,

teda uvedené faktory zohľadňovali a sú prevedené do redukujúceho koeficientu, ktorý je uvedený v
jednotlivých častiach posudku. Súd prvej inštancie konštatoval, vo vzťahu k spoločnosti žalobcu v
posudku takýto redukujúci koeficient uvedený nebol, z čoho možno vyvodiť, že predložený finančný plán
žalobcu, podľa odborného názoru znalcov, korešpondoval s relevantným trhom.
1.12. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný síce poprel výšku ušlého zisku, ale nepredložil

žiadny dôkaz o inej výške. Pokiaľ žalovaný spochybňuje znalecký posudok predložený žalobcom, mohol
predložiť, alebo navrhnúť dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali inú výšku ušlého zisku. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že žalovaný síce spochybnil najmä formálne náležitosti posudku a sčasti metodiku
skúmania, nevykonal však žiadne skutkové tvrdenia, aká je podľa neho výška ušlého zisku, ako sa mali
preniesť faktory, na ktoré poukazoval, do výšky ušlého zisku, z akých prípadných nesprávnych údajov

znalci vychádzali. Súd prvej inštancie iba dodal, že žalovaný mal po výsluchu znalcov na pojednávaní
poskytnutý zo strany súdu dostatočný časový priestor na zváženie a prípadné predloženie ďalších
skutkových tvrdení a dôkazných prostriedkov. Za stavu, že žalovaný síce poprel výšku ušlého zisku,
avšak neprodukoval žiadne tvrdenia ani dôkazy o inej výške ušlého zisku a za stavu, že súd nezistil
závažné nedostatky posudku odôvodňujúce názor o nepoužiteľnosti jeho záverov, nie je daný žiaden

dôvod z predloženého znaleckého posudku nevychádzať. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
dospel k záveru, že znalecký posudok spolu s vyjadreniami znalcov na pojednávaní (pri absencii iného
dôkazu o výške ušlého zisku), dáva dostatočný podklad pre záver o výške ušlého zisku žalobcu za
rozhodné obdobie vo výške 1 138 000 eur.
1.13. Posledným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Žalobca argumentuje, že v prípade, ak by mesto Nitra vydalo
vyjadrenia včas, teda v období, keď boli pripravené na podpis koncepty vyjadrení, úrad by vydal licenciu
pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o hazardných hrách (01.11.2020), resp. pred zverejnením
návrhu všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasín
na území mesta Nitra, bez obmedzenia jej platnosti, na základe čoho by žalobca mohol prevádzkovať

hazardné hry na území mesta Nitra počas platnosti licencie, do augusta 2024. Žalovaný namietal, že
príčinná súvislosť nie je daná, tvrdiac, že základnou príčinou brániacou žalobcovi v prevádzkovaní
hazardnýchhier bolazmenaprávnejúpravy(t.j.zmenazákonaohazardnýchhrách)aprijatievšeobecne
záväzného nariadenia mesta Nitry o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitra. Ďalej
žalovaný namietal, že ani v prípade, ak by žalovaný vydal vyjadrenia podľa tvrdení žalobcu, úrad by

licenciu nemusel vydať pred zmenou zákona a zverejnením návrhu všeobecne záväzného nariadenia
mesta. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávnehoúkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala (rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 31. januára 2012).
1.14. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalobca dôvodil, že pokiaľ by žalovaný, resp. za žalovaného

konajúci primátor mesta, podpísal pripravené koncepty vyjadrení po tom, ako boli vyhotovené
povereným pracovníkom, úrad by vydal individuálnu licenciu, resp. rozhodol o zmene licencie do
účinnosti zmeny zákona o hazardných hrách (01. 11. 2020) a do zverejnenia návrhu všeobecne
záväzného nariadenia mesta Nitra (02. 11. 2020), a teda licencia by bola vydaná bez obmedzenia podľa
§ 40 ods. 2 zákona o hazardných hrách účinného od 01. 11. 2020 a žalobca by ju mohol prevádzkovať

do 27. 08. 2024. Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe udelenej alebo vydanej licencie
(§ 4 ods.3 zákona o hazardných hrách). Žalobca žiadal úrad o zmenu individuálnej licencie udelenú
rozhodnutím z 15. 08. 2019 na prevádzkovanie hazardných hier na termináloch videohier, hazardných
hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a internetových hier v internetovom
kasíne(§35písm.b/bod12zákonaohazardnýchhrách).Vtakomtoprípademožnoindividuálnulicenciu
udeliť na päť rokov (§ 39 ods. 5 písm. g/ zákona o hazardných hrách). Prijatím zákona č. 30/2019 Z.

z. o hazardných hrách došlo účinnosťou tohto zákona k zmene postavenia obcí na úseku regulácie
hazardných hier. Pôsobnosť obcí udeľovať individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier
prostredníctvom výherných prístrojov umiestnených na jej území a pôsobnosť Ministerstva financií
SlovenskejrepublikyvostatnýchprípadochprešlanazriadenýÚradprereguláciuhazardnýchhier.Obec
v rámci konania o vydanie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier už len poskytuje

vyjadrenia a súhlasy s prevádzkovaním hazardných hier na jej území, ktoré sú platné počas doby
platnosti individuálnej licencie (§ 53 ods. 2 zákona o hazardných hrách). Žalobca tvrdil, že nesúhlasné
vyjadrenie mesta Nitra v septembri 2020 nebolo prekážkou pre vydanie licencie úradom. Vyjadrenie
obce je len jedným z podkladov, ktoré úrad v rámci konania o udelenie individuálnej licencie na
prevádzkovanie hazardných hier skúma, pričom možno konštatovať, že negatívne vyjadrenie obce nie je

automaticky dôvodom na neudelenie individuálnej licencie. Uvedený záver korešponduje aj s faktickým
postupom úradu pri vydávaní licencií, ktorý potvrdil aj svedok A. B., keď uviedol, že spravidla úrad (a
aj predtým ministerstvo) vydávali licencie aj na zákale negatívnych stanovísk mesta opretých o dôvody,
že prevádzkovanie hazardných hier nie je vo verejnom záujme mesta. Preto možno vyhodnotiť, že
negatívne vyjadrenie mesta odôvodnené rozporom so záujmami a potrebami mesta a jeho obyvateľov

poukazujúc všeobecne na negatívne javy spojené s hazardnými hrami, nebol prekážkou pre vydanie
licencie.
1.15. Súd prvej inštancie, pri skúmaní príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
žalobcu a vznikom škody žalovanému dôvodil, že žalovaný vo vzťahu k príčinnej súvislosti namietal, že
základnou príčinou, prečo žalobca nemohol prevádzkovať hazardné hry na územní mesta Nitra, bolo

prijatie novej právnej úpravy účinnej od 01. 11. 2020 (zákona č. zákon č. 287/2020 Z.z., ktorým sa
novelizoval zákon o hazardných hrách) a na to reflektujúce všeobecné záväzné nariadenie mesta Nitra.
S touto námietkou sa súd prvej inštancie stotožnil. Nemožnosť žalobcu prevádzkovať hazardné hry bola
následkom kumulácie viacerých okolností. Prvou bola novela zákona o hazardných hrách účinná od 01.
11. 2020, ktorá umožňovala obciam stanoviť všeobecne záväzným nariadením zákaz hazardných hier

na území obce. Následnou okolnosťou bolo zverejnenie návrhu všeobecného záväzného nariadenia
č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitra. Uvedená skutočnosť mala
za následok, že úrad v rozhodnutí zo dňa 23. 11. 2020 vydal licenciu pre územie mesta v zmysle §
40 ods. 2 zákona o hazardných hrách s podmienkou, že ak mesto všeobecné záväzné nariadenie
schváli a prevádzkovanie hazardných hier bude v rozpore s týmto všeobecne záväzným nariadením,

