Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-25C/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117226664

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117226664.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 1 - B1-25C/50/2017

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: 1/ A. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, bytom: Pasaréti út 78. mf. 1., 1026 Budapešť, Maďarsko, 2/ B. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, bytom: C. D. X., XXXX E., F., 3/ B. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: C. D. X.,
XXXX E., F., spoločne zastúpení: HAVRILLA & Co. s.r.o., sídlo: Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava,
IČO: 36 364 606, proti žalovanej: F. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: A. G. E. XXX, XXX XX

A. G. E., zastúpená: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., sídlo: Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, IČO:
36 862 746, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

- 12 - B1-25C/50/2017

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva proti žalobcom 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 6 - B1-25C/50/2017

1. Žalobou o určenie vlastníckeho práva doručenou súdu dňa 31.10.2017 sa žalobcovia domáhali
určenia, že F. B. (B. H.), I. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, dátum úmrtia: XX.XX.XXXX, bytom: E.,
J. K. L. XXX, F. I., štátna príslušnosť: Maďarská (ďalej len „zomrelá F. B.“), bola ku dňu svojej smrti
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese B. M.,
N. B. F., katastrálne územie: E. F., zapísanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV číslo
XXXX a to pozemku registra „C“ parcela číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2,
pozemku registra „C“ parcela číslo XXXX, záhrady o výmere 435 m2, stavby súpisné číslo 102320, popis

stavby dom, postavená na pozemku registra „C“ parcela číslo XXXX.

2. Žalobcovia podaním zo dňa 15.04.2024 žiadali o zmenu petitu žalobného návrhu, čomu súd vyhovel
na pojednávaní dňa 11.10.2024, kedy pripustil zmenu žaloby v znení, že ku dňu 13.05.2014, t.j. ku
dňu pred nadobudnutím právoplatnosti súdneho zmieru - rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp.zn.: 19C 125/1996 zo dňa 18.03.2014, bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľností uvedenej v bode
1. nasledovný: zomrelá F. B. v rozsahu 2/6 a žalovaná v rozsahu 4/6, alternatívne že kúpna zmluva
o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzatvorená dňa 24.03.2014 medzi zomrelou F. B. a žalovanou,

ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu predávajúcej v rozsahu 2/6 vzhľadom k celku
na nehnuteľnosti uvedenej v bode 1., je absolútne neplatná.

3. Žalobcovia uviedli, že zomrelá F. B. vlastnila nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky po svojich
predchodcoch. Jednou z nich bola aj nehnuteľnosť špecifikovaná v bode 1. Nakoľko sa s druhou

podielovou spoluvlastníčkou nevedeli dohodnúť na vyporiadaní, žalovaná podala návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I
pod sp.zn. 19C/125/1996. V tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a na základe tohto
znaleckého posudku bol uzatvorený zmier, ktorý bol schválený uznesením súdu zo dňa 18.03.2014. Dňa
24.03.2014 došlo následne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k tej istej nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom súdneho zmieru, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho

podielu v rozsahu 2/6 z vlastníctva zomrelej F. B. do výlučného vlastníctva žalovanej. Kúpna cena
bola v kúpnej zmluve stanovená podľa záverov znaleckého posudku vyhotoveného v konaní sp.zn.
19C/125/1996 vo výške 188 422,80 Eur. Príslušný katastrálny odbor vykonal vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v prospech žalovanej pod č. V-6803/14 zo dňa 26.03.2014 na základe uvedenej
kúpnej zmluvy. Neskôr po uskutočnení prevodu zomrelá F. B. na základe podnetu súčasných žalobcov

prešetrila hodnotu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a zistila, že táto hodnota bola výrazne
podhodnotená v znaleckom posudku, na základe ktorého bola stanovená kúpna cena v kúpnej zmluve.
TýmtobolazomreláF.B.značneukrátenánasvojichprávach,keďžekúpnacenabolaurčenánazáklade
znaleckého posudku, ktorý nepodlieha základným zákonným požiadavkám. Kúpna zmluva uzatvorená
medzi zomrelou F. B. a žalovanou je absolútne neplatná a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia

majú naliehavý právny záujem na určení, keďže výsledok konania priaznivo ovplyvní právne postavenie
žalobcov voči žalovanej. Rozpor s dobrými mravmi žalobcovia vidia v tom, že hodnota predmetnej
nehnuteľnosti bola značne podhodnotená. Budova síce bola v zlom technickom stave vyžadujúcom
rekonštrukciu, avšak nešlo o taký dezolátny stav, ktorý by odôvodňoval také výrazné podhodnotenie, ako
bolo v znaleckom posudku. Konkrétny rozpor s dobrými mravmi je v tom, že došlo k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy za podmienok zjavne a značne ukracujúcich práva zomrelej F. B., kedy žalovaná získala za svoje
plnenie nepomerne hodnotnejšie protiplnenie. Takto podhodnotenú kúpnu cenu nemožno považovať
za spravodlivú, čo potvrdilo aj odborné stanovisko znalca M. O. P., ktorý ocenil nehnuteľnosť v centre
Bratislavy na sumu 1 084 066 Eur, a podiel zomrelej F. B. na sumu 361 355,33 Eur. V danom prípade
teda došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za účelom dosiahnutia hospodárskeho prospechu žalovanej

s úmyslom znevýhodniť zomrelú F. B.. Kúpna zmluva, okrem rozporu s dobrými mravmi, je neplatná aj
preto, že k scudzeniu nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy došlo po uzatvorení súdneho zmieru,
a teda ide o duplicitný právny úkon.

4. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalovaná uviedla, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem, samotná argumentácia
žalobcovjezvecnejstránkyúplnenesprávnaazprávnejstránkyirelevantná,pričomtvrdeniaobsiahnuté
v žalobe sú nepreukázané. Oceneniu nehnuteľnosti predchádzala jej obhliadka na mieste samom
vykonaná dňa 09.07.2013. Zomrelá F. B. sama vzniesla požiadavku, aby sa vyplatenie kúpnej ceny

uskutočnilo prostredníctvom kúpnej zmluvy cez notársku úschovu, keďže mala obavu o jej skutočné
zaplatenie zo strany žalovanej po právoplatnosti a vykonateľnosti zmieru. Znalecký posudok M. E. je
vecne správny a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom sa vysporiadal so všetkými
otázkami, na ktoré poskytol preskúmateľné odpovede. Naopak vyjadrenie druhého znalca M. O. P., ktorý
vypracoval svoje stanovisko k znaleckému posudku, nemožno považovať za úkon znaleckej činnosti.

Toto stanovisko je vecne nepreskúmateľné a jeho závery nie sú ničím podložené. Nevychádzajú ani
z obhliadky na mieste samom a najmä nie z technického stavu budovy. Z predmetného stanoviska
nie je možné vyvodiť, na základe čoho znalec dospel k výsledku, ktorý je formulovaný všeobecne.
Spochybnenie koeficientov znalcom nie je nijako odôvodnené, pričom znalec M. P. uvádza svoje
koeficienty úplne svojvoľne, bez dodržania riadneho postupu pre ocenenie nehnuteľnosti. Nie je teda

absolútne možné na základe stanoviska M. P. vyvodiť záver, že by v pôvodnom konaní vypracovaný
znalecký posudok bol chybný alebo nesprávny. Nie je teda pravdivý záver, že kúpna cena bola
neprimeranenízka,apretoaniniejepravdivýzáver,žekúpnazmluvajeneplatnáprejejrozporsdobrými
mravmi. Poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, ako aj dostupnú literatúru, podľa ktorých aj prípadnédojednanie nízkej ceny, dokonca v hrubom nepomere k hodnote plnenia, v prípadoch, ktoré nepodliehajú
cenovej regulácii, nespôsobuje neplatnosť úkonu samotného. Dodatočné zistenie nepomeru kúpnej
ceny k hodnote nehnuteľností zomrelou F. B. nie je žiadnym spôsobom rozhodujúce pre posudzovanie

platnosti právneho úkonu. Žalovaná uviedla, že zomrelá F. B. kúpnu zmluvu ani neuzatvorila v dôsledku
omylu, a pokiaľ by tak aj spravila, došlo k premlčaniu jej práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu. Naviac osoba, ktorá by sa chcela aj dovolávať svojho omylu, musí pred vykonaním daného
úkonu,podľaokolnostíprípadu,sizabezpečiťsamaobjektívneinformácieookolnostiach,ktorépovažuje
za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu z dôvodu vyvolania omylu sa priznáva iba v situácii, kedy dotknutá osoba sama
vynaložila úsilie primerané konkrétnym okolnostiam, aby vzniku omylu predišli. Zomrelá F. B. bola počas
celého súdneho konania zastúpená advokátom, ktorý plynule ovládal maďarský jazyk, v ktorom s ňou
celý čas komunikoval. Zomrelá F. B. mala vedomosť o výsledku znaleckého dokazovania vopred, pred
schválením súdneho zmieru a pred podpisom kúpnej zmluvy, ku ktorému sa opakovane aj vyjadrovala
tak písomne, ako aj na pojednávaniach. Závery znaleckého posudku pritom nikdy, ani vo vzťahu ku

