Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203178
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5122203178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
právne zast.: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO:
36 865 036 proti žalovanému: A. B. 12.09.1968, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o. so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok,
IČO: 36 862 304, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 2Odi/2/2022-203 zo dňa 16. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 2Odi/2/2022-203 zo dňa 16. júla 2025 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. zrušil oddlženie žalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., ktorým Okresný súd Žilina, uznesením sp. zn.
2Odk/291/2019 zo dňa 24.09.2019 žalovanú zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v
konkurze, v rozsahu, v akom neboli v konkurze uspokojené. Vo výroku II. žalobcovi priznal voči žalovanej
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd tak v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorú žalobca odôvodnil tým, že Uznesením
Okresného súdu Žilina zo dňa 24.09.2019 pod sp. zn. 2Odk/291/2019 bol vyhlásený konkurz na
majetok žalovanej a za správcu bola ustanovená spoločnosť HMG Recovery, k.s., so sídlom kancelárie
Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 189/2019 dňa 01.10.2019. Súd v uznesení rozhodol o oddlžení žalovanej. Žalobca ako veriteľ
a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 26.08.2019 zmluvu o splátkovom úvere č. 5162029917, na základe

ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebný úver na čokoľvek vo výške 21.000 Eur (Zmluva o úvere I.)
K uzavretiu Zmluvy o úvere I. došlo na základe žiadosti o úvere zo dňa 26.08.2019. Úver sa žalovaná
zaviazala splatiť v 96-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 379,67 Eur splatných mesačne
počnúc dňom 15.10.2019. K čerpaniu úveru došlo 26.08.2019 a 30.08.2019. Žalobca ako veriteľ a
žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 27.09.2019 zmluvu o splátkovom úvere č. 5163368742, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebný úver na čokoľvek vo výške 890,- Eur (Zmluva o úvere II.).
Zmluva o úvere II. bola uzavretá na základe žiadosti o úver zo dňa 27.09.2019. Žalovaná sa zaviazala

úver splácať v 96-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,90 Eur dňom 20.11.2019. K
čerpaniu úveru došlo 27.09.2019. Žalobca si do konkurzu vedeného na majetok žalovanej prihlásil
pohľadávku z úveru I. prihláškou pohľadávky vo výške 21.000,- Eur a pohľadávku č. II. vo výške 890,-
Eur. Pohľadávky boli v konkurze zistené. Žalobca sa dozvedel o skutočnosti, že žalovaná sa usilovalao konkurz a o oddlženie dňa 01.10.2019, kedy bolo v Obchodnom vestníku publikované uznesenie
súdu o vyhlásení konkurzu a o jej oddlžení. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu datovaného 11.09.2019,
ktorý podávala žalovaná zastúpená Centrom právnej pomoci a z jeho príloh vyplýva, že návrh obsahuje

vo svojej prílohe rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 02.08.2019, doklad preukazujúci vedenie
exekučného konania v podobe indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií z 03.09.2019,
životopis dlžníka, aktuálnu životnú situáciu, zoznam spriaznených osôb z 11.07.2019, zoznam veriteľov
z 03.09.2019, zoznam aktuálneho majetku dlžníka z 11.07.2019 a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý
dlžník vlastnil v posledných troch rokoch z 11.07.2019.

3. Žalobca mal za to, že došlo k naplneniu skutkových podstát nepoctivého zámeru podľa § 166g ods.
2 ZKR písm. g/, h/, a/, c/, f/. Uvedené odôvodnil tým, že žalovaná podala na Centrum právnej pomoci
žiadosťoposkytnutieprávnejpomociuždňa11.7.2019.Malazámerriešiťsvojedlhyoddlženímeštepred
podaním či už prvej alebo druhej žiadosti o úver u žalobcu. Pri kontaktovaní žalobcu na účely poskytnutia
finančných prostriedkov žalovaná zamlčala, že sa usiluje o oddlženie a vykonala k tomu už aj reálne

úkony. V žiadosti o úver z 26.08.2019 a 27.09.2019 uviedla nepravdivé údaje a vyhlásenia, keď uviedla,
že nie je platobne neschopná, nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu za účelom oddlženia konkurzu
alebo splátkovým kalendárom, neuskutočnila žiaden úkon smerujúci k podaniu niektorého z návrhov,
neobrátila sa na Centrum právnej pomoci za tým účelom, nie je osobou, voči ktorej sa vedie exekučné
alebo obdobné vykonávacie konanie, uviedla v žiadosti úplné a pravdivé údaje. Žalobca pri uzatváraní

zmlúv o úvere I. a II. nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalovaná podniká úkony smerujúce k svojmu
oddlženiu. Zamlčaním dôležitých informácií a nepravdivými vyhláseniami vylákala od žalobcu finančné
prostriedky, ktoré by inak žalobca žalovanej neposkytol. Žalovaná sa pri preberaní záväzkov spoliehala
na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Nemala poctivý zámer a naplnila skutkovú podstatu § 166g
ods. 2 písm. g/ ZKR, nakoľko z jej správania pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa spoliehala

na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Žalobca uviedol, že žalovaná
mala aj snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Pri podaní žiadosti o úver, či už dňa 26.08.2019
alebo 27.09.2019, vykonala reálne kroky smerujúce k oddlženiu. V zozname majetku dlžníka uviedla,
že v súčasnosti nevlastní žiaden majetok a v zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v
poslednýchtrochrokoch,žalovanávyhlásila,ženevlastnilamajetokväčšejhodnoty.Vzoznameveriteľov

označila ako svojich veriteľov tri subjekty, pričom z informácií z Centrálneho registra exekúcií je zrejmé,
že exekučné konania voči žalovanej sú vedené od roku 2007 a 2008, pričom už len vymáhaná súhrnná
istina v exekučných konaniach predstavuje výšku 63.000 Eur. V čase podávania žiadosti o úver mala
vedomosť, že zoznam jej majetku tvoria položky v celkovej hodnote 0,- Eur a zoznam jej záväzkov
tvoria položky v hodnote väčšej ako 63.000 Eur. Konkurz na majetok žalovanej bol zrušený z dôvodu,

že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Oznámenie o zrušení konkurzu bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 213/2020 dňa 04.11.2020. Žalovaná neposkytla majetok do konkurznej podstaty
na uspokojenie veriteľov z dôvodu, že k čerpaniu finančných prostriedkov podľa zmluvy o úvere I. došlo
26.08.2019 a 30.08.2019 a k čerpaniu úveru II. došlo 27.09.2019. V uvedenom období sa tak v čase pred
zverejnením vyhlásenia konkurzu v Obchodnom vestníku nachádzala na účte žalovanej časť finančných

prostriedkov z poskytnutých úverov. Preto možno predpokladať, že ku dňu vyhlásenia konkurzu finančné
prostriedky čerpané z poskytnutých úverov najmä z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere II. sa
nachádzali v majetkovej sfére žalovanej a tieto ako majetok mohli tvoriť konkurznú podstatu. Žalovaná
zároveň nemala poctivý zámer, pretože v zozname majetku neuviedla časť svojho majetku, i keď o ňom
vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť. V zozname veriteľov a v životopise neuviedla

dôležité informácie, resp. uviedla nepravdivé informácie. V zozname veriteľov žalovaná žalobcu vôbec
neuviedla. V žiadostiach o úver uviedla výšku príjmov zo závislej činnosti v priemernom mesačnom netto
vyčíslení vo výške 720 Eur, resp. 750 Eur. Ide o sumu 300 Eur, resp. 330 Eur vyššiu než žalovaná uviedla
v životopise z 11.07.2019. Tým v životopise uviedla rozporné vyhlásenia týkajúce sa jej aktuálnej životnej
situácie. Žalovaná bola podľa žalobcu v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne schopná,

nakoľko od roku 2016 minimálne do dňa zostavenia životopisu, t. j. do 11.07.2019 bola zamestnaná v
spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. a zo životopisu vyplýva, že žalovaná bola zamestnaná
pravdepodobne nepretržite od 11.09.2012. V žiadosti o úver I. uviedla, že jej príjmom je suma 720 Eur
a v žiadosti o úver II. príjem vo výške 750 Eur. Príjmy žalovanej boli dostatočné na to, aby bola schopná
uhrádzať svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv o úvere. Podľa žalobcu teda v čase podania návrhu nebola

platobne neschopná, o čom musela s prihliadnutím na okolnosti vedieť. Aj keď zo životopisu žalovanej
vyplýva dosiahnuté len základné vzdelanie, žalobca má zato, že dosiahnutie základného vzdelania
u žalovanej nie je okolnosťou, ktorá zmierňovala dopady správania sa žalovanej pred jej oddlžením.Podľa žalobcu konanie žalovanej vykazuje relevantný stupeň spoločenskej nebezpečnosti a škodlivosti
zasahujúci nielen veriteľa Slovenskú sporiteľňu a.s., ale aj ostatných veriteľov.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaná žalobný nárok v celom rozsahu neuznala a označila ho za
neopodstatnený. Uviedla, že pri oddlžení mala poctivý zámer, pričom poukázala na splnenie kritérií v
zmysle § 166g ods. 1 ZKR. Podľa žalovanej táto vynaložila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach
svojich možností a schopností. Po začatí konkurzného konania poskytla správcovi a veriteľom všetku
od nej požadovanú súčinnosť. Bola riadne zamestnaná v predajni spoločnosti Kaufland, kde pracuje

aj v súčasnosti, pričom existenciu tohto pracovného pomeru riadne priznala aj vo svojom životopise.
Žalovaná podala návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že to bolo jediným a legálnym riešením
jej ťaživej životnej situácie, v ktorej sa ocitla doslova gniavená dlhmi majúcimi pôvod v minulosti.
Tvrdenie o vzniku nových záväzkov voči žalobcovi krátko pred vyhlásením nie je pravdivé. Žalovaná
síce uzatvorila 26.08.2019 so žalobcom Zmluvu o splátkovom úvere I., avšak nešlo o nový záväzok,
ale len o refinancovanie predtým poskytnutého úveru žalovanej, ktorý táto riadne splácala. Týmto

úverom boli vyplatené skoršie záväzky a to záväzok č. 5155816218 vo výške 18.445,10 Eur a záväzok
č. 5158453061 vo výške 1.085,02 Eur. Z úveru bola žalovanej reálne poskytnutá a poukázaná na
jej účet len suma 1.116,32 Eur. Žalovaná mala v úmysle tento úver riadne splatiť, čoho potvrdením
je aj to, že 15.10.2019 a 19.10.2019 realizovala v prospech veriteľa splátky úveru v sume 3,48
Eur, 353,02 Eur a 23,17 Eur. Úverovú zmluvu žalovaná uzatvorila bez toho, aby ona sama vyvinula

akúkoľvek prvotnú aktivitu. Túto možnosť jej oznámili pracovníčky žalobcu s tým, že výška úroku
z predtým jej poskytnutých úverov je vysoká a takýmto spôsobom môže šetriť. Žalovaná si svoje
povinnosti z predtým uzatvorených úverových zmlúv riadne plnila. Z uvedeného je zrejmé, že nemala
úmysel žalobcu poškodiť. Nevedela, kedy presne bude návrh na konkurz Centrom právnej pomoci
podaný. Podľa nej prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu neobsahujú žiadne nezrovnalosti. Pravdivo

uviedla, že nedisponuje žiadnym majetkom nie nepatrnej hodnoty, nevlastní žiadne nehnuteľnosti,
nehnuteľnosťnabývaniesiprenajíma,nevlastnížiadnemotorovévozidláaniinéhodnotnévecihnuteľnej
povahy. Jediným majetkom, ktorým pred podaním návrhu disponovala, boli správcom riadne spísané
bezvýznamné a bezhodnotné spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v kat. území F. G. H., o ktorých
mala predstavu, že sú výrazne nižšej ako nepatrnej hodnoty, čo v konečnom dôsledku priebeh konkurzu

potvrdil. Tento majetok žalovaná do konkurzu riadne poskytla a v rámci konkurzu sa aj predal. V čase
spísaniaživotopisudňa11.07.2019eštenebolauzavretážiadnazvyššieuvedenýchúverovýchzmlúvso
žalobcom. O nepoctivom zámere v zmysle citovanej zákonnej dikcie môže svedčiť jedine, ak neuvedie
veriteľa fyzickú osobu na dopyt správcu. V tomto smere žalovaná uviedla, že žalobca je právnickou
osobou a aj prípadné neuvedenie právnickej osoby v zozname veriteľov nemá za následok osvedčenie