žalobca je povinný ukončiť prevádzkovanie hazardných hier na území mesta dňom účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia. Ani táto skutočnosť sama o sebe nebránila prevádzkovaniu hazardných hier
žalobcom. Prekážka, ktorá zabránila žalobcovi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť, nastala po
prijatí všeobecne záväzného nariadenia mestským zastupiteľstvom dňom účinnosti tohto všeobecne
záväzného nariadenia. Teda, ak by mestské zastupiteľstvo neprijalo všeobecne záväzné nariadenie

na základe novely zákona o hazardných hrách, zistené omeškanie žalovaného s vydaním vyjadrenia
by nemalo za následok nemožnosť žalobcu prevádzkovať hazardné hry. Žalobcom tvrdená škoda
by nevznikla bez súčasného kumulatívneho pôsobenia vyššie uvedených okolností (zmeny zákona,
zverejnenia návrhu všeobecne záväzného nariadenia počas konania úradu o udelení licencie, prijatia
všeobecne záväzného nariadenia mestským zastupiteľstvom).

1.16. K tvrdeniu žalobcu, že v prípade včasného vydania vyjadrení by úrad vydal žalobcovi licenciu pred
zmenou zákona o hazardných hrách, a teda by nedošlo k vydaniu licencie s podmienkou, na základe
čoho by mohol prevádzkovať hazardné hry počas trvania licencie do augusta 2024 s poukazom na §
79 ods. 3 zákona o hazardných hrách, súd prvej inštancie konštatoval, že vydanie licencie nemuselonastať tak, ako tvrdí žalobca. Bolo preukázané, že koncepty vyjadrení boli vyhotovené 21. a 24.
septembra 2020. Zohľadniac komplikovanú situáciu na jeseň 2020 spôsobenú ochorením COVID-19
a s tým súvisiacou úlohou samosprávy pri jej zvládaní, by podľa názoru súdu prvej inštancie, bolo

akceptovateľné, aby pokiaľ nie je iná zákonná prekážka (ktorá nebola v konaní preukázaná), sa primátor
mesta zaoberal pripravenými konceptami vyjadrení v rozsahu piatich až siedmych pracovných dní (je
akceptovateľné, že v prípade ohrozenia života a zdravia obyvateľov primátor nepristúpi k podpisom
bezodkladne), t.j. vyjadrenia mohli byť odoslané žalobcovi na prelome septembra a októbra 2020, resp.
pri druhom vyjadrení začiatkom ďalšieho októbrového týždňa (začínajúceho pondelok 05.10.2020). V

tomto kontexte nie je podstatné, že primátor bol v práci takmer každý pracovný deň podľa dochádzky,
nakoľko aj v prípade plnenia úloh mimo úradu sa dochádzka eviduje. Keďže v zmysle § 40 ods. 1 zákona
o hazardných hrách, úrad rozhodne o žiadosti o udelenie individuálnej licencie do 30 pracovných dní odo
dňa podania úplnej žiadosti (žiadosť bola podaná ako neúplná bez vyjadrenia mesta a bola doplňovaná
dvakrát - o predmetné vyjadrenia mesta a upravenú štruktúrovanú tabuľku), úrad ani pri zachovaní
zákonnej lehoty nemusel vydať licenciu do zverejnenia návrhu všeobecného záväzného nariadenia a

oznámenia tejto skutočnosti úradu dňa 02. 11. 2020. V danom prípade aj pri zachovaní (na vtedajšie
podmienky) primeranej lehoty žalovaným, by bola skutočnosť, či úrad vydá licenciu s podmienkou alebo
bez nej, závislá od toho, či úrad rozhodne o žiadosti žalobcu do 02. 11. 2020, alebo neskôr v rámci
zákonnej lehoty (to isté platí, ak by boli vyjadrenia podpísané hneď po ich vyhotovení). Ak žalobca
argumentuje tým, že Úrad pre reguláciu hazardných hier by v prípade úplnej žiadosti konal skôr, ako

na konci zákonnej 30 dňovej lehoty (keď aj rozhodol o zmene licencie hneď v deň druhého doplnenia
žiadosti), stále ide o situáciu, kedy je vydanie licencie bez podmienky viazané na neistú skutočnosť a
teda to, či dôjde k žalobcom tvrdenej škode nezávisí v konečnom dôsledku od nesprávneho úradného
postupu žalovaného, ale od toho, ako bude postupovať Úrad pre reguláciu hazardných hier.
1.17. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu a vznikom škody riešil

Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/32/2007 publikovanom pod R 28/2008 v Zbierke rozhodnutí
Najvyššieho súdu č. 3/2008, ktoré je podľa názoru súdu prvej inštancie, vzhľadom na obdobné skutkové
okolnosti, aplikovateľné aj na predmetné konanie. Najvyšší súd uzavrel, že: „nedodržanie lehoty určenej
v § 32 ods. 1 zákona e. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona

č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym
úradným postupom len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré
bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. V danej veci sa žalobkyňa
domáha náhrady skutočnej škody, ktorá podľa jej názoru vznikla tým, že musela zaplatiť daň, ktorú by
nemala povinnosť zaplatiť, pokiaľ by bol katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad do katastra v lehote

podľa § 32 katastrálneho zákona. Najvyšší súd uviedol, že nerešpektovanie zákonom predpísaného
postupu na rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností malo v danej veci za následok
(len) to, že k vkladu nehnuteľností žalobkyne do majetku inej obchodnej spoločnosti a k prevodu
vlastníctva nehnuteľností došlo po lehote vyplývajúcej z § 32 katastrálneho zákona. Táto skutočnosť ale
nebola z hľadiska zmenšenia jej majetku rozhodujúca. Až pridruženie sa ďalšej (katastrálnym úradom

nezapríčinenej) skutočnosti - zmeny právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2002 viedlo k tomu, že prevod
vlastníctva nehnuteľností bol pre žalobkyňu spojený s „novou" daňovou povinnosťou. Z postupného
sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho
úradubolvýznamnýmčlánkomreťazcapríčinanásledkov.Napriektomualezosledurelevantnýchpríčin
a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobkyne nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným

postupom katastrálneho úradu (jej majetok by sa nezmenšil, ak by nedošlo k zmene zákonnej úpravy
dane z nehnuteľností). Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho
úradnéhopostupudospeldovolacísúdzáveru,ževdanomprípadeneboladanápríčinnásúvislosťmedzi
nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu, a tým zmenšením majetku žalobkyne, náhrady
ktorého sa domáha“.

