Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202074
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8822202074.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., 2. C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX
XX F. G. E. - H., 3. A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., 4. C. A. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G. E. - H., 5. C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/
XX, XXX XX F. G. E., 6. K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 7. C. L., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F. G. E. - H., 8. C. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/
XX, XXX XX F. G. E., 9. A. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G. E. - H., 10. M.
A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX F. G. E. - H., 11. N. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom O. XXX/XXX, XXX XX F. G. E., 12. C. C. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX,
XXX XX B. - P., prechodne bytom G. B. XXX, XXX XX G. B., 13. M. C. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G. E. - H., 14. M. C. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX
XX F. G. E. - H., 15. A. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., 16. D. K., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX F. G. E., 17. C. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/
XX, XXX XX F. G. E. - H., 18. M. I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., 19. C. T.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX F., 20. U. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
B. XXXX/X, XXX XX N. - C., 21. B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., 22. C. D., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom G. B. XXX/XX, XXX XX B. C., 23. C. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
F. P. XX, XXX XX F. P. - F. P., 24. L. L. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., 25. K.

V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 26. C. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, XXX XX F. G. E. - H., 27. A. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., 28. M. T.
K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX F. G. E., 29. W. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX, XXX XX F. G. E., 30. A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX F.
G. E. - H., 31. X. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX F. G. E., 32. A. L., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom U. XXXXX/X T., XXX XX K. - G. W., prechodne bytom I. XX, XXX XX I., 33. T. T., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. I. XXX/X, XXX XX F. G. E., 34. T. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K.

XXXX/XX, XXX XX K., 35. A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F. G. E. – H., 36.
C. L., P. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F. G. E. - H., 37. A. C. I., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX J., prechodne bytom Y. XX, XXX XX Y., 38. M. C. I., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom K. A. W. XXX/XX, XXX XX F. G. E., 39. A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. P. W. XXX/XXX, XXX XX F. G. E., 40. C. C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX
XX F. G. E., 41. A. W. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX F. G. E., 42. C. B., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F. G. E. - H., 43. M. K. J., K., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom G. XX/XX, XXX XX L. - I., 44. M. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX F.
G. E., 45. C. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/X, XXX XX F. G. E., 46. M. P. L., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom S. Z. W. XXXX/X, XXX XX V., 47. T. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XXX, XXX XX F. G. E., 48. C. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX F. G. E., 49. C. J.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX F. G. E., všetci žalobcovia zastúpení: Pasienková
spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Trepec, IČO: 42 088 275 so sídlom Ondavská 899, 093 01 Vranov

nad Topľou, všetci žalobcovia právne zastúpení: CORVIN LEGAL s. r. o., so sídlom Thurzova 1524/6,
040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 205 895 proti žalovaným: 1. LESY HUNKOVCE,
s.r.o., so sídlom Hunkovce 8, 090 03 Hunkovce, IČO: 50 061 968, právne zastúpený: MICHALOVČÍK,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, IČO: 55 943 6592. Z. B.,nar. X.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX F. G. E. X. A. B., nar. XX.X.XXXX, B. K. XXX, XXX XX J. K. 4. Z.
Q., nar. XX.X.XXXX, G. V. XXXX/X, XXX XX C., o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 27.8.2021 medzi A. B., P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. XXX/XX, F. G. E., zomrelom dňa 2.1.2022 ako predávajúcim a žalovaným v l. rade ako kupujúcim,
ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálny odbor
pod č. V-2072/2021 dňa 24.09.2021 je v rozsahu týkajúcom sa nehnuteľností: KN „E" s parc. č. XXXX/
X o výmere 165518 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, katastrálne územie: L., Obec: L., Okres:
F. G. E., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/44 k celku, KN

„E" s parc. č. XXXX/X o výmere 373134 m2, druh pozemku: Lesný pozemok, katastrálne územie: L.,
Obec: L., Okres: F. G. E., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, vo výške spoluvlastníckeho podielu
1/44 k celku, neplatná.

Žalobcom v 1. až 49. rade priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania a nárok na

náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením

Vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 2. až v 4. rade súd žalobcom v 1. až 49 rade proti žalovaným v 2.

až 4. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V konaní o neodkladnom opatrení vo vzťahu žalobcov v 1. až 49. rade a žalovaných v 2. až v 4. rade
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

5C/55/2022
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.9.2022 domáhali voči žalovaným určenia,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi p. A. B., P. B., dátum narodenia: XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX,
F. G. E., zomrelom dňa 2.1.2022 ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej vklad
bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálny odbor pod č.

V-2072/2021 dňa 24.09.2021 je v rozsahu týkajúcom sa nehnuteľností: KN „E“ s parc. č. XXXX/X o
výmere 165518 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, katastrálne územie: L., Obec: L., Okres: F. G.
E. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/44 k celku, KN „E“ s
pare. č. XXXX/X o výmere 373134 m2, druh pozemku: Lesný pozemok, katastrálne územie: L., Obec:
L., Okres: F. G. E. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/44 k

celku, neplatná. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnili tým, že sú členmi pozemkového spoločenstva a zároveň aj vlastníkmi
(okrem žalovaných) spoločnej nehnuteľnosti, pozostávajúcej z pozemkov: KN „E“ s parc. č. XXXX/X
o výmere 165518 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, katastrálne územie: L., Obec: L., Okres

F. G. E. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, KN „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 373134 m2,
druh pozemku: Lesný pozemok, katastrálne územie: L., Obec: L., Okres F. G. E. evidovaný na liste
vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „spoločná nehnuteľnosť“). Pozemkové spoločenstvo, prostredníctvom
svojho štatutárneho orgánu - výboru, podľa ust. § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ako „ZoPS“) zo zákona zastupuje členov pozemkového

spoločenstva v súdnych konaniach. Žalovaný v 1. rade bol účastníkom relatívne neplatného právneho
úkonu v právnej pozícii kupujúceho, žalovaní v 2. až 4. rade sú dedičmi po p. A. B., P. B., dátum
narodenia: XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. G. E., zomrelom dňa 2.1.2022 (ďalej aj ako „poručiteľ“),
ktorý bol účastníkom toho istého relatívne neplatného právneho úkonu v právnej pozícii predávajúceho,
a síce, kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v katastrálnom konaní vedenom Okresným úradom

Vranov nad Topľou, katastrálny odbor pod č. V-2072/2021 dňa 24.09.2021, a ktorej predmetom bol aj
prevod spoluvlastníckych podielov poručiteľa o veľkosti 1/44 k celku na pozemkoch tvoriacich spoločnúnehnuteľnosť na žalovaného v 1. rade (ďalej aj ako „kúpna zmluva“). Aktívna vecná legitimácia žalobcov
vyplýva z ich postavenia opomenutých spoluvlastníkov pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť.
Pasívna vecná legitimácia žalovaných vyplýva ich pozície účastníka relatívne neplatnej kúpnej zmluvy,

ktorý je v súčasnosti evidovaný ako (domnelý) vlastníkov resp. právnych nástupcov účastníka kúpnej
zmluvy, ktorej nepredchádzala výzva na uplatnenie predkupného práva adresovaná žalobcom. Žalovaný
v 1. rade, na ktorého poručiteľ previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/44 k celku na spoločnej
nehnuteľnosti,nebolvčaseuzatvoreniakúpnejzmluvyspoluvlastníkomatedaaničlenompozemkového
spoločenstva. Pokiaľ mieni člen pozemkového spoločenstva previesť svoj spoluvlastnícky podiel na

spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, ktorá nie je členom pozemkového spoločenstva a teda nie
je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, má podľa ust. § 9 ods. 8 ZoPS6 povinnosť ponúknuť
svoj podiel ostatným spoluvlastníkom (členom pozemkového spoločenstva), t. j. ostatní členovia
pozemkového spoločenstva majú predkupné právo. Prevádzajúci vlastník si môže svoju povinnosť
splniťpriamoaleboprostredníctvomštatutárnehoorgánupozemkovéhospoločenstva-výboru.Poručiteľ
žiadnym spôsobom neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel ostatným vlastníkom podielov na spoločnej

nehnuteľnosti, čím porušil svoju povinnosť podľa ust. § 9 ods. 8 ZoPS. Na práva a povinnosti vlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti
sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. aj ustanovenia o predkupnom práve.
Porušenie predkupného práva má v zmysle ust. § 140 OZ v kombinácii s ust. § 40a OZ za následok
relatívnu neplatnosť právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy. Žalobcovia sa jednostrannými právnymi

úkonmi adresovanými žalovanému v 1. rade a poručiteľovi (počas jeho života) dovolali relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorých zmluvné strany kúpnej zmluvy vyzvali k vykonaniu spätného
prevodu vlastníckeho práva k prevedenému podielu o veľkosti 1/44 k celku na spoločnej nehnuteľnosti,
čím by bola dosiahnutá náprava dôsledkov porušenia predkupného práva. Žalobcovia sa z dôvodu
právnej istoty aj touto žalobou dovolávajú relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa

spoluvlastníckeho podielu poručiteľa o veľkosti 1/44 k celku na spoločnej nehnuteľnosti (pozostávajúcej
z 2 parciel) prevedeného na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade a poručiteľ nepristúpili k vykonaniu
spätného prevodu, ktorým by sa odstránili nepriaznivé následky porušenia ust. § 9 ods. 8 ZoPS. Tento
stav núti žalobcov uplatňovať svoje práva prostredníctvom civilnej žaloby, keďže je zjavné, že bez
ingerencie súdu nie je možné dosiahnuť nápravu dôsledkov porušenej právnej povinnosti. Žalobcovia

sa domáhali určenia právnej skutočnosti s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP, pričom osobitným
ustanovením, z ktorého vyplýva možnosť formulovať negatórny petit je ust. § 40a OZ. R

3. Žalovaný v 1. rade so žalobou žalobcov nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť a žalovanému v 1. rade
priznať nárok na náhradu trov konania. Od začatia konania namietal miestnu príslušnosť tunajšieho

súdu.

4. Žalovaná vo 2. rade uviedla, že terajší stav nespôsobil nik z doterajších dedičov po predávajúcom A.
B.. Prostredníctvom svojho zástupcu, žalovaného v 3. rade uviedla, že žiaden zo žalovaných v 2. až 4.
rade nemá záujem o vlastnenie podielov na pozemkoch, ku ktorým sa vzťahuje žaloba. Navrhla uzavrieť

vec súdnym zmierom, nesúhlasila s úhradou trov konania žalovaným v 2. až 4. rade.

5. Žalovaný vo 3. rade uviedol, že terajší stav nespôsobil nik z doterajších dedičov po predávajúcom A.
B.. Žiaden zo žalovaných v 2. až 4. rade nemá záujem o vlastnenie podielov na pozemkoch, ku ktorým sa
vzťahuje žaloba. Navrhol uzavrieť vec súdnym zmierom, nesúhlasil s úhradou trov konania žalovaným

v 2. až 4. rade.