nepoctivého zámeru na strane dlžníka. Nie si je vedomá toho, že by v návrhu alebo v prílohách k návrhu
uviedla nepravdivú dôležitú informáciu alebo túto informáciu neuviedla. Je jednoduchou osobou bez
akéhokoľvek právnického alebo ekonomického vzdelania. Nepozná obsah ZKR a pri spísaní životopisu
sa riadila stručnými odporúčaniami a vysvetleniami pracovníka Centra právnej pomoci. Uviedla približnú
výšku jej príjmu vrátane sumy, ktorú jej z platu zrážal exekútor. Ani správca, ani Centrum od nej

nežiadalo predloženie výplatných pások, k čomu bola menovaná pripravená ich predložiť. Žiadny doklad
o jej príjme zo zamestnania nebol od nej žiadaný ani žalobcom pri uzatváraní označených úverových
zmlúv a ani následne ustanoveným správcom. V čase vyhlásenia konkurzu nedisponovala žiadnym
iným majetkom a preto nemohla poskytnúť do podstaty žiadny majetok. Celú sumu poskytnutého
úveru vo výške 21.000 Eur s výnimkou sumy 1.116,32 Eur použila na uspokojenie skorších úverov,

ktorými bol úver refinancovaný. Nebola platobne schopná. Vystupovala ako povinná v exekučných
konaniach vedených súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod č. EX 10734/7, EX 10903/8
a EX 10645/8, pričom predmetom týchto exekúcií boli pohľadávky vo výške 41.210,87 Eur, 21.947,87
Eur a 273,85 Eur. Žalovaná ani v minulosti ani v súčasnosti nemala žiadny významnejší majetok,
nikdy nepodnikala, nemá žiadne skúsenosti s podnikaním, nikdy nepôsobila a nepôsobí ako vedúci

zamestnanec, nepôsobí v orgánoch právnickej osoby, nemá žiadne osobitné životné skúsenosti vo
veciach právnych a ekonomických.

5. Okresný súd uviedol, že žalobca v konaní naďalej v celom rozsahu trval na podanom návrhu. Žalobca
poprel skutkové tvrdenia žalovanej v jej vyjadrení. Uviedol, že žalovaná poukazuje na údajný poctivý

zámer prostredníctvom ust. § 166g ods. 1 ZKR, ktorý však pojednáva o správaní sa dlžníka po podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podstatné v prípade oddlženia sú však ekonomické a osobné pomery
dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovanej
ohľadne jej pracovného pomeru v spoločnosti Kaufland, avšak práve pracovný pomer žalovanej vKauflande preukazuje podľa žalobcu jej platobnú schopnosť a absenciu základného predpokladu pre
domáhanie sa oddlženia, ktorým je platobná neschopnosť dlžníka. Platobnú neschopnosť je potrebné
podľa žalobcu posudzovať ako objektívnu neschopnosť a nemožnosť plnenia, a to i čiastočného, o čom

svedčí aj ustálená judikatúra. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo
17.06.2019 sp. zn. 4Odi/4/2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava z 18.10.2018 sp. zn. 8Odi/1/2018.
Žalovaná podľa žalobcu nenaplnila predpoklad platobnej neschopnosti. Tvrdenie o tom, že jej boli
vykonávané zrážky z jej príjmu, žalobca nepoprel. Zároveň žalobca nepoprel tvrdenia žalovanej, že
si svoje povinnosti z uzatvorených zmlúv o úvere riadne plnila. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej,

že vznik nových záväzkov voči žalobcovi krátko pred vyhlásením konkurzu je nepravdivé. Žalobca
nepovažoval za relevantné tvrdenie žalovanej, že Zmluva o úvere I. bola uzatvorená dôvodu oslovenia
žalovanej pracovníčkami žalobcu. Pracovníčky žalobcu nemali vedomosť o krokoch, ktoré žalovaná
vyvíjala za účelom jej oddlženia, čo vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie obidvoch úverov. Žalovaná
sa opätovne zadlžovala v období, kedy vykonávala reálne úkony domáhajúc sa oddlženia. Načerpala
finančné prostriedky nad rozsah pôvodných záväzkov a to vo výške 1.116,32 Eur z úveru I. a na

základe Zmluvy o úvere II. načerpala na svoj bežný účet finančné prostriedky vo výške 890 Eur. Žalobca
poprel tvrdenie žalovanej, že nedisponuje žiadnym majetkom nie nepatrnej hodnoty. Je nepochybné,
že správca spísal do súpisu všeobecnej podstaty spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v kat. území
F. G. H., avšak žalobca nesúhlasí s tým, že išlo o majetok nepatrnej hodnoty a to vzhľadom na ich
súpisovú hodnotu cez 2.000 Eur. Zároveň absentuje informácia vo vzťahu k ďalšiemu nie nepatrnému

majetku nadobudnutému v dôsledku čerpania finančných prostriedkov vo výške 1.116,32 Eur a 890
Eur, ktoré boli načerpané, avšak žalovaná ich v majetku neuviedla. Pokiaľ ide o neuvedenie žalobcu
v zozname veriteľov, žalobca to považuje za nedostatok v správaní sa žalovanej, ktorý má priamu
súvislosť s jej nepoctivým zámerom. Zo zostaveného životopisu dlžníka, aktuálnej životnej situácie a
zoznamuspriaznenýchosôbjenepochybné,ževyhlásenianiesúpravdivéaaktuálneaskresľujúzávero

pomerochžalovanej.Žalobcapoukázalnaniektorésvojetvrdenia,ktoréžalovanouneboliúčinnepopreté
vo vyjadrení, a to že žalovaná sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. V zozname
aktuálneho majetku neuviedla časť svojho majetku, a to vyčerpané finančné prostriedky vyplývajúce zo
Zmlúv o úvere I. a II., spísanie pozemkov v kat. území F. G. H., žalovaná nebola platobne neschopná,
o čom musela vedieť a uvedené skutočnosti účinne nepoprela.

6. Okresný súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 26.02.2025 sa žalobca v celom rozsahu
odvolal na obsah predchádzajúcich vyjadrení. Poukázal na časové súvislosti a to, že žalovaná sa
už 11.07.2019 obrátila na centrum právnej pomoci. Zo zoznamu aktuálneho majetku a životopisu
vyplývajú skutočnosti, ktoré sú reálne nepravdivé. Uvádzala napríklad úplne iný príjem v žiadostiach o

poskytnutie úveru 720 až 750 Eur, pričom v žiadosti o vyhlásenie konkurzu uviedla 420 Eur. Rovnako
uviedla rozdielne údaje o dosiahnutom vzdelaní, pričom v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla, že
má stredné vzdelanie bez maturity, pričom v návrhu o vyhlásení konkurzu uviedla, že má základné
vzdelanie. Takisto uviedla rozdielny počet členov v domácnosti, kde uviedla v žiadosti o poskytnutie
úveru celkovo, že počet v domácnosti je jeden, v žiadosti o vyhlásenie konkurzu štyria. Žalovaná

zamlčala a podpísala nepravdivé vyhlásenia, vykonávala úkony smerujúce k oddlženiu. Uviedla, že
nemá vedenú žiadnu exekúciu. V zozname veriteľov vôbec neuviedla veriteľa Slovenskú sporiteľňu.
Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
R 86/2013 ako aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov 5Odi/5/2022. Žalovaná mala podľa
žalobcu snahu poškodiť svojho veriteľa alebo ho zvýhodniť. Žalovaná na pojednávaní rovnako zotrvala

na predchádzajúcich vyjadreniach. Podľa nej žalobca nepreukázal neexistenciu poctivého zámeru na
strane žalovanej. Pokiaľ mala byť uvedená časť majetku v zozname majetku, tak žalovaná uviedla,
že relevantné nie je samotné neuvedenie v zozname majetku ale neuvedenie ani na základe dopytu
správcu, čiže ak dlžník neopraví ani na dopyt správcu zoznam majetku, dlžník neuvádzal správcu do
omylu po tom, čo dostal nejaký dopyt a tento správne zodpovedal. Pokiaľ ide o poskytnutie úverov,

žalovaná tvrdila, že v jej prípade sa riadila odporúčaniami pracovníčok banky. V danom prípade nešlo
o nový záväzok, ale išlo o záväzok, ktorého cieľom bolo refinancovať pred tým poskytnuté úvery
osobe dlžníka. Zotrvala na tom, že došlo refinancovaniu starého záväzku novým a nedošlo k žiadnemu
majetkovému prospechu na strane dlžníka. Žalovaná uviedla, že banka je subjektom právnych vzťahov,
ktorý má dostatočné personálne vybavenie, má ekonomické oddelenie, má právne oddelenie a banka

už v čase poskytnutia úveru musela vedieť o tom, že voči dlžníkovi je vedené iné exekučné konanie.
Banka má prístup do Registra exekúcií, čiže už v čase uzatvárania úveru musela banka vedieť o
iných záväzkoch dlžníka. Pokiaľ ide o poskytovanie súčinnosti, tak túto súčinnosť žalovaná poskytovala
správcovi aj veriteľom. Zamestnala sa, resp. bola zamestnaná, počas celého oddlženia pracovala.Jediným jej majetkom boli podiely v spoluvlastníctve na pozemkoch vo Vavrišove a v Dovalove. Tieto
boli riadne v zozname majetku označené a boli aj predmetom predaja zo strany správcu a výťažok bol
použitý pre potreby veriteľov. Žalovaná nikdy nepodnikala, nemala žiadny hodnotnejší majetok a pokiaľ

išlo o majetok v Dovalove a Vavrišove, išlo o majetok v zanedbateľnej hodnote.

7. Okresný súd uviedol, že podľa žalobcu v prípade konania žalovanej došlo k ukážkovému prípadu
nepoctivého zámeru, pričom na pojednávaní žiadal, aby žalovaná predložila výplatné pásky za rok
2018 a 2019, potvrdenie z ohlasovne, ktoré sa týka trvalého pobytu, resp. to, kde býva a taktiež z

toho vyplývajúce nesplnenie si povinnosti zo strany žalovanej vo vzťahu k hláseniu svojho pobytu. Za
týmto účelom bolo pojednávanie odročené. Žalobca na pojednávaní označil a predložil ako dôkazné
prostriedky výpis z bežného účtu žalovanej za obdobie január až september 2019, august 2019, odborné
stanovisko ohľadne ohodnotenia nehnuteľností, ktoré úmyselne žalovaná neuviedla v rámci prehľadu
svojho majetku, výpisy z účtu vo forme sumáru, ktoré sa týka objemu prostriedkov, ktorými žalovaná
disponovala za roky 2021 až 2025, pričom ako vyplýva z výpisu z účtu za mesiace január 2019 až

september 2019 mala na bežnom účte žalovaná k dispozícii finančné prostriedky vo výške skoro
20.000 Eur, konkrétne to bolo 19.417,31 Eur. Cena pozemkov podľa žalobcom predloženého odborného
oceneniapresahovalasumu11.000Eur.Zaobdobierokov2021ažmarec2025,toznamenáza4rokya3
mesiace mala žalovaná k dispozícii finančné prostriedky na bežnom účte, ktorý vedie žalobca, v celkovej
výške 148.340,- Eur. Zároveň žalobca poukázal na výpis z účtu za rok 2025, kedy v mesiacoch január až

marec boli žalovanej poukázané zo strany spoločnosti Tipsport SK finančné prostriedky v celkovej výške
7.065 Eur. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že čo sa týka ocenenia pozemkov, tak
neboli oceňované konkrétne pozemky nachádzajúce sa v kat. území F. G. H.. Nebolo zohľadnené to,
že žalovaná má k týmto pozemkom spoluvlastnícky podiel a nie je ich výlučná vlastníčka. Opakovane
uviedla, že čo sa týka predloženia výplatných pások, tak tieto sú viac ako 7 rokov spätne a žalovaná

týmito páskami nedisponuje. Uviedla, že žalovaná úver nežiadala. Nemala žiadny nečestný úmysel.
Bolo jej ponúknuté zo strany banky, nakoľko úroková sadzba bola vysoká, tak jej bolo poskytnuté, aby
bolo možné úver refinancovať, nakoľko úrok bol nižší.

8. Okresný súd uviedol, že dňa 13.06.2025 právny zástupca žalobcu súdu doručil rozsiahle písomné

vyjadrenie žalobcu, v ktorom poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, na ústavné princípy
právneho štátu, na rozhodovaciu prax NS SR, KS v Banskej Bystrici, na časovú os právne významných
skutočností v prejednávanej veci od podania žiadosti žalovanej o poskytnutie právnej pomoci ohľadom
konkurzu na svoj majetok až vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej a jej oddlženie a prihlásenie
si pohľadávok žalobcu v konkurze. V časti XXIX. vyjadrenia uviedol prehľad prostriedkov na bežnom

účte žalovanej.

9. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2025 žalobca uviedol, že dlžníčka disponovala v čase približne
ani nie dva roky pred začatím takéhoto konania, resp. následne po ukončení konkurzného konania 4
roky a 3 mesiace peňažnými prostriedkami vo výške približne 200.000 Eur, pričom veriteľom absolútne

nič nezaplatila. Súčasťou príjmov boli plnenia od spoločnosti Tipsport v rozsahu viac ako 7.000 Eur, pri
ktorých je povinnosť minimálne polovicu z nich poskytnúť na plnenie veriteľom. K tvrdeniu žalovanej o
bankových výpisoch ako údajne nezákonných dôkazoch z hľadiska bankového tajomstva uviedol, že
je to absurdné tvrdenie vzhľadom na zmysel a význam bankového tajomstva, kedy cieľom tajomstva
je ochrana pred sprístupňovaním informácií nejakým tretím osobám. Uvedené je vylúčené v súdnom

konaní, ktorého účastníkom je banka a klient banky. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
uviedla, že platná právna úprava chráni bankové tajomstvo, dokonca je skutkovou podstatou trestného
činu. Banka je účastníkom konania, to ju neoprávňuje zneužiť jej dominantné postavenie a predkladať
akékoľvek výpisy z účtu klienta, s ktorým je v spore. Správny by bol taký postup, že bolo právom
banky navrhnúť, aby súd vyžiadal takéto výpisy z účtu klientky a vtedy by to bol zákonný dôkaz.

Právny zástupca je v danom prípade treťou osobou a nie je oprávnený sa oboznamovať s bankovým
tajomstvom.Klientkavpostavenížalovanejmunikdynedalasúhlasnanahliadaniedojejúčtov.Žalovaná
predložila na pojednávaní listinný dôkaz - čestné prehlásenie dcéry I. F. B., z ktorého je zrejmé, že
táto osoba žije v spoločnej domácnosti so žalovanou, spoločne znášajú náklady na domácnosť a táto
osoba disponuje aj s účtom svojej matky, t.j. žalovanej. Na tento účet realizuje vklady, výbery a prevody

finančných prostriedkov. Predložila tiež listinný dôkaz - zmluvu o vyplatení výhry, uzatvorenú medzi
spoločnosťou TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. a F. B., z ktorej obsahu vyplýva, že ak niekto
hrá hazardné hry a má čiastočný úspech, tak je to práve F. B.. Ide teda o jej výhry od januára do
marca 2025. Právny zástupca žalobcu trval na tom, že ak je niekto vlastníkom účtu, je aj vlastníkompeňažných prostriedkov, či je niekto disponent alebo nie, nemá s tým žiadnu súvislosť, všetky prostriedky
na účte sa stávajú prostriedkami v prospech vlastníka účtu. V prípade výpisov z účtu žalovanej nejde
o nezákonný dôkaz, žiadne bankové tajomstvo porušené nebolo. Poukázal na to, že neexistuje žiadne

časové obmedzenie, poctivý zámer sa hodnotí podľa správania sa žalovanej po tom, ako skončí
oddlžovacie, resp. konkurzné konanie. Práve preto sa stanovuje 6 ročná lehota, dlhy nezanikajú, ale je
povinnosť ich hradiť. Žalovaná vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že banke nedala súhlas,
aby jej účty zverejnil, neboli to ani úplné výpisy. Vklady realizované v banke boli dané jej dcérou J.
K., predtým L., ktorá jej pomáhala pri finančných problémoch. Právny zástupca žalobcu uviedol, že

skutočnosti týkajúce sa výhry v číselnej lotérii EXTRA VÝPLATA nemajú žiadny súvis s týmto konaním,
ide o vyplácanie finančných prostriedkov na iný peňažný účet. Opätovne zdôraznil, že žalovaná bola
platobne schopná, mala dostatok peňažných prostriedkov podľa predložených výpisov z banky a to pred
aj po konkurznom konaní. Podľa informácií SLSP bola žalovaná pripravená jej pohľadávku v podstatnej
časti pred pojednávaním vyplatiť. Právny zástupca trval na nedôvodnosti podanej žaloby.

10. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalovaná svojím správaním naplnila skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru vyplývajúcu z § 166g ods. 2 písm. g), a), c), h) ZKR, zároveň uviedol, že v konaní
nebolo preukázané konanie žalovanej podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, nakoľko žalovaná bola platobne
neschopná.

11. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prvom rade skúmal splnenie procesných
podmienok. Žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia §
166f ods. 1 ZKR, nakoľko ide o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného
konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený na Okresnom
súde Žilina, v rámci ktorého bol veriteľ v postavení žalobcu dotknutý oddlžením. Žalobca je veriteľom

dotknutým oddlžením, keďže jeho pohľadávka vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm.
a) ZKR) a zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZKR) a preto je aktívne vecne
legitimovaným subjektom na podanie žaloby o zrušenie oddlženia o nepoctivý zámer. Žalovaná je
pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, lebo bola oddlžená. Uznesenie o vyhlásení konkurzu
na majetok dlžníka - žalovanú zo dňa 24.09.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 189/2019

s účinkami 02.10.2019. Žalobca tak podal žalobu v zákonom stanovenej šesťročnej lehote, nakoľko
žaloba bola podaná dňa 14.04.2022.

12. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná bola platobne schopná. Vymedzil
podmienky platobnej neschopnosti fyzickej osoby a uviedol, že pokiaľ ide o objektívnu neschopnosť

dlžníka plniť, tak možno konštatovať, že ide o stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych prostriedkov,
aby splatný peňažný záväzok uhradil. Ide o situáciu, kedy dlžník nie je schopný splatiť pohľadávky
veriteľa v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to chcel. Platobná neschopnosť musí byť všeobecná a
musí byť zrejmé, že plnenie je pre dlžníka nemožné. Samotná existencia príjmu žalovaného, prípadne
existencia pracovno-právneho vzťahu neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti

vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existenciu finančného majetku žalovaného.
V danom prípade ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen jednej jednotlivej
pohľadávky a schopnosti túto pohľadávku uhrádzať. Platobne neschopným sa rozumie ten, koho
peňažné záväzky nie sú kryté jeho finančným majetkom. Finančným majetkom sa pritom rozumejú
peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu, peňažné pohľadávky, dlhové cenné papiere atď. Podstatou

definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je dlžník schopný záväzok uhradiť v splátkach, ale
či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti. Okresný súd
odkázalnarozhodnutia KrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.41CoKR/10/2023-113zodňa31.10.2023,
43CoKR/31/2023 zo 16.11.2023, 41CoKR/10/2023 z 31.10.2023, 43CoKR/17/2021 z 22.092021
a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 4Obdo/37/2022 zo dňa 14.06.2023, 5Obdo/18/2022 zo

dňa 31.01.2023, 4Obdo/44/2022 z 02.08.2023, 4Obdo/35/2022 zo 14.06.2023, 4Obdo/37/2022 zo
14.06.2023, 5Obdo/9/2022 z 18.04.2023, 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023.

13. Okresný súd prisvedčil žalobcovi, že žalovaná v zozname majetku neuviedla svoj majetok a to
nehnuteľnosti (spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v Dovalove a Vavrišove), ani zostatok úveru I.

vo výške 1 116,32 Eur a finančné prostriedky z úveru II. vo výške 890 Eur. V súvislosti s pojmom majetok
nepatrnej hodnoty, na ktorý sa neprihliada pri zápise do zoznamu majetku v rámci oddlženia, poukázal
na rozhodnutie NS SR 1Obdo/74/2021 a uviedol, že v zmysle § 48a vyhl. č. 665/2005 Z.z. sa majetkom
väčšej hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota predstavuje 2.000 Eur. Žalovaná malavedomosť o svojom nehnuteľnom majetku, avšak v zozname majetku ho neuviedla. Ohľadne hodnoty
predmetných nehnuteľností žalobca súdu predložil odborný cenový odhad pozemkov k.ú. F. G. H.,
z ktorého vyplýva hodnota pozemkov 11.599,30 Eur. K odbornému odhadu žalovaná uviedla, že v

danom prípade neboli oceňované konkrétne pozemky žalovanej, avšak k hodnote týchto pozemkov
sa nevyjadrila, ako ani k dôvodu, prečo neboli žalovanou uvedené v zozname majetku. Žalovaná
neuviedla, z akej hodnoty a na základe akej skutočnosti považovala nehnuteľnosti predstavujúce jej
spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach za bezvýznamné a bezhodnotné. Neuviedla,
kedy a akým spôsobom ju správca dopytoval ohľadne spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, či

na dopyt správcu reagovala a akým spôsobom. Žalovaná iba uviedla, že správcovi poskytla súčinnosť,
avšak nie je zrejmé v čom jej súčinnosť spočívala a akým spôsobom bola poskytnutá. Z konkurzného
spisu vyplýva, že vedomosť o nehnuteľnostiach správca konkurznej podstaty nadobudol až na základe
dopytu na geodetický a kartografický ústav. Tieto boli následne v konkurze speňažené, súd nemá
vedomosť za akú hodnotu. Z konkurzného spisu je známa iba ich súpisová hodnota. Žalovaná netvrdila a
ani nepreukázala, z akej hodnoty uvedených nehnuteľností pri vyplňovaní zoznamu majetku vychádzala

a z akého dôvodu ich v zozname majetku neuviedla. Ak by teda súd vychádzal z hodnoty nepatrného
majetku vo výške 2000 Eur, dospel by potom k záveru, že žalovaná mala v zozname majetku uviesť
svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnom majetku. Pokiaľ ide o uvedenie, resp. neuvedenie zostatku
finančných prostriedkov z úveru I. a II. v zozname majetku, okresný súd uviedol, že nakoľko tieto
prostriedkynadobudlažalovanáaždňa26.08.2019a27.09.2019azoznammajetkuakoprílohaknávrhu

na vyhlásenia konkurzu je datovaná dňom 11.07.2019, uvedenými finančnými prostriedkami ku dňu
vyhotovenia zoznamu majetku žalovaná nedisponovala a preto ich ani nemohla v zozname uviesť.

14. Okresný súd v súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaná v zozname veriteľov a v životopise
neuviedla dôležité informácie, resp. uviedla nepravdivé informácie, uviedol, že v danom prípade je

potrebné prisvedčiť žalobcovi, že v žiadosti o poskytnutie úveru I. a II. uviedla žalovaná údaje, ktoré nie
sú zhodné s údajmi, ktoré uviedla v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu - v životopise. Nezhodné a
rozdielne údaje sa týkali údajov o výške jej príjmu, údajov o počte detí a údajov o dosiahnutom vzdelaní.
Žalovaná sa k uvedeným skutočnostiam a rozdielnym údajom nevyjadrila a ani neuviedla, ktoré údaje
sú správne a prečo sú rozdielne. K výške svojho príjmu nepredložila žiadny dôkaz. Aj keď predmetom

tohto konania nie je posudzovanie splnenia povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalobkyne pri žiadosti
o poskytnutie spotrebného úveru a posúdenie dôsledkov nesplnenia tejto povinnosti, ale posúdenie
konania a správania žalovanej vo vzťahom k žalobcom tvrdenému nepoctivému zámeru pri oddlžení,
konkrétne jej konania vo vzťahu k žalobcovi pri žiadosti o poskytnutie úveru, kedy žalovaná, hoci má
zákonom uloženú povinnosť poskytnúť všetky relevantné údaje pri žiadosti o úver za účelom posúdenia

jej bonity, faktom je, že uviedla iné skutočnosti ako v žiadosti o podanie návrhu na oddlženie. Predmetom
tohtokonaniajeskúmaniesplneniapovinnostisplneniapredpokladovaposudzovaniekonaniažalovanej
zhľadiskapoctivéhozámerupreúčelyoddlženia.Osobouzodpovednouzasprávnosťúdajovuvedených
v návrhu na oddlženie vrátane príloh je dlžník podávajúci takýto návrh. Len táto osoba svojím podpisom
prehlási správnosť a úplnosť všetkých uvedených údajov. Ak žalobca poukazuje na nesprávnosť a

neúplnosť údajov, je potom úlohou žalovanej, aby tieto jeho tvrdenia vyvrátila a vyjadrila sa k tvrdeniam
týkajúcich sa nezhodných údajov. Žalovaná v rámci procesnej obrany netvrdila a nepreukázala, aké
údaje týkajúce sa jej príjmu, počtu členov domácností a dosiahnutého vzdelania sú správne, prečo boli
uvedené rozdielne a či ohľadne týchto konkrétnych údajov bola dopytovaná správcom.