1.18. Súd prvej inštancie s poukazom na tieto okolnosti dospel k záveru, že pokiaľ vznik žalobcom
tvrdenejškodyzapríčiniloviaceroskutočnostíanerešpektovaniepovinnostižalovanéhovydaťvyjadrenie
v primeranej lehote, bolo len jednou z príčin vzniku škody, nemožno hovoriť o bezprostrednej a
priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vzniknutým následkom.
Dodal, že aj keby žalovaný konal v primeranej lehote, vznik škody by bol závislý od ďalšej neistej

skutočnosti, a to či úrad v rámci zákonnej lehoty stihne vydať licenciu pred zverejnením návrhu
všeobecného záväzného nariadenia mesta alebo nie. Preto vychádzajúc zo záverov vyššie uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ak k porušeniu povinnosti žalovaného (nesprávnemu úradnému
postupu) musia pristúpiť ešte ďalšie skutočnosti na to, aby škoda vznikla, nie je možné hovoriť o priameja nesprostredkovanej príčinnej súvislosti. Súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa od
uvedeného rozhodnutia odklonil.
1.19. Sumarizujúc uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca nepreukázal

existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody.
Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú
stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, súd
žalobe vyhovieť nemohol a žalobu zamietol.
1.20. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, dôvodiac, že žalobca sa o tom, že nebude môcť

prevádzkovať hazardné hry v meste Nitra, dozvedel dňa 10. 12. 2020, kedy bolo schválené všeobecné
záväzné nariadenie mestským zastupiteľstvom. Pri zohľadnení § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. premlčacia lehota uplynula najneskôr 21. 07. 2024. Súd prvej inštancie
vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú a stotožnil sa v otázke premlčania s argumentáciou
žalobcu. Prvým dňom, kedy sa žalobca o škode dozvedel podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
mohol byť najskôr prvý deň účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, čo predstavuje prvý deň, kedy

žalobca nemohol prevádzkovať svoju činnosť (pred týmto dňom ani žiadna škoda vzniknúť nemohla).
Žalobca podal dňa 22. 12. 2023 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, od kedy až do márneho
uplynutia 6-mesačnej lehoty, t.j. do 22. 06. 2024 premlčacia lehota neplynula (§ 19 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z.). Premlčacia lehota by tak uplynula 27. 06. 2024, táto sa však predĺžila v zmysle § 8 písm.
a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej

nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 o 41 dní (premlčacia lehota neplynie v čase od 19. januára do
28. februára 2021). Premlčacia doba tak mala uplynúť 07. 08. 2024, žaloba bola na tunajší súd podaná
05. 08. 2024, teda pred uplynutím premlčacej doby.
1.21.O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže vzhľadom na zamietnutie

žaloby bol v konaní úspešný v plnom rozsahu žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Dôvodil, že rozsudok súdu prvej inštancie
je arbitrárny a nepreskúmateľný (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Žalovaný
sa v konaní účelovo bránil tým, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Táto obrana bola
v celom rozsahu vyvrátená, pričom na svoju obranu žalovaný zneužíval tvrdenia o tom, že z morálneho
hľadiska uprednostnil v období COVIDU-19 riešenie ochrany ľudských životov a zdravia pred riešením
inej agendy, v prípade žalobcu agendy prevádzkovania hazardných hier. Skutočným dôvodom

neriešenia agendy však bola animozita primátora mesta Nitra voči prevádzkovateľom hazardných hier.
2.2. Žalobca ďalej v podanom odvolaní poukazuje na zistený skutkový stav. Doplnil, že dňa 19. 06. 2020
bol do parlamentu predložený návrh novely zákona o hazardných hrách, ktorý bol v prvom čítaní za
účastiprimátoramestaNitraprerokovaný na9.schôdziNRSR,uzneseniečíslo208zodňa14.07.2020.
Stanoviská žalovaného boli vypracované dňa 21. 09. 2020, resp. 24. 09. 2020. Novela č. 287/2020 bola

v NR SR napokon prijatá za účasti primátora mesta Nitra dňa 29. 09. 2020, s účinnosťou od 01. 11. 2020.
Pôvodné stanoviská boli poverenému pracovníkovi primátorom vrátená na prepracovanie dňa 02. 11.
2020 a až potom, ako bol na úradnej tabuli mesta Nitra dňa 02. 11. 2020 zverejnený nový návrh VZN č.
7/2020. Napokon žiadosti žalobcu vybavil žalovaný až dňa 06. 11. 2020, t.j. po 64 dňoch, resp. 74 dňoch.
Bežná prax pri vybavovaní obdobných vyjadrení bola taká, že od žiadosti do vyjadrenia neprebehlo viac

ako 7 dní. V auguste 2020 spoločnosti DOXX Bett bola žiadosť vybavená v lehote 4 dní. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, kedy nedbal
na to, aby v rozhodovaní skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa bez relevantného dôvodu pri hodnotení nesprávneho
úradného postupu a následne pri hodnotení príčinnej súvislosti obmedzil iba na konštatovanie nečinnosti

žalovaného od 21. 09. 2020 do 24. 09. 2020, kedy malo dôjsť k vypracovaniu pôvodných verzií stanovísk
k žiadostiam žalobcu a ich predloženiu na podpis primátora. Podľa žalobcu však nesprávny úradný
postup žalovaného spočívajúci v jeho nečinnosti možno z časového hľadiska lokalizovať už oveľa skôr,
najmä s ohľadom na postup žalovaného pri vybavení žiadosti spoločnosti DOXX Bett s.r.o.2.3. Za zásadnú a preukázanú skutkovú okolnosť, ktorú súd prvej inštancie pri svojom hodnotení
nezohľadnil, je skutočnosť, ktorá sa týka vydania rozhodnutia o zmene jeho licencie. Žalobca podal
dňa 14. 10. 2020 na Úrad žiadosť o vydanie dodatku k individuálnej licencie na prevádzkovanie

hazardných hier na termináloch videohier, na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi
a internetových hier v internetovom kasíne, ktorá bola neúplná výlučne z dôvodu pre chýbajúce
vyjadrenie žalovaného mesta Nitra. Žiadosť o zmenu licencie nevykazovala žiadny iný nedostatok, ani
inú vadu. Žalobca po doplnení vyjadrení od žalovaného doplnil Úradu tieto vyjadrenia dňa 12. 11. 2020
a 23. 11. 2020 a Úrad dňa 23. 11. 2020 vydal žalobcovi dodatok č. 15 k licencii. Od doplnenia žiadosti