6. Žalovaná vo 4. rade uviedla, že terajší stav nespôsobil nik z doterajších dedičov po predávajúcom A.
B.. Prostredníctvom svojho zástupcu, žalovaného v 3. rade uviedla, že žiaden zo žalovaných v 2. až 4.
rade nemá záujem o vlastnenie podielov na pozemkoch, ku ktorým sa vzťahuje žaloba. Navrhla uzavrieť

vec súdnym zmierom, nesúhlasila s úhradou trov konania žalovaným v 2. až 4. rade.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príloh žaloby, a to Dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu z 22.10.2021 s podacími lístkami a Sledovaním zásielok Slovenskej pošty č.
RF431121035SK a č. RF431121027SK, Výpisom z LV č. XXXX, k.ú. L., Výpisom z LV č. XXXX, k.ú. L.,

Uznesenímtunajšiehosúdusp.zn.8D/3/2022z5.5.2022,Návrhomžalobcunanariadenieneodkladného
opatrenia z 12.10.2022, Vyjadrením žalovaného v 3. rade z 26.10.2022, Vyjadrením žalovaného v 1.
rade z 9.6.2023, Vyjadrením žalovanej v 4. rade z 9.6.2023, Vyjadrením žalovanej v 2. rade z 9.6.2023,
Vyjadrením žalovaného v 3. rade z 9.6.2023, Vyjadrením žalovaného v 1. rade z 12.12.2023, Vyjadrenímžalovaného v 1. rade z 9.6.2023, Vyjadrením žalobcov z 8.1.2024, Vyjadrením žalovaného v 1. rade z
27.5.2024,Vyjadrením žalovaného v 3. rade z 30.5.2024, Správou Okresného úradu Vranov nad Topľou,
katastrálny odbor z 15.5.2024 s prílohami a to rozhodnutím V2072/2021, kúpnou zmluvou z 27.8.2021,

výpisom z LV č. XXXX, k.ú. L., výpisom z LV č. XXXX, k.ú. L., Vyjadrením žalovaného v 1. rade z
3.9.2024, Vyjadrením žalovaného v 1. rade z 4.9.2024, Vyjadrením žalobcov z 4.9.2024, s prílohou a to
mailovou komunikáciou, pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 8D/3/2022 a z
neho najmä uznesením zo dňa 5.5.2022, č.k. 8D/3/2022-31 a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie L., okres F.
G. E. bolo zistené, že spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností podľa zákona č. 97/2013, ktoré sú
na ňom zapísané, pozemku KN „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 165518 m2, druh pozemku: Trvalý
trávny porast, sú v jednotlivých podieloch aj žalobcovia v 1. až 49 rade (prípadne v čase začatia konania
ich právni predchodcovia) a žalovaný v 1. rade pod por. č. 77 v podiele 1/44. Pri spoluvlastníkovi

pod por. č. 77 - žalovanom v 1. rade je zároveň vyznačená plomba na základe V-657/2022 (Zmluva
o zriadení záložného práva), plomba na základe V-658/2022 (Kúpna zmluva), plomba na základe
UP-2/2022 (Protest prokurátora proti rozhodnutiu správy katastra), plomba na základe UP-3/2022
(Protest prokurátora proti rozhodnutiu správy katastra).

9. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie L., okres F.
G. E. bolo zistené, že spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností podľa zákona č. 97/2013, ktoré sú
na ňom zapísané, pozemku KN „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 373134 m2, druh pozemku: Lesný
pozemok, sú v jednotlivých podieloch aj žalobcovia v 1. až 49 rade (prípadne v čase začatia konania ich
právni predchodcovia) a žalovaný v 1. rade pod por. č. 75 v podiele 1/44. Pri spoluvlastníkovi pod por.

č. 75 - žalovanom v 1. rade je zároveň vyznačená plomba na základe V-657/2022 (Zmluva o zriadení
záložného práva), plomba na základe V-658/2022 (Kúpna zmluva), plomba na základe S./XXXX (Protest
prokurátora proti rozhodnutiu správy katastra), plomba na základe S./XXXX (Protest prokurátora proti
rozhodnutiu správy katastra).

10. Listom z 22.10.2021 adresovaným žalovanému v 1. rade sa Pasienková spoločnosť, pozemkové
spoločenstvo Trepec, Ondavská 899/35,093 01 Vranov nad Topľou, dovolávala neplatnosti právneho
úkonu. Z obsahu predmetného listu je zrejmé, že náhodnou kontrolou bolo zistené, že došlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a A. B., E. XXX/XX, XXXXX F. G. E. a tým vlastne
prevodom vlastníckych práv v Pasienkovej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Trepec k.ú. L. na LV

Č.XXXXbod75,pare.P.X.H.XXXX/Xak.ú.L.naLVč.XXXXbod77,pare.registraEČ.XXXX/X.Došlo
tým k porušeniu predkupného práva v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,
to robí kúpnu zmluvu neplatnou. Z uvedeného dôvodu pozemkové spoločenstvo žiadalo žalovaného v
1. rade v lehote 5 dní o vykonanie všetkých potrebných úkonov, ktoré budú smerovať k zabezpečeniu
súladuzápisuvkatastrinehnuteľnostísoskutočnýmstavom,tj.úkonovsmerujúcichkspätnémuprevodu

vlastníckeho práva na A. B., E. XXX/XX,XXX XX F. G. E.. List bol na poštovú prepravu žalovanému v 1.
rade podľa predloženého podacieho lístka odovzdaný 25.10.2021 a dňa 27.10.2021 žalovanému v 1.
rade doručený, čo vyplýva z údaja o sledovaní zásielky č. RF431121035SK. List s rovnakým znením
bol odoslaný aj A. B., pričom bol na poštovú prepravu odovzdaný podľa predloženého podacieho lístka
dňa 25.10.2021 a dňa 27.10.2021 adresátovi doručený, čo vyplýva z údaja o sledovaní zásielky č.

RF431121035SK.

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 8D/3/2022 v dedičskej veci
po poručiteľovi A. B., nar. XX.X.XXXX a zomr. dňa 2.1.2022 a z uznesenia zo dňa 5.5.2022,
č.k. 8D/3/2022-31, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2022 vyplýva, že súd schválil dohodu

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, určil všeobecnú hodnotu majetku po
poručiteľovi a zároveň schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva s tým, že podľa tejto dohody
všetok majetok po poručiteľovi nadobudla jedna dedička Z. B., nar. X.X.XXXX, pričom ďalšími dedičmi
po poručiteľovi boli A. B., nar. XX.X.XXXX a Z. Q., P. B., nar. XX.X.XXXX.

12. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu 20.12.2023 (datovanom 9.6.2023) uviedol, že
namieta miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou. Predmetom sporu nie je vecné
právo k nehnuteľnosti, ale platnosť relatívneho záväzkového právneho úkonu. Miestne príslušným je
preto všeobecný súd žalovaného v 1. rade, nakoľko žiaden z ostatných žalovaných nebol účastníkomnapadnutého právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2021). Predmetom sporu v tejto súdnej veci
je určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie vecného práva žalobcov – práva predkupného. Ide
o odvodené právo od vecného práva, jeho vzniku, zániku či trvania a žalobcovia si uplatňujú práva a

povinnosti plynúce z ich vecného práva, a preto je na konanie príslušný všeobecný súd žalovaného v
1. rade (§ 13 CSP). Keďže v danom prípade všeobecným súdom žalovaného v 1. rade je súd určený
podľa sídla právnickej osoby (§ 15 ods. 1 CSP), tento súd je miestne príslušný na konanie. Poukázal
na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.: IV. ÚS 194/2022-17 zo dňa 12. apríla 2022.
Žalovaná v 2. rade požiadala súd, aby konal v jej neprítomnosti z dôvodu jej vysokého veku a písomnosti

v tejto súdnej veci doručoval súd iba jej synovi – žalovanému v 3. rade, ktorého poverila na zastupovanie
jej osoby v tomto súdnom konaní. Žalovaný v 1. rade sa domnieva, že konajúci súd by mal vec postúpiť
všeobecnému súdu žalovaného v 1. rade.

13. Žalovaná v 2. rade v podaní doručenom súdu 12.6.2023 uviedla, že o predaji pozemkov, vie to, že
pozemky v katastrálnom území obce L. v lete 2021 jej nebohý manžel predal. Oslovil ho nejaký pán,

čo vykupuje pozemky pre Lesy Hunkovce s.r.o. (po preštudovaní zmlúv na jar 2022 zistila že to bol M.
D. F.. Nevenovala tomu žiadnu pozornosť. Manžel bol rád, že všetky pozemky predal a administratívnu
agendu za neho urobil už menovaný pán z Lesov Hunkovce s.r.o. Telefonicky sa dohodli na stretnutí vo
Vranove nad Topľou koncom augusta 2021 (na zmluve je uvedený dátum 27.8.2021) . Následne obdŕžal
za predaj na dva krát dohodnutú sumu prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. O porušení §140 OZ a

§9 ods.8 zákona č. 97/ 2013 Z.z. (Zákon o pasienkových spoločenstvách) sa dozvedela od manželovho
brata C. B. na jar 2022. Iné okolnosti súvisiace s touto vecou jej nie sú známe .

14. Žalovaný v 3. rade v podaní doručenom súdu 12.6.2023 uviedol, že o predaji pozemkov od svojho
otca vie len toľko, že otec ako predávajúci uvedené pozemky predal, čo mu povedal niekedy v októbri

2021 pri jeho návšteve. Otec bol rád, že všetky pozemky predal a administratívnu agendu za neho urobil
pán z Lesov Hunkovce s.r.o. (po preštudovaní zmluvy na jar 2022 zistil, že to bol M. D. F.). Viac sa o danú
vec nezajímal, nemal na to žiaden dôvod. O porušení §140 Občianskeho zákonníka a §9 ods.8 zákona
zákonaopasienkovýchspoločenstváchsadozvedelprinávštevemamyZ.B.najar2022,čobolajdôvod
k preštudovaniu zmluvy. Ďalej poukázal na možnosti žalobcov v danej situácii. Zdôraznil, že žalovaní v

2. , 3. a 4. rade majú záujem tento spor vyriešiť zákonným spôsobom, najmä však zmierom schváleným
súdom. Žiadal žalobcu a žalovaného v 1. rade k súčinnosti na uzavretiu zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k podielom na pozemkoch vedených na LV XXXX a V. XXXX, katastrálne územie L., okr. F. G.
E. za tých istých podmienok ako ich nadobudol žalovaný v 1. rade. Týmto spôsobom by sa pozemky
opäť dostali k niektorému z vlastníkov podielu v Pasienkovej spoločnosti Trepec alebo na Pasienkovú

spoločnosť Trepec ako na subjekt s právnou subjektivitou. V súdnej praxi je zaužívané pravidlo, že trovy
konania hradí ten, kto právny stav (predmet sporu) svojím konaním zavinil. V tomto prípade by tak došlo
k preneseniu zodpovednosti za konanie predávajúceho (poručiteľa) na žalovaných, preto s touto časťou
žaloby, a to v časti úhrady trov súdneho konania žalovanými v 2., 3. a 4. rade nesúhlasí.