15. Okresný súd poukázal na chronológiu právne významných skutočností: 11.07.2019 podanie
žiadosti žalovanej o poskytnutie právnej pomoci ohľadom konkurzu na svoj majetok centru právnej
pomoci; 11.07.2019 prílohy zoznam spriaznených osôb, zoznam aktuálneho majetku dlžníka a zoznam
majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch; 02.08.2019 rozhodnutie
Centra právnej pomoci; 26.08.2019 žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o

splátkovom úvere; 26.08.2019 a 30.08.2019 čerpanie úveru I.; 03.09.2019 indikatívna informácia z
Centrálnehoregistraexekúcií;11.09.2019podanienávrhunavyhláseniekonkurzunamajetokžalovanej;
24.09.2019 uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu; 27.09.2019 uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere
II.; 01.10.2019 vyhlásenie konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku č. 189/2019; 31.10.2019 obe
pohľadávky boli prihlásené a zistené. Okresný súd na základe uvedenej časovej chronológie dal do

pozornosti odôvodnenie rozsudku NS SR 4Obdo/35/2022 zo dňa 14.06.2023, v zmysle ktorého obdobie
skúmania poctivého zámeru dlžníka na návrh veriteľa v konaní o zrušenie oddlženia pred podaním
návrhu na oddlženie spätne do minulosti nie je ohraničené žiadnou lehotou. Jedinou časovou hranicou
je len lehota na podanie návrhu na oddlženie a to lehota 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určeniasplátkového kalendára. Podľa Najvyššieho súdu je možné skúmať spätne celé obdobie správania sa
dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie bez obmedzenia a po jeho podaní, avšak ak konkrétne
správanie dlžníka v tomto období veriteľ namieta a preukazuje. Toto správanie je nutné posúdiť vo

všetkých súvislostiach s dopadom na záver, z ktorého možno vyvodiť, že nemal úprimnú snahu riešiť
svoj dlh alebo dlhy voči dotknutému veriteľovi v medziach svojich schopností a možností.

16. Okresný súd uviedol, že vyššie opísané správanie žalovanej pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu v časových súvislostiach je možné subsumovať pod skutkovú podstatu nepoctivého zámeru

podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Žalovaná svojím konaním poškodila žalobcu ako veriteľa. V období
cca mesiac a pol potom, ako požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní
o oddlžení, požiadala žalobcu o úver I. a II.. Žalovaná tvrdila, že nešlo o nový úver (v prípade úveru I.),
avšak aj v prípade, že týmto úverom došlo k refinancovaniu pôvodného úveru, išlo o nový úver, ktorý
sa zaviazala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach a to v období, keď už požiadala o
pomoc pri podaní návrhu na oddlženie a o úver II. požiadala žalobcu v čase, keď už bol podaný návrh

na oddlženie na príslušnom súde. Z takéhoto konania žalovanej nevyplýva jej poctivý zámer, súd nemal
preukázanéokolnostiuvedenéhokonaniažalovanej,žalovanáibatvrdila,žebolaoslovenápracovníčkou
žalobcu, avšak v danom prípade nebolo preukázané, ako v skutočnosti k podaniu žiadosti o poskytnutie
úveru došlo. Zároveň aj na tomto mieste súd poukazuje na niektoré údaje, ktoré žalovaná uviedla v
žiadostioposkytnutieúveruI.aII.aktorébolinepravdivéato,žežalovanániejeplatobneneschopná,že

sa voči nej nevedie exekučné konanie, že nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu za účelom oddlženia,
žesaneobrátilanaCentrumprávnejpomoci.VčasepodávaniažiadostioúverI.žalovanáužmalapritom
podanú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci ohľadom návrhu na oddlženie.

17. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci

svojich možností okresný súd konštatoval, že nebolo sporné, že žalovaná po vyhlásení konkurzu na
nevymáhateľnú pohľadávku žalobcu neuhradila žiadne finančné prostriedky. Podľa súdu však žalobca
vychádzal z nesprávnej interpretácie § 166g ods. 1 ZKR. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa
poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu posudzovala podľa toho, či dlžník uhradil niektorú z
oddlžením nedotknutých pohľadávok. Ak by to tak bolo, inštitút oddlženia ako šanca na nový začiatok

pre dlžníkov by nemal žiadny zmysel. V § 166g ods. 1 ZKR uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať v súvislosti s poskytovaním súčinnosti
správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade nie nepatrného dedenia,
daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil

alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad by išiel proti podstate
inštitútu oddlženia. Žalobcom uvádzaný dôvod teda podľa súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie
oddlženia, nakoľko nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka.

18. Okresný súd upozornil, že skutková podstata nepoctivého zámeru podľa § 166f ods. 2 písm. g/ ZKR

je postavená na hypotéze „pokiaľ je možné usudzovať“. Znamená to, že uvedená skutková podstata
zohľadňuje reálne stav v rámci rôznych životných situácií a konkrétnych skutkových okolností, keď
naplnenie tejto skutkovej podstaty nepoctivého zámeru ako vnútorného vzťahu medzi pohnútkou, t.
j. motívom a následným konaním predpokladá zistenie takých skutkových okolností, ktoré umožnia
súdu prijať záver o nepoctivom zámere dlžníka, a to z dôvodu, že pri preberaní záväzku sa spoliehal

na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. K takémuto záveru možno dospieť na základe zisteného
správania dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pri preberaní záväzku sa žalovaná
spoliehala na to, že dlh bude riešiť konkurzom vzhľadom na jej vedomosť o svojej finančnej situácii, t. j.
pri nemožnosti uhrádzania dohodnutých splátok, na ktoré sa voči žalobcovi zaviazala, a to vzhľadom aj
na krátkosť času od poskytnutia úveru a vykonania úkonov smerujúcich k podaniu návrhu na konkurz.

Sama žalovaná tvrdila, že bola v ťaživej životnej situácii, gniavená dlhmi majúcimi pôvod v minulosti.
V prípade čerpania úveru I. išlo o refinancovanie pôvodných úverov, ktoré mala žalovaná u žalobcu, k
čerpaniu úveru II. sa žalovaná nevyjadrila a neuviedla, na aký účel boli použité finančné prostriedky z
tohto úveru. Rovnako sa nevyjadrila, na aký účel boli použité finančné prostriedky, ktoré jej ostali z úveru
I., nakoľko neboli použité na refinancovanie úveru v plnej výške. Už v čase podania žiadosti o úver I. a II

si musela byť žalovaná vedomá toho, že úvery nebude mať z čoho splácať. Žalovaná nepreukázala, že v
čase poskytnutia úveru bola schopná tento splácať a že iba v dôsledku nepredvídateľných objektívnych
skutočností (napr. nečakaná strata zamestnania, vážne zdravotné problémy a pod.) schopnosť svoje
záväzky splácať stratila a bola nútená nečakanú situáciu riešiť oddlžením. Žalovaná oslovila Centrumprávnej pomoci so žiadosťou o podanie návrhu na oddlženie cca mesiac a pol pred podaním žiadosti o
úver I. a dva mesiace pred podaním žiadosti o úver II., pričom v konaní netvrdila a nepreukázala, z akých
finančnýchprostriedkovmalazáujemsplátkyžalobcovisplácať.Zjejživotopisu,ktorýbolprílohounávrhu

na oddlženie, nie je zistiteľné (a žalovaná to v konaní ani netvrdila), aké sú jej nevyhnutné výdavky,
ako vznikli jej dlhy a voči komu ich má. Žalovaná pracovala a pracuje u rovnakého zamestnávateľa,
netvrdila ani nepreukázala, že by dôvodne očakávala zvýšenie príjmu u svojho zamestnávateľa, resp.
že by mala nastúpiť napr. do iného, lepšie plateného zamestnania. Rovnako nie je možné vidieť v
konaní žalovanej jej poctivý zámer, keď sumu načerpanú z úveru II. nepoužila na úhradu záväzku voči

žalobcovi. Netvrdila a nepreukázala, na aký účel použila finančné prostriedky z úveru II. vo výške 890
Eur a zvyšné finančné prostriedky z úveru I. vo výške 1 116,32 Eur. Z úveru I. splatila žalobcovi tri
splátky, nesnažila sa danú situáciu riešiť so žalobcom (napr. zmenou splátkového kalendára), nevyvinula
žiadnu snahu o čo najväčšie uspokojenie žalobcu, naopak vykonávala úkony smerujúce k oddlženiu.
Takéto správanie žalovanej bez snahy a bez vynaloženia maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich
záväzkov voči veriteľom je preto nutné právne posúdiť ako nepoctivý zámer. Okresný súd uviedol, že

opačné konanie žalovanej preukázané nemal, naopak z uvedeného konania žalovanej možno vyvodiť
jej špekulatívne konanie a snahu zbaviť sa dlhu oddlžením, nakoľko si musela byť vedomá, že jej príjem
nepostačuje na úhradu existujúcich záväzkov.

19. Ak žalobca súdu predložil výpisy z účtu žalovanej, ktorými preukazoval dostatok finančných

prostriedkov pred a po oddlžení, okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, ktorá s poukazom na
ustanovenie § 89 až § 93a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov uviedla, že ide o listiny dokumentujúce nezákonný postup žalobcu, v dôsledku čoho predmetné
listiny nespĺňajú kritérium zákonne zabezpečeného dôkazu. S odkazom na ustanovenie § 91 ods. 4
uvedeného zákona, podľa ktorého správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom

bankového tajomstva podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné
vyžiadanie: a/ súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely civilného procesu a správneho
súdneho procesu, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého
predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, okresný súd uviedol, že
výpisy z účtu žalovanej, neboli získané v zmysle zákona. Žalobcom predložené výpisy z účtu žalovanej

neboli získané právnym zástupcom žalobcu v súlade so zákonom a preto na ne ako na dôkazy okresný
súd neprihliadal. K listinným dôkazom, ktoré boli predložené žalovanou na poslednom pojednávaní -
čestné vyhlásenie dcéry žalovanej a zmluva o vyplácaní výhry, súd uviedol, že sa nejedná o dôkazy
preukazujúce poctivý zámer žalovanej. Z predloženej zmluvy o vyplácaní výhry ide o vzťah dcéry
žalovanej a lotériovej spoločnosti, predmetom ktorej je vyplácanie výhry dcére na konkrétny účet v

peňažnom ústave, pričom sa jedná o účet dcéry (v inom peňažnom ústave ako účet žalovanej), ktorý
nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou a zároveň sa jedná o zmluvu uzavretú dňa 17.07.2024, t.j po
oddlžení žalovanej. Z predloženého čestného vyhlásenia dcéry žalovanej zo dňa 17.06.2025 vyplýva,
že táto v minulosti aj v súčasnosti využívala a využíva bankový účet matky vedený v SLSP, žije so
žalovanou v jednej domácnosti, spolu si pomáhajú a dôverujú. Matka jej dala svoje prístupové heslá k

jej bankovému účtu, ona sama na tento účet poukazovala finančné prostriedky, keď bolo treba matke
vypomôcť. Rovnako jej účet využívala aj na svoje potreby a uhrádzala z neho v minulosti opakovane aj
svoje záväzky. V roku 2024 vyhrala v číselnej lotérii EXTRA VÝPLATA 24.000 Eur, z ktorej časť poskytla
a dala svojej mame ako úhradu časti nákladov na bývanie a spoločné stravovanie. Je zaregistrovaná
ako hráčka v TIPSPORT SK a realizuje stávky do hazardných hier, aj v roku 2025 od januára do

marca, ale aj neskôr využívala na realizáciu bankový účet svojej matky, cez tento účet realizovala
vklady do hier a na tento účet jej boli vyplácané výhry. Uvedené listiny sa však netýkajú obdobia, ktoré
posudzoval súd ako nepoctivé konanie/správanie žalovanej. Predložené listiny sa týkajú obdobia po
oddlžení, dokonca obdobia po podaní žaloby o zrušenie oddlženia. Žalovaná neuviedla a netvrdila, ktoré
skutkové tvrdenia preukazuje predloženými listinami a v čom predložené listinné dôkazy preukazujú

jej poctivý zámer, t.j. neuviedla, na preukázanie akých konkrétnych skutkových tvrdení majú slúžiť. Na
záver súdu o nepoctivom zámere žalovanej posudzovanej podľa § 166g ods. 2 ZKR tak nemajú žiadny
vplyv, preukazujú pohyb finančných prostriedkov na účte žalovanej, ku ktorým žalobca predložil listinné
dôkazy, na ktoré súd neprihliadal, nakoľko neboli získané v súlade so zákonom.

20. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h). Rozhodnutie okresného súdu označila za prekvapujúce, keďže súd v rámci predbežného
právneho posúdenia veci oznámil sporovým stranám svoj názor na vec s predbežným záverom, že
nevzhliada prítomnosť dôvodov na zrušenie oddlženia žalovanej. Žalovaná uviedla, že bez toho, abysa skutkový stav veci zmenil z neznámych dôvodov a príčin, názor súdu na danú vec sa zmenil, na čo
nebol ale daný dôvod.

21. Žalovaná namietla záver okresného súdu, že svojim správaním naplnila skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru vyplývajúceho z § 166g ods. 2 písm. g), a), c) a h) ZKR. Vo vzťahu k dôvodu podľa
ust. § 166g ods. 2 písm. a) ZKR namietla, že citované ustanovenie obsahuje podmienku, aby majetok
nebol uvedený ani na dopyt správcu. Žalovaná uviedla, že zákonodarca zjavne v záujme právnej istoty
nechcel sankcionovať nepoctivosťou prostú nedbalosť majúcu základ v právnej nevedomosti dlžníkov.

Asi preto samotné neuvedenie majetku, ak by aj taký existoval v zozname majetku, nepreukazuje
prítomnosť nepoctivého zámeru. Ten sa zhmotňuje až v prípade, že správca učiní vo vzťahu k dlžníkovi
dopyt a dlžník ani po obdržaní takéhoto dopytu neuvedie časť svojho majetku v zozname majetku. Ak
žalobca tvrdil, že došlo k naplneniu dikcie daného ustanovenia, potom bolo jeho povinnosťou predložiť
súdu dôkaz o tom, že správca v uvedených súvislostiach dal dopyt žalovanej a že táto ani po jeho
obdržaní zoznam majetku nedoplnila. Vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom na pozemkoch v k.ú. F.

G. H. žalovaná uviedla, že tieto zdedila, nikdy ich nevyužívala a považovala ich za bezcenné, pretože
nešlo o stavebné pozemky a tieto jej neprinášali žiadny prospech. Poukázala na skutočnosť, že samotný
správca ocenil uvedené podiely na sumu 1.990,- Eur, teda nešlo o majetok väčšej hodnoty. V tomto
prípade ocenenie predložené žalobcom až v tomto konaní je právne irelevantné.

22. Žalovaná v odvolaní namietla záver okresného súdu, že by naplnila nepoctivý zámer konaním
podľa ust. § 166g ods. 2 písm. c) ZKR. Namietla, že súd nevysvetlil, ktorý údaj uvedený v návrhu
mal byť uvedený nesprávne, respektíve zamlčaný, ak sa tak aj malo stať, na základe čoho dospel k
záveru o tom, že dlžník musel vedieť alebo vedel, že ide o nie nepodstatnú, ale dôležitú informáciu.
Mala za to, že predpoklady pre naplnenie tohto ustanovenia neboli preukázané, nakoľko žalovaná je

jednoduchou osobou v podstate so základným vzdelaním, nemajúcou žiadne skúsenosti so svetom
práva a právnych noriem, pričom jej nik nevysvetlil a nepovedal, ktoré údaje sú dôležité a čo sa považuje
za dôležitú informáciu. Žalovaná má za to, že toto ustanovenie nedopadá na oblasť majetku a jeho
označenia. Pokiaľ ide o osobné údaje, respektíve údaje o existencii záväzkov, tieto žalovaná riadne
identifikovala, nakoľko vychádzala z informácie, že podstatné sú tie, ktoré sú exekučne vymáhané,

pričom tie, ktoré sú splácané, nie sú relevantné. Žalovaná uviedla, že údaje týkajúce sa jej osoby sú
pravdivé a je úplne irelevantné, či sa tieto zhodujú s údajmi, ktoré táto mala uviesť k žiadosti o úver.
Porovnávanie návrhu a žiadosti o úver je v tomto aspekte nenáležité a nepreukazujúce ani úmysel a ani
nepravdivosť informácie, či jej zamlčanie. Žalovaná zotrvala na tom, že jej osobné údaje neboli zatajené
ani uvedené nesprávne, identifikovala veriteľov, ktorí exekučne vymáhali dlhy voči nej, identifikovala,

že je zamestnaná a dosahuje príjem a identifikovala osoby s ňou žijúce v jednej domácnosti. V rámci
konania nebol preukázaný opak týchto tvrdení a v tomto smere nebol ani vykonaný žiaden dôkaz, pričom
dôkaz bol povinný zabezpečiť žalobca. Žalovaná uviedla, že od osôb, ktoré nie sú právne vzdelané
a nemajú žiadne skúsenosti so súdnymi konaniami, ani iným druhom konaní pred štátnymi orgánmi
ako žalovaná, nie je možné očakávať, že samé budú vedieť, čo je a čo nie je podstatné pre konanie

v konkurze. Žalovaná Zákon o konkurze nikdy ani len nečítala a riadila sa radami pracovníkov Centra
právnej pomoci v rámci toho, ako ich bola schopná spracovať a vyložiť si ich. Úmyselné zatajenie či
nepravdivé označenie dôležitých údajov v návrhu nebolo preukázané, pričom vychádzajúc z dikcie ust.
§ 166g ods. 1 ZKR sa prezumuje poctivý zámer. Už z konceptu prezumpcie poctivého zámeru je možné
prípadným nepresnostiam pripísať nanajvýš nedbanlivosť vyplývajúcu z nevedomosti a nepozornosti.

Ak sa žalobca sústredil na preukazovanie údajov uvedených v žiadosti o úver, ide o nepodstatnú právnu
okolnosť, pri skúmaní poctivosti konania žalovanej pri podaní návrhu, navyše žiadosť o úver spisuje
pracovník banky, ktorý je motivovaný uzatvárať úverové zmluvy a je za to honorovaný. Žalovaná tiež
pripomenula, že existencia dopytu správcu v zmysle tohto ustanovenia nebola preukázaná.

23. Žalovaná namietla aj záver okresného súdu, že naplnila nepoctivý zámer konaním predpokladaným
v ust. § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, v zmysle ktorého má nepoctivý zámer, ak zo správania dlžníka pred
podanímnávrhumožnousudzovať,žepripreberanízáväzkovsaspoliehalnato,žesvojedlhybuderiešiť
konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Žalovaná uviedla, že sa nespoliehala na to, že svoje dlhy
bude riešiť konkurzom, pokiaľ ide o dlhy voči žalobcovi. Uviedla, že tvrdenie o vzniku nových záväzkov

voči žalobcovi krátko pred vyhlásením konkurzu je nepravdivé. Zopakovala, že síce dňa 26.08.2019
uzavrela zmluvu o splátkovom úvere na úver vo výške 21.000,- Eur, avšak nešlo o nový záväzok, ale
o refinancovanie predtým poskytnutého úveru žalovanej, ktorý táto riadne začala splácať. Z uvedeného
úveru bola žalovanej reálne poskytnutá na jej účet len suma 1.116,32 Eur. Žalovaná mala v úmysle tentoúver riadne splatiť, čoho potvrdením je aj to, že dňa 15.10.2019 a 19.10.2019 realizovala v prospech
veriteľasplátkyúveruvsume3,48Eur,353,02Eura23,17Eur.Žalovanázopakovalasvojuargumentáciu
zkonaniapredsúdomprvejinštancievovzťahuktomu,žeúverovúzmluvuuzatvorilabeztoho,abysama

vyvinula akúkoľvek prvotnú aktivitu v smere požiadania o úver, túto možnosť jej oznámili pracovníčky
žalobcu s tým, že výška úveru z predtým jej poskytnutých úverov je vysoká a takýmto spôsobom môže
ušetriť. Žalovaná pritom svoje povinnosti z predtým uzatvorených úverových zmlúv riadne plnila. K
uvedenému žalovaná mala za to, že je zrejmé, že úverové zmluvy boli síce uzatvorené krátko pred
podaním návrhu, avšak stalo sa tak výhradne za účelom zlepšenia právnej pozície žalobcu, ktorý takto

vyriešil svoj starý záväzok, u ktorého hrozilo riziko premlčania a nahradil ho novým a právne čistým
záväzkom. Žalovaná pritom poukázala na to, že žalobca je bankou a v čase poskytnutia úverov vedel
o jej iných dlhoch a z registra exekúcií vedel alebo musel vedieť, že má viacero exekučne vymáhaných
dlhov. Ak sa žalobca správal neobozretne a rezignoval na ochranu svojho majetku a prijímal riskantné
operácie a neurobil nič preto, aby skúmal bonitu dlžníka, za uzatvorenie daného úveru nemôže byť
vinený jedine dlžník. Aj táto neobozretnosť žalobcu de iure vylučuje nepoctivosť konania žalovanej.

24. Žalovaná uviedla, že jediným dôvodom podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bola tá okolnosť,
že si uvedomila, že exekučne vymáhané záväzky sú z pohľadu extrémnych a úžerníckych úrokov a
ostatných príslušenstiev pri jej životnej situácii nezvládnuteľné a neumožňujúce jej vymanenie z dlhov
do konca života.

25. Žalovaná sa nestotožnila ani so záverom, že naplnila nepoctivý zámer konaním predpokladaným
v ust. § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Z citovaného ustanovenia platí, že dlžník má nepoctivý zámer, ak zo
správania dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo
zvýhodniť niektorého veriteľa. Nakoľko došlo k refinancovaniu úveru a tým pádom k zlepšeniu právneho

postavenia žalobcu, nakoľko jeho starý úver sa uhradil v celosti a nový úver sa začal splácať, nemožno
tvrdiť, že by žalovaná mala záujem žalobcovi poškodiť. Tým, že sa z nového úveru uspokojil starý dlh
toho istého veriteľa, navyše nemohlo dôjsť ani k zvýhodneniu iného veriteľa. Navyše voči žalobcovi
bola žalovaná už predtým v pozícii dlžníka a preto refinancovaním úveru k poškodeniu žalobcu ako
veriteľa za žiadnych okolností nedošlo, ani dôjsť nemohlo. Ani predchádzajúci úver žalobcu žalovanej

nebol nijako zabezpečený a teda ani v tomto smere nedošlo k žiadnej ujme na strane žalobcu. Starý
dlh sa len nahradil novým dlhom, a teda právna istota žalobcu ako veriteľa sa posilnila, pričom výška
jeho pohľadávky voči žalovanej ostala v podstate nezmenená. Navyše žalovaná mala snahu nový úver
splatiť, čoho potvrdením sú aj realizované splátky na tento nový dlh.

26. Žalovaná uviedla, že na jej konanie je potrebné nahliadať v intenciách ust. § 166g ods. 3 a 4
ZKR, nakoľko nikdy nepodnikala, má základné vzdelanie, nemá a v podstate nikdy v živote nemala
žiadny významnejší majetok, nikdy nepôsobila v orgánoch právnickej osoby, nemá iné osobitné životné
skúsenosti a nikdy nepôsobila ako vedúci zamestnanec. Žalovaná mala za to, že u nej bol preukázaný
poctivý zámer v zmysle § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko preukázala snahu riešiť jej dlh v medziach jej

možností, a to že ju dobehol starý, na úžere založený dlh je okolnosťou, ktorá determinovala podanie
daného návrhu. Menovaná sa navyše zamestnala a aj keď dosahuje v podstate len minimálnu mzdu,
dokáže sa uživiť a uhradiť nájomné za prenajatý byt, pričom jej príjem jej nedovoľuje generovať žiadne
úspory. Menovaná je teda integrovaná do spoločnosti a z jej príjmu sú realizované odvodovo-daňové
plnenia do verejných fondov, a teda naplnil sa cieľ jej oddlženia. Na základe uvedeného je podľa

žalovanej rozhodnutie okresného súdu nespravodlivé a nesprávne, opierajúce sa o výklad práva, ktorý
je charakterizovaný popretím obsahu a významu relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k
danej veci a favorizujúci veriteľa. Na hodnotenie by malo mať vplyv aj zistenie, že žalobca sa počas tohto
konania uchýlil k nepoctivému kroku, keď mimo zákonného rámca porušil bankové tajomstvo chrániace
žalovanú, prehliadol jej účty a výpisy z nich predložil ako dôkaz v tomto konaní. Aj uvedená nezákonnosť

spojená so zásahom do osobnostných práv žalovanej preukazujúce zneužitie dominantného postavenia
banky voči klientovi, ktorý je spotrebiteľom, by mala byť zohľadnená ako jedno z kritérií hodnotenia
poctivosti zámeru dlžníka, nakoľko ak hodnotíme správanie sa dlžníka, toto vždy treba hodnotiť aj v
kontexte so správaním sa veriteľa.
Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie, respektíve aby rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania.

27. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

29. Odvolací súd bol v zmysle ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie:

30. Z predložených a pripojených listinných dôkazov okresný súd zistil a nemal sporné, že došlo k

uzavretiu a podpísaniu Zmluvy o úvere I. dňa 26.08.2019 vo výške 21.000 Eur a Zmluvy o úvere II.
27.09.2019 vo výške 890 Eur, na základe ktorých je žalobca veriteľom žalovanej. V čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu mala žalovaná pravidelný príjem. Voči žalovanej boli vedené exekučné konania,
a to na základe poverenia na vykonanie exekúcie EX 10734/7 zo dňa 07.09.2007, EX 10903/8 zo dňa
27.11.2008 a EX 10645/8 zo dňa 26.06.2008, žalovaná mala viacerých veriteľov.

31. Z pripojeného konkurzného spisu sp. zn. 2OdK/291/2019 okresný súd zistil, že na majetok žalovanej
bol dňa 02.10.2019 vyhlásený konkurz a bolo rozhodnuté o jej oddlžení. Uznesenie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku 189/2019 dňa 01.10.2019. Zo zoznamu veriteľov vyplýva, že medzi veriteľmi
žalovanej sa neuvádza žalobca. Z príloh, ktoré boli predložené k návrhu na vyhlásenie konkurzu a
to zo životopisu dlžníčky vyplýva okrem iného, že vzdelanie dlžníčky je základné v odbore brašňák,

jej finančná situácia je veľmi zlá, jej mesačný príjem je po zrážke vo výške 420 Eur, kde jej z platu
strhávajú mesačne 240 Eur, po rozvode mala súdom pridelené do výchovy štyri deti. Žalovaná uviedla
v kolónke zoznam osôb spriaznených s dlžníkom jedno dieťa a to dcéru F. B. a v bode 8.2 ostatné
fyzické osoby, ktoré sú blízkymi osobami uviedla tri osoby G. L. dcéru, L. L. syna a I. L. dcéru.
Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaná má tri deti L. L., F. B. a G. M.. V správe č.

1 o stave konkurzného konania zo dňa 29.11.2019 správca uviedol, že Geodetický a kartografický
ústav mu na jeho žiadosť uviedol, že dlžník je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v dvoch
katastrálnych územiach (F. G. H.) a že dlžník uviedol v rámci návrhu na vyhlásenie konkurzu, že
nevlastní žiadny majetok. V obchodnom vestníku 237/2019 dňa 09.12.2019 bol uverejnený súpis
všeobecnej podstaty dlžníka, kde boli uvedené spoluvlastnícke podiely úpadcu na nehnuteľnostiach v

kat. území F. G. H. s uvedením súpisovej hodnoty. V správe č. 2 zo dňa 15.06.2019 správca uviedol,
že dlžník uviedol, že nevlastní žiadny majetok, avšak správca vlastným šetrením zistil, že dlžník je
podielovým spoluvlastníkom niekoľkých pozemkov v dvoch katastrálnych územiach. V obchodnom
vestníku 117/2020 zo dňa 19.06.2020 správca zverejnil oznámenia súvisiace so speňažovaním majetku
podliehajúceho konkurzu. V obchodnom vestníku 213/2020 zo dňa 04.11.2020 správca zverejnil oznam

o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. V zozname veriteľov
žalovaná uviedla troch veriteľov, medzi ktorými absentuje žalobca. V zozname aktuálneho majetku
uviedla, že nevlastní žiaden aktuálny majetok. V zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil
v posledných troch rokoch, žalovaná uviedla, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty.

32. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na

spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

33. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,

zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

34. Podľa § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä ak:
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty súd neprihliada,b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

35. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

36. Podľa §166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

37. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav obstojí.
V konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil vady procesných podmienok, ani nesprávny

procesný postup v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil, keď oddlženie žalovaného zrušil.

38. Žalovaná v odvolaní označila rozhodnutie okresného súdu za prekvapujúce z dôvodu, že okresný
súdvrámcipredbežnéhoprávnehoposúdeniaveci,učinenomnaprvompojednávaní,oznámilsporovým

stranám svoj názor na vec s predbežným záverom, že nevzhliada prítomnosť dôvodov na zrušenie
oddlženia žalovanej. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na označenie právneho posúdenia veci
okresným súdom v ust. § 181 ods. 2 CSP ako "predbežné". Už zo slovného spojenia "predbežné
právne posúdenie" vyplýva, že právne posúdenie určené súdom na prvom pojednávaní na základe
písomných vyjadrení strán doručených súdu pred začatím pojednávania je iba vyjadrením predbežného

názoru, nie nemenného právneho posúdenia. Jeho účelom je zamerať procesnú aktivitu strán na tie
skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia okresného súdu sporné a viesť strany konania k tomu, aby
dokázali predvídať rozhodnutie súdu v závislosti od toho, akým spôsobom bude vykonané dokazovanie
a aké skutkové závery z dokazovania vyplynú. Okresný súd je v zmysle Civilného sporového poriadku
povinný rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu, pričom berie do úvahy tie skutkové

tvrdenia, ktoré predniesli sporové strany a vyhodnocuje dôkazy, ktoré sporové strany navrhli. Pri
rozhodnutí vo veci samej okresný súd nie je obmedzený pôvodnými predbežnými závermi k skutkovej
stránke veci, ani predbežným vlastným právnym posúdením. Zmena názoru súdu oproti pôvodnému
predbežnému právnemu posúdeniu vyplývajúca z vykonaného dokazovania nelimituje sporovú stranupri realizácii jej procesných práv. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že dokonca
ani porušenie povinnosti okresného súdu predniesť predbežný právny názor nepredstavuje taký
zásah do procesných práv sporovej strany, ktorý by predstavoval relevantné porušenie jeho práva na

spravodlivý proces (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Obdo/10/2022, 1Obdo/3/2019). Odvolací súd
tak námietku žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na prostriedky procesného útoku žalobcu
bolo dôvodné očakávať, že rozhodnutie okresného súdu sa môže zmeniť v neprospech žalovanej. Bez
ohľadu na presvedčenie žalovanej o jej potenciálnom procesnom úspechu alebo neúspechu, žalovaná
mala možnosť predkladať prostriedky procesnej obrany, ktoré v priebehu konania pred súdom prvej

inštancie plne využila. Odvolací súd tak nezistil zásah do procesných práv žalovanej vo vzťahu k zmene
právneho názoru okresného súdu.

39. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Obdo/44/2022 (zverejneného ako R60/2023),
skutkové podstaty nepoctivého zámeru sú v § 166g ods. 2 ZKR vymenované len demonštratívne, preto
nie je možné vyžadovať od žalobcu podradenie v žalobe na zrušenie oddlženia uvádzaných skutkových

tvrdení pod konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú v § 166g ods. 2 ZKR. V žalobe postačuje uvedenie
rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca vymedzuje nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení. Žalobca
v tomto konaní vyvodil nepoctivosť zámeru žalovanej primárne z nesporných skutkových tvrdení, že
žalovaná dňa 11.07.2019 podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom
na Centrum právnej pomoci, 02.08.2019 Centrum právnej pomoci vydalo rozhodnutie, ktorým priznalo

žalovanej nárok na poskytovanie právnej pomoci a následne žalovaná dňa 26.08.2019 uzavrela so
žalobcom zmluvu o úvere I, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 21.000,- Eur. Následne
dňa 11.09.2019 Centrum právnej pomoci podalo návrh na vyhlásenie konkurzu, o ktorom okresný
súd rozhodol 24.09.2019 tak, že vyhlásil konkurz na majetok žalovanej a zbavil ju všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Skôr,

než bolo uznesenie konkurzného súdu zverejnené v Obchodnom vestníku, žalovaná dňa 27.09.2019
uzavrela so žalobcom ďalšiu zmluvu o úvere II, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 890,-
Eur. Rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
01.10.2019, na základe čoho bol 02.10.2019 konkurz na žalovanú vyhlásený.

40. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná už potom, ako podala žiadosť na Centrum právnej pomoci o
právne zastúpenie a realizáciu konkurzu, potom ako Centrum 02.08.2019 jej žiadosti vyhovelo a priznalo
nárok na poskytovanie právnej pomoci, žalovaná ešte dvakrát uzavrela so žalobcom zmluvu o úvere.
V prvom prípade na seba prevzala úver 21.000,- Eur, z ktorého síce 18.445,10 Eur bolo použitých na
refinancovanie starého úveru, avšak na zvyšných 1.116,32 Eur jej bolo zaslaných na účet. Následne,

predtým ako bolo v Obchodnom vestníku zverejnené rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na žalovanú,
sa žalovaná ešte raz u žalobcu uchádzala o poskytnutie ďalšieho úveru, ktorý jej bol poskytnutý vo
výške 890,- Eur. Spolu tak žalovaná v období medzi podaním žiadosti na Centrum právnej pomoci, ktoré
potvrdzuje, že sa rozhodla riešiť svoje predchádzajúce dlhy oddlžením v rámci konkurzu a vyhlásením
rozhodnutia o jej oddlžení, získala od žalobcu ako veriteľa ďalších 2.006,32 Eur. Vo vzťahu k tejto sume

žalobca od počiatku tvrdil, že sa žalovaná spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom (ust.
§166g ods. 2 písm. g) ZKR) a keďže v žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná uvádzala nepravdivé
informácie,žalobcatvrdil,žezjejsprávaniabolomožnéusudzovaťajto,žemalasnahupoškodiťžalobcu
ako svojho veriteľa tým, že získala od neho dva nové úvery napriek tomu, že od 11.07.2019 si bola
vedomá toho, že svoje dlhy ide riešiť konkurzom, a teda zjednodušene povedané, že žalobcovi nebude

musieť vrátiť peňažné prostriedky, ktoré z týchto dvoch úverov vo výške 2.006,32 Eur získala. Pokiaľ
súd prvej inštancie na základe takto vymedzeného skutkového deja dospel k záveru, že boli naplnené
predpoklady posúdenia konania žalovanej ako konania z nepoctivým zámerom v zmysle ust. § 166g ods.
2 písm. g) a h), teda že žalovaná svojím konaním poškodila žalobcu ako veriteľa, pričom sa spoliehala na
to, že úvery, ktoré prevzala po podaní žiadosti na CPP už bude riešiť konkurzom, s uvedenými závermi

sa odvolací súd stotožnil.

41. Žalovaná vo vzťahu ku skutočnosti, že po tom ako 11.07.2019 požiadala na Centre právnej pomoci o
pomocpripodanínávrhunavyhláseniekonkurzuzískalaodžalobcuakoveriteľaúverIvovýške21.000,-
Eur a úver II vo výške 890,- Eur, použila procesnú obranu, že z prvého úveru jej zo sumy 21.000,- Eur

žalobca reálne poskytol iba 1.116,32 Eur, pretože zvyšných 18.445,10 Eur a 36,64 Eur bolo použitých na
prefinancovanieinýchspotrebnýchúverov.Vodvolanívtejtosúvislostižalovanáuviedla,žesíceúverové
zmluvy boli uzavreté krátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, avšak stalo sa tak výhradne
za účelom zlepšenia právnej pozície žalobcu, ktorý takto vyriešil svoj starý záväzok, u ktorého hroziloriziko premlčania a nahradil ho novým a právne čistým záväzkom. S takýmto konštatovaním sa odvolací
súd nemôže stotožniť. Vo výške refinancovania predchádzajúceho úveru sa pozícia žalobcu ako veriteľa
žiadnym spôsobom nezmenila, pretože žalovaná už v čase, keď tento úver získala, mala podanú žiadosť

na Centrum právnej pomoci a bola informovaná o tom, že jej dlhy budú vyriešené oddlžením. Z pohľadu
veriteľa je potom jeho postavenie rovnaké, bez ohľadu na to, či by oddlžením zanikol pôvodný dlh alebo
dlh refinancovaný, v oboch prípadoch by žalovaná bola zbavená povinnosti vrátiť 18.445,10 Eur a 36,64
Eur. Uzavretie novej zmluvy o úvere za účelom refinancovania úveru, ktorého bude žalovaná zbavená
oddlžením tak nie je možné vyložiť ako zlepšenie právnej pozície žalobcu. Žalovaná sa zároveň ani

v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nevyjadrila k tomu,
že od veriteľa žalobcu získala úverom I ďalšiu sumu 1.116,32 Eur a úverom II sumu 890,- Eur, spolu
2.006,32 Eur. Na základe uvedeného sa tak právna pozícia žalobcu naopak zhoršila, pretože žalovaná
od neho získala 2.006,32 Eur v situácii, kedy už sa spoliehala, že tieto nebude musieť zaplatiť, keďže
bude oddlžená.