žalobcu o zmenu individuálnej licencie do vydania rozhodnutia Úradu preukázateľne uplynula lehota 11
dní. Žalobca tým vyvrátil záver súdu prvej inštancie, že sa v prípade rozhodnutia Úradu jedná o neistú
situáciu, nakoľko Úrad po doplnení stanovísk vydal rozhodnutie v lehote 11 dní. Žalobca už listom zo
dňa 02. 10. 2020 urgoval žalovaného o bezodkladné vydanie stanovísk, v ktorom namietal prieťah
a vyslovil obavu z účelového konania žalovaného v spojení s prijatou novelou zákona o hazardných
hrách a mediálne avizovaným postupom primátora mesta Nitra. Zároveň ho upozornil na nezákonnosť

jeho konania, ako aj na to, že si bude voči žalovanému uplatňovať nárok titulom náhrady škody. Podal
tiež podnet na Okresnú prokuratúru Nitra, čím je preukázané, že jedinou skutočnou prekážkou skoršieho
podania jeho žiadosti bolo nezákonné konanie mesta Nitra, nakoľko mu ku kompletnej žiadosti chýbali
stanoviská mesta Nitra. Žalobca je toho názoru, že týmito okolnosťami a skutočnosťami vyvrátil závery
súdu prvej inštancie o absencii príčinnej súvislosti, keď súd prvej inštancie nevychádzal zo skutkových

zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Ak by súd prvej inštancie zohľadnil tieto okolnosti,
najmä skutočnosť, že Úrad vydal rozhodnutia po 11 dňoch po doplnení žiadosti, dospel by k záveru, že
Úradbyprežalobcuvydalrozhodnutieuždňa25.10.2020,resp.26.10.2020atedajehorozhodnutieby
bolo vydané za právneho stavu, kedy ešte nebola účinná novela zákona o hazardných hrách, a preto by
rozhodnutie vydané pre žalobcu neobsahovalo žiadnu podmienku ani obmedzenie vo vzťahu k návrhu

VZN.
2.4. V konaní pred súdom prvej inštancie nebol produkovaný žiadny dôkaz, o ktorý by súd mohol oprieť
svojudomnienkuotom,čibyÚradvydalžalobcovipotrebnérozhodnutievlehotedo31.10.2020,t.j.pred
účinnosťou novely zákona o hazardných hrách, preto je takéto tvrdenie súdu prvej inštancie iba ničím
nepodloženou špekuláciou. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za svojvoľné,

nepreskúmateľné, nedôveryhodné, ale najmä rozporné s dôkazmi, ktoré boli vykonané v rámci konania.
Totoprezentovanévyhodnoteniesúduprvejinštancievychádzaztoho,,žežalobcapodalfaktickyžiadosť
Úradu až dňa 14. 10. 2020, pričom za normálneho stavu aj pri podaní žiadosti v tomto čase by dosiahol
rozhodnutie, na základe ktorého by nebolo možné obmedziť jeho podnikateľskú činnosť.
2.5. Žalobca v podanom odvolaní ďalej poukázal na metodické usmernenie ÚRHH zo dňa 02. 01. 2020.

2.6. Žalobca v podanom odvolaní ďalej poukazuje na nesprávnu úvahu a záver súdu prvej inštancie
o stotožnení sa súdu s námietkou žalovaného v tom smere, že žalovaný vo vzťahu k príčinnej súvislosti
namietal, že základnou príčinou, prečo žalobca nemohol prevádzkovať hazardné hry na území mesta
Nitra, bolo prijatie novej právnej úpravy účinnej od 01. 11. 2020. Poukázal na následnú nesprávnu úvahu
o kumulácii viacerých okolností, s ktorou úvahou sa žalobca nestotožnil a považuje ju za nesprávnu.

2.7. Vytýka súdu prvej inštancie, že nemal vychádzať pri posúdení kritéria príčinnej súvislosti zo
stavu, ktorý bol vyvolaný a spôsobený nezákonným konaním žalovaného. Za situácie, ak by žalovaný
postupoval zákonným spôsobom, by rozhodnutie Úradu bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti
novely zákona o hazardných hrách a nevzťahovala by sa na neho zmena úpravy; v čase vydania
rozhodnutia Úradu by nebol na úradnej tabuli vyvesený návrh VZN č. 7/2020 a rozhodnutie Úradu

a z neho vyplývajúca možnosť podnikateľskej činnosti žalobcu na území mesta Nitra by neboli nijako
ovplyvnené prijatím VZN mesta Nitra č. 7/2020. Tieto okolnosti nie sú ničím iným, ako následkom
nezákonného konania a nesprávneho úradného postupu žalovaného. Celé konanie žalovaného bolo aj
za cenu jeho nezákonnosti motivované tým, aby žalobca nedosiahol vydanie rozhodnutia o jeho licencii
pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o hazardných hrách a pred vyvesením návrhu VZN na

úradnej tabuli. Takéto konanie orgánu verejnej moci nemôže v právnom štáte požívať ochranu.
2.8. Dodal, že žalovaný si musel byť vedomý, že svojim nezákonným a nesprávnym úradným postupom
porušujeprávažalobcu,súčasneznemožňujevýkonzákladnéhoprávaazároveňpovinnostiÚradu,marí
a obmedzuje právo žalobcu, blokuje priebeh a rozhodovanie v licenčnom konaní v rozpore s platnou
legislatívou a teda marí výkon základných práv a povinností Úradu a ohrozuje jeho postavenie a činnosť

ako orgánu štátnej správy pre oblasť hazardných hier.
2.9. K záveru súdu prvej inštancie o absencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym
úradným postupom žalovaného, poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 547/2013,
zo záverov ktorého vyplýva, že pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupnenastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia
prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Taktiež poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/46/2009, Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

30Cdo/840/2014. Je toho názoru, že inkriminovaný nesprávny úradný postup žalovaného, ktorým došlo
k porušeniu práva žalobcu, ako aj k nezákonnému blokovaniu priebehu a rozhodovaniu v licenčnom
konaní v rozpore s platnou legislatívou, a teda k mareniu výkonu základných práva povinností Úradu,
možno považovať za zásadnú a prvotnú príčinu, od ktorej možno nepochybne vyvodiť vecnú súvislosť
so vznikom škodlivého následku pre žalobcu. Konštatuje, že bez nesprávneho úradného postupu