15. Žalovaná vo 4. rade v podaní doručenom súdu 12.6.2023 uviedla, že terajší právny stav nespôsobil
nik z pozostalých dedičov po poručiteľovi. O predaji pozemkov sa dozvedela po smrti otca A. B. od
mamy Z. B. niekedy koncom januára 2022. O porušení §140 OZ a § 9 ods. 8 zákona o pasienkových
spoločenstvách sa dozvedela od mamy na jar 2022.

16. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom súdu 9.1.2024 uviedli, že sú otvorení možnosti vedenia
mimosúdnych rokovaní s cieľom uzavretia súdneho zmieru. Zohľadňujúc obsah vyjadrení k žalobe
zo strany žalovaných v 2., 3. a 4. rade majú za to, že žalovaní nerozporujú skutkové okolnosti
uvádzané žalobcami, stotožňujú sa s právnou kvalifikáciou vymedzeného skutkového stavu a uznávajú
opodstatnenosť nároku žalobcov. V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu mimosúdnej dohody (súdneho

zmieru), navrhli vydať nasledovný rozsudok, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
p. A. B., P. B., dátum narodenia: XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. G. E., zomrelom dňa 2.1.2022 ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na
Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálny odbor pod č. F./2021 dňa 24.09.2021 je v rozsahu
týkajúcomsanehnuteľností:KN„E“sparc.č.XXXX/Xovýmere165518m2,druhpozemku:Trvalýtrávny

porast, katastrálne územie: L., Obec: L., Okres: F. G. E. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vo výške
spoluvlastníckeho podielu 1/44 k celku, KN „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 373134 m2, druh pozemku:
Lesný pozemok, katastrálne územie: L., Obec: L., Okres: F. G. E. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/44 k celku, neplatná. Žiadali tiež priznať nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

17. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu 29.5.2024 uviedol, že sú ochotní rokovať so
žalobcom o zmiernom vyriešení sporu, ktoré by ale nemalo spočívať v tom, že bude podľa žaloby iba
konštatovaná neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Takýto výsledok sporu by neprimerane zaťažoval
dedičov po predávajúcom a kupujúceho ohľadom povinnosti vykonať vzájomné vysporiadanie. Navyše
sa dedičia vyjadrili vo zmysle, že nemajú záujem o predmetné spoluvlastnícke podiely, ktoré sa

nachádzajú v majetku spoločnosti na základe napadnutej kúpnej zmluvy. Zmierne riešenie by preto malo
spočívať v tom, že od spoločnosti budú dotknuté spoluvlastnícke podiely žalobcom vykúpené, a to za
cenu zodpovedajúcu ich nadobudnutiu ich spoločnosťou, namiesto napádania platnosti kúpnej zmluvy.
Iba takéto riešenie sporu rešpektuje záujmy všetkých zúčastnených strán, vrátane žalobcu.

18. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení doručenom súdu 4.6.2024 uviedol, že nevidí žiadny problém, aby

v danej veci konal súd podľa sídla žalovaného v 1. rade - Lesy Hunkovce s.r.o. Ako osoba konajúca
za žalovaných v 2.,3. a 4 rade má geografickú polohu miesta trvalého bydliska 30 km od Bratislavy,
ale od Okresného súdu vo Vranove n. T. je to 440 km. Opätovne nesúhlasil s úhradou trov žalovanými.
K prípadnému zmieru nemá výhrady, nakoľko tento spôsob vyriešenie sporu za žalovaných v 2. až 4.
rade sám navrohol už vo vyjadrení k žalobe.

19. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobcovia na pojednávaní poukázali na svoje doterajšie
písomné vyjadrenia, zároveň na súčasnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne na
nález Ústavného súdu III. ÚS 425/2023, v ktorom kritizuje formalistické prístupy všeobecných súdov k
výkladu ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách. Základnou okolnosťou, ktorú je potrebné

skúmať je to, či si splnil prevodca, nebohý pán B. svoju povinnosť ponúknuť svoj podiel ostatným
členom pozemkového spoločenstva. Pán B. neponúkol svoj podiel ostatným členom pozemkového
spoločenstva, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o pozemkových spoločenstvách, preto
žalobcovia majú právo domáhať sa právnej ochrany. Poukázali tiež na článok JUDr. Mareka Masláka,
PhD., ktorý bol publikovaný v Bulletine slovenskej advokácie č. 1. a 2. z roku 2019 s názvom Postavenie

pozemkového spoločenstva v súdnom konaní. Žalovaný v 1. rade, kedy napáda nejasnosť zákona,
snaží sa využiť vo svoj prospech vágnosť formulácie jednotlivých zákonných ustanovení, na úkor
spravodlivého rozhodnutia tohto sporu. Formalistický prístup k jednotlivým ustanoveniam bol zásadným
spôsobom kritizovaný v článku JUDr. Masláka, ktorý žalobcovia predložili, zároveň je kritizovaný aj
predloženým judikátom Ústavného súdu SR. Aktívna vecná legitimácia svedčí jednotlivým členom

pozemkového spoločenstva v tomto prípade, z procesného hľadiska jednotlivým žalobcom, žaloba
je podaná absolútne jednoznačne za jednotlivých žalobcov a je absolútne jednoznačne v žalobe
uvedené, že týchto žalobcov zastupuje pasienková spoločnosť Pozemkové spoločenstvo Trepec, ktoré
koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, teda predsedníčky výboru M. T. K.. Spôsob konania
pozemkového spoločenstva voči súdom bol aprobovaný aj v predloženom náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Žalobcovia sa na strane 11. žaloby z dôvodu právnej istoty žalobou dovolávali
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu poručiteľa nebohého
pána B. o veľkosti 1/44 k celku na spoločnej nehnuteľnosti a prevedeného na žalovaného v 1. rade z
dôvodov uvedených v žalobe, táto žaloba bola doručená žalovanému v 1. rade aj všetkým žalovaným.
Žalovaný v 1. rade svoje vlastnícke právo ďalej nepreviedol, vlastnícke právo nezaťažil, nakoľko sa

vlastníckeprávonadobúdavkladomdokatastranehnuteľnosti,kčomuzatiaľnedošlo.Žalovanýv1.rade
a domnelý nadobúdateľ jeho vlastníckeho práva iba uzatvorili záväzkový vzťah, vecnoprávne účinky
tieto právne úkony nemajú. Právo konať má aj pokiaľ ide o hmotnoprávne úkony, je možné vyvodiť ako
z ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a), kedy je jednoznačne uvedené, že výbor obstaráva spoločné veci
vyplývajúce z vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti ako aj z bodu c) kedy je jednoznačne uvedené,

že výbor zastupuje členov spoločenstva vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej
vlastníctvo je sporné.

20. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podľa ich názoru
nie sú splnené vo veci procesné podmienky. Žalobou, ktorou sa pozemkové spoločenstvo zo dňa

20.9.2023domáhaurčenianeplatnostikúpnejzmluvy,ktorábolauzatvorená27.8.2021preprávnydôvod
určenia relatívnej neplatnosti pre porušenie predkupného práva zo strany predávajúceho pána B. voči
ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových
spoločenstvách v spojení s § 140 a § 40a) Občianskeho zákonníka v platnom znení. Aktívnalegitimáciažalobcovmávyplývaťzichpostaveniaopomenutýchspoluvlastníkovspoločnejnehnuteľnosti
a pasívna vecná legitimácia žalovaných zasa vyplýva z ich pozície účastníkov kúpnej zmluvy, ktorej
nepredchádzala výzva na uplatnenie predkupného práva adresovaná žalobcom, citujem z samotnej

žaloby. Namietal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu, ktorým je nepochybne pasienková spoločnosť
Pozemkové spoločenstvo Trepec a nie jednotliví a dotknutí spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti
pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území L.. Zároveň nedošlo k právne účinnému a platnému
dovolaniu sa relatívnej neplatnosti a v súvislosti s výkladom § 16 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách žaloba ani procesne nie je prípustná. Napriek tomu, že ako žalobcovia v 1. až 52. rade

sú v žalobe označené fyzické osoby, ktoré majú byť členmi pozemkového spoločenstva a zároveň sú
spoluvlastníkmi predmetnej spoločnej nehnuteľnosti, zo žaloby ani inej predloženej listiny nevyplýva,
aby oprávnenými osobami, teda tými, ktorým svedčí hmotnoprávne oprávnenie domáhať sa relatívnej
neplatnosti v zmysle § 140 a § 40a) Občianskeho zákonníka, a teda skutočnými žalobcami boli
jednotliví dotknutí spoluvlastníci. Žiaden z konkrétnych spoluvlastníkov sa osobne k žalobe nepripojil. V
zákonnej trojročnej lehote od uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol učinený žiaden právny úkon smerujúci

k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 27.8.2021. Dovolať
sa relatívnej neplatnosti je oprávnená osoba, ktorá je napadnuteľným právnym úkon dotknutá na jej
právach, teda v prípade porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka v zmysle § 140
Občianskeho zákonníka v spojení s § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách vo vzťahu
k spoločnej nehnuteľnosti je to konkrétny, ktorýkoľvek spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti, ktorého

predkupné právo bolo porušené. Samotným iniciátorom žaloby je pasienková spoločnosť Pozemkové
spoločenstvo Trepec, ktorá tak, ako v žalobe uvádza svoje postavenie odvíja z § 16 ods. 2 písm.
a) zákona o pozemkových spoločenstvách. Z predmetného ustanovenia potom nijako nevyplýva, aby
pozemkové spoločenstvo prípadne výbor, ktorý koná za pozemkové spoločenstvo boli vôbec oprávnení
konať za jednotlivých spoluvlastníkov, predovšetkým v súvislosti sa s domáhaním sa práv z porušenia

ich zákonného predkupného práva, inač povedané, z ustanovení citovaného zákona o pozemkových
spoločenstvách nevyplýva, aby spoločenstvo, prípadne výbor pozemkového spoločenstva boli vôbec
oprávnení učiniť hmotnoprávny úkon dovolania sa neplatnosti pre prípad porušenia predkupného práva,
tak ako to bolo v tomto prípade. Od počiatku pozemkové spoločenstvo Trepec vychádza zo zákonného
splnomocnenia, čo nie je zákonné a ani správne. List zo dňa 22.10.2021, síce označený formálne ako

dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, sa údajne dovoláva relatívnej neplatnosti, z jeho obsahu
vyplýva, že tak činí práve pasienková spoločnosť Pozemkové spoločenstvo, nie jednotliví spoluvlastníci.
Žalobu o neplatnosť, ktorá aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu je nepochybne žalobou v zmysle
§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, teda určovacia žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu považuje žalovaný v 1. rade za neprípustnú. Doposiaľ sa nebral zreteľ na zásadné skutočnosti,