kúpnej cene a jej primeranosti, nespochybnila. Samotný subjektívny pocit o nevýhodnosti uzatvoreného
zmieru alebo kúpnej zmluvy nemôže byť dôvodom pre pripustenie zásahu do autonómie účastníkov
právnychvzťahov.Samotnéuzatvoreniesúdnehozmierunemávplyvnaplatnosťkúpnejzmluvy,rovnako
ako uzatvorenie kúpnej zmluvy v čase po schválení súdneho zmieru, avšak pred jeho právoplatnosťou,
nemá na povahu a účinky súdneho zmieru žiaden dopad, rovnako tak schválenie súdneho zmieru nijako

nebráni zmluvnej autonómii sporových strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy a dispozícii s ich majetkom.
Žalobcovia nemajú ani naliehavý právny záujem, nakoľko existuje právoplatne schválený súdny zmier,
ktorý nebol však nikdy zrušený. Preto aj určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by samo o sebe nemohlo
spôsobiť zmenu v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Samotný žalobný petit je neprípustný,
vadný a nevykonateľný. Žaloba je šikanózna, keďže to bola práve zomrelá F. B., ktorá požadovala

uzatvorenie kúpnej zmluvy.

6. Žalobcovia v replike uviedli, že v súvislosti s výškou kúpnej ceny za nehnuteľnosť ide o značný
nepomer v záveroch dvoch znalcov, ktorý predstavuje takmer 100 %, a aj napriek tomu, že M. P.
nevypracoval znalecký posudok, takýto rozdiel nemôže súd nechať bez povšimnutia. Zomrelá F. B.

spochybnila súdny zmier v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, sp.zn. 25C/19/2016,
v ktorom podala žalobu o obnovu konania. K zápisu vlastníckeho práva žalovanej došlo na základe
kúpnej zmluvy a nie na základe zmieru, a preto by nebola účinná obrana žalobcov napadnutím len
súdnehozmieruanieajkúpnejzmluvy.Prevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostizaneprimeranenízku
sumu nemôže požívať zákonnú, ani súdnu ochranu.

7. Žalovaná v duplike uviedla, že právny poriadok nijakým spôsobom nereguluje určovanie výšky kúpnej
ceny v rámci súkromnoprávnych vzťahov a jej prípadný nepomer k plneniu, vzhľadom na zásadu
zmluvnej voľnosti, nemá v zmysle platnej judikatúry vplyv na platnosť právneho úkonu. Kúpnu cenu si
strany musia dojednať v zmysle platných právnych predpisov, konkrétne v zmysle zákona o cenách,

ktorý ale v súkromnoprávnych vzťahoch nereguluje výšku kúpnej ceny. Strany preto sú oprávnené
uzatvoriť aj zmluvu, ktorej cena nezodpovedá hodnote plnenia. Zomrelá F. B. sama ako zmluvná
strana podpísala kúpnu zmluvu, kde v článku III. bod 2. sa uvádza, že zmluvné strany považujú kúpnu
cenu za primeranú a súladnú s dobrými mravmi. Práve preto žalovaná považuje konanie žalobcov za
špekulatívne a šikanózne. Znalec M. P. sa vo svojom stanovisku vôbec nevysporiadal so špecifikami

nehnuteľnosti v podobe jej zanedbania a zlého technického stavu, pričom ani nemohol mať vedomosti
o jej stave, keďže ani nevykonal obhliadku. Ak by ale aj znalecký posudok M. E. bol nesprávny, takáto
nesprávnosť nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ale znalec zodpovedá dotknutým subjektom za
škodu spôsobenú svojou činnosťou.

8. Žalobcovia v ďalšom vyjadrení uviedli, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi zomrelou F. B. a žalovanou. Znalecký
posudok M. G. E. má zjavné nesprávnosti. Prevod vlastníckeho práva sa neuskutočnil podľa platných
ustanovení právnych predpisov, čím takúto kúpnu zmluvu nemožno považovať za spravodlivú. Súdnym
zmierom došlo k prevodu nehnuteľností zo zomrelej F. B. na žalovanú. Toto uznesenie pritom zakladá

právo na zápis prevodu vlastníckych práv a akýkoľvek iný právny úkon s týmto predmetom je už
irelevantný a v rozpore s právnymi predpismi. Kúpna zmluva je sama o sebe spochybniteľná, nakoľko
ako v poradí druhý právny úkon smerujúci k scudzeniu tej istej veci predsa nemôže vyvolať účinky
platného právneho úkonu. Kúpna zmluva trpí vadou vyvolávajúcou jej absolútnu neplatnosť nielenz dôvodu rozporu s dobrými mravmi, ale rovnako sa javí ako v poradí druhý scudzujúci právny úkon k tej
istej veci, čím sa stáva nespôsobilým vyvolať zamýšľané právne účinky.