žalovaného, by žalobcovi nikdy nevznikla žiadna škoda. Nie je preto možné konštatovať, že žalobca
nepreukázalexistenciupríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupomžalovanéhoavznikom
škody.
2.10. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
3.Žalovanývpodanompísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcupovažujerozsudoksúduprvejinštancie

vo všetkých výrokoch za správny, pričom súd prvej inštancie ku konštatovanej neexistencii príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci.
3.1. Dôvodí, že zákon o hazardných hrách osobitne neupravuje postup obce pri vydávaní vyjadrení

k umiestneniu a prevádzkovaniu hazardných hier prostredníctvom technických zariadení na jej území,
pričom pôsobnosť obce je upravená iba v súvislosti s povinnými odvodmi do rozpočtu obce, vymáhaním
nedoplatkov, ukladaním sankcií a obmedzením prevádzkovania hazardných hier na území obce
prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. V zákone absentuje aj povinnosť obce poskytnúť
žiadateľovi vyjadrenie k umiestneniu technických zariadení na jej území podľa § 62 ods. 1 písm. f//

zákona a vyjadrenia k prijatiu všeobecne záväzného nariadenia podeľ a§ 62 ods. 1 písm. g/, písm. h/
zákona lehota, v ktorej má obec vyjadrenie žiadateľovi poskytnúť.
3.2. Žalovaný ďalej dôvodí, že z obsahu zákona o hazardných hrách vyplýva, že správny poriadok sa
vzťahuje iba na konania, ktoré sú upravené v zákone, pričom konanie žalovaného v danej veci nie je
konaním podľa tohto zákona, ani podľa správneho poriadku a žalovaný nie je pri vydávaní vyjadrení

v postavení správneho orgánu. Žalobca poukázal na vydanie vyjadrenia žalovaného spoločnosti DOXX
Bet s.r.o. v lehote štyroch dní, však opomenul uviesť, že táto spoločnosť adresovala žalovanému dve
žiadosti, z ktorých iba jedna bola vybavená v tejto lehote.
3.3. Žalovaný v priebehu konania poukazovať na situáciu v danom inkriminovanom období, súvisiacou
s mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom a opatreniami pre zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19.

O tejto obrane žalovaného svedčia aj závery trestného konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na samosprávnu pôsobnosť obce podľa § 4 ods. 3 písm. h/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, podľa ktorého obec najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života
a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej
starostlivosti, vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru

a šport.
3.4. Tvrdenia žalobcu o tom, že ak by žalovaný vydal vyjadrenie skôr, Úrad by vydal povolenie pred
zmenou právnej úpravy, je založené na domnienkach žalobcu. Žalovaný v konaní poukázal na postup
a lehotu podľa zákona o hazardných hrách, v ktorej Úrad rozhoduje do 30 pracovných dní, a teda, že
by ohol v zákonnej lehote rozhodnúť po nadobudnutí účinnosti novely zákona. Ak by aj žalovaný vydal

vyjadrenie v lehote tvrdenej žalobcom, tak by to automaticky neznamenalo, že by žalobcovi bola vydaná
licencia pred nadobudnutím účinnosti zákona. O pôvodnej individuálnej licencii žalobcu rozhodoval Úrad
niekoľko mesiacov.
3.5. Žalobca poukazuje v podanom odvolaní na metodické usmernenie Úradu, pričom opomenul uviesť
záver tohto usmernenia, z ktorého vyplýva, že usmernenie nie je právne záväzným výkladom zákona

o hazardných hrách.
3.6. Žalovaný v podanom vyjadrení ďalej dôvodí, že za základnú a jedinú príčinu obmedzenia žalobcu
v prevádzkovaní hazardných hier na území mesta Nitra, je potrebné považovať zmenu právnej úpravy
v podobe zákona č. 287/2020, pričom prijatie VZN č. 7/2020 o zákaze umiestňovania herní a kasín
na území mesta Nitry nadobudlo účinnosť dňa 27. 12. 2020 a reflektovalo na aktuálnu právnu úpravu.

A contrario, ak by nedošlo k zmene právnej úpravy a prijatiu VZN a žalovaný by vydal vyjadrenia
v rovnakej lehote, viac ako 60 dní, tak by v súvislosti s neskorším vydaním vyjadrení k žiadnej zmene
na stane žalobcu nedošlo. Z uvedeného potom vyplýva, že v bezprostrednej príčinnej súvislosti sožalobcom deklarovaným vznikom škody v podobe ušlého zisku, nemôže byť namietaný nesprávny
úradný postup žalovaného v podobe nevydania vyjadrenia v žalobcom uvedenej lehote.
3.7. Základnou podmienkou prevádzkovania hazardných hier na území mesta Nitra, je vydanie

individuálnej licencie Úradom pre reguláciu hazardných hier. Žalobkyňa nemohla túto činnosť vykonávať
v dôsledku toho, že jej individuálna licencia neumožňovala prevádzkovanie herní podľa § 40 ods. 2
zákona o hazardných hrách v rozpore s VZN č. 7/2020. Teda základnou a jedinou príčinou nemožnosti
prevádzkovania predmetných herní bola platná právna úprava, na základe ktorej Úrad aj rozhodol.
3.8. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcom uvádzanými rozhodnutiami vyšších súdnych autorít.

K rozhodnutiu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 547/2013 v súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1Cdo/105/2012, dodal, že najvyšší súd v uvedenom uznesení konštatoval, že: „ak sa teda
v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či
pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či
k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne
pôsobila ako príčina škody“, t.j. škoda musí byť priamym a bezprostredným dôsledkom pôvodnej

udalosti alebo konania. Dodal, že medzi nečinnosťou žalovaného a legislatívnym procesom neexistuje
žiadne prepojenie. Národná rada SR by zmenu zákona prijala alebo neprijala bez akéhokoľvek vplyvu
žalovaného. Zmena zákona o hazardných hrách a následné prijate VZN sú také skutočnosti, ktoré bez
ohľadu na nečinnosť žalovaného samostatne pôsobili ako príčina nemožnosti žalobcu prevádzkovať
hazardné hry. K otázke príčinnej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

3Cdo/32/2027. Dodal, že skutočnosť, že samotný úradný postup žalovaného nespôsobil škodu v podobe
ušlého zisku, ktorého náhrady sa žalobca domáha, či už z časového hľadiska spadá do obdobia pred
zmenou právnej úpravy, alebo po tejto zmene, nasvedčuje tomu, že vplyv samotného úradného postupu
žalovaného na vznik škody nebol priamy. Ak žalovaný nevydal vyjadrenia v určitej lehote, nemôže len
z tohto dôvodu zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí tejto lehoty do vydania licencie,

resp. jej zmeny, a čo malo mať dopad na vznik škody titulom ušlého zisku.
3.9. Záverom dodal, že ak by aj pripustil, že na vydanie vyjadrení sa vzťahuje zákonná lehota,
nerešpektovanie tejto lehoty by malo v danej veci za následok iba to, že došlo k vydaniu vyjadrení po
tejto lehote. Táto skutočnosť však nie je z hľadiska vzniku škody rozhodujúca. Až ďalšia skutočnosť,
zmena právnej úpravy, viedla k tomu, že žalobkyni bola vydaná licencia do nadobudnutia účinnosti

VZN. Je nepochybné, že len zmena právnej úpravy mala priamy vplyv na to, že úrad vydal licenciu
do nadobudnutia účinnosti VZN. Medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného a vznikom škody
titulom ušlého zisku neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Nie sú tak splnené základné predpoklady pre
uplatnenie zodpovednosti žalovaného za škodu.
3.10. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1 138 000
eur titulom náhrady škody v podobe ušlého zisku dôvodiac nesprávnym úradným postupom žalovaného,
ktorý vydal oneskorene, po 74, resp. 64 dňoch vyjadrenie k jeho žiadosti o umiestnenie prevádzky
žalobcu ako prevádzkovateľa hazardných hier na území mesta Nitra.