že po tom, čo došlo k prevodu nehnuteľností v júli 2021, došlo zo strany žalovaného v 1. rade k
ďalším právnym úkonom a teda k ďalšiemu prevodu predmetných spoluvlastníckych nehnuteľností,
vrátane úkonu týkajúci sa založenia, a teda uzatvorenia záložnej zmluvy. Žalobca bez ohľadu na to
ktorý, by sa neplatnosti tohto právneho úkonu nemohol dovolať a úspešne žalovať, pretože mu osobitný
predpis nedáva takúto možnosť s poukazom na § 137 písm. d), teda tu nie je osobitný predpis,

ktorý by umožňoval podanie takejto žaloby. Nestotožnil sa ani s názorom, že zápis by bol možný v
zmysle § 34 zákona o katastri nehnuteľnosti práve s poukazom na § 36a) katastrálneho zákona a
aj prax katastrálnych úradov. Súd by mal žalobu odmietnuť, v prípade, že sa neodstránia jej vady,
pričom je možné žalobu aj zamietnuť a žalovanému v 1. rade priznať nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Vôľa prostredníctvom alebo zhmotnená prostredníctvom pozemkového spoločenstva

nebola ničím preukázaná, nebola preukázaná najmä rozhodnutím členskej schôdze, ktorá by odobrila
takýto postup. Zo zákona vyplývajú jasné okruhy zákonného zastúpenia pozemkového spoločenstva
konajúceho prostredníctvom štatutárneho orgánu výboru a domáhanie sa relatívnej neplatnosti podľa
svojvôle nepatrí k týmto okruhom. V prípade neúspechu žalovaného v 1. rade poukázal na skutkovú
okolnosť, že zo strany nebohého pána B. nedošlo k splneniu zákonných povinností vyplývajúcich zo

zákona o pozemkových spoločenstvách, že porušil predkupné právo pri uzatváraní právneho úkonu a
strany žalovaného v 1. rade nijakým spôsobom nedochádzalo k nátlaku, k presvedčovaniu k vstupu do
tohto právneho úkonu, urobil ho dobrovoľne, slobodne a vážne a aj tieto okolnosti je možné považovať
za dôvody osobitného zreteľa s prihliadnutím na § 255 Civilného sporového poriadku, preto v prípade
neúspechu žalovaný v 1. rade nemá byť zaviazaný na náhradu trov konania.

21. Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/55/2022-141 zo dňa 19.10.2022 vyplýva,
že súd v tejto veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa
nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Vranov nad Topľou pre katastrálne územieL.,obec:L.,okres:F.G.E.:parcelaKN„E“sparc.č.XXXX/Xovýmere165518m2,druhpozemku:Trvalý
trávny porast, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/44 k celku,
parcela KN „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 373134 m2, druh pozemku: Lesný pozemok, evidovaná na

liste vlastníctva č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/44 k celku, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/55/2022.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2022.

22. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 5C/55/2022-300 zo dňa 21.10.2024 rozhodol o

pokračovaní v konaní s právnym nástupcom doterajšej žalobkyne vo 8. rade T. I., nar. X.X.XXXX, zomr.
1.10.2023, a to s novým žalobcom vo 8. rade C. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G.
E. a s právnym nástupcom doterajšieho žalobcu vo 31. rade A. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr.XX.X.XXXX
a to s novou žalobkyňou v 31. rade X. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX F. G. E..
Súd postupoval uvedeným spôsobom v konaní v súlade s § 63 CSP, nakoľko pôvodní žalobcovia vo 8.
rade a 31. rade v priebehu konania (po podaní žaloby) zomreli. Súd pokračoval v konaní dedičmi strán,

na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na
spoločných nehnuteľnostiach podľa zákona č. 97/2013 Z.z. zapísaných na LV č. XXXX k.ú. L. a na LV
č. XXXX k.ú. L.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2024.

23. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

24. V danom prípade za takýto osobitný predpis možno považovať ustanovenie § 140 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú (ďalej len „zákon o pozemkových
spoločenstvách“), ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na
tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel

možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo
v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.

26. Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ak výbor v mene
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti uzatvorí zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej

nehnuteľnosti, nadobúdateľom podielu sa stávajú všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti pomerne
podľa veľkosti podielov a cenu platí spoločenstvo.

27.Podľa§16ods.1zákonaopozemkovýchspoločenstváchvýborjevýkonnýmaštatutárnymorgánom
spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje

tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie
sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

28. Podľa § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách výbor a) koná za členov spoločenstva
pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na

spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných
vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu,
ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich
časť, alebo inú obdobnú zmluvu,29b) ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva

niečo iné, c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2,
vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, d) uzatvára v
mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej
nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 5
neustanovujú inak.30. Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone

predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

31. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

32. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom
licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené
notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy
majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku

vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných
listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

33. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo

neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

34. V súvislosti s namietanou miestnou príslušnosťou súdu je potrebné poukázať na závery vyjadrené v

uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 194/2022 z 12. apríla 2022, podľa ktorých
konanie začaté na základe žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu – žaloby o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti z dôvodu porušenia predkupného práva nemá charakter sporu
týkajúceho sa vecného práva k nehnuteľnosti a z tohto dôvodu nie je v zmysle § 20 ods. 2 písm. a)
CSP daná výlučná miestna príslušnosť súdu, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ale miestna príslušnosť

súdu má byť určená podľa § 13 CSP, podľa ktorého na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného (všeobecná miestna príslušnosť).

35. V danom prípade je tak miesta príslušnosť určená podľa §13, § 14 a § 15 CSP. Podľa § 13 na
konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode
má právnická osoba adresu sídla. Žalovaná v 2. rade mala v predmetnej veci na začatí konania trvalý
pobyt na adrese E. XXX/XX, F. G. E..

36. Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do
skončenia konania.

37. Podľa § 37 CSP ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

V prípade § 37, ak je daná miestna príslušnosť niekoľkých súdov, je na výbere žalobcu, na ktorom z
viacerých miestne príslušných súdov si nárok uplatní. V súlade so zásadou perpetuatio fori, podľa ktorej
je na určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a miestna príslušnosť trvá
až do skončenia sporu, bude miestne príslušný súd, príslušný na rozhodovanie vo veci počas celého
súdneho konania, a to aj v prípade, ak počas konania nastali také zmeny, ktoré by za iných okolností

mali za následok pri podaní žaloby určenie miestnej príslušnosti iného súdu (porovnaj Civilný sporový
poriadok, 2. vydanie, 2022, Beck online, s. 198 - 198: P. Strapáč).38. Nakoľko všeobecným súdom žalovanej v 2. rade je tunajší súd, ktorý si žalobca vybral z viacerých
možných miestne príslušných súdov, námietka nepríslušnosti tunajšieho súdu je nedôvodná. Tunajší
súd je miestne príslušný na rozhodnutie vo veci.

39. Podľa § 42 ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd
na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. V prejednávanej veci bol súd toho názoru, že námietka miestnej nepríslušnosti bola vznesená
nedôvodne, preto pokračoval pokračuje v konaní ďalej. V tomto rozsudku, teda rozhodnutí ktorým sa vec
končí, súd odôvodnil dôvody neprihliadania na námietku miestnej nepríslušnosti, ako je uvedené vyššie
(v súvislosti s uvedeným porovnaj Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 206 - 207: P. Strapáč).

41. V prípade posúdenia, či v prípade porušenia predkupného práva ustanoveného § 9 ods. 8 zákona o

pozemkových spoločenstvách, súd dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 8 zákona o pozemkových
spoločenstvách nevylučuje zároveň aplikáciu § 140 OZ. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách výslovne umožňuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane § 140 OZ s
výnimkou prípadov uvedených v tomto ustanovení. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách nevylučuje použitie OZ v prípade ustanovenia § 9 ods. 8 citovaného zákona, preto

možno ustanovenie § 140 OZ aplikovať subsidiárne k tomuto ustanoveniu.

42. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že A. B., narodený XX.X.XXXX a zomrelý
dňa 2.1.2022 ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2021, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor pod č. V-2072/2021 dňa 24.09.2021, svoj

spoluvlastnícky podiel v pomere 1/44 k spoločným nehnuteľnostiam podľa zákona č. 97/2013 Z.z., a to
parcele KN „E“ č. XXXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 165518 m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX katastrálne územie: L., O.: L., Okres: F. G. E. a tiež svoj spoluvlastnícky podiel v
pomere 1/44 k spoločným nehnuteľnostiam podľa zákona č. 97/2013 Z.z., parcele KN „E“ č. XXXX/X,
druh pozemku: lesný pozemok o výmere 373134 m2, zapísanej na liste vlastníctva č.XXXX, katastrálne

územie: L., Obec: L., Okres: F. G. E., predal žalovanému v 1. rade ako kupujúcemu.

43. Pasívne vecne legitimovanými subjektami sú v danom prípade žalovaní v 2. až 4. rade ako dedičia
po predávajúcom A. B. a žalovaný v 1. rade ako kupujúci.

44. Pokiaľ ide samotnú o prípustnosť takejto určovacej žaloby, čo namieta žalovaný v 1. rade, je
potrebné poukázať už aj na skoršiu judikatúru odvolacích súdov, podľa záverov ktorej, ak dôjde k
porušeniu predkupného práva, žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu môže obstáť z pohľadu
naliehavého právneho záujmu, resp. jej podanie vyplýva priamo z ust. § 140 Občianskeho zákonníka
a § 40a Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 46/2013). Žaloba o určenie

neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym
prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre
zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj
na spoluvlastníctvo, pričom zmena v katastri nehnuteľností sa vykoná záznamom (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/213/2017 z 29. 03. 2018).

45. Z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka teda vyplýva
primárne možnosť domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol podielový
spoluvlastník vylúčený z možnosti nadobudnutia tohto podielu. Aj žalobcovia v prejednávanom prípade
podali žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu za primeraného použitia ust. § 40a Občianskeho

zákonníka s poukazom na § 140 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom dovolania sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu je neplatnosť právneho úkonu spätne odo dňa uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy.
Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka s poukazom na § 140 Občianskeho zákonníka sú normami,
ktoré umožňujú podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP bez
potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ hmotné právo dovolanie sa relatívnej

neplatnosti pripúšťa, aj procesné právo musí takúto žalobu umožniť. Bez ohľadu na to, že ust. § 40a
Občianskeho zákonníka výslovne na žalobu o neplatnosť neodkazuje, neobstojí zužujúci výklad o je
neprípustnosti. Výklad ust. § 137 písm. d) CSP musí byť v súlade so zmyslom a účelom zákona. Takýmto
výkladom možno jednoznačne dospieť k záveru, že žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právnehoúkonu je prípustným procesným prostriedkom reparácie porušenia hmotného práva (porovnaj uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/162/2019 z 15. 10. 2019).