42. Postup dlžníka, ktorý vyláka od veriteľa ďalšie finančné prostriedky v časovom medziobdobí po
podaní žiadosti o oddlženie do vyhlásenia konkurzu zverejnením v Obchodnom vestníku je typickým
príkladom správania dlžníka, ktorý na seba prevezme dlh a spolieha sa, že tento už nebude musieť
zaplatiť, keďže dôjde k oddlženiu, teda takéto správanie je možné subsumovať pod skutkovú podstatu
vymedzenú v § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, kedy sa zo správania dlžníka je možné usudzovať, že pri

preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že uvedený dlh bude riešiť konkurzom.

43. S okresným súdom je možné súhlasiť v tom, že k poskytnutiu úveru došlo na základe žiadosti o
úver, v ktorej žalovaná uvádzala klamlivé informácie, z čoho je možné vyvodiť, že žalovaná mala snahu
poškodiť svojho veriteľa, ktorý oproti situácii pred podaním žiadosti na oddlženie (pred 11.07.2019)

v dôsledku úkonov žalovanej jej oddĺžením prišiel o ďalšie finančné prostriedky (prijaté úvery 2.006,32
Eur mínus splátky 3,48 Eur, 353,02 Eur a 23,17 Eur, spolu zhoršenie postavenia veriteľa o 1.626,65 Eur).
Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti v odvolaní namieta, že mala úmysel poskytnutý úver riadne splatiť,
čoho potvrdením je to, že 15.10.2019 a 19.10.2019 realizovala v prospech veriteľa splátky úveru v sume
3,48 Eur, v sume 353,02 Eur a 23,17 Eur, jej postup svedčí o opaku, pretože žalovaná zo získanej

sumy 2.006,32 Eur žalobcovi zaplatila 3,48 Eur, 353,02 Eur a 23,17 Eur, takže naďalej ostala pozícia
žalobcu ako veriteľa horšia o 1.626,65 Eur oproti dňu, keď žalovaná požiadala o oddĺženie. Skutočnosť,
že 02.10. bol konkurz vyhlásený a ešte 15.10. a 19.10.2019 zrealizovala prvú splátku totiž nebola
nasledovaná posielaním ďalších splátok, ani snahou žalovanej v nasledujúcom období po vyhlásení
konkurzu veriteľovi aspoň čiastočne zaplatiť aspoň tú časť dlhu, ktorú od neho vylákala už po tom ako

bola podaná žiadosť na Centrum právnej pomoci. K splátkam, na ktoré žalovaná poukazuje pritom došlo
v dňoch 15.10.2019 a 19.10.2019, pričom žalobca podal žalobu o zrušenie oddlženia až 14.04.2022.
V tomto medziobdobí sa žalovaná nesnažila vrátiť ani len tie úvery, ktoré získala v medziobdobí medzi
podaním žiadosti na Centrum právnej pomoci a vyhlásením konkurzu napriek tomu, že jej procesnou
obranou bolo, že mala v úmysle tento úver riadne splatiť. Z jej skutočného správania však úmysel úver

splatiť nevyplýva, naopak je zrejmé, že prevzala finančné prostriedky, z nich zaplatila prvú splátku a
následne už tento úver nemala záujem splácať, keďže došlo k oddlženiu.

44. Ani argumentáciu žalovanej, že úverovú zmluvu uzavrela bez toho, aby sama vyvinula akúkoľvek
prvotnú aktivitu v smere požiadania o úver nepovažuje odvolací súd za relevantnú. Uzavretie úverovej

zmluvy je výsledkom procesu uzavretia zmluvy, kde vždy jedna zo strán je tá, ktorá dá vo vzťahu k
právnemu úkonu ponuku a druhá strana je tá, ktorá akceptuje ponuku na uzavretie právneho úkonu.
Zjednodušene povedané, to že žalovaná uzavrela obe zmluvy o úvere znamená, že súhlasila s ponukou,
ktorú jej banka dala. Je irelevantné, či o úver požiadala ako prvá ona sama, alebo či jej tento bol
ponúknutý. Relevantné v danom prípade je, že ponuku na poskytnutie úveru prijala napriek tomu, že

predtým dňa 11.07.2019 bola požiadať o oddlženie a relevantné je, že pri žiadosti o poskytnutie úveru
klamala. Za zásadné je treba označiť jej výslovné prehlásenie, že do dňa podania žiadosti o úver
(26.08.2019 a 27.09.2019) neuskutočnila žiaden úkon smerujúci k podaniu niektorého z návrhov (návrh
navyhláseniekonkurzuzaúčelomoddlženiakonkurzomalebonávrhnaurčeniesplátkovéhokalendára),
ďalej výslovne uviedla, že sa neobrátila na Centrum právnej pomoci za týmto účelom, ani v budúcnosti

s ohľadom na jej aktuálnu ekonomickú situáciu nemá v úmysle uskutočniť akýkoľvek úkon smerujúci k
podaniu niektorého z návrhov. Obe vyhlásenia boli v rozpore s tým, že sa dňa 11.07.2019 na Centrum
právnej pomoci obrátila a požiadala o oddĺženie. Zároveň nepravdivá bola aj informácia, ktorú v žiadosti
uviedla, že nie je osoba, voči ktorej sa vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Z pohľaduvyhodnotenia poctivosti konania žalovanej tak nie je podstatné kto inicioval uzavretie zmluvy o úvere,
podstatné je, že zmluvu o úvere uzavrela žalovaná po tom, ako reálne vykonala úkony smerujúce k
tomu, aby dosiahla oddlženie konkurzom, a že úver získala na základe toho, že klamala.

45. Žalovaná sa v konaní aj v odvolaní domáhala toho, aby sa jej poctivosť vyhodnocovala vo svetle
zanedbania povinnosti banky, ktorá mala s odbornou starostlivosťou zistiť dlhy žalovanej a žalovaná
mala za to, že ak banka sa správala neobozretne a rezignovala na ochranu svojho majetku, tak nemôže
byť vinný jedine dlžník. V tejto súvislosti je nutné upozorniť, že poctivosť zámeru žalovanej nie je

možné vykladať z konania (alebo nekonania) banky. Možno ho vyložiť iba z úkonov žalovanej, ktorá
klamala veriteľa, keď výslovne uviedla, že nežiadala o konkurz (čo veriteľ nemal ako preveriť) a aj keď
uviedla, že nemá žiadne exekúcie (aj keď toto veriteľ preveriť mohol). Nedodržanie postupu banky pri
preverení bonity spotrebiteľa pri žiadosti o úver má následky vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru, ale je
to irelevantné pre vyhodnotenie objektívnej skutočnosti, že žiadateľ o úver výslovne uviedol nepravdivé
informácie. Osobu, ktorá uvedie nepravdivú informáciu, aby sa dostala k úveru (2.006,32 Eur) nie je

možné považovať za osobu s poctivým zámerom. Už zamlčanie podstatných skutočností dôvodne
vzbudzuje pochybnosti o poctivosti, ale výslovné uvedenie nepravdivej informácie (že žalovaná nebola
na CPP za účelom dosiahnutia oddlženia a že žalovaná nemá exekúciu) sa nedá vyložiť inak, než
nepoctivosť. Zvlášť v kontexte toho, že práve uvedenie nepravdivej informácie zabezpečilo žalovanej
získanie ďalších dvoch úverov, pri ktorých od žalobcu dostala 2.006,32 Eur, a to v čase, kedy už vedela,

že ich v dôsledku oddlženia splácať nebude. Tvrdenie, že si myslela, že tieto úvery bude splácať, sa z
jej správanie nepotvrdilo, pretože zaplatila iba prvú splátku a potom až do podania žaloby v roku 2002
žiadne ďalšie splátky neposlala. Takéto správanie potom popiera jej vyjadrenie, že mala v úmysle dlh
voči veriteľovi zaplatiť.

46. Vo vzťahu k posúdeniu poctivosti konania žalovanej upozorňovala žalovaná v konaní na to, že
nepravdivé údaje, ktoré mala uviesť, boli v žiadosti o úver I a v žiadosti o úver II a nie v dokumentoch,
ktoré predkladala v súvislosti s žiadosťou o oddlženie na Centre právnej pomoci. V tejto súvislosti
odvolací súd súhlasí so žalovanou v tom, že pravdivosť alebo nepravdivosť uvedených informácií sa
zmysle ust. § 166g ods. 2 písm. c) ZKR vyhodnocuje vo vzťahu k návrhu alebo vo vzťahu k prílohe

návrhu na vyhlásenie konkurzu. Neposudzuje sa vo vzťahu k údajom uvedeným v iných listinách. V
tomto prípade jej žiadosť o úver I a žiadosť o úver II inou listinou, nie návrhom na vyhlásenie konkurzu.
Napriek tomu skutočnosť, že žalovaná uviedla nepravdivé informácie v žiadosti o úver je v danom
konaní relevantná, a to pre posúdenie poctivosti jej správania, osobitne vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu,
že žalovaná mala snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Bolo to práve uvedenie nepravdivých

informácií v žiadosti o úver I a úver II, ktoré žalovanej zabezpečilo získanie úveru, takže po poskytnutí
úveru I (26.08.2019) a úveru II (27.09.2019) sa pozícia žalobcu ako veriteľa zhoršila a žalobca bol
poškodený, keďže žalovaná naďalej dĺžila nielen prostriedky viažuce sa na refinancovaný úver, ale
navyše ďalších 2.006,32 Eur (po zaplatení splátok 3,48 Eur, 353,02 Eur a 23,17 Eur, bola táto suma
znížená na 1.626,65 Eur), ktoré získala od žalobcu následkom uvedenia nepravdivých údajov v žiadosti

o úver. Uvedené sa potom vzťahuje aj na tak podstatné informácie k žiadosti o úver, ako je výška jej
príjmu. Pokiaľ žalovaná v žiadosti o úver uvádzala sumy 750,- Eur mesačne a 720,- Eur mesačne ako
výšku mesačného príjmu a zároveň vyhlásila, že nie je osobou, voči ktorej sa vedie exekučné alebo
obdobné vykonávacie konanie, išlo o nepravdivú informáciu, keďže z príjmu žalovanej boli vykonávané
exekučné zrážky. Žalovaná v čase podania žiadosti o úver bola osobou, voči ktorej sa viedlo exekučné

konanieaprávetotoexekučnékonaniemalovplyvnavýškujejpríjmu,zktoréhobypotenciálnenásledne
splácala úver poskytnutý žalobcom. Preto neuvedenie pravdivých informácií v žiadosti o poskytnutie
úveru je vo vzťahu k predmetu konania relevantné, i keď nie priamo pri posudzovaní skutkovej podstaty
negatívneho vymedzenia poctivého zámeru v ust. § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, ale v tomto prípade má
vzťah k záveru, že zo správania sa dlžníka je možné usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa

v zmysle ust. § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína vyššie citované
rozhodnutie R 60/2023, na základe ktorého je žalobca povinný popísať skutkový stav, z ktorého je možné
usudzovať na nepoctivý zámer dlžníka, ale nie je povinný subsumovať toto správanie pod konkrétne
skutkové podstaty nepoctivého zámeru. Okresný súd potom správne v napadnutom rozhodnutí uvedené
skutkové zistenia, ktoré ani neboli sporné, že žalovaná 11.07.2019 podala žiadosť na CPP o oddlženie

a napriek tomu 26.08.2019 a 27.09.2019 získala od žalobcu ako veriteľa ďalšie finančné prostriedky
postupom, pri ktorom využila uvedenie nepravdivých informácií vyvodil, že je z takéhoto konania možno
usudzovať, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa a zároveň, že sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude
riešiť konkurzom. Správne tiež uvedené dôvody subsumoval pod skutkové podstaty uvedené v ust. §166g ods. 2 písm. g) a h) ZKR a dospel k záveru, že žalovaná nemala poctivý zámer. S uvedeným sa
odvolací súd plne stotožňuje.