5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcovi a nesprávnym úradným postupom
žalovaného.

5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca. Namietal, že v konaní preukázal
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody – ušlým ziskom a oneskoreným vydaním vyjadrenia, stanoviska,
potrebného pre vydanie rozhodnutia Úradom pre reguláciu hazardných hier.6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania

žalobcu, súc viazaný zisteným skutkovým stavom, dôvodmi podaného odvolania, dospel k záveru, že
v danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich
závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa § 220 CSP rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak
po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a

preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
7.1.Odvolací súd iba poznamenáva, že je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej
inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak preto následne odvolací
súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení

rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci;
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie.
8.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Žalobca v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, spočívajúcu v jeho

arbitrárnosti,svojvôli,nedôveryhodnosti.OdvolacísúdOdvolacísúd,predtým,akopreskúmalnapadnutý
rozsudok vo veci samej, skúmal, či súd prvej inštancie nezaťažil konanie vadou konania, namietanou
žalobcom, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
v čom vidí procesnú vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
9.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd
uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R
111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania.
Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia
ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych

záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015
a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval,
že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala
záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p.,
ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP.“. Obdobne argumentoval ústavný súd

v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS
364/2015. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 2/2016.9.2. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby
sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety
a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“
9.3. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací

súd musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok, upravuje odvolací dôvod, odňatie možnosti
konať pred súdom v ustanovení § 365 ods.1 písm. b/ CSP, a po jeho zistení umožňuje odvolaciemu
súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku v danej veci však nezistil žalobcom namietanú vadu konania. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 220 ods. 2 CSP, obsahovalo dôvody
a úvahy, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku

podrobne zaoberal splnením podmienok pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu, zaoberal
sa existenciou a teda samotným nesprávnym úradným postupom, vyhodnotil existenciu škody, ako aj
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody žalobcovi. Súd
prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku podrobne zaoberal argumentáciou zo strany žalobcu, jeho
námietkami prednesenými v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcej sa arbitrárnosti, či svojvôli
súdu prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci. Námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia a následného odňatia možnosti strane sporu konať pred súdom, vyhodnotil
ako účelovú a neopodstatnenú.
10.Následneodvolacísúd,potom,akonezistilvadykonania,procesnépochybeniesúduprvejinštancie,

podrobilprieskumutaksamotnýnapadnutýrozsudok,akoajkonanienasúdeprvejinštancievintenciách
námietok žalobcu, ktoré odôvodnil v podanom odvolaní. Stotožniac sa tak s výrokom napadnutého
rozsudku, ako aj jeho dostatočným a podrobným odôvodnením, viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, iba na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dodáva, že predpokladom vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú tak vydaním nezákonného rozhodnutia, ako aj nesprávnym

úradným postupom, je súčasné, kumulatívne splnenie troch základných predpokladov, a to: 1/ existencia
nezákonného rozhodnutia, a v druhom prípade existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik
škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia, ako aj nesprávneho úradného postupu a vznikom škody. Preukázanie splnenia podmienok
zaťažuje osobu, ktorá sa domáha náhrady či už majetkovej, alebo nemajetkovej ujmy, za vydanie

nezákonného rozhodnutia.
10.1. Prvou podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je existencia nesprávneho úradného postupu. Zákon číslo 514/2003 Z. z. v ustanovení § 16 bližšie
nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod nesprávnym úradným postupom. Je nesporné, že nesprávnym
úradným postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri

ňom alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym
úradným postupom je teda postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu
mu z právnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecne
právny predpis, ale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu. Nesprávnosť
úradného postupu spočíva v tom, že zbavuje osobu práv priznaných právnym poriadkom alebo, že

znemožňuje osobe nadobudnúť práva, o ktoré sa podľa právneho poriadku môže uchádzať. Definícia
nesprávneho úradného postupu akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom právomoci určitého štátneho
orgánu alebo pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde buď k porušovaniu pravidiel ustanovených
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy
funkcie alebo cieľu tejto činnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 60/2003) je

nedostačujúca. Foriem nesprávneho úradného postupu môže byť viac, ako doteraz naznačovala prax
všeobecného súdnictva obmedzujúca nesprávny úradný postup na aktívne alebo chybné správanie
sa pri uplatňovaní právomoci. Právny účinok nesprávneho úradného postupu predpokladá splnenie
podmienok zisťovaných v poradí, ktoré je právne relevantné: 1. postup, 2. úradný a 3. nesprávny. Pod
termín postup možno subsumovať konanie, činnosť štátneho orgánu, ako aj jeho nekonanie. O úradný

postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži
výkonu verejnej moci. Nesprávny úradný postup nemožno stotožniť s uplatňovaním právomoci, aj keď
sa môže javiť, že iný postup ako ten-ktorý orgán verejnej moci uplatní právomoc, nemôže byť úradným
postupom. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základeústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Ak ustanovenie článku 46
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky neinterpretuje vytrhnuté z kontextu alebo v spojení s článkom 2
ods. 2 Ústavy SR, potom aj postup nerešpektujúci právo má povahu nesprávneho úradného postupu.

Nesprávnym úradným postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených
Ústavou SR a odklonu správania určeného orgánu verejnej moci zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 16. 12. 2014 2MCdo 15/2014).
10.2. Zákon o zodpovednosti štátu za škodu bližšie ani nevysvetľuje príčinný vzťah medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu. To znamená, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len
vtedy,akbyškodainak(nebyťnesprávnehoúradnéhopostupu)nevznikla.Akpríčinouvznikumajetkovej
ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti
za škodu má zásadný význam aj otázka, v čom konkrétne spočívala škoda (majetková ujma), za
ktorú sa náhrada požaduje a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vzniká) a

konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť.
11.Odvolacísúdnáslednepopreskúmanínapadnutéhorozsudku,odvolaniažalobcudospelkzáveru,že
súdprvejinštanciesprávneaúplnezistilskutkovýstavveci,správnevyhodnotildôkazyvykonanévrámci
konania a dospel k správnemu záveru. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej
inštancieotom,žežalovanýsadopustilnesprávnehoúradnéhopostupu,keďnerozhodolvovecivydania