46. Primerane sa na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách).

47. Už aj skoršia judikatúra teda považovala ust. § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140
Občianskeho zákonníka, prípadne aj v spojení s § 34 ods. 1, ods. 2 katastrálneho zákona, za osobitný

predpis, z ktorého vyplýva primárne možnosť domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým bol podielový spoluvlastník vylúčený z možnosti nadobudnutia tohto podielu, v súlade s § 137
písm. d) CSP. Aktuálne je však táto otázka vyriešená aj na úrovni najvyšších súdnych autorít (s dôrazom
na výklad tohto pojmu rozhodnutím NS SR, sp. zn. 3 Cdo/6/2017). Prípustnosťou takejto žaloby sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal v rozhodnutí zo dňa 24. januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022
so záverom, že „osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu
ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka“.
V predmetnom rozhodnutí sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm.
d) CSP, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy)
musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať

žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu resp. zmluvy. Dovolací súd poukázal tiež podrobne na
rozhodovaciu prax súdov k predmetnej problematike. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021 judikoval, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu
(podanázaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku)ježalobouourčenieprávnejskutočnostipodľa§137
písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu,

ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu (obdobne sp.
zn. 7Cdo/268/2019, 4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021). Podľa dovolacieho
súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie
§ 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka (obdobne viď

uznesenie z 15. októbra 2019 Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/211/2019, uznesenie Krajského
súdu v Žiline z 28. februára 2019 sp. zn. 9Co/201/2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30.
apríla 2020 sp. zn. 10Co/35/2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2021 sp. zn.
10Co/26/2020). To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť
podania žaloby nepovažoval dovolací súdu z hľadiska uplatnenia práva za významné. V súvislosti

s uvedeným súd poukazuje aj na najaktuálnejšie rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky,
ktoré v plnom rozsahu odkazuje na vyššie uvedené závery o prípustnosti žaloby o neplatnosť právneho
úkonu, ako v prejednávanom prípade, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Cdo/186/2022 z 28. 02. 2024.

48. Žaloba žalobcov je tak procesne prípustná a neprichádza do úvahy ani žalovaným v 1. rade
navrhované odmietnutie žaloby z dôvodu, že by táto trpela vadami v naznačenom zmysle.

49.Uždávnejšiejudikatúranajvyššiehosúdu(porovnajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
z 22. septembra 2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009, z 30. novembra 2010 sp. zn. 4Cdo 334/2010) dospela

k záverom, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany
zaviazaného spoluvlastníka na výber niekoľko možností.

50. „Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa

bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na
tretiuosobu(§40aObčianskehozákonníka);jehožalobamusívtakomtoprípadesmerovaťvočivšetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo,
lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky

podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.),c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení
zvolí.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2009, porovnaj tiež rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/173/2010 z 11.decembra 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo 13/2018 z 29.novembra 2018).

51. Pokiaľ teda žalovaný v 1. rade ďalej namieta, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k ďalším
právnym úkonom v súvislosti so spornými podielmi na nehnuteľnostiach, prípadne, že by predmetné

spoluvlastnícke podiely mali byť žalobcami vykúpené namiesto napádania platnosti zmluvy, uvedené
námietky sú nedôvodné práve preto, že je to oprávnený spoluvlastník z predkupného práva, ktorý
má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber niekoľko vyššie uvedených
možností.

52. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou domáhali práve určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy k nehnuteľnostiam z dôvodu porušenia ich predkupného práva. Využili teda jednu z hmotným
právom dovolených možností domáhať sa prostredníctvom súdu svojho porušeného práva (aj v tejto
súvislosti porovnaj vyššie cit. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.1.2024 sp. zn.
4Cdo/238/2022).

53. V zásade možno konštatovať, že rozsudok súdu, ktorý určuje neplatnosť právneho úkonu, je v
zmysle§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zapísateľný do katastra nehnuteľností. To však platí v
prípade, ak je stranou sporu osoba, ktorá je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností (porovnaj
v súvislosti s uvedeným napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/43/2016 z 31. 05.
2016).Vdanomprípadenazákladenávrhužalobcovdošloknariadeniuneodkladnéhoopatrenia,ktorým

súdžalovanémuv1.radeuložilpovinnosťzdržaťsanakladaniasnehnuteľnosťamizapísanýminalistoch
vlastníctvač.XXXXT.H.XXXXkatastrálneúzemieL.,atoaždoprávoplatnéhoskončeniatohtokonania.
Stranou sporu je teda naďalej aj soba, ktorá je ako vlastník podielu zapísaná v katastri nehnuteľností
a nič tak nebráni zapísateľnosti rozsudku v tejto veci.

54. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa môžu dovolať predovšetkým účastník právneho úkonu
(konkrétne účastníci zmluvy, resp. dohody), ktorý je postihnutý dôvodom neplatnosti (napr. účastník
kúpnej zmluvy, účastník zmluvy postihnutej vadami formy). Oprávnenou osobou môže byť napr. niektorý
z podielových spoluvlastníkov uvedených v § 140 OZ, druhý manžel v prípade uvedenom v § 145
ods. 2 OZ alebo kupujúci v prípade uvedenom v § 589 OZ. Dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy

môže tiež zákonný zástupca účastníka, jeho dedič alebo právny nástupca (ak ide o právnickú osobu).
Smrťou účastníka nestráca právny úkon povahu relatívne neplatného právneho úkonu, a preto ho môže
uplatniť aj dedič (R 45/1986, s. 188 ods. 1). Predkupné právo podielových spoluvlastníkov podľa §
140 OZ má vecnú povahu (porovnaj § 603 ods. 2 OZ). To znamená, že zaťažuje nielen súčasného
podielového spoluvlastníka, ale i každého jeho právneho nástupcu (dediča) a pre spoluvlastníka zakladá

povinnosť, aby v prípade, že chce svoj podiel na veci scudziť, prednostne ju ponúkol na výkup ostatným
spoluvlastníkom. Ako vecné právo má absolútnu povahu a pôsobí aj voči tretím osobám (porovnaj
Eurokódex komentár k § 40a [Relatívna neplatnosť] a k § 140 [Prevod podielu] zákona 40/1964 Zb .).

55. Účelom zákonného predkupného práva (ratio legis) je, aby podľa možnosti bolo zachované

vlastnícke právo doterajším spoluvlastníkom, resp. niektorému z nich. Pri výklade § 140 OZ je tak treba
dať prednosť ochrane práv existujúcich spoluvlastníkov pred právami tretích osôb (Ro NS ČR z 29. 2.
2012, sp. zn. 22 Cdo 2358/2010).

56. Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných

spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave
nie je výslovne ustanovené, že predkupné právo podľa § 140 OZ má vecnú povahu a pôsobí voči
tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti zákonnému predkupnému právo túto
povahu prisudzuje. Z uvedeného vyplýva záver, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo
porušené, má nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve a

taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ust. § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Tieto
nároky sa vzájomne vylučujú. Oprávnený sa má právo domáhať na nadobúdateľovi, aby mu previedol
podiel za rovnakých podmienok, alebo relatívnej neplatnosti, keďže porušenie § 140 Občianskeho
zákonníkamázanásledoklenrelatívnuneplatnosťprávnehoúkonuoprevodespoluvlastníckehopodielupodľa§40aObčianskehozákonníka.Oprávnený,ktorýjedotknutýporušenímpredkupnéhopráva,môže
podať žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP. Môže sa domáhať, aby
súd určil, že zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorá je v rozpore s ust. § 140 Občianskeho

zákonníka je neplatná, čím by sa vrátili právne pomery k veci do stavu existujúceho pred prevodom na
tretiu osobu (v súvislosti s uvedeným porovnaj uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/275/2017
z 16. 08. 2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/285/2017 z 11. 10. 2018, uznesenie
Najvyššieho súdu SR 2Cdo/28/2009 zo dňa 26. 05. 2010).

57. Vo vyššie citovanom ustanovení § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách je upravené
predkupné právo vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak niektorý vlastník podielu na
spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, teda na osobu, ktorá ešte
na príslušnej spoločnej nehnuteľnosti nevlastní podiel. V čase uzatváranie kúpnej zmluvy bol v postavení
takejto tretej osoby žalovaný v 1. rade. Pre prípad prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu
osobu ustanovil zákonodarca v § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách pre vlastníka podielu,

ktorý mieni previesť svoj podiel povinnosť najprv ponúknuť tento podiel ostatným vlastníkom podielov
na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti s tým, že ak o podiel neprejavia záujem títo ostatní vlastníci
podielov alebo v ich mene spoločenstvo, môže ho vlastník podielu na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti
previesť na tretiu osobu. Teda podielový spoluvlastník, ktorý mieni previesť svoj spoluvlastnícky
podiel, má uvedené možnosť ponúknuť už konkrétnemu členovi pozemkového spoločenstva a vtedy

nemá ponukovú povinnosť voči ostatným členom pozemkového spoločenstva, avšak v prípade, že
mieni previesť svoj podiel na tretiu osobu, ktorá dovtedy nie je členom spoločenstva (teda nevlastní
žiadny podiel na spoločnej nehnuteľnosti) má povinnosť písomnej ponuky voči ostatným podielovým
spoluvlastníkom, ktoré môže učiniť buď voči každému podielovému spoluvlastníkovi samostatne alebo
prostredníctvom výboru spoločenstva.

58. Ustanovenie § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách vyslovene neupravuje dôsledky
porušenia tohto predkupného práva z hľadiska otázky platnosti právneho úkonu, ktorým bolo toto
predkupné právo porušené. V dôvodovej správe k novele zákona o pozemkových spoločenstvách
vykonanej zákonom č. 34/2014 Z. z. sa iba konštatovalo, že z doterajšej aplikačnej praxe,

vyplynula potreba upraviť ustanovenie tak, aby z neho jednoznačne vyplývala povinnosť ponuky
predaja podielu prostredníctvom výboru spoločenstva. Zmena právnej úpravy z „môže ponúknuť“
na „musí ponúknuť“ viedla v časti odbornej verejnosti k právnemu názoru, že porušenie povinnosti
ponúknuť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti ostatným vlastníkom podielov na spoločnej
nehnuteľnosti prostredníctvom výboru v súvislosti so zamýšľaným prevodom, má za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Podľa dôvodovej správy k novele zákona o pozemkových spoločenstvách
vykonanej zákonom č. 110/2018 Z. z. má však mať porušenie § 9 ods. 8 zákona o pozemkových
spoločenstvách za následok „iba“ relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Tento záver o relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol porušený § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách
pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, vychádza z argumentácie založenej

na subsidiárnej aplikácií ustanovení Občianskeho zákonníka o relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým bolo porušené predkupné právo podielového spoluvlastníka - aplikácia ustanovení Občianskeho
zákonníka o predkupnom práve podielových spoluvlastníkov je vylúčená len pre prípad prevodu podielu
medzi členmi pozemkového spoločenstva a z uvedeného vyplýva, že v prípade prevodu podielu na
spoločnejnehnuteľnostinatretiuosobusavzťahujevšeobecnáprávnaúpravapredkupnéhoprávapodľa

Občianskeho zákonníka aj s právnou úpravou relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo toto
právo podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti porušené. Prijateľnosť tejto argumentácie
je však sporná. S prihliadnutím na zámer zákonodarcu deklarovanému v dôvodovej správe k novele
zákona o pozemkových spoločenstvách vykonanej zákonom č. 110/2018 Z. z. a s prihliadnutím na
princíp výkladu právnych noriem ohľadom platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov prezentované v

súdnej praxi, je potrebné prikloniť sa k právnemu názoru, podľa ktorého porušenie predkupného práva
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu má
za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

59. V danom prípade je nepochybné, že právny predchodca žalovaných v 2. až 4. rade predtým, ako

sa rozhodol odpredať svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe, a to žalovanému v 1. rade, neponúkol
na predaj svoj podiel na spoločných nehnuteľnostiach žalobcom v súlade s § 9 ods. 8 zákona o
pozemkových spoločenstvách, teda ako vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti porušil svojupovinnosť v zmysle citovaného ustanovenia, ponúknuť svoj podiel ostatným vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na listoch vlastníctva č. XXXX T. H.XXXX, katastrálne územie L..