9. Na pojednávaní dňa 16.02.2024 súd vypočul žalobcu 1/, ktorý uviedol, že zomrelá F. B. konanie
iniciovala preto, že sa dozvedela o tom, že nehnuteľnosť v jej vlastníctve bola ohodnotená za cenu
oveľa nižšiu, ako trhová cena nehnuteľnosti. Na základe ceny zistenej znalcom v súdnom konaní bolo
zrušené podielové spoluvlastníctvo. Následne sa matka dozvedela, že cena zistená súdnym znalcom
bola omnoho nižšia, ako trhová cena, čo bolo potvrdené aj názorom viacerých iných znalcov. Pred

ôsmymi rokmi to bola asi raz taká cena, ako cena zistená súdnym znalcom, čo bola reálna cena. Jedným
dôležitým faktom, vyplývajúcim zo znaleckého posudku, je možnosť zabudovania podkrovia v budove,
čo nepochybne tiež zvýši hodnotu nehnuteľnosti. Na základe toho mama zistila, že bola podvedená.
KuzatvoreniukúpnejzmluvymedzizomrelouF.B.ažalovanousanevedelapresnevyjadriť,nemohlobyť
ale iné riešenie, žalovaná strana zmluvu podpísala a teda asi má viacej informácií. Žalobca 1/ sa do toho
dostal ako dedič a následne učinil potrebné kroky. Napriek tomu, že zomrelá F. B. bola spoluvlastníkom

nehnuteľnosti,žalovanájejodmietlaposkytnúťkľúčeodnehnuteľnostiatásadonejaninevedeladostať.

10. Na pojednávaní dňa 11.10.2024 sa strany vyjadrili k otázke platnosti kúpnej zmluvy a naliehavosti
právneho záujmu žalobcov.

11. Podľa § 99 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“), ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.

12. Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli
ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje

v konaní.

13. Podľa § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, schválený zmier má účinky právoplatného
rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného
práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

14. Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

15. Podľa § 167 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd

uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení
konania,oodmietnutínávrhunazačatiekonania,ozmenenávrhu,ospäťvzatínávrhu,ozmieri,otrovách
konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

16. Podľa § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na

uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

17. Podľa § 168 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti
nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa
účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

18. Podľa § 171 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia
uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné.

19. Podľa § 171 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak nebola v uznesení uložená povinnosť na

plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené
alebo vyhotovené.

20. Podľa § 171 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa
rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti

uznesenia.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“), kataster nehnuteľností (ďalejlen„kataster“)jegeometrickéurčenie,súpisapopisnehnuteľností.Súčasťoukatastrasúúdajeoprávach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom
práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo

správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,
ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra

(ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení
sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

24. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné

funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

25. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.
1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

28. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu

alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

29. Podľa § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon je neplatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny
úkon neplatným.

30. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

31. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

32. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

33. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-6, znalecký posudok
č. 98/2013 č.l.15-62, zmier č.l.63-64, kúpna zmluva č.l.65-68, list vlastníctva č.l.69, zápisnica zdedičstva č.l.70-73, odborné stanovisko č.l.74-75, vyjadrenie žalovanej č.l.89-100, zápisnica o úschove
č.l.130-131, replika č.l.138-141, duplika č.l.158-164, vyjadrenie žalobcov č.l.362-368, výsluch žalobcu
1/ dňa 16.02.2024, zmena žaloby č.l.385-401, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

35. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zomrelá F. B. a žalovaná uzatvorili súdny zmier
dňa 18.03.2014, právoplatný dňa 14.05.2014, predmetom ktorého bolo vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese B.
M., N. B. F., katastrálne územie: E. F., zapísanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV

číslo XXXX a to pozemku registra „C“ parcela číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 572
m2, pozemku registra „C“ parcela číslo XXXX, záhrady o výmere 435 m2, stavby súpisné číslo 102320,
popis stavby dom, postavená na pozemku registra „C“ parcela číslo XXXX. Následne dňa 24.03.2014
došlo medzi nimi k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli vyporiadanie tej istej nehnuteľnosti
za tých istých podmienok ako v súdom schválenom zmiery. Kúpna cena bola určená na základe
znaleckého posudku znalca M. G. E. vo výške 188 422,80 Eur. Príslušný katastrálny odbor vykonal

vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovanej pod č. V-6803/14 zo dňa 26.03.2014 na
základe uvedenej kúpnej zmluvy.