stanoviska bezodkladne. V tejto súvislosti iba dodáva, že v danej veci zrejme bolo potrebné zohľadniť
okolnosti, za ktorých žalobca požiadal o vydanie stanoviska k umiestneniu hazardných zariadení,
v nemalej miere to bola mimoriadna situácia, núdzový stav v súvislosti s ochorením COVID-19, kedy je
všeobecne známe, že v rámci celej republiky sa predovšetkým venovala pozornosť všetkých orgánov
samosprávy predchádzaniu tomuto ochoreniu, prijímaniu opatrení v súvislosti s ochranou zdravia

obyvateľstva. Je preto iba pochopiteľné, že prednosť pred akýmikoľvek rozhodnutiami mali rozhodnutia
týkajúce sa ochrany zdravia obyvateľstva. Na druhej strane je nesporné, že nie je ospravedlniteľné, že
žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu po 74, resp. 64 dňoch. V tomto smere, teda v konštatovaní súdu
prvej inštancie o nesprávnom úradnom postupe zo strany žalovaného, sa odvolací súd stotožnil s jeho
záverom. Súd prvej inštancie splnenie tejto prvej podmienky veľmi podrobne odôvodnil, odvolací súd sa

s týmto odôvodnením stotožnil a na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje.
12. Druhou podmienkou pre nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku je preukázanie existencie
škody a jej výšky, v prejednávanej veci, výšky ušlého zisku. V danom prípade žalobca túto výšku
preukázal znaleckým posudkom. Za situácie, že žalovaný nesúhlasil so závermi tohto znaleckého
posudku, nestotožnil sa s jeho výškou, avšak na druhej strane sám nenavrhol vykonanie iných dôkazov

na preukázanie nesprávnosti tejto výšky škody, nepredložil sám iné dôkazy a v konečnom dôsledku ani
sám výšku škodu, ktorý by uznával, netvrdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
sa námietkami žalovaného zaoberal, tieto vyhodnotil a veľmi podrobným spôsobom odôvodnil a uviedol
svoje úvahy, ktorými sa riadil pri akceptovaní záverov znaleckého posudku. Odvolací súd sa s týmito
závermi stotožnil a na tieto dôvody ďalej poukazuje.

13. Poslednou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného
postupu je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
13.1. Zákon o zodpovednosti za škodu (514/2003 Z.z.) nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom a škodou.
V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci

ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach;
vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z

ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi
akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sastáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.
júna 2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009, 1Cdo/121/2020).
13.2. Najvyšší súd SR v uznesení z 31. januára 2012 sp. zn. 6 MCdo 11/2010 uviedol, že príčinná

súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa,
aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v
logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik
škody, vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či
okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná
súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych

súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by
škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky
právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu
tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná
súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností

adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto
príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou
škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti
vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku
škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku
toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú,
prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na Princípy európskeho deliktného práva (Principiles of European Tort Law - PETL), ktoré
(ako dielo popredných predstaviteľov európskej civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe)

právnicky vymedzujú príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu (porovnaj D. E., F. C.
et al., Prokazování příčinné souvislosti multikauzálních škod, Univerzita Karlova v Prahe 2010, str. 89).
Podľa týchto princípov (čl. 3:104, bod 1), ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody,
následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy nemožno
na ňu brať zreteľ (rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/121/2020). V prejednávanej veci odvolateľ namietal

nesprávne právne posúdenie existencie príčinnej súvislosti ako základného predpokladu zodpovednosti
žalovaného za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
13.2.1. V odvolacím súdom prejednávanej veci sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku veľmi
podrobne zaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným ušlým ziskom (náhradou
škody) a nesprávnym úradným postupom žalovaného, spočívajúceho v oneskorenom vydaní stanoviska

pre Úrad podľa zákona o hazardných hrách. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že v prípade, ak by
žalovaný vydal stanovisko v ním očakávanej lehote, t.j. bezodkladne, Úrad pre reguláciu hazardných hier
by bol vydal doplnenie licencie žalobcu ešte pred účinnosťou všeobecne záväzného nariadenia mesta
Nitra č. 7/2020, ktorým sa zakazujú hazardné hry na území mesta a pred účinnosťou novely zákona
o hazardných hrách (30/2019 Z.z. ku dňu 01. 11. 2020).

13.2.2. Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe udelenej alebo vydanej licencie (§ 4 ods.3
zákona o hazardných hrách). Žalobca žiadal úrad o zmenu individuálnej licencie udelenú rozhodnutím
z 15. 08. 2019 na prevádzkovanie hazardných hier na termináloch videohier, hazardných hier na
technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a internetových hier v internetovom kasíne
(§ 35 písm. b) bod 12 zákona o hazardných hrách). V takomto prípade možno individuálnu licenciu

udeliť na päť rokov (§ 39 ods. 5 písm. g) zákona o hazardných hrách). Žalobca podal žalovanému dňa
24. 08. 2020 a 03. 09. 2020 žiadosť o vydanie vyjadrenia obce k umiestneniu technických zariadení
na prevádzkovanie hazardných hier na výherných prístrojoch, termináloch videohier, technických
zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi v herni, internetových hier v internetovom kasíne. Je
nesporné, že žalovaný o týchto žiadostiach rozhodol až dňa 06. 11. 2020. Odvolací súd však poukazuje

na skutočnosť, že sám žalobca, v podanom odvolaní uviedol, že dňa 19. 06. 2020 bol do parlamentu
predložený návrh novely zákona o hazardných hrách, ktorý návrh bol v konečnom dôsledku prijatý dňa
29. 09. 2020 s účinnosťou od 01. 11. 2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už takmer dva mesiace
pred podaním žiadosti o vyjadrenie mesta bol uzrozumený s tým, že v parlamente Slovenskej republikyje návrh na zmenu zákona o hazardných hrách, napriek tomu, žiadosť podal až dňa 24. 08. a 03. 09.
2020. Tvrdenia žalobcu o tom, že ak by žalovaný vydal vyjadrenie skôr, Úrad pre reguláciu hazardných
hier by povolenie žalobcovi vydal ešte pred účinnosťou novely zákona, je založené iba na domnienkach

žalobcu, nakoľko úrad má na rozhodnutie 30 dní. Za situácie, ak by aj žalovaný vydal stanovisko
k žiadosti žalobcu bezodkladne, tak, ako to požadoval, nie je isté, že by úrad bol vydal rozhodnutie pred
účinnosťou novely zákona. Z tohto dôvodu odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie o nepreukázaní priamej príčinnej súvislosti medzi oneskoreným vydaním stanoviska
zo strany žalovaného a vznikom ušlého zisku žalobcovi. V konečnom dôsledku je potrebné poukázať

na skutočnosť, že príčinou obmedzenia žalobcu v prevádzkovaní hazardných hier na území mesta
Nitra, je zmena právnej úpravy, t.j. novela zákona o hazardných hrách a naň nadväzujúce všeobecne
záväzné nariadenie mesta Nitra o zákaze hazardných hier. Vytýkať animozitu primátora mesta Nitra
voči prevádzkovateľom hazardných hier a v tej súvislosti vzhliadnuť priamu príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom (nepodpísaním vyjadrení primátorom mesta) a nárokom titulom ušlého
zisku,jeneopodstatnené.Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožnilsodôvodnenímsúduprvejinštancie

v časti neexistencie priamej príčinnej súvislosti v bodoch 74. až 84. a na tieto dôvody ďalej poukazuje.
14. Odvolací súd taktiež konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými
podstatnými námietkami a tvrdeniami prednesenými stranami sporu v priebehu konania na súde prvej
inštancie, z ktorého dôvodu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi vadami konania,
ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok preto podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní. Dôvodil, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny
a nepreskúmateľný (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
15.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces), je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej

miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala
bezzbytočnýchprieťahov,vjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva (ESĽP) opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania),
t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,

ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie
zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo
vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval
Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne

otázky súvisiace s predmetom sporu.