60. Pokiaľ právny predchodca žalovaných v 2. až 4. rade mal vôľu predať svoj spoluvlastnícky podiel
na spoločnej nehnuteľnosti, tento mohol previesť bez povinnosti ponúknuť podiely aj ostatným členom
iba na hociktorého člena pozemkového spoločenstva Ak sa rozhodol predať spoluvlastnícke podiely
na spoločnej nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade, ktorý v tom čase nebol členom pozemkového
spoločenstva,právnemupredchodcovižalovanýchv2.až4.radevzniklapovinnosťpostupovaťvzmysle

§ 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách a najskôr ponúknuť na predaj svoje spoluvlastnícke
podiely ostatným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a v prípade že žiaden z nich nebude reagovať
na ponuku, mohol previesť svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného v 1. rade.

61. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobcovia sa môžu domáhať relatívnej neplatnosti celej
kúpnej zmluvy pri porušení zákonného predkupného práva, aby tak v prípade záujmu žalovaných v 2.

až 4. rade predať svoj spoluvlastnícky podiel, po splnení si ponukovej povinnosti, mohli ostatní podieloví
spoluvlastníci uzavrieť dohodu na výkone predkupného práva, ktorá môže mať rôznu formu (ponuku
príjmu všetci podieloví spoluvlastníci, alebo iba niektorí a ak sa nedohodnú, budú nadobúdať pomernú
časť k výške svojho podielu, alebo záujem o kúpu prejaví iba jeden z podielových spoluvlastníkov,
kedy nadobudne celý ponúkaný podiel), prípadne o kúpu neprejaví záujem ani jeden z podielových

spoluvlastníkov a v tom prípade za rovnakých podmienok môžu svoj spoluvlastnícky podiel previesť na
tretiu osobu.

62. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na podanie žaloby, je potrebné konštatovať,
že žalobcovia v danom prípade netvoria tzv. nútené procesné spoločenstvo v konaní, preto ako

žalobcovia nemusia v konaní vystupovať všetci spoluvlastníci. Pokiaľ dôjde k porušeniu zákonného
predkupného práva, má to za následok možnosť dotknutej osoby (opomenutého spoluvlastníka) dovolať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na tretiu
osobu. Jedná sa o jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý dotknutý spoluvlastník adresuje všetkým
účastníkom dotknutého právneho úkonu. V civilnom sporovom konaní o neplatnosť právneho úkonu (v

preskúmavanej veci kúpnej zmluvy) musia byť sporovými stranami všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli,
a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní, nakoľko v týchto veciach vystupujú ako nerozluční
spoločníci. Žalobcovia ako žalovaných označil všetkých účastníkov kúpnej zmluvy resp. ich právnych
nástupcov. Každý z dotknutých podielových spoluvlastníkov ak došlo k porušeniu jeho zákonného
predkupného práva sa môže domáhať samostatne určenia relatívne neplatnosti kúpnej zmluvy, ako

výkon predkupného práva, ktoré predkupné právo má samostatne každý podielový spoluvlastník.
Ustanovenie § 16 ods. 2 písm. a) a c) zákona o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého
výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi alebo ich zastupuje, umožňuje spoločenstvu uplatňovať
ich práva za spoluvlastníkov (ide o formu zákonného zastúpenia), rovnako ako ani nezakazuje, aby
hociktorý člen spoločenstva ako podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti podal samostatnú

žalobu na súde ( v súvislosti s vyššie uvedeným, najmä pokiaľ sa jedná o aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcov ako aj povahu procesného spoločenstva na ich strane porovnaj rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 7Co/103/2021 z 24. 11. 2021).

63. K otázke výkladu (interpretácie) ustanovenia § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého Výbor

môže zastupovať členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach nadobúdania
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, čím má
byť podľa žalobcu daná jeho aktívna vecná legitimácia v spore (viď dôvodová správa k cit. ustanoveniu
zák. č. 97/2013 Z.z.), vyjadril sa Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 8Cdo/31/2018 z 15. apríla 2019, keď
uvádza, že Výbor je predovšetkým výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva (§ 16 ods. 1). Ide o

obligatórny orgán spoločenstva, prostredníctvom ktorého spoločenstvo koná navonok, pričom mal za to,
že cit. ustanovenie § 16 ods. 2 je potrebné interpretovať tak, že zástupcom je v tam uvedených prípadoch
spoločenstvo, ktoré koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, a to výboru. Tak sa to napokon
uvádza aj v dôvodovej správe k zákonu č. 110/2018 Z.z. (osobitná časť, čl. I, bod 37), ktorým bol ostatne
novelizovaný aj §16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z.: „Ustanovením sa zakladá zákonné zastúpenie členov

spoločenstva spoločenstvom konajúcim prostredníctvom výboru.“

64. S poukazom na vyššie uvedené sú poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
16Co/12/2023 z 21.02.2024, v ktorom odvolací súd neakceptoval a nestotožňoval sa s námietkouodvolateľa,že spoločenstvoprostredníctvomjehopredsedunemáaktívnulegitimáciunapodaniežaloby
o neplatnosť zmluvy, pričom odvolací súd poukázal práve na vyššie cit. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo/31/2018. V uvedenej veci bola akceptovaná žaloba, ktorú nepodávali konkrétni podieloví

spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, ale spoluvlastníci všeobecne označení ako „spoluvlastníci
spoločnej nehnuteľnosti“ konajúci prostredníctvom pozemkového spoločenstva.

65. Súd teda v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcov v tomto konaní uzatvára, že zastupovanie
spoločenstva vyplýva konkrétne z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových

spoločenstvách. Ide o zastupovanie pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania
na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo
veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej
nehnuteľnosti. Súd sa zaoberal povahou predmetného konania v tomto prípade a dospel k záveru, že
konanie o žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nedodržania zákonného predkupného

práva je konaním, ktorého konečné rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do vlastníckeho práva vlastníkov
dotknutej nehnuteľnosti. Za stavu, že ide o vec týkajúcu sa vlastníctva spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti, pozemkové spoločenstvo prostredníctvom jeho výboru je oprávnené konať a zastupovať
jednotlivých vlastníkov (porovnaj vyššie cit. rozsudok KS v Trenčíne sp.zn. 16Co/12/2023).

66. Tu pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1. rade, že by sa žalobca nemohol domáhať relatívnej
neplatnosti právneho úkony, ale musí sa jednať výslovne o spoluvlastníkov (aspoň jedného z nich),
uvedený výklad odporuje samotnému zmyslu zákonného ustanovenia § 9 ods. 8 zákona o pozemkových
spoločenstvách, ktoré ustanovenie umožňuje vlastníkovi podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý
prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, splniť si povinnosť ponúknuť ho ostatným vlastníkom

podielov na spoločnej nehnuteľnosti aj prostredníctvom výboru, rovnako takýto výklad odporuje ust. §
9 ods. 10 zákona o pozemkových spoločenstvách, z ktorého je zrejmé, že výbor za týchto okolností
môže aj uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti, a to v mene
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, pričom nadobúdateľom podielu sa stávajú všetci vlastníci
spoločnej nehnuteľnosti pomerne podľa veľkosti podielov a cenu platí spoločenstvo. Ak vyplývajú pre

výbor (a teda samotné spoločenstvo ako právnickú osobu a zákonného zástupcu spoluvlastníkov
spoločných nehnuteľností) takého oprávnenia hmotnoprávnej povahy, bolo by v rozpore so zmyslom
zákona, aby sa nemohlo spoločenstvo ako zákonný zástupca podielových spoluvlastníkov domáhať aj
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je prevod vlastníctva podielu na spoločnej
nehnuteľnosti, ak si prevádzajúci spoluvlastník svoju povinnosť, ktorú si môže splniť práve vo vzťahu

ksamotnémuvýboru,nesplní.Nebolobytakmožnéočakávať,žesarelatívnejneplatnostibudúdomáhať
priamo jednotliví podieloví spoluvlastníci, ak je to práve spoločenstvo, ktoré ich priamo zo zákona
zastupuje aj ohľadne hmotnoprávnych úkonov. Z uvedeného dôvodu preto už samotný úkon žalobcov
označený ako „Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu“ z 22.10.2021, ktorý realizovali žalobcovia
v zastúpení pozemkového spoločenstva, a ktorý sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného v 1. rade

aprávnehopredchodcužalovanýchv2.až4.rade,jemožnépovažovaťzaúčinnédovolaniesarelatívnej
neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou svoje spoluvlastnícke podiely v
pomere 1/44 k spoločným nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva
č.XXXX, katastrálne územie L., A. B., právny predchodca žalovaných v 2. až 4. rade, ako predávajúci
predal žalovanému v 1. rade ako kupujúcemu.

67. Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140 OZ je
uplatnená tým, že dotknutý spoluvlastník sa dovolá tohto dôvodu neplatnosti u prevodcu i nadobúdateľa
prevedeného podielu. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento
prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu, hoci aj doručením žaloby.

(Ro NS ČR z 10. 10. 2001, sp. zn. 22 Cdo 2474/2000).

68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, žalobcovia sa účinne domohli relatívnej neplatnosti
právneho úkonu aj samotným podaním žaloby, a to okamihom doručenia žaloby žalovaným v 1. až
4. rade. Teda ja v prípade, že by právny úkon z 22.10.2021 nemal považovať za účinné dovolanie sa

relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 27.8.2021, takýmto úkonom je
samotná žaloba žalobcov a jej následné doručenie žalovaným.69. Na podanie žaloby sú jednoznačne aktívne legitimovaní žalobcovia (hoci aj jeden z podielových
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti) zastúpení zo zákona pozemkovým spoločenstvom, ako sa tým
súd zaoberal vyššie.

70. V tejto súvislosti je potrebné ešte dodať, že judikatúra akceptovala aj všeobecné označenie
spoluvlastníkov v žalobe, ktorí sú zastúpení konkrétnym pozemkovým spoločenstvom, a to napríklad
spôsobom „ v spore žalobcov: Spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX,
konajúcich prostredníctvom Lesného a pozemkového spoločenstva XY“ (v súvislosti s uvedeným

porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Co/12/2023 z 21.02.2024).

71. V súvislosti s nametanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov je potrebné poukázať aj na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky pod č. 2/2024 (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 425/2023 z 8. februára 2024),v zmysle záverov ktorého ustanovenie § 16 ods. 2 písm.

a) zákona o pozemkových spoločenstvách je potrebné vykladať tak, že vo vzťahu k súdu koná
pozemkové spoločenstvo, nie výbor. Pozemkové spoločenstvo koná prostredníctvom výboru, ktorý je
jeho štatutárnym orgánom (§ 16 ods. 1). Vymáhanie nárokov priamo pozemkovým spoločenstvom, ktoré
takto napĺňa svoje oprávnenia zverené mu § 19 zákona o pozemkových spoločenstvách, tak umožňuje,
aby v mene jednotlivých spoluvlastníkov konalo priamo pozemkové spoločenstvo.