47. Pokiaľ okresný súd dospel k tomu, že je naplnený čo len jeden z dôvodov demonštratívne
vymenovaných v ust. § 166g ods. 2 ZKR na to, aby mohol dospieť k záveru, že žalovaná nemala poctivý
zámer pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, uvedené postačuje na to, aby vo veci samej rozhodol
tak, že oddlženie žalovanej zruší. V zásade potom nie je podstatné, či boli naplnené aj ďalšie skutkové
podstaty, o ktorých sa žalobca domnieval, že by mu založili nárok na procesný úspech. Aby sa však

odvolací súd vyjadril ku všetkým odvolacím námietkam stručne konštatuje, že sa stotožnil s námietkou
žalovanej, že v prípade skutkovej podstaty uvedenej v paragrafe 166g ods. 2 písm. a) ZKR okresný súd
nesprávne posúdil zistený skutkový stav, pokiaľ z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná neuviedla
časť svojho majetku, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani len skutkové tvrdenie žalobcu,
ani nebolo preukázané, že by správca konkurznej podstaty vyzval žalovanú na doplnenie zoznamu
majetku. Pokiaľ však okresný súd nezistil, že správca vyzval na doplnenie majetku (čo zo zisteného

skutkového stavu nevyplýva), mal takýto skutkový stav právne posúdiť tak, že nebolo možné aplikovať
ust. § 166g ods. 2 písm. a) ZKR. V danom prípade tak nešlo o nesprávne skutkové zistenie okresného
súdu, ale o nesprávne právne posúdenie. Okresný súd totiž nezistil, že by správca vyzval žalovanú,
naopakzoskutkovéhostavuvymedzenéhookresnýmsúdomvyplýva,žesprávcažalovanúnadoplnenie
zoznamu majetku nevyzval.

48. Žalovaná v odvolaní napadla aj záver okresného súdu, ktorý považoval nepoctivý zámer za zistený aj
z dôvodu, že v návrhu alebo v prílohe návrhu uviedol dlžník nepravdivú dôležitú informáciu. Odvolací súd
sa v tejto súvislosti stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že žalovaná v prílohách návrhu uviedla aj
nesprávne údaje. Konkrétne údaj o počte detí a údaj o dosiahnutom vzdelaní boli v rozpore so zisteniami

okresného súdu, kedy okresný súd z výpisu z registra obyvateľov zistil, že žalovaná má tri deti (L. L., F.
B., G. M.), na rozdiel od údajov uvedených v životopise dlžníka, kde uviedla, že má štyri deti (F. B., G.
L., L. L., I. L.), pričom v popise aktuálnej životnej situácie uviedla, že jej boli do výchovy zverené štyri
deti. Okresný súd tiež skutkovo zistil, že kým žalovaná v životopise dlžníka zaškrtla základné vzdelanie,
na pojednávaní uviedla, že jej vzdelanie je SOU Kožiarske závody, teda stredoškolské bez maturity.

Žalovaná však správne v odvolaní namietla, že nebolo vykonané dokazovanie vo vzťahu k výške jej
príjmu, preto nebolo možné konštatovať, že by údaj uvedený v návrhu na vyhlásenie konkurzu, že
jej príjem bol 420,- Eur, nebol pravdivý. Odvolací súd tiež pripúšťa, že pokiaľ by jediným pochybením
žalovanej bolo nesprávne uvedenie počtu detí (navyše už dospelých, voči ktorým nemá vyživovaciu
povinnosť) alebo v tom, či vzdelanie bolo zaškrtnuté ako základné alebo stredoškolské bez maturity,

nešlo by o údaje, ktoré by boli natoľko dôležité, aby bez ďalšieho mohli založiť domnienku nepoctivosti
zámeru.

49. Skutočnosť, že odvolací súd nevzhliadol dôvody pre rozhodnutie o nepoctivosti zámeru v skutkových
podstatách upravených v § 166g ods. 2 písm. a) a c) ZKR však nič nemenia na tom, že žalobca

v konaní skutkovo tvrdil a zároveň preukázal, že zo správania žalovanej pred podaním návrhu bolo
možné usudzovať, že sa spoliehala na to, že záväzky, ktoré jej vznikli voči žalobcovi po podaní žiadosti
na CPP pred zverejnením vyhlásenia konkurzu v podobe dvoch úverov boli záväzkami, pri ktorých
sa spoliehala, že ich bude riešiť konkurzom a zároveň zo správania žalovanej, ktorá si uvedením
nepravdivých informácií veriteľovi zabezpečila poskytnutie úveru, je možné usudzovať, že mala snahu

poškodiť svojho veriteľa, keďže vo vzťahu k dvom úverom zo dňa 26.08.2019 a 27.09.2019 zvýšila svoje
úverové zaťaženie voči žalobcovi. Zvyšná časť úveru I, ktorá mala byť poskytnutá na refinancovanie
starých úverov je pritom vo vzťahu k postaveniu veriteľa nepodstatná, keďže tieto finančné prostriedky
mala od žalobcu nadobudnuté aj pred podaním žiadosti na oddlženie a jeho postavenie sa tak vo vzťahu
k nim nezmenilo. Zmenilo sa však vo vzťahu k 2006,32 Eur. Žalovaná zároveň v celom konaní pred

súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní vôbec nevysvetlila z akého dôvodu prijala tieto finančné
prostriedky, prečo sa ešte vrátila pre úver II (27.09.2019) a prečo prijala ďalšie finančné prostriedky
vo výške 890,- Eur. Čiastková úhrada týchto úverov 15.10. a 19.10. pritom nemôže zvrátiť hodnotenie,
že zo správania žalovanej bolo možné usudzovať, že jej zámer nie je poctivý, keďže ďalšie splátky už
neposkytovala v dôsledku toho, že bola oddlžená.

50. Jedným z odvolacích dôvodov je námietka žalovanej, že nie je právne vzdelaná, nemá žiadne
skúsenosti so súdnymi konaniami a nie je od nej možné očakávať, že bude vedieť čo je a čo nie je
podstatné pre konanie o konkurze. Okresný súd ani netvrdil, že by žalovaná mala disponovať takýmitovedomosťami. Rovnako odvolací súd vníma, že žalovaná dosiahla vzdelanie bez maturity a nie je od
nej možné očakávať, že by sa mohla orientovať v právnych predpisoch upravujúcich zákon o konkurze.
Žalovaná je však svojprávna, dospelá fyzická osoba, ktorá nebola žiadnym rozhodnutím zbavená

spôsobilosti na právne úkony. Považuje sa za natoľko spôsobilú vnímať následky svojho konania, že
musí byť schopná rozoznať či sa na ňu vedie alebo nevedie exekučné konanie a za situácie, kedy ona
sama iniciovala žiadosť o oddlženie dňa 11.07.2019 si musela byť dňa 26.08.2019 tejto skutočnosti
vedomá. Preto pokiaľ 11.07.2019 požiada o oddlženie a následne 26.08.2019 a ešte aj 27.09.2019
získala od veriteľa úver, ktorý už následkom oddlženia nebude splácať, uvedené konanie nemá nič

spoločné so vzdelaním. Ide o vedomé oklamanie veriteľa, ktoré nie je možné posúdiť ako poctivý zámer.
Odvolací súd pripomína, že poctivosť zámeru sa vyhodnocuje komplexne vzhľadom na okolnosti, za
ktorých sa dlžník správal určitým spôsobom. Žalovaná tak musí niesť následky toho, že sa rozhodla
získať úver v čase, keď už požiadala o to, aby bola oddlžená, teda zbavená všetkých dlhov, ktoré mala
platiť. Nie je potom správna námietka žalovaného, že ak sa žalobca sústredil na preukazovanie údajov
uvedených v žiadosti o úver, ide o nepodstatnú právnu okolnosť. Táto okolnosť je podstatná pri posúdení

poctivosti konania žalovanej, ak práve v dôsledku nepravdivých údajov poškodila veriteľa tým, že zvýšila
svoje úverové zaťaženie s vedomím, že už nebude musieť nič splácať.

51. Žalovaná v odvolaní uviedla, že jediným dôvodom podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bola tá
okolnosť, že si uvedomila, že exekučne vymáhané záväzky sú z pohľadu extrémnych a úžerníckych

úrokov a ostatných príslušenstiev pri jej životnej situácii nezvládnuteľné a neumožňujú jej vymaniť sa s
dlhov do konca života. Uvedené vyjadrenie odvolací súd nepopiera a pripúšťa, že pokiaľ by žalovaná po
žiadosti o oddlženie (11.07.2019) nezískala na základe nepravdivých tvrdení ďalšie dva úvery vo výške
2.006,32 Eur od žalobcu, mal by aj odvolací súd za to, že spĺňa podmienky na oddlženie a z jej konania
nebolo možné dedukovať nepoctivý zámer. Dôvodom rozhodnutia okresného súdu ako aj odvolacieho

súdu je práve tá skutočnosť, že potom, ako sa žalovaná rozhodla riešiť svoju životnú situáciu oddlžením,
zneužila vedomie o blízkom zbavení dlhov na to, aby od veriteľa získala ďalšie finančné prostriedky
a tieto veriteľovi neskôr nevrátila.

52. Tvrdenie žalovanej v odvolaní, že refinancovaním úveru došlo k zlepšeniu právneho postavenia

žalobcu, nakoľko jeho starý úver sa uhradil v celosti a nový úver sa začal splácať je nepravdivé, pretože
refinancovaný úver žalobca od žalovanej nezískal, keďže bola zbavená dlhov a nový úver, ktorý získala
už po žiadosti o oddlženie vo výške 2.006,32 Eur začala splácať prvou splátkou (15.10. + 19.10.2019),
avšak k ďalšiemu splácaniu nedošlo. Žalovaná tak poškodila veriteľa v rozsahu úveru, ktorý nebol
doplatený ďalšími splátkami.

53. Odvolací súd sa tak nestotožnil s tvrdením žalovanej v odvolaní, že bol preukázaný poctivý zámer.
I keď odvolací súd nepopiera, že žalovaná sa zamestnala, dokáže sa uživiť a uhradiť nájomné za
prenajatý byt, je integrovaná do spoločnosti a z jej príjmu sú realizované odvodové a daňové povinnosti,
táto skutočnosť nemôže ospravedlniť konanie žalovanej, ktorá zneužila blízke oddlženie na to, aby si

ešte zabezpečila finančné prostriedky od žalobcu. Práve toto jej správanie je vyhodnotené ako správanie
v rozpore s poctivým zámerom a napĺňa negatívne vymedzenie poctivého zámeru v zmysle § 166g ods.
2 ZKR tak, ako bolo vyššie uvedené.

54. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že na hodnotenie veci by malo mať vplyv zistenie, že žalobca sa

počas konania uchýlil k nepoctivému kroku, keď porušil bankové tajomstvo, odvolací súd pripomína,
že okresný súd neprihliadol k výpisom z účtov, ktoré boli získané v rozpore s procesným postupom.
Rovnako odvolací súd sa so skutkovými tvrdeniami vo vzťahu k stavu účtu ani z dôkazmi predloženými
žalobcom nezaoberal. Keďže išlo o dôkazy získané v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, ich obsah
sa v zistenom skutkovom stave neprejavil a teda žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť rozhodnutie

vo veci samej. Preto ani procesné pochybenie žalobcu nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej a na
procesné práva žalovanej.

55. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil tak so skutkovými zisteniami okresného súdu, ako
aj s jeho právnym posúdením vo vzťahu k ust. § 166g ods. 2 písm. g) a h) ZKR. Vo vzťahu k právnemu

posúdeniu podľa ust. § 166g ods. 2 písm. a) a c) ZKR odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne
zistil skutkový stav, avšak nesprávne ho právne posúdil, pokiaľ takto zistený skutkový stav podriadil
pod ust. § 166g ods. 2 písm. a) a c) ZKR. Uvedené však nemohlo rezultovať v tom, že by odvolacísúd rozhodnutie okresného súdu zrušil alebo zmenil, pretože na konštatovanie, že dlžník nemal poctivý
zámer postačovalo, ak boli naplnené skutkové podstaty uvedené v ust. § 166g ods. 2 písm. g) a h) ZKR.

56. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

57. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanej, ktorá nebola v odvolacom konaní úspešná.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

58. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).