15.1.2. V danej veci však splnenie podmienok, ktoré by zakladali vyššie uvedený odvolací dôvod,
preukázané neboli. Žalobca v podanom odvolaní nešpecifikoval aké konkrétne práva žalobcu mali byť
zo strany súdu prvej inštancie porušené, súd prvej inštancie umožnil žalobcovi vyjadriť sa v danej

veci, umožnil mu v dostatočnom časovom priestore predložiť súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na
spravodlivý proces a neznemožnil realizáciu jeho procesných práv. Z tohto dôvodu námietku žalobcu
vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.15.2. Z obsahu podaného odvolania odvolateľom jednoznačne vyplýva námietka, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav a na jeho základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP).

15.2.1. Skutkový stav zisťuje súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním. Dokazovanie je časť
civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci.
Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na
zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.

ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie poznatkov o skutkových okolnostiach,
ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná
právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe
nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP, normatívne vyjadrená
v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov robí, je vecou jeho

vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená,
že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak,
konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom
konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 729 s.). Pri hodnotení dôkazov

je súd viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber
dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná
požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (I. ÚS 114/2008).
15.2.2. K namietanému pochybeniu v procese dokazovania odvolací súd ešte uvádza, že pokiaľ

súd nevykonal v priebehu civilného konania všetky aj iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne vyhodnotil niektorý dôkaz, nemožno
to v zásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení
strany. Predmetná judikatúra najvyššieho súdu bola a je akceptovaná aj ústavným súdom napr. v
rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 65/2020, III. ÚS 171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, II. ÚS 153/2019,

II. ÚS 465/2017, IV. ÚS 511/2020. Na druhej strane však ústavný súd napr. v rozhodnutí sp. zn. III.
ÚS 332/09 tiež vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na
posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno
kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Zásadám
spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

základných ľudských práv a slobôd (ďalej len ,,Dohovor“) totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi
urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky)
odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 ústavy
a čl. 6 Základných princípov CSP) a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež
rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018).

Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie vo veci Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, II.
ÚS 410/06). Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Jednotlivý dôkaz hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, relevancii vo

vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd
hodnotívšetkydôkazyvovzájomnejsúvislosti.Knesprávnymskutkovýmzisteniamvykonanýchdôkazov
súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel
formálnej logiky.

15.2.3. V danom prípade po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že
odvolateľom spochybnená hodnotiaca úvaha (resp. jej výsledok) súdu prvej inštancie zodpovedá
zásadám formálnej logiky a je aj preskúmateľná. V posudzovanej veci z rozhodnutia súdu prvej inštancie
je zrejmý jeho myšlienkový postup pri hodnotení dôkazov, výsledkom ktorého bol určujúci skutkový
záver, podľa ktorého nebola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná príčinná súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom žalovaného a žalobcom tvrdenou existenciou škody v podobe ušlého
zisku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol okolnosti, ktoré vzal za preukázané a z
ktorých vychádzal, je z neho zrejmé, že dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s dôrazom
na to, že existencia priamej príčinnej súvislosti v danej veci medzi nesprávnym úradným postupomžalovaného a ušlým ziskom žalobcovi, žalobca nepreukázal. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob,
akým súd prvej inštancie dospel k tomuto rozhodujúcemu skutkovému zisteniu, zodpovedá ustanoveniu
§ 191 CSP v spojení s ustanovením § 185 CSP. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil,

sú v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo
malo byť nimi zistené. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, podľa názoru odvolacieho súdu procesný
postup súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Takýmto
procesným postupom súdu prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu nedošlo k tomu, že by súd
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15.2.4. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že
ak by žalovaný bol bezodkladne vydal stanovisko k jeho žiadosti, nebol by v prevádzkovaní hazardných
hier zo strany Úradu pre reguláciu hazardných hier obmedzovaný a mohol svoju podnikateľskú
činnosť v tomto smere vykonávať. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou vysporiadal v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí a iba
opakovane dodáva, že priamou príčinnou obmedzenia podnikateľskej činnosti žalobcu v hazardných
hrách nebolo oneskorené podanie vyjadrenia zo strany žalovaného, resp. oneskorené podpísanie týchto
stanovísk (negatívnych) zo strany primátora mesta Nitra, ale zmena právnych predpisov, konkrétne
zákona o hazardných hrách, ktorá novela bola daná do Národnej rady SR na prerokovanie ešte v júni

2020, Národná rada SR prijala túto novelu 29. 09. 2020 s účinnosťou od 01. 11. 2020. Z uvedenej
skutočnosti teda jednoznačne vyplýva, že nie oneskorené vydanie stanoviska žalovaným, ale zmena
právnej úpravy (zákona o hazardných hrách a následne vydanie všeobecne záväzného nariadenia
mesta Nitra, ktoré zakazovalo hazardné hry na území mesta), bola príčinou obmedzenia výkonu
podnikateľskej činnosti žalobcu. Námietku odvolateľa preto odvolací súd neakceptoval a vyhodnotil ju

ako nedôvodnú.

15.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
15.3.1.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil nesprávnu aplikáciu právnych

noriem. Žalobca v podanom odvolaní nekonkretizoval o akú mylnú aplikáciu a ktorých právnych noriem
zo strany súdu prvej inštancie malo ísť. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a na správne
zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy. Z tohto dôvodu odvolací súd nevzhliadol tento
odvolací dôvod a námietku odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú.
16. Odvolací súd záverom dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jeden

celok, z ktorého dôvodu je odvolací súd oprávnený poukázať na dôvody, s ktorými sa stotožnil a tieto
neopakovať. Zároveň dodáva, že odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky odvolateľom predložené
otázky a problémy uvedené v podanom odvolaní, ale iba na tie podstatné, ktoré majú právny význam
k prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a námietky odvolateľa uvedené v podanom odvolaní,

vyhodnotil ako nedôvodné a účelové.

17.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným

rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).