Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marek Mižák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31Ek/830/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120301548
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120301548.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, o vymoženie 555,85 eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu

Čajakova 5, 040 01 Košice, pod sp. zn. 269EX 257/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.01.2026, sp. zn. 31Ek/830/2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzve na úhradu trov zo dňa 13.06.2025.

2. Uviedol, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov
od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

3. Proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podal námietky oprávnený s tým, že exekútor nevykonal
fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného, resp. nežiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by
mohli mať informácie o majetku povinného (osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti). Exekútor
vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. Povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a
to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov. Správy exekútora neuvádzajú, že by v danom
prípadebolouloženiedonucovacíchopatreníneprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučného

poriadku. Preto nie je zrejmé, prečo ich súdny exekútor nevyužil. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v
budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

4. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že pravidelné lustrácie majetku povinného
jednoznačne svedčia o jeho úplnej nemajetnosti. Povinný býva v jednoduchých pomeroch v Rudňanoch
a nie je žiadny predpoklad toho, aby disponoval hnuteľným majetkom, ktorý by svojou hodnotou mohol

slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

5. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4, 5, 7 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že z dikcie § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora,
či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá. Ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom
takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučnýchkonaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný
nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
Irelevantnou je námietka oprávneného, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný

majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Ďalej súdny úradník uviedol, že exekútor v
priebehuexekúcieelektronickýmilustráciamipravidelnezisťovalmajetokalebopríjmy,ktorébymohlibyť
postihnuté exekúciou. Z výsledkov lustrácii však vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom bankového účtu,
motorového vozidla, k pozitívnym zisteniam v súvislosti s majetkom povinného nedošlo ani lustráciou
v evidencii Sociálnej poisťovne, v katastri nehnuteľností nebolo zistené vlastníctvo povinného k

nehnuteľnostiam. Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádzal, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno
predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a má aj hnuteľný majetok vo
svojom obydlí, oprávnený žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Oprávnený
len vo všeobecnej rovine uvádza, že súdny exekútor nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery
povinného, pričom žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na taký majetok povinného, ktorý by
exekúcii podliehal. Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného neprichádza do úvahy ani

uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty.

6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že exekútor vykonal iba
lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného
inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho

exekúcii. Súdny exekútor tak nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného. Splnenie
podmienokprezastavenieexekúcieexekútoromprenedostatokmajetkutaknebolosúdnymexekútorom
preukázané. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu
exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený
nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach,

kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Negatívne výsledky lustrácií v evidenciách (kataster
nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna poisťovňa) nepreukazujú
trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému okamihu.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného

konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

8. Súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu
urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa
vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd musí konštatovať, že
nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.

9. Na podporu správnosti uznesenia súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že po oboznámení
sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody,
ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie
podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať

v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku
povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že

u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve
súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie
majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie
záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného,

patrí do kompetencie súdneho exekútora.

10. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného
resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnostivykonania exekúcie. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie
v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že
v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore

s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval
by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny
prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva
oprávnený. Nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike
a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba

tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže
získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si
tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania
v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností.

11. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné
hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť
a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých
exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady
trov exekučného konania.

12. Pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť
a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie.
V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok,
za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba

nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.

13. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia

o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu súdneho úradníka ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 250 ods. 1 CSP), keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce
upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.