36. Žalobcovia namietali neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi zomrelou F. B. a žalovanou
z dvoch dôvodov. Prvým mal byť nimi tvrdený rozpor výšky kúpnej ceny za prevádzaný spoluvlastnícky

podiel 2/6 na žalovanú s dobrými mravmi. Druhým dôvodom malo byť uzatvorenie následnej kúpnej
zmluvy na identický predmet plnenia, ako bol v súdom schválenom zmiery.

37. Otázka výšky kúpnej ceny v súkromnoprávnych vzťahoch je vždy vecou vzájomnej dohody strán
zúčastňujúcich sa na danom právnom vzťahu. Súčasná judikatúra, ale aj literatúra uznáva, že zmluvné

strany si v prípadoch, ktoré nepodliehajú cenovej regulácii, môžu dohodnúť aj cenu, ktorá je v hrubom
nepomere k hodnote ponúkaného plnenia, čo však nespôsobuje neplatnosť daného právneho úkonu.
Z uvedeného dôvodu súd prisvedčil argumentácii žalovanej podporenej odkazmi na viaceré súdne
rozhodnutia, že samotná nízka kúpna cena nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.

38. Naviac v tomto prípade žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, aká skutočná by
mala byť výška kúpnej ceny a za tým účelom ani nepredložili žiadne relevantné dôkazy spochybňujúce
znalecký posudok znalca M. E.. Predložené stanovisko M. P. súd vzhľadom na jeho povahu nemohol
akceptovať ako relevantný dôkaz spochybňujúci výšku kúpnej ceny stanovenú v znaleckom posudku
M. E., keďže takéto stanovisko nebolo vypracované spôsobom vyžadovaným pre znalecké posudky.

Naviac samotný znalec M. P. nebol ani osobne vykonať obhliadku nehnuteľnosti a neoboznámil sa
osobne s technickým stavom budovy tak, ako znalec M. E.. Nie je ani vôbec zrejmé, na základe čoho
a ako vykonal M. P. jednotlivé výpočty a akým spôsobom sa vysporiadal najmä s technickým stavom
nehnuteľnosti, ktorej zlý stav a potreba rekonštrukcie bola uznaná aj žalobcami. Jednotlivé výpočty vo
svojom stanovisku M. P. uviedol v zásade len neformálne, ako korešpondenciu zasielanú zomrelej F. B.

bez toho, aby za to niesol právnu zodpovednosť v podobe vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Závery v stanovisku M. P. nie sú ničím podložené, nie je zrejmý spôsob výpočtu a určenia hodnoty,
chýbajú vzorce a prepočty, nie je uvedené stanovenie východiskovej hodnoty a ďalšie údaje vyžadované
právnymipredpismipreobsahtakýchtoznaleckýchposudkov.ZuvedenéhodôvodusúdstanoviskoM.P.
považoval za nedôveryhodné a nespôsobilé spochybniť odborné závery znalca M. E. v jeho znaleckom

posudku.

39. Napriek charakteru stanoviska M. P. a jeho dôkaznej hodnote žalobcovia sami, hoci tak mohli
kedykoľvek spraviť, nepredložili v súdnom konaní riadny znalecký posudok, ktorý by zhodnotil hodnotu
danej nehnuteľnosti. Neurobili tak ani napriek tomu, že z ich pohľadu mali odborné stanovisko

priznávajúce im vyššiu, takmer dvojnásobnú hodnotu nehnuteľností, ako znalecký posudok M. E..
Žalobcovia obmedzili svoju argumentáciu len na stanovisko znalca M. P., ktoré bolo naviac z odbornej
strany spochybnené žalovanou ako nedostatočné, pričom správnosť jeho záverov žalobcovia žiadnym
spôsobom nepreukázali. Súdu sa takýto postup žalobcov, najmä ak už mali vo svoj prospech
odborné stanovisko znalca, javí ako účelový a zároveň nepochopiteľný v tom, že si rovno od tohto