72. Ústavný súd ďalej vo vyššie cit. náleze poukazuje na čl. 3 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ktorý preferuje teleologický výklad, ktorý zohľadňuje účel a zmysel právnej normy. Je nepochybné,
že úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16 ods. 2 bolo zjednodušiť, uľahčiť a najmä umožniť
jednotlivým členom pozemkových spoločenstiev prístup k súdnej ochrane, a to prostredníctvom orgánov

pozemkového spoločenstva. Je nereálne od jednotlivých spoluvlastníkov žiadať, aby boli spoločne
sporovoustranou,čojenapokonťažkoprekonateľnýmbremenomajpresamotnýsúd.Hocizákonodarca
v dôvodovej správe deklaruje, že aktívnu legitimáciu má mať výbor, a nie pozemkové spoločenstvo,
toto ustanovenie treba vykladať nielen teleologicky, ale aj logicky a systematicky. Neexistuje žiadny
rozumnýdôvod,prečobyzákonodarcapostaveniesporovejstrany(aktívnulegitimáciu)ustanovilvýboru,

ktorý ani nemá procesnú subjektivitu, pokiaľ procesnú subjektivitu má samotné procesné spoločenstvo.
Možno uzavrieť, že zákonodarca tým len prejavil vôľu pomenovať oprávnenie výboru konať pred
súdmi za pozemkové spoločenstvo ako jeho štatutárny orgán. Uvedený záver je tak v súlade aj so
systematickým výkladom v spojení s § 3 zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého je
pozemkové spoločenstvo právnickou osobou, a s § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách,

podľa ktorého výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Dôvodová správa k zákonu
č. 110/2018 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. júla 2018 došlo k novelizácii zákona o pozemkových
spoločenstvách, výslovne hovorí, že § 16 ods. 2 vytvára koncept zákonného zastúpenia, na rozdiel od
predchádzajúcej dôvodovej správy, ktorá konštatuje vytvorenie konceptu aktívnej legitimácie, pričom
zákon o pozemkových spoločenstvách v tejto časti § 16 ods. 2 používa rovnaký text ako pred novelou

č. 110/2018 Z. z., a to výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi. Ústavný súd ďalej poukázal aj na
ústretový judikatórny trend v konaniach, kde je ako strana označené pozemkové spoločenstvo, je zrejmý
aj v súčasnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu (konkrétne rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/31/2018),
v rámci ktorého najvyšší súd odmieta formalistický postup. Najvyšší súd zároveň v tomto rozhodnutí
dodal, že ak by stranou konania boli jednotliví členovia spoločenstva a spoločenstvo ich zastupovalo

ako zákonný zástupca, v žalobe by nebolo potrebné osobitne uvádzať údaje každého jedného člena
spoločenstva, stačilo poukázať, že stranou sú jednotliví spoluvlastníci žalovanej spoločnej nehnuteľnosti
zapísaní na príslušnom liste vlastníctva zastúpení spoločenstvom v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) zákona
o pozemkových spoločenstvách, pretože striktné vyžadovanie náležitostí by mohlo znamenať odopretie
spravodlivosti (denegatio iustitiae).

73. Závery vyššie cit. nálezu je možné primerane aplikovať aj v prejednávanom prípade. V danej veci tak
jednoznačne možno konštatovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov ako podielových spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti zastúpených spoločenstvom v tomto konaní (koncept zákonného zastúpenia)
a dokonca ja v prípade, že by ani jeden zo spoluvlastníkov nebol v žalobe identifikovaný konkrétnymi

údajmi a zrejmé by bolo iba zastúpenie spoločenstvom, uvedené by bolo akceptovateľné. Dokonca
judikatúra akceptuje aj podanie žaloby samotný spoločenstvom (čo nie je prejednávaný prípad).74. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, tiež

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2020).

75. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom). Či však bude
žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje

žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

76. Konštatovaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcov zastúpených zo zákona pozemkový
spoločenstvom sa tak chápe ich postavenie v hmotnoprávnom vzťahu, nie iba možnosť byť žalobcom
v konaní (procesná legitimácia). Pokiaľ sa teda podaním takejto žaloby dá účinne domôcť relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, nemožno toto právo relativizovať, ako to robí žalovaný v 1. rade,
zužovať toto zákonné zastúpenie iba na akési procesné zastúpenie v rámci súdneho konanie (ktoré

samozrejme je tiež jeho obsahom, ale nie „iba“) a reštriktívne zužovať túto možnosť účinne sa domáhať
relatívnej neplatnosti právneho úkonu iba na samotného podielového spoluvlastníka. Uvedeným
výkladom by sa zároveň úplne stratil význam možnosti podania takejto žaloby na ochranu práv
podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti aj prostredníctvom zákonného zástupcu, akým
je pozemkové spoločenstvo. Výkladom ku ktorému smeruje argumentácia žalovaného v 1. rade, by

tak (ad absurdum) pozemkové spoločenstvo mohlo ako zákonný zástupca žalobcov síce v ich mene
podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo podielových
spoluvlastníkov, avšak by sa v konaní nemohlo dovolať relatívnej neplatnosti ako zákonný zástupca
týchto spoluvlastníkov.

77. Tu je ešte možno potrebné zdôrazniť, že členstvo v spoločenstve vzniká prevodom alebo prechodom
vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti, pričom nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu
spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného
podielu a dňom vstupu do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu
pristupuje aj k zmluve o spoločenstve (porovnaj § 9 ods.2, ods. 3. zákona o pozemkových

spoločenstvách). Zákonné zastúpenie potom vzniká v súlade s § 16 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách, pričom cit. ustanovenie § 16 ods. 2 je potrebné interpretovať tak, že zástupcom je
spoločenstvo, ktoré koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, a to výboru. Tak sa to napokon
uvádza aj v dôvodovej správe k zákonu č. 110/2018 Z.z. (osobitná časť, čl. I, bod 37), ktorým bol ostatne
novelizovaný aj §16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z.: „Ustanovením sa zakladá zákonné zastúpenie členov

spoločenstva spoločenstvom konajúcim prostredníctvom výboru.“ Nevyžaduje sa preto žiadne ďalšie
zmocnenie od podielových spoluvlastníkov.
78. Predkupné právo spoluvlastníka nehnuteľnosti spočíva v tom, že každý spoluvlastník, ktorý sa
rozhodne predať svoj podiel na nehnuteľnosti, musí podiel najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom
za podmienok, za akých má ponuku na odpredaj tretej osobe. Predkupné právo spoluvlastníka vyplýva

zo zákona (§ 140 Obč. zákonníka). Aby bola ponuka na uplatnenie predkupného práva účinná, musí byť
zrealizovaná a ostatným spoluvlastníkom doručená. Podmienkou vzniku návrhu ponuky na uplatnenie
predkupného práva ako jednostranného právneho úkonu je skutočnosť, že musí byť adresovaná.
Podmienka adresnosti vyplýva aj zo skutočnosti, že očakávaný právny osud návrhu, ktorým je aj ponuka
na odpredaj spoluvlastníckeho podielu je, že bude prijatý a vyústi do vzniku zmluvy, alebo druhá strana,

ktorej je ponuka adresovaná oznámi, že si predkupné právo neuplatňuje a zmluvný vzťah bude uzavretý
s treťou osobou.

79.Pokiaľideopodielnaspoločnejnehnuteľnosti,ktorúspravujepozemkovéspoločenstvo,nepostupuje
sa pri predkupnom práve podľa Občianskeho zákonníka, ale podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o

pozemkových spoločenstvách. Podiel je možné ponúknuť spoluvlastníkom aj prostredníctvom výboru
pozemkového spoločenstva. K účinnej ponuke podielu dôjde vtedy, keď spoluvlastník, ktorý chce
svoj podiel odpredať ponuku odošle spoluvlastníkom. Odoslaním ponuky (zrealizovaním odoslania)
sa ponuka stáva účinnou, nakoľko na účinnosť prejavu vôle je potrebné, aby došiel tomu, komu jeadresovaný. Ak má spoluvlastník vôľu odpredať svoj podiel a ponúknuť tento podiel spoluvlastníkom,
ktorí majú zákonné predkupné právo, tak prejavom tejto jeho vôle nebude len písomne zachytená
ponuka v listinnej podobe, ale následne jej odoslanie spoluvlastníkom.

80. V danom prípade nebolo preukázané, že by právny predchodca žalovaných v 2. až 4. rade urobil
tzv. ponuku na výkup pre žalobcov v požadovanej forme a požadovaným spôsobom. Uvedené nakoniec
ani nebolo žalovanou stranou v konaní tvrdené. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno o tejto
skutočnosti ležalo v konaní na žalovaných, nakoľko nemožno požadovať od žalobcov, aby preukazovali

neexistenciu nejakej skutočnosti, teda dokazovali nerealizovanie ponuky na výkup (probatio diabolica).
Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje totiž výnimka vychádzajúca
zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto
skutočnosti je spravidla objektívne nemožné.

81. Ďalej je potrebné uviesť, že je nepodstatné, či ostatní podieloví spoluvlastníci sa zaujímali
o predmetnú spoločnú nehnuteľnosť, podiely na ktorej boli predmetom prevodu kúpnej zmluvy. Nebolo
tiež povinnosťou spoluvlastníkov prejavovať záujem o odkúpenie podielu na spoločnej nehnuteľnosti.
Zákon ukladá povinnosť osloviť ostatných podielových spoluvlastníkov s ponukou na výkup práve toho
podielového spoluvlastníka, ktorý zamýšľa previesť svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu

osobu alebo ponúknuť podiel prostredníctvom výboru. Až v prípade, že o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo, možno ho previesť tretej osobe.

82. Za splnenie si povinnosti spoluvlastníka v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, nie je možné
považovať, ak dôjde k ponuke na výkup v inej forme, ako to vyžaduje zákon, teda ak ide o nehnuteľnosť,

nestačí urobiť tento úkon ústne alebo telefonicky, ale obligatórne sa vyžaduje písomná forma
( k porušeniu predkupného práva realizovaním ponuky telefonicky pozri napríklad Ro NS ČR z 30. 10.
2002, sp. zn. 30 Cdo 1370/2002).

83. V ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka je zakotvené zákonné predkupné právo spoluvlastníkov,

pričom zmluvné predkupné právo je upravené v § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka a táto právna
úprava sa použije subsidiárne (§ 853 Občianskeho zákonníka) i všade tam, kde predkupné právo
ustanovené zákonom neobsahuje osobitnú úpravu (R 122/1953).

84. Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140 Občianskeho

zákonníka je uplatnená tým, že dotknutý spoluvlastník sa dovolá tohto dôvodu neplatnosti u prevodcu i
nadobúdateľa prevedeného podielu. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom,
kedytentoprejavvôledôjdevšetkýmsubjektomrelatívneneplatnéhoprávnehoúkonu,hociajdoručením
žaloby (porovnaj rozhodnutie NS ČR z 10. 10. 2001, sp. zn. 22 Cdo 2474/2000).

85. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od
svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu
vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide
o jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu.
V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto

právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného
právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva
neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2010 sp.zn. 5Cdo/211/2009, závery uvedeného rozsudku
aplikované aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/70/2019 z 17. 10. 2019, rozsudku

Krajského súd v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/381/2015 zo dňa 25.2.2016)

86. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý sa musí
adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu. V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba

adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí
relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej
neplatnosti. Oprávnený sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže dovolať mimo súdneho konania,ale aj v súdnom konaní na základe žaloby, prípadne na základe námietky tvoriacej súčasť obrany proti
uplatnenému právu.

87. V dôsledku účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti bez ohľadu na to, či sa tak stalo v rámci
súdneho konania alebo mimo neho, neplatnosť právneho úkonu nastáva ku dňu jeho uzavretia.

88. Ako už súd uviedol vyššie, už samotný úkon žalobcov označený ako „Dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu“ z 22.10.2021, ktorý realizovali žalobcovia v zastúpení pozemkového spoločenstva,

a ktorý sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného v 1. rade dňa 27.10.2021 a právneho predchodcu
žalovaných v 2. až 4. rade A. B. dňa 27.10.2021, je možné považovať za účinné dovolanie sa relatívnej
neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou svoje spoluvlastnícke podiely v
pomere 1/44 k spoločným nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva
č.XXXX, katastrálne územie L., A. B., právny predchodca žalovaných v 2. až 4. rade, ako predávajúci
predal žalovanému v 1. rade ako kupujúcemu.

89. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka,
resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený
adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť
voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať

v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej
osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou
chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady,
kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do
jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,

nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,
postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (pozri R 4/2021).

90. Za účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou

z 27.8.2021 je možné považovať tiež doručenie žaloby žalovaným, pričom podľa doručeniek, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu bola žalovanému v 1. rade žaloba doručená dňa 19.10.2022, žalovanej v 2.
rade dňa 24.10.2022, žalovanému v 3. rade dňa 25.10.2024 a žalovanej vo 4. rade dňa 25.10.2022.

91. Na základe uvedeného možno uviesť, že v danom prípade došlo zo strany žalobcov k účinnému

dovolaniu sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 27.8.2021 vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe
s účinkami, ktorú možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.

92. Dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy do dispozície žalovaných, tak skončila
relatívna neplatnosť tohto právneho úkonu a nastala neplatnosť, ktorú je účinkami možné prirovnať k

absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na všetky vyššie analyzované skutočnosti
a právne posúdenie nároku žalobcov, súd žalobe žalobcov vyhovel. Je potrebné dodať, že neplatnosť
kúpnej zmluvy z 27.8.2021 sa týka iba jej časti, tak ako je vymedzená vo výroku rozsudku.

93. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

94. V ostatnom súd poukazuje na to, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

95. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.96. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

98. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

99. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

100. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

101. V danom konaní boli žalobcovia proti žalovaným v 1. až 4. rade úspešní v celom rozsahu, pretože
súd ich žalobe vyhovel a z uvedeného dôvodu im patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti
žalovaným v 1. až 4. rade v rozsahu 100%.

102. Vzhľadom na uvedené súd žalobcom proti žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Ním prezentované dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade
nepovažoval za také, ktoré by skutočne odôvodňovali nepriznanie trov konania. Samotnú skutočnosť, že
žalovaný v 1. rade nevyvíjal nátlak na predávajúceho podielového spoluvlastníka (právneho predchodcu
žalovaných v 2. až 4. rade), s ktorým realizoval právny úkon, ktorým došlo k porušeniu predkupného

práva žalobcov, súd síce víta a považuje za maximálne pozitívnu, avšak nepostačujúcu na nepriznanie
trov úspešným žalobcom, ktorých predkupné právo bolo porušené, Títo sa naviac museli domáhať
žalobou relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom v priebehu konania žalovaný v 1. rade nárok
žalobcov neuznával, v priebehu procesných úkov súdu v zmysle § 167 a nasl. CSP namietal nedôvodne
príslušnosť súdu, pričom až vo vyjadrení k žalobe na pojednávaní túto žalobu žalobcov v celom

rozsahu rozporoval. Žalovaný v 1. rade bol pritom priamym kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcov. Primeraná miera obozretnosti sa tak vyžadovala aj u žalovaného v 1.
rade ako kupujúceho, ktorý zmluvne nadobúdal podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Na iné dôvody hodné
osobitného zreteľa žalovaný v 1. rade nepoukázal a žiadne ďalšie takéto dôvody na jeho strane súd
nevzhliadol.

103. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania, pričom jeho
účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť
natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v

medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,súprípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z
08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).

104. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli

účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

105. Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 ( teraz § 257 CSP )
nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovaniav určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

106. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkýchúčastníkovkonaniaatrebavziaťdoúvahynielenpomerytoho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 CSP ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu

nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M
Cdo 5/2006).

107. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie
o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej

udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol
stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.
(uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019)

108. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k
určitému typu konania (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, I.ÚS 303/12).

109. Z obsahu spisu súd zistil, že uvedený prípad spĺňa vyššie uvedené podmienky potrebné pre
aplikáciu § 257 CSP vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade. V prvom rade je potrebné uviesť, že

žalovaní v 2. až 4. rade neboli priamymi účastníkmi zmluvného vzťahu – kúpnej zmluvy, ktorou došlo
k porušeniu predkupného práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.
Priamym účastníkom tohto právneho vzťahu ako predávajúci bol ich právny predchodca A. B.. Žiadny zo
žalovaných v 2. až 4. rade teda priamo na tomto právnom úkone neparticipoval a neboli ani preukázané
žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že sa akokoľvek podieľali na tomto konaní ich právneho

predchodcu, alebo by dali na takéto konanie podnet, prípadne by jednali s osobitným záujmom, či získali
nejaký osobný prospech a podobne. Zároveň súd musel zohľadniť postoj žalovaných v 2. až 4. rade
v konaní, ktorí od jeho počiatku až do konca nárok žalobcov nerozporovali, pričom už vo vyjadrení
k žalobe z 12.6.2023 prostredníctvom svojho zástupcu (žalovaného v 3. rade) navrhovali vec uzavrieť
súdnym zmierom, pričom na tomto stanovisku zotrvali v priebehu celého konania. Vyzývali dokonca

ostatné strany sporu k súčinnosti pri uzatváraní dohody, ktorá by mohla byť schválená súdom ako zmier,
navrhovali aj možnú alternatívu tejto dohody. Podľa názoru súdu tak žalovaní v 2. a ž 4. rade nijako
neprispeli k vzniku sporu a ani sa nijako nepodieľali na jeho živení či stupňovaní v priebehu súdneho
konania. Sami neporušili žiadne povinnosti vyplývajúce im zákona a v danej situácií sa ocitli takpovediac
nútene ako právny nástupcovia pôvodného účastníka právneho úkonu, ktorým bolo zasiahnuté do práv

žalobcov, preto priznanie náhrady trov konania úspešným žalobcom by sa tak vo vzťahu k žalovaným
v 2. až 4. rade považovalo ako neprimeraná tvrdosť, ktorú je však sú oprávnený za daných okolností
odstrániť v súlade s cit. ust. § 257 CSP.

110. V závere je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ súd vymedzí hypotézu právnej normy § 257 CSP správne,

nemôže byť jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom, a to ani v prípade, že neboli vzaté do úvahy iné
okolnosti, ktoré strana sporu považuje za podstatné. Na uvedené by bolo možné prihliadať a uvedené pri
aplikácii ustanovenia § 257 CSP by bolo možné posudzovať len v prípade, že by tieto úvahy boli celkom
zjavne neprimerané (napríklad by zohľadňovali skutočnosť, ktorá sa nijako k predmetnému zákonnému
ustanoveniu nevzťahuje). (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/103/2018 z 19. 09.

2018).111. Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu
medzi žalobcami a žalovanými v 2. až 4. rade v zmysle § 257 CSP, súd dospel k záveru, že úspešným
žalobcom je potrebné náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v 2. až 4. rade nepriznať.

112. V uznesení č.k. 5C/55/2022-141 zo dňa 19.10.2022, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie
v tejto veci, posledným výrokom rozhodol, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia
súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, čo odôvodnil tým, že o tomto nároku na bude
rozhodnuté v súlade § 262 ods. 1 CSP v spojení s 354 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

113. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd analogicky s rozhodnutím o
trovách konania podľa prechádzajúcich odsekov, a teda žalobcovia majú vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, ktorý im súd priznal,
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov nedôkladného opatrenia bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods.

2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovia boli plne úspešní aj v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré súd v súlade s ich návrhom nariadil a žalovanému v 1. rade uložil
žalobcami žiadanú povinnosť. Vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade sa žalobcovia nedomáhali uloženia
žiadnej povinnosti ani nežiadali vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade priznať nárok na náhradu
trov neodkladného opatrenia, preto súd nemohol konštatovať, že by mala niektorá zo strán v konaní

o nariadenie neodkladného opatrenia úspech, preto primerane v súlade s § 255 ods. 2 CSP a § 257
CSP, súd vyslovil, že žiadna zo strán vo vzťahu žalobcovia a žalovaní v 2. až 4. rade nemá na náhradu
trov konania právo.

114. Nakoľko súd nezamietal žalobu žalobcov ani čiastočne ani nezastavoval konanie ani čiastočne,

v súlade s § 335 ods. 3 CSP ani osobitným výrokom nerozhodoval o tom, či uznesením z 19.10.2022
nariadené neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti. Súd žalovanému v 1. rade uložil
povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými v predmetnom uznesení, pričom táto jeho
povinnosť naďalej trvá, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/55/2022.

115. Na záver súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k procesnému postupu súdu namietanému
zo strany právnych zástupcov žalobcov a žalovaného v 1. rade , týkajúceho sa momentu vyhlásenia
dokazovania za skončené, ktoré by podľa ich názoru malo predchádzať záverečným rečiam strán sporu
(zvukový záznam z pojednávania zo dňa 19.9.2024).

116. Podľa § 182 CSP (Záverečné reči a skončenie dokazovania) ak súd pojednávanie neodročí, pred
jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke
veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási
dokazovanie za skončené.

117. Súd vyhlási uznesením dokazovanie za skončené iba za predpokladu, že po záverečných rečiach
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy. To súčasne znamená, že skončenie dokazovania
nemôže predchádzať záverečným rečiam sporových strán. Ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie by súd
mohol považovať za potrebné a dokazovanie by z tohto dôvodu neskončil, môžu byť dôkazy navrhnuté

stranamialebodôkazy,ktoréjesúdoprávnenývykonaťajbeznávrhu.Oskončenídokazovaniarozhodne
súd prvej inštancie uznesením, ktoré verejne vyhlási a proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Súčasne
ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a súd ním nie je viazaný (§ 237 ods. 2 CSP). V
odôvodnených prípadoch ho môže zrušiť a v konaní a dokazovaní ďalej pokračovať, ak ešte nerozhodol
vo veci samej (v súvislosti s uvedeným porovnaj Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, Beck online,

s. 728 - 731: F. Sedlačko).

118. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

5C/55/2022Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.