znalca nevyžiadali vypracovanie znaleckého posudku, ktorým by znalec M. P. len nadviazal na
svoje predošlé odborné ohodnotenie a ktorý by obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti
a jasné zdôvodnenie jeho 100% navýšenia hodnoty nehnuteľnosti. Žalobcovia teda sami nepreukázali
rozhodujúce skutočnosti a obmedzili sa len na konštatovanie, že súd vzhľadom na takmer dvojnásobnúhodnotu nehnuteľnosti, ktorú určil M. P. v stanovisku, sa musí takýmito rozdielmi zaoberať. Na margo
uvedeného súd uvádza, že je predovšetkým procesnou povinnosťou strán, pokiaľ chcú byť úspešné
v konaní, navrhovať relevantné dôkazy, ktoré preukážu nimi tvrdené skutočnosti a ktoré súd po zvážení

buď vykoná alebo zamietne. V posudzovanom prípade sa tak nestalo a žalobcovia nimi tvrdnú nízku
kúpnu cenu ani len nepreukázali.

40. Aj v prípade, ak by kúpna cena bola určená na základe znaleckého posudku, v ktorom bola
hodnota nehnuteľností určená v nižšej sume, ani takéto nesprávne určenie hodnoty nehnuteľností súd

nepovažuje za dôvod pre určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a postihnutie žalovanej a zásah do jej
práv nadobudnutý v dobrej viere. Je potrebné uviesť, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali,
že žalovaná mala vedomosť o tvrdenej nízkej hodnote nehnuteľností v znaleckom posudku M. E..
Z uvedeného vyplýva, že samotná žalovaná len postupovala podľa záverov znalca a jej dobromyseľnosť
v správnosť takto určenej hodnoty nebola doposiaľ žiadnym spôsobom spochybnená. Doposiaľ nebolo
preukázané, že by žalovaná sama akýmkoľvek spôsobom prispela k tvrdenej nesprávnosti znaleckého

posudku alebo by určenie výšky kúpnej ceny akýmkoľvek spôsobom ovplyvnila. Pokiaľ znalecký
posudok by aj bol nesprávny, dotknuté strany sa môžu domáhať náhrady škody priamo voči znalcovi,
a nie neplatnosti kúpnej zmluvy vypracovanej na podklade tohto znaleckého posudku a uzatvorenej
v dobrej viere.

41. K argumentácii žalobcov rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Obo 125/2003
(č.l.139),vktoromsaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyužzaoberalotázkouneplatnostiprávnehoúkonu
pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 a vyslovil absolútnu neplatnosť takéhoto právneho
úkonu, súd uvádza, že žalobcovia vo svojom podaní účelov vytrhli z kontextu podstatu uvedeného
rozsudku. Ide o rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 54/2004 ZSP, ktorého

právna veta znie: „Určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka,
má zásadný význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti. Jej určenie v zjavnom nepomere
k skutočnej hodnote vkladaného majetku preto môže mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o
vložení nepeňažného vkladu pre rozpor s dobrými mravmi“. V poznámke uvedeného rozhodnutia sa
uvádza, že „medzi základné povinnosti zakladateľov a spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným

patrí ich obligatórna vkladová povinnosť. Vklad môže byť buď peňažný alebo nepeňažný, ktorý
Obchodný zákonník charakterizuje ako peniazmi oceniteľný majetok, ktorého hospodárska hodnota sa
dá určiť. Súvisí to s obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy, ktorou je určenie peňažnej sumy, v
akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ktorého minimálna hodnota je v ustanovení
§ 109 ods. 1 OBZ určená sumou 30 000 Sk (podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 1998 to bola

suma 20 000 Sk). Z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti má pritom výška jeho vkladu podstatný
význam, pretože výška vkladu podmieňuje počet jeho hlasov, ktorými disponuje na rokovaní valného
zhromaždenia spoločnosti (ak spoločenská zmluva neobsahuje inú úpravu, platí, že na každých 1 000
Sk svojho vkladu má spoločník jeden hlas). Z uvedeného vychádzalo aj uverejnené rozhodnutie pri
posudzovaní otázky, či ocenenie nepeňažného vkladu, resp. určenie sumy, ktorá sa započítala na vklad

spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má dvoch spoločníkov - jedného s peňažným
vkladom 100 000 Sk a druhého s nepeňažným vkladom v hodnote podľa znaleckého posudku cca 90
mil. Sk, ktorý reálne tvoril jediný majetok tejto spoločnosti, v sume 20 000 Sk, nie je neplatným právnym
úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi“. Z obsahu uvedeného rozhodnutia je pritom zrejmé, že
ho nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad, a to jednak kvôli charakteru postavenia subjektov,

kedy ide o úplne iné vzťahy, ktoré nie sú založené len na ich slobodnej vôli, ale sú do značnej miery
regulované zákonom (postavenie spoločníkov v obchodnej spoločnosti), a jednak kvôli extrémnemu
nepomeru hodnoty, ktorá bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky v prípade posudzovaná. Naviac
v neprospech aplikácie uvedeného rozhodnutia svedčia aj súdne rozhodnutia uvedené žalovanou,
v ktorých nepomer kúpnej ceny a hodnoty plnenia nezakladá dôvod neplatnosti úkonu.

42. Nad rámec vyššie uvedeného k tvrdeniam o nesprávne, a voči zomrelej F. B. znevýhodňujúco
avrozporesdobrýmimravmiurčenejtrhovejhodnotenehnuteľnostísúduvádza,žepredmetnouotázkou
sa už zaoberal v žalobcami uvedenom súdnom konaní (bod 5.) vedenom pred tunajším súdom, sp.zn.
25C/19/2016, ktorého skutkový stav je totožný s týmto konaním, a v ktorom zomrelá F. B. podala žalobu

o obnovu konania a žalobcovia nastúpili neskôr na jej miesto. Súd v predmetnom rozsudku uviedol, že
„zomrelá F. B. po doručení znaleckého posudku sa mohla kedykoľvek obrátiť na ňou zvoleného znalca
a nechať si vypracovať znalecký posudok, ktorý by závery znaleckého posudku číslo 98/2013 vyvrátil.
Uvedené sa nielen že nestalo napriek tomu, že zomrelá F. B. od doručenia znaleckého posudku doschválenia zmieru mala na to dostatok času a bola zastúpená advokátom, ale zároveň sama zomrelá
F. B. akceptovala sumu uvedenú v znaleckom posudku tým, že pristúpila sama, dobrovoľne a za
pomoci advokáta, ktorý jej celý čas radil v konaní, k uzatvoreniu dohody so žalovanou, ktorá následne

bola schválená súdom. Základom súdneho zmieru totiž bola dohoda sporných strán, kde sa sporné
strany dohodli na podmienkach vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kedy zomrelá F. B. s týmito
podmienkami, a osobitne s odplatou za vyporiadanie, súhlasila. Z postupu zomrelej F. B. je pritom
evidentné,ževčaseuzatvoreniadohodynemalavočivýškeodplatyžiadnenámietkyatútovýškuodplaty
v plnej miere akceptovala. Takýto postup zomrelej F. B. nie je možné ani vyhodnotiť s ohľadom na

ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že zo
strany žalovanej došlo k naplneniu uvedeného ustanovenia“.

43. V prípade druhého dôvodu vedúceho podľa žalobcov k neplatnosti kúpnej zmluvy súd uvádza, že
žiadne ustanovenie právneho predpisu nevylučuje možnosť strán neprávoplatne skončeného súdneho
konania po tom, čo bol uzatvorený medzi nimi súdny zmier, následne duplicitne k tomu istému

plneniu uzatvoriť platne kúpnu zmluvu. Osobitne vtedy, ak zmluvné strany boli stále vlastníkmi svojich
spoluvlastníckych podielov a takýto úkon urobili medzi sebou navzájom, s vedomím právnych následkov
a na základe ich slobodnej vôle s cieľom zriadiť notársku úschovu kúpnej ceny. Nešlo pritom ani o úkon,
ktorý by poškodzoval druhú stranu alebo ktorý by bol robený bez jej vedomia s treťou osobou, dôsledkom
čoho by mohlo byť poškodenie tejto druhej strany. Je pritom príznačné, že žalobcovia spochybňujú

platnosť kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná nie priamo ich právnym predchodcom, zomrelou F. B.,
ale jej právnym zástupcom v súdnom konaní advokátom O. F. F., ktorého na podpis tejto kúpnej zmluvy
zomrelá F. B. splnomocnila.

44. Súdny zmier bol schválený uznesením Okresného súdu Bratislava I dňa 18.03.2014 a toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2014. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 24.03.2014
v čase po vydaní uznesenia a pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. Súdny zmier sa zapisuje do
katastra nehnuteľností záznamom. Podľa § 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku len právoplatné uznesenie je záväzné pre strany a pre všetky orgány. Z uvedených ustanovení
právneho predpisu platného v čase schválenia zmieru je zrejmé, že záväznosť uznesenia, ktorým bol

schválený súdny zmier, nastala až právoplatnosťou tohto uznesenia. Až týmto okamihom bol súdny
zmier pre strany (zomrelá F. B. a žalovaná) záväzný, rovnako tak ako aj pre kataster nehnuteľností.
Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že samotná dohoda strán na pojednávaní, na ktorom došlo
k schváleniu súdneho zmieru, nespôsobuje okamžitú zmenu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, ale
vyžaduje sa, aby takéto súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rovnako tak súdom schválený

zmier nezakladá obmedzenie strán pre uzatvorenie následnej duplicitnej kúpnej zmluvy. Až momentom
nadobudnutia právoplatnosti súdny zmier má zamýšľané právne účinky, čo nastalo až po uzatvorení
kúpnej zmluvy a jej vklade do katastra nehnuteľností.

45. Nad rámec súd uvádza, že pokiaľ by situácia bola opačná, a teda zomrelá F. B. a žalovaná by

uzatvorila súdny zmier, ktorého účinky by mali nastať bez ohľadu na jeho právoplatnosť už dňom
schválenia súdneho zmieru súdom (čo podľa názoru súdu nenastalo), znamenalo by to, že zomrelá F. B.
v deň schválenia súdneho zmieru súdom prestala byť vlastníkom spoluvlastníckeho podielu a nemohla
teda uzatvoriť platne kúpnu zmluvu. V uvedenom prípade by však nebol daný naliehavý právny záujem
žalobcov na určení v zmysle ich zmeneného žalobného návrhu, nakoľko v takomto prípade by vlastnícke

právo žalovanej vzniklo už dňom schválenia súdneho zmieru súdom bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Preto by ani určenie požadované žalobcami v tomto konaní neviedlo k odstráneniu ich právnej neistoty,
keďže tá by naďalej pretrvávala na základe schváleného súdneho zmieru, ktorý nebol súdom zrušený.

46. Zároveň súd poukazuje na zmenu žaloby vykonanú žalobcami v podaní zo dňa 15.04.2024, v ktorom

žalobcovia žiadajú určiť, že zomrelá F. B. a žalovaná boli podielové spoluvlastníčky nehnuteľností ku
dňu 13.05.2014, t.j. ku dňu pred dňom nadobudnutia právoplatnosti súdneho zmieru. Z uvedeného je
nepochybné, že sami žalobcovia týmto svojím návrhom uznávajú, že schválenie súdneho zmieru súdom
dňa 18.03.2014 nemohlo spôsobiť zmenu vlastníctva a neviedlo k zániku práva zomrelej F. B. uzatvoriť
kúpnu zmluvu z dôvodu, že by už nebola vlastníkom spoluvlastníckeho podielu.

47. Súd nevyhovel ani alternatívnemu petitu navrhnutému žalobcami, ktorým sa domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd takýto návrh vyhodnotil ako nedôvodný bez existencie naliehavého
právneho záujmu. Samotné určenie súdu, že kúpna zmluva je neplatná nemôže spôsobiť zmenuvlastníckeho práva sporných strán a predstavuje len predbežnú otázku, ktorou sa súd musí vysporiadať
pred rozhodnutím vo veci samej. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, súd pre takéto určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy nezistil žiaden dôvod.

48. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom žalovanej navrhnuté žalobcami na
pojednávaní dňa 11.10.2024 za účelom preukázania okolností uzatvorenia kúpnej zmluvy. Súd takýto
návrh považoval za nedôvodný, nakoľko predmetom konania je právna otázka a posúdenie platnosti a
neplatnosti kúpnej zmluvy, nie skutkové okolnosti vedúce zmluvné strany k jej uzatvoreniu po schválení

súdneho zmieru, ktoré nemôžu mať vplyv na posúdenie platnosti kúpnej zmluvy. Dôvody duplicitného
uzatvorenia kúpnej zmluvy nie sú podľa súdu relevantné, nakoľko buď kúpna zmluva je platná alebo
je neplatná, a v otázke jej platnosti nemôže nič zmeniť ani prípadná existencia dôležitého dôvodu jej
uzatvorenia po schválení zmieru súdom, resp. uvádzaná žiadosť pôvodnej žalobkyne a jej právneho
zástupcu na jej uzatvorenie z dôvodu vloženia kúpnej ceny do notárskej úschovy, a preto pre právne
posúdenie sporu súd takéto dôvody považoval za irelevantné a návrh na doplnenie dokazovania

zamietol.

49. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).
Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami, keďže pre rozhodnutie súdu
o žalobe boli právne irelevantné.

50. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril
v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd
v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia

vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry nevyjadruje.

51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 262 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná, žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej
trovy konania v celom rozsahu.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

- 2 - B1-25C/50/2017